Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoKR/81/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: ADVO INSOLVENCY, k.s. so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 46 772 910, zastúpená Ing. Vladimírom Budiačom, komplementárom, správca úpadcu: ROTA G, s. r. o., Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 337 561, zast. REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., Tichá 45, 811 02 Bratislava (predtým JUDr. Jozef Harakaľ, advokát, Tichá 45, Bratislava, odvolané plnomocenstvo dňa 15.11.2019), proti žalovanému: Tankpetrol, s. r. o., Gorkého 10, 811 01 Bratislava, IČO: 45 949 573 (zmena obchodného mena z pôvodného: AUDAX, s. r. o., Streženická cesta 45, 020 01 Púchov, IČO: 45 949 573), zast.: Advokátska kancelária CORPIS, s.r.o., Gorkého 10, 811 01 Bratislava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -281 zo dňa 12. 06. 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. 06. 2018, vydaný v konaní pod č. k. -281, z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd v Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 12.06.2018, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu za právo, ktoré nadobudol na základe neúčinného právneho úkonu, a to vo výške 159.614,- Eur na účet konkurznej podstaty úpadcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by súd určil, že právny úkon - Dodatok č. 1 zo dňa 16.12.2010 k Zmluve o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000540 zo dňa 18.03.2008 uzavretým medzi úpadcom, žalovaným a spoločnosťou MONAQ Leasing, a.s., Bratislava, IČO: 35 864 001, je voči veriteľom úpadcu v konkurze vedenom pod sp. zn. neúčinný. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného vydať žalobcovi všetky práva vyplývajúce mu z nájmu predmetu leasingu, t. j. zo zmluvy o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy, vrátane práva odkúpiť tento predmet leasingu do svojho vlastníctva, alternatívne v prípade, ak žalovaný nie je nájomcom predmetu leasingu žiadal, aby súd určil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu za právo, ktoré nadobudol na základe neúčinného právneho úkonu, a to v rozsahu hodnoty určenej znaleckým posudkom, na účet konkurznej podstaty, vrátane náhrady trov konania žalobcu. V žalobe ďalej uviedol, že úpadca uzavrel ako leasingový nájomca zmluvu o nájme nehnuteľností, predmetom ktorej bol finančný leasing k predmetu nájmu, a to nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa spoločnosti MONAQ Leasing a.s., nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., zapísané na LV č. XXXX, na obdobie 12 rokov s následným nadobudnutím predmetu leasingu do vlastníctva úpadcu za celkovú obstarávaciu

cenu vo výške 746.863,18 Eur. Do tejto obstarávacej ceny sa započítavali mesačné leasingové splátky, ktoré úpadca platil prenajímateľovi, pričom dohodnuté nájomné bolo vo výške 7.172,52 Eur, ktoré bolo zahrnuté do leasingových splátok. Úpadca predmet leasingu riadne užíval a prenajímateľovi zaplatil 33 leasingových splátok vo výške 236.693,01 Eur, nemal voči prenajímateľovi žiadne nedoplatky vyplývajúce z predmetnej leasingovej zmluvy, úpadca ako leasingový nájomca uzavrel so žalovaným ako pokračovateľom leasingu a prenajímateľom dňa 16.12.2010 Dodatok č. 1 k predmetnej leasingovej zmluve, predmetom ktorého bolo postúpenie všetkých práv a povinností na žalovaného. Žalovaný sa stal s účinnosťou od 16.12.2010 leasingovým nájomcom, pričom bol v čase uzavretia tohto dodatku spriaznenou osobou s úpadcom. Úpadca postúpil na žalovaného svoje práva vyplývajúce z leasingovej zmluvy, vrátane práva odkúpiť predmet leasingu do svojho vlastníctva na osobu spriaznenú bezodplatne, hoci zaplatil minimálne 236.693,01 Eur. Spriaznenosť osoby úpadcu a žalovaného bola v zmysle ust. