Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/69/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: D. L., U.. XX.XX.XXXX trvalo bytom Bratislava - D., K. na N.: R. XX, XXX XX Bratislava , proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Súd žalovanej strane vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 07.06.2016 požadoval, aby súd zaviazal žalovanú stranu na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy titulom dlhoročnej nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní a nesprávneho úradného postupu polície. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca podal dňa 26.09.2008 na Okresnú prokuratúru Bratislava V oznámenie z podozrenia spáchania práva k domu bytu alebo nebytovému priestoru podľa , ktorého sa mala dopustiť B.. D. L. ako vlastník bytu tým, že dňa 12.09.2008 vymenila zámok vchodových dverí bytu na ulici M. XX, Bratislava, ktorého časť mal žalobca v nájme na základe nájomnej zmluvy zo dňa 19.05.2008 uzatvorenej s D. L. a odmietla žalobcu vpustiť do bytu. Vstup do bytu sa vyriešil prostredníctvom polície za pomoci inštitútu občianskej svojpomoci na ochranu majetku, vo veci trestného oznámenia začala polícia konať. Dňa 06.11.2008 žalobca. do zápisnice na Okresnej prokuratúre Bratislava V doplnil trestné oznámenie pre opakované podozrenie zo spáchania prečinu porušovanie domovej slobody podľa , prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa a podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže podľa z dôvodu, že D. L. 04.11.2008 vymenila vchodové dvere predmetného bytu, odmietla žalobcu vpustiť do bytu, vnikla do uzamknutej izby bytu, ktorú žalobca užíval na základe nájomnej zmluvy, proti vôli žalobcu odniesla všetky osobné veci z bytu na neznáme miesto a odmietla ich žalobcovi vydať. Prokurátor okresnej prokuratúry oznámil žalobcovi, že vec odovzdal na vybavenie na Úrad justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania Petržalka - Juh, OR PZ Bratislava V. Následne dňa 09.02.2009 žalobca doplnil trestné oznámenie o podozrenie zo spáchania trestného činu nátlaku a vydierania, ktorého sa mala dopustiť D. L. požadovaním sumy 1.472,26 eur od žalobcu listom zo dňa 31.01.2009. Po odovzdaní veci od prokurátora príslušný Úrad justičnej a kriminálnej polície vo veci vôbec nekonal. Prípisom Generálnej prokuratúry SR sp. zn. - 11 zo dňa 24.06.2013 prokurátor generálnej prokuratúry žalobcovi oznámil, že vo veci jeho trestného oznámenia zo dňa 26.09.2008 orgány činné v trestnom konaní rozhodli vo veci ČVS:ORP-1068/ST-B5-2011 zákonným spôsobom, keď vec napokon mietli, nakoľko skutok D. L. zo dňa 12.09.2008, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, keďže ide výlučne o občianskoprávny vzťah, ktorého riešenie je možné jedine občianskoprávnou cestou. Odlišný postoj v prípise zaujala Generálna prokuratúra SR pokiaľ ide o konanie D. L. zo dna 04.11.2008, ktoré skutočnosti a okolnosti

neboli skutkovo a ani právne predmetom stíhania vo veci vedenej pod ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011 na OP BA vedenej pod . Generálna prokuratúra považovala v tejto časti opakované sťažnosti žalobcu na nekonanie príslušného orgánu za dôvodné. Pokynom podľa o prokuratúre uložila podriadenému prokurátorovi, aby u vecne a mieste príslušného policajta zabezpečil objasnenie žalobcom uvádzaných skutočností, ktoré uviedol 06.11.2008 do zápisnice na Okresnej prokuratúre Bratislava V pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže podľa a iné. V nadväznosti na opatrenia GP SR prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V prípisom -4 zo dňa 07.08.2013 oznámil žalobcovi, že trestné oznámenie žalobcu na D. L. odovzdal na vybavenie Odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava V. Žalobca, vzhľadom na nečinnosť policajta konajúceho vo veci podal po troch mesiacoch od avizovaného prijatia opatrení, 30.10.2013 na OP BA V sťažnosť na nečinnosť a opakovane po ďalších troch mesiacoch dna 07.01.2014 znovu sťažnosť na nečinnosť policajta. Vo veci trestného oznámenia žalobcu podaného do zápisnice na Okresnej prokuratúre Bratislava V dňa 06.11.2008 poverený orgán rozhodol uznesením zo dňa 11.03.2014, Č.:O.-XXX/l-O.-R.-XXXX. Trestné oznámenie odmietol podľa . Trestné konanie od podania podnetu odo dňa 06.11.2008 bolo ukončené prípisom Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/3 Gn 973/14/1000 -7 zo dňa 24. septembra 2014, doručeným žalobcovi 05.11.2014 a trvalo šesť rokov. Žalobca požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako orgán príslušný podľa , o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom policajtov konajúcich vo veci trestného oznámenia žalobcu podaného 06.11.2008 do zápisnice na Okresnej prokuratúre Bratislava V. Ministerstvo odpovedalo žalobcovi listom zo dňa 23.04.2014 označeným KM-OPSlP-52/2014, v ktorom uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody zamietlo z dôvodu, že nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu a preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym úradným postupom, taktiež vznieslo námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Žalobca si uplatnil priamu škodu vo výške 3.333.- €, čo je hodnota vecí, ktoré 04.11.2008 poškodenému boli zadržané B.. L.. Ďalej si uplatnil zmenšenie majetku poškodeného o sumu 2092,50.