Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2C-192-2007.pdf
PDF · 226.47 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/192/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v spore žalobkýň 1. MVDr. X. W., K.. XX.X.XXXX a 2. S. W., K.. XX.X.XXXX, obe bytom Q., Z. Č.. XXX/X, právne zastúpených JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom AK v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným 1. Ing. X. Q.R., K.. XX.X.XXXX a 2. Mgr. G. Q., K.. XX.X.XXXX, obaja bytom Q., Z. Č.. XXX/XX, právne zastúpeným JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku č. 8, o ochranu vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným vyrovnať a spevniť parcelu č. 44/6 na LV č. XXX k.ú. Q. v mieste jej zosuvu v susedstve s parcelou č. 44/12 na LV č. XXXX k.ú. Q. z a s t a v u j e .
II. Žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovaným spevniť existujúci oporný múr postavený medzi parcelami č. 44/6 na LV č. XXX k.ú. Q. a č. 44/12 na LV č. XXXX k.ú. Q. pribetónovaním nosnej konštrukcie oporného múru vytvorením vystuženého doskového oporného múru s rebrami na lícovej strane v súlade so znaleckým posudkom znalca Ing. Jána Plaveca č. 156/13 zo dňa 21.4.2014 z a m i e t a .
III. Žalovaným priznáva proti žalobkyniam náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.
IV. Slovenskej republike priznáva proti žalobkyniam náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne v 1. a 2. rade (ďalej aj iba ako „žalobkyne“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.10.2007 domáhali, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej aj iba ako „žalovaným“) povinnosť na parcele č. XX/X o výmere 1126 m2 zapísanej na LV č. 1422 v katastrálnom území F., postaviť od parcely č. XX/X zapísanej na LV č. XXX v katastrálnom území F., betónový oporný múr o šírke 50 cm, dĺžke 26 m a výške od 1 m do 4 m so začiatkom na hranici s parcelou č. XX/X v katastrálnom území Q. a vyrovnať parcelu č. XX/X v susedstve s parcelou č. XX/X v mieste zosuvu o šírke 0,5 m a dĺžke 2 m, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal im náhradu trov konania. 1.1 Žalobkyne v žalobe uviedli, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností v katastrálnom území (ďalej iba ako „k.ú.“) Q. zapísaných na LV č. XXX ako parcely č. XX/X, XX/X, XX/X, každá v podiele 1/3 z celku. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susednej nehnuteľnosti, parcely č. XX/X trvalý trávnatý porast o výmere 1126 m2 zapísanej na LV č. XXXX k. ú. Q.. Dňa 21.8.2007 žalovaný v 1. rade vybagroval na parcele č. XX/X jamu o šírke 2 - 2,5 m, v dĺžke 26 m a hĺbke od 1 do 4 m, a to v časti, ktorá susedí s ich parcelou č. XX/X, vedľa plota postaveného žalobkyňami zo železných stĺpikov s betónovými pätkami a pletiva. Žalovaný takto konal bez ich predchádzajúceho vedomia a súhlasu. Dňa 22.8.2007
žalovaný v 1. rade vykopal rigol o šírke 20 - 60 cm, v ktorom vybudoval základ pre plot nad zemou a postavil plot z tvárnic, do ktorých nasypal menšie kamene. Výstavbu plotu dokončil 3.9.2007 a vykonal aj úpravu terénu parcely č. XX/X. Po tejto činnosti žalovaného žalobkyne zistili, že došlo k zosuvu ich parcely č. XX/X v časti susediacej s parcelou č. XX/X, teda že žalovaný vykonal také úpravy pozemku, ktorými ohrozil ich susedný pozemok nad mieru primeraným pomerom, čím nedovolene zasiahol do ich vlastníckeho práva a ohrozil jeho výkon. Ďalej v žalobe uviedli, že parcela č. XX/X o výmere 514 m2 slúži ako prístupová cesta na ich ďalšie nehnuteľnosti, na ktorých majú postavený rodinný dom. V tejto lokalite sa podložie skladá z drvivého kameňa, ktorý sa následkom poveternostných vplyvov, snehu, dažďa a vody rozpadá a preto majú dôvodnú obavu, že dôjde k ďalšiemu zosuvu pôdy. V jednej časti už následkom činnosti žalovaného v 1. rade k zosuvu došlo. Žalovaní sa podľa žalobkýň dopustili takej činnosti, ktorá vyvoláva pohyb, resp. zosunutie pôdy. Ide o ohrozenie, ktoré môže mať za následok ďalší pohyb pôdy a žalobkyniam hrozí vznik škody. Domáhajú sa preto ochrany v zmysle ustanovení § 127 ods. 1 a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Múr postavený na parcele č. XX/X označili za nedostatočný a uviedli, že vo výkone vlastníckeho práva k parcele č. XX/X sú vážne ohrozené.
2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 25.10.2007 potvrdili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. XX/X trvalý trávnatý porast o výmere 1126 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Q.. Ďalej uviedli, že na pozemku č. XX/XX na LV č. XXXX k.ú. Q. si na základe stavebného povolenia postavili novostavbu rodinného domu, ktorej užívanie bolo povolené kolaudačným rozhodnutím č. 2006/748/KRD zo dňa 28.12.2006. V tomto rozhodnutí im príslušný stavebný úrad uložil v lehote jedného roka vykonať aj terénne úpravy. Na vykonanie terénnych úprav preto nepotrebovali osobitné povolenie. Tvrdenie žalobkýň, že žalovaný v 1. rade vybagroval jamu nezodpovedá skutočnosti, pretože žiadnu jamu nevykopal, ale na svojom pozemku, v blízkosti pozemku žalobkýň vykopal odkop pozemku v šírke 1 - 1,5 m po dĺžke 20 m a hĺbke od 1 do 2,25 m. Tiež nevykopal žiaden rigol, ale vyhĺbil základ pod oporný múr podľa STN a na tomto základe postavil múr z tvárnic, do ktorých dal betónovú zmes. Ďalej žalovaní uviedli, že do pozemku žalobkýň vôbec nezasiahli, iba počas zemných prác vybrali väčší kameň, čím vznikol previs, ktorý v nočných hodinách dňa 21.8.2007 počas trvalého dažďa spadol a zasiahol pozemok žalobkýň v dĺžke asi 1,5 - 2 m a v najširšom mieste maximálne 50 cm. Hneď potom žalovaní spevnili na tomto mieste aj v jeho okolí podložie, ktoré je odvtedy stabilné a vôbec, ani po daždi sa nezosúva. Neobstojí preto tvrdenie žalobkýň o vykonaní takých úprav pozemku, ktorými by bol ohrozený ich susedný pozemok nad mieru primeranú pomerom, čím sa nedovolene zasiahlo do ich vlastníckeho práva a ohrozil jeho výkon. Toto tvrdenie žalobkyne žiadnym spôsobom nepreukázali. Naopak, vykonanými úpravami, najmä vybudovaním oporného múru na svojom pozemku, žalovaní spevnili podložie pod pozemkom žalobkýň a zabránili prípadnému zosuvu pôdy. O tom sa presvedčil aj poverený pracovník Obce Q. dňa 24.8.2007, ktorý na základe podnetu žalobkýň vykonal štátny stavebný dozor. Žalovaní odmietli tvrdenie, že by sa dopustili činnosti vyvolávajúcej pohyb, resp. zosunutie pôdy a uviedli, že ide len o želanie žalobkýň, aby k zosunutiu pôdy došlo, aby ich mohli bezdôvodne napádať. Poukázali na to, že žalobkyne v žalobe neuviedli o aké konkrétne vážne ohrozenie sa jedná, ktoré môže mať za následok ďalší pohyb pôdy a vznik akej škody im hrozí. Žalobkyniam neprináleží posudzovať múr, ktorý si žalovaní postavili na svojom pozemku, či tento je dostatočný alebo nie. Žalobkyne využívajú svoju parcelu č. 44/6 v rovnakom rozsahu, ako ju užívali aj predtým a žiadna škoda im nevznikla a ani nevzniká. Navrhli preto žalobu v celom rozsahu ako bezdôvodnú zamietnuť.
3. Podaním zo dňa 13.5.2014 žalobkyne navrhli zmenu žalobného petitu tak, že žalovaní sú povinní spevniť existujúci oporný múr postavený medzi parcelou č. XX/X na LV č. XXX k.ú. Q. a parcelou č. XX/XX na LV č. XXXX k.ú. Q. pribetónovaním novej nosnej konštrukcie oporného múru vytvorením vystuženého doskového oporného múru s rebrami na lícovej strane v súlade so znaleckým posudkom znalca Ing. Jána Plaveca, č. 156/2013 zo dňa 21.4.2014 a zároveň sú povinní vyrovnať a spevniť parcelu č. XX/X zapísanú na LV č. XXX k.ú. Q. v mieste jej zosuvu v susedstve s parcelou č. XX/XX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Q., všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že znalecký posudok znalca Ing. Jána Plaveca č. 156/2013 zo dňa 21.4.2014 tvorí nedeliteľnú súčasť rozsudku. Uznesením zo dňa 22.5.2014 súd navrhnutú zmenu žalobného petitu pripustil.
4. Žalovaní aj po pripustení zmeny žalobného petitu so žalobou nesúhlasili a navrhli ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že nebolo preukázané, že by došlo k poškodeniu na právach žalobkýň či už pred alebo po výstavbe oporného múru. Podotkli, že oporný múr nie je postavený na hranici pozemkov sporových strán, ale je postavený výlučne na ich pozemku, asi jeden meter od hranice s pozemkom žalobkýň. Múr je zasypaný zeminou ešte na vlastnom pozemku žalovaných. Poukázali na skutočnosť,
že žalobkyne si na svojom pozemku slúžiacom ako prístupová cesta urobili vodovodnú prípojku, ktorú iba zasypali a preto pôda v tejto časti pozemku nie je spevnená. Uvedené však nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaných. Žiaden znalec nepotvrdil, že doteraz k zosuvu došlo a ani to, že zosuv pôdy hrozí. Žalovaným nie je zrejmý dôvod prečo by sa mali podieľať na terénnej úprave prístupovej cesty k domu žalobkýň.
5. Tunajší súd o spore rozhodol rozsudkom č.k. 2C/192/2007-358 zo dňa 6.2.2015 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a teda uložil žalovaným povinnosť spevniť existujúci oporný múr medzi susediacimi parcelami a zároveň im uložil povinnosť vyrovnať a spevniť parcelu č. XX/X s tým, že znalecký posudok č. 156/2013 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Rozhodol tak potom, čo vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh žalobkýň podľa § 127 Občianskeho zákonníka na zdržanie sa zásahov, ako aj ich návrh podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka na odvrátenie hroziacej škody je dôvodný a kumulácia oboch nárokov nie je zo zákona vylúčená.
6. Uvedený rozsudok tunajšieho súdu bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/196/2015 zo dňa 3.2.2016 a vec vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že súd pochybil, ak pri hodnotení viacerých znaleckých posudkov, ktoré mal k dispozícii, tieto nehodnotil podľa zákonných zásad, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti resp. súd jednotlivé znalecké posudky nehodnotil vôbec. Vytkol prvostupňovému súdu, že svoj záver o dôvodnosti nároku žalobkýň vyvodil iba zo znaleckého posudku Ing. Jána Plaveca bez toho, aby v dôvodoch vysvetlil, prečo pri rozhodovaní nevychádzal zo znaleckých posudkov znalcov Ing. Michala Škriaba a Ing. Martina Vagašiho, CSc., ktorí zaujali odlišné stanovisko v podstatnej otázke o prípadnom zosuve parcely žalobkýň č. XX/X, resp. vzniku škody. Skutkový záver súdu o tom, že zrealizovaním oporného múru žalovanými bola narušená stabilita svahu, resp. parcely žalobkýň preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. 6.1 Odvolací súd ďalej považoval za nepreskúmateľný aj záver súdu prvého stupňa ohľadom jeho právneho posúdenia, ak uviedol, že v danom prípade sú dané dôvody pre kumuláciu nárokov podľa ustanovení § 127 a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že podmienkou pre kumuláciu nárokov je, že táto vyplýva zo žalobného návrhu. V prejednávanej veci je však zo žalobného návrhu zrejmé, že žalobkyne sa nedomáhajú uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa konkrétneho zásahu, ale iba navrhujú, aby im súd uložil povinnosť vykonať vhodné opatrenie na odvrátenie škody - spevniť oporný múr. 6.2 Napokon odvolací súd uviedol, že z hľadiska právneho posúdenia súd neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré uložil žalovaným povinnosť vyrovnať a spevniť parcelu č. XX/X. 6.3 Zároveň odvolací súd uviedol, že úlohou súdu bude opätovne posúdiť nárok žalobkýň, za tým účelom vykonať navrhnuté dokazovanie, vykonané dôkazy vrátane znaleckých posudkov vyhodnotiť v súlade so zásadou uvedenou v ustanovení § 132 O.s.p. a následne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné odvolacím súdom. Súd sa v rozhodnutí zároveň vyporiada aj s námietkami žalovaných v odvolaní.
