Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_19C-180-2013.pdf
PDF · 174.81 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/180/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu D., zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, proti žalovaným 1. Q., zastúpenému JUDr. Gabrielou Borovskou, advokátkou, so sídlom Kpt. Nálepku 20, 071 01 Michalovce, 2. L., zastúpenom JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, o odstránenie stavby takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovaným ako stranám úspešným v konaní náhradu trov v pomere 100%, ktoré je povinný nahradiť žalovaným žalobca.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 6. 9. 2013 domáhal proti žalovaným odstránenia stavby, a to oplotenia s pevným základom postaveného na parcele číslo 25 a číslo 27 zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia G.. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemkov zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia G., a to parciel registra C číslo 25, 26, 27 a 28. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi susediacich pozemkov zapísaných na liste vlastníctva číslo XX katastrálneho územia G., a to parciel číslo 29 a 30. Žalovaní majú postavené oplotenie na parcele číslo 25 a 27 v rozlohe približne 75 metrov štvorcových. Na potvrdenie tejto skutočnosti si dal žalobca dňa 3. 9. 2010 vyhotoviť vytyčovací náčrt autorizovaným geodetom Ing. Eduardom Treščákom. Žalobca mnohokrát vyzýval žalovaných na odstránenie, respektíve preloženie oplotenia v súlade so stavom, ktorý odzrkadľuje hranice parciel na katastrálnej mape, avšak na výzvy žalovaní nereagovali, respektíve žalobcovi oznámili, že nič neodstránia a aby si to žalobca riešil súdnou cestou. Naposledy žalovaných vyzval písomnou výzvou na odstránenie nezákonného stavu, čo však tiež ostalo bez odozvy. Svoj nárok právne odôvodnil v zmysle ustanovenie § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým že, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil.
2.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listy vlastníctva číslo XXX, XX, informatívny výpis z katastrálnej mapy, vytyčovací návrh a pokusy o zmier.
3.Žalovaný 1/ so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade ide o dlhodobo osadené oplotenie, ktoré sa dlhodobo užíva ako hranica medzi pozemkami od roku 1970, kedy bolo osadené so súhlasom predchádzajúcich právnych predchodcov pozemkov. Ani sám žalobca, ktorý nadobudol predmetné nehnuteľnosti v roku 1998 nenamietol správnosť oplotenia. Až v roku 2012 namietol danú skutočnosť, a to prostredníctvom advokátskej kancelárie, ktorá listom zo dňa 20. 8. 2012 vyzývala žalovaných na odstránenie plota. Podanú žalobu považuje za odozvu na prebiehajúce súdne konanie vedené na tunajšom súde pod spisovými značkami 16 C 26/2011 v spojení so 16C/99/2014 o odstránenie zásahu do vlastníckeho práva, ktorú podali žalovaní proti žalobcovi. Nakoľko sa oplotenie
slúžiace ako hranica medzi pozemkami dlhodobo užívalo, boli splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sporných častí pozemkov. Ďalej uviedol že pokiaľ žalobca tvrdí, že plot je na jeho pozemku, nepostačuje k tomu ako dôkaz samotný vytyčovací náčrt, ktorý bol vyhotovený bez prítomnosti a vedomosti žalobcov, ale je potrebné na posúdenie spornosti dokazovaním porovnať všetky dostupné údaje s údajmi v katastri. Žalobca sa domáha odstránenia stavby z titulu ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o prípady, keď niekto stavia stavbu na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. Preto má zato, že žalobný petit je nesprávny a navrhujú žalobu zamietnuť. Dali do pozornosti súdu historickú ortofotomapu z roku 1950 a mapu z roku 2010, ktoré sa využívajú ako hlavný podklad leteckých snímok, pričom zachováva všetky náležitosti mapy a má vysokú výpovednú hodnotu v porovnaní s terajšími údajmi katastra. Vykonaním posunu hraníc pozemkov z roku 1950 a z roku 2010 zistili že sa hranice prekrývajú, čo preukazuje tú skutočnosť, že oplotenie je postavené správne a hranica pozemkov sa nikdy neposunula. Hranice súhlasia a sú identické tak, ako boli zaznamenané v roku 1950 a stále sa tak užívajú. Je preto potrebné porovnať stav v prírode s katastrálnym stavom, pozemkovoknižným stavom a ortofotomapickým stavom z rokov 1950 a z roku 2010, vyhodnotiť prešetrovací - kontrolný náčrt odsúhlasený pôvodnými vlastníkmi a preto navrhli znalecké dokazovanie. Vplyvom nových skutočností preto nie je namieste namietať vydržanie vlastníctva, keďže niet pochýb o tom, že hranica medzi pozemkami je určená správne, nie je sporná ani nikdy nebola posunutá.
4.Na preukázanie svojho nároku predložil kúpnu zmluvu z 23. 8. 1949, zápisnicu číslo 170 katastrálneho územia G. a navrhli znalecké dokazovanie na určenie správnosti priebehu hranice. Tiež navrhli vypočuť svedka U..
5.Žalovaný 2/ so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že hranica medzi pozemkami číslo 25, 27 a 30 bola dohodnutá začiatkom sedemdesiatych rokov medzi vtedajšími vlastníkmi, a to medzi U. s manželkou a P. a manželkou. V tomto období sa robilo oplotenie medzi uvedenými pozemkami, a to na základe pôvodného oplotenia a viditeľných znakov medzi pozemkami v teréne a na základe vzájomnej dohody vtedajších vlastníkov. Hranicu medzi pozemkami nikto do roku 2012 nespochybňoval. Na internete sa nachádza ortofotomapa z roku 1950, ktorá je zhodná s ortofotomapou z roku 2010 ak tieto sú zhodné s terajším oplotením. Uvedené skutočnosti dokazuje aj kópia z pozemnoknižnej mapy mpč. 131 zo dňa 26. 11. 2014.
6.Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 30.10.2017 tak, že žalobe vyhovel a uložil žalovaným povinnosť odstrániť oplotenie postavené na parcele č. 25 a na parcele 27 podľa znaleckého posudku znalca Ing. Miroslava Mihalíka. Vychádzal z právneho názoru, že oplotenie medzi pozemkami strán sporu a patriace žalovaným neprechádza po katastrálnej hranici, ale zasahuje do pozemkov žalobkyne, pričom žalovaní nepreukázali vlastnícke právo k dotknutým častiam pozemkov.
7.Na odvolanie žalovaných odvolací súd uznesením zo dňa 11.3.2019 zrušil rozsudok zo dňa 30.10.2017 v konaní 2Co/111/2018 a uznesenie zo dňa 21.3.2018 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8.V odôvodnení odvolací súd uviedol, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu procesných práv strán sporu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čo zakladá dôvody pre zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Svojím konaním a rozhodnutím súd prvej inštancie naplnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, CSP. Vychádzajúc z obsahu tvrdení žalobkyne v žalobe, táto sa domáhala odstránenia oplotenia s pevným základom uvádzajúc, že pozemky na ktorých oplotenie stojí sú jej vlastníctvom. Žalovaní sa bránili tvrdením, že sporné oplotenie bolo zriadené na hranici susediacich pozemkov, ako to vyplývalo z dohody medzi právnymi predchodcami žalovaných a právnymi predchodcami žalobkyne. Súd prvej inštancie správne posudzoval predmet sporu ako vlastnícku žalobu založenú na spornosti priebehu vlastníckej hranice a vlastníckeho práva k pozemku v takto vymedzených hraniciach. Právny režim § 135c OZ o úprave práv vlastníka pozemku k neoprávnenej stavbe na ňom postavenej, na ktorý žalobkyňa odkazovala, nezodpovedá skutkovým tvrdeniam v žalobe ani tvrdeniam strán sporu v konaní. Podstata sporu je založená na spornosti priebehu hranice susediacich pozemkov, a z toho vyplývajúcej spornosti vlastníckeho práva. Judikatúra je ustálená v názore, že spor o hranicu pozemkov je v podstate vždy sporom o vyriešenie otázky vlastníctva určitej