-€, ku ktorému došlo tým, že poškodený si po odcudzení vecí musel nevyhnutne zakúpiť všetky základné veci potrebné k bežnému životu, a to z dôvodu, že zostal 04.11.2008 pred dverami bytu B.. L. len v tom, čo mal na sebe. Žalobca si tiež uplatnil úrok z vkladu 2092,50 €, ktorý by žalobca od 01.12.2008 získal pri uložení týchto finančných prostriedkov na termínovaný vklad v banke a ich úročení obvyklou úrokovou sadzbou 5% p.a., čo činí ročne 104,60€ a k 1.12.2015 cca 732,20 €. Ďalej si uplatnil výdavok 82,32 € na ubytovanie od 04.11.2008 do 09.11.2008 na hoteli Plus, v ktorom sa žalobca dočasne ubytoval z dôvodu zamedzenia prístupu k prenajatému bytu. Tiež si uplatnil výdavok 51,97 € na telefonovanie z dôvodu intenzívneho hľadania si nového ubytovania na podnájme a výdavok 1.357,82 € na ubytovanie od 10.11.2008 na podnájme do 30.06.2009, ako a výdavok 42,28 € na zhotovovanie kópií 04.11.2008 B.. L. zadržiavaných súdnych spisov. Žalobca si uplatnil aj nemajetkovú ujmu a to z dôvodu závažného zásahu Polície a orgánov činných v trestnom konaní do základných práv a slobôd poškodeného, najmä do práva na inú právnu ochranu bez zbytočných prieťahov, práva na nedotknuteľnosť obydlia, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, práva vlastniť majetok a slobodne nakladať so svojim majetkom s poukázaním na ust. . Z.z. v sume 16885€. 2. Žalovaná strana doručila súdu dňa 26.07.2016 písomné vyjadrenie k žalobe. Žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na ustanovenie zákona č, , cit: „Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.“ a , cit.: „Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Žalobca požaduje náhradu škody ktorá mu mala vzniknúť v roku 2008 a ktorú konkrétne spolu s časovým rámcom vymedzil vo svojej žalobe. Konkrétne definoval aká výška škody a v ktorom časovom období t.j. v prevažnej miere v roku 2008, mu mala údajná škoda vzniknúť. Vzhľadom na to, žalovaná zastávala názor, že žalobca sa dozvedel o vzniku škody už dňa 12.09.2008 preto vzniesla námietku premlčania. Žalobcov návrh bol súdu doručený dňa 07.06.2016. teda jeho nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy je premlčaný. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla, že žalobca podal trestné oznámenie na B.. L. pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa ods. I . Poverený príslušník uznesením č. O.- XXXX/ST-R.-XXXX zo dňa 30.01.2012 podľa ods. I písm. b) zastavil trestné stíhanie, nakoľko skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V uznesením sp. zn. -78 zo dňa 24.02.2012 zamietol ako nedôvodnú. Následne prokurátor žalobcov podnet pod sp. zn. -37 zo dňa 10.04.2012 bez prijatia opatrení ako

nedôvodný odložil. Zo stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/6 Gpt61/13-11 zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že uznesenie povereného príslušníka č.: ORP-1068/ST-B5-2011 zo dňa 30.01.2012 a uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. -78 zo dňa 24.02.2012 považuje za zákonné a opodstatnené. Prokurátor sa stotožnil aj so spôsobom vybavenia podnetu žalobcu zo dňa 21.03.2012 Krajskou prokuratúrou Bratislava V. Ďalej konštatoval, že vykonanými vyšetrovacími úkonmi v rámci prípravného konania v danej trestnej veci bol zistený skutkový stav v rozsahu vyplývajúcom z ust. , pričom nimi produkovanými dôkazmi, po ich vyhodnotení jednotlivo i v ich súhrne, zo strany Ing. L., a to predovšetkým subjektívnej stránky citovaného trestného činu (prečinu). Taktiež nebolo preukázané, ohľadne skutku zo dňa 12.09.2008 naplnenie zákonných znakov žiadneho iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti . Opakovaný podnet žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor bez prijatia opatrení ako nedôvodný odložil. Prokurátor považoval opakovaný podnet žalobcu za dôvodný len v časti týkajúcej sa konania p. L. zo dňa 04.11.2008. Žalovaná mala za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup poverených príslušníkov, čo potvrdzujú aj uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava V, Krajskej prokuratúry Bratislava o zamietnutí sťažností žalobcu a v neposlednom rade aj prípis Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Žalobca nepreukázal ním tvrdené zneužitie postavenia verejného činiteľa, aroganciu moci a verbálne útoky policajtov na neho, a ani akékoľvek konanie poverených príslušníkov, ktoré by mali súvislosť so spoluprácou, prípadne radou, či pomocou pri konaní B.. L.. Žalovaná uviedla, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup, a teda nie je splnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu. žalovaná mala za to, že žalobca hodnoverne nepreukázal vznik skutočnej škody v celkovej výške 7.692,09 eur. Žalovaná spochybnila výšku priamej škody 3.333,- eur, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená zadržaním vecí Ing. L., nakoľko ju žalobca vyčíslil sám, svojím subjektívnym pocitom na ním uvádzanú výšku, ktorú žalovaná považovala za nepreukázanú. K škodám 2.092,50 eur za zakúpenie nových hnuteľných vecí a k škode 82,32 eur na ubytovanie v hoteli Plus uviedla, že žalobca nepreukázal a nezdokladoval, že uhradil za veci a ubytovanie finančné prostriedky. Namietala žalobcom uvádzanú škodu 732,20 eur, ktorá mala vzniknúť tým že žalobca nemohol finančné prostriedky, ktoré použil na kúpu hnuteľných vecí uložiť na termínovaný vklad do finančnej inštitúcie. Žalobca nemal povinnosť uložiť finančné prostriedky na terminovaný vklad a nie je ani preukázateľné, že žalobca by ich aj uložil na termínovaný vklad, preto túto výšku škody považovala žalovaná za bezpredmetnú, ako aj spochybnila žalobcom uvádzané percentuálne zhodnotenie na termínovanom vklade v roku 2008 na úrovni 5% p. a. Žalobca nepreukázal jednak výšku škody 51,97 eur za telekomunikačné služby a nepreukázal ani príčinnú súvislosť, žeby táto škoda mala vzniknúť na základe intenzívneho hľadania nového ubytovania. Údajnú škodu 1.357,82 eur ako náklady spojené s úhradou nájomného považovala žalovaná za neopodstatnené a bezdôvodné, nakoľko ak žalobca chcel mať zabezpečenú potrebu bývania musel platiť nájomné či už by býval v byte Ing. L., alebo nie. Žalobca zároveň nepreukázal, že uhradil predmetné nájomné. Za spornú považovala žalovaná aj výšku škody 42,28 eur za zhotovenie kópií súdnych sporov žalobcu, nakoľko žalobca nepreukázal že kópie vyhotovoval a ani za ne nezdokladoval úhradu. Žalovaná tiež uviedla, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmu vo výške 16.885,- eur, ale len uviedol subjektívne dojmy z dôvodov ktoré subjektívne pociťuje, a to závažného zásahu polície a orgánov činných v trestnom konaní do jeho základných práv a slobôd, najmä do práva na inú právnu ochranu bez zbytočných prieťahov, práva na nedotknuteľnosť obydlia, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, práva vlastniť majetok a slobodne nakladať so svojim majetkom. Žalobca nesie dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o vzniku nemajetkovej ujmy. To však spočíva nielen v povinnosti tvrdenia, ale aj v povinnosti preukázania tvrdených skutočností. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije ako aj závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. Taktiež je potrebné posúdiť závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení a v súkromnom živote. Čo sa týka nemajetkovej ujmy mala žalovaná za to, že žalobca nepreukázal, že došlo k zníženiu jeho cti, ľudskej dôstojnosti, resp. že poklesla jeho vážnosť v spoločnosti. Dôkazné bremeno nespočíva len v povinnosti tvrdenia, ale aj v povinnosti preukázania tvrdených skutočností. V danom prípade však žalobca nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukazovania svojho nároku. Žalovaná uviedla, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je možný len v prípade, ak bola do značnej miery znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, v súvislosti s neoprávneným zásahom (nesprávnym úradným postupom). Mala za to, že táto skutočnosť nebola žalobcom vôbec preukázaná. Žalovaná v súvislosti s vyššie uvedeným tvrdila, že údajná škoda, ak aj žalobcovi vznikla, tak nevznikla v priamej príčinnej súvislosti s konaním resp. nekonaním orgánu verejnej moci. Žalobca sám vo svojej žalobe uvádza, že Ing. D. L. dňa 12.09.2008 vymenila zámok vchodových dverí bytu

a dňa 04.11.2008 vymenila vchodové dvere, ktorý žalobca podľa neho v tom čase užíval na základe nájomnej zmluvy a odmietla žalobcu vpustiť do tohto bytu, vnikla do uzamknutej izby v byte a proti vôli žalobcu odniesla všetky osobné veci žalobcu z predmetného bytu na neznáme miesto a odmietla ich žalobcovi vydať. Poukázala na to, že platí zásada, že veci, ktoré môžu účastníci právnych vzťahov riešiť prostriedkami civilného, alebo obchodného práva, v takom prípade sa orgány činné v trestnom konaní do týchto vzťahov nemiešajú a nezačnú strániť jedného z účastníkov občiansko-právneho vzťahu, ale odkážu ich na riešenie ich právnych sporov na príslušný súd. Preto žalovaná zastávala názor, že žalobca mal možnosť uplatniť si náhradu škody voči Ing. L. v občianskoprávnom konaní. V danej veci nie je preto splnený ani zákonný predpoklad existencie priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom polície. Vzhľadom na to, že všetky tri predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť, musia byť splnené kumulatívne, čo v danom prípade nie sú, mala žalovaná za to, že žalobcov nárok je v celom rozsahu nedôvodný. 3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej strany vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 07.10.2016 v ktorom uviedol, že pre posúdenie premlčania uplatneného nároku žalobcu(poškodeného) je dôležité kedy sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto je za spôsobenú škodu zodpovedný. Pri posúdení je potrebné vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti žalobcu o vzniknutej škode objektívne vyjadriteľnej v peniazoch (nestačí len vedomosť o udalosti, ktorá by mohla škodu v predpokladanej výške vyvolať). Pre posúdenie otázky znalosti poškodeného o osobe škodcu, je rozhodujúci okamih, kedy sa poškodený dozvedel informáciu o zodpovednosti konkrétnej osoby za spôsobenú škodu(nestačí len predpoklad, že určitá osoba by mohla byť škodcom). Na uplatnenie nároku na náhradu škody návrhom na súd, musia byť pod hrozbou zamietnutia návrhu kumulatívne splnené obe podmienky. V prejednávanej veci si žalobca 11.12.2009 v trestnom konaní riadne uplatnil náhradu škody, pričom nárok uplatňoval voči podozrivej p. L., ktorá 4.11.2008 neoprávnene zadržala majetok žalobcu. Dôkaz o tom žalobca doložil k žalobnému návrhu. v trestnom konaní žalobca riadne pokračoval a poskytol orgánom činným v trestnom konaní súčinnosť. Počas prebiehajúceho trestného konania si žalobca logicky vzaté nemohol uplatniť voči žalovanej Slovenskej republike náhradu škody a to z dôvodu, že do ukončenia trestného konania nebolo možné vyčísliť ani škodu ani označiť škodcu - subjekt zodpovedný za škodu. O tom kto je zodpovedný za škodu, (že je to policajt ne/konajúci v trestnej veci) a o výške škody, za ktorú je policajt zodpovedný sa žalobca dozvedel až po právoplatnom skončení trestného konania. Postup policajta, jeho dlhodobá úmyselná nečinnosť v trestnom konaní, v časti týkajúcej sa oznámenia o skutku p. L. zo dňa 4.11.2008 zakladá v zmysle objektívnu zodpovednosť žalovanej za škodu. Žalobca v lehote na podanie žaloby o náhradu škody požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie náhrady škody. Počas prerokovania žiadosti. najdlhšie za dobu šesť mesiacov, premlčacia doba na uplatnenie nároku neplynie. Názor žalovanej, že žalobca sa o škode dozvedel už 12.09.2008 je mylný. V tom čase ani konaním p. L. ani nekonaním policajta žalobcovi' žiadna škoda nevznikla. Žalovanou vznesená námietka premlčania nároku na náhradu škody nie je opodstatnená. Tvrdenie žalobcu osvedčuje aj postup a stanovisko MV SR, ktoré listom zo dňa 24.11.2010 SLV-PS-752/2010 odmietlo prvú žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie náhrady škody podľa zák. s im, že je predčasná, vyšetrovanie kauzy nebolo ešte skončené a v trestnom stíhaní sa pokračuje. K námietke žalovanej, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup ako jednu z podmienok nároku na náhradu škody žalobca uviedol, že policajt konajúci v trestnej veci žalobcu rozhodol o trestnom oznámení žalobcu podanom 6.11.2008 až 11.03.2014, teda po 1.945 dňoch (piatich rokoch a štyroch mesiacoch). Prípismi prokuratúr, ktorými