Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Co-69-2019.pdf
PDF · 102.9 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/69/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov: 1. Q.. X. W., bytom v Q., Z. Č.. XXX/ X, 2. S. W., bytom v Q., Z. Č.. XXX/X, zastúpených JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20 proti žalovaným: 1. H.. X. Q.X., bytom v Q., Z. Č.. XXX/XX, 2. Q.. G. Q., O. B. Q., Z. Č.. XXX/XX, G. X.. X. S., U. W. W. B. Q., S.. K. Č.. X, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.11.2018 č.k. 2C/192/2007-731 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalobkyne sú povinné nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovaným spevniť existujúci oporný múr postavený medzi parcelami č. XX/X a č. XX/XX, kat. územia Q., pribetónovaním nosnej konštrukcie oporného múru vytvorením vystuženého doskového oporného múru s rebrami na lícovej strane, zastavil konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným vyrovnať a spevniť parcelu č. XX/X, kat. územie Q., ?.žU. W. Y. V. V. na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcov po čiastočnom späťvzatí žaloby o návrhu žalobcov na uloženie povinnosti žalovaným spevniť oporný múr medzi hore uvedeným parcelami, a to spôsobom navrhnutým v znaleckom posudku znalcom Ing. Jána Plavecom.
3. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobkyne sú podielové spoluvlastníčky parcely č. XX/ X a žalovaní sú spoluvlastníci parciel č. XX/X U. Č.. XX/XX k.ú. Q.. Parcela žalobkyne pozemkov, na ktorom je inžinierska stavba, ktorá je pravdepodobne neverejnou účelovou komunikáciou, ku ktorej neexistuje projektová dokumentácia, stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie. Táto komunikácia slúži na prístup žalobkýň k ich ďalším nehnuteľnostiam, vrátane rodinného domu. Na pozemku žalovanej č. XX/XX je postavený oporný múr. Výstavbe opornému múru predchádzal odkop svahu, pozemku žalovaných parcely č. XX/X. Oporný múr žalovaných je situovaný vo vzdialenosti cca 1 m od pozemku žalobkýň a v užívaní je od 03.09.2007. Vzhľadom na formuláciu žalobného petitu súd posúdil uplatnený nárok ako nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní otázky prípadného zosuvu pôdy vychádzal z odborných vyjadrení Ing. Mariána Košuta, PhD., ktorý uviedol, že k zosuvu pôdy nedošlo, ani v budúcnosti by dôjsť nemalo. Rovnako RNDr. Adrián Harničár dospel v znaleckom posudku k záveru, že na mieste sporného územia je horninové prostredie stabilné a ani pri dlhotrvajúcich zrážka nie je náchylné na zosúvanie. Na základe uvedeného súd
konštatoval, že žalobkyne svoje tvrdenie o hrozbe zosuvu pôdy z dôvodu zloženia podlože nepreukázali. Nedostatočnosť múru v spojení so zosuvom pôdy boli aj ďalšou okolnosťou, z ktorej žalobkyne vyvodzovali vážne ohrozenie a požadovali spevnenie múru. Znalec Ing. Michal Škriab v znaleckom posudku č. 14/2008 uviedol, že pri diagnostike oporného múru sa neprejavili žiadne statické poruchy ani zosuvy pôdy. Neohrozuje tak verejný záujem z hľadiska ochrany života a zdravia osôb. Zaťaženie prístupovej cesty nad múrom osobnými vozidlami, prípadne príležitostne nákladným vozidlom stabilitu svahu neovplyvní. Podľa výsledkov statickým výpočtov realizovaných v roku 2018 statikom Ing. Jozefom Polákom, tento zhodnotil oporný múr ako stabilný. Statik skonštatoval, že oporný múr nemá žiadne statické poruchy ako trhliny, či vytláčanie. Súd teda za preukázané, že znalec Ing. Škriab ako aj Ing. Vagaš a statik Ing. Polák dospeli k zhodnému záveru o dostatočnosti a stabilite oporného múru. K opačnému záveru dospel iba znalec Ing. Plavec resp. Ing. Zentko. Súd však poukázal na skutočnosť, že títo označili oporný múr za nedostatočný iba za podmienky intenzívneho dlhodobého využívania prístupovej cesty žalobkýň. V prospech