plochy (R 6/99). Dôvodne preto súd prvej inštancie skúmal otázku vlastníckeho práva a posudzoval nárok žalobkyne ako nárok z reivindikačnej vlastníckej žaloby podľa § 126 ods. 1 OZ, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Odvolací súd ďalej uviedol, že základným predpokladom úspešnosti žaloby bolo preukázanie vlastníckeho práva žalobkyne, teda jej aktívnej vecnej legitimácie. V predmetnom spore žalobkyňa preukazovala svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní tj. vlastnícke právo k sporným pozemkom parc. č. 25 a č. 27, kat. územia G. odkazom na zápis jej vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam na LV č. XXX kat územia G.. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§217 ods. 1, veta prvá CSP). Súd prvej inštancie majúc za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne ako vlastníčky a opodstatnenosť žaloby, vyhlásil dňa 30.10.2017 rozsudok, ktorým žalobe vyhovel. Následne na základe návrhu žalobkyne, za súhlasu nového subjektu, ktorý plánoval do konania vstúpiť na jej miesto ako nový žalobca (D. C.) a po zistení, že došlo k zmene vlastníckeho práva k sporným pozemkom titulom darovacej zmluvy zapísanej pod V 1900/17 na LV č. XXX, kat.úz. G., ktorý vklad bol povolený ku dňu 6.7.2017, teda pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, vyhovel návrhu na zmenu strán sporu podľa § 80 CSP. Skutočnosti nastalé pred rozhodnutím súdu vo veci samej, majúce za následok zmenu vecnej legitimácie, musí súd zohľadniť do času vyhlásenia meritórneho rozhodnutia, ktorým posúdením otázky vecnej legitimácie je po vyhlásení rozhodnutia viazaný (§ 219 ods. 4 CSP). Uznesenia o zmene subjektov reagovalo na skutočnosti, ku ktorým došlo pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. Takýmto postupom v rozpore so zákonom došlo k zásadnému zásahu do práv strán sporu na súdnu ochranu.Súd prvej inštancie tak zadal dôvody pre zrušenie svojich rozhodnutí podľa § 389 ods.1 písm. b/ CSP, keď pre jeho procesný postup neboli splnené procesné podmienky a týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Po vrátení veci, súd prvej inštancie v opätovnom konaní bude oprávnený na základe stanoviska strán sporu rozhodnúť o návrhu v zmysle § 80 CSP a v ďalšom konaní sa tiež dôsledne vyrovná s obranou žalovaných, na ktorej založili tvrdenia o oprávnenosti výstavby sporného oplotenia, čo súčasne znamená, že sa vysporiada s otázkou, či strane žalobcu, svedčí právo domáhať sa ochrany vlastníctva k pozemku. Možno súhlasiť so záverom okresného súdu, že bez procesného návrhu žalovaných nemôže meritórne rozhodnúť o ich vlastníckych právach, to však nevylučuje, aby predbežne túto otázku skúmal a rozhodol, či doposiaľ svedčí žalobcovi vlastnícke právo k nehnuteľnosti podľa zápisu v evidencii nehnuteľností alebo naopak, údaje v evidencii nehnuteľností nezodpovedajú skutočnému stavu tj skutočným užívacím hraniciam pozemkov. V predmetnom spore je súd prvej inštancie oprávnený riešiť otázku, či vlastnícke právo svedčí žalobcovi, tak ako to tvrdí s odkazom na zápis v katastri nehnuteľností, alebo naopak, toto vlastníctvo svedčí žalovaným na základe nimi uvádzaných skutočností, na podklade ktorých vyvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej časti nehnuteľnosti vydržaním podľa § 134 OZ. V prípade zamietnutia žaloby o vydanie - vypratanie časti pozemku pre nepreukázanie vlastníctva, otázka rozhraničenia predmetu vlastníctva a priebehu hranice sa už nebude môcť pre budúcnosť medzi tými istými stranami sporu stať samostatným predmetom nového konania, riešenie tejto predbežnej otázky bude pre súdy záväzné, aj v prípadnom samostatnom konaní o určenie vlastníckeho práva k spornej ploche pozemku vymedzenej oplotením.
Odvolací súd ďalej v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uvádza, že súd prvej inštancie za správnu vlastnícku hranicu pozemkov žalobcov a žalovaných považoval práve mapovú hranicu určenú znalcom, avšak vlastníckou hranicou môže byť aj užívacia hranica tvrdená žalovanými, ako by tomu nasvedčovali okolnosti nimi uvádzané, ak táto mala byť rešpektovaná už po dlhšiu dobu. Otázku určenia vlastníckeho práva a určenia vlastníckej hranice, nemôže súd preniesť na znalca, pretože ide o rozhodnutie otázky právnej, aj keď vychádzajúcej z odborných znalostí znalca z odboru geodézia a kartografia. V konečnom dôsledku je to ale súd, ktorý ustáli, či vlastníckou hranicou susediacich pozemkov je hranica, ktorá je zaznamenaná v katastri nehnuteľností, alebo iná hranica na základe dlhodobého užívania pozemkov. Poukázal na ustanovenia §§ 3 ods. 1,2 zák. č. 162/1995 Z.z., ktorých cieľom bolo umožniť zápis takej hranice do katastra nehnuteľností, s ktorou vlastníci súhlasili, čo sa v praxi odrážalo aj v ich stanovisku v zápisnici o vykonaní miestneho prešetrovania. Znalec z odboru geodézie a kartografie G.. P. vo svojom znaleckom posudku dospel k záveru, že nedošlo k zmenám priebehu hraníc susediacich pozemkov oproti hraniciam ako sú v platnej katastrálnej mape, vychádzajúc aj z vyšetrovacieho náčrtu č. 018 vyhotoveného v súvislosti s obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním v roku 1988, ku ktorému bol priložený „súpis nehnuteľností“ potvrdený podpisom p. L.Č., matky žalovaných (strana 4 znaleckého
posudku). Ako vyplýva z oznámenia Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru, zo dňa 16. 2. 2015, v katastrálnom území G. bola vykonaná obnova operátu novým mapovaním v rokoch 1988 až 1990, fotogrametrickou metódou, ktorou bola vyhotovená základná mapa veľkej mierky (ZMVM). Išlo o metódu leteckú, pri ktorej sa meria na meračských snímkach a nie priamo na predmete, ale podľa vlisovacích bodov nachádzajúcich sa na zemi. Pri tomto mapovaní boli zamerané lomové body hraníc parciel, k týmto bodom sa vypočítali súradnice a vyhotovil sa predpis na kresbu, na základe čoho sa vypočítali výmery jednotlivých parciel. Zároveň došlo k prečíslovaniu parciel evidovaných na listoch vlastníctva. Následne bolo vykonávané mieste prešetrovanie, keď v čase vykonávania miestneho prešetrovania boli všetci vlastníci a užívatelia pozemkov vyzvaní podľa zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti, aby lomové body hraníc pozemkov trvalé stabilizovali a označili kolíkmi, ak nie je pozemok oplotený. V konkrétnom prípade hranica medzi spornými parcelami registra C č. 25, č. 27 a č. 30 mala byť trvalo označená a zameraná ako pletivové oplotenie tak, ako je uvedené v náčrte z miestneho vyšetrenia č.18. Súd prvej inštancie nijako nereagoval na námietky žalovaných, že podpis p. L. na súpise nehnuteľnosti k náčrtu, sa nevzťahoval na potvrdenie priebehu hranice, ale tam zaznamenané informácie o zlúčení pôvodnej parcely EKN č. 262, 264/3. Pri vyhodnocovaní skutkových tvrdení o tom, či sporné oplotenie bolo postavené v 70-tych rokoch ako to uvádzajú žalovaní, alebo v neskoršom období ako to usudzuje znalec, súd prvej inštancie musí sám ustáliť skutočnosti, ktoré považuje za rozhodujúce, a na ich základe po právnej stránke posúdiť, či a v ktorom období mohlo dôjsť k zmene hranice susediacich pozemkov žalobcov a žalovaných. Nemôže túto právnu otázku, či došlo k zmene vlastníckych pomerov a k splneniu podmienok vydržania podľa § 134 OZ resp. podľa právnej úpravy účinnej v čase skúmania podmienok vydržania, prenechať na úvahách znalca. V prípade zmeny priebehu hraníc na základe dohody vlastníkov susediacich pozemkov, osobitne, ak sa tak malo stať pred rokom 1989, keď sa viac preferovala evidencia užívacích vzťahov namiesto vzťahov vlastníckych, nebude vždy rozhodujúca existencia listiny ako písomnej dohody o zmene priebehu hranice, ale o existencie takejto dohody môže svedčiť fakticky iný priebeh hranice pozemkov dlhodobo rešpektovaný vlastníkmi susediacich pozemkov. Na tieto skutočnosti súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie a javí sa ako dôvodné k týmto otázkam vypočuť aj svedkov navrhovaných žalovanými, ktorí by mohli mať vedomosti o dohodách medzi rodičmi žalovaných a právnymi predchodcami žalobcov. Ako žalobca pôvodne v konaní vystupoval otec žalobkyne, po ktorého úmrtí v priebehu konania vstúpila do sporu žalobkyňa ako jeho právna nástupkyňa. Otec žalobkyne nadobudol nehnuteľnosti parc.č. 25, č. 27 kat. úz. G. kúpnou zmluvou až v roku 1998, keď nebolo spochybňované, že v tom čase sa oplotenie na pozemkoch nachádzalo v stave, v akom je aj v súčasnosti. Nespokojnosť s umiestnením oplotenia mal otec žalobkyne prejaviť až v roku 2010, a žalobu podal v roku 2013. Dôkazné bremeno o vydržaní nehnuteľností v dôsledku zmeny hranice susediacich pozemkov je na žalovaných. Okresný súd bude skúmať podmienky vydržania podľa obdobia, ku ktorému podľa tvrdenia žalobcov, či podľa skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, bude možné na prípadné nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním usudzovať. Ak by súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že vlastnícke právo k spornej časti pozemku si vyžadovalo osobitnú dohodu preto, že zásah do nehnuteľnosti prekračuje obvykle uvažovanú mieru spojenú s úpravou vlastníckych hraníc, musí to z jeho rozhodnutia nepochybne vyplývať, vrátane uvedenie konkrétnych okolností, na ktorých by taký svoj záver založil. Pokiaľ ide o obranu žalovaných uvedenú v odvolaní, že v prípade pochybností platí právna domnienka, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 OZ) je potrebné zdôrazniť, že táto právna domnienka sa vzťahuje k presvedčeniu toho kto tvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, že nekonal bezprávne, ktorý dôkaz o stave mysle držiteľa sa vytvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov. Práve skutočnosti, z ktorých možno usudzovať na vnútorné presvedčenie oprávneného, musia vytvárať dojem, že držba mohla byť dobromyseľná, až následne možno vychádzať z domnienky predpokladajúcej dobromyseľnosť držiteľa. Táto domnienka nebude platiť v prípade, ak zo skutočností, na základe ktorých sa bude vykonávať úsudok o existencii dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva, nebude možné na existenciu takejto dobrej viery usudzovať.