boli vybavené sťažnosti žalobcu na prieťahy v trestnom konaní je preukázané, že policajti vo veci trestného oznámenia žalobcu sa trestným oznámením vôbec nezaoberal/li, dlhodobo vo veci úmyselne nekonal/li a to aj napriek opatreniam prokuratúr, ktoré policajtov smerovali k vybaveniu veci. Už 28.12.2009 prokurátor OP BA V podľa odobral žalobcovu tresnú vec príslušnému policajtovi z dôvodu nečinnosti policajta. Ani toto opatrenie prokuratúry nenaplnilo účel, pretože trestná vec bola rozhodnutá až 11.03.2014. Žalobca nesprávny úradný postup považuje za preukázaný, podmienku ustanovenú v za splnenú, námietka žalovanej v tomto smere nie je opodstatnená. Žalobca považoval námietky žalovanej čo do výšky uplatnenej škody za nedôvodné. Žalobca uviedol, že priamu škodu vyčíslil podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tvrdil, že nikto nenosí u seba listinu s podrobným zoznamom svojho majetku umiestneného v byte a oceneného znalcom pre prípad, že by došlo k mimoriadnej udalosti, následkom ktorej by musel preukazovať hodnotu toho majetku. Tak to je aj v prípade žalobcu. Žalobca nemohol predpokladať mimoriadnu udalosť - výmenu vchodových dverí na byte, v ktorom mal všetky svoje veci uložené v prenajatej izbe. Nasvedčoval tomu postup p. L. po incidente 12.09.2008, keď vymenila zámok vchodových dverí. Po tomto incidente vyriešenom za

asistencie polície žalobca naďalej so súhlasom p. L. predmetný byt (jeho časť) užíval. Z uvedeného dôvodu nebol na strane žalobcu dôvod spísať a dať oceniť svoj majetok a takú listinu nosiť u seba. Žalobca považoval sumu 3.333- eur za maximálne objektívnu hodnote zadržaných vecí. žalovaná tiež namieta nepreukázanie a nezdokladovanie škody 2.092,50 eur a 82,32 eur nedoložením úhrady finančných prostriedkov Pokladničné doklady nákupe nových vecí osobnej potreby v sume 2.092,50 eur, ktoré si žalobca bol nútený zakúpiť v novembri 2008 po zadržaní veci p. L., sa vzhľadom na dlhšiu dobu od nákupu nezachovali. Aj keby sa pokladničné doklady zachovali, vzhľadom na technológiu tlače (termotlač), ktorou sú vyhotovené by boli nečitateľné už po dvoch - troch rokoch teda v roku 2010-2011. Žalobca uviedol, že môže čestne prehlásiť, že všetky veci, za ktoré si uplatňuje náhradu škody nakúpil za ceny, ktoré uviedol v zozname vecí. Z predloženého zoznamu je zrejmé, že ide o veci bežne užívané na osobnú potrebu a nákupné ceny vecí sú cenami obvyklými. Pokiaľ ide o úhradu ubytovania v sume 82,32 eur žalobca požiadal správu hotela Plus o potvrdenie o ubytovaní za obdobie 04.11.2008 až 09.11.2008, keďže pôvodný doklad o zaplatení sa nezachoval. Z hotela Plus obdržal žalobca vyrozumenie, že archivujú doklady päť rokov spätne a za obdobie roku 2008 nie je možné doklad o úhrade ubytovania vyhľadať v počítačovom systéme. Žalobca čestne prehlásil, že v hoteli Plus bol ubytovaný v období od 04.11.2008 do 09.11.2006 a za ubytovanie zaplatil 82,32 eur. 4. Žalovaná strana sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 15.11.2016, v ktorom uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych tvrdení uvedených vo vyjadrení k žalobcovej žalobe zo dňa 19.07.2016. Mala za to, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých troch predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup, škodu a príčinnú súvislosť. Z hľadiska existencie nesprávneho úradného postupu zotrvávame na našich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe. Žalobca tak ako v žalobe, tak aj v duplike nepreukázal výšku údajnej škody, ale ako uvádza ju vyčíslil podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, prípadne svoje tvrdenia opiera o čestné vyhlásenie. Žalobca uviedol, že nedisponuje pokladničnými bločkami, nakoľko vzhľadom na ich technológiu tlače, ktorou sú vyhotovovane by boli nečitateľné už po dvoch - troch rokoch. Žalovaná uviedla, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ktorá bola Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky doručená dňa 15.06.2010 a následne aj žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody doručenej Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky dňa 09.10.2013, čím vedel o škode, ktorá mu mala údajne vzniknúť. Žalobca mal možnosť si z predmetných bločkov vyhotoviť fotokópiu, prípadne iným spôsobom zabezpečiť, aby nedošlo k ich znehodnoteniu. Obdobne je to aj v prípade údajného žalobcovho ubytovania v Hotely Plus, a. s. od 04.11. - 09.11.2008 kedy predmetná spoločnosť archivuje údaje po dobu 5 rokov. Žalobca si mohol dôkaz - potvrdenie o ubytovaní a uhradení, zabezpečiť už pri podávaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a teda počas 5 - ročnej archivácie údajov predmetnou spoločnosťou. žalobca na podporu svojich tvrdení o vzniku nemajetkovej ujmy neuvádza žiadne nové dôkazy, pričom žalovaná zastáva názor, že žalobca výšku nemajetkovej ujmy a údajnú výšku škody nepreukázal. V súvislosti s prieťahmi v konaní žalobca uvádza, že poverení príslušníci vo veci žalobcovho trestného oznámenia vo veci úmyselne nekonali a to aj napriek opatreniam okresnej a krajskej prokuratúry a trestným oznámením sa vôbec nezaoberali. Z prípisu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV/1 Gn 457/09-19 zo dňa 09.03.2010 vyplýva, cit.: „vo svojich podnetoch z 23.12.2009, 19.01.2010 a 15.02.2010 poukazujete m nečinnosť povereného príslušníka v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného V Bratislave V, oddelenie skráteného vyšetrovania Bratislava Petržalka -juh pod ČVS: ORP - 183/2-OSV-B5-2009, ale aj na nečinnosť dozorujúceho prokurátora, a zároveň chaotický stav v označovaní procesných strán v uzneseniach Okresnej prokuratúry Bratislava V. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu som dospela k záveru, že Váš opakovaný podnet je dôvodný.' Podľa , cit.; „Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.'' Z uvedeného vyplýva, že ak dozorujúci prokurátor vykonával dozor nad dodržiavaním zákonnosti a poverený príslušník je povinný rešpektovať záväzné pokyny dozorujúceho prokurátora, žalovaná v zastúpení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nemôže zodpovedať za prieťahy v konaní, ak tieto boli spôsobené aj nečinnosťou dozorujúceho prokurátora, prípadne uzneseniami okresnej prokuratúry. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán , listinnými dôkazmi: úradným záznamom 00 PZ Petržalka -juh, podaním zo dňa 26.09.2008 na OP Bratislava V- prvá strana, zápisnicou z OP BA V zo dňa 6.11.2008, prípisom prokurátora, podaním zo dňa 09.02.2009 na OP BA V prvá strana, listom Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 28.12.2009 č.k. -17, listom Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 28.12.2009 č.k. -17, prípisom GP SR -11 zo dňa 24.06.2013, prípisom OP BA V sťažnosťou z 30.10.2013, sťažnosťou z 07.01.2014, žiadosťou o predbežné prerokovanie náhrady škody, Listom ministerstva - odpoveďou na žiadosť, obsahom spisu

ORPZ Bratislava V ČVS ORP-183/2-OSV-B5-2009 a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca podal dňa 26.09.2008 na Okresnú prokuratúru Bratislava V oznámenie z podozrenia spáchania práva k domu bytu alebo nebytovému priestoru podľa , ktorého sa mala dopustiť Ing. D. L. ako vlastník bytu tým, že dňa 12.09.2008 vymenila zámok vchodových dverí bytu na ulici M. XX, Bratislava, ktorého časť mal žalobca v nájme na základe nájomnej zmluvy zo dňa 19.05.2008 uzatvorenej s D. L. a odmietla žalobcu vpustiť do bytu. Vstup do bytu sa vyriešil prostredníctvom polície za pomoci inštitútu občianskej svojpomoci na ochranu majetku, vo veci trestného oznámenia začala polícia konať. Dňa 06.11.2008 žalobca. do zápisnice na Okresnej prokuratúre Bratislava V doplnil trestné oznámenie pre opakované podozrenie zo spáchania prečinu porušovanie domovej slobody podľa , prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa a podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže podľa z dôvodu, že D. L. 04.11.2008 vymenila vchodové dvere predmetného bytu, odmietla žalobcu vpustiť do bytu, vnikla do uzamknutej izby bytu, ktorú žalobca užíval na základe nájomnej zmluvy, proti vôli žalobcu odniesla všetky osobné veci z bytu na neznáme miesto a odmietla ich žalobcovi vydať. Prokurátor okresnej prokuratúry oznámil žalobcovi, že vec odovzdal na vybavenie na Úrad justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania Petržalka - Juh, OR PZ Bratislava V. Následne dňa 09.02.2009 žalobca doplnil trestné oznámenie o podozrenie zo spáchania trestného činu nátlaku a vydierania, ktorého sa mala dopustiť D. L. požadovaním sumy 1.472,26 eur od žalobcu listom zo dňa 31.01.2009. Po odovzdaní veci od prokurátora príslušný Úrad justičnej a kriminálnej polície vo veci vôbec nekonal. Prípisom Generálnej prokuratúry SR sp. zn. - 11 zo dňa 24.06.2013 prokurátor generálnej prokuratúry žalobcovi oznámil, že vo veci jeho trestného oznámenia zo dňa 26.09.2008 orgány činné v trestnom konaní rozhodli vo veci ČVS:ORP-1068/ST-B5-2011 zákonným spôsobom, keď vec napokon mietli, nakoľko skutok D. L. zo dňa 12.09.2008, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, keďže ide výlučne o občianskoprávny vzťah, ktorého riešenie je možné jedine občianskoprávnou cestou. Odlišný postoj v prípise zaujala Generálna prokuratúra SR pokiaľ ide o konanie D. L. zo dna 04.11.2008, ktoré skutočnosti a okolnosti neboli skutkovo a ani právne predmetom stíhania vo veci vedenej pod ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011 na OP BA vedenej pod . Generálna prokuratúra považovala v tejto časti opakované sťažnosti žalobcu na nekonanie príslušného orgánu za dôvodné. Pokynom podľa o prokuratúre uložila podriadenému prokurátorovi, aby u vecne a mieste príslušného policajta zabezpečil objasnenie žalobcom uvádzaných skutočností, ktoré uviedol 06.11.2008 do zápisnice na Okresnej prokuratúre Bratislava V pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže podľa a iné. V nadväznosti na opatrenia GP SR prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V prípisom -4 zo dňa 07.08.2013 oznámil žalobcovi, že trestné oznámenie žalobcu na D. L. odovzdal na vybavenie Odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava V. Žalobca, vzhľadom na nečinnosť policajta konajúceho vo veci podal po troch mesiacoch od avizovaného prijatia opatrení, 30.10.2013 na OP BA V sťažnosť na nečinnosť a opakovane po ďalších troch mesiacoch dna 07.01.2014 znovu sťažnosť na nečinnosť policajta. Vo veci trestného oznámenia žalobcu podaného do zápisnice na Okresnej prokuratúre Bratislava V dňa 06.11.2008 poverený orgán rozhodol uznesením zo dňa 11.03.2014, ČVS:ORP-832/l-OVK-B5-2013. Trestné oznámenie odmietol podľa . Žalobca požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako orgán príslušný podľa , o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom policajtov konajúcich vo veci trestného oznámenia žalobcu podaného 06.11.2008 do zápisnice na Okresnej prokuratúre Bratislava V. Ministerstvo odpovedalo žalobcovi listom zo dňa 23.04.2014 označeným KM-OPSlP-52/2014, v ktorom uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody zamietlo z dôvodu, že nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu a preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym úradným postupom, taktiež vznieslo námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu.

6. Z obsahu vyšetrovacieho spisu ORPZ Bratislava V ČVS: ORP-l83/2-OSV-B5-2009 súd zistil, že žalobca podal trestné oznámenie na B.. L. pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa ods. I . Poverený príslušník uznesením č. ORP-1068/ST-B5-2011 zo dňa 30.01.2012 podľa ods. I písm. b) zastavil trestné stíhanie, nakoľko skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V uznesením sp. zn. -78 zo dňa 24.02.2012 zamietol ako nedôvodnú. Následne prokurátor žalobcov podnet pod sp. zn. -37 zo dňa 10.04.2012 bez prijatia opatrení ako nedôvodný odložil.