7. Súd po vykonaní dokazovania vypočutím sporových strán, výsluchom svedkov Mgr. O. Q. a Ing. H. V.Á., znaleckým dokazovaním znalcov z odboru stavebníctva Ing. Michala Škriaba, ktorý spracoval znalecký posudok č. 14/2008, Ing. Martina Vagaša, ktorý spracoval znalecký posudok č. 27/2009 a Ing. Jána Plaveca, ktorý spracoval posudok č. 156/2013, obhliadkou na mieste samom (obhliadku opornému múru a jeho okolia) za účasti znalca Ing. Jána Plaveca a oboznámením sa so stranami predloženými listinnými dôkazmi zistil nasledovné:
8. Žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností (pozemkov) v katastrálnom území Q. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, medzi nimi aj parcely č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 514 m2. Podľa výpisu z predmetného listu vlastníctva ide o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.
9. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (pozemkov a stavby) v katastrálnom území Q. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, medzi nimi aj parcely č. XX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 1126 m2, parcely č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207 m2 a parcely č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 146 m2, na ktorom žalovaní postavili rodinný dom súpisné č. 563, a to na základe stavebného povolenia Obce Q. zo dňa 15.12.2004, právoplatného 12.1.2005. Užívanie
stavby rodinného domu bolo žalovaným povolené kolaudačným rozhodnutím Obce Q. č. 2006/748/KRB zo dňa 28.12.2006, právoplatným 10.1.2007, v ktorom bolo žalovaným zároveň uložené v lehote jedného roka od vydania rozhodnutia vykonať dokončenie vonkajšej fasády, podbitie vonkajších podhľadov a terénne úpravy.
10. Podľa katastrálnej mapy katastrálneho územia Q. sú parcela žalobkýň č. XX/X a parcela žalovaných č. XX/XX susediacimi parcelami.
11. Žalobkyne vo svojich výpovediach na pojednávaní dňa 12.11.2007 uviedli, že sa domáhajú ochrany vlastníckeho práva k parcele č. XX/X, ktorá slúži ako komunikácia k ich domu pre všetky dopravné prostriedky, aj keď peší prístup k domu je možný inou cestou. Spôsob vykonania výkopových prác žalovanými považujú za neprimeraný. Vzhľadom na charakter a rozsah vykonaných prác v nadväznosti na geologické podložie pozemku podľa nich hrozí ďalší zosuv pôdy. Oporný múr nie je takého charakteru, že by v budúcnosti mohol zosuvu pôdy zabrániť. Poukázali na to, že na parcele č. XX/X vo vzdialenosti asi meter od oplotenia je umiestnená vodovodná prípojka a keďže podložie klesá, nevedia aké to bude mať do budúcna následky. Výkopovými prácami boli poškodené výkopové lôžka okolo pätky oplotenia v najvyššej časti prác. Výkopové práce boli ukončené 3.9.2007. 12. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12.11.2007 uviedol, že odkop zeminy uskutočnil už asi pred dvoma rokmi a teraz vykonával finálne práce. Pri odkope zeminy v najhlbšej časti narazil na kameň, ktorý odstránil, čím vznikol previs, ktorý v nočných hodinách spadol. Ráno to jedna zo žalobkýň signalizovala jeho manželke a požadovala pozastavenie výkopových prác. Podotkol, že oporná pätka je sčasti postavená na jeho pozemku. Betónový múr urobil, aby spevnil svoj pozemok, je postavený z betónových tvárnic, ktoré vyhovujú normám a je na nich certifikát, je spevnený oceľovou výstužou a pri jeho výstavbe bol stavebný dozor. Nevie čím ohrozuje žalobkyne. Uviedol, že samotné výkopové práce boli realizované iba jeden deň a v termíne 3.9.2007 bol dokončený celý oporný múr a bola dosypaná zemina za múrom k pozemku žalobkýň.
13. Podľa Záznamu z ústneho rokovania a miestneho zisťovania v rámci výkonu štátneho stavebného dozoru spísaného Mgr. Q. ako povereným pracovníkom Obce Q. vyplynulo, že toto sa uskutočnilo na podnet žalobkyne v 1. rade. Mgr. Q. vykonal dňa 24.8.2007 štátny stavebný dozor, ktorého predmetom boli výkopové práce - terénne úpravy na pozemku parc. č. XX/X vo vlastníctve žalovaných. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že na pozemku parc. č. XX/X boli vykonané terénne úpravy - výkopové práce v tvare L (pri pohľade zhora), pričom výkop bol od hranice pozemku parc. č. XX/X vo vzdialenosti 30
- 40 cm a hĺbka výkopu sa od dolného rohu (hĺbka výkopu 30 - 40 cm) k hornému rohu (hĺbka výkopu 3,5 - 4 m) zvyšuje. Výkop bol realizovaný kolmo na pozemok parc. č. XX/X. Došlo k zosuvu pôdy z pozemku parcely č. XX/X, pri hornom rohu cca v dĺžke 2 m a šírke 0,5 m. Bola tiež zistená puklina pri betónovom lôžku stĺpa oplotenia. Základy výkopu boli zaliate betónom, hĺbku zabetónovanej časti výkopu ani zloženie betónu nebolo možné zistiť.
14. Svedok Mgr. O. Q. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.2.2008 uviedol, že ako zamestnanec obce Q. má na starosti konania podľa stavebného poriadku. V auguste 2007 ho žalobkyňa v 1. rade informovala o tom, že žalovaní realizujú výkopové práce pozdĺž jej pozemku vo vzdialenosti asi 40 cm od jeho hranice. Vyslovila obavu, že sa jej vykonanými prácami znehodnotí prístupová cesta aj v blízkosti sa nachádzajúca vodovodná prípojka. Na základe toho sa uskutočnila obhliadka na mieste samom (zistenia obhliadky sú uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia rozsudku). Po zistení stavu inicioval stretnutie so žalovanými. Žalovaný v 1. rade zaujal stanovisko, že neporušil predpisy, má právoplatné kolaudačné rozhodnutie, v rámci ktorého má povolené terénne úpravy. Z dostupných materiálov svedok zistil, že toto tvrdenie žalovaného sa zakladá na pravde. Svedok ďalej uviedol, že z pohľadu stavebného úradu môže skonštatovať, že žalovanými nedošlo k porušeniu formálno-právneho postupu pri realizovaní terénnych úprav. Kolaudačné rozhodnutie bližšie podmienky terénnych úprav neobsahovalo a preto stavebný úrad nemohol stavebníka kontrolovať ani usmerňovať spôsob ich uskutočnenia, a to aj v prípade, že úpravy boli v hĺbke až štyroch metrov. Stanovisko stavebného úradu tlmočil aj žalobkyni, ktorú oboznámil, že po obhliadke sa činnosť úradu končí. Žalovaný prehlásil, že oplotenie dokončí čo najskôr a zosun pôdy uvedie do pôvodného stavu. Svedok dodal, že asi po týždni bol situáciu skontrolovať a prípadný zosuv pôdy alebo iné zmeny v súvislosti s terénnymi úpravami nezistil. O ukončení stavebného dozoru bola daná ústna informácia, písomné rozhodnutie vydané nebolo.
15. Svedok Ing. H. V., osoba dohliadajúca na správnosť vykonania výkopových prác a postavenia oporného múra na pozemku žalovaných, na pojednávaní dňa 7.2.2008 vypovedal, že z jeho pohľadu bol oporný múr realizovaný tak, ako má byť, bol dostatočne zabezpečený a pevný, aby zabránil zosuvu pôdy. O stavbe sa viedol jednoduchý záznam. Osobne bol prítomný pri zásadných prácach ako sú výkop dňa 21.8.2007, betonáž základnej ryhy či vloženie betónovej výstuže. Pri realizovaní terénnych úprav nevzhliadol, ale ani nepredpokladal zásah do susednej parcely. Oporný múr navrhol on sám, pričom vychádzal zo svojej devätnásťročnej skúsenosti výkonu stavebnej činnosti (postavil 30 oporných múrov), ako aj z reliéfu terénu. Pre žalovaných vykonal aj výkopové práce. Opísal priebeh stavebných prác a druh použitého stavebného materiálu. K údajnému zosuvu pôdy uviedol, že ešte pred postavením múra tam bol previs, ktorý v dôsledku dažďa spadol. Od postavenia múra k zosuvu pôdy nedošlo. Ako stavebný dohľad bol na mieste samom aj po dokončení terénnych úprav a nezistil žiadne zmeny, žiaden posun. Na múr nemôže mať vplyv skutočnosť, že po ceste za ním pôjde naložené nákladné auto.
16. Ing. Michal Škriab, znalec z odboru stavebníctva, odvetví pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a poruchy stavieb, v znaleckom posudku č. 14/2008 vypracovanom v konaní dňa 17.6.2008 uviedol, že parcela, na ktorej je oporný múr postavený, je vedená pod parcelou č. XX/X, ktorej vlastníci sú žalovaní. Pri ohliadne dňa 17.6.2008 bol zameraný oporný múr s polohovým a výškovým osadením do zárezu a s odstupovou vzdialenosťou od hranice parcely č. XX/X vo vlastníctve žalobkýň 100 až 105 cm od oplotenia. Dĺžka múru od parcely č. XX/X je 21,5 m a od východnej strany, t.j. od parcely č. XX/X je 11,26 m. Múr je v užívaní od 3.9.2007 a od tejto doby za rôznych poveternostných a klimatických podmienok sa pri diagnostike neprejavili žiadne statické poruchy ani zosuvy pôdy v okolí zárezu na hraniciach parciel. 16.1 Znalec ďalej uviedol, že terénne úpravy a oporný múr ako drobná stavebná úprava v exteriéri stavebných vonkajších úprav na vlastnom pozemku sú zrealizované podľa predstáv vlastníkov a s dostatočnou tuhosťou betónovej konštrukcie. Oporný múr konfiguruje odkopaný terén od najnižšieho bodu 25 cm od terénu až po roh najvyššieho zárezu 251 cm od upraveného terénu. Oporný múr neohrozuje verejný záujem z hľadiska ochrany života a zdravia osôb a nebude ohrozovať životné prostredie. Vizuálnym posúdením novopostavený oporný múr je dostatočne kompaktný, aby plnil požiadavku stability a statickej tuhosti počas celej doby užívania. Má dostačujúce parametre, aby plnil vlastnú stabilitu a odolával bočným tlakom od obsypu a prípadne iným šmykovým silám od hornín. 16.2 Okolitá časť terénu vedľa oporného múra je podľa znalca stabilná a nepredstavuje riziko nestability. Podľa prehlásenia znalca geológa je hodnotená základová hornina stabilná, s kamenitým podložím a je stabilizovaná zrealizovaným oporným múrom. Postavený oporný múr postačuje na splnenie účelu, na ktorý bol postavený. Drenážne otvory sa osadzujú hlavne pri styku v mokrých a trvalo zavlhlých zeminách. V danom prípade nemá nezriadenie drenážnych otvorov vplyv na stabilitu pevnosti svahu. 16.3 Znalec ďalej uviedol, že zásah do terénu pri uskutočnenom odkope bol minimálny. Ak by došlo k porušeniu statiky pozemku, bolo by sa to prejavilo aj na statike oporného múru, oplotení rodinného domu a možno aj na vodovodnej prípojke, ktorá sa nachádza v prístupovej ceste. 16.4 Vo vzťahu k vodovodnej prípojke sa znalec nevedel jednoznačne vyjadriť z dôvodu neexistencie podkladov k polohe vodovodnej trasy, dokladov z akého materiálu je zriadená, jej životnosti a nepredloženia projektovej dokumentácie prevedenia potrubia. Funkčnosť prípojky sa preukazuje vykonaním tlakovej skúšky. 16.5 Znalec vo vzťahu k prístupovej ceste k rodinnému domu žalobkýň poukázal na to, že táto je neverejná, jednoúčelová pre osobné vozidlá, prípadne nákladné vozidlo pre prípadný účel. Toto zaťaženie neovplyvní stabilitu svahu. K poškodeniu sporného miesta môže dôjsť iba pri zvlášť mimoriadnych poveternostných podmienkach a neprimeranom preťažení schodnej cesty.