Dôvodná je námietka žalovaných k nedostatkom rozhodnutia, vo výroku ktorého je vymedzený rozsah „vypratávanej“ nehnuteľnosti odkazom na znalecký posudok, avšak bez toho, aby posudok bol súčasťou rozsudku. Za situácie, že obsah práv a povinností vyplývajúcich z výroku rozsudku je priamo spätý s listinou, na ktorú výrok rozhodnutia odkazuje, je nevyhnutné aby táto listina bola súčasťou rozsudku a bola s ním pevne spojená, keďže tvoria obsahovo nedeliteľný celok.
V opätovnom konaní súd prvej inštancie rozhodne tiež o náhrade trov celého konania (§ 396 ods.3 CSP). V konečnom rozhodnutí súd rozhoduje o všetkých trovách konania, vrátane trov konania štátu, ktorými
môžu byť aj trovy konania spojené so znaleckým dokazovaním. Javí sa preto ako vhodné a účelné, aby o odmene znalca ustanoveného za účinnosti OSP bolo rozhodnuté pred rozhodnutím vo veci samej, osobitne v situácii, keď u strán sporu boli splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP, resp. §4 ods. 3 zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch (žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov rozhodnutím súdu , žalovanému v 1. rade bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu).
9.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a znaleckým posudkom doplniac dokazovanie o návrhy na vykonanie dokazovania zo strany žalovaných, ktoré vykonané neboli a zistil tento skutkový stav:
10.Žalobca ako právny nástupca pôvodných žalobcov je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva číslo XXX k.ú. G., a to parcely číslo 25 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 981 metrov štvorcových, parcely číslo 26 - Záhrady o výmere 213 metrov štvorcových, parcely číslo 27 - Záhrady o výmere 1031 metrov štvorcových a parcely číslo 28 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 metrov štvorcových, a to titulom dedenia. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi susediacich pozemkov evidovaných na liste vlastníctva číslo XX, a to parcely číslo 29 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 metrov štvorcových a parcely číslo 30 - Záhrady o výmere 874 metrov štvorcových titulom dedenia, a to žalovaný v 1. rade v podiele 1 a žalovaný v 2. rade v podiele 3/4 .
11.Podľa vytýčovacieho náčrtu znalca Ing. Treščáka zo dňa 3.9.2010 hranice medzi parcelami 25, 27 patriacich žalobcovi a parcelou 30 patriacou žalovaným prebieha bodmi 6 - 103, 6 - 87, 6 - 71, v 6 - 70 a 6 - 69 a oplotenie žalovaných mimo týchto bodov po pozemkoch 25 a 27.
12.Žalobca listom zo dňa 20.8.2012 vyzval žalovaných na odstránenie oplotenia a jeho situovanie v súlade s hranicami parciel tak, ako sú vyznačené na katastrálne mape.
13.Pôvodný žalobca Jaroslav Ferenc pred súdom vypovedal, že po kúpe nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. G. a prisťahovaní sa, oplotenie medzi parcelami č. 27,25 a 30 už bolo namieste tam kde sa nachádza aj v súčasnej dobe. Hneď ako kúpil nehnuteľnosť sa pýtal pôvodného vlastníka, prečo plot ide „do kriva“, na čo mu odpovedal, že keď nehnuteľnosti kúpi, dá sa vymerať pozemok, a dá sa do poriadku. Predtým, ako došlo ku kúpe nehnuteľnosti 4 roky sa predmetná nehnuteľnosť neužívala. Žalovaných viackrát ústne upozorňoval, že oplotenie nie je postavené na hranici medzi pozemkami, avšak žalovaní na výzvy nereagovali. Nevedel sa vyjadriť, v akom období bolo oplotenie postavené. K tvrdeniu žalovaných o tom, že pozemok, ktorý sa má nachádzať za oplotením je ich vlastníctvom žalobca uviedol, že jemu to žalovaní nikdy netvrdili ani si na túto časť pozemku nikdy u neho žiadne právo neuplatňovali. Tvrdil, že žalovaných upozorňoval na priebeh hranice aj pred rokom 2010, ale ústne. Žalobca tiež spochybnil, aby plot bol postavený medzi parcelami v 70-tych rokoch, pretože podľa jeho názoru ide o plot oveľa novší, možno 20-ročný.
14.Žalovaný v 1. rade vypovedal, že oplotenie medzi parcelami č. 27 a 30 stavali v roku 1970 otec a brat U. so súhlasom predchádzajúcich vlastníkov. Nevedel sa vyjadriť, akým spôsobom sa určil priebeh hranice pri výstavbe oplotenia. Priebeh hranice, resp. oplotenia nikdy nikto nenamietal. Ani sám žalobca ho na priebeh hranice neupozorňoval. Sporú časť pozemku považuje za svoje vlastníctvo, pretože to tak zdedil. Sám si vlastnícke právo k spornej časti pozemku neuplatňoval.
15.Žalovaný v 2. rade vypovedal, že oplotenie medzi spornými pozemkami bolo postavené jeho otcom a bratom U. za prítomnosti a so súhlasom pôvodných vlastníkov O.. Na pozemku žije od narodenia a býva tam aj teraz. Oplotenie sa iba obnovovalo, a to tým spôsobom, že sa vymieňalo pletivo, stĺpiky oplotenia zostali na pôvodnom mieste, tak ako boli osadené v roku 1970. Nikdy si nikto vlastnícke právo k tejto časti pozemku neuplatňoval. Ani predchádzajúci vlastníci nikdy nespochybňovali priebeh oplotenia medzi pozemkami ani hranice pozemkov. Nespochybňoval to ani samotný žalobca za 14 rokov užívania susediacich pozemkov.
16.Žalovaní k nadobudaciemu titulu k spornej časti pozemku uviedli, že právny titul je dohoda predchádzajúcich vlastníkov, ktorú uzavreli ústne s právnymi predchodcami pozemku žalovaných o vlastníctve predmetnej časti pozemku a toto vlastníctvo vytýčili osadením oplotenia. Čiže týmto
oplotením uznali vlastníctvo. Susedia súhlasili s tým, že tam môžu osadiť oplotenie, čiže toto je hranica, ktorá oddeľuje jednotlivé pozemky a tým určuje vlastníctvo.
17.Žalobca k vyjadreniu uviedol, že toto nepovažuje za právne relevantné pre priebeh tohto konania, pretože vlastnícke právo žalovaných v 1. a v 2.rade k spornej časti nehnuteľnosti č. 27 nebolo ničím preukázané. Je to iba tvrdenie žalovaných. Neexistuje o tom žiadne rozhodnutie súdu alebo iné skutočnosti, ktoré by naznačovali o tom, že žalovaní v 1. a v 2.rade sú oprávnenými vlastníkmi spornej časti parcely č. 27.
18.Svedok U. vypovedal, že je brat žalovaných v 1. a v 2.rade. Narodil v obci G. a od narodenia býval na pozemkoch č. 29,30. Niekedy začiatkom 70-rokov došlo k výmene oplotenie medzi pozemkami 30 a susednými parcelami č. 25 a 27. Pôvodne medzi pozemkami stalo prútené oplotenie ale po dohode s vlastníkmi susedného pozemku manželmi O. došlo k výmene tohto oplotenia. Oplotenie okrem toho, že pozostávalo z drevených kolov a poprepletaných vŕbových prútov, bolo aj zarastené asi na šírku 60-70 cm. Potom ako sa dohodli so susedmi, došlo k vyklčovaniu porastu, ktorý bol na oplotení. Tak isto došlo k odstráneniu starého oplotenia a po dohode zo susedmi sa vykopali jamy a zabetónovali sa železné stĺpy a natiahlo sa medzi stĺpmi pletivo. Za základ oplotenia sa bralo postavenie pôvodných drevených kolov. Pri stavbe oplotenia boli prítomní aj susedia O.. K osadeniu oplotenia došlo po vzájomnej dohode jeho rodičov a susedov, ktorí boli prítomní počas celej stavby oplotenia. Oplotenie bolo vždy rovno z pohľadu od dediny. Nikdy sa nelomilo a ani sa nestáčalo. To zodpovedá aj pôvodnému zakresleniu máp v pozemkovej knihe. Pri výstavbe plota sa hranice nedávali zameriavať, pretože hranica nikdy nebola sporná a nikdy ju nikto nenamietal. Pokiaľ ide o samotnú výmeru pozemku, rodičia kupovali 17 árov a 28 metrov. V súčasnosti má parcela okolo 14 árov podľa listu vlastníctva, čiže v podstate zmizlo 300 m2.