dostatočnosti oporného múru svedčí podľa súdu aj samotná jeho existencia od roku 2007, doposiaľ bez akýchkoľvek trhlín, puklín či iných nedostatkov. Tvrdenie znalca Ing. Plaveca, že múr v stredovej časti jemne klopí bolo súdom vyhodnotené iba ako laické tvrdenie, ktoré nebolo odborne zdôvodnené, vysvetlené a v neposlednom rade ani preukázané. Fotografie múru nachádzajúce sa v spise zachytávajú jeho stav v rôznych rokoch jeho existencie a aj ich vzájomným porovnaním je zrejmé, že stav múru je po celý čas jeho 11 ročnej existencie nezmenený, čo taktiež svedčí v prospech jeho dostatočnosti a stability. Vzhľadom za uvedené nepovažoval súd tvrdenie žalobkýň o nedostatočnosti oporného múru za preukázané a naopak mal za preukázané, že oporný múr je dostatočný a jeho existencia nespôsobuje ohrozenie žalobkýň. Ohľadom tvrdenia žalobkýň z ohrozenia vzniku škody najmä s pohybom ťažkotonážnych automobilov po ich prístupovej ceste súd sa stotožnil s vyjadreniami znalcov Ing. Vagaša, ako aj Ing. Zentka, ktorí zhodne poukázali na to, že úprava a údržba cesty je vecou jej vlastníka a preto prípadné spevnenie a zvýšená údržba cesty pri jej zvýšenom využívaní ťažkými mechanizmami pri výstavbe rodinného domu je v réžii žalobkýň. Druhou je uloženie vodovodnej prípojky žalobkýň v ich parcele č. XX/X, pričom práve táto okolnosť je dôvodom, pre ktorý znalec Ing. Plavec konštatoval, že oporný múr je nedostatočný. Ak by do pozemku žalobkýň nebolo nimi takto zasiahnuté, oporný múr by vyhovoval.
4. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žalobkyne nepreukázali vážne, aktuálne a skutočne hroziace ohrozenie. Žalobkyne môžu svoju parcelu naďalej využívať spôsobom zodpovedajúcim jej stavu. Súd preto nepovažoval uloženie povinnosti žalovaným spevniť oporný múr ako preventívnej povinnosti za dôvodné a žalobu zamietol.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným a štátu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobkyne. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedli, že za nepravdivé považujú tvrdenia súdu, že v časti ich späťvzatia žaloby zavinili zastavenie konania. Uviedli, že žiadali v konaní, aby žalovaný ich parcely v mieste zosuvu spevnili a zosuv horniny odstránili. Žalovaní tak urobili až v priebehu konania asi po 5 rokoch tým, že tam nahádzali rozrušenú zeminu a štrk. Z toho je zrejmé, že k úprave parcely č. XX/X, t.j. k odstráneniu poklesu pôdy a odvalu došlo až v priebehu konania. Ani ďalšie závery súdu prvej inštancie ohľadom ich nároku, ktorý bol zamietnutý, nepovažujú za správne. Tieto závery podľa nich nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedli, že nikdy netvrdili, že hrozí zosuv pôdy z dôvodu zloženia podložia. Domáhali sa ochrany vlastníctva - prístupovej cesty parc. Č.. XX/X z dôvodu protizákonne, technicky nesprávne a nevyhovujúco postaveného oporného múru žalovanými na mieste, kde došlo k odkopu svahu a vyrovnaniu terénu v rámci stavebných úprav vykonaných žalovanými. Teda z dôvodu vadnosti a nedostatočnosti oporného múru. Na výstavbu oporného múru žalovaní nemali žiadne stavebné povolenie. Ak by žalovaní postupovali zákonným spôsobom a stavebné povolenie, ktorého súčasťou je aj projektová dokumentácia na výstavbu získali, postavili by oporný múr, ktorý by vyhovoval všetkým požiadavkám. Bol to práve nezákonný postup, ktorý zavinil i tento spor. Zo záverov všetkých znaleckých posudkov v konaní túto skutočnosť potvrdzujú. Znalecký posudok Ing. Jána Plaveca jednoznačne uzatvára, že oporný múr je nedostatočný a je nutné ho spevniť. K tomuto záveru dospeli v priebehu konania aj žalovaní, ktorí navrhli, že oporný múr spevnia na vlastné náklady, avšak spôsobom, ktorý by opätovne narušil parcelu č. XX/X. Týmto spôsobom spevnenie oporného múru sme nemohli súhlasiť, pretože tento spôsob by ešte viac oslabil našu parcelu. Nesúhlasíme so záverom súdu prvej inštancie, že mi máme byť nútené obmedzovať svoje vlastnícke právo prechodom