17. Na predmetnom znaleckom posudku participoval ako konzultant odborným stanoviskom č. 5/2008 zo dňa 25.6.2008 Ing. Marián Košúth, PhD., znalec z odboru ťažby, odvetvia geológie. Znalec dospel k záveru, že s ohľadom na skutočnosti zistené priamym terénnym prieskumom, makro i mikroskopickým posúdením hornín - fylitov, aj z doplňujúcej fotodokumentácie prác, v mieste zárezu nedošlo k „zosuvu pôdy“. Horizontálny rozsah odvalenia (cca 100 cm) v pomere k výške steny zárezu (210 cm) tu nezodpovedá sklonu bridličnatosti. Naviac pôda či hlina na kamenitom úseku cesty prakticky absentuje. Napriek zreteľnej bridličnatosti, seriticko - chloritické fylity ako staré slabo-metamorfované horniny predstavujú geotechnicky stabilné kamenité podložie. V rámci klasifikácie stupňa pevnosti hornín je pevnosť fylitov stredne vysoká (R3) až (R2). Hornina je navetraná až slabo zvetraná so zachovanými pôvodnými minerálmi a nízkou zrážkovou priepustnosťou. Stabilizovaná oporným múrom nepredstavuje riziká pre pohyb osobných áut.
18. So závermi znaleckého posudku č. 14/2008 nesúhlasili žalobkyne. Namietali, že znalec a konzultant vôbec neskúmali ich pozemok (prístupovú cestu), pretože táto je zamknutá a tým nemohli posúdiť mieru a spôsob uvoľnenia stĺpikov oplotenia, ktoré je oveľa zreteľnejšie a viditeľnejšie z ich parcely. Pokiaľ by ich znalec oboznámil so znaleckým úkonom, poskytli by mu vo vzťahu k vodovodnej prípojke súčinnosť. Namietali, že znalec nevysvetľuje mimoriadne poveternostné podmienky a neprimerané preťaženie cesty, ktoré by podľa neho mohli sporné miesto poškodiť.
19. Z dôvodu výhrad žalobkýň k záverom znaleckého posudku č. 14/2008 bolo vykonané nové znalecké dokazovanie znalcom Ing. Martinom Vagašom CSc., znalcom z odboru stavebníctva, odvetví dopravné stavby, statika stavieb, projektovanie v stavebníctve a odhad hodnoty nehnuteľností. Zo znalcom predloženého znaleckého posudku č. 27/2009 vypracovanom v konaní dňa 20.8.2009 vyplynulo nasledovné: 19.1 K celkovému stavu terénu a stavieb na parcele žalobkýň znalec uviedol, že horninové vrstvy sú uložené priečne na výkop v mieste oporného múru a preto nepredpokladá možnosť nestability svahu. Pri výkope v rámci stavebných prác došlo k miestnemu odvaleniu výkopu, čo nebolo vo veľkom rozsahu, ale išlo o bežný výlom v rámci stavebných prác. Terén nad oporným múrom nie je upravený. Cesta má veľmi slabo vyjazdené koľaje a nejednotný sklon. Stopy zrážkových vôd smerujú pozdĺž cesty, nie k opornému múru. Zrážkové ryhy nie sú vyhĺbené, čo znamená, že po vybudovaní príjazdovej cesty nebolo množstvo zrážok nikdy výrazné. Doba existencie cesty je pritom dostatočne dlhá na prejavenie sa aspoň základných erozívnych vplyvov. Na pozemku žalobkýň je oplotenie - oceľové stĺpiky v betónovom základe. Výplň plota je z pletiva vo výške 1,5 m. K narušeniu plota došlo pri jednom základe stĺpika a v zemi je okolo betónu základu stĺpika viditeľná trhlina šírky cca 2-3 mm. Na pozemku nad oporným múrom je vodovodná prípojka k domu žalobkýň. Táto je od plota horizontálne vzdialená 1,5 metra. Na teréne nad oporným múrom neboli viditeľné žiadne preliačiny, poklesy ani poruchy. Poruchy v dodávke vody žalobkyne neuvádzali. Prejazd ťažkých nákladných automobilov priamo nad vodovodným potrubím by mohol poškodiť jeho funkčnosť, čo ale nemá súvis s oporným múrom. 19.2 K realizovaným stavebným úpravám žalovaných znalec uviedol, že tieto boli vykonávané pod odborným stavebným dohľadom, sú v súlade s rozhodnutím stavebného úradu a tiež sú aj v súlade so zložením a reliéfom terénu. Zásahom do terénu nedošlo k poklesu pôdy, k poškodeniu vodovodnej prípojky ani k narušeniu existujúceho oplotenia. Vodovodná prípojka a oplotenie sú funkčné, neporušené a spĺňajú všetky svoje funkcie bez obmedzení. 19.3 Po odbornom posúdení oporného múru znalec konštatoval, že oporný múr spĺňa základné nároky a normové ustanovenia pre obkladový oporný múr pre dané základové pomery. Múr bol postavený stužený s vodorovnou a zvislou výplňou. Výplňový betón je kvality, ktorá je vyhovujúca pre dané účely. Po dvoch rokoch vykazoval betón kvalitný povrch bez známok porušenia či nekvality. Výplňová zmes bola súvislá a pevne previazaná s drobným kamenivom. Výstuž bola vkladaná vo vzdialenosti 1 m. Pohľadová plocha múra nie je poškodená, nepresakuje na nej voda ani nie sú viditeľné výkvety vylúhovaných jemných častíc. Podľa výpovedí prítomných na miestnom šetrení prešiel ponad oporný múr v poslednom roku 2 x nákladný automobil, pričom raz to bolo v čase po silných dažďoch v polovici júla 2009. 19.4 Prepočítaním statiky oporného múru znalec konštatoval, že namáhanie zemným tlakom od rovnomerného zaťaženia vyhovie, rovnako namáhanie od sústredeného zaťaženia normovým automobilom hmotnosti 40 ton vo vzdialenosti minimálne 1,40 m od oplotenia. Pri ťažších automobiloch sa táto vzdialenosť zväčšuje (napr. 45 t - 1,52 m). Stabilný výpočet rovinného systému preukázal dostatočnú stabilitu pri danom zaťažení automobilmi. Namáhanie základovej škáry vyhovuje. Posúdenie na seizmicitu nie je nutné v zmysle platných noriem vykonať. Znalec ďalej konštatoval, že ohľadne každého múru nad jeden meter výšky by mal byť vopred spracovaný statický výpočet, ktorý býva súčasťou projektu. Stavebný úrad však tento nedostatok v danom prípade neposúdil ako vadu a v zásade platí jeho rozhodnutie o nenájdení konfliktu v realizovaní predmetnej stavby. 19.5 Znalec spracoval aj výpočet pre zistenie množstva zrážok a uviedol, že podľa platných noriem nie sú potrebné žiadne opatrenia týkajúce sa odvodnenia. Drenážne otvory nie sú potrebné. Chýbajúce drenážne otvory v daných pomeroch nie sú vadou a sú nahradené izoláciou rubu múru a dostatočným sklonom terénu. 19.6 Znalec sa v posudku vyjadril aj ohľadne zosuvu pôdy, ku ktorému by v danom mieste nemalo dôjsť, a to z dvoch dôvodov. Prvým je to, že na danom mieste nie je možné sústrediť toľko zrážok, aby narušili stabilitu súčasného systému, čo bolo preverené výpočtom s minimálne 25% prekročenou normovou hodnotou najnepriaznivejších meteorologicky sledovaných dažďových zrážok. K narušeniu by došlo iba sústredenou činnosťou na susednej parcele a nezaistením spevnenej komunikácie s odvodnením pre
prípad častého (každý deň v týždni, niekoľkokrát denne) pohybu nákladných automobilov. Na to by sa mal spracovať odborný projekt v rámci plánovanej výstavby. Bežný pohyb - občasný (niekoľkokrát do roka) bežných nákladných automobilov (hmotnosti 5 - 10 t) pre dovoz materiálu nenaruší stabilitu svahu. Pohyb ale nemôže byť tesne po hranici terénu, ani ponad vodovodnú prípojku (1,5 m od hranice terénu). K uvedenému znalec dodal, že je vhodné aby nákladné automobily jazdili pri opačnej strane cesty ako je oporný múr, čo by malo byť bežnou podmienkou. Pre prejazd bežných automobilov a ľahších nákladných automobilov napr. typu Praga V3S je vyhovujúci bez obmedzenia (bežná vzdialenosť okraja automobilu minimálne 0,50 m od oplotenia). Druhým dôvodom, pre ktorý by k zosuvu pôdy nemalo dôjsť je to, že podložie v danej oblasti je tvorené skalnými horninami, ktoré sú dostatočne pevné. Z výpočtov aj z odborných geologických posudkov tak vyplynulo, že za bežných podmienok, vrátane prejazdov ťažkých automobilov v bezpečnej vzdialenosti (cca 1,40 m) od plota nie je zosuv pôdy pravdepodobný. 19.7 Záverom znalec doporučil venovať pozornosť intenzite prejazdu nákladných automobilov. Pokiaľ by hrozilo vyjazdenie koľají, musí sa spevniť povrch príjazdovej komunikácie a zriadiť jej odvodnenie. Na celú novú plánovanú stavbu na pozemku žalobkýň, ako aj na stavebné postupy a príjazdy k nej, by sa mal spracovať projekt odborným projektantom, čo by malo byť bežným postupom v rámci každej stavby a nešlo by o žiadne práce naviac. Posúdeniu pohybu automobilov je nutné venovať pozornosť aj v súvislosti so zaťažovaním vodovodnej prípojky na pozemku žalobkýň, ale to nie je v dôsledku výstavby oporného múru.
20. Úlohou znalca bolo vykonať znalecké posúdenie aj s prihliadnutím na pripomienky žalobkýň k znaleckému posudku znalca Ing. Michala Škriaba. Znalec k týmto pripomienkam žalobkýň uviedol, že žalobkyne žiadajú záruky na bližšie neurčené rôzne činnosti a poveternostné vplyvy. K požiadavke žalobkýň na spresnenie poveternostných podmienok a zaťažení, pri ktorých by došlo k poškodeniu resp. zosuvu, znalec odkázal na výsledky jeho miestneho šetrenia vykonaného dňa 1.8.2009. Ním vykonané merania preukázali stabilitu a nenarušenie konštrukcie, nikde v múre neboli trhliny ani znaky sadania a zosuvu svahu, čo napokon potvrdzujú aj závery geológa. Znalec poukázal na skutočnosť, že aj na opačnej hranici pozemku žalobkýň, pri vstupe na príjazdovú cestu, existuje oporný múrik výšky 1 meter, ktorý je podobnej konštrukcie ako sporný oporný múr. Tento múrik sa nachádza priamo na hranici pozemku, tesne v jeho blízkosti jazdia automobily a ani tento múrik nevykazuje žiadne poruchy. Znalec uviedol, že nebezpečenstvom pre oporný múr môže byť nielen počasie, ale aj jeho kombinácia s inými pomermi, hlavne s údržbou a úpravou prístupovej cesty. V prípade využívania cesty na jazdy ťažkých automobilov, ktoré by vytvorili v povrchu terénu koľaje, by ich neodborná sanácia znamenala nebezpečenstvo narušenia stability svahu. Vyjazdenie koľají v skalnatom podloží by ale v bežných podmienkach, ani pri stavbe domu bežnými mechanizmami nemalo nastať. Najväčšie nebezpečenstvo pre poškodenie múru a narušenie stability svahu môže predstavovať zrážková voda. Za bežných okolností a pri bežných zrážkach (aj viactýždňových dažďoch) nie je nebezpečenstvo poškodenia múru. V danej lokalite sú dostatočné odtokové pomery. Na základe realizovaných hydraulických výpočtov pre prítok a odtok povrchových vôd znalec uzavrel, že ohrozenie zavodnenia oporného múru nie je reálne.