7. Z oznámenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 03.07.2009 č.k. IV/1 Gn 457/09-6 konajúci súd zistil, že prokurátor Generálnej prokuratúry na základe opakovaného podnetu žalobcu zo dňa 12.05.2009 preskúmaj uznesenie policajta Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície Bratislava v ČVS: ORP-183/2-OSV-B5-09 zo dňa 26.1.2009, ktorým podľa odmietol vec podozrenia zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podlá 218 ods. 1 Tr. zák., ako aj spisový materiál, ktorý bol podkladom pre vydanie predmetného uznesenia, ďalej uznesenie policajta - vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva FZ Úradu justičnej a kriminálnej polície Bratislava V ČVS: ORP1158/1-OVK-B5-2008 zo dňa 21.10.2008, ktorým podľa postúpil na prejednanie priestupku vec prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa , Tr. zák., ako aj spisový materiál, ktorý bol podkladom pre vydanie predmetného uznesenia, ďalej list prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. zo dňa 11.02.2009, v ktorom vyjadril stanovisko k žiadosti o preskúmanie postupu policajta zo dna 07.01.2009 a stanovisko prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. z 25.3.2009, ktorým bol podnet žalobcu zo dňa 17.03.2009 ako nedôvodný odložený, ako aj konanie, ktoré vydaniu označených rozhodnutí a stanovísk predchádzalo. Po preskúmaní spisového materiálu predloženého Generálnej prokuratúre SR prokurátor Generálnej prokuratúry dospel k záveru, že uznesenie policajta Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície Bratislava V ČVS; ORP-183/2-OSV-B5-09 zo dňa 26.1.2009, ktorým podľa odmietol vec podozrenia zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa Tr. zák., stanovisko prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. zo dňa 11.2.2009, v ktorom nekonštatoval nezákonnosť postupu policajta a stanovisko prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. z 25.03.2009, ktorým bol podnet žalobcu zo dňa 17.03.2009 ako nedôvodný odložený, sú nezákonné a neopodstatnené. Prokurátor Generálnej prokuratúry podnet žalobcu vyhodnotil ako dôvodný a konštatoval, že policajt postupoval nesprávne, keď aj napriek skutočnosti, že samotné trestne oznámenie holo dostatočným podkladom na začatie trestného stíhania, vydal uznesenie o odmietnutí veci podľa , Rovnako postupoval nesprávne, keď označené uznesenie odôvodnil tým, že vykonaným šetrením bolo zistené, že v totožnej veci už konal policajt - vyšetrovateľ OR PZ ÚJaKP Bratislava V, ktorý uznesením zo dňa 21.10.2008 trestné stíhanie zastavil. Z uznesenia ČVS: ORP-1158/1-OVK-B5-2008 a príslušného vyšetrovacieho spisu totiž vyplýva, že sa nejde o totožnú vec, ale o vec, kde je B.. D. L. poškodenou a žalobca podozrivým, pričom znaky skutkovej podstaty mal žalobca naplniť tým, že po doručení výpovede z nájmu bytu a uplynutí výpovednej lehoty, byt i naďalej protiprávne užíval. Naopak vo veci vedenej pod ČVS: ORP-183/2OSV-B5-2009 je oznamovateľom žalobca a B.. D. L. podozrivou, ktorá mala svojim konaním brániť žalobcovi ako oprávnenému užívateľovi v užívaní bytu. Policajt taktiež postupoval nesprávne, keď žalobcovi aj napriek skutočnosti, že tento oznámili zmenu adresy na doručovanie písomností, zasial označené uznesenie najskôr na adresu trvalého pobytu a následne pôvodnú adresu na doručovanie písomností. 8. Z listu Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 28.12.2009 č.k. -17 súd zistil, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 22.10.2009 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V po preskúmaní spisového materiálu č. ORP-183/2-OSV-B5-2009 zistil, že poverený príslušník PZ Oddelenia skráteného vyšetrovania Petržalka V nevykonával úkony v zmysle a to najmä riadne a včas. Z vykonanej previerky vyplýva, že policajt vo veci nekonal. Z vykonanej previerky vyplynula skutočnosť, že od začiatku trestného stíhania nebol zo strany policajta vykonaný akýkoľvek úkon si smerujúci k ukončeniu prípravného konania. 9. Z upovedomenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 24.06.2013 čk. IV/6GPt 61/13-11 súd zistil, že prokurátor Generálnej prokuratúry SR preskúmal opakovaný podnet žalobcu zo dňa 28.02.2013 a konštatoval vo vzťahu ku konaniu pod. B.. L. zo dňa 04.11.2008 (ktoré skutočnosti a okolnosti neboli skutkovo a ani právne predmetom trestného stíhania vo veci vedenej pod ČVS; ORP1068/ST-B5-2011 a pod sp. zn. ), že v tejto časti považuje opakovaný podnet žalobcu za dôvodný a uviedol, že je potrebné, aby sa orgány činné v trestnom konaní dôsledne vysporiadali s týmito uvádzanými skutočnosťami. a to v samostatnom trestnom konaní (nie pod ČVS: ORP-1068/ST-B5-2011 a pod sp. 2n. ). Vzhľadom k tomu podriadenému prokurátorovi pokynom podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov uložil, aby u vecne a miestne príslušného policajta zabezpečil objasnenie žalobcom uvádzaných skutočností, pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže podľa a iné, s tým, aby po vykonaní príslušných procesných úkonov a po ich následnom právnom posúdení (vyhodnotení) bolo rozhodnuté o ďalšom procesnom postupe, resp. meritórne rozhodnuté v tejto trestnej veci.

10. Zo žaloby vyplýva, že k nečinnosti orgánov polície a nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období od podania trestného oznámenia žalobcom dňa 26.09.2008 a 06.11.2008 do 11.03.2014, kedy poverený orgán rozhodol uznesením. Súd preto na danú vec aplikoval ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých účinného od 1. januára 2013 z dôvodu, že keďže prechodné ustanovenia neustanovujú inak, platí pre určenie príslušného orgánu zásada lex posterior derogat priori (neskorší zákon ruší skorší). Uvedené je prejavom základnej zásady uplatňovanej v procesnom práve, podľa ktorej na procesné úkony v súdnom konaní sa zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v čase uskutočnenia procesného úkonu (). Pri skúmaní nesprávneho úradného postupu vychádzal súd z ustanovenia , ktorého novela nadobudla účinnosť 01.01.2013, podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. Predmetné ustanovenie napriek jeho účinnosti (01.01.2013) je možné použiť aj na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti novely zákona, nakoľko predmetný v prechodných a záverečných ustanoveniach ohľadom aplikácie novely neurčuje žiadne pravidlá, pričom ide o čiastočne procesný predpis, v rámci ktorého platí princíp okamžitej aplikability procesných noriem. 11. Podľa , (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 12. Podľa (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) . (2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. (4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 13. Podľa

(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a) (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. (4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a) 14. Podľa (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. (2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa a 8. (3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

15. Podľa ustanovenia písmeno a/, b/ o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. 16. Podľa ustanovenia cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 17. Podľa ustanovenia cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 18. Podľa ustanovenia vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa písmeno f/ cit. zákona koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, 19. Podľa ustanovenia cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 20. Podľa ustanovenia cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 21. Podľa ustanovenia cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa a 11. 22. Podľa ustanovenia cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 23. Podľa ustanovenia cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 24. Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. 25. Podľa ustanovenia § 17 ods. 4 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. 26. Podľa ustanovenia § 17 ods. 5 cit. zákona v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2. 27. Podľa ustanovenia § 18 ods.1 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. 28. Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. 29. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 cit. zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. 30. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky ( ). Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (, ). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (, ). Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( ). 31. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (, ). Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona (, ). Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu ( ). Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté ( ). 32. Pri osvedčení nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy musia byť jednoznačne preukázané všetky atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu tak, že musí byť jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, taktiež musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť. Vo vzťahu k priznaniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musia taktiež byť atribúty vzniku zodpovednosti štátu za vznik uplatneného nároku splnené. Nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. nároku na priznanie nemajetkovej ujmy. 33. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako aj nárok na priznanie nemajetkovej ujmy, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, sú dané len vtedy, ak vznikli v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci musí byť bez pochybností preukázaný.

34. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím/ resp. nesprávnym úradným postupom a škodou resp. vznikom nemajetkovej ujmy vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. ) 35. Súd sa prioritne zaoberal námietkou premlčania nároku vznesenou žalovanou stranou. Pre posúdenie premlčania uplatneného nároku žalobcu je dôležité kedy sa žalobca zvedel o škode a o tom, kto je za spôsobenú škodu zodpovedný. Pri posúdení je potrebné vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti žalobcu o vzniknutej škode objektívne vyjadriteľnej v peniazoch, nestačí len vedomosť o udalosti, ktorá by mohla škodu v predpokladanej výške vyvolať. Pre posúdenie otázky znalosti poškodeného o osobe škodcu, je rozhodujúci okamih, kedy sa poškodený dozvedel informáciu o zodpovednosti konkrétnej osoby za spôsobenú škodu, nestačí len predpoklad, že určitá osoba by mohla byť škodcom. Na uplatnenie nároku na náhradu škody návrhom na súd, musia byť kumulatívne splnené obe podmienky. V prejednávanej veci si žalobca 11.12.2009 v trestnom konaní uplatnil náhradu škody, pričom nárok uplatňoval voči podozrivej p. L., ktorá 04.11.2008 neoprávnene zadržala majetok žalobcu. V trestnom konaní žalobca riadne pokračoval a poskytol orgánom činným v trestnom konaní súčinnosť. Počas prebiehajúceho trestného konania si žalobca nemohol uplatniť voči žalovanej Slovenskej republike náhradu škody a to z dôvodu, že do ukončenia trestného konania nebolo možné vyčísliť ani škodu ani označiť škodcu - subjekt zodpovedný za škodu. O tom kto je zodpovedný za škodu a o výške škody sa žalobca dozvedel až po právoplatnom skončení trestného konania. Trestné konanie sa skončilo vydaním uznesenie dňa 11.03.2014, ČVS:ORP-832/l-OVK-B5-2013. Žalobca podaním doručeným Ministerstvu vnútra SR dňa 9.10.2013 požiadal o predbežné prerokovanie náhrady škody a Ministerstvo vnútra SR odpovedalo na jeho žiadosť podaním zo dňa 23.04.2014. Žalobca si škodu uplatnil na súde žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 07.06.2016. Ak sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá z rozhodnutia zo dňa 11.03.2014, ČVS:ORP-832/ l-OVK-B5-2013, do podania žaloby na súd dňa 07.06.2016 neuplynuli tri roky, vznesená námietka premlčania nároku je nedôvodná. 36. Z oznámenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 03.07.2009 č.k. IV/1 Gn 457/09-6 konajúci súd zistil, že prokurátor Generálnej prokuratúry na základe opakovaného podnetu žalobcu zo dňa 12.05.2009 preskúmal uznesenie policajta Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície Bratislava v ČVS: ORP-183/2-OSV-B5-09 zo dňa 26.1.2009, ktorým podľa odmietol vec podozrenia zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podlá 218 ods. 1 Tr. zák., ako aj spisový materiál, ktorý bol podkladom pre vydanie predmetného uznesenia, ďalej uznesenie policajta - vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva FZ Úradu justičnej a kriminálnej polície Bratislava V ČVS: ORP1158/1-OVK-B5-2008 zo dňa 21.10.2008, ktorým podľa postúpil na prejednanie priestupku vec prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa , Tr. zák., ako aj spisový materiál, ktorý bol podkladom pre vydanie predmetného uznesenia, ďalej list prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. zo dňa 11.02.2009, v ktorom vyjadril stanovisko k Vašej žiadosti o preskúmanie postupu policajta zo dna 07.01.2009 a stanovisko prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. z 25.3.2009, ktorým bol podnet žalobcu zo dňa 17.03.2009 ako nedôvodný odložený, ako aj konanie, ktoré vydaniu označených rozhodnutí a stanovísk predchádzalo. Po preskúmaní spisového materiálu predloženého Generálnej prokuratúre SR prokurátor

Generálnej prokuratúry dospel k záveru, že uznesenie policajta Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície Bratislava V ČVS; ORP-183/2-OSV-B5-09 zo dňa 26.1.2009, ktorým podľa odmietol vec podozrenia zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa Tr. zák., stanovisko prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. zo dňa 11.2.2009, v ktorom nekonštatoval nezákonnosť postupu policajta a stanovisko prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. z 25.03.2009, ktorým bol podnet žalobcu zo dňa 17.03.2009 ako nedôvodný odložený, sú nezákonné a neopodstatnené. Prokurátor Generálnej prokuratúry podnet žalobcu vyhodnotil ako dôvodný a konštatoval, že policajt postupoval nesprávne, keď aj napriek skutočnosti, že samotné trestne oznámenie holo dostatočným podkladom na začatie trestného stíhania, vydal uznesenie o odmietnutí veci podľa , Rovnako postupoval nesprávne, keď označené uznesenie odôvodnil tým, že vykonaným šetrením bolo zistené, že v totožnej veci už konal policajt - vyšetrovateľ OR PZ ÚJaKP Bratislava V, ktorý uznesením zo dňa 21.10.2008 trestné stíhanie zastavil. Z uznesenia ČVS: ORP-1158/1-OVK-B5-2008 a príslušného vyšetrovacieho spisu totiž vyplýva, že sa nejde o totožnú vec, ale o vec, kde je B.. D. L. poškodenou a žalobca podozrivým, pričom znaky skutkovej podstaty mal žalobca naplniť tým, že po doručení výpovede z nájmu bytu a uplynutí výpovednej lehoty, byt i naďalej protiprávne užíval. Naopak vo veci vedenej pod ČVS: ORP-183/2OSV-B5-2009 je oznamovateľom žalobca a B.. D. L. podozrivou, ktorá mala svojim konaním brániť žalobcovi ako oprávnenému užívateľovi v užívaní bytu. Policajt taktiež postupoval nesprávne, keď žalobcovi aj napriek skutočnosti, že tento oznámili zmenu adresy na doručovanie písomností, zasial označené uznesenie najskôr na adresu trvalého pobytu a následne pôvodnú adresu na doručovanie písomností. 37. Z listu Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 28.12.2009 č.k. -17 súd zistil, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 22.10.2009 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V po preskúmaní spisového materiálu č. ORP-183/2-OSV-B5-2009 zistil, že poverený príslušník PZ Oddelenia skráteného vyšetrovania Petržalka V nevykonával úkony v zmysle a to najmä riadne a včas. Z vykonanej previerky vyplýva, že policajt vo veci nekonal. Z vykonanej previerky vyplynula skutočnosť, že od začiatku trestného stíhania nebol zo strany policajta vykonaný akýkoľvek úkon si smerujúci k ukončeniu prípravného konania. 38. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v danom prípade sú: a) nesprávny úradný postup, b)škoda, c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a vzniknutou škodou. 