motorových vozidiel 1,5 m od oplotenia, ani tvrdením, že prístupová cesta na šírku 4,5 m. V skutočnosti prístupová cesta má šírku len 3 m, čo vyplýva aj z katastrálnej mapy. Za ďalšiu skutočnosť, ktorá nevyplynula z dokazovania je záver súdu prvej inštancie, že po prístupovej ceste na parcele č. XX/X už jazdili ťažké motorové vozidla. Po prístupovej ceste prešiel bager tam aj späť, žeriav so železnou konštrukciou tam aj späť, domiešavač s betónom tam a späť a osobné motorové vozidlo. Nejednalo sa o dlhodobé zaťaženie na 40 tón, ktoré vznikne potom, keď sa na našom pozemku začne s výstavbou nového rodinného domu. Za ďalší mylný záver považujú záver ohľadom vodovodnej prípojky. Súd mylne uvádza, že k uloženiu vodovodnej prípojky došlo v čase, keď už žalovaní mali vykonaný odkop svahu. Naša pôvodná vodovodná prípojka bola postavená ešte pred rokom 2000 a prechádzal aj cez pozemok žalovaných. Pri výstavbe oporného múru žalovaní nezohľadnili skutočnosť, že sa tam nachádza vodovodná prípojka. Táto skutočnosť im bola známa. Znalec Ing. Ján Plavec na mieste samom zistil, že oproti predchádzajúcemu stavu sa oporný múr klopí. Mieru klopenia bolo potrebné zistiť ďalším znaleckým dokazovaním. Taktiež uviedli, že poveternostné podmienky pri obhliadke na mieste samom dňa 04.12.2017 boli nevyhovujúce a obhliadka nemohla byť riadne vykonaná. Celý terén bol zasnežený značnou vrstvou snehu. Zasnežený bol aj oporný múr. Nebolo možné ani vizuálne zistiť, aký je rozsah jeho odklonu od svahu, aká je široká štrbina medzi svahom a múrom. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to, či v súdenej veci za 10 rokov od výstavby oporného múru došlo k jeho vyklopeniu smerom do dvora žalovaných a v akom rozsahu, aké boli príčiny tohto stavu a ako možno tento stav napraviť tak, aby ich pozemku nehrozila vážna škoda jeho zosuvom. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znalca Ing. Škriaba, Ing. Vagaša CSc, ktoré nie sú jednoznačné. Námietky sme podali aj proti znaleckému posudku Ing. Košuta, PhD.. Súd závery znalcov zobral za jednoznačné a smerodajné pre rozhodnutie vo veci. Sú presvedčené, že v prípade, ak by pri znaleckých úkonoch boli prítomné, riešili svoje námietky boli by závery týchto posudkov iné. Majú za to, že súdenej veci hrozí vážne ohrozenie na ich majetku a možno aj na zdraví. Závažnosť škody, ktorá hrozí vzhľadom na charakter súdenej veci čisto odborná. Túto odbornú otázku môže zodpovedať len znalec z príslušného odboru a nie súd svojím laickým posúdením. Z uvedeného je zrejmé, že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože závery, ktoré súd zobral za preukázané a za základ svojho rozhodnutia, že vážna škoda na ich majetku nehrozí, vychádzajúc z dôkazov, ktoré tento záver nepodporujú, sú nedostatočné a laické. Rozsudok súdu prvej inštancie tak považujú za predčasný a navrhujú vrátiť vec súdu prvej inštancie bez zrušenia za účelom doplnenia dokazovania. Skutočnosť, že oporný múr je potrebné spevniť, nie je medzi stranami sporná. Súd prvej inštancie svojím postupom zabránil uzavretiu súdneho zmieru a tak prevzal na seba zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá v budúcnosti môže vzniknúť zosuvom pôdy - prístupovej cesty a pádom existujúceho oporného múru a to za škodu na zdraví. Majú za to, že súd pochybil aj v procesnom postupe, pretože spôsob vykonania dokazovania konštatovaním, že strany súhlasia s tým, aby navzájom doručované listinné oboznámené neboli, Civilný sporový poriadok neopravuje. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie buď listiny precitať alebo oboznámiť ich obsah v rozsahu celého súdneho spisu bez ohľadu na stanovisko sporových strán.
7. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil.
8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.
9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že žalobkyne nepreukázali vážne, aktuálne skutočné hroziace ohrozenie, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
10. K odvolaniu žalobkýň je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z názoru, že závery súdu prvej inštancie ohľadom zistenia skutkového stavu nemožno považovať za správne.
11. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
12. Ako vyplýva z citovaného ust. § 417 ods. 2 podmienkou pre aplikáciu tohto ustanovenia je vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku. Nie je nutné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody, postačí, ak v dôsledku vážneho ohrozenia vznikne škoda v budúcnosti.
13. V prejednávanej veci žalobkyne jednoznačne uplatnili nárok na vykonanie opatrenia spočívajúceho v zamedzení vzniku škody podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným spevniť oporný múr nachádzajúci sa medzi parcelami č. XX/X U. XX/X S..Ú.. F.. Domáhali sa, ako uviedli aj v odvolaní, ochrany vlastníctva - prístupovej cesty parc.č. XX/X z dôvodu protizákonne, technicky nesprávne a nevyhovujúceho postaveného oporného múru žalovanými, kde došlo k odkopu svahu a vyrovnaniu terénu v rámci stavebných úprav vykonaných žalovanými.
14. Súd prvej inštancie správne postupoval ak za účelom preukázania tvrdení žalobkýň nariadil vo veci znalecké dokazovanie, z ktorého následne vyvodil správny záver, že žalobkyne nepreukázali vážne ohrozenie a to s poukazom na závery znaleckých dokazovaní znalca Ing. Škriaba, Ing. Vagaša a statika Ing. Poláka, ktorí dospeli k zhodnému záveru o dostatočnosti a stabilite oporného múru. Pokiaľ žalobkyne v tejto súvislosti poukazujú v odvolaní na závery znalca Ing. Valeriána Zentka v znaleckom posudku č. 1/2013 je potrebné uviesť, že znalec v bode 3. znaleckého posudku označeného ako návrh riešenia pre ďalší postup konštatoval, že zásahom do terénu po úplnej realizácii zatiaľ nedošlo k poklesu pôdy, poškodeniu vodovodnej prípojky ani k porušeniu existujúceho oplotenia. Pripustil však, že stabilita svahu a stabilita takto zrealizovaného oporného múru je pri intenzívnom dlhodobom využívaní prístupovej cesty nedostatočná. Zároveň však znalec v posudku uviedol, že úprava a údržba cesty je vecou jej vlastníka a preto prípadné spevnenie a zvýšená údržba cesty pri jej zvýšenom využívaní, ťažké mechanizmy pri výstavbe rodinného domu je v réžii žalobkýň. Z uvedené nemožno vyvodiť záver, že je splnená podmienka pre aplikáciu § 417 Občianskeho zákonníka, pretože činnosťou žalovaných - výstavbou oporného múru nedošlo k vážnemu ohrozeniu majetku žalobkýň.
15. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné. preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.
16. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaní, preto odvolací súd im priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
17. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).