Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-60-2019.pdf
PDF · 107.71 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/60/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02, Bratislava - Staré mesto, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 226,20 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 226,20 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 2.8.2019 a na Okresný súd Martin postúpenou po odpore žalovaného dňa 26.11.2019, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 226,20 € titulom dlžnej istiny a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo poistené v poisťovni žalovaného. V dôsledku tejto skutočnosti bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré si zapožičal u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú žalobca prikladá, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného oznámením o poistnom plnení, ktoré prikladá žalobca. Žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne so žalobcom uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody o ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Keďže žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, žalobca bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.
3. K žalobe žalobca pripojil záznam o dopravnej nehode zo dňa 11.1.2019, zákazkový list a faktúru č. XXXXXXX vystavenú autoservisom J. M. Martin, spol. s r.o., so sídlom v Martine z 27.2.2019 adresovanú poškodenej O. N. za opravu motorového vozidla, zmluvu o prenájme vozidla č. 102/40 zo dňa 19.2.2019
a faktúru žalobcu adresovanú poškodenej O. N. č. XXXXXX zo dňa 27.2.2019 na sumu 583,20 €, zmluvu o postúpení pohľadávky z 27.2.2019 a oznámenie o postúpení pohľadávky vystavené postupcom O. N. a adresované žalovanej - list z 27.2.2019, faktúru žalobcu č. XXXXXXXX zo dňa 3.6.2019, ktorou vyúčtoval nárok na poistné plnenie žalovanej a podacie lístky preukazujúce odoslanie týchto listín žalovanému, podmienky prenájmu platné u žalobcu.
4. Žalovaný sa k návrhu prvýkrát vyjadril v odpore voči vydanému platobnému rozkazu, kde tvrdenia žalobcu a jeho nároky namietal a žiadal žalobu zamietnuť. Predovšetkým žalovaný konštatoval, že podľa jeho názoru žalobca pravdivo neopísal rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie jeho nároku, neuviedol ani dôkazy, o ktoré svoj nárok opiera. Konkrétne nepredložil všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme. Žalobca nadobúdanie pohľadávok nemá zapísané v obchodnom registri ako predmet svojej činnosti a je nutné domnievať sa, že takýmto spôsobom neoprávnene podniká. Nárok, ktorý žalobca žalobou uplatnil, v zákonnom povinnom zmluvnom poistení výslovne neuvádza, takisto nevyplýva ani z Obč. zákonníka. Žalobca naviac v predmetnom konaní nie je vecne legitimovaný. Z predložených dôkazov totiž vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za prenájom. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Keďže poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Pri uzatvorení tejto zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej céziou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením v zmysle § 524 Obč. zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného žalobcom v predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Z tejto zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle a ich účastníkov najprv smeroval k cedovaniu pohľadávky, až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie. Žalobca preto nemôže predstavovať vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Z týchto dôvodov podľa názoru žalovanej strany bolo postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný naďalej namietal, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, ani z Obč. zákonníka. Žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Preto podľa presvedčenia žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho nároku. Žalovaný uviedol, že v oznámení o poistnom plnení zo dňa 2.4.2019 priznal poškodenému náklady za nájom vozidla v rozsahu 7 dní a to vzhľadom na rozsah poškodenia a pracnosť opravy tak, ako to stanovuje výrobca daného motorového vozidla, nakoľko zo strany servisu, ktorý vykonával opravu, nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Zároveň bola sadzba za nájom vozidla upravená na sumu 51 € s DPH na deň. Na dôkaz tejto skutočnosti pripojil žalovaný oznámenie o poistnom plnení adresované poškodenej O. N. z 2.4.2019.
5. Žalobca potom reagoval replikou podanou ešte v upomínacom konaní dňa 23.11.2019, v ktorom podaní aj navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca v danej replike uviedol, že tvrdenia žalovaného o nedostatočnej špecifikácii skutočností, z ktorých vychádza uplatnený nárok, považuje za účelové tvrdenie. Prenájom náhradného motorového vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe žalobca uviedol, že dňa 11.1.2019 došlo v meste Martin ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Nissan Qashqai, EČ: B.-XXXEO, spôsobenej poškodenej O. N.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Audi A6 Allroad, EČ: B.-XXXDD, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku tejto skutočnosti bola poškodená nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb zapožičaním si náhradného vozidla Nissan Qashqai, EČ: S.-XXXOJ u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme pripojenej k žalobe. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenej faktúru č. XXXXXX zo dňa 27.2.2019 s dátumom splatnosti 13.3.2019 na celkovú
sumu 583,20 € s DPH. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 2.4.2019 žalovaný oznámil poškodenej výsledky šetrenia škodovej udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 357 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti.