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“). Uznesením zo dňa 05.12.2013 pod č. k. vyhlásil tunajší súd na majetok úpadcu konkurz. Žalovaný sa v žalobe vyjadril tak, že neuznáva nárok žalobcu. Uviedol, že leasingová suma nemusí zodpovedať skutočnej hodnote predmetu leasingu, a že úpadca nebol schopný plniť svoje záväzky voči prenajímateľovi, čím by zmluva zanikla. Žalovaný má za to, že aktuálna hodnota predmetu leasingu je v skutočnosti len o niekoľko percent vyššia ako súčasný zostatok leasingu. Žalovaný uhrádzal od prevzatia leasingu (t. j. počas 60 mesiacov) splátky vo výške 8.607,- Eur. Žalovaný prevzal dodatkom k zmluve záväzky voči prenajímateľovi v sume vyššej ako bola vtedajšia hodnota predmetu leasingu. Súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní 08.11.2016 zistil, že nesplatená časť leasingu ku dňu podpisu dodatku mala predstavovať sumu cca 900 tisíc Eur a hodnota nehnuteľností je v sume cca 600 tisíc Eur. Podaním zo dňa 22.11.2016 žalobca vyčíslil hodnotu práva, ktoré úpadca uzavretím dodatku bezodplatne previedol na žalovaného, a to tak, že vyčíslil zostatkovú hodnotu ku dňu uzavretia dodatku na sumu 587.249,18 Eur, a teda zaplatenú hodnotu predmetu leasingu ku dňu uzavretia dodatku na sumu 159.614,- Eur. Súd prvej inštancie oslovil spoločnosť COMEXTRANS, s.r.o., ktorého žalovaný označil ako záujemcu na odkúpenie predmetu leasingu. Ten súdu uviedol, že žalovaný ho oslovil s ponukou na 1.300.000,- Eur, ktorú však neakceptoval. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie vyžiadal Znalecký posudok č. 7/2007 a Znalecký posudok č. 8/2007 znalca Ing. Vladimíra Lajčiaka, z ktorých zistil, že celková hodnota predmetu leasingu ku dňu uzavretia leasingovej zmluvy predstavovala sumu 28.500.000,- Skk (hodnota v zmluve 22.500.000,- Skk). Súd prvej inštancie podľa ust. , ust. , ust. , , ust. , , , ust. , ust. , ako aj na základe ust. , ust. (ďalej len „“), ako spornú hodnotil skutočnosť, či zaplatené leasingové splátky bez navýšenia ku dňu postúpenia práv z leasingovej zmluvy predstavovali majetkovú hodnotu, a teda či úkon uzavretia dodatku bol spôsobilý byť napadnutý neúčinnosťou a pravdivosť tvrdenia žalovaného, že uzavretím dodatku prevzal na seba záväzky z leasingovej zmluvy, ktoré prevyšovali hodnotu leasingu. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že podľa ust. žalovaný spĺňa predpoklady spriaznenosti s úpadcom. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že leasingová zmluva je nájomnou zmluvou, a preto postúpením práv z nej nemohlo dôjsť k obohateniu žalovaného na úkor veriteľov, súd prvej inštancie zistil, že špecifikom leasingovej zmluvy je, že súčasťou leasingových splátok je splátka hodnoty leasingu. Riadnym splatením splátok vznikne nájomcovi právo predmet leasingu odkúpiť za zostatkovú cenu. Zostatková cena v predmetnom konaní predstavovala sumu 10 % pôvodnej obstarávacej hodnoty. Bolo teda nesporné, že počas trvania leasingu malo dôjsť k postupnému splateniu 90 % hodnoty predmetu leasingu. Úpadca zaplatil 33 leasingových splátok a ak uzavrel bezodplatný prevod práv, došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu vo výške v časti leasingových splátok predstavujúcich ich splatenú výšku bez navýšenia. Vo vzťahu k obrane žalovaného kde tvrdil, že uzavretím dodatku prevzal na seba záväzky z leasingovej zmluvy prevyšujúce hodnotu leasingu, súd prvej inštancie zistil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti tohto tvrdenia. V konaní nepreukázal, že v čase uzavretia dodatku bola