Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8Csp-78-2019.pdf
PDF · 113.14 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/78/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, IČO: 42 185 190 so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava proti žalovanej: L. F., W. XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX T. H. XX, štátna občianka Slovenskej republiky o zaplatenie sumy 782,30 Eur, takto
rozhodol:
I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 184 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 10.07.2016 do zaplatenia na účet vedený v Poštovej banke, a.s. IBAN číslo: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX variabilný symbol 611501400 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu žalobcu sčasti zaplatenia odplaty 112 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 10.07.2016 do zaplatenia, zmluvného úroku 70 % ročne zo sumy 400 eur od 10.07.2015 do 11.08.2015, zmluvného úroku 70 % zo sumy 334 Eur od 12.08.2015 do 09.11.2015, zmluvného úroku 70 % zo sumy 264 Eur od 10.11.2015 do 09.02.2016, zmluvného úroku 70 % zo sumy 200 Eur od 10.02.2016 do 11.04.2016, zmluvného úroku 70 % zo sumy 184 Eur od 12.04.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 112 Eur od 10.07.2016 do zaplatenia, poplatku za upomienky 300 Eur, zmluvnej pokuty 33 Eur z a m i e t a .
III. Žalovaná nemá od žalobcu nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 184 Eur, odplaty 112 Eur, zmluvného úroku 70 % ročne zo sumy 400 Eur od 10.07.2015 do 11.08.2015 Eur v sume 25,31 Eur, 70 % ročne zo sumy 334 Eur od 12.08.2015 do 05.11.2015 v sume 57,64 Eur, 70 % ročne zo sumy 264 Eur od 10.11.2015 do 09.02.2016 v sume 46,57 Eur, 70 % ročne zo sumy 200 Eur od 10.02.2016 do 11.04.2016 v sume 23,78 Eur, zmluvný úrok 70 % ročne zo sumy 184 Eur od 12.04.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 296 Eur od 10.07.2016 do zaplatenia, poplatku za upomienky v sume 300 Eur, zmluvnej pokuty 33 Eur a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe tvrdil, že ako veriteľ poskytol žalovanej - dlžníčke na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 611501400 dňa 10.07.2015 úver vo výške 400 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť spolu s odplatou vo výške 112 Eur a úrokom vo výške 70 % ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 10.07.2016 a v prípade neuhradenia celkovej čiastky úveru mala žalovaná žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu 33 Eur a za každú zaslanú upomienku sumu 30 Eur, spolu 300 Eur. Žalovaná žalobcovi zaplatila sumu 216 Eur.
2. Súd doručil žalovanej žalobu, prílohy k žalobe, poučil ju o jej procesných právach a povinnostiach s výzvou podľa § 167 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok , ďalej C.s.p. “) dňa 20.12.2019. Žalovaná vyjadrenie k žalobe nedoručila.
3. V spore medzi stranami išlo iba o otázku jednotlivého právneho posúdenia, žalovaná sa napriek poučeniu súdom a výzve súdu, aby sa k žalobe vyjadrila, zostala nečinná, vyjadrenie nedoručila. Súd preto v súlade s § 297 C.s.p. nenariadil pojednávanie. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na webe a úradnej tabuli súdu dňa 30.01.2020, súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 05.02.2020 o 13,15 h.
4. Žalovaná nie je vedená ako dlžníčka v registri úpadcov.
5. Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, zmluvy o úvere, vyjadrenia žalobcu doručeného súdu prvej inštancie dňa 23.10.2019, Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca - veriteľ a žalovaná - dlžníčka uzatvorili dňa 10.07.2015 zmluvu predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 400 Eur, za ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť odplatu vo výške 112 Eur a úrok vo výške 70 % ročne, čo činilo sumu 280 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 792 Eur do 10.07.2016. V zmluve bola uvedená pri odplate 112 Eur za úver hodnota RPMN 28 %. Úrok bol dojednaný vo výške 70 % ročne, predstavoval sumu 280 Eur. Zmluva obsahovala údaj o výške priemernej RPMN 25,88 %. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalobca a žalovaná dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, žalovaná sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 33 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania zmluvy a stratila výhodu splátok, žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku.
7. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku sumu 30 Eur, žalobca v konaní žiadal zaplatiť poplatky za upomienky v sume 300 Eur.
8. Žalobca na výzvu súdu, aby predložil zmenku, keďže zo zmluvy bolo zrejmé, že žalovaná prevzala od žalobcu ako veriteľa sumu 400 Eur úveru formou zmenky súdu uviedol, že žalovanou podpísané potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sa nachádza na konci zmluvy o úvere, ktorá bola súčasťou žalobného návrhu. Na základe svojho vlastnoručného podpisu žalovaná svojím slobodným, vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle, potvrdila prevzatie finančných prostriedkov formou zmenky. V predmetnej zmluve je jasne uvedené nasledovné „v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň svojím podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky“, rovnako je nepochybne uvedený aj samotný podpis žalovanej. V zmysle uvedenom nie je sporné prevzatie zmenky zo strany žalovanej. Okrem toho dispozíciou uhradenej zmenky, tak ako je tomu aj v tomto prípade, ak žalovaná žiadala vyplatiť zmenkovú sumu od žalobcu, žiadny právny predpis nepriznáva. Pričom samotný fakt, že žalovaná predmetnou zmenkou nedisponuje potvrdzuje tú skutočnosť, že predmetná zmenka bola uhradená a žalobca žiadal pri vyplatení zmenkovej sumy vrátenie aj predmetnej zmenky, ktorú žiada súd. Pričom žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 43CoZm/1/2015 zo dňa 23.4.2015, v ktorom súd konštatoval, že „Pokiaľ by bol odporca platil sumu v troch splátkach tak, ako to v konaní tvrdil na úhradu zmenky, mal postupovať podľa § 39 ods.1 Zákona zmenkového a šekového a po zaplatení žiadať vrátenie zmenky, aby tak stiahol zmenku z obehu a aby zabránil tomu, že sa bude jej majiteľ, prípadne ktokoľvek iný domáhať práv z tejto zmenky.“ V zmysle uvedeného ako aj v bežnej obchodnej praxe, žalobca pri uhradení zmenky požaduje jej vrátenie aby nedošlo k jej zneužitiu, prípadne opätovnému požadovaniu o uhradenie zmenkovej sumy, a teda k stiahnutiu zmenky z obehu. Následne sa zmenka, ktorá bolo uhradená skartuje pre zabezpečenie finančných záujmov žalobcu a k eliminovaniu rizika existencie uhradenej zmenky.
9. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
11. Podľa § 39 zák.č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 39a citovaného zákona, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 citovaného zákona, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 4 písm. k) a ods. 5 a 6 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a 2 citovaného zákona, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 30.03.2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch “), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Podľa § 2 písm. g) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
18. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) , j) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
20. Podľa § 11 ods. 1 a 2 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
21. Podľa § 19 ods. 1 a 2 citovaného zákona, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
22. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré
sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
23. Podľa § 1a ods. 1 a 4 citovaného nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
24. Podľa § 3 citovaného nariadenia, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ak aj v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná sčasti.
26. Dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka , táto zmluva patrí medzi absolútne obchody v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a teda sa na ňu vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka . Pretože žalobca poskytol úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaná ho za týmto účelom neprijala, strany spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch a zmluva zo dňa 10.07.2015 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) citovaného zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka , ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
27. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že stranami bol dojednaný ročný úrok z úveru 70 %, ktorý bol niekoľkonásobne vyšší ako priemerné úrokové sadzby zverejnené Národnou bankou Slovenska. Už Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012 uviedol, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Hoci sa nebankové subjekty spravidla bránia uvedenému porovnaniu s poukazom na rozdiely, či už v zabezpečení pohľadávok z úverov a teda aj rozdielu v riziku splácania úverov pri nebankových subjektoch, súd do istej miery môže akceptovať vyššie náklady pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektmi, ale aj táto výška odplaty za poskytovanie úverov nebankovými subjektmi je limitovaná najmä všeobecnými ustanoveniami vyplývajúcimi z občianskoprávnych vzťahov, a to z § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Hoci Občiansky zákonník , ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti samo o sebe nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela výslovne len od dohody účastníkov zmluvy. Práve pod vplyvom neprimerane žiadaných vysokých úrokových sadzieb zo strany nebankových subjektov, a to najmä žalobcu, bola nevyhnutná zákonná úprava, kedy do civilného práva bola zavedená úžera a to v § 39a Občianskeho zákonníka , zákonom č. 106/2014 Z.z. účinným od 01.06.2014, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník . Súd ďalej konštatuje s poukazom na uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, že neprichádza do úvahy moderácia neprimerane vysokých úrokov súdom, pretože s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Dohodu o úroku nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, preto dohodu o úroku súd považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka , lebo výška úroku úveru bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2012 sp.zn. 5Cdo/26/2011 ). Vzhľadom na uvedené závery súd konštatuje, že v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch , pri absencii dojednania úroku za
úver, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch ).
28. Preskúmaním zmluvy súd ďalej konštatuje, že v zmluve bola vyčíslená RPMN vo výške 28 % s použitím výlučne odplaty vo výške 112 Eur. Do RPMN nebol zahrnutý dojednaný úrok z úveru. Takýto postup žalobcu pri vyčíslení RPMN je zjavne v rozpore so zákonom a možno ho hodnotiť ako nekalú praktiku, uvedené vyčíslenie RPMN súd hodnotí ako nezákonné a podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch pri výpočte RPMN sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom tak, aby spotrebiteľovi celkom jasne poskytovali informáciu o tom, čo ho uvedený spotrebiteľský úver bude stáť, t.j. akú celkovú odplatu je povinný veriteľovi zaplatiť. Uvedený údaj sa uvádza v percentách a slúži pre účely porovnania s obdobnými produktmi pre spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca použil nesprávne údaje pre výpočet RPMN a uviedol zjavne nižšiu mieru nákladov spojenú s poskytnutým úverom, uvedený údaj je vyčíslený v neprospech spotrebiteľa, zavádzajúci, lebo navádza dojem, že poskytnutý úver z hľadiska odplatnosti je pre spotrebiteľa výhodný. Pokiaľ žalobca ako veriteľ nepostupoval v súlade so zákonom, súd konštatuje, že v zmluve absentuje údaj o správnej RPMN, čo je dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch .
29. Strany v zmluve dohodli odplatu vo výške 112 Eur, odplata nie je v zmluve špecifikovaná, zo zmluvy nie je zrejmé, za čo ju spotrebiteľ má zaplatiť. Touto odplatou boli spotrebiteľke pridané ďalšie náklady okrem úrokov. Žalobca nepreukázal, že dohodnutá odplata reálne zodpovedá jeho nákladom ako veriteľa. Zmluvná podmienka v zmluve - dojednanie odplaty vo výške 112 Eur spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie a preto je v zmysle § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka neprijateľná a ako taká neplatná.
30. Súd žalobu zamietol aj sčasti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 33 Eur, nakoľko v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené ustanovenie o zmluvnej pokute súd nepovažoval za individuálne dojednané, nakoľko bolo predtlačené vo formulárovej zmluve v rámci bodu 3 zmluvy neprijateľná zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
31. Súd priznal žalobcovi iba istinu 184 Eur s úrokom z omeškania tak, ako bol v žalobe uplatnený, lebo bolo preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho dlhu a vznikla jej tak povinnosť podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť úrok z omeškania. Výšku úroku z omeškania, ani počiatok omeškania žalovaná nespochybnila.
32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. V konaní bola žalovaná úspešnejšia, jej čistý úspech bol 54 %, preto by jej patrila náhrada trov konania od žalobcu, žalovaná náhradu trov konania nežiadala, zo spisu nevyplýva, že jej trovy vznikli a preto súd rozhodol tak, že žalovaná nemá od žalobcu nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku , odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku , ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku , právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku , osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku , ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.