Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/503/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: G. K., L.. XX.X.XXXX, B. XX, E. Š., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 366,84 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 366,84 Eur a sumu 43,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z týchto súm od 23.2.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 23.2.2015 (podanou pôvodne na Okresný súd Svidník pod sp. zn. , a postúpenou neskôr na základe námietky miestnej nepríslušnosti tunajšiemu súdu) sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť mu škodu vo výške 366,84 Eur a náklady spojené s jej uplatnením vo výške 43,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 23.2.2015 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením povereného príslušníka PZ Obvodného oddelenia PZ Prešov

- Sever, ČVS: ORP-1629/SE-PO-2011, z 30.4.2012, bolo voči nemu vznesené obvinenie za prečin poškodzovania cudzej veci podľa . Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. , zo 6.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.12.2013, bol spod obžaloby oslobodený

3. Žalobca tvrdil, že v jeho trestnej veci ho obhajoval JUDr. Igor Šafranko a trovy obhajoby predstavujú 366,84 Eur, pričom listom z 19.8.2014 požiadal žalovanú, v rámci predbežného prerokovanie nároku, o náhradu škody vo výške 366,84 Eur za obhajobu v jeho trestnej veci a náhradu nákladov v súvislosti s uplatnením náhrady škody v rámci predbežného prerokovanie nároku vo výške 87,- Eur. Žalovaná obdržala jeho podanie 22.8.2014.

4. Žalobca ďalej konštatoval, že šesťmesačná lehota na uspokojenie jeho nároku žalovanej uplynula 22.2.2015 a od 23.2.2015 je v omeškaní. Žalobu podal podľa titulom nezákonného obvinenia, ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia, a uplatňuje si náhradu škody vo výške 366,84 Eur, ako bola vyčíslená v uplatnení škody v návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 19.8.2014, a súčasne si uplatňuje podľa aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súvislosti s uplatnením náhrady škody v rámci predbežného prerokovanie

nároku z hodnoty 366,84 Eur, čo predstavuje podľa vyhl. č. odmenu za jeden úkon právnej služby 28,21 Eur a 8,04 Eur paušál, a pri vykonanom úkone, návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, to predstavuje 28,21 Eur + 8,04 Eur paušál = 36,25 Eur + 20% DPH, spolu 43,50 Eur. Hodnota konania je tak 366,84 Eur + 43,50 Eur = 410,34 Eur.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe (na základe výzvy súdu v zmysle ust. a poučenia podľa ) prostredníctvom orgánu oprávneného konať v jej mene (GP SR) v podaní zo dňa 28.10.2015 (Vl/2 Spr 32/15/1000-9) skutkové tvrdenia žalovaného nijako nespochybnila. Uviedla iba to, že žalobcovi bolo prvýkrát vznesené obvinenie 20. decembra 2011, ktoré na základe jeho sťažnosti prokurátor zrušil. Po vykonaní ďalších vyšetrovacích úkonov mu bolo opätovne vznesené obvinenie 30. apríla 2012 s tým, že aj proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola ako nedôvodná zamietnutá. Po skončení vyšetrovania bola dňa 22. augusta 2012 podaná obžaloba, a Okresný súd Prešov obžalovaného dňa 6. decembra 2013 spod obžaloby oslobodil. Ďalej žalovaná dodala už len to, že obvinenie bolo G. K. vznesené, lebo svedok I. T. podrobne opísal incident medzi nimi, súčasťou ktorého malo byť aj hodenie fľaše do auta poškodeného, a stret medzi nimi potvrdil aj ďalší svedok I. T.. Poškodený C. T. podľa žalovanej uviedol, že auto požičal bratovi I. T. nepoškodené, ktorý mu neskôr zavolal, aby sa prišiel pozrieť na auto, lebo G. K. ho poškodil tým, že hodil do neho fľašu. Vo veci bolo vypracované odborné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že škoda na vozidle bola 280,- Eur. Žalovaná uzavrela, že na G. K. bola podaná obžaloba, najmä opierajúca sa o výpoveď I. T., ktorý ako páchateľa jednoznačne identifikoval G. K. s tým, že vznesenie obvinenia a následné podanie obžaloby vychádzali z dôkaznej situácie (v tom čase existujúcej), a že keďže dôkazy poukazovali na G. K. a bolo tu tvrdenie proti tvrdeniu svedka I. T., mohol o jeho vine rozhodnúť len súd. Dodala, že skutok bol v tom čase kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci, avšak samotná vina nebola v súdnom konaní vyvrátená ani preukázaná, nakoľko „súd po získaní odborného znaleckého vyjadrenia vo veci nekonal“ a oslobodil obžalovaného (pozn. súdu: podľa právoplatného rozhodnutia bol oslobodený pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bol obžalovaný stíhaný). Vzhľadom na to, že od spáchania skutku do času vyhlásenia súdneho rozhodnutia uplynulo viac ako dva roky, podľa žalovanej „nebolo možné jeho konanie preskúmať v rámci priestupkového konania“. (pozn. súdu: dovetok zmätočný a bez významu, keďže z pohľadu výsledku trestného stíhania konkrétnej osoby je rozhodujúca kvalifikácia skutku ako trestného činu, a nie priestupku, a navyše podľa rozsudku nešlo ani „len“ o právnu kvalifikáciu, ale o to, že nebolo dokázané, že sa skutok stal). Obžalovaný bol oslobodený podľa .

6. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 2000,- Eur (tzv. „drobný spor“), skutkové tvrdenia medzi stranami neboli sporné, a s poukazom na už ustálenú súdnu prax (viď nižšie) tak išlo už iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, súd vec v súlade s ust. (obdobne ako predtým upravovalo ust. ) prejednal bez nariadenia pojednávania.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený ( ), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (, a ) a vykonaných dôkazov si osvojil podstatný skutkový stav tak (v rozsahu a obsahovej zhode s tým) ako ho v rozhodných okolnostiach vo svojej žalobe opísal žalobca (viď bod 2. a 3. tohto odôvodnenia), keďže tieto skutkové tvrdenia nikto nespochybnil, a ani súd nemal žiadny dôvod pochybovať o ich pravdivosti (viď primerane a ), a sporný nebol.

8. Medzi stranami nebol sporný priebeh a výsledok trestného konania voči žalobcovi tak, ako ho žalobca opísal vo svojej žalobe. Žalobca bol v trestnom konaní voči jeho osobe, ktoré sa začalo uznesením povereného príslušníka PZ Obvodného oddelenia PZ Prešov - Sever, ČVS: ORP-1629/SE-PO-2011, zo dňa 30.4.2012 (ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa ), ktoré bolo následne na základe obžaloby v tejto trestnej veci vedené na Okresnom súd Prešov pod sp. zn. , oslobodený spod obžaloby rozsudkom Okresného súd Prešov, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2013.

9. Medzi stranami nebolo taktiež sporné, že trovy jeho obhajoby predstavovali sumu 366,84 Eur (v zmysle vyúčtovania trov uvedeného v jeho žiadosti o predbežné prerokovanie zaplatené v tejto výške

jeho advokátovi), ktoré žalovaná strana nijako nespochybnila, a ktorých úhradu si teraz uplatňuje voči žalovanému z titulu náhrady škody.

10. Medzi stranami pritom nebolo sporné ani to, že žalobca pred podaním žaloby listom zo dňa 19.8.2014 doručeným 22.8.2014 požiadal žalovaného (prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v tomto konaní, avšak ten jeho nároku nevyhovel. Z kópie žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pritom vyplýva, že nárok na náhradu škody bol v tejto jeho žiadosti svojim rozsahom a dôvodmi skutkovo špecifikovaný a odôvodnený sumou 366,84 Eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia rovnako tak ako bol uplatnený aj v tomto konaní, a príslušenstva - nákladov spojených s jeho uplatnením (žiadosťou o predbežné prerokovanie).