trhová hodnota predmetu leasingu vyššia ako zostatok leasingu. Žalobca naopak preukázal nedôvodnosť tvrdenia žalovaného, že už v čase uzavretia pôvodnej leasingovej zmluvy bola hodnota leasingu nižšia než hodnota leasingu tým, že predložil v konaní znalecké posudky pred uzavretím zmluvy, ktoré preukazovali hodnotu predmetu leasingu v celkovej výške 28.500.000,- Skk (hodnota v zmluve 22.500.000,- Skk). V konaní pred súdom prvej inštancie sa preukázalo, že sám žalovaný ponúkol v roku 2017 predmet leasingu na odkúpenie tretej osobe za sumu 1.300.000,- Eur, hoci tvrdil, že má hodnotu 600 tisíc Eur. Túto obranu žalovaného preto súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelovú. V konaní bolo preukázané, že v čase uzavretia dodatku neexistovali žiadne nedoplatky voči úpadcovi, a preto bezodplatné postúpenie práv z tejto zmluvy je nepochybne ukrátením konkurzných veriteľov. Úpadok úpadcu v rozhodnom období žalobca preukázal existenciou prihlásených pohľadávok veriteľov tak, ako sa uvádza v bode

30. odôvodnenia rozsudku. Žaloba bola doručená v zmysle ust. . Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto súd prvej inštancie zistil naplnenie podmienok a predpokladov ukracujúceho úkonu v zmysle ust. a konštatoval vedomosť žalovaného a úmysle úpadcu ukrátiť uspokojenie veriteľov. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný od 22.12.2015 nie je nájomcom predmetu leasingu, vyhodnotil prvé dva výroky žaloby ako nevykonateľné a určil žalovanému v zmysle ust. povinnosť poskytnúť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu za majetkovú hodnotu, ktorú nadobudol ukracujúcim úkonom, a to vo výške zaplatených leasingových splátok do postúpenia práv, znížených o navýšenie tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Vo vzťahu k trovám konania rozhodol v zmysle ust. , , ust. , ust. a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.06.2018 podal žalovaný odvolanie dňa 01.08.2018, zaslaním na poštovú prepravu tak, ako vyplýva z obálky, ktorú zaslal žalovaný prostredníctvom pošty (č. l. 308). Zároveň je v spise založené odvolanie doručené aj prostredníctvom elektronickej schránky s dátumom doručenia 02.08.2018 tak, ako vyplýva z č. l. 302. Odvolanie je podané riadne a včas (rozhodnutie bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho advokáta dňa 18.07.2018 tak, ako vyplýva z doručenky). V odvolaní žalovaný uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu a na základe ust. a proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie a proti tretiemu výroku o náhrade trov konania. Neodvoláva sa voči výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku. Má za to, že pre úspešné uplatnenie práva odporovať, sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok odporovateľnosti podľa ust. a ust. . Poukazuje na predpoklady odporovateľnosti. Považuje za nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k splneniu kumulatívnych podmienok a má za to, že nebolo preukázané ukrátenie pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka prihláseného do konkurzu a nebol posúdený odporovateľný právny úkon ako úkon týkajúci sa majetku dlžníka, ktorý podlieha konkurzu. V časti II. odvolania rozoberá úkon, ktorému sa odporuje, ktorý má ukracovať uspokojenie pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu. Poukazuje na rozsudok Okresného súdu Žilina v konaní zo dňa 18.03.2016. Skutočnosťou, ktorú mal žalobca v konaní tvrdiť a preukazovať je, že právnym úkonom dlžníka (dodatkom) bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoje nároky prihláškou, a že majetok úpadcu, ktorý mu po uzavretí dodatku ostal, nepostačoval na úhradu