Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-113-2019.pdf
PDF · 97.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: K. A., J.. XX.XX.XXXX, G. D. X, XXX XX K., o zaplatenie 2 752,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.05.2019, č. k. 19Csp/268/2017-129 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Žalobu z a m i e t a .
II. Nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 524 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. (ďalej len „banka“) so žalovaným uzavrela dňa 03.12.2014 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom úverovej zmluvy podľa čl. I bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 2 000 eur, typ a výška úrokovej sadzby: fixná do splatnosti, 15,90 % p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, v ktorej je zohľadnená zľava z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo zverejnení; úrok z omeškania: 5 % ročne; spôsob poskytnutia úveru: jednorázovo; výšky splátky a splatnosť: 102,25 eur mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci; splatnosť prvej splátky: 20.01.2015; splatnosť úrokov a poplatkov: mesačne, ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci; počet splátok: 24; konečná splatnosť úveru: 20.12.2016; spôsob splácania: odpísaním z účtu pre splácanie, účet pre splácanie: XXXXXXXXX/XXXX; účet pre poskytnutie úveru: XXXXXXXXX/XXXX; RPMN: 21,35 %; priemerná hodnota RPMN: 18,66 %; celková čiastka spojená s úverom: 2 453,58 eur. V článku II zmluvy bol dohodnutý poplatok za upomienku vo výške 25 eur za každú vystavenú upomienku s tým, že dlžník je povinný platiť banke poplatok za poistenie k úveru vo výške 3,46 eur, a to v pravidelných splátkach v periodicite a termíne splátok úveru. Žalobca k žalobe predložil Všeobecné obchodné podmienky a výpis z úveru o čerpaní úveru, z ktorého súd zistil,
že za čas od 03.12.2014 do 27.07.2017 žalovaný vyčerpal úver vo výške 2 000 eur a zaplatil celkom sumu 306,75 eur.
4. Listom označeným ako „Výzva“ zo dňa 22.03.2017 banka oznámila žalovanému, že z dôvodu omeškania sa so splácaním pohľadávky, vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou celá pohľadávka splatná a nezaplatená pohľadávka banky ku dňu 21.03.2017 je vo výške 2 641,80 eur. Zároveň oznámila žalovanému, že ak dlžnú sumu neuhradí, je oprávnená postúpiť pohľadávku banky tretej osobe. Ďalším listom zo dňa 30.06.2017 banka oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa 23.06.2017 s tým, že došlo k postúpeniu pohľadávky spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia terajšiemu žalobcovi.
5. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa domáha, t. j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania (aktívna vecná legitimácia). Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca preukáže, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti.
6. Žalobca odôvodnil svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017, na základe ktorej mu mala byť pohľadávka voči žalovanému postúpená z postupcu Slovenská sporiteľňa a. s. Žalobca v konaní argumentoval tým, že predložil písomnú výzvu zo dňa 22.03.2017 adresovanú žalovanému, v ktorej právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu úverovej pohľadávky vo výške 2 641,80 eur. Súd skonštatoval, že pokiaľ žalobca poukazuje na to, že mimoriadna splatnosť nastala podľa zmluvy a preukazuje podacím hárkom, že výzvu z 22.03.2017 odoslal žalovanému a žalovaný nepoprel doručenie výzvy, pokiaľ by aj bola táto výzva doručená, pre platné postúpenie pohľadávky je potrebné, aby uplynula lehota 90 dní, čo v danom prípade dodržané nebolo. Ak výzva bola doručovaná 28.03.2017 bez lehoty na plnenie, mal žalovaný plniť po doručení výzvy a táto sa mohla dostať do sféry jeho poznania cca 3 dni od podania zásielky, teda 31.03.2017 a od 01.04.2017 do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky by malo uplynúť 90 dní, ale do 23. 06.2017 uplynulo len 83 dní. Žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia na uplatnenie tohto nároku a súd prvej inštancie z tohto dôvodu žalobu zamietol. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka v samotnej zmluve, a to ustanovenia o poplatkoch, ktorých výška v prípade poplatku za upomienku nie je zdôvodnená a oprávnená, pretože skutočné náklady so zaslaním upomienky iste nepredstavujú sumu 25 eur, a ak dosahujú, je potrebné ich preukázať.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok nepriznal.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní bolo podľa jeho názoru bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoB“). Poukázal na to, že v konaní bolo podľa jeho názoru preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaný bol v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi najneskôr od 21.04.2015, kedy prestal plniť dojednané splátky úveru riadne a včas, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 23.06.2017) a zároveň považuje za preukázané aj to, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to okrem iného aj výzvou zo dňa 22.03.2017, ku ktorej žalobca pripojil podací hárok, preukazujúci odoslanie tejto výzvy žalovanému, a ktorej doručenie nepoprel ani žalovaný. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.) a žalovaným bola dňa 03.12.2014 uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver 2 000 eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20. 12. 2016. Predmetná zmluva je v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že listom zo dňa 22.03.2017 označeným ako „Výzva“, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou celá pohľadávka (č.l. 92). Listom zo dňa 30.06.2017 pôvodný veriteľ - banka oznámil žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa 23.06.2017 postúpila pohľadávku banky spolu s prísl. a právami z akéhokoľvek zabezpečenia žalobcovi (č. l. 94). Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2017 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a. s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na žalobcu ako postupníka zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.06. 2017.
14. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).
15. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.
16. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, (pôvodne išlo o § 92 ods. 7 ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
17. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky.
18. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne.
19. Slovenská sporiteľňa a. s. postúpila pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok XXXX/XXXX/CE zo dňa 23. 06. 2017. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne a. s. na žalobcu, najmä nepreukázal, aby doručil písomnú výzvu žalovanému podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a potom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní a ktorá je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky. Výzvu na úhradu dlhu nenapĺňa list zo dňa 22. 03. 2017 (č. l. 92 spisu), lebo týmto listom právny predchodca žalobcu oznamuje, že banka z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky vyhlásila ku dňu 21. 03. 2017 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Navyše ďalšou podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky je aj dodržanie lehoty 90 dní, počas ktorej je dlžník v omeškaní napriek písomnej výzve a následne potom môže banka postúpiť svoju pohľadávku. Keďže banková pohľadávka bola postúpená 23. 06. 2017 a písomná výzva žalovanému nebola riadne doručená, ani lehota 90 dní dodržaná v zmysle zákona nebola. So zreteľom na uvedené má odvolací súd za to, že podmienka písomnej výzvy pre platné postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách splnená nebola.
20. V kontexte uvedeného je potrebné si uvedomiť, že v zmysle zásad platného civilného procesného kódexu je to práve žalobca, ktorý nesie dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí. V danom prípade je však zrejmé, že žalobca si dôkaznú povinnosť nesplnil.
21. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná.
22. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.
23. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
24. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
25. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je tak zrejmé, že právny predchodca žalobcu nesplnil zákonom vyžadované podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle zákona o bankách, v dôsledku čoho je potrebné postúpenie predmetnej pohľadávky posúdiť ako neplatné. Nakoľko pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola na žalobcu platne postúpená, žalobca nie je v konaní, v ktorom si uplatňuje pohľadávku z neplatného postúpenia, aktívne vecne legitimovaný.
26. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.
27. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku.
28. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa. Z dôvodu, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola na žalobcu platne postúpená, žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, čo je dôvodom zamietnutia žaloby.
29. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).
30. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).