19.Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17.8.1949 evidovanej pod č.d. 2134/1949 D. ako predávajúci a P. s manželkou ako kupujúci, predal nehnuteľnosť evidovanú v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. G., a to mpč. 131 pod B 17. Podľa výpisu z pozemkovej knihy k tejto parcele, parcelu č. 131 - dom č. 81, dvor a záhradu o výmere 961 siah (3456m2) nadobudli na základe kúpy z roku 1949 č.d. 2134 P. a Y., každý v 1.
20. Podľa listu Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru, zo dňa 16. 2. 2015, v katastrálnom území G. bola v rokoch 1988 až 1990 vykonaná obnova operátu novým mapovaním vykonaným fotogrametrickou metódou, kde bola vyhotovená základná mapa veľkej mierky. Išlo o metódu leteckú, pri ktorej sa meria na meračských snímkach a nie priamo na predmete, ale podľa v vlisovacích bodov nachádzajúcich sa na zemi. Zároveň došlo k prečíslovaniu parciel evidovaných na listoch vlastníctva. V čase vykonávania miestneho prešetrovania boli všetci vlastníci a užívatelia pozemkov vyzvaní podľa zákona číslo 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti, aby lomové body hraníc pozemkov trvalé stabilizovali a označili kolíkmi, ak nie je pozemok oplotený. V konkrétnom prípade hranica medzi parcelami registra C číslo 25, 27 a 30 bola trvalo označená a zameraná ako pletivové oplotenie tak, ako je uvedené v náčrte z miestneho vyšetrenia číslo 18. Ako sa zistilo, priebeh hranice medzi uvedenými parcelami číslo 25, 27 a 30 prebieha po lomových bodoch číslo 6 - 103, 6 - 87, 6 - 71, v 6 - 70 a 6 - 69. Uvedený stav ohľadom priebehu hranice je vo vektorovej katastrálnej mape evidovaný od obnovy operátu bez zmien až doposiaľ. Zároveň došlo k prešetreniu hraníc a vlastníckych vzťahov dotknutých parciel, pričom je potrebné uviesť, že uvedená spoločná hranica parciel 25, 27 a 30 nebola v tom čase vyhodnotená ako sporná a nebola tak vyznačená ani v katastrálnej mape. Na liste vlastníctva číslo 12 boli v čase vykonávania miestneho šetrenia ako vlastníci evidovaní pani Y. v podiele 1/2, Q. v podiele 1 a L. v podiele 1/4. Pani L. svoj súhlas s citovaným vyznačením nesporných vlastníckych hraníc a ďalšími vyšetrenými skutočnosťami v súpise nehnuteľností potvrdila svojím podpisom. Na liste vlastníctva číslo XXX bola v čase šetrenia ako vlastníčka v celosti evidovaná pani P. pričom užívateľom bol G. Pán Q. svoj súhlas s citovaným vyznačením nesporných vlastníckych hraníc potvrdil svojím podpisom. Identifikácia parciel je porovnanie zápisu a zákresu podľa listiny alebo iných operátov so zápisom parcely v registri CKN a jej zákresu v katastrálnej mape. To znamená, že sa jedná o porovnanie zákresu parcely podľa staršieho podkladu so stavom platnej katastrálnej mapy. Po prešetrení požadovaného stavu tak ako je uvedené v doloženej identifikácií parcelám mpč. 128, 129 a 130 v súčasnosti zodpovedajú parcely registra C číslo 25, 26, 27, 28, a parcele mpč. 131 zodpovedajú parcely registra C KN číslo 29, 30, 31, 33, a 35. Takýto stav bol vyhodnotený aj pri obnove operátu. Napriek použitej metóde obnovy operátu a následnej identifikácii a došetrovania právnych vzťahov je možné, že zobrazený priebeh v platnej katastrálnej mape bol v rámci obnovy operátu vyhodnotený chybne. Medzičasom mohlo dôjsť
k zmenám v užívaní predmetných nehnuteľností v porovnaní s platným stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Za tým účelom je potrebné vykonať zameranie sporných nehnuteľností aj priamo v teréne a následne ich vyhodnotiť, potvrdiť alebo vyvrátiť správnosť obnoveného operátu v danej časti katastrálneho územia. Odporučili súdu prizvať súdneho znalca na vyriešenie danej otázky.
21.Súd uznesením zo dňa 13. 7. 2015 nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Miroslavom Mihálikom z odboru geodézie a kartografie. Úlohou znalca bolo určiť, aký je správny priebeh hranice medzi parcelami číslo 27 a číslo 25 zapísaný na liste vlastníctva číslo 442 a parcelu číslo 30 zapísanou na liste vlastníctva číslo 12. Znalec mal vykonať zameranie sporných nehnuteľností priamo v teréne, následne ich vyhodnotiť a potvrdiť alebo vyvrátiť správnosť obnoveného operátu v danej časti katastrálneho územia Iňačovce.
22.Súdny znalec podal posudok číslo 9/2016 dňa 6. 10. 2016, z ktorého záverov vyplýva, že na základe predložených a získaných dôkazov ako aj zo samotného merania na mieste samom hranica prebieha po bodoch 6 - 103, 6 - 87, 6 - 71, 6 - 70 a 6 - 69 tak ako je to zobrazené na náčrtku v spise na čl. 4 a v prílohe číslo 4 znaleckého posudku. Nakoľko znalec nezískal žiaden listinný dôkaz, ako je zmluva alebo dohoda alebo geometrický plán, ktorý by upravoval zmenu priebehu hranice a zmenu šírky pozemku sporovej časti, tak ako z dôkazu vyplýva, že hranica na mape CKN je správna. Modrou farbou v sporovej časti v prílohe číslo 4 sú vyznačené šírky parciel, ktoré po vytýčení bodu 6 - 69 budú užívať žalovaní a žalobca. Tieto šírky sú v súlade s vyšetrovacím a meračským náčrtom z roku 1988 ako aj s PN 23/67. Mylný je bod 6 - 112, ten však netvorí bod hranice medzi žalobcom a žalovanými. Z posudku ďalej vyplýva, že novým mapovaním (v tomto prípade obnovou operátu) sa vlastnícke vzťahy nevytvárajú, ale sa len preberajú. Pri tvorbe mapy THM v katastrálnom území Iňačovce v roku 1988-1990 pred samotným zameraním bolo vykonané miestne vyšetrovanie a boli vytvorené vyšetrovacie a meračské náčrty (obrázok 2 posudku). V danej lokalite išlo o meračský náčrt č. 018. K vyšetrovacím náčrtom boli zhotovené aj protokoly o odsúhlasení priebehov hraníc (obrázok 3 a obrázok 4), na ktorých sa nachádzajú podpisy jednotlivých vlastníkov a užívateľov parciel. Tieto meračské náčrty ZMVM preberali stav z mapy EN, ktorá bola platná do doby vyhlásenia platnosti nového operátu. Podľa obrázku 5 posudku, ktorým je letecký snímok vykonávaný v rámci obnovy operátu, a sú na ňom vyznačené body 71-70-69 (červené šípky) označené signálom a priebeh hranice je vyznačený v miernom oblúku, tak ako aj na protiľahlej hranici s parcelou C KN č 33. Na obrázku 2 a jeho detaile ako aj na leteckom snímku je uvedená šírka pozemkov v zadnej časti: žalobca 18,10 m a odporcovia 10,80 m. Znalec skúmal aj stav pred obnovou operátu a podľa meračského náčrtu z komplexnej údržby z roku 1967 a ktorý bol zapísaný položkou výkazu zmien 133-134/67 (obrázok 6 posudku). Vlastníkom a užívateľom parciel EN 263/1 a 263/2 pre ZMVM, ktorým zodpovedajú parcely C KN 29 a 30 boli v roku 1967 manželia L.. Parcelám EN 259, 260 a 258 pred ZMVM zodpovedajú parcely C KN 25,26,27 a 28. Na obrázku č. 6 majú vlastníci parciel zapísané šírky parciel, a to žalovaní v prednej časti 11,10 m a v zadnej časti v lokalite sporu 10,75m. Žalobca v prednej časti 19,35m a v zadnej časti v lokalite sporu 18,60m. Porovnaním omerných mier-šírky pozemku EN 263/1 z roku 1967 (10,75m) s rokom 1988 pri obnove operátu CKN 30 (10,8m), tak pozemky sú zhodné. V súčasnosti žalovaní užívajú šírku 14,40m, čo je rozdiel o +3,50m v zadnej sporovej časti a žalobca užíva šírku 14,60 m, čo je -3,50m sporovej časti pozemku. Z toho vyplýva, že k zmene rozmeru šírky a postavenie oplotenia medzi parcelami 27 a 30 muselo dôjsť až po roku 1988. Znalec však nenašiel žiadnu listinu, ktorá by oprávňovala takúto zmenu vykonať. Podľa prílohy číslo 4 znaleckého posudku hranice medzi pozemkami 25,27 a 30 prechádzajú po vyznačených lomových bodoch 6 - 103, 6 - 87, 6 - 71, 6 - 70 a 6 - 69 a červenou čiarou je vyznačený plot žalovaných, ktorý prechádza cez pozemky číslo 25 a 27 patriacich žalobkyni. Súdny znalec ďalej v posudku uviedol, že v rámci meraní preskúmal aj mapu EN, ktorá bola platná pred obnovou katastrálneho operátu. Je zjavné, že táto mapa nezobrazovala stav hraníc parciel tak, ako boli reálne užívané. Do mapy boli zakresľované zmeny len evidenčne a mapa má veľmi nízku výpovednú lehotu. Nevyhovovala nárokom na presnosť, zobrazovaciu sústavu a mierku mapy. Z toho dôvodu došlo k obnove katastrálneho operátu novým mapovaním. Overil aj celý priebeh hranice medzi parcelami žalobcu č. 25, 26 a 27 a parcelami žalovaných č. 29 a 30. Po vyhodnotení nameraných výsledkov dospel k záveru, že v tejto lokalite je rovnomerný posun a ak by sa zhotovoval geometrický plán je potrebné postupovať v súlade s usmernením UGKK č. 9/2013 čl. III., ods. 3 a vyhotoviť VGP mt.
23. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 20. 12. 2016 uviedol, že s týmto nesúhlasí. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Československej republiky zo dňa 21. 12. 1922 pod znakom R.I.1217/22 číslo 2022, ani katastrálnej ani pozemkovej mape nemožno priznať konštitutívny
význam pre skutočnú výmeru alebo pre rozsah či polohu parciel. Je verejne známa skutočnosť, že fotogrametrické snímky, respektíve mapy ukazujú veľkú nepresnosť, hlavne v intraviláne najmä vegetáciou a tienením. Že mohlo dôjsť k chybnému vyhodnoteniu priebehu hranice doznal aj katastrálny úrad Michalovce. V súpise I. č. 18 na str. 1 znaleckého posudku užívateľ Y. súhlasila s priebehom hranice medzi parcelami 262, 264/3 - vlastníci O. a F. a nie parcely mpč. 263/1, ktorej bola vlastníčkou. Ako dôkaz označil súpis nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrt I č. 18 obrázok 3 na strane 4 posudku a list vlastníctva číslo XX na strane 14 znaleckého posudku. Uviedol, že trvajú na pôvodnej výmere im patriacich parciel 1728 metrov štvorcových a na priebehu hranice medzi spornými parcelami tak, ako ich reálne užívali a užívajú vlastníci od roku 1950 a tak ako bolo postavené pletivové oplotenie v sedemdesiatych rokoch so súhlasom vtedajších vlastníkov. Ďalej poukázali na stranu 6 znaleckého posudku, v ktorej znalec riešil šírku a užívacie výmery susediacich parciel. Trvali na tom, aby znalec uviedol skutočnú výmeru parciel 29, 30 ktoré patrila žalovaným a parciel 25, 26 27 a 28 žalobcu, ktorú reálne v teréne užívajú a tieto zapracoval do znaleckého posudku, nakoľko tieto výmery nesúhlasia s výmerami na liste vlastníctva číslo XX žalovaných a na liste vlastníctva číslo XXX žalobcu. Tvrdil že keďže znalcovi nevychádzali výpočty týkajúce sa šírky pozemkov bol nútený uviesť bod 6 - 112 ako mylne vyhodnotený v zadnej časti pozemku. Naznačuje to, že znalec pochybil okrem iného aj pri vyhodnotení priebehu hranice medzi parcelami 30 a 25, 27 v zadnej časti pozemku v lokalite sporu a to v bode 6 - 69. Poukázal aj na situačný náčrt Ing. Jána Treščáka a žiadal preskúmať dôvod nesprávneho oplotenia hranice, či je zistené z technických podkladov geodetických alebo vyplývajúce z pozemkových zákonov, ak je zdôvodnenie nesprávnej hranice zistené z technických geodetických podkladov je nutné a potrebné preveriť správnosť vyhodnotenia hranice z leteckého mapovania, tiež je vhodné porovnať výmery medzi parcelami evidovanými v bývalom pozemkovom katastri s výmerami v katastri nehnuteľnosti. Znalec má porovnávať jednotlivé dôkazy a nie tieto spochybňovať. Vytýkal tiež znalcovi, že do znaleckého posudku nezapracoval kúpnopredajné zmluvy žalovaných a žalobcu. Opätovne žiadal od žalobcu, aby predložil kúpnopredajnú zmluvu o kúpe nehnuteľnosti, pretože aj táto zmluva prispeje k spravodlivému rozhodnutiu vo veci samej. Znalec v posudku uvádza, že priebeh medzi spornými parcelami žalobcu a žalovanými sa lomí resp. je v oblúku. Svoje tvrdenie v plnej miere opiera o platnú katastrálnu mapu. Zároveň túto matku spochybnil tak ako to spochybňujú žalovaní, keďže bod 6 - 112 v situačnom náčrte uviedol ako mylne vyhodnotený. Nakoľko bod 6 - 112 je mylne vyhodnotený, nie je žiadna záruka, že aj ostatné body v znaleckom posudku sú vyhodnotené správne. Tiež vytýkal pochybenie, keď v prednej nespornej časti priebeh hranice medzi parcelami 25, 26 a 29 medzi bodom 6 - 98 a 6 - 97 situačného náčrtu zameral hranicu 0,90 centimetrov, správne namerané hranica má byť 100 centimetrov a to pozdĺž celej vytýčenej hranice za rodinný domom a stavbami žalovaných. Pri bode 6 - 103 je nesprávne zamerané šírka 0,57 centimetrov a šírka 0,34 centimetrov, osadenie stavby žalobcu od oplotenia žalovaných. Znalec nezameral v strehu stavby. Žalovaní žiadajú zamerať strechu uvedenej stavby a túto zapracovať do znaleckému posudku. Uvedená stavba nie je zakreslená v katastrálnej mape. Podľa názoru žalovaného znalec uvádza či už vedome alebo nevedome nepravdivé údaje a to: z parciel mpč. 131 boli určené vlastnícke vzťahy k parcelám mpč. 263/1, 263/2 mapa EN, obrázok č. 8 na strane 8 a nie ako to mylne na strane 7 uvádza znalec k CKN parcelám číslo 29, 30 žalovaných. Z parcely mpč. 128, 129 a 130 boli určené vlastnícke práva k parcelám mpč. 258, 259 na 260 a nie ako to mylne na strane 8 uvádza znalec k parcelám CKN 25, 26, 27 a 28 vo vlastníctve žalobcu. Na strane 8 posudku uvádza, že vykonať porovnanie výmer parciel 128 a 129 žalobcu, nie je možné, nakoľko sú to parcely bez výmery, avšak toto tvrdenie je nepravdivé, pretože ich výmera je 1582 metrov štvorcových. V znaleckom posudku na strane 9 obrázok číslo 10 sa uvádza, že zobrazený vytýčeným bod 6 - 69 je ukázaný žalobcom, toto tvrdenie je nepravdivé, pretože na obrázku číslo 10 sa nenachádza žalobca ani vlastník nehnuteľnosti popisné číslo 131. Dôkazom o tom, že priebeh hranice sa nelomil, respektíve nešiel v oblúku je meračský náčrt obrázok číslo 2 na strane 3. Jednak by uvedená hranica musela byť vyhodnotená ako sporná, a tak aj vyznačená, a to tak ako je na uvedenom meračskom náčrte vyhodnotená sporná hranica a zároveň vyznačená medzi parcelami mpč 259 žalobcu a 250/4 vlastníka susednej nehnuteľnosti v zadnej časti pozemku. Okrem iného aj tieto skutočnosti potvrdzujú, že mapa EN pred ZMVM obrázok číslo 8 a meračské náčrty obrázok číslo 2 a obrázok číslo 6, ako aj fotoortomapa TU - Zvolen z roku 1950 zobrazujú skutočný priebeh hranice medzi uvedenými parcelami tak, ako je postavené oplotenie, ako tieto boli a sú reálne v teréne užívané od roku 1950. Žalovaní poukazujú na to, že už došlo k zníženiu výmery pozemku po obnove operátu oproti pôvodnému stavu o 349 metrov štvorcových. Aj keby pôvodné merania mali byť len orientačné, respektíve krokové, ako sa to uvádza na strane 7 posudku, nemohlo by k tak veľkému rozdielu vo výmere dôjsť pretože rozdiel tvorí jednu štvrtinu pozemku žalovaných.