21. Aj na predmetnom znaleckom posudku, rovnako ako pri predchádzajúcom posudku znalca Ing. Michala Škriaba, participoval odborným stanoviskom č. 1/2009 konzultant Ing. Marián Košúth, PhD., znalec z odvetvia geológie, ktorý odborne posudzoval stabilitu územia. V odbornom stanovisku znalec vyhodnotil celkovú pevnosť navetraných fylitov ako stredne vysokú (R3) a uviedol, že smerom do hĺbky (so stúpajúcim podielom „zdravých“ fylitov a nealterovaných minerálov) predpokladá partie horninového masívu skôr s vysokou pevnosťou (R2). V pruhu vzdialenom približne 1,2 m od plota (v mieste kde je vedená vodovodná prípojka) znalec počítal so zvýšeným rozsahom prítomnej navetranej horniny a preto hodnotil vrchnú vrstvu navetranej horniny triedy R2 celkovo ako horninový masív triedy R3 so strednou pevnosťou. 21.1 Znalec v odbornom stanovisku hodnotil aj zasypaný výkop pozdĺž oporného múra, ktorý je zasypaný bridličnatou drvinou. Uviedol, že v jednom mieste (kde došlo k odvaleniu horniny do výkopu) zásyp zasahuje aj za líniu plota. Toto miesto i rozsah boli podrobne zdokumentované v predošlom odbornom stanovisku č. 5/2008 (dĺžka zásypu 200 cm a maximálna šírka 40 cm bez známok porušenia pletiva a bez zrejmého narušenia pätiek plotových stĺpikov v čase rekognoskácie terénu 17.6.2008, foto 4 a 5 na č.l. 61 spisu - poznámka súdu). Ani v tomto inkriminovanom mieste znalec s odstupom 14 mesiacov nezaznamenal žiadne zmeny či sadanie zásypu. Znalec tiež konštatoval, že v mieste zárezu do svahu nedošlo k „zosuvu pôdy“, ale išlo o maloobjemové uvoľnenie horniny, ktoré nemožno označiť za zosuv - tobôž nie ako zosuv pôdy, keďže pôda či hlina v kamenitom úseku prakticky absentuje. Znalec
uzavrel, že napriek zreteľnej bridličnatosti v predmetnom úseku cesty nad múrom predstavujú prítomné horniny stabilné kamenité podložie.
22. Žalobkyne namietali aj proti záverom znaleckého posudku č. 27/2009 a tieto označili za rozporné. Tvrdili, že na jednej strane znalec jednoznačne uvádza, že oporný múr je vybudovaný v súlade s rozhodnutím stavebného úradu v rámci stavebných úprav a na druhej strane im ako vlastníčkam susedného pozemku ukladá rôzne povinnosti, ktoré musia dodržať, prípadne vykonať, aby nedošlo k vzniku škôd, k zosuvu prístupovej cesty, prípadne k poškodeniu oporného múra. Poukázali tiež na to, že v prípade sústredenej stavebnej činnosti na ich pozemku - výstavba nového rodinného domu, im znalec ukladá povinnosť spevnenia komunikácie a spracovanie odborného projektu s tým, že pohyb motorových vozidiel nemôže byť tesne pri hranici terénu ani ponad prípojku. Dodali, že všetky obmedzenia ich vlastníckeho práva by nenastali a neboli by nutné, ak by žalovaní vybudovali sporný oporný múr v súlade so zákonom na základe riadneho stavebného povolenia. Pri ťažkotonážnych vozidlách nie je možné, aby tieto prechádzali 1,5 m od hranice pozemku, pretože práve tam je umiestnená vodovodná prípojka a tak by autá museli prechádzať po nej, čo je vylúčené a zakázané. Žalobkyne odmietli znášať obmedzenia výkonu ich vlastníckeho práva určené znaleckým posudkom a žiadali, aby prechod cez ich príjazdovú cestu bol zabezpečený takým oporným múrom, aby žiadne obmedzenia neboli nutné.
23. Z procesného hľadiska žalobkyne namietali, že znalecké dokazovanie bolo vykonané bez toho, aby im bolo doručené uznesenie o ustanovení znalca, proti osobe ktorého by mohli namietať. S osobou konzultanta by nesúhlasili, pretože tento bol konzultantom už pri znaleckom posudku Ing. Michala Škriaba. Dňa 1.8.2009 konzultant žiadnu ohliadku nevykonal, mal svoj názor, ktorý si vytvoril už predtým a nesnažil sa ho korigovať ani meniť.
24. V konaní nebolo možné, aby na pripomienky žalobkýň reagoval znalec Ing. Martin Vagaš CSc., nakoľko medzičasom bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku bol preto ustanovený ďalší, v poradí tretí znalec Ing. Ján Plavec, ktorý je znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Úlohou znalca bolo aj vysporiadať sa s argumentáciou sporových strán k predošlému znaleckému posudku.
25. Ing. Ján Plavec vypracoval v konaní dňa 21.4.2014 znalecký posudok č. 156/2013. Tento posudok znalec vypracoval v súčinnosti s prizvaným znalcom ad hoc RNDr. Adriánom Harničárom - geológom, ktorý spracoval znalecký posudok č. 1/2013 a znalcom ad hoc Ing. Valeriánom Zentkom - statikom, ktorý spracoval znalecký posudok č. 1/2013. Miestna obhliadka spojená s miestnym šetrením znalcov bola vykonaná dňa 14.6.2012.
26. Ing. Ján Plavec v posudku konštatuje, že žalovaní pri výstavbe rodinného domu upravili svahovitý terén na ich pozemku parc. č. XX/XX a XX/X tak, že v blízkosti hranice s pozemkom žalobkýň parc. č XX/X vytvorili rovinnú plochu a teda aj značný odkop. Po odkope žalovaní vystavili oporný múr na svojom pozemku parc. č. XX/X U. XX/XX. 26.1 Znalec konštatoval, že zásahom do terénu pri výstavbe oporného múra doposiaľ nedošlo k poklesu susedného pozemku (parcely žalobkýň č. XX/X). Rovnako doposiaľ nedošlo k poškodeniu vodovodnej prípojky a ani k poškodeniu existujúceho oplotenia, až na narušenie okolitej zeminy pri jednom stĺpiku ako dôsledku odkopu svahu. 26.2 Prístupová cesta žalobkýň je prevedená ako starší svahovitý zárez. Ide o nespevnenú cestu vedúcu k domu žalobkýň, ako aj k ďalšiemu pozemku, na ktorom v budúcnosti plánujú výstavbu domu. 26.3 Hydrologické pomery v spornom území sú podľa znalca priaznivé, zrážková voda rýchlo stečie po povrchu. Horninové prostredie po celej dĺžke opornému múru je stabilné, nenáchylné na zosúvanie. Pevnosť prostredia ale bola narušená vodovodnou prípojkou, kde bola vykopaná ryha do hĺbky najmenej 1,2 metra, ktorá je vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od oplotenia. Táto ryha bola vyplnená zásypovým materiálom tvoreným rozrušenou pôvodnou horninou. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri výpočte stability oporného múru, s čím nebolo v predchádzajúcom znaleckom posudku č. 27/2009 (Ing. Martina Vagaša) uvažované. Predchádzajúci znalecký posudok neuvažoval s rozrušením priľahlého svahu ryhou pre vodovodnú prípojku, ale s rastlou horninou. Zohľadnením tejto skutočnosti dochádza k zhoršeniu geologických pomerov a zároveň k väčšiemu priťaženiu na oporný múr. Je zrejmé, že na prístupovej ceste k rodinnému domu nebude premávka ako na štátnej ceste, avšak oporný múr musí vyhovovať na zaťaženie najväčším prípustným vozidlom a to je v zmysle platnej normy vozidlo o celkovej
hmotnosti 40 ton. Po vykonanej ohliadke skutkového stavu je zrejmé, že ťažkotonážne vozidlo po prístupovej ceste sa môže pohybovať, pokiaľ nebude táto rozmočená. 26.4 Znalec poukázal na to, že výstavbu oporného múru nie je možné považovať za terénnu úpravu, ale v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. (§ 139b písm. d)) ide o jednoduchú stavbu. To znamená, že z hľadiska zákona malo byť na stavbu oporného múra vydané riadne stavebné povolenie a mala byť spracované projektová dokumentácia. V prípade správneho postupu stavebného úradu nemuselo k súdnemu sporu dôjsť. 26.5 K posúdeniu oporného múra znalec uviedol, že statikom bol vypracovaný podrobný výpočet, ktorým bolo preukázané, že oporný múr nespĺňa základné nároky a normové ustanovenia pre dané základové pomery. Znalec sa stotožnil s tým, že zavodnenie oporného múra nie je reálne. Na druhej strane však uviedol, že za riziko považuje hromadenie vody z dlhodobého hľadiska z dôvodu vybudovaných neaktívnych spevňovacích rebier na rubovej strane oporného múra. Tieto môžu vytvárať predpoklady na zachytávanie a hromadenie presakujúcej povrchovej vody až k základu a následne premŕzanie, čo zväčšuje statické zaťaženie na oporný múr. Preto pre zabezpečenie odvedenia vody z rubovej strany oporného múru navrhol vyvŕtať otvory v stene múra o veľkosti minimálneho priemeru 50 mm. Vo vzdialenosti 2 - 3 metre. 26.6 Znalec navrhol v danom prípade postupovať spevnením existujúceho oporného múra a to pribetónovaním steny z jeho lícovej strany a vytvoriť tak novú spevnenú konštrukciu podľa prílohy k znaleckému posudku (strana 48 návrh riešenia pre ďalší postup). V princípe sa tak vytvorí vystužený doskový oporný múr s rebrami na lícovej strane. Poloha rebier môže byť odlišná od návrhu v statickom posudku, avšak musí spĺňať podmienky platných noriem uvedených v statickom posudku. Návrh opatrení je najekonomickejší. Bolo by možné aj kotvenie existujúceho oporného múru do rastlého terénu, avšak tento spôsob je technicky náročný a podstatne drahší.
27. RNDr. Adrián Harničár v znaleckom posudku č. 1/2013 okrem iného konštatoval, že oporný múr nie je ukotvený do skalného masívu a priestor za ním je vyplnený nesúdržnou zeminou, preto prejazdom ťažkých nákladných áut nie je vylúčená možnosť poškodenia vodovodnej prípojky, oplotenia i oporného múru v prípade, ak statický výpočet oporného múru preukáže jeho nedostatočnosť V tom prípade by bolo vhodné rozšíriť príjazdovú komunikáciu minimálne o 0,7 m pozdĺž oporného múru tak, aby vozidlá nejazdili po zásypovom materiáli za oporným múrom a ani po vodovodnej prípojke. Záverom znalec uviedol, že na základe zistených skutočností na mieste sporného územia je možné konštatovať, že horninové prostredie je stabilné, nenáchylné na zosúvanie ani pri dlhotrvajúcich zrážkach. Problematickým môže byť oporný múr v prípade, že nie je dostatočne pevný a dimenzovaný na zaťaženie nespevneným zásypovým materiálom a prejazdom ťažkých nákladných vozidiel po tomto násype.
28. Ing. Valerián Zentko v znaleckom posudku č. 1/2013 okrem iného konštatoval, že po novom zhodnotení geologických podmienok a ďalších objektívnych skutočností, ako je výkop pre vodovodnú prípojku v minulosti a tým spôsobené rozrušenie zemného telesa, realizovaný múr nespĺňa svoju funkciu a pri prepočítaní nevyhovoval na preklopenie a taktiež nevyhovoval stabilitnému výpočtu svahu. Vo výpočtovej časti bolo preukázané, že stabilita svahu a stabilita zrealizovaného oporného múru je pri intenzívnom dlhodobom využívaní prístupovej cesty nedostatočná. Za bežných podmienok prejazdov nákladných automobilov je zosuv pôdy nepravdepodobný, čo vyplýva z geologických posudkov.
29. Ing. Valerián Zentko sa vyjadril aj k prezentovaným obavám žalobkýň do budúcna, ktoré súvisia s možným prejazdom vysokotonážnymi nákladnými automobilmi, plynutím času, pôsobením poveternostných vplyvom a podobne. Uviedol, že možné je vychádzať iba zo súčasných predpokladov a podmienok. Vykonanými meraniami bola preukázaná stabilita a nenarušenie konštrukcie, na múre neboli trhliny ani znaky sadania a zosuvu svahu. Prístupová cesta je zatiaľ využívaná nepravidelne, čím si znalec vysvetlil neaktivovanie zemného tlaku na múr. Výrazne bude do budúcna na múr vplývať aj údržba a úprava povrchu príjazdovej cesty. V prípade zvýšeného využívania cesty pre príjazd mechanizmov pri výstavbe rodinného domu, je potrebné uvažovať s jej spevnením a zvýšenou údržbou. Nebezpečenstvom môže byť aj počasie, a to mimoriadne búrky, ktoré nemožno predvídať. Bežné búrky, ktoré sa doposiaľ v danej oblasti vyskytli daný stav neohrozia. Stopy zrážkových vôd viedli pozdĺž cesty, neviedli k opornému múru. V kontexte zákona o ochrane pred povodňami je potrebné, aby majitelia pozemkov vykonali opatrenia umožňujúce plynulý a neškodný odtok vody na vlastných pozemkoch, stavbách a zariadeniach. V prípade zabezpečenia bežnej údržby cesty zo strany žalobkýň, nie je zavodnenie oporného múru reálne.
30. Žalobkyne so znaleckým posudkom č. 156/2013 znalca Ing. Jána Plaveca súhlasili a na jeho základe upravili žalobný petit tak, ako je to uvedené v bode 3. odôvodnenia tohto rozsudku.
