Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/209/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Márie Podhorovej, v spore žalobcu: L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. F. T., XXX XX P. T., štátny občan SR, v konaní právne zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát, KOVAL & spol., advokátska kancelária so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurace Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie sumy 1.751,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -120 zo dňa 03. 07. 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -120 zo dňa 03. 07. 2019 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 1.751,57 Eur s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 04. 05. 2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.751,57 Eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 15. 02. 2018 do zaplatenia titulom nároku na náhradu škody podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s tým, že túto nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 02. 2018 ako postupník od postupcu D. F., ktorý ako vlastník osobného motorového vozidla značky Volvo S60, evidenčné Q bol účastníkom nehody dňa 11. 08. 2017, ktorú zavinil vodič druhého motorového vozidla s evidenčným č. Q U. P.. U. P. mal ako poistník so žalovaným ako poisťovateľom uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. D. F. ako postupca oznámil žalovanému listom, že postúpil svoju pohľadávku spolu s príslušenstvom na žalobcu. Na základe toho sa žalobca stal aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Keďže osobné motorové vozidlo D. F. bolo po poistnej udalosti značne poškodené, rozhodol sa pre financovanie náhrady škody formou rozpočtu. Podľa vyhotovenej kalkulácie nákladov predstavujú náklady na opravu 3 067,06 Eur. Žalovaný listom zo dňa 30. 01. 2018 oznámil D. F., že ukončil šetrenie poistnej udalosti, a že priznáva primerané náklady na opravu formou rozpočtu vo výške 1 315,49 Eur. Zároveň krátil plnenie o 34,71 Eur z dôvodu údajného predchádzajúceho poškodenia zadného nárazníka. Podľa kalkulácie nákladov žalobcu zo dňa 29. 11. 2017 predstavujú

náklady na opravu podľa systému Audatex 3 067,06 Eur, a preto si žalobca ako vlastník pohľadávky voči žalovanému uplatňuje náhradu škody vo výške 1.751,57 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi priznanou a požadovanou výškou nákladov.

2. Súd prvej inštancie v ďalšom obsahu odôvodnenia poukázal na ust. , ust. , a na ust. , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Konštatoval, že medzi stranami bola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu a výška spôsobenej škody, ktorú žalovaný namietal. Súd sa v danom prípade stotožnil s obranou žalovaného a dospel k záveru, že žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný. K zmene v osobe veriteľa môže dôjsť na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Účelom veta druhá a odseku 2 je ochrana dlžníka, ktorý plnil svoj záväzok postupcovi a oznámenie postupcu dlžníkovi je právnou skutočnosťou, s ktorou právo spája vznik povinnosti dlžníka platiť postupníkovi. V danom prípade bolo oznámenie o postúpení pohľadávky doručované podľa podacieho lístka dňa 09. 05. 2018, to znamená po podaní žaloby, ktorá bola podaná dňa 04. 05. 2018. Keďže oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručované až po podaní žaloby, bolo potrebné v konaní preukázať aktívnu legitimáciu žalobcu platnou zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorá ku dňu pojednávania v konaní predložená nebola. Súd nevyhovel návrhu na odročenie pojednávania v predmetnej veci za účelom predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky, a to s poukazom na ust. . Uviedol, že žalobca mal dostatočný časový priestor na to, aby sám predložil zmluvu o postúpení pohľadávky, pričom jeho aktívnu legitimáciu žalovaný od začiatku konania namietal. Úlohou súdu nie je sanovať predchádzajúcu pasivitu sporovej strany. Súd prvej inštancie záverom tiež konštatoval, že v konaní nebola preukázaná výška škody, ktorú je poškodený povinný preukázať v zmysle V danom prípade dôkazné bremeno týkajúce sa nároku na náhradu škody zaťažovalo žalobcu, a to nie len čo do základu nároku, ale aj čo do jeho výšky. Základ nároku nebol sporný, sporná bola jeho výška. Žalobca sám tvrdil, že vozidlo nebolo opravované v servise a nebola za opravu vystavená žiadna faktúra. Pri určení výšky škody vychádzal z kalkulácie nákladov vypracovanej prostredníctvom systému Audatex. Takýto spôsob preukazovania poškodenia stačí pri havarijnom poistení, kde však ide o poistné plnenie na základe konkrétnej zmluvy o havarijnom poistení a platia tam zmluvné dojednania dohodnuté zmluvnými stranami. S poukazom na tieto dôvody súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. podľa pomeru úspechu a povinnosť náhrady trov konania uložil žalobcovi v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z dôvodov podľa a . Žalobca uviedol, že s právnym názorom súdu prvej inštancie ako i s jeho právnym posúdením nie je možné sa stotožnil. Dlžník, ktorému bolo postúpenie pohľadávky oznámené postupcom, je povinný plniť postupníkovi a nemá právo dožadovať sa preukázania zmluvného vzťahu, teda zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá je individuálnym súkromnoprávnym úkonom medzi postupcom a postupníkom. Oznámenie o postúpení pohľadávky je plnohodnotným legitimačným nástrojom, ktorým dlžník záväzne identifikuje osobu postupníka a žiadny ďalší právny úkon ani inú právnu skutočnosť zákon v tejto súvislosti nevyžaduje. Súd následne v konaní proti uvedenému dlžníkovi vychádza z právnych účinkov notifikačného úkonu postupcu a platnosť, či neexistenciu samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky neposudzuje ani ako prejudiciálnu otázku. Len v prípade, ak by nebol žalovaný notifikovaný osobou postupcu, môže žalobca ako postupník preukázať vlastnú aktívnu legitimáciu, a to zmluvou o postúpení. Totožný názor vyslovil i Najvyšší súd SR sp. zn. , v ktorom bolo konštatované, že „ relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení“. V danom prípade nie je sporné, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému oznámené zo strany postupcu. Pokiaľ aj žalovaný namieta, že mu oznámenie o postúpení doručené nebolo, oboznámil sa s týmto oznámením v tomto konaní, kde žalobca uvedenú listinu predložil ako dôkaz a je bez akéhokoľvek právneho významu, či oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručované pred alebo po podaní žaloby. Ak o vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky, k postúpeniu došlo na základe zmluvy uzatvorenej dňa 13. 02. 2018, pričom žaloba bola na prvostupňový súd podaná dňa 04. 05. 2018. Žalobca ako postupník sa tak stal veriteľom žalovaného ako dlžníka dňom uzatvorenia zmluvy o postúpení, teda dňa 13. 02. 2018, bez ohľadu na tú skutočnosť, či došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky alebo jeho preukázaniu. Uvedený právny názor vyslovil v rozhodnutí NS ČR sp. zn. . Obsah ani forma oznámenia o postúpení