24. Znalec vo svojom písomnom vyjadrení k námietkam žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného týkajúcu sa obsahu uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 21. 11. 1922 o tom, že katastrálne ani pozemkovej mapy nemali konštitutívny význam týkajúci sa skutočnej výmery alebo rozsahu plochy parcely, toto jeho tvrdenie iba preukazuje to, čo je uvedené v znaleckom posudku na strane 7 odstavec 3. Sám žalovaný poukazuje na to, že výmery, ktorých sa domáha z pozemnoknižnej vložky sú neopodstatnené. Výmera je a stále bude odvodený údaj z geometrického a polohového zobrazenia parcely. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o súpis I. č. 18 str. 1 ZP, nič také v posudku nenašiel ani na strane 1 ani na strane 18, keďže posudok má 16 strán. Na strane 4 bor. 3 posudku je podpísaná pani embaričová, ktorá bola vlastníčka a užívateľkou parcely pred THM EN 263/1 po THM číslo 30 zapísaná na v liste vlastníctva XX. Znalec nepozná dôvod prečo žalovaní o šetrení nemali vedomosť. Čiastkový protokol o priebehu hraníc podpisuje vlastník - užívateľ. Podľa smernice S - 4/10 z roku 1972 pri miestnom vyšetrovaní sa porovnáva a zisťuje priebeh hranice vyznačené na vyšetrovacom náčrte so skutočnosťou. Každá zistená zmena sa doplní. Vyšetrení vlastníci potvrdia podpisom správnosť vyšetrovanej držby na čiastkovom protokole alebo vyšetrovacom protokole, kde sa napíšu všetky parcelné čísla podľa podkladovej mapy vyšetreného vlastníka - užívateľa vyšetrenej držby. K tvrdeniam žalovaného uvedeného v odseku 2 podania týkajúceho sa merania šírky dotknutých parciel uviedol, že to čo je uvedené, nie je v znaleckom posudku na strane 6 ako uvádza žalovaný. Znalec uviedol, že nevie ako žalovaný dospel k výmerám uvedených vo svojom podaní, pretože na strane 6 znaleckého posudku sú porovnávané pomerné miery to znamená hodnoty zamerané pásmom pri THM (obrázok číslo 2) v roku 1988 s hodnotami omerných mier v roku 1967 (obrázok 6) medzi lomovými bodmi pred THM parcelami EN 263/1, 263/2, 259 a parciel po THM EN 30, 27, 25, 26 a 29. Stále citovanej výmery žalovaným z majetkovej podstaty, t.j. z výpisu PK vložky nemôžu byť dôkazom, nakoľko v tomto znaleckom posudku je preukázané, že mapa pozemnoknižná je bez matematického základu. Pokiaľ ide o výpis z pozemnoknižnej vložky ktorý je v spise na čl. 179, na parcelu mpč. 129, nech žalovaný ukáže, kde na vložke je zapísaná výmera, pretože pri parcele 129 nie je zapísaná žiadna výmera, čiže ide o parcelu bez výmery. Žalovaný ďalej tvrdí pokiaľ ide o napadnuté šírky pozemkov že užíva 13 metrov minús 3,50 m čo je 9,50 m. Toto je zavádzanie súdu, pretože na obrázku číslo 1 sú zobrazené body a to zamerané body 22 - roh stodoly na parcele číslo 35, ďalej zameraný bod 21 bod užívania parcely 30 žalovaným mal byť totožný s bodom 6 - 112 a bod 6 - 112 v katastrálnej mape. Z vyšetrovacieho náčrtku v znaleckom posudku na strane 3 obrázok 2 je jasne definované, že priebeh vlastníckej hranice medzi parcelami 33 a 30 prebieha približne o 0,40 metrov rovnobežne so stenou stodoly, ktorá je postavená na parcele číslo 35. Reálne aj tak v teréne žalovaný užíva parcelu 30 podľa obrázku 1 a 2. Čiže bod THM 6
- 112 mal byť približne 0,4 metrov od rohu stodoly, ale prepočtom vzdialenosti zo súradníc je 1,63 metrov. Z toho dôvodu dospel znalec k záveru, že bod 6 - 112 bol mylne vyhodnotený. V znaleckom posudku v prílohe číslo 4 sú všetky tieto skutočnosti uvedené. Je tam jasne zobrazené, že v súčasnosti žalovaný užíva 14,40 metrov zapísaných červenou farbou. Avšak žalovaný vo svojej konštrukcii pre užívanie 13 metrov preukázal to, že uviedol hodnotu z bodu 18 červenou farbou do bodu 6 - 112 zobrazenú čiernou farbou tak ako je uvedené v prílohe číslo 4 posudku. Nikde nespochybňoval znalec bod 6 - 69 a ani platnú katastrálnu mapu. Preukazoval len samotným meraním a prepočtami, že bod 6 - 112 je mylne vyhodnotený, t.j. že jeho súradnice YX sú mylné. Merané body boli overené v súlade podľa vyhlášky Úradu geodézie a kartografie Slovenskej republiky číslo 87/2013 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon číslo 162/1995 Z.z. Podľa tam uvádzaných žiadne merané hodnoty neprekročili krajne povolené odchýlky. Ako znalec z odboru geodézie a kartografie skúmal jednotlivé mapy a meračské náčrty, na základe ktorých dospel k záverom uvedeným v znaleckom posudku. Skúmať zmluvy mu neprináleží a zapracovať zmluvy do posudku si nevie predstaviť. Zákon číslo 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností ustanovoval takzvanú komplexnú údržbu máp, čoho je aj dôkaz PN 23/67, ktorý bol zakreslený a zapísaný do evidencie nehnuteľnosti. Je na zvážení súdu, ako môže žalovaný argumentovať stavom užívania z roku 1950, keď žalovaný je narodený v roku 1954. Zároveň prvý reálne meraný stav na týchto parcelách bol v roku 1967 ako to uvádzal znalec v posudku. K dohode o priebehu hranice žalovaného za pánom Knežom uviedol, že v tejto dohode sa píše, že uznávajú hranicu ako je stanovená v prírode. Ide o hranice medzi parcelami číslo 30 a 35, ale v dohode nie je uvedené, že uznávajú hranicu tak ako je zobrazená v platnej katastrálnej mape. Žalovaný si je asi vedomý, že to čo uviedol a popísal vyššie je jeho konštrukcia, lebo hodnotu 13 metrov mohol zistiť len za pomoci geodeta, ktorý mu hodnotu 13 metrov vypočítal z 18 do bodu 6 - 112 mylne vyhodnoteného. Ak žalovaný chcel mať hranicu v súlade s dohodou, tak ako ju užívajú, v takom prípade si musí dať zhotoviť geometrický plán, alebo postupovať v zmysle § 59 katastrálneho zákona. Zároveň podotkol, že táto hranica nie je predmetom sporu. Znalec ďalej uviedol, že šetrením technickej dokumentácii sa mu nepodarilo získať dôkaz tvrdenia žalovaného, že hranica okolo domu na parcele 29 mal byť 100
centimetrov. V náčrte z vyšetrovania THM na strane 3, obrázok 3 je jasne uvedené, že je tam odlivka v hodnote 0,70 metrov a strešný plášť ma 0,45 metrov. Na strane 6 je obrázok 6 (poľný náčrt číslo 23/67), kde je tiež jasne zamerané a uvedené, že odlivka za domom na parcele 263/2 z roku 1967 je 0,80 metrov. Toto sú dôkazy, ktoré jasne dokazujú, že tvrdenie žalobcu je zavádzajúce. Znalec ďalej uviedol, že pri každom meraní je potrebné brať do úvahy krajne dovolené odchýlky v zmysle platnej vyhlášky 87/2013. Z meraní vyplýva, že hodnoty namerané znalcom v znaleckom posudku neprekročili krajnú dovolenú odchýlku, a teda hodnoty považuje za správne. K ďalším tvrdeniam žalovaného pokiaľ ide o identifikáciu parciel uviedol, že v znaleckom posudku na strane 6 sú identifikované parcely EN 263/1 a 263/2 v súčasnosti už neplatné, ktoré sú identické s parcelami 29 a 30 v súčasnosti platnej parcely katastrálnej mapy. Preto znalcovi nie je jasné čoho je na strane 7 nepravdivé. Úlohou znalca bolo zaoberať sa parcelami 30, 27 a 25 pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného k parcele 131, a to, že z tejto parcely boli určené vlastnícke vzťahy k parcelám mpč. 263/1 263/2 je absolútny nezmysel. Z daného, ale je možné pochopiť, že zrejme má na mysli parcely EN 263/1,263/2, ale netvrdí, že žalovaný vedome alebo nevedomé uvádza nepravdivé údaje. To isté sa týka aj parciel mpč. 128, 129 a 130. V doloženom výpise z pozemkovej knihy na čl. 179 spisu, parcela mpč. 129 nemá podanú výmeru. Ani podľa identifikácie parciel katastra výmeru nemá. Aku určil výmeru žalovaný sa znalec vyjadriť nevedel. K osobe ukazujúcej bod 6 - 69 uviedol, že tu je námietka namieste, pretože mal v posudku uviesť, že bod ukazuje osoba poverená žalobcom. Tvrdenia žalovaného, že priebeh medzi hranicami mpč. 263/1 a mpč. 259 sa nelomil, resp. nešiel v oblúku je meračský náčrt je zavádzajúce. Na meračskom náčrte na strane 3 obrazok 2 sú zobrazené parcely EN 263/1 a 259 a parcely EN 27, 25 a 30 okrem iných. Len parcely z pozemkovej knihy majú označenia ako parcely mpč. a tie tam zobrazené nemôžu byť. Meračský náčrt je zobrazený voľnou kresbou tak, aby bolo možné v náčrte vyznačiť to čo má obsahovať. Metodika tvorby meračských a vyšetrovacích náčrtov o tom jasne pojednáva. Ak by hranica bola rovna, tak by neboli na hranici signalizované 2 lomové body. Jedna sa o body 6 - 71 a 6 - 70. V znaleckom posudku sú na strane 5 obrazok 5 a v prílohe číslo 4. To, že hranica bola približne rovná vylučujú aj priamo merané omerné miery na PN 23/67, kde omerná miera je uvedená 10,75 metrov (posudok na strane 7 obrázok 7) a vyšetrovací náčrt z roku 1988, v znaleckom posudku na strane 3 obrázok 2 a leteckých snímok na strane 5 a obrázok 5, kde je uvedená hodnota 10,80 metrov. Ak by hranica bola približne rovná, tak by v týchto citovaných dôkazoch musela byť uvedená miera 14,40 metrov. Mapa EN, t.j. mapa platná pred technicko hospodárskym meraním bola v mierke 1:2880, čo v prepočte znamená, že 1 milimeter na mape je 2,88 metrov v reali. Také zakrivenie hranice ako je v teréne sa v tejto mape EN ani nedá zobraziť a táto mapa nevykazovala reálny stav. Táto skutočnosť je popísaná v znaleckom posudku na strane 3 odstavec 1. Podľa smernice S - 74. 20. 73. 43 00 § 22 ods. 9 uvádza, že nie je prípustné prispôsobovať vytyčovacie prvky výmerám evidovaným v katastri nehnuteľnosti. Tvrdenie, že z historickej ortofotomapy Technickej univerzity Zvolen z roku 1950 je možné vidieť oplotenie a presnú hranicu je značne opovážlivé, najmä ak snímky sú zhotovené s rozlíšením 0,5 metrov. Najpresnejším podkladom pre určenie šírky parciel uvádzaných posudku PN 23/67 na, ktorom sú zobrazené priamo merané šírky a sú v rámci dovolených odchýlok. Šírky namerané na PN 23/67 z roku 1967 sú v rámci dovolených odchýlok zhodné s meranými šírkami v roku 1988 na vyšetrovacom náčrte uvedenom na strane 3 obrazok dva posudku. Všetky námietky vyjadrené v podaní žalovaného sú riešené v znaleckom posudku a námietky považuje za neopodstatnené a zavádzajúce bez priamych relevantných dôkazov.