pohľadávok veriteľov úpadcu. Predložený konečný zoznam pohľadávok ako dôkaz nepostačuje. Bez ďalšieho nemožno bez zoznamu pohľadávok vyvodiť úpadok úpadcu, ani ukrátenie veriteľov úpadcu. Má za to, že tvrdenie a preukázanie úpadku úpadcu sa posudzuje len pri odporovaní úkonom bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúcim právnym úkonom. Má za to, že v konaní nebol predložený dôkaz, a tým aj hodnoverný záver o ukrátení veriteľov úpadcu. Výsledky dokazovania tiež nepreukázali, že by napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, a tým ukráteniu pohľadávok jeho veriteľov. Odôvodnenie rozsudku na strane 6 bod 29. právne neobstojí, nakoľko ak by žalovaný chcel pokračovať v predmete užívania leasingu, musel by pokračovať v platení mesačných leasingových splátok, čím by sa zmenšoval jeho majetok. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný z prevádzkovania predmetu leasingu dosahoval zisk; že výnos, ktorý by žalovaný mohol získať prevádzkovaním predmetu leasingu v danom mesiaci by bol vyšší ako mesačné náklady spojené s jeho prevádzkou (napr. poistné, energie, mzdy, odvody, údržba, réžia a pod.). Ak žalobca tvrdil, že zmenšením majetku je hodnota práva, o ktorú úpadca prišiel uzavretím dodatku vo výške cca 159.614,- Eur, súd prvej inštancie sa s týmto stotožnil, nepostupoval tak vecne správne. O sumu 159.614,- Eur bol síce zmenšený majetok úpadcu, nie v dôsledku uzavretia dodatku, ale v dôsledku riadneho plnenia si povinnosti úpadcu platiť splátky. Ak by aj k uzavretiu dodatku nedošlo, táto suma by nebola súčasťou podstaty. Počas celého konania žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že by majetok úpadcu nepostačoval na úhradu pohľadávok, a to po vykonaní úkonu predmetného dodatku k zmluve. Predloženie konečného zoznamu zo strany žalobcu nie je, podľa názoru odvolateľa, preukázaním hmotnoprávnej podmienky ukracujúceho právneho úkonu. Žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav. V časti III. odvolania popisuje úkon, ktorému sa odporuje vo vzťahu k majetku dlžníka podliehajúcemu konkurzu. Uvádza, že odporovaným právnym úkonom je dodatok k leasingovej zmluve, na základe toho žalovaný vstúpil do právneho postavenia úpadcu ako leasingového nájomcu z leasingovej zmluvy so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z tejto zmluvy, a to odo dňa 16.12.2010. Týmto dňom žalovaný nadobudol práva súčasné, ale aj práva budúce, za predpokladu, že bude plniť povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy. Uzavretím dodatku preto úpadca previedol nielen práva, ale aj povinnosti. Je potrebné posúdiť, či predmet leasingu a jeho práva/povinnosti na základe dodatku žalovaným nadobudnuté predstavujú/nepredstavujú taký majetok,

ktorý by tvoril konkurznú podstatu. Má za preukázané, že uzavretie dodatku k leasingovej zmluve nie je právnym úkonom, ktorý by sa týkal majetku úpadcu, ktorý podlieha konkurzu. Práva a povinnosti prevedené dodatkom k leasingovej zmluve na žalovaného, podľa jeho názoru, nepredstavujú majetok úpadcu, ktorý by podliehal konkurzu. Leasingový nájomca počas trvania zmluvy nie je vlastníkom predmetu leasingu, je len jeho držiteľom. Prevedením práva z leasingovej zmluvy žalovaný nezískal žiadne také plnenie, z ktorého by mohli niečo získať veritelia a úpadca preto nemal čo stratiť. Žalovaný nemohol byť prevodom leasingovej zmluvy nijako zvýhodnený, pretože získal iba predmet nájmu, nie vlastnícke právo, ktoré dovtedy nemal ani úpadca. Po prevzatí práv a povinností musel žalovaný platiť splátky, vrátane poistného a ďalších nákladov, preto nemal žiadnu výhodu. Žalovaný nezískal žiaden prospech a nenadobudol ani plnenia, z