39. V zmysle za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávny úradný postup policajta - vyšetrovateľa OR PZ ÚJaKP Bratislava V v konaní vedenom pod ČVS: ORP-183/2-OSV-B5-09 a ČVS: ORP1158/1-OVK-B5-2008 konštatoval prokurátor Generálnej prokuratúry SR v iste zo dňa 03.07.2009 č.k. IV/1 Gn 457/09-6 ako aj Okresný prokurátor Bratislava V v liste zo dňa 28.12.2009 č.k. -17, čím je splnená prvá z podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. 40. Konajúci súd sa stotožnil s procesnou obranou žalovanej strany v tom že žalobca hodnoverne nepreukázal vznik skutočnej škody v celkovej výške 7.692,09 eur. Žalovaná spochybnila výšku priamej škody 3.333,- eur, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená zadržaním vecí B.. L., nakoľko ju žalobca vyčíslil sám, svojím subjektívnym pocitom na ním uvádzanú výšku, ktorú žalovaná považovala za nepreukázanú. K škodám 2.092,50 eur za zakúpenie nových hnuteľných vecí a k škode 82,32 eur na ubytovanie v hoteli Plus uviedla, že žalobca nepreukázal a nezdokladoval, že uhradil za veci a ubytovanie finančné prostriedky. Namietala žalobcom uvádzanú škodu 732,20 eur, ktorá mala vzniknúť tým že žalobca nemohol finančné prostriedky, ktoré použil na kúpu hnuteľných vecí uložiť na termínovaný vklad do finančnej inštitúcie. Žalobca nemal povinnosť uložiť finančné prostriedky na terminovaný vklad a nie je ani preukázateľné, že žalobca by ich aj uložil na termínovaný vklad, preto túto výšku škody považovala žalovaná za bezpredmetnú, ako aj spochybnila žalobcom uvádzané percentuálne zhodnotenie na termínovanom vklade v roku 2008 na úrovni 5% p. a. Žalobca nepreukázal jednak výšku škody 51,97 eur za telekomunikačné služby a nepreukázal ani príčinnú súvislosť, žeby táto škoda mala vzniknúť na základe intenzívneho hľadania nového ubytovania. Údajnú škodu 1.357,82 eur ako náklady spojené s úhradou nájomného považovala žalovaná za neopodstatnené a bezdôvodné, nakoľko ak žalobca chcel mať zabezpečenú potrebu bývania musel platiť nájomné či už by býval v byte B.. L., alebo nie. Žalobca zároveň nepreukázal, že uhradil predmetné nájomné. Za spornú považovala žalovaná aj

výšku škody 42,28 eur za zhotovenie kópií súdnych sporov žalobcu, nakoľko žalobca nepreukázal že kópie vyhotovoval a ani za ne nezdokladoval úhradu. 41. Súd sa taktiež stotožnil s obranou žalovanej, ktorá uviedla, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmu vo výške 16.885,- eur, ale len uviedol subjektívne dojmy z dôvodov ktoré subjektívne pociťuje, a to závažného zásahu polície a orgánov činných v trestnom konaní do jeho základných práv a slobôd, najmä do práva na inú právnu ochranu bez zbytočných prieťahov, práva na nedotknuteľnosť obydlia, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, práva vlastniť majetok a slobodne nakladať so svojim majetkom. Žalobca nesie dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o vzniku nemajetkovej ujmy. To však spočíva nielen v povinnosti tvrdenia, ale aj v povinnosti preukázania tvrdených skutočností. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije ako aj závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. Taktiež je potrebné posúdiť závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení a v súkromnom živote. Čo sa týka nemajetkovej ujmy mala žalovaná za to, že žalobca nepreukázal, že došlo k zníženiu jeho cti, ľudskej dôstojnosti, resp. že poklesla jeho vážnosť v spoločnosti. Dôkazné bremeno nespočíva len v povinnosti tvrdenia, ale aj v povinnosti preukázania tvrdených skutočností. V danom prípade však žalobca nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukazovania svojho nároku. Žalovaná uviedla, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je možný len v prípade, ak bola do značnej miery znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, v súvislosti s neoprávneným zásahom (nesprávnym úradným postupom). Mala za to, že táto skutočnosť nebola žalobcom vôbec preukázaná. Žalovaná v súvislosti s vyššie uvedeným tvrdila, že údajná škoda, ak aj žalobcovi vznikla, tak nevznikla v priamej príčinnej súvislosti s konaním resp. nekonaním orgánu verejnej moci. Žalobca sám vo svojej žalobe uvádza, že B.. D. L. dňa 12.09.2008 vymenila zámok vchodových dverí bytu a dňa 04.11.2008 vymenila vchodové dvere, ktorý žalobca podľa neho v tom čase užíval na základe nájomnej zmluvy a odmietla žalobcu vpustiť do tohto bytu, vnikla do uzamknutej izby v byte a proti vôli žalobcu odniesla všetky osobné veci žalobcu z predmetného bytu na neznáme miesto a odmietla ich žalobcovi vydať. Poukázala na to, že platí zásada, že veci, ktoré môžu účastníci právnych vzťahov riešiť prostriedkami civilného, alebo obchodného práva, vtákom prípade sa orgány činné v trestnom konaní do týchto vzťahov nemiešajú a nezačnú strániť jedného z účastníkov občiansko-právneho vzťahu, ale odkážu ich na riešenie ich právnych sporov na príslušný súd. Preto žalovaná zastávala názor, že žalobca mal možnosť uplatniť si náhradu škody voči B.. L. v občianskoprávnom konaní. V danej veci nie je preto splnený ani zákonný predpoklad existencie priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom polície. Vzhľadom na to, že všetky tri predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť, musia byť splnené kumulatívne, čo v danom prípade nie sú, mala žalovaná za to , že žalobcov nárok je v celom rozsahu nedôvodný. Konajúci súd s obranou žalovanej týkajúcou sa skutočnej škody, ušlého zisku a nemajetkovej ujmy plne stotožnil a dospel k záveru, že žalobca nijako nepreukázal, že mu škoda vznikla, ani to že vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom policajta- vyšetrovateľa OR PZ ÚJ a KP Bratislava V v konaní vedenom pod ČVS: ORP-183/2-OSV-B5-09 a ČVS: ORP1158/1-OVK-B5-2008 . Súd na základe vykonaného dokazovania s poukazom na vyššieuvedené závery žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 42. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením / v spojení s ust. / , v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalovaná strana mala vo veci plný úspech. Súd však žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi z dôvodu, že žalovanej v súvislosti s prejednávanou vecou trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.