Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/501/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36361518, zastúpený GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice, IČO: 36730564, proti žalovanému v 1. rade: K.. T. H., X.XX.XXXX, G. XX, žalovanému v 2. rade: R. C., XX.X.XXXX, G. XX, žalovanému v 3. rade: K. Z., XX.XX.XXXX, G. XX, o zaplatenie 1 880,33 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Levice zo dňa 28.7.2016 pod č.k. -19.

II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1 880,33 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 880,33 Eur od 08.11.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi žalovaní v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne k úhrade 1 880,33 Eur, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 1 880,33 Eur od 8.11.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, dňa 16.9.2009 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bol zistený neoprávnený odber, o čom bol spísaný protokol. Neoprávneným odberom bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 1 880,33 Eur, ktorú sumu vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXX, avšak suma uhradená nebola. Žalovaní za svoje konanie týkajúce sa neoprávneného odberu elektriny boli uznaní vinnými a odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 21.11.2011 pod č.k. XT/XXX/XXXX. Žalobca ako poškodený bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 28.7.2016 pod č.k. -19. Voči platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal odpor žalovaný v 3. rade. V podanom odpore uviedol, že v čase keď sa stal skutok (neoprávnený odber elektriny) vypomáhal u žalovaného v 1.rade a na jeho pokyn pripojil kábel do hlavného elektrického stĺpu, a síce do protokolu napísal, že to urobil svojvoľne, ale v domnení, že to tak má byť, aby pomohol žalovanému v 1. rade za to, že u neho mohol bývať. Ďalej uviedol, že v tom čase ako aj teraz je nezamestnaný a nemá finančné prostriedky na vyplatenie dlhu a navyše z jeho pohľadu sa necíti zodpovedný za vykonaný skutok. Okresný súd Levice

uznesením zo dňa 13.9.2015 pod č.k. -28 ktoré vydal vyšší súdny úradník, odmietol odpor podaný žalovaným v 3. rade, nakoľko mal za to, že podaný odpor nie je vecne odôvodnený. Voči tomuto uzneseniu podal žalovaný v 3. rade sťažnosť, ktorú odôvodnil rovnakými skutkovými okolnosťami ako podaný odpor. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 2.10.2019 pod č.k. -51 vyhovel sťažnosti žalovaného v 3. rade podanej proti uzneseniu OS Levice č.k. -28 a zrušil uznesenie Okresného súdu Levice zo dňa 13.9.2015 pod č.k. -28, a to v dôsledku toho, že uznesenie ktorým bol odmietnutý odpor žalovaného v 3. rade bolo vydané nesprávne obsadeným súdom.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť , pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami . Keďže voči platobnému rozkazu bol podaný odpor, súd v zmysle platobný rozkaz zrušil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (výrok I.).

4. Nakoľko hodnota tohto sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 5.2.2020, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:

5. Dňa 16.9.2009 vykonal žalobca kontrolu odberného miesta XXXXXXXXXX poverenými zamestnancami na adrese Loka Majere 14, Uhliská, pri ktorej bol istený neoprávnený odber. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol. V Protokole o zistení neoprávneného odberu zo dňa 16.9.2009 č. X-XXXX-XXXX-XXXX je uvedené „V povalových priestoroch na nemeraný zvodový kábel vedúci do RE pripojený nemeraný kábel vedúci do stavebného rozvádzača odkiaľ predlžovacími káblami boli napájané dom a maštaľ.“ Zároveň bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia. Žalobca vystavil

- Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, z ktorého vyplýva, že odber trval od 23.2.2009 do 16.9.2009, počet dní 205, s časovým využitím 12 hodín denne, pri cene elektrickej energie sadzby H.-X,XXXXXX. Spôsobená škoda v kWh predstavuje 14 858,91; spôsobená škoda v Eur 1 631,91. Náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu sú v sume 63,42 Eur, ostatné náklady 285,00 Eur. Potom celková škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny je vo výške 1 980,33 Eur s DPH. Vo veci neoprávneného odberu elektrickej energie bola vystavená faktúra č. 3002639 dňa 23.10.2009, splatná dňa 7.11.2009 na sumu 1 980,33 Eur. Žalovaná pohľadávka uhradená nebola.

6. Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. súd zistil, že trestným rozkazom zo dňa 21.11.2011 pod č.k. -109 bol žalovaný v 1. rade uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa k písmeno e), písmeno a) /2005 Z.z. v znení zákona na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa do 23.02.2009 v obci G., I. N., v domovej nehnuteľnosti č. 14, neoprávnene odoberal elektrickú energiu tak, že pred elektromer bol nainštalovaný stavebný rozvádzač elektrickej energie, na tento bola napojená sústava predlžovacích káblov, jeden kábel viedol do maštale prislúchajúcej k domu Č.. XX U. G., I. N., takto bola neoprávnene odoberaná elektrická energia pre účely chovu hovädzieho dobytka a druhý kábel viedol k rodinnému H. Č.. XX U. G., I. N., ktorý sa nachádzal vo vzdialenosti 150 metrov od rozvádzača, takto bola neoprávnene odoberaná elektrická energia pre účely chodu domácnosti, čím bola spôsobená škoda Západoslovenskej energetike, a.s. Čulenova 6, Bratislava vo výške 2 200,08 Eur. Žalovaní v 2. a 3. rade boli predmetným trestným rozkazom uznaní vinnými z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa k písmeno e) /2005 Z.z. v znení na tom skutkovom základe, ktorého sa dopustil aj žalovaný v 1. rade za ktorý bol taktiež uznaný vinným, že od 23.02.2009 do 16.09.2009 v obci Uhliská, okres Levice, v domovej nehnuteľnosti č. 14, neoprávnene odoberali elektrickú energiu tak, že prerušili prívodový kábel vedúci medzi elektrickým stĺpom a elektromerom, na miesto, kde bol kábel prerušený, napojili ďalší kábel, zapojili ho do prenosného rozvádzača, z ktorého pomocou predlžovacích