ktorých by mohli mať prospech veritelia úpadcu. Žalovanému boli práva nadobudnuté dodatkom odobraté vlastníkom veci, nakoľko si riadne neplnil povinnosti, a tak dňa 22.12.2015 zanikol medzi žalovaným a vlastníkom veci právny vzťah založený dodatkom a predmet nájmu bol prevedený vlastníkom na iný subjekt. Z tohto ukončenia žalovaný nezískal žiadny prospech, práve naopak, prišiel o sumu dovtedy zaplatených splátok. Poukazuje na obdobné rozhodnutia a závery, a to rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. v kontexte rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyjadreného v uznesení v konaní zo dňa 27.02.2017. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že na neho bolo prevedené právo, ktoré je oceniteľné v peniazoch, a ktorého výšku podaním zo dňa 22.11.2016 vypočítal ako súčet leasingových splátok uhradených úpadcom pred uzavretím dodatku, poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní zo dňa 01.07.2014, podľa ktorého táto hodnota nikdy nemôže byť daná súhrnom doposiaľ zaplatených splátok, alebo kúpnou cenou predmetu leasingu, ale reálnou trhovou cenou predmetu leasingu, za ktorú by bolo možné predmet leasingu predať. Doložené znalecké posudky a vyjadrenie tretej strany, sú preto v prejednávanej veci bez právneho významu. Žalobca mal preukázať skutočnú zostatkovú hodnotu predmetu leasingu v čase uzavretia dodatku. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s navrhovaným dôkazom žalovaného, a to vyžiadať od prenajímateľa - vlastníka predmetu leasingu, časovú hodnotu predmetu leasingu ku dňu 16.12.2010. Má za to, že dodatok k leasingovej zmluve a následne prevedené postúpené práva a povinnosti nájomcu z úpadcu na žalovaného, nie sú ukracujúcim právnym úkonom podľa ust. . Do úvahy by to pripadalo iba vtedy, ak by bol dlžník, úpadca, po ukončení leasingovej zmluvy a uzavretí kúpnej zmluvy vlastníkom prenajatého predmetu. Úpadca od 13.12.2014 je v konkurze a nemohol by teda riadne plniť svoje záväzky vo vzťahu k predmetu leasingu, čím je daný predpoklad, že by nikdy nenadobudol vlastníctvo k tejto veci. Opätovne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01.07.2014, ktoré bolo prevzaté do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2017 a poukazuje na zamietnutie žalôb v obdobných veciach. Navrhuje, aby odvolací súd oba napadnuté výroky zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, žiada priznať náhradu trov konania. Alternatívne žiada zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovaného žalobcovi, aby sa v lehote uvedenej vo výzve zo dňa 17.09.2018, písomne vyjadril. Súdu prvej inštancie do podateľne dňa 15.10.2018 bolo doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného. Žalobca vo vyjadrení uvádza, že odvolanie považuje za nedôvodné v celom rozsahu, odvolanie je z jeho obsahu tendenčné a má nepodložené tvrdenia. Súd prvej inštancie riadne vykonal všetky navrhované dôkazy a skutočnosť, že sa na pojednávanie dňa 12.06.2018 nedostavil žalovaný a ani jeho právny zástupca, nemôžu namietať v odvolaní a napádať nevykonanie dôkazov. Má za to, že súd prvej inštancie vecne správne posúdil vec, nakoľko má za preukázané, že uvedený právny úkon urobili osoby spriaznené a v konaní pred súdom prvej inštancie boli preukázané skutočnosti podľa ust. . Obranu žalovaného poukázaním na iné rozhodnutia považuje za nedôvodnú, nakoľko sa vecne ani obsahovo nevzťahujú na prejednávanú vec v tomto konaní. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade išlo o právny úkon bez primeraného protiplnenia. Rozsudok považuje za vecne správny v celom rozsahu a žiada, aby ho odvolací súd potvrdil ako vecne správny.