11. Podľa a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa § 5 ods. 1 ZoZZŠ právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

13. Podľa § 6 ods. 1 ZoZZŠ ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

14. Podľa § 15 ods. 1 ZoZZŠ nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

15. Podľa § 16 ods. 4 ZoZZŠ ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

16. Podľa § 17 ods. 1 ZoZZŠ uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 18 ods. 1 ZoZZŠ náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

18. Podľa § 18 ods. 3 ZoZZŠ súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

19. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

20. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

22. V danom prípade sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia peňažnej sumy z titulu jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu, ktorá mu mala byť spôsobená trestným konaním (nezákonnosťou trestného konania) voči nemu. Medzi nevyhnutné predpoklady vzniku zodpovednosti (štátu) za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá je predmetom tohto konania, pritom (vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení) patrí: 1. existencia (nezákonného) právoplatného rozhodnutia, 2. fakt, že toto rozhodnutie bolo následne v zmysle § 6 ods. 1 ZoZZŠ zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, a to (akýmkoľvek) príslušným orgánom (ktorého rozhodnutím je súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody viazaný) - t.j. okolnosti zakladajúce osobitnú objektívnu zodpovednosť štátu, ďalej 3. procesné postavenie dotknutého subjektu ako účastníka toho konania, v ktorom bolo také rozhodnutie vydané, 4. vznik konkrétnej škody takejto osobe (účastníkovi tohto konania) a 5. príčinná súvislosť medzi týmto rozhodnutím a vznikom škody, teda že konkrétna škoda vznikla účastníkovi konania v dôsledku tohto rozhodnutia (vydaného v konaní, ktorého bol účastníkom).

22. Z hľadiska výkladu naplnenia predpokladov zodpovednosti štátu, a to vydania a právoplatnosti rozhodnutia, a najmä zákonnej podmienky jeho následného zrušenia alebo zmeny pre jeho nezákonnosť (príslušným orgánom), by pritom v súvislosti so spôsobenou škodou malo byť zrejmé, že žiadne (ne)zákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, bez pôsobenia jeho výsledkov, zverejnenia či jeho ďalšieho výkonu a uplatňovania, samo o sebe (len z titulu jeho vydania a právoplatnosti) obvykle ešte nič nespôsobuje, a teda nemôže spôsobovať ani žiadnu škodu. Vzhľadom na to preto ani naplnenie predpokladu zákonom vyžadovaného zrušenia či zmeny tohto rozhodnutia (pre jeho nezákonnosť), ktorým mala byť škoda spôsobená, a s ním spojené škodlivé dôsledky, tak nemožno vykladať iba zužujúco (doslovne), ale je treba nepochybne posudzovať podľa všetkých jeho okolností a jeho celkového pôsobenia (výsledku) v konaní, ktoré sa ním začalo. Za nezákonné rozhodnutie, na základe ktorého účastníkovi konania eventuálne (v dôsledku takéhoto rozhodnutia v tomto konaní) škoda vznikla, tak treba podľa názoru súdu pochopiteľne považovať aj také rozhodnutie, ktorým sa také konanie (v tomto konkrétnom prípade trestné konanie) s dotknutým subjektom začalo (a ktorým tak mohla byť jeho účastníkovi prípadne spôsobená ujma - či už v podobe jeho priameho negatívneho pôsobenia na konkrétne záujmy tohto účastníka, alebo - v podobe takýmto rozhodnutím vynútených resp. odôvodnene vynaložených primeraných nákladov účastníka zaplatených v záujme oprávneného zabránenia vzniku alebo zhoršenia jemu hroziacej ujmy), ak sa napokon podľa jeho konečného (procesného) výsledku neskôr ukáže (na základe rozhodnutia príslušného orgánu), že takéto konanie a rozhodnutie o jeho začatí objektívne právne opodstatnené nebolo (a teda ani začať nemalo), a poškodený si ho nezavinil sám. Napokon aj z hľadiska konštrukcie prirodzenej spravodlivosti by pri uplatňovaní akejkoľvek zodpovednosti za konanie mala byť vo všeobecnosti zrejmá prirodzená zodpovednosť každého konajúceho subjektu (vrátane orgánu verejnej moci, resp. štátu) za jeho celé konanie (jeho dovolenosť a správnosť) a spôsobené následky.