káblov odoberali elektrickú energiu a na viacerých miestach mimo elektromera, v dôsledku toho, že sa vyhli meraniu spotreby elektrickej energie spôsobili škodu pre Západoslovenskú energetiku, a.s. Bratislava, Čulenova 6, vo výške 1 880,33 Eur. Podľa žalobca bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči žalovanému v1. rade dňa 15.5.2012, voči žalovanej v 2. rade dňa 9.12.2011 a voči žalovanému v 3. rade dňa 24.4.2012.

7. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

8. Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

9. Podľa o energetike, v znení neskorších predpisov (účinný ku dňu vzniku škody), neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa meracím zariadením alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

10. Podľa § 39 ods. 2 cit. zákona, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

11. Podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej v odseku 2 vyhlášky cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife.

12. Podľa § 1 ods. 2 vety prvej cit. vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.

13. Podľa § 1 ods. 5 cit. vyhlášky, vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

14. Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

15. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa nar. vlády č. v znení účinnom v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa veta tretia ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

18. Podľa predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávne konanie, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou. Tieto tri predpoklady zodpovednosti za škodu sú objektívneho charakteru. Poškodený musí preukázať, že došlo k protiprávnemu konaniu t.j. k porušeniu právnej povinnosti a že vznik škody a následne jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Poslednou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je zavinené konanie škodcu. Zavinenie je subjektívnej povahy, pričom občiansko - právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá a škodca nesie dôkazné bremeno, ak sa chce vyviniť, musí preukázať, že škodu nezavinil.

19. Z vykonaného dokazovania (vychádzajúc z ustanovenia ) mal súd preukázané, že žalovaní sa dopustili protiprávneho konania, za čo boli právoplatne odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 21.11.2011 pod č.k. -109. Bolo preukázané, že spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu.

20. Žalobca preukázal vznik zodpovednosti žalovaných za škodu, ktorú mu spôsobili svojim konaním, za čo boli žalovaní právoplatne uznaní vinnými z pokračujúceho prečinu krádeže spolupáchateľstvom žalovaného v 1.rade a z prečinu krádeže spolupáchateľstvom u žalovaného v 2. a 3. rade. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá žalobcovi vznikla. Taktiež bolo preukázané zavinenie, pričom pre splnenie podmienok zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.

21. Ohľadne výšky škody zo strany žalovaných neboli popreté skutkové tvrdenia ani využité prostriedky procesnej obrany. Voči platobnému rozkazu podal odpor len žalovaný v 3. rade avšak pre nerozlučné spoločenstvo bol platobný rozkaz zrušený v celom rozsahu. Žalovaný v 3. rade nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybňoval právo žalobcu ohľadne vzniku škody alebo jej výšky. Neprodukoval v spore žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ktorými by tvrdenia žalobcu poprel. Jeho obrana v tom, že na pokyn žalovaného v 1. rade pripojil kábel do hlavného elektrického stĺpa, je právne irelevantná, keďže v trestnom konaní bol uznaný vinným zo skutku neoprávneného odberu elektriny spolupáchateľstvom a v rámci ktorého konania sa riešila otázka jeho spoluzavinenia na spôsobenej škode žalobcu.

22. Z vyúčtovania náhrady škody č. XXXXXXX vyplýva, že na základe protokolu žalobca vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie v sume 1 980,33 Eur, faktúra je vyhotovená dňa 23.10.2009, splatná dňa 7.11.2009. Žalobca si v konaní uplatnil úhradu z predmetnej faktúry vo výške 1 880,30 Eur. Súd mal z výsluchu X. H., metodik kontroly strát EE u žalobcu, v trestnom konaní, preukázané, že dňa 24.3.2010 bola na účet žalobcu poukázaná úhrada za neoprávnený odber vo výške 100 Eur, takže zostávajúca čiastka faktúry za neoprávnený odber je vo výške 1 880,33 Eur t.j. žalovaná pohľadávka.

23. S poukazom na vyššie uvedené, keď súd mal nárok žalobcu za plne preukázaný, súd podanej žalobe vyhovel. Keďže sa žalovaní dostali do omeškania s úhradou pohľadávky, súd ich zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1 880,33 Eur od 8.11.2009 do zaplatenia, pričom omeškanie nastalo deň po splatnosti faktúry, teda 8.11.2009 (faktúra splatná dňa 7.11.2009). Úrok z omeškania súd posúdil podľa Obč. zák. a nariadenia vlády SR č. Diskontná sadzba ECB bola v rozhodnutý deň určená vo výške 1,00 %, ktorá sa zvyšuje o 8 percentuálnych bodov.

24. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti toto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( ).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení

- Exekučný poriadok).

Obmedzenie plynutia lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní (v období od 27.3.2020 do 30.4.2020) je upravené o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.