31. Voči znaleckému posudku č. 156/2013 mali výhrady žalovaní, ktorí predovšetkým nesúhlasili s tvrdením znalca, že celý priestor od oporného múra po vodovodnú prípojku je tvorený zásypovým materiálom. Toto tvrdenie znalca sa nezhoduje s realitou. Je pravdou, že vodovodná prípojka je umiestnená vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 m od oplotenia (tak začína 40 cm ryha, v ktorej je uložená prípojka). Ak sa k tejto vzdialenosti pripočíta vzdialenosť 0,4 až 0,5 m od oplotenia na strane žalovaných, ide o pás široký 1,7 až 1,9 m, ktorý je bez stavebného zásahu a nie je zásypom. Túto skutočnosť nebral znalec do úvahy a tento pás neporušenej zeminy považoval za rozrušenú pôdu, zásyp, s čím žalovaní razantne nesúhlasia. Uvedené má potom vplyv aj na výpočty znalcov.
32. Na predmetnú výhradu žalovaných znalec Ing. Ján Plavec písomne uviedol, že rozrušením pôvodnej horniny ryhou pre vodovodnú prípojku došlo k rozrušeniu pôvodného masívu svahu a preto nie je možné pre statický výpočet brať túto časť svahu ako rastlú horninu. Výstavbou vodovodnej prípojky do hĺbky 1,2 metra došlo k porušeniu pevnosti prostredia a aj k zhoršeniu stability tejto časti svahu. Celý priestor od oporného múru po vodovodnú prípojku aj keď nie je tvorený zásypovým materiálom, je tvorený rozrušenou pôvodnou horninou a preto je pri výpočte stability svahu potrebné vychádzať z horších parametrov.
33. Parcela žalobkýň č. XX/X bola pôvodne poľnohospodárskou pôdou (pasienky a lúky), ktorá bola do nepoľnohospodárskeho pôdneho fondu začlenená na základe súhlasu Obvodného úradu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 14.10.1992, a to za účelom výstavby prístupovej cesty k rodinnému domu žalobkýň.
34. Podľa odpovede Obce Q. zo dňa 19.5.2016 sa na parcele č. 44/6 v k.ú. Q. nenachádza miestna komunikácia, ktorá by bola zapísaná v sieti miestnych komunikácii. Nakoľko obec nedisponuje projektovou dokumentáciou, stavebným povolením a ani kolaudačným rozhodnutím, nie je možné určiť, či sa na danej parcele nachádza účelová neverejná komunikácia.
35. Na pojednávaní súdu konanom dňa 14.11.2017 (po vrátení veci odvolacím súdom) žalobkyne zotrvali na podanej žalobe. Uviedli, že predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva podľa § 417 Občianskeho zákonníka. Poukázali na posledný znalecký posudok (Ing. Jána Plaveca), ktorý označil oporný múr za čiernu stavbu, teda stavbu bez stavebného povolenia. Uviedli, že žalovaní upriamujú pozornosť súdu na charakter cesty. Táto cesta je cestou súkromnou a ide o jediný prístup k domu žalobkýň motorovými vozidlami. Musí preto vyhovovať aj pre prístup všetkých záchranárskych zložiek. Táto cesta začne byť zaujímavá v čase keď sa začne stavať na pozemkoch, ku ktorým táto zabezpečuje prístup a kde má tento zámer už niekoľko rokov ich synovec. Vtedy totiž začnú po ceste chodiť aj ťažkotonážne autá, čo v zmysle znaleckého posudku Ing. Plaveca bude mať za následok, že múr nevydrží, pretože nastane zosuv pôdy pod cestou.
36. Rovnako aj žalovaní zotrvali na návrhu žalobu zamietnuť z dôvodu, že do práv žalobkýň nezasiahli, čo preukazuje aj samotné plynutie času. Za obdobie od výstavby múru bol pozemok žalobkýň využívaný aj na prechod ťažkotonážnych vozidiel, vyskytli sa aj obdobia mokrého počasia a z aktuálnych fotografií múru vyplýva, že tento je dostatočný a stabilný. Poukázali na okolnosť, že otázka oporného múru bezprostredne súvisí s cestou vo vlastníctve žalobkýň, ktorá je súkromnou účelovou komunikáciou a ako taká musí spĺňať podmienky na také využitie, na ktoré ju jej vlastník mieni využívať. Už druhý znalecký posudok poukázal na povinnosť vlastníka cesty upraviť ju vzhľadom na spôsob a účel jej využitia. Žalobkyne požiadali o vyňatie pozemku, na ktorom je toho času táto účelová komunikácia. Vyňatie malo byť za účelom výstavby cesty, ktorej realizáciu však žalobkyne v konaní nepreukázali. Úvahy žalobkýň týkajúce sa techniky, ktorá bude po ceste jazdiť, prípadne či tam niekto bude stavať a túto cestu preto využívať, sú iba hypotetické. Žalovaní poukázali na to cez aké komunikácie je možný prístup na cestu žalobkýň, kde sa prechádza aj cez most, ktorý je stavaný na záťaž max. 40 ton. Žalobkyne sami uviedli, že koncom minulého roka sa po ich pozemku pohybovali ťažkotonážne automobily a ani to nemalo za následok narušenie pozemku. Návrh žalobkýň na úpravu pozemku označili žalovaní za absolútne nedôvodný, nakoľko takúto úpravu pozemku žalovaní zrealizovali ešte pred postavením oporného múru.
37. Na výzvu súdu, aby žalobkyne upresnili časť petitu, ktorou sa domáhajú vyrovnania a spevnenia parcely č. XX/X v mieste jej zosuvu, právna zástupkyňa žalobkýň uviedla, že spevnením parcely v mieste zosuvu majú žalobkyne na mysli tú časť, kde došlo k zosunutiu pôdy v dôsledku výberu kameňa. Ako to má byť urobené je otázka na znalca.
38. Na pojednávaní súdu dňa 14.11.2017 bol na návrh sporových strán vykonaný výsluch znalca Ing. Jána Plaveca. Znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku. Uviedol, že oporný múr nepostačuje, môže dôjsť k jeho preklopeniu. Dôvodom je to, že zemina je v časti, v ktorej je uložená vodovodná prípojka prekopaná a pôsobí tiažovo. Stavebník mal na túto okolnosť brať zreteľ. Nevedel sa vyjadriť ako dlho by musel na múr pôsobiť tlak, aby k tejto situácii došlo. Záležalo by to aj od počasia. 38.1 Na dotaz žalovaných znalec uviedol, že zásah do cesty v časti uloženej prípojky bol viditeľný voľným okom a o podrobnostiach ho informovali žalobkyne. Na zriadenie prípojky nebolo vydané povolenie resp. toto mu nebolo predložené. Ani vo vzťahu k ceste neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa jej výstavby. Ide o pozemok, ktorý slúži pre žalobkyne na prístup k ich domu osobnými autami, čomu zodpovedá aj jeho úprava. Tento pozemok nie je upravený (prispôsobený) pre jazdu ťažkotonážnych áut, je to štrkový podklad, ale za normálnych okolností tak auto prejde. 38.2 Znalec ďalej uviedol, že ak by do pozemku žalobkýň nebolo zasiahnuté v dôsledku vodovodnej prípojky, oporný múr by vyhovoval. V prípade stavby domu na pozemku žalobkýň by bola v rámci stavebného konania riešená aj otázka prístupovej cesty. 38.3 Na dotaz súdu znalec uviedol, že škoda, ktorá žalobkyniam hrozí je tá, že vypadne zem, čo by znamenalo potrebu výstavby nového oporného múru. Vznik škody hrozí za podmienky zamočenia terénu a prejazdu ťažších áut, jedno za druhým, pričom tieto podmienky by museli byť splnené súčasne. Neskôr uviedol, že by sa tak mohlo stať aj v prípade prejdenia jedného ťažšieho auta za mokra. Na otázku v dôsledku čoho takáto škoda hrozí, znalec uviedol, že je to v dôsledku výstavby nedostatočného múra zohľadňujúc aktívnu časť zeminy v dôsledku ukladania vodovodnej prípojky. 38.3 Napokon znalec pri výsluchu konštatoval, že minule išiel okolo sporného miesta a pri pohľade z cesty sa mu zdalo, že oporný múr je v strednej časti zvlnený, čo predtým nebol. Po nahliadnutí do aktuálnych fotografií oporného múra však uviedol, že na nich žiadne zvlnenie nebadá. Tiež uviedol, že na aktuálnej fotografii je vidieť, že zemina, ktorá bola pri jednom stĺpiku oplotenia sadnutá, je už upravená (dosypaná). Žiadne spevnenie nie je potrebné.
39. Dňa 4.12.2017 sa na návrh žalobkýň uskutočnila obhliadka na mieste samom (parcely žalobkýň č. XX/X a susedného pozemku žalovaných vrátane stavby oporného múra). K obhliadke bol prizvaný aj znalec Ing. Ján Plavec, ktorý uviedol, že od posledného znaleckého skúmania voľným okom badá, že časť múra sa jemne klopí (v časti kde na fotografii na č.l. 599 spisu stojí žalovaný až po časť kde stojí znalec - pozn. súdu), ako keby sa múr jemne preklápal zhora smerom nadol. Uviedol, že toto jeho tvrdenie je možné preukázať meraním, ktoré však na začiatku znaleckého dokazovania neuskutočnil. Muselo by ísť preto o dlhodobé merania a bolo by to nákladné. Žalovaný v 1. rade pri obhliadke uviedol, že múr sklopený nie je a odkedy ho postavil je stále rovnaký, nijak sa nenahol, nemá ani žiadny trhliny. Právna zástupkyňa žalobkýň uviedla, že voľným okom vidí, že v časti, ktorú označil znalec, je múr vydutý pozdĺž pozemku. Znalec na to reagoval tým, že on vydutie nevidí. Pri obhliadke bolo stranami uvedené, že prípojka je uložená pod prvou koľajou od plota (foto na č.l. 602 spisu) a touto časťou chodili nákladné autá elektrární v jeseni 2016 a na jar 2017 v súvislosti s výmenou stožiarov. Išlo o ťažkotonážne autá, čo bolo žalobkyňami potvrdené na predchádzajúcom pojednávaní. Tiež bolo zistené, že šírka prístupovej cesty je 4,5 metra a že obecná cesta končí nižšie v obci, odkiaľ k prístupovej ceste žalobkýň už vedú iba súkromné cesty.
40. Podaním zo dňa 18.12.2017 žalobkyne zobrali žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovaným vyrovnať a spevniť parcelu č. XX/X na LV č. XXX k.ú. Q. v mieste jej zosuvu v susedstve s parcelou č. XX/XX na LV č. XXXX k.ú. Q. späť a žiadali konanie v tejto časti zastaviť. Čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnili obhliadkou na mieste samom dňa 4.12.2017 a skutočnosťou, že žalovaní v priebehu konania, po rozhodnutí súdu prvej inštancie dňa 6.2.2015 vykonali nápravu.
41. Žalovaní sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby vyjadrili písomne podaním zo dňa 30.1.2018, ktorým akceptovali tento jednostranný dispozičný procesný úkon, ktorým žalobkyne prejavili vôľu nepokračovať v tejto časti ďalej v konaní. Žalovaní však nesúhlasili s dôvodmi čiastočného späťvzatia žaloby uvedenými žalobkyňami a tieto označili za tendenčné, zavádzajúce a nepravdivé. Uviedli, že žalobkyňami uplatňovaný nárok, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti vyrovnať a spevniť par. č. XX/
X v mieste jej zosuvu v susedstve s par. č. XX/XX bol od počiatku nedôvodný, nakoľko žalovaní hneď po tom, ako došlo pri stavbe oporného múru k čiastočného zosuvu na mieste previsu, teda pred podaním žaloby na súd, vykonali potrebné úkony smerujúce k okamžitej náprave a uvedenie veci do pôvodného stavu, kde podložie bolo v tejto časti spevnené. Na túto skutočnosť žalovaní poukázali už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2007. Skutočnosť, že k poklesu pôdy nedošlo bola potvrdená aj vo všetkých troch vo veci predložených znaleckých posudkoch. Žalovaní sú preto toho názoru, že čiastočné späťvzatie žaloby procesne nezavinili a tento nárok bol od počiatku nedôvodný.