23. Na zdôraznenie toho pritom súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (, i ) - viď rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 30.3.2011 (na ktoré poukázal aj žalobca), podľa ktorého: „V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „“). Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medziiným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa až zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa až zásadne právo na náhradu škody

spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti , zotrváva súdna prax aj po prijatí zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu ( ). I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle veta prvá je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (viď bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uznesením občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2010 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). Zákon č. Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.“

24. V prejednávanej veci, vychádzajúc z právoplatného rozsudku v trestnom konaní (podľa ktorého bol žalobca spod obžaloby oslobodený), tak (z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená uznesením o vznesení obvinenia a následným trestným konaním voči nemu) možno uzavrieť, že podmienka nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia a z neho vyplývajúceho trestného konania voči žalobcovi (ktorými mu mala byť škoda spôsobená), ako aj podmienka jeho zrušenia alebo zmeny pre jeho nezákonnosť (rozhodnutím príslušného orgánu), v danom prípade podľa výsledku trestného konania (oslobodením žalobcu spod obžaloby) nepochybne splnené boli.

25. Rovnako tak boli nepochybne splnené aj ďalšie 3 podmienky zodpovednosti (štátu) za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

26. To, že bol žalobca účastníkom trestného konania, v ktorom mu uznesením o vznesení obvinenia uplatnená škoda vznikla, vyplýva jeho z tvrdení o obsahu rozhodnutí vydaných v trestnom konaní, a medzi stranami sporné ani nebolo. Rovnako tak medzi stranami nebol sporný ani vznik škody (ujmy) a jej výšky (v sume nákladov na trovy obhajoby 366,84 Eur) a ani príčinná súvislosť medzi touto škodou (v tom rozsahu, ako ju žalobca vymedzil konkrétnymi skutočnosťami - teda nákladmi vynaloženými v dôsledku škodlivej udalosti), a nezákonným rozhodnutím. Preto považoval súd uplatnený nárok na náhradu škody v sume 366,84 Eur za dôvodný a žalovanému ho priznal. Rovnako tak súd v tejto súvislosti priznal žalobcovi, s poukazom na ustálenú súdnu prax ( ) najvyšších súdnych autorít (vyjadrenú v rozhodnutí NS SR publikovanom pod R 26/2000), spolu s touto náhradou škody ako jej príslušenstvo aj uplatnené náklady na právnu službu advokáta spojené s jej povinným predbežným prerokovaním podľa vyhl. č. , a to za jeden úkon právnej služby vo výške 28,21 Eur (vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 366,84 Eur) po prirátaní 8,04 Eur režijného paušálu a 20% DPH, teda spolu vo výške 43,50 Eur.

27. Žalovaný je pritom s úhradou týchto súm (náhrady škody i nákladov spojených s jej uplatnením) v omeškaní, keďže návrhu na predbežné prerokovanie uplatneného nároku nevyhovel a v ňom uplatnený

nárok v lehote šiestich mesiacov neuspokojil, a preto súd v zmysle ust. § 16 ods. 4 ZoZZŠ priznal žalobcovi z týchto súm odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na predbežné prerokovanie (a dobrovoľné uspokojenie nároku) až do ich zaplatenia aj úrok z omeškania uplatnený v súlade so zákonom vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k tomuto dňu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

28. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu súd voči žalovanému v zmysle ust. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.