6. V súvislosti s uplatnením svojich nárokov žalujúca strana poukazovala na tam uvedené stanovisko Krajského súdu v Bratislave, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/189/2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 27Cb/39/2012, či rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Žalobca je vecne legitimovaný, pretože zmluva o postúpení pohľadávky je platne uzatvorená a v tejto súvislosti opäť poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov v iných obdobných prípadoch. Napokon zo samotného oznámenia o poistnom plnení, ktoré poskytol žalovaný, vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť už v súčasnosti žalovaný namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky je nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide o odplatné postúpenie nároku na náhradu škody. V danom smere tak došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení teda nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Námietka žalovaného týkajúcej sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok je neopodstatnená. V tomto prípade šlo o štandardné postúpenie pohľadávky a poškodená za týmto účelom uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky z poistnej udalosti. Pokiaľ ide o výšku poistného plnenia, žalobca považoval plnenie poskytnuté žalovaným za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodená nemohla svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenej. Tvrdenie žalovaného, že doba prenájmu náhradného vozidla mala s prihliadnutím na kalkuláciu nákladov na opravu a rozsah vykonaných prác trvať iba 7 dní, pričom oprava v skutočnosti prebiehala dlhšie vzhľadom na faktickú nemožnosť poškodeného používať vlastné motorové vozidlo irelevantné. Poškodený predsa nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy, ani ovplyvniť dobu jej trvania. Rovnako žalobca považoval za účelové a neoprávnené odrátanie údajného dlžného poistného poškodeného z poistného plnenia.
7. K vyjadreniu žalobcu sa už žalovaný nevyjadril a preto súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 5.2.2020, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním došlým dňa 4.2.2020. V tomto podaní žalovaný a jeho právny zástupca vzhľadom na pracovné povinností a vyťaženosť aj z dôvodu hospodárnosti konania požiadali ospravedlniť svoje neúčasti na pojednávaní dňa 5.2.2020 s tým, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasia s prejednaním veci a vyhlásenia rozsudku v ich neprítomnosti. Zotrvali na svojom predchádzajúcom stanovisku, kde žiadali žalobu zamietnuť a žalovanej strane priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
8. Právny zástupca žalobcu, ktorý bol prítomný na pojednávaní sa pridržal dovtedy uvádzaných skutočností vo svojich písomných podaniach. Súčasne však žiadal rozhodnúť pre neprítomnosť žalovaného rozsudkom pre zmeškanie. Súdu predložil viacero rozhodnutí všeobecných súdov, z ktorých vyplývalo, že v obdobných situáciách súdy Slovenskej republiky rozhodovali rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu stranami sporu.