42. Podaním zo dňa 30.1.2018 žalovaní súdu zároveň súdu oznámili, že vyvinuli úsilie o mimosúdne doriešenie sporu so žalobkyňami, a to s ohľadom na dĺžku súdneho konania, ktorého právoplatné ukončenie je časovo neurčiteľné. K uvedenému pristúpili napriek tomu, že podľa ich názoru nebola doposiaľ zo strany žalobkýň žiadnym právne relevantným spôsobom preukázaná dôvodnosť žaloby. Uviedli, že v návrhu mimosúdnej dohody predloženým žalobkyniam prejavili ochotu spevniť existujúci oporný múr v lehote 14 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu a zároveň navrhli, aby každá zo sporových strán znášala svoje trovy konania. S uvedeným návrhom žalobkyne nesúhlasili a trvali na tom, že zmier je možné uzavrieť iba za podmienky, že oporný múr by bol postavený podľa návrhu v znaleckom posudku Ing. Jána Plaveca a zároveň, aby im žalovaní uhradili všetky trovy konania. 42.1 Žalovaní ďalej v podaní uviedli, že nemôžu súhlasiť s návrhom žalobkýň vykonať spevnenie existujúceho oporného múru výlučne iba na základe znaleckého posudku Ing. Jána Plaveca, nakoľko v danej veci je potrebné vykonať stavebné konanie. Poukázali na to, že sám Ing. Ján Plavec v posudku navrhol riešenie spevnenia oporného múru dvoma možnými spôsobmi, a to buď kotvami votknutými do základu, alebo pribetónovaním nového monolitického betónu k už existujúcemu opornému múru a vytvorením rebier na lícnej strane tohto pribetónovaného oporného múru. Keďže uvedené riešenia nie sú v záveroch posudku Ing. Plaveca podrobne rozpracované, je nutné zo strany žalovaných zvážiť možnú alternatívu riešenia aj posúdením cenovej náročnosti, ako aj posúdením priestorovej náročnosti s ohľadom na už existujúci oporný múr.
43. Na pojednávaní súdu konanom dňa 15.5.2018 právna zástupkyňa žalobkýň uviedla, že žalobkyne nemohli s navrhnutým zmierom súhlasiť, pretože obsahuje neprijateľné podmienky. Napríklad navrhnutý spôsob opravy múra vzhľadom na jeho formuláciu „v zmysle záverov znaleckého posudku, ale nie výlučne podľa neho“ považujú za nepreskúmateľný. Obe strany však na tomto pojednávaní prejavili záujem opätovne sa pokúsiť o zmierne riešenie sporu. Žalovaní navrhli, aby im bolo umožnené osloviť odborníka za účelom posúdenia aj iných možných riešení sanácie oporného múra, s čím žalobkyne súhlasili. Strany sa tak dohodli, že do 30. júna 2018 žalovaní zabezpečia vypracovanie návrhu riešenia sanácie stavby so stanoviskom statika a v prípade jeho akceptácie žalobkyňami budú iniciovať stavebné konanie a pristúpia k uzatvoreniu súdneho zmieru.
44. Podaním zo dňa 22.6.2018 žalovaní súdu oznámili, že s ohľadom na možnosť uzatvorenia súdneho zmieru požiadali obchodnú spoločnosť W. W. W..Y..R.. so sídlom v V. o vypracovanie návrhu riešenia vzniknutého problému podľa tvrdenia žalobkýň, a to s ohľadom na závery znaleckého posudku č. 156/2013 Ing. Jána Plaveca. Predmetná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je aj činnosť autorizovaného stavebného inžiniera v kategórii inžinier pre statiku stavieb či statické výpočty nosných konštrukcií stavieb, vykonala statické posúdenie a navrhla statické riešenie. Posúdenie a riešenie sú v písomnom vyhotovení ako Zákazka č. 18-05-46 z mesiaca jún 2018 vyhotoveného zodpovedným projektantom Ing. X. V., ktoré žalovaní zároveň s podaním predložili. Spoločnosť s ohľadom na závery znaleckého posudku navrhla riešenie, na základe ktorého by došlo k realizácii prikotvenia existujúceho oporného múru pomocou mikropilót s využitím technológie vŕtania systémom dynamickej injektáže. Po prevŕtaní sa na čelo osadí oceľová platňa. Navrhované riešenie zodpovedá platným normám. Podľa zistení žalovaných na stavebnom úrade realizácia tohto navrhnutého riešenia nevyžaduje vydanie stavebného povolenia a postačuje iba ohlásenie. Vzhľadom na uvedené žalovaní navrhli žalobkyniam uzatvorenie súdneho zmieru, ktorým sa žalovaní zaviažu realizovať navrhnuté spevnenie oporného múru odborne spôsobilou osobou v lehote do 31.12.2018 a žiadnej zo strán nebude priznaná náhrada trov konania.
45. Žalobkyne podaním zo dňa 11.7.2018 oznámili, že o odborné posúdenie projektu vypracovaného spoločnosťou W. W. W..Y..R.. požiadali statika Ing. B. W.. Odborné posúdenie funkčnosti a spoľahlivosti oporného múru vypracované projektovou kanceláriou Ing. B. W., ktorého obsahom je aj posúdenie
projektu vypracovaného W. W. W..Y..R.. žalobkyne súdu doručili dňa 23.8.2018. Uviedli, že súhlasia s uzatvorením súdneho zmieru v zmysle odborného posúdenia Ing. B. W..
46. Z obsahu posúdenia funkčnosti a spoľahlivosti oporného múru vyhotoveného Ing. B. W. z augusta 2018 vyplýva, že projekt kotvenia vypracovaný spoločnosťou W. W. W..Y..R.. rieši zvýšenie stability oporného múru a predstavuje jedno z možných riešení zvýšenia a stability konštrukcie zrealizovaného oporného múru. Projekt nerieši problémy vyplývajúce z prílišnej subtilnosti a rôznorodosti zrealizovanej konštrukcie, najmä jej odolnosti proti pôsobeniu poveternostných vplyvov v prípade ich nepriaznivých kombinácií vzniknutých pri krízových situáciách. Ing. W. považuje za problematické do istej miery samotné zrealizovanie navrhnutého kotvenia, ktoré kotvy zabiehajú do podložia susednej stavby, čo je nevhodné a smerované sú do tesnej blízkosti vodovodného potrubia, ktorému tak hrozí poškodenie, vrty budú realizované v rôznorodom prostredí narušeného skalného podložia a injektovanie v takom prostredí je do značnej miery nekontrolovateľné, môže dôjsť aj k nežiaducemu zatesneniu zásypu za rubom oporného múra. Ochrana kotevnej tyče mimo jej zainjektovaného koreňa je náročná, nakoľko vo vlhkom zemnom prostredí dochádza ku korózii jej materiálu, čo znižuje jej životnosť. Problém je riešiteľný použitím skloplastových tyčí. 46.1 Ing. W. odporučil ako vhodné riešenie zosilniť múr osadením železobetónovej konštrukcie, čiže ďalším múrom, čo je možné zrealizovať napr. podľa návrhu Ing. G.. Zrealizovanie pomerne členitej konštrukcie je ale náročné na kvalitu s tým spojených stavebných prác. Druhou možnosťou je urobiť novú stenu vrátane základu masívnejšiu, jednoduchého tvaru, spriahnutú s pôvodnou stenou tak, aby ju bolo možné do novovytvoreného celku zapojiť aspoň ako jeho balastnú časť. Náčrt tohto riešenia je uvedený v prílohe správy. Ing. W. ďalej uviedol, že predpokladá, že štrkový zásyp za rubom múra nie je oddrenážovaný a preto odporúča zabezpečiť odvedenie z blízkej cesty prípadne stekajúcich a za oporný múr presakujúcich vôd tak, aby nemohlo dôjsť k ich zadŕžaniu, kde ako najjednoduchšie riešenie sa javí vyvŕtanie otvorov do steny v úrovni chodníka a tieto otvory priznať aj v novej konštrukcii.
47. Žalovaní v podaní zo dňa 31.8.2018 uviedli, že pripomienky vypracované Ing. W. považujú za nedôvodné. Predovšetkým v samotnom posudku č. 156/2013 Ing. Jána Plaveca je kotvenie mikropilótmi zadefinované ako alternatívne riešenie, pričom aj Ing. W. ho považuje za jednu z možností zvýšenia stability oporného múru. Následne však túto možnosť takmer vylučuje, pričom v rámci argumentácie uvádza skutočnosti, ktoré nemajú oporu v reálnom skutkovom stave. Námietku samotnej realizácie spevnenia mikropilótmi žalovaní označili za nedôvodnú, nakoľko súčasné technologické postupy dovoľujú zvládnuť vŕtanie a injektovanie v hornine s pevnosťou R3 bez akýchkoľvek problémov. Materiál, z ktorého sú tyče vyrobené je vysokopevnostná oceľ a tento materiál je odolný a určený práve pre takýto technologický postup, vyhovuje všetkým platným normám a preto tvrdenie o vzniku korózie je nedôvodné a nepreukázané. Uvedené vyplýva z technického listu od spoločnosti Q. O. W..Y..R.., ktorý je súčasťou podania žalovaných. Ďalej žalovaní uviedli, že je pravdou, že tyče na ukotvenie sa budú sčasti nachádzať v podloží pod pozemkom žalobkýň (maximálne 1,5 - 2 m), avšak tieto nemôžu žiadnym spôsobom zapríčiniť poškodenie vodovodnej prípojky žalobkýň, nakoľko by mali byť zrealizované v dostatočnej vzdialenosti pod jej úrovňou. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na skutočnosť, že terénne úpravy svahu boli realizované v čase začatia realizácie stavby, teda v značnom časovom predstihu pred tým, než žalobkyne bez stavebného povolenia zrealizovali výkop ryhy pre uloženie vodovodnej prípojky, čím sa vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania zhoršila stabilita svahu, na ktorom uvažujú so zriadením prístupovej komunikácie vozidlami so záťažou nad 40 t. Z tohto dôvodu považujú námietky o zasahovaní mikropilót do podložia pod pozemkom žalobkýň za zjavne účelové, ktoré nijakým spôsobom stabilitu svahu neovplyvnia a neovplyvnia ani možnosť jeho ďalšieho využívania. V tejto súvislosti poukázali na to, že sami žalovaní akceptujú existenciu vodovodnej šachty žalobkýň na svojom pozemku, čo ich rovnako obmedzuje v užívaní pozemku. K otázke množstva zrážok uviedli, že táto už bola riešená znaleckými posudkami so záverom, že nemôže dôjsť k takému úhrnu zrážok, aby došlo k zatekaniu vody za oporným múrom. Napriek uvedenému sú žalovaní ochotní v prípade realizácie spevnenia múru mikropilotmi zrealizovať vyvŕtanie drenážnych otvorov. Odvedenie vody z pozemku žalobkýň je však prirodzená povinnosť žalobkýň. Žalovaní poukázali na výsledky statických výpočtov statika Ing. V. (viď bod nižšie), ktoré boli zrealizované prostredníctvom programu GO5 - stabilita svahu, teda za použitia najnovších vedeckých poznatkov. Statik pritom pri výpočtoch počítal s dvoma alternatívami. Prvou bolo rozrušenie pôvodnej horniny len v časti výkopu vodovodnej prípojky a druhou rozrušenie pôvodnej horniny v celej časti od vodovodnej prípojky až po oporný múr (ako to posudzoval Ing. Ján Plavec). Pri obidvoch alternatívach za použitia všetkých metód svah vyhovoval a teda je stabilný. Žalovaní uzavreli, že z uvedeného dôvodu, ako aj vzhľadom na existenciu riešenia, ktoré je podstatne jednoduchšie,
menej invazívne a menej nákladné, nie sú ochotní výlučne na svoje náklade realizovať spevnenie oporného múru tak, ako to požadujú žalobkyne. V záujme riešenia veci sú však naďalej ochotní riešiť vec uzatvorením dohody, v rámci ktorej by boli povinní realizovať spevnenie oporného múru jeho prikotvením pomocou mikropilót.
48. Žalovaní spolu s predmetným vyjadrením predložili Zápis č. 1 zo dňa 28.8.2018 vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom, statikom Ing. X. V. (jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti W. W. W..Y..R..). Predmetný dokument obsahuje upresňujúce vyjadrenie k pôvodnému posúdeniu a projektu z júna 2018. Statik v ňom uvádza, že kotvenie múru kotvami navrhol v zmysle znaleckého posudku č. 156/2018 Ing. Jána Plaveca a Ing. Zentka, ktorý ho definuje ako alternatívne riešenie. Technologicky zvládnuť vŕtanie a injektovanie v hornine R3 nie je žiaden problém, čo bližšie odborne zdôvodňuje. Odvedenie vody z cesty je v riešení jej majiteľa. Statik Ing. X. V. ďalej uvádza, že uskutočnil aj kontrolné merania výpočtov stability oporného múru (tieto sú priložené). Statik konštatuje, že oporný múr je zrealizovaný od r. 2007 a nemá žiadne statické poruchy ako trhliny, vytláčanie a podobne. Za desať rokov jeho prevádzky boli búrky a chodili tam nákladné autá. Reálny stabilitný stav oporného múru je v priamej úmere so všetkými stabilitnými výpočtami = je stabilný.
49. Žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 4.9.2018 namietali, že nemali dostatok času sa s doplnením statického posúdenia (dokumentu Ing. X. V.Á. Zápis č. 1 zo dňa 28.8.2018) oboznámiť a prípadne si ho dať odborne posúdiť, nakoľko toto im bolo doručené 31.8.2018. Napriek odročeniu pojednávania sa žalobkyne k predmetnému dokumentu predloženého žalovanými nevyjadrili. Žalované však navrhli doplniť dokazovanie o odborné posúdenie možných dôsledkov mikropilotáže ako spôsobu sanácie oporného múru navrhovaného v rámci zmieru žalovanými, t.j. či a do akej miery môže poškodiť parcelu žalobkýň č. XX/X, prípadne ich vodovodnú prípojku v tejto parcele uloženú. Iné návrhy na doplnenie dokazovania nemali.
50. Žalovaní navrhli žalobkyňami navrhnutý dôkaz nevykonať poukazujúc na odborné vyjadrenie Ing. V., pričom tento mal k dispozícii aj znalecký posudok Ing. Jána Plaveca a teda mal vedomosť aj o uloženej vodovodnej prípojke. Otázka pevnosti svahu bola už znalecky skúmaná so zhodným záverom znalcov, že svah je pevný a jeho zosuv nehrozí, čo potvrdil aj Ing. V. s ohľadom na výpočet zosúvajúcich síl. Žalovaní návrhy na doplnenie dokazovania nemali.
51. Súd návrh žalobkýň na doplnenie dokazovania zamietol, pretože navrhnutý dôkaz nepovažoval za potrebné vykonať pre rozhodnutie vo veci samej. Súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku, pre ktorý žalobu v časti, ktorá ostala predmetom konania zamietol. Navrhnuté dokazovanie malo odborne posúdiť mikropilotáž ako žalovanými v rámci zmieru navrhnuté riešenie sanácie oporného múru. S mikropilotážou pritom počítal už znalecký posudok Ing. Jána Plaveca, s ktorým žalobkyne v plnom rozsahu súhlasili. Bližšie bol spôsob mikropilotáže uvedený v odbornom posúdení statika a projektanta Ing. X. V., ktorý tiež odborným spôsobom vyvrátil vznesené výhrady Ing. W. voči tejto forme sanácie múru. Prípadné uzavretie zmieru v znení navrhovanom žalovanými by podľa súdu rozhodne nebolo v rozpore s hmotným právom a iné dokazovanie súd v takom prípade nevykonáva. S poukazom aj na dĺžku trvania sporu by tak navrhnuté dokazovanie bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ako aj v rozpore so zásadou rozhodovania bez zbytočných prieťahov.
52. Pred záverečnými rečami sa súd naposledy pokúsil o zmier medzi sporovými stranami, ktorý žalobkyne v znení navrhnutom žalovanými (formou mikropilotáže) odmietli s odôvodnením, že nemajú 100 % istotu, že by v danom prípade nedošlo k deštrukcii ich svahu, parcely č. XX/X.
53. Žalobkyne v záverečnej reči prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedli, že zotrvávajú na všetkých písomných aj ústnych prednesoch a vyjadreniach, navrhli žalobe vyhovieť a priznať im náhradu trov konania. Uviedli, že prípadné konečné rozhodnutie súdu považujú za predčasné vzhľadom na nedostatočne zistený stav veci.
54. Žalovaní v záverečnej reči prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie. V priebehu celého konania žalovaní poukazovali na skutočnosť, že do svahu, ktorý má byť prístupovou cestou k nehnuteľnostiam žalobkýň žiadnym spôsobom nezasiahli. Oporný múr bol podľa nich postavený v súlade s právoplatným kolaudačným rozhodnutím vydaný príslušným stavebným úradom, v dostatočnej pevnosti tak, že tento má okrem stabilizačnej funkcie aj estetickú
funkciu v okolí ich domu. V časti, v ktorej žalobkyne zobrali svoju žalobu v priebehu konania späť, bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že tento návrh bol nedôvodný. Rovnako je nedôvodný aj zostávajúci návrh, a to s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré boli preukázané a predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že predmetné konania trvá viac ako 11 rokov, v priebehu ktorého obdobia bol svah zaťažený aj v čase kedy boli zhoršené poveternostné podmienky a kedy bol využívaný aj na prístup k nehnuteľnostiam nákladnými motorovými vozidlami. Zo záverov znalcov resp. odborných konzultantov v oblasti geológie a taktiež zo záverov predložených Ing. X. V. bolo preukázané, že svah je stabilný, ide o stabilné kamenité podloženie, ktorého zosuv nehrozí. Zo strany žalobkýň nebol preukázaný a naplnený zákonný predpoklad daný podľa ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka a taktiež nebola preukázaná existencia vážneho ohrozenia, resp. vzniku škodu, tak ako to má na mysli ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaní preto navrhli žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
55. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odstránenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
56. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
57. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
58. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
59. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
60. Žalobkyne sa žalobou v pôvodnom znení, ako aj po zmene žalobného petitu domáhali uloženia povinnosti žalovaným jednak spevniť oporný múr postavený žalovanými, ako aj povinnosti vyrovnať a spevniť pozemok žalobkýň (parcelu č. XX/X) v mieste jeho zosuvu v susedstve s pozemkom žalovaných. Právne žalobu odôvodnili ustanoveniami § 127 ods. 1 a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V žalobe uviedli skutkové tvrdenia o tom, že žalovaní vybagrovali na svojom pozemku, v časti susediacej s ich pozemkom jamu o šírke 2 - 2,5 m, dĺžke 26 m a hĺbke od 1 do 4 m a vykopali rigol o šírke 20 - 60 cm s následnou výstavbou plotu (oporného múru) a úpravou terénu. Činnosťou žalovaných došlo k zosuvu ich parcely č. XX/X v časti susediacej s parcelou žalovaných. Žalovaní teda nad mieru primeranú pomerom ohrozili ich pozemok, čím nedovolene zasiahli do ich vlastníckeho práva a ohrozili jeho výkon. Pretože podložie sa v danej lokalite skladá z drvivého kameňa, ktorý sa následkom poveternostných vplyvov rozpadá, majú dôvodnú obavu z ďalšieho zosuvu pôdy a vzniku škody, ktorá im hrozí.
61. Žalobkyne v priebehu konania (podaním zo dňa 18.12.2017, t.j. po rozhodnutí odvolacieho súdu) vzali žalobu v časti uloženia povinnosti žalovaným vyrovnať a spevniť parcelu č. XX/X v mieste jej zosuvu s parcelou č. XX/XX späť a žiadali konanie v tejto časti zastaviť. Vzhľadom na tento prejav vôle žalobkýň, proti ktorému žalovaní nenamietali, súd konanie v časti späťvzatia žaloby zastavil.
62. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby tak ostal nárok, ktorým sa žalobkyne domáhali uloženia povinnosti žalovaným spevniť oporný múr spôsobom navrhnutým v znaleckom posudku Ing. Jána Plaveca.
63. Poukazujúc na formuláciu žalobného petitu, ktorým je uloženie povinnosti aktívneho konania žalovaným a jeho odôvodnenie hrozbou vzniku škody, ako aj na právny názor odvolacieho súdu, súd posúdil uplatnený nárok ako nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neposudzoval ho aj podľa ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka, nakoľko v prípade ochrany podľa § 127 by musel žalobný petit znieť na zdržanie sa konania, ktoré ruší výkon vlastníckeho práva.
64. Ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu ohrozenému iba v prípadoch vážneho ohrozenia vzniku škody, a to tým, že mu umožňuje domáhať sa uloženia povinnosti tretej osobe vykonať opatrenia na jej odvrátenie. Podmienkou úspešnosti žaloby je tak existencia vážneho ohrozenia žalobcu alebo jeho majetku. Pri vážnom ohrození ide o hroziaci vážny zásah do samotnej podstaty ohrozeného práva.
65. Žaloba uplatnená podľa § 417 ods. 2 OZ môže byť úspešná iba vtedy, ak existuje vážne ohrozenie v dobe rozhodovania súdu. Žalobe nie je možné vyhovieť, ak žalobca nepreukáže, že mu hrozí vážna škoda. Nestačí preukázať ohrozenie škodou (aj vážnou), ale musí ísť o ohrozenie vážne, aktuálne a skutočne hroziace (viď aj rozbor a zhodnotenia rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej socialistickej republiky vo veciach ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a stanoviska občianskeho kolégia NS SSR zo dňa 27.6.1972, sp. zn. Cpj 57/1971 uverejnené pod č. 65/1975 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu). Otázku či ide o vážne ohrozenie pritom posudzuje súd. Škoda, ktorá takto hrozí, musí byť škodou vážnou, teda citeľného rozsahu.
66. Súd mal v konaní preukázané spoluvlastníctvo žalobkýň k parcele č. XX/X a spoluvlastníctvo žalovaných k parcelám č. XX/X U. Č.. XX/XX. Parcela žalobkýň je pozemkom, na ktorom je inžinierska stavba, ktorá je pravdepodobne neverejnou účelovou komunikáciou, ku ktorej neexistuje projektová dokumentácia, stavené povolenie a ani kolaudačné rozhodnutie. Táto komunikácia slúži na prístup žalobkýň k ich ďalším nehnuteľnostiam vrátane rodinného domu. Na pozemku žalovaných č. XX/XX je postavený oporný múr. Ohľadne stavby oporného múru rovnako neexistuje stavebné povolenie ani projektová dokumentácia, avšak jeho stavba sa uskutočnila s vedomím príslušného stavebného úradu. Výstavbe oporného múru predchádzal odkop svahu, pozemku žalovaných parc. č. XX/X. Oporný múr žalovaných je situovaný vo vzdialenosti cca 1 meter od pozemku žalobkýň a v užívaní je od 3.9.2007.
67. Žalobkyne v žalobe tvrdili, že po činnosti žalovaných v dňoch 21. a 22. augusta 2007 (odkop svahu a vybudovanie základov pre oporný múr) došlo k zosuvu ich parcely č. XX/X a keďže sa podložie v danej lokalite skladá z drvivého kameňa, ktorý sa rozpadá, majú obavu, že dôjde k ďalšiemu zosuvu pôdy, čím im hrozí vznik škody.
68. Otázka prípadného zosuvu pôdy, ktorá priamo súvisí s otázkou pevnosti a stability podložia je otázkou odbornou a ako taká bola predmetom znaleckého skúmania. V priebehu konania sa k nej vyjadrili Ing. Marián Košúth, PhD. (v rámci znaleckého posudku Ing. Škriaba č. 14/2008 a aj znaleckého posudku Ing. Vagaša č. 27/2009) a RNDr. Adrián Harničár (v rámci znaleckého posudku Ing. Plaveca č. 156/2013). Z časového hľadiska bola táto otázka odborne posúdená v rokoch 2008, 2009 a 2013. Ing. Marián Košúth, PhD. v oboch svojich odborných vyjadreniach vyhodnotil základovú horninu ako stabilnú s kamenitým podložím a s nízkou zrážkovou priepustnosťou. Uviedol, že k zosuvu pôdy nedošlo a ani v budúcnosti by dôjsť nemalo. Po tomto konštatovaní vychádzal z výpočtu zrážkových vôd, ako aj zo skutočnosti, že podložie je v danej oblasti tvorené skalnými horninami, ktoré sú dostatočne pevné. RNDr. Adrián Harničár dospel vo svojom znaleckom posudku k záveru, že na mieste sporného územia je horninové prostredie stabilné a ani pri dlhotrvajúcich zrážkach nie je náchylné na zosúvanie.
69. Na základe uvedeného je nutné konštatovať, že žalobkyne svoje tvrdenie o hrozbe zosuvu pôdy z dôvodu zloženia podložia (drvivý kameň, ktorý sa následkom poveternostných vplyvov rozpadá) nepreukázali. Naopak, bolo preukázané, že podložie je v danom území tvorené skalnými horninami, ide o kamenné podložie, ktoré je pevné. Podložie má nízku zrážkovú priepustnosť a preto ani bežné poveternostné vplyvy nemajú vplyv na jeho pevnosť a stabilitu.
70. Žalobkyne taktiež namietali dostatočnosť oporného múru. Nedostatočnosť múru tak bola v spojení so zosuvom pôdy ďalšou okolnosťou, z ktorej žalobkyne vyvodzovali vážne ohrozenie a požadovali spevnenie oporného múru. V tejto súvislosti poukazovali na to, že ich parcela č. 44/6, ktorá slúži ako prístupová cesta, môže byť využívaná aj na prejazd vysokotonážnych automobilov, najmä v budúcnosti vzhľadom na nimi resp. ich príbuznými plánovanú výstavbu rodinného domu.
