Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Csp-31-2023.pdf
PDF · 160.5 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E. a žalovanému v 2. rade: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., oboch právne zastúpeným JUDr. Jánom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, o zaplatenie 16.885,37 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica 06.11.2023 sa žalobca na žalovaných domáhal zaplatenia istiny vo výške uvedenej v záhlaví s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodom bolo nesplnenie dlhu zo Zmluvy o úvere č. 1378910502 z 10.12.2013, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným medziúver pod č. 1378910203 vo výške 17.000 eur.
2. Podľa zmluvy mali žalovaní splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 109,23 eur na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 14,45 a 6,89 % ročný úrok za medziúver vo výške 94,78 eur.
3. Splatnosť splátok bola stranami dohodnutá k 15. dňu mesiaca.
4. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca navrhol ako dôkaz Zmluvu o úvere č. 1378910 5 02 z 10.12.2013 a Všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení.
5. Žalovaní dlh nezaplatili včas a riadne, a preto žalobca ich žalobca listom datovaným 27.10.2020 vyzval na doplatenie dlžných splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti.
6. Omeškané splátky neboli doplatené, a preto žalobca 27.01.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom.
7. Žalobca listom datovaným 26.04.2023 vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy.
8. Do podania žaloby žalovaní dlh, ktorý je predmetom sporu nezaplatili.
9. Uvedené skutkové tvrdenia žalobca preukázal i) Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 27.10.2020, ii) dokladmi o ich doručení, iii) Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 27.01.2021, iiii) dokladmi o ich doručení, iiiii) Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu z 26.04.2023.
10. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 2.126,24 eur so sumou úveru vo výške 17.000 eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo po prepočítaní predstavuje sumu vo výške 14.873,76 (istina).
11. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (27.01.2021) predstavuje sumu vo výške 16.284,39 eur, pričom pozostáva z istiny 14.873,76 eur a z nezaplatených úrokov za medziúver (17.000 eur) vo výške 6,69 % ročne, čo v konečnom dôsledku k 27.01.2021 predstavuje sumu v celkovej výške 1.410,63 eur.
12. Predmet sporu tak žalobca vymedzil tak, že jeho hodnota predstavuje dlh vo výške 11.870,76 eur (istina 14.873,76 znížená o vklady vo výške 3.063 eur) ďalej nezaplatené úroky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (27.01.2021) vo výške 1.410,63, zmluvný úrok vo výške 6,69 % ročne za úver od 28.01.2021 do 22.05.2023 vo výške 2.096,82 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.01.2021 do 22.05.2023 vo výške 1.567,16 eur.
13. V prostriedkoch procesnej obrany žalovaní namietali, že žalobca odvodzuje nárok od Zmluvy o úvere č. 1378910 5 02 z 03.12.2013 (ďalej aj len ako „Zmluva o úvere“), ktorú uzatvoril so žalovanými, na základe ktorej im poskytol spotrebiteľský úver.
14. Na predmetnú zmluvu o úvere je preto potrebné aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, t. j. k 03.12.2013 (ďalej aj ako „zákon č. 129/2010 Z. z“), tak ako je to uvedené aj v článku XI bod 11.1 zmluvy o úvere
15. Primárne dal do pozornosti nasledujúce ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľských úveroch:
§ 7 Posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
Ods. 1 „Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.“
§ 11 Dôsledky porušenia povinností
Ods. 2. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
16. Navrhli tak, aby žalobca preukázal dodržanie postupu s odbornou starostlivosťou v súlade so zákonom. Povinnosť veriteľa postupovať s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver vyplýva z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
17. Zdôraznili, že povinnosťou veriteľa je nielen získať informácie o sociálnej a majetkovej situácii spotrebiteľa, ale ich aj dostatočne vyhodnotiť (posúdiť), pretože pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov a príjmov spotrebiteľa, nemôže urobiť záver o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.
18. Z podanej žaloby a jej príloh nevyplýva, že veriteľ posudzoval schopnosť dlžníka splácať úver.
19. Žalovaní dali do pozornosti aj nasledovné ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“):
20. Podľa § 53 ods. 9 OZ: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“
21. Podľa § 565 OZ: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“
22. Podľa § 37 ods. 1 OZ: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“
23. Z citovaných ustanovení vyplývajú dve podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne na to, aby bol úkon predčasnej splatnosti považovaný za súladný so zákonom:
- upozornenie na možnosť zosplatnenia (na výkon práva veriteľa podľa § 565 OZ) v lehote nie kratšej ako 15 dní – „upozornenie spotrebiteľa“ je adresovaná písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry spotrebiteľa. Ide o právny úkon, ktorý musí spĺňať aj zákonné kritéria § 37 ods. 1 OZ (ďalej aj ako podmienka 1/ - „upozornenie spotrebiteľa“).
- úkon zosplatnenia (právo veriteľa podľa § 565 OZ) možno uplatniť až v momente, ak je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením konkrétnej splátky (ďalej aj ako podmienka 2/ - „zosplatnenie úveru“).
24. „Upozornenie spotrebiteľa“ ako aj „zosplatnenie úveru“ sú písomné jednostranné právne úkony dodávateľa, ktoré sa musia dostať do sféry spotrebiteľa. Pri oboch podmienkach je teda nevyhnutné skúmať aj:
- či jednotlivé listiny spĺňajú všeobecné kritéria pre právne úkony - dodávateľ musí preukázať, že písomnosti boli dostatočne určité a zrozumiteľné.
25. Obsahom súdnej zásielky sú listiny „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ z 27.10.2020 a „Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 27.01.2021.
26. Z listiny „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 27.10.2020 vyplýva, že dňa 10.11.2020 má byť vyhlásená predčasná splatnosť, nakoľko nemalo dôjsť „k uhradeniu vkladu na účte stavebného sporenia, resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac október 2020“. Z predmetnej listiny nie je zrejmé, že s akým konkrétnym plnením mali byť žalovaní v omeškaní, ďalej absentuje špecifikácia splátky