25.Z dohody zo dňa 15.12.2016 bolo zistené, že L. a Q. (žalovaní v konaní) a P. súhlasili a súhlasia s priebehom spoločnej hranice medzi parcelami CKN - 33,35 a CKN - v k.ú. G. tak, ako je vyznačená v prírode, túto dlhodobo užívajú od roku 1950 - súhlasia s touto hranicou tak, ako je vyznačená medzi parcelami CKN -33,35, táto je na LV č. XX vedená vo vlastníctve P. a spol a parcelou CKN - 30 vedenej na LV č. XX vo vlastníctve L. a spol.
26.Zo súpisu nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu zo dňa 29.5.1988 bolo zistené, že je poznamenaný súhlas pani L. k parcele 263 o výmere 350 m2 ako zastavané plochy, ktoré vlastnili pani O. Y. a Q.. Žalovaní k súpisu uviedli, že dôkaz má potvrdiť, že Y. L. ako pôvodná vlastníčka nehnuteľností mala súhlasiť s priebehom hranice tak ako je v súčasnosti v katastri nehnuteľností. 27.Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.6.1998 medzi predávajúcim F. a U. bolo zistené, že F. ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX k.ú. G., a to parciel č. 25 - zastavané plochy o výmere 981m2, číslo 27 - záhrada o výmere 1031m2, číslo 28 - zastavaná plocha o výmere 86m2 a domu súp. číslo XXX, postaveného na parcele číslo 25, tieto previedol do vlastníctva kupujúceho U. právneho predchodcu žalobcu. Vklad vlastníckeho práva bol povolený 4.3.1999.
28.Svedok P. vypovedal, že pokiaľ ide o oplotenie, ktoré je predmetom sporu, vie, že bolo robené dosť dávno. Jeho rodičia bývali vedľa L.. Bližšie sa k oploteniu vyjadriť nevie, on viac-menej riešil svoje veci. K medzi by sa mal vyjadriť zememerač. Jeho nebohý otec spomínal, že hranica ich pozemku by mala ísť do L. také tri, štyri metre. Nevie, prečo sa oplotenie takto stavalo, vtedy mohol mať 5 rokov. Keď bol na mieste zememerač asi pred rokom, nevedel z toho výjsť a nevedel určiť bod, z ktorého mal vychádzať. Prišiel za ním pán L. a povedal: „mal si pravdu“. Podľa svedka hranica má prechádzať tak, ako určil zememerač, ale spísali s L. dohodu, že sa oplotenie nebude prekladať, pretože si nechce robiť náklady. Oplotenie medzi pozemkami strán sporu sa mohlo robiť niekedy pred 30 alebo viac rokmi, ale bližšie sa k tomu vyjadriť nevie ani pokiaľ ide o prípadné dohody medzi právnymi predchodcami žalovaných a žalobcu. Neregistroval, že by sa od výstavby oplotenia pred 30 rokmi nejako oplotenie presúvalo alebo stavalo iné. Pokiaľ ide o vzťahy medzi O., pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností žalobcu a L., neregistroval, že by kvôli oploteniu mali nejaké spory alebo hádky. 29.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
30.Žalobca sa domáhal odstránenia oplotenia patriaceho žalovaným, a to z parciel č. 25 a 27 zapísaných na liste vlastníctva č. XXX k.ú. G. s odôvodnením, že žalovaní majú oplotenie postavené mimo hranice medzi parcelami č. 25 a 27 a parcelou 30 zapísanou na LV č. XX k.ú. G. patriacou žalovaným. Tvrdil, že oplotenie stojí na parcelách jemu patriacich a nestojí na hranici parciel podľa katastrálnej mapy. Žalobca svoj nárok právne odvodzoval od ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, pretože podľa jeho názoru oplotenie bolo postavené neoprávnene na jeho pozemku. Z vykonaného dokazovania však táto skutočnosť jednoznačne preukázaná nebola, pretože oplotenie medzi pozemkami sa malo postaviť po vzájomnej dohode vtedajších vlastníkov susediacich pozemkov. Súd prvej inštancie vo svojom prvom rozhodnutí vychádzal z toho, že výsledky vykonaného dokazovania oprávňujú k záveru, že oplotenie v označenej časti stojí na pozemkoch patriacich žalobcovi, pretože vydržanie spornej časti pozemku žalovanými súd nemal preukázané, preto nebolo možné odoprieť žalobcovi ochranu jeho vlastníctva v súlade s ustanovením § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo znaleckého posudku, ktorý podal súdom ustanovený znalec Ing. Miroslav Mihal mal súd pôvodne preukázané, že plot žalovaných v dotknutej časti stojí na pozemkoch patriacich žalobcovi, preto sú povinní ho odstrániť. Tento záver súdu vyplýva z posudku znalca, ktorý uviedol, že na základe predložených a získaných dôkazov ako aj zo samotného merania na mieste samom hranica medzi parcelami 24, 27 a 30 prebieha po bodoch 6 - 103, 6 - 87, 6 - 71, 6 - 70 a 6 - 69 tak ako je to zobrazené na náčrtku v spise na čl. 4 a v prílohe číslo 4 znaleckého posudku. Z toho vyplývalo, že hranice pozemkov súčasnej katastrálnej mapy v katastri nehnuteľnosti sú správne.
31. Odvolací súd tieto závery súdu prvej inštancie nepovažoval za správne a uviedol, že vlastníckou hranicou môže byť aj užívacia hranica tvrdená žalovanými, ako by tomu nasvedčovali okolnosti nimi uvádzané. To bol aj cieľ zákonodarcu (§ 3 katastrálneho zákona), keď umožnil zápis takej hranice do katastra nehnuteľností, s ktorou vlastníci súhlasili, čo sa v praxi odrážalo aj v ich stanovisku v zápisnici o vykonaní miestneho prešetrovania. Ďalej uviedol, že znalec nezistil zmenu priebehu hranice oproti hraniciam platnej katastrálnej mapy, avšak v konkrétnom prípade hranica medzi spornými parcelami mala byť trvalo označená a zameraná ako pletivové oplotenie ako je uvedené v náčrte z miestneho šetrenia č. 18. V prípade zmeny priebehu hraníc na základe dohody vlastníkov susediacich pozemkov, osobitne, ak sa tak malo stať pred rokom 1989, keď sa viac preferovala evidencia užívacích vzťahov namiesto vzťahov vlastníckych, nebude vždy rozhodujúca existencia listiny ako písomnej dohody o zmene priebehu hranice, ale o existencii takejto dohody môže svedčiť fakticky iný priebeh hranice pozemkov dlhodobo rešpektovaný vlastníkmi susediacich pozemkov.