10. Súd nevyhovel návrhu žalobcu a nerozhodoval rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 C.s.p..
11. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie,
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
12. Podľa presvedčenia súdu žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil včas a to v deň, ktorý predchádzal dňu vykonania pojednávania. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že žalovaný nechce prítomnosťou svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktorý bol na pojednávanie predvolávaný, zbytočne navyšovať náklady. Žalovaný sa k veci vyjadril v odpore voči vydanému platobnému rozkazu a repliku žalobcu už neargumentoval, z čoho je možné usúdiť, že argumentáciu žalobcu nechce vyvracať novými skutočnosťami a tvrdeniami, resp. možno z neho usudzovať aj to, že nemá ďalšie argumenty, ktorými by sa bránil proti argumentácii žalujúcej strany. Vzhľadom na sídlo právneho zástupcu žalovaného v Bratislave, teda vzdialené minimálne dve hodiny cesty osobným motorovým vozidlom od sídla Okresného súdu Martin, je možno súhlasiť so žalovanou stranou, že v prípade, ak žalovaná strana nemá iné argumenty, než už súdu oznámila, prítomnosťou na pojednávaní by došlo k ďalšiemu navyšovaniu trov konania na strane žalovanej, najmä v prípade, ak žalovaná strana usudzuje, že v konaní vzhľadom na dôkaznú situáciu a právnu argumentáciu protistrany, úspešná nebude. Za takýchto okolností trvať na osobnej účasti právneho zástupcu - advokáta žalovaného na pojednávaní pod hrozbou vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, je podľa presvedčenia súdu nehospodárne, čiže v rozpore s článkom 17 C.s.p., podľa ktorého súdu postupuje v konaní tak, aby vec bola, čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného po predchádzajúcej argumentácii v odpore súdu nebránila vec prejednať v neprítomnosti žalovanej strany tak, aby sa žalovanej strane neuprelo právo podať riadny opravný prostriedok proti rozsudku súdu vydaním rozsudku pre zmeškanie. Podľa presvedčenia súdu ospravedlnenie žalovanej strany prišlo včas, prišlo viac ako 24 hodín pred začiatkom pojednávania a hospodárnosť, na ktorú sa žalovaná strana odvolávala, je jednou z hlavných zásad civilného sporového konania. Neprítomnosť žalovanej strany na druhej strane nebola ani dôvodom pre prípadné odročenie pojednávania a postup súdu nesťažila. Preto súd rozhodoval po vykonaní dokazovania rozsudkom, voči ktorému pripustil odvolanie.
13. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré strany sporu do spisu pripojili. Takto vykonaným dokazovaním mal súd zistený tento skutkový stav veci:
14. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 11.1.2019 spôsobil poistenec žalovaného pri škodovej udalosti škodu na motorovom vozidle poškodenej O. N. zn. Nissan Qashqai, EČ: B.-XXXEO, rok výroby XXXX. Vozidlo škodcu bolo poistené u žalovaného. Vozidlo poškodeného bolo od 19.2.2019 do 27.2.2019 opravované v autorizovanom servise J. M. Martin, spol. s r.o., so sídlom v Martine. Tieto skutočnosti boli zistené jednak zo zákazkového listu č. XXXXXXX, ale aj z faktúry č. XXXXXXX, ktorú vystavil autorizovaný servis pre poškodenú. Poškodená dňa 19.2.2019 so žalobcom uzavrela zmluvu o prenájme vozidla č. 102/40, na základe ktorej si od žalobcu prenajala osobné motorové vozidlo Nissan Qashqai, EČ: S.-XXXOJ na dobu do 27.2.2019. Vozidlo poškodená podľa účelu zapožičania náhradného vozidla používala na cestu k lekárovi, na nákupy a na súkromné účely. Za prenájom motorového vozidla potom žalobca poškodenej vystavil faktúru č. XXXXXX, ktorou účtoval poškodenej nájom motorového vozidla za 9 dní v cene 54 € bez DPH za deň, pričom suma nájomného spolu s DPH predstavovala za toto obdobie 583,20 €.
15. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej 27.2.2019 medzi poškodenou O. N. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplynulo, že poškodená má peňažnú pohľadávku voči Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group vo výške 583,20 € titulom nároku voči poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Zb. za škodu, ktorú spôsobilo motorové vozidlo Audi A6 Allroad, EČ: B.-XXXDD na motorovom vozidle poškodenej Nissan Qashqai, EČ:B.-XXXEO zo dňa 11.1.2019. Postupca touto zmluvou podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka postúpil postupníkovi, teda žalobcovi, túto pohľadávku a žalobca sa zaviazal poškodenej ako postupcovi uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške
583,20 €. Táto suma tiež zodpovedala faktúre č. XXXXXX, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi za náhradné motorové vozidlo zn. Nissan Qashqai, EČ: S.-XXXOJ. V článku 5 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky a to nárok postupcu (poškodenej N.) na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok postupníka (žalobcu) na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom postupník, čiže žalobca, si bude pohľadávku podľa bodu 1 (nárok na poistné plnenie vo vzťahu k poisťovni) vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účel. Žalobca do spisu pripojil tiež list, ktorým O. N. poisťovni oznámila postúpenie pohľadávky podľa vyššie uvádzanej zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný sa evidentne dozvedel o postúpení pohľadávky, pretože listom zo dňa 2.4.2019 oznámil poškodenej O. N., že ukončil 1.4.2019 šetrenie poistnej udalosti a poskytuje poistné plnenie priamo na účet žalobcu vo výške 357 € s odôvodnením, že vzhľadom na rozsah poškodenia, pracnosť opravy, zapožičanie náhradného motorového vozidla je účelné maximálne na 7 dní, pretože zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Ďalej podľa textu v tomto oznámení bola neprimerane účtovaná denná sadzba za náhradné vozidlo a táto bola upravená na 51 € s DPH na deň. Rozdiel medzi faktúrou za prenájom náhradného vozidla a ňou účtovanou sumou 583,20 € a priznaným poistným plnením v sume 357 € predstavuje uplatnenú sumu 226,20 €.
16. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
17. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
18. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
19. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
20. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
21. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
22. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
23. Súd dospel k presvedčeniu, že poškodená N. v rámci nároku na náhradu škody podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z.z., teda škody vzniknutej poškodením jej motorového vozidla mala nárok na náhradu škody voči poisťovni v zmysle ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. v plnej výške, teda mala nárok na zaplatenie sumy 583,20 € titulom nákladov, ktoré jej vznikli prenájmom náhradného vozidla od žalobcu po dobu opravy. Zo zákazkového listu je zrejmé, že vozidlo bolo prijaté na opravu
do autorizovaného servisu 19.2.2019 a faktúra za jeho opravu bola vystavená pri ukončení zákazky dňa 27.2.2019. Preto pokiaľ mala poškodená prenajaté náhradné motorové vozidlo od 19.2.2019 do 27.2.2019, mala ho prenajaté po dobu 9 dní, kedy svoje poškodené motorové vozidlo umiestnené v autorizovanom servise nemohla používať. Po túto dobu poškodená nemohla svoje motorové vozidlo užívať a súčasne ani nemohla ovplyvniť dĺžku opravy, ktorá závisí aj do vyťaženosti autorizovaného servisu pre značku Nissan. Súd preto považoval sumu, ktorú mala poškodená N. vynaložiť za prenájom náhradného motorového vozidla, za dôvodný výdavok, nakoľko práve prenájom motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla, má podľa presvedčenia súdu poškodenému sanovať diskomfort, ktorému je vystavený tým, že na uspokojovanie svojich osobných potrieb, plnenie pracovných úloh, nemôže využívať vlastné poškodené motorové vozidlo. Preto nie sú na mieste námietky žalovanej strany o štandardnej potrebnej dĺžke opravy v rozsahu 7 dní. Poškodená si prenajala zodpovedajúce motorové vozidlo jej opravovanému motorovému vozidlu a platila zaň nájomné v súlade s cenníkom žalobcu, ktorý takisto nemohla ovplyvniť. Poškodená následne svoji záväzok voči žalobcovi vzniknutý titulom prenájmu náhradného motorového vozidla vyrovnala tým, že od žalobcu neinkasovala odmenu za postúpenie pohľadávky, nakoľko tento jej nárok bol započítaný proti pohľadávke žalobcu na úhradu ním vystavenej faktúry č. XXXXXX. Postúpením pohľadávky poškodenej voči poisťovni na žalobcu sa zmenil veriteľ tejto pohľadávky a stal sa ním v zmysle § 524 a nasl. Obč. zákonníka žalobca. Na žalobcu bol postúpený nárok poškodenej na náhradu škody voči žalovanej poisťovni. Keďže podľa presvedčenia súdu tento nárok bol dôvodný vo výške 583,20 € a poisťovňa žalobcovi ho nevyplatila celý, ale len v sume 357 €, je dôvodné žalobcovi priznať zvyšok tohto nároku v sume 226,20 €. Súd je toho presvedčenia, že platným postúpením pohľadávky voči žalovanej poisťovni poškodenou N. na žalobcu, sa žalobca stal vecne legitimovanou osobou na uplatňovanie nároku na náhradu škody podľa ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá vznikla pri uvedenej poistnej udalosti protiprávnym konaním poistenca žalovaného vo výške 583,20 €. Súd preto žalobcovi priznal sumu 226,20 € ako časť poistného plnenia, na ktoré mal žalobca po postúpení pohľadávky poškodenej nárok a ktoré mu vyplatené nebolo, čím žalobe v celom rozsahu vyhovel.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.