pohľadávky nie je zákonom upravená. Z hľadiska procesnoprávnych požiadaviek na dokazovanie v konaní o vymoženie postúpenej pohľadávky, pokiaľ bolo žalovanému postúpenie pohľadávky oznámené postupcom, postačuje žalobcovi na preukázanie cesie (postúpenia) v konaní dôkaz o tejto skutočnosti, čo zo strany žalobcu bolo splnené, nie je povinnosťou žalobcu legitimovať sa navyše predložením zmluvy o postúpení pohľadávky, tak ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí prvostupňový súd. Žalobca tak bol v konaní aktívne legitimovaný a svoju legitimáciu aj náležitým spôsobom preukázal. Napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu, čo následne zakladá nesprávnosť samotného napadnutého rozhodnutia, žalobca na pojednávaní, na ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané, navrhol odročiť pojednávanie za účelom predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky, čo prvostupňový súd zamietol. Prvostupňový súd nielenže vec nesprávne právne posúdil ale zamietol i návrh na vykonanie dôkazu potrebného k zisteniu rozhodujúcich skutočností. Ďalej žalobcu poukázal na nesprávne označenie súdom prvej inštancie ako zákona o zrušení kolkových známok, hoci tento je z hľadiska právneho posúdenia výšky uplatňovaného nároku absolútne irelevantný. Pokiaľ ide o preukázanie výšky uplatneného nároku, nie je možné súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že výška škody nebola žalobcom preukázaná. Kalkuláciu, ktorú žalobca predložil obsahuje podrobný a presný rozpis nákladov, ktoré právnemu predchodcovi žalobcu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou. Motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu nebolo opravované v servise, v dôsledku čoho si nechal vyhotoviť predmetnú kalkuláciu, ktorá odôvodňuje výšku nákladov opravy vozidla v servise. V danom prípade nie je potrební, aby poškodený vykonal opravu vozidla. Škoda na majetku vznikne okamihom vzniku škodovej udalosti. Preto výška uplatneného nároku (výška škody) bola zo strany žalobcu náležitým a hodnoverným spôsobom preukázaná. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.751,57 Eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.757,- Eur od 15. 02. 2018 do zaplatenia, všetko na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť náhrady trov konania alebo alternatívne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalobcu sa podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09. 09. 2019 vyjadril žalovaný. Uviedol, že hmotnoprávnou námietkou žalovanej týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie sa súd riadne a správne zaoberal a vysporiadal v odsekoch 15 až 16 rozsudku a žalovaná sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Osobitne žalovaná poukazuje na skutočnosť, že od počiatku namietala aktívnu legitimáciu žalobcu okrem iného aj z dôvodu absencie zmluvy o postúpení pohľadávky. Podporne v ostatnom poukázala žalovaná na svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 02. 07. 2018 a zo dňa 14. 09. 2018. Súd správne poznamenal, že žalobca mal dostatok času od podania žaloby zo dňa 04. 05. 2018 až po pojednávanie 03. 07. 2019 na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom tak až do uvedeného pojednávania neurobil. Až na pojednávaní dňa 03. 07. 2019 požiadal žalobca o poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie zmluvy o postúpení, pričom na danom pojednávaní žalobca nevedel túto zmluvu o postúpení pohľadávky poskytnúť súdu ani len k nahliadnutiu. Súd vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti sporového konania a zásadu arbitrárneho poriadku ( ) žalobcovi neposkytol dodatočnú lehotu na produkovania dôkazov. Žalovaná je preto toho názoru, že súd v danom prípade postupoval správne a v súlade s . Žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že predloženou kalkuláciou nákladov na opravu preukázal svoj nárok na náhradu škody. Žalovaná má ďalej za to, že v danom prípade žalobca nepreukázal výšku skutočnej škody, a to žiadnym spôsobom. Poistné plnenie závisí najmä od rozsahu následkov spôsobených poistnou udalosťou na poistenej veci. Znamená to, že poistné plnenie je v danom prípade v zásade totožné skutočnej výške škody ktorú utrpel poistnou udalosťou žalobca a ktorej výške žalobca do dnešného dňa relevantným spôsobom nepreukázal. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

5. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 01. 10. 2019. Podaním datovaným dňa 07. 10. 2019 súdu doručeného dňa 09. 10. 2019 sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril žalobca. Uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal postúpenie pohľadávky a jej samotné oznámenie žalovanému. Žalobca v konaní predložil oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s podacím lístkom, z ktorého je zrejmé, že právny predchodca žalobcu D. F. oznámil žalovanému, že medzi ním a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky. Je absolútne irelevantné spochybňovanie žalovaného, či mu bolo uvedené oznámenie doručené, alebo nie, nakoľko žalobca podaním zo dňa 23. 07. 2018 toto oznámenie spolu s podacím lístkom do konania predložil. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný mal vedomosť o tom, že k postúpení pohľadávky žalobcu došlo. Žalobca opätovne

poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ku ktorému sa žalovaný nevyjadril a na ktoré poukázal žalobca v podanom odvolaní. Žalovanému bolo preukázateľným spôsobom oznámené zo strany právneho predchodcu žalobcu, ako postupcu, že došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky na žalobcu, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Prvostupňový súd bol povinný z uvedeného oznámenia vychádzať a nemal skúmať samotnú existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ ide o údajné nepreukázanie výšky spôsobenej škody, je nutné opätovne zdôrazniť, že likvidácia škodovej udalosti bola v danom prípade riešená formou rozpočtu. Ide o výpočet poistného plnenia kalkuláciou nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla pomocou automobilového opravárenského softwaru. V týchto prípadoch nedochádza k likvidácii škodových udalostí na základe faktúry vystavenej servisom, z ktorej by bolo zrejmé, aká bola cena ich opravy. V prípade likvidácie formou rozpočtu poskytne poisťovňa poškodenému plnenie na základe vyhotovenej kalkulácie a je na poškodenom akým spôsobom následne opravu vozidla vykoná. Je potrebné uviesť, že poškodenému nevzniká nárok na plnenie vykonaním opravy poškodeného vozidla, ale vznikom škodovej udalosti. Preto poukazovanie žalovaného na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, či k oprave poškodeného vozidla došlo, je absolútne irelevantné. Vzhľadom na uvedené dôvody opätovne žalobca odvolaciemu súdu navrhol rozhodnúť tak, ako uviedol vo svojom odvolacom návrhu.

6. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniu žalovaného bolo doručeného právnemu zástupcovi žalovaného dňa 26. 10. 2019.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 05. 11. 2019, pričom tento vo svojom obsahu zotrval svojich vyjadreniach a prednesoch učinených v prejednávanej veci a zotrval na stanoviskách obsiahnutých vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu. 8. Uvedené vyjadrenie bolo doručované právnemu zástupcovi žalobcu. Vyjadrenie žalobcom podané nebolo.

9. Krajský súd ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) preskúmal vec v medziach daných ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa , potvrdil ako vecne správny.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle a dôvodov podaného odvolania podľa po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením , rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa . S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania, v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie žalobu vo veci samej v celom rozsahu zamietol s ťažiskovým odôvodnením o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V podanom odvolaní žalobca naopak tvrdí, že súdu pri podaní žaloby preukázal relevantnú skutočnosť a to oznámenie pôvodného postupcu

- D. F. o postúpení pohľadávky žalovanému, pričom fotokópiu oznámenia o postúpení pohľadávky

predložil spolu so žalobou . V dôsledku uvedeného namietal žalobca jednak postup súdu zaoberajúceho sa skúmaním aktívnej vecnej legitimácie, čo i len prejudiciálne vyhodnocovanou zmluvou o postúpení pohľadávok a tiež namietal i procesný postup súdu prvej inštancie, keď návrh žalobcu (jeho právneho zástupcu) na odročenie pojednávania za účelom predloženia zmluvy o postúpení pohľadávok zamietol a pojednávanie za týmto účelom odmietol odročiť s poukazom na zásadu koncentrácie konania.

14. Odvolací súd sa oboznámil s predloženým spisovým materiálom a z uvedeného zistil, že žalobca v podanej žalobe tvrdil, že je postupníkom žalobou uplatňovanej pohľadávky voči žalovanému, jemu postúpenej žalobcom tvrdenou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 02. 2018 z osoby postupcu

- I.. D. P., ktorému reálne vznikla škoda a zároveň i pôvodná tvrdená pohľadávka voči žalovanému (poisťovni). Samotnú zmluvu o postúpení pohľadávok žalobca k žalobe nepripojil, avšak súčasťou listinných dôkazov predložených spolu so žalobou je podanie nazvané ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ postupcu označeného ako I.. D. F., V. XX/F. XXX XX Q., bez uvedenia dátumu vyhotovenia. Dôkaz o tom, že predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručené žalovanému resp. či sa dostalo takéto oznámenie do dispozície žalovaného, so žalobou predložený nebol.

15. Následne až podaním žalobcu zo dňa 23. 07. 2018 t. j. po viac než dvoch mesiacoch po podaní žaloby, žalobca súdu predložil fotokópiu podacieho lístka Slovenskej pošty, z ktorého vyplýva odosielateľ I.. D. F., V. XX/Q. XXX XX Q.; adresátom bola poisťovňa Kooperativa a. s. so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, pričom však z uvedeného podacieho lístka nie je zrejmé aká zásielka, listina bola odosielateľom odosielaná.

16. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v konaní bolo žalobcom predložené len Oznámenie postúpenia pohľadávky postupcom, ktoré bolo doručované žalovanému oznamované až po podaní žaloby na súd, správne súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní popísaným spôsobom. V tejto súvislosti podporiac správnosť postupu a záverov súdu prvej inštancie odvolací súd pri otázke aktívnej vecnej legitimácie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 06. 2010, v ktorom bolo vyslovené: „aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotno-právny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou účasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa s ňou v konaní nezaoberal“.