71. K opornému múru sa vyjadril ako svedok Ing. H. V., ktorý tento múr navrhol a pri jeho realizácii vykonával stavebný dozor. Uviedol, že pri navrhovaní oporného múru vychádzal zo svojich devätnásťročných skúseností v stavebníctve a prihliadal aj na reliéf terénu. Oporný múr označil za dostatočný, zabezpečený, pevný, pričom vplývať naň nemôže ani pohyb nákladného auta za ním.
72. Vyhotovený oporný múr bol taktiež predmetom odborného posúdenia znalcov Ing. Michala Škriaba, Ing. Martina Vagaša, CSc. a Ing. Jána Plaveca, všetko znalcov v odbore stavebníctvo, ako aj autorizovaného stavebného inžiniera a statika Ing. X. V.. Z časového hľadiska bol oporný múr posudzovaný v rokoch 2008, 2009, 2013 a 2018. 72.1 Pre úplnosť je potrebné uviesť, že oporný múr čiastočne posudzoval aj autorizovaný stavebný inžinier a statik Ing. B. W., ktorý previedol výpočet jeho stability. Sám Ing. W. označil tento výpočet za orientačný, bližšie sa k jeho výsledkom nevyjadroval ani ich nehodnotil, neodôvodnil, neuviedol použitú metódu a podobne, preto na tento výpočet súd neprihliadal.
73. Ing. Michal Škriab vo svojom znaleckom posudku č. 14/2008 uviedol, že pri diagnostike oporného múru sa neprejavili žiadne statické poruchy ani zosuvy pôdy. Vizuálnym posúdením je oporný múr dostatočne kompaktný, má dostačujúce parametre, aby plnil vlastnú stabilitu a odolával bočným tlakom a šmykovým silám od hornín. Neohrozuje verejný záujem z hľadiska ochrany života a zdravia osôb. Nezriadenie drenážnych otvorov nemá vplyv na stabilitu pevnosti svahu. Zaťaženie prístupovej cesty nad múrom osobnými vozidlami, prípadne príležitostne nákladným vozidlom stabilitu svahu neovplyvní. K poškodeniu sporného miesta môže dôjsť iba pri zvlášť mimoriadnych poveternostných podmienkach a neprimeranom preťažení schodnej cesty.
74. K obdobným záverom dospel v znaleckom posudku č. 27/2009 aj Ing. Martin Vagaš, CSc., podľa ktorého oporný múr spĺňa základné nároky a normové ustanovenia. Po dvoch rokoch jeho existencie bol povrch betónu bez známok porušenia či nekvality a pohľadová plocha múra bola nepoškodená. Oporný múr je vyhovujúci aj po prevedení stabilných výpočtov. V lokalite sú dostatočné odtokové pomery, opatrenia na odvodnenie preto nie sú potrebné, rovnako ani drenážne otvory, ktoré sú nahradené izoláciou rubu múru a dostatočným sklonom terénu.
75. Aj Ing. Ján Plavec v znaleckom posudku č. 156/2013 potvrdil doterajšie zistenia, že v dôsledku činnosti žalovaných nedošlo k poklesu susednej parcely žalobkýň, že hydrologické pomery v spornom území sú priaznivé, zavodnenie múru nie je reálne a horninové prostredie po celej dĺžke opornému múru je stabilné, nenáchylné na zosúvanie. Zároveň však poznamenal, že pevnosť prostredia bola narušená vodovodnou prípojkou (vykopaním ryhy do hĺbky najmenej 1,2 m vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 m od oplotenia, ktorá bola následne vyplnená zásypovým materiálom), čo zhoršuje geologické pomery a zároveň zväčšuje priťaženie na oporný múr. Uvedené ovplyvnilo aj statické výpočty, podľa ktorých oporný múr nespĺňa základné nároky a normové ustanovenia a navrhol jeho spevnenie.
76. Ing. Ján Plavec pri závere o nedostatočnosti múru vychádzal zo znaleckého posudku prizvaného znalca z odvetvia statiky Ing. Valeriána Zentka. Ten vo svojom posudku č. 1/2013 uviedol, že stabilita svahu a stabilita zrealizovaného oporného múru je pri intenzívnom dlhodobom využívaní prístupovej cesty nedostatočná. Za bežných podmienok prejazdov nákladných automobilov je zosuv pôdy nepravdepodobný, čo vyplýva z geologických posudkov.
77. Podľa výsledkov statických výpočtov realizovaných v lete 2018 statikom Ing. X. V., tento zhodnotil oporný múr ako stabilný. Výpočty stability pritom statik uskutočnil aj v alternatíve počítajúcej s rozrušenou horninou v časti od výkopu vodovodnej prípojky až po oporný múr (rovnako ako znalec Ing. Ján Plavec resp. Ing. Valerián Zentko). Aj v tomto prípade výpočty preukázali stabilitu svahu. Statik tiež skonštatoval, že oporný múr nemá žiadne statické poruchy ako trhliny či vytláčanie.
78. Z vyššie uvedeného vyplýva, že znalec Ing. Škriab, znalec Ing. Vagaš aj statik Ing. V. dospeli k zhodnému záveru o dostatočnosti a stabilite oporného múru. K opačnému záveru dospel iba znalec Ing. Plavec resp. Ing. Zentko, z ktorého posudku Ing. Plavec vychádzal. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že títo označili oporný múr za nedostatočný iba za podmienky intenzívneho dlhodobého využívania prístupovej cesty žalobkýň. Ing. Zentko výslovne uviedol, že za bežných podmienok prejazdov nákladných automobilov je zosuv pôdy nepravdepodobný. Posledné statické výpočty boli realizované Ing. V. v auguste 2018 a ich výsledky boli odlišné v porovnaní s výsledkami realizovanými Ing. Zentkom v roku 2012 resp. 2013, čo môže byť zapríčinené aj vývojom technológií, ktoré sú čoraz dokonalejšie a umožňujú presnejšie merania. V prospech dostatočnosti oporného múru svedčí podľa súdu aj samotná jeho existencia od roku 2007 doposiaľ bez akýchkoľvek trhlín, puklín či iných nedostatkov. Bolo preukázané, že stavba oporného múru sa uskutočnila s odborným stavebným
dozorom a nešlo o laické zhotovenie jeho vlastníkmi. Okolnosť, na ktorú poukazovali žalobkyne a aj Ing. Plavec, a síce, že išlo o stavbu bez stavebného povolenia, nie je pre posúdenie uplatneného nároku rozhodujúca. Napokon príslušný stavebný úrad mal o stavbe múru preukázateľne vedomosť a jeho stavbu odobril, aj keď bez toho, aby o tom vydal rozhodnutie. Tvrdenie znalca Ing. Plaveca pri obhliadke, že múr sa v stredovej časti jemne klopí bolo súdom vyhodnotené iba ako laické tvrdenie, ktoré nebolo odborne zdôvodnené, vysvetlené a v neposlednom rade ani preukázané. Znalec pritom na pojednávaní uskutočnenom pred touto obhliadkou uvádzal, že múr je zvlnený (pri obhliadke zvlnenie neuvádzal) a po nahliadnutím do aktuálnych fotografií zachytávajúcich stav múra už žiadne jeho nedostatky neuvádzal. Je potrebné uviesť, že aj súd sa svojou účasťou na obhliadke vizuálnym posúdením múru presvedčil, že tento je bez prasklín, trhlín, či iných zjavných poškodení, ako aj bez znalcom uvádzaného klopenia. Fotografie múru nachádzajúce sa v spise zachytávajú jeho stav v rôznych rokoch jeho existencie a aj ich vzájomným porovnaním je zrejmé, že stav múru je po celý čas jeho 11 ročnej existencie (v čase rozhodovania súdu) nezmenený, čo taktiež svedčí v prospech jeho dostatočnosti a stability.
79. Poukazujúc na vyššie uvedené nepovažoval súd tvrdenie žalobkýň o nedostatočnosti oporného múru za preukázané a naopak mal za preukázané, že oporný múr je dostatočný a jeho existencia nespôsobuje ohrozenie žalobkýň.
80. Žalobkyne spájali obavu z ohrozenia vzniku škody najmä s pohybom ťažkotonážnych automobilov po ich prístupovej ceste v prípade stavby rodinného domu v budúcnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na dve rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. 80.1 Prvou je súčasný stav parcely č. XX/X žalobkýň. Táto je parcelou neupravenou s nejednotným sklonom, na ktorej doposiaľ výstavba prístupovej cesty realizovaná nebola. Ide o pozemok, ktorý nie je svojou úpravou prispôsobený pre jazdu ťažkotonážnych áut, čo pri výsluchu potvrdil aj Ing. Plavec. Ten ďalej uviedol, že súčasná úprava pozemku je taká, že umožňuje pohyb osobnými autami a za normálnych okolností aj pohyb nákladných áut. Súd sa v tejto súvislosti plne stotožňuje s vyjadreniami znalcov Ing. Vagaša, ako aj Ing. Zentka, ktorí zhodne poukázali na to, že úprava a údržba cesty je vecou jej vlastníka a preto prípadné spevnenie a zvýšená údržba cesty pri jej zvýšenom využívaní ťažkými mechanizmami pri výstavbe rodinného domu je v réžii žalobkýň. 80.2 Druhou je uloženie vodovodnej prípojky žalobkýň v ich parcele č. XX/X, pričom práve táto okolnosť je dôvodom, pre ktorý znalec Ing. Plavec konštatoval, že oporný múr je nedostatočný. Ak by do pozemku žalobkýň nebolo nimi takto zasiahnuté, oporný múr by vyhovoval. Žalovaní pritom v konaní poukázali na to, že žalobkyne vodovodnú prípojku do parcely uložili (a tým rozrušili pevnosť parcely v danej časti) v čase keď už žalovaní mali zrealizovaný odkop svahu. Žalobkyne túto informáciu nepopreli.
81. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd dospel k záveru, že žalobkyne nepreukázali vážne, aktuálne a skutočne hroziace ohrozenie. Podložie v okolí je stabilné a nenáchylné na zosúvanie. Žalobkyne môžu svoju parcelu naďalej využívať spôsobom zodpovedajúcim jej stavu. Počas trvania sporu dokonca po parcele príležitostne prešli aj ťažkotonážne autá, aj v čase po dlhotrvajúcich dažďoch. Napriek tomu nedošlo k žiadnemu zosuvu svahu ani k poškodeniu oporného múru. Ak budú chcieť žalobkyne v budúcnosti stavať, bude otázka prístupovej cesty riešená v rámci stavebného konania. Súd preto nepovažoval uloženie povinnosti žalovaným spevniť oporný múr ako preventívnej povinnosti za dôvodné a žalobu zamietol.
82. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
83. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
84. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
85. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
86. Podľa § 262 ods. 1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
87. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
88. O nároku na náhradu trov konania sporových strán súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP) v spojení so zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP). Zastavenie konania v časti uloženia povinnosti žalovaným vyrovnať a spevniť parcelu žalobkýň je zákonným dôsledkom späťvzatia žaloby v tejto časti. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkýň, že k čiastočnému späťvzatiu pristúpili z dôvodu vykonania nápravy žalovanými, teda pre správanie sa žalovaných. Toto ich tvrdenie nie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého je nepochybné, že žalovaní po podaní žaloby žiadne spevnenie a ani vyrovnanie parcely žalobkýň v mieste jej zosuvu s ich parcelou nevykonali. Samotná formulácia tejto časti žalobného petitu bola nedostatočná a pri jej konkretizácii na výzvu súdu žalobkyne uviedli, že ide o spevnenie v mieste zosuvu pôdy v dôsledku výberu kameňa. Vykonaným dokazovaním vrátane znaleckého dokazovania pritom zosuv pôdy preukázaný nebol. Pokiaľ ide o maloobjemové uvoľnenie horniny pri výkope, k tomuto došlo pred vybudovaním oporného múru a následnou úpravou terénu, čím boli následky tohto výkopu napravené. Nakoľko k späťvzatiu časti žaloby nedošlo z dôvodu správania sa žalovaných, je potrebné späťvzatie žaloby s následným zastavenie konania posúdiť ako procesné zavinenie žalobkýň, čoho dôsledkom je nárok žalovaných na náhradu trov tejto časti konania. V ostatnej časti bola žaloba zamietnutá, čo predstavuje procesný úspech žalovaných a ich nárok na náhradu trov konania v tejto časti proti neúspešným žalobkyniam. Na základe uvedeného súd priznal žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením súdu.
89. Vzhľadom k tomu, že v konaní vznikli štátu trovy konania spojené s vykonávaním dôkazov, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť aj o ich náhrade. Náhradu týchto trov súd priznal štátu voči žalobkyniam, ktoré boli v konaní neúspešné resp. vzali sčasti žalobu späť. O výške náhrady bude rovnako rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.