32.Tieto závery odvolacieho súdu zásadne zmenili skutkove a tým aj právne hodnotenie nároku uplatneného žalobcom. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Mihalika vyplýva, že napriek tvrdeniu žalovaných o tom, že plot od nepamäti stal na mieste ako stojí aj teraz, k zmene rozmeru šírky a postavenia oplotenia medzi parcelami muselo dôjsť až po roku 1988, ale nenašiel žiadnu listinu, ktorá
by oprávňovala takúto zmenu vykonať. Z výsluchov žalovaných a svedkov U. a P. však vyplynulo, že oplotenie stálo medzi hranicami tak, ako aj v súčasnosti od nepamäti. V roku 1970 iba došlo k výmene starého oplotenia za nové, avšak na pôvodnom mieste, a to po dohode rodičov žalovaných a pôvodných vlastníkov parciel 25 a 27. Žalovaný v 1. Rade vypovedal, že oplotenie medzi parcelami stavali v roku 1970 otec a brat U. so súhlasom predchádzajúcich vlastníkov. Nevedel, ako sa určil priebeh hranice, ale nikto ju nikdy nenamietal, a to ani sám žalobca. Podobne vypovedal aj žalovaný v 2. Rade s tým, že on sám žije na pozemku od narodenia a oplotenie sa iba obnovovalo tak, že sa vymenilo pletivo, ale stĺpiky oplotenia zostali na pôvodnom mieste tak, ako boli osadené v roku 1970. Nikdy nikto vlastnícke právo k tejto časti pozemku neuplatňoval. Priebeh hranice nespochybňoval ani sám žalobca za 14 rokov užívania pozemkov. Svedok U. potvrdil, že niekedy začiatkom 70-rokov došlo k výmene oplotenia medzi pozemkami po dohode so susedmi. Za základ oplotenia sa bralo pôvodné postavenie drevených kolov. Pri stavbe oplotenia boli aj susedia O.. Oplotenie bolo vždy rovno z pohľadu od dediny a nikdy sa nelomilo ani nestáčalo. Pri výstavbe plota sa hranice nedávali zameriavať,pretože hranica nikdy nebola sporná a nikdy ju nikto nenamietal. Svedok P. tiež vypovedal, že presne sa na výstavbu oplotenia nepamätá, ale pokiaľ sa pamätá, oplotenie vždy stálo tak ako stojí teraz a nevie, že by sa niekedy menilo. Nepamätá sa ani na prípadné spory o hranice medzi susedmi.
33.Pôvodný žalobca síce tvrdil, že priebeh oplotenia namietal, avšak svoje skutkové tvrdenia v tomto smere ničím nepreukázal a nenavrhoval v tomto smere ani dokazovanie. Jediným relevantným dôkazom je podanie žaloby a predchádzajúca výzva žalovaným, avšak až po 14 rokoch užívania kúpeného pozemku. Z vyjadrenia Okresného úradu Michalovce, katastrálneho úradu vyplýva, že pri obnove operátu v rokoch 1988 až 1990 bola hranica medzi parcelami 25,27 a 30 trvalo označená pletivovým oplotením a prebieha po lomových bodoch 6 - 103, 6 - 87, 6 - 71, 6 - 60 a 6 - 69 a tento stav trvá bez zmien až doposiaľ. Hranica v čase obnovy operátu nebola vyhodnotená ako sporná. Pripustil však, že napriek použitej metóde obnovy operátu a následnej identifikácii a došetrovania právnych vzťahov je možné, že zobrazený priebeh v platnej katastrálnej mape bol v rámci obnovy operátu vyhodnotený chybne.
34.Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že hranica medzi spornými pozemkami nebola v katastri nehnuteľnosti vyznačená v súlade s užívacím stavom tak, ako ho vymedzovalo oplotenie postavené právnymi predchodcami žalovaných napriek tomu, že hranicou pri obnove operátu mal byť práve užívací stav, čo potvrdil Okresný úrad, katastrálny odbor vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.2.2015. Znalec pri závere znaleckého posudku o tom, že oplotenie žalovaných stojí v časti na pozemku žalobkyne vychádzal práve z priebehu hranice susediacich pozemkov evidovanú v katastri nehnuteľnosti a nie z užívacieho stavu. Na tomto mieste súd poukazuje na vyjadrenie znalca v znaleckom posudku, na ktoré súd vzhľadom na pôvodne vyslovený právny názor neakcentoval, že preskúmal aj mapu EN, ktorá bola platná pred obnovou katastrálneho operátu a je zjavné, že táto mapa nezobrazovala stav hraníc parciel tak, ako boli reálne užívané. Do mapy boli zakresľované zmeny len evidenčné a táto mapa má nízku vypovedaciu hodnotu a nevyhovuje nárokom na presnosť, preto aj došlo k obnove katastrálneho operátu novým mapovaním. Ďalej uviedol, že pri vyhodnocovaní meraných výsledkov dospel k záveru, že v tejto lokalite je rovnomerný posun a ak by sa vyhotovoval geometrický plán, je potrebné postupovať v súlade s usmernením UGKK číslo 9/2013, čl. III. ods. 3 a vyhotoviť VGPmt (pre vysvetlenie: ak odchýlky na identických bodoch prekračujú kritérium ?p > 0,24 m a zároveň vektor posunu na identických bodoch je približne rovnako veľký a orientovaný približne rovnakým smerom, aktualizuje sa VKMč na podklade vektorového geodetického podkladu, v ktorom sú merané zmeny transformované základnou transformáciou do S-JTSK a následne transformované lokálnou transformáciou prostredníctvom identických bodov do VKMč (ďalej len „VGPmt“). Posun hraníc nepriamo potvrdzuje aj výpoveď svedka Miroslava Knieža na pojednávaní, keď uviedol, že pán L. mu potvrdil, že mal pravdu, že hranica medzi ich pozemkami neprechádza správne a že žalovaní sú posunutí do pozemku O. takmer 4 metre. Napriek uvedenému svedok nemieni v tomto smere robiť žiadne právne kroky ani prekladať oplotenie.
35. Z uvedeného preto vyplýva, že je oprávnená pochybnosť o tom, či priebeh hraníc medzi pozemkami vykonaný v rámci obnoveného operátu v rokoch 1988-1990 v tejto časti katastra a zavedený do katastrálneho operátu rešpektoval užívací stav vymedzený oplotením a teda, či je evidovaný správne. Sám kataster potvrdil, že vzhľadom na užívací stav a nespornosť užívacích hraníc pozemkov
vymedzených oplotením, katastrálnou hranicou mal byť minimálne v prípade strán sporu práve užívací stav. Znalecký posudok znalca Ing. Michalka potvrdil, že oplotenie žalovaných stojí na pozemkoch žalobcu, ale iba z pohľadu evidencie hraníc pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností, ale nie z pohľadu užívacieho stavu.
36. Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania, relevantným pre konanie bola iba výpoveď svedka O. o priebehu oplotenia medzi spornými pozemkami a nerušenom užívaní spornej časti pozemku žalovanými. Dohoda zo dňa 15.12.2016 o priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami vlastníkov L. a O. sa netýka priebehu hranice sporných pozemkov. Z výsluchu svedka O. aj znenia dohody vyplýva, že žalovaní uznali, že oplotenie medzi ich pozemkami (O. a L.) neprebieha správne, a že oplotenie žalovaných zasahuje do pozemku svedka O. asi 4 metre. Napriek uvedenému svedok Knežo nemieni podniknuť žiadne kroky na preloženie oplotenia. Aj predložená kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim F. a kupujúcim pánom C. iba deklarovala stav nehnuteľností známy už z LV č. XXX k.ú. G. a nepriniesla žiadne relevantné zistenia významné pre konanie.
37.V kontexte vyššie uvedeného tak podľa názoru súdu stratilo opodstatnenie aj skúmanie podmienok prípadného vydržania sporných častí pozemkov žalovanými. V konaní bolo preukázané, že oplotenie medzi spornými pozemkami stojí tak, ako je v súčasnosti, minimálne od začiatku 70-rokov. Ako uvádzal odvolací súd, pred rokom 1989 sa aj vzhľadom na nepresnosť evidencie pozemnoknižných vložiek pokiaľ ide o výmery pozemkov, preferoval užívací stav. Právni predchodcovia žalovaných vstúpili do oprávnenej držby pozemkov už na základe kúpnej zmluvy z roku 1949, a pozemky užívali v stave ohraničenom sporným oplotením. Posúvanie oplotenia, a tým aj užívacej hranice v konaní preukázané nebolo, pretože dochádzalo iba k obnovovaniu starých poškodených oplotení, ale na pôvodnom mieste. V takom prípade spornú časť pozemku nadobudli už právni predchodcovia žalovaných, a to titulom kúpy. Nadobudacím titulom pre prípadné vydržanie by tak bola už samotná kúpna zmluva z roku 1949 a nie dohoda susedov o priebehu hranice vymedzenej oplotením.
38.Vzhľadom na vyššie uvedené, že dôvodná pochybnosť o tom, že priebeh hranice medzi pozemkami 25,27 a 30 zodpovedá skutkovému a právnemu stavu, preto je spochybnené aj vlastnícke právo žalobcu k spornej časti pozemku, preto musel súd žalobu žalobcu zamietnuť. Predmetom konania nebolo určenie priebehu hranice medzi spornými pozemkami a tým aj vyriešenie otázky vlastníctva spornej časti pozemku. Správny priebeh hranice by mohlo určiť iba geometrické zameranie s následným vyhotovením geometrického plánu, ktorý by mohol byť aj podkladom pre vyznačenie príslušných zmien v katastri nehnuteľnosti. Dokazovanie v tomto smere však presahuje nárok uplatnený žalobou a nebol predmetom tohto konania.
39.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovaným, ako stranám úspešným v konaní. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.