5. Súd prvej inštancie prípisom zo dňa 31.01.2019, v zmysle ust. , doručil vyjadrenie žalobcu na vyjadrenie doručením žalovanému tak, ako vyplýva z č. l. 332. Žalovaný sa nevyjadril. Žalovaný doručil návrh na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktorému súd nevyhovel z dôvodu nesplnenia podmienok a predpokladov pre vyhovenie návrhu a uznesením zo dňa 30.07.2019 oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žalovanému nepriznal.

6. Dňa 21.11.2019 bolo doručené plnomocesnstvo na zastupovanie žalobcu spoločnosťou REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, zastúpená JUDr. Borisom Rekenom, konateľom a advokátom a na základe výzvy odvolacieho súdu zo dňa 22.01.2020 žalobca odvolal plnomocenstvo zo dňa 17.12.2014 udelené JUDr. Jozefovi Harakaľovi, advokátovi so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, dňa 15.11.2019.

7. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa ust. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je dôvodné.

8. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu, ktorý je vedený na súde prvej inštancie pod sp. zn. , sa zaoberal podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania, a to či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby. Odvolací súd v kontexte obrany odvolateľa, ktorou poukazoval na obdobné vydané rozhodnutia súdov pri posudzovaní leasingovej zmluvy a možnosti odporovať právnemu úkonu vo vzťahu k predmetu leasingu, konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval vecne správne, ak sa nevysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre ustálenie skutkových záverov dôvodnosti uplatneného nároku. Odvolací súd uvádza, že predmetom sporu je rozhodnutie o právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka a zaplatenie sumy, o ktorú sa spornou zmluvou (Dodatkom č.1 zo dňa 16.12.2010 k zmluve o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy zo dňa 18.03.2008 uzavretý medzi úpadcom, žalovaným a spoločnosťou MONAQ Leasing, a.s., Bratislava) zmenšil majetok úpadcu, čím došlo podľa tvrdenia žalobcu k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Predpokladom pre určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby je vykonanie právneho úkonu dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty majetku. Zmenšenie hodnoty majetku však musí spôsobiť ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Je nesporné, že dlžník bol zmluvnou stranou sporného Dodatku č. 1 zo dňa 16.12.2010, a preto vykonal právny úkon (podieľa sa na jeho vykonaní). V konaní je nesporné, že išlo o bezodplatný právny úkon. Bezodplatné právne úkony sú typickými právnymi úkonmi, ktorými sa znižuje hodnota majetku osoby, ktorá prevedie majetok alebo jej časť na inú osobu. Medzi stranami sporu bola sporná tá skutočnosť, či právo užívať predmet leasingu, právo na jeho odkúpenie, je majetkom dlžníka, a či ,,stratou“ tohto majetku došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľov. Predmet leasingu nie je majetkom úpadcu, nakoľko ho úpadca mal právo užívať a mal právo na jeho odkúpenie za predpokladu, že by splnil zmluvné podmienky. Odvolací súd konštatuje, že právo nájmu a rovnako právo na odkúpenie veci má určitú majetkovú hodnotu, ktorá sa dá v zásade vyčísliť. Pojem „majetok“ je potrebné interpretovať extenzívne, ktorý zahrňuje nie len hmotné veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty. Táto interpretácia zodpovedá funkcii inštitútu odporovateľnosti, ktorou je ochrana majetkových záujmov veriteľov. Odvolací súd k týmto záverom dospel v zhode so závermi, ktoré vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.07.2014 v konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici , publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 33/2016. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného úkonu dlžníka sa zníži- ukráti uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov. Zároveň však platí, že aj keď dôjde k odporovaným úkonom, znížením hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno preukázania týchto právnych skutočností je na správcovi (žalobcovi). V posudzovanej veci je preto potrebné opätovne vykonať dokazovanie, ktoré nemôže vykonať odvolací súd, a to preukázať, či majetok dlžníka pred účinnosťou sporného Dodatku č. 1 zo dňa 16.12.2010 k Zmluve o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000540 zo dňa 18.03.2008, stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k momentu účinnosti splatné pohľadávky voči dlžníkovi a či po účinnosti odporovaného úkonu došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Nie je správne vychádzať iba z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze a z hodnoty majetku, ktorý podlieha konkurzu. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzavretím sporného Dodatku č. 1 zo dňa 16.12.2010, a preto správca musí uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou sporného Dodatku č. 1 zo dňa 16.12.2010 a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca musí v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu) resp., že

sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery dlžníka mohli až do momentu vyhlásenia konkurzu rôzne meniť, rovnako sa mohla meniť aj výška jeho záväzkov. Odporovacia žaloba slúži k tomu, aby sa obnovili majetkové pomery dlžníka a aby sa dosiahlo také uspokojenie pohľadávok ako pred vykonaním odporovateľného právneho úkonu. Je preto potrebné v ďalšom konaní vyriešiť otázku, ako by sa mohli pohľadávky veriteľov uspokojiť z predmetu leasingu, ak by nedošlo k uzavretiu sporného Dodatku č. 1 zo dňa 16.12.2010 k Zmluve o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy zo dňa 18.03.2008. Je potrebné mať na zreteli, že predmet leasingu je vo vlastníctve prenajímateľa a pohľadávky veriteľov by sa pri nútenom výkone rozhodnutia a ani v konkurze nemohli uspokojovať zo speňaženia predmetu leasingu (nepatrí žalobcovi vlastnícke právo). Rovnako je nespeňažiteľné majetkové právo (majetková hodnota), ktoré má nájomca prenajatej veci, iba že by nájomná zmluva umožňovala prevod práva a toto právo by malo majetkovú hodnotu v porovnaní s nákladmi, ktoré je nájomca povinný v súvislosti s nájmom vynaložiť. V posudzovanej veci došlo k prevodu práva, a to Dodatkom č. 1 zo dňa 16.12.2010, preto je potrebné opätovne v dokazovaní na súde prvej inštancie zaoberať sa posúdením vykonania úkonu v kontexte vyššie uvedených skutočností, ako aj súvislostí s vydanými rozhodnutiami súdov, ktoré sa zaoberali posúdením obdobných žalôb. V konaní na súde prvej inštancie je preto potrebné opätovne posúdiť skutkovo a právne, že leasing je nájom a právo na odkúpenie vzniká uhradením požadovaných splátok, ako aj splnení ostatných zmluvných podmienok. Zároveň je potrebné posúdiť sporný Dodatok č. 1 zo dňa 16.12.2010 opätovne, a to či leasingový vzťah bol ukončený tesne pred ukončením doby nájmu s následným odkúpením, pričom by leasingová zmluva umožňovala správcovi (žalobcovi) zaplatiť zvyšné splátky a predmet leasingovej zmluvy by mal vyššiu hodnotu ako sú nezaplatené splátky a výška odkupnej ceny. Zároveň je potrebné posúdiť aj všeobecné zmluvné podmienky, a to najmä vo vzťahu k úprave práv, povinností strán v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka (žalobcu) vo vzťahu k možnému ukončeniu leasingovej zmluvy a odobratia predmetu leasingu. Tieto vyššie uvedené skutkové a právne závery vedú odvolací súd k zrušeniu odvolaním napadnutého rozsudku a vrátení veci súdu prvej inštancie na nové konanie. Dôkazné bremeno v konaní zaťažuje žalobcu. Do pozornosti súdu prvej inštancie odvolací súd dáva aj vydané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.07.2014 v konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 33/2016.

9. V tejto časti považuje odvolací súd za potrebné doplniť dokazovanie, ustáliť skutkové a právne tvrdenia a následne vydať nové rozhodnutie.

10. S poukazom na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd zrušuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia tomuto súdu na nové konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa , odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky pre jeho vydanie.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil v súlade s cit. ustanovenia.

14. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania (, ).