17. Súd prvej inštancie teda správne sa zaoberal skúmaním otázky vecnej legitimácie, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva a to pre ustálenie otázky, či žalobcovi prináleží hmotnoprávne oprávnenie popísané v žalobe a žalobou uplatňované, nakoľko z listinných dôkazov predložených súdu takéto hmotno-právne oprávnenie žalobcu v čase podania žaloby nevyplývalo, nebolo preukázané listinnými dôkazmi. Samotným predložením listiny „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ nie je preukázané, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému (poisťovni Kooperativa, a.s.) i skutočne oznámené, nebolo preukázaná že k relevantnému oznámeniu postupcu o postúpení pohľadávky na tretiu osobu dlžníkovi i skutočne došlo. Pokiaľ žalovaný i v podanom odvolaní podporne poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR Obo 210/2001, v ktorom bolo konštatované, že „relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom z takého oznámenia súd vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť o postúpení zmluvy“, k uvedenému odvolací súd uvádza, že rozhodnutie uvádzané žalobcom je jednak rozhodnutím Najvyššieho súdu SR konajúceho, ako súdu druhej inštancie, t.j. súdu odvolacieho v obchodnej agende, v protiklade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. 06. 2010, na ktoré vyššie poukázal odvolací súd a ktoré možno považovať za súčasť ustálenej judikatúry najvyššej súdnej autority a jednak i žalobcom uvádzané rozhodnutie predpokladá vo vyslovenej právnej vete „relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky“. V prejednávanej veci však nebola ani naplnená premisa „relevantného oznámenia postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky“ a to z dôvodu, že žalobca v podanej žalobe nepreukázal žiadnym dôkazom reálne odoslanie či doručenie, podania nazvaného ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ postupcu, pričom dodatočne v konaní predložený podací lístok s uvedeným adresátom žalovaným, nijakým spôsobom neosvedčuje, nepreukazuje obsah zasielanej listiny (a zároveň žalovaný jemu vykonané oznámenie postúpenia pohľadávky popiera). Z uvedeného

tak nemožno jednoznačne ustáliť, že podaním odovzdaným na poštovú prepravu dňom 09. 05. 2018, t. j. 5 dní po podaní žaloby žalobcu na súde, bola žalovanému oznámená práve skutočnosť postúpenia pohľadávky postupcom.

18. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neušla jeho pozornosti zrejmá nezrovnalosť v označení osoby postupcu (žalobcom) - I.. D. F. a označení osoby - účastníka dopravnej nehody, ktorému bola spôsobená škoda a od ktorej si zároveň žalobca odvodzuje svoje právo (pohľadávku) uplatňované v predmetnom konaní - I.. D. F.. Uvedené odlišné označenie postupcu v časti jeho priezviska vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č.l. 69, 70, 71. Z listiny „Uplatnenie nároku na náhradu škody“ zo dňa 30. 08. 2017 (č.l. 69 spisu) vyplýva v časti „C) vodič poškodeného vozidla v čase nehody“ označenie poškodeného, ktorému mu vznikla škoda, v časti „Meno a adresa vodiča“: D. F., V. XX/E., XXX XX Q.. Uvedené je vyplnené ručným písmom a podpísané osobou označeného poškodeného - A. F.. Tiež z formulárovej listiny „Správa o nehode“, ktorú spravidla vypĺňajú účastníci dopravnej dohody bezprostredne po nej, (na č.l. 70 spisu) z časti nazvanej „Vozidlo B“ vypĺňanej ručným písmom v časti „Poistník/poistený“ je uvedené meno a priezvisko D. F. (nie D. F. ako označuje žalobca) a následne na č. l. 71 sa nachádza fotokópia vodičského preukazu I.. D. F., (nie G.) ako jediný doklad totožnosti osoby, od ktorej si žalobca odvodzuje svoju pohľadávku na základe „Oznámenia o postúpení pohľadávky“. V tejto žalobcom predloženej písomnosti („Oznámenie o postúpení pohľadávky“) bol postupca označený v časti záhlavia ako I.. D. F., rovnako bol takto v rozpore s dokladom totožnosti, bol označený v časti podpisu postupcu (D. F., nie R. N.). Je však málo pravdepodobné, že by sa samotný postupca pohľadávky v jednom právne relevantom úkone, sám nesprávne označil v časti svojho vlastného priezviska a to hneď dvakrát. I z tohto dôvodu odvolací súd vyhodnotil samotné „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ ako nepostačujúce pre preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nehodnoverné, ktorého riadne doručenie žalovanému ako tvrdenému dlžníkovi navyše zostalo nepreukázané v celom konaní pred súdom prvej inštancie, ako i v konaní pred súdom odvolacím.

19. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobca v čase podania žaloby, a následne ani v celom priebehu konania vedeného pred súdom prvej inštancie do momentu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania náležitým spôsobom nepreukázal ani relevantné oznámenie skutočného postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi a nepreukázal ani samotné postúpenie pohľadávky, t. j. nepreukázal listinnými dôkazmi hmotnoprávne oprávnenie, ktorého priznania sa žalobou domáha, správny bol postup a záver súdu prvej inštancie, keď žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.

20. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta taktiež porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces tým, že konajúci súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na odročenie pojednávania za účelom predloženia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 02. 2018, odvolací súd nepovažuje uvedenú odvolaciu námietku za odôvodnenú. Žaloba v predmetnej veci bola podaná na súde dňa 04. 05. 2018. Po prvotnom posúdení konajúceho súdu, že vo veci nie je možné vydať platobný rozkaz, bola žaloba zaslaná na vyjadrenie žalovanému a po jeho vyjadrení k veci, súd prvej inštancie zaslal predmetné vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu s možnosťou sa k uvedenému vyjadriť ( ) v lehote 15 dní a zároveň s poučením, že „na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť ( a )“. Na uvedenú výzvu s obsiahnutým poučením, doručenú právnemu zástupcovi žalobcu dňa 12. 07. 2018, reagoval právny zástupca žalobcu vyjadrením zo dňa 23. 07. 2018 a predložením „Oznámenia o postúpení pohľadávky“ bez uvedenia dátumu a už vyššie uvedeným podacím lístkom Slovenskej pošty zo dňa 09. 05. 2018. V ďalšom procesnom postupe, po ostatnom vyjadrení oboch sporových strán a opätovnom poučení súdom prvej inštancie, že „na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť podľa 153 ods. 2 “, bol vo veci súdom určený termín pojednávania na dňa 03. 07. 2019, na ktoré bol žalobca predvolaný a o ktorom bol právny zástupca žalobcu upovedomený dňa 02. 05. 2019 (č.l. 113 spisu). V uvedenom predvolaní sa uvádza: „Prineste si na toto pojednávanie listiny, ktoré sa na vec vzťahujú a nie sú doposiaľ v prvopise na súde“. Na pojednávanie vo veci dňa 03. 07. 2019 sa dostavil právny zástupca žalobcu - JUDr. Andrej Staroň, na základe substitučného plnomocenstva, ktorý po vykonanom dokazovaní oboznamovaním listín nachádzajúcich sa v spise žiadal o odročenie pojednávania za účelom predloženia listinného dôkazu - Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 02. 2018, ktorou v čase konaného pojednávania (a na ňom vykonávaného dokazovania) nedisponoval. Pokiaľ súd prvej inštancie žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol na základe dôkazov predložených oboma sporovými stranami v konaní vedenom rok a dva mesiace (do vyhlásenia dokazovania za

skončené), uvedený postup súdu prvej inštancie je súladný zo zásadou kontradiktórnosti konania, koncentrácie konania a hospodárnosti konania, na ktorých je civilné sporové konanie založené a zároveň žalobcovi, ako strane sporu, popísaným spôsobom procesným postupom súdu nebolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie, nakoľko možnosť na vyjadrenie a predloženie listinných dôkazov mu bola v konaní poskytnutá opakovane (viď postup súdu prvej inštancie popísaný vyššie), pričom o povinnosti predložiť vo veci dôkazy bol súdom poučený, rovnako ako o následkoch ich nepredloženia (t.j. následkoch zákonnej, ako i sudcovskej koncentrácie konania). Už len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že Zmluvu o postúpení pohľadávky, pre predloženie ktorej žiadal žalobca odročenie pojednávania, žalobca nepredložil ani v odvolacom konaní.

21. Záverom odvolací súd uvádza, že pokiaľ nebola v konaní preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu a uvedené je bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby, je potom nadbytočné akékoľvek skúmanie výšky žalobou uplatňovaného nároku. Z tohto dôvodu sa potom odvolací súd nezaoberal ani odvolacou námietkou žalobcu tvrdeného správne preukázaného postupu pri určení výšky žalobou uplatňovaného nároku na náhradu škody.

22. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku I. potvrdil ako vecne správny.

23. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania obsiahnuté vo výrokovej časti II. rozsudku, ktorým prvoinštančný súd uložil povinnosť náhrady škody žalovanej žalobcovi „v plnom rozsahu“, pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne podľa ust. vyhodnotiac celkový procesný úspech žalovaného v konaní, keď žaloba žalobcu bola súdom prvej inštancie v celom rozsahu zamietnutá. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny i v závislom výroku II.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. , a . V odvolacom konaní, iniciovanom žalobcom, tento nebol úspešný ani sčasti a procesne úspešnou stranou sporu bol tak v odvolacom konaní v celom rozsahu žalovaný. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v súvislosti s odvolacím konaním žalovanému preukázateľne vznikli trovy za úkony vyjadrenia sa k odvolaniu a k ďalšiemu vyjadreniu žalobcu, odvolací súd rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania. O výške trov konania rozhodne osobitným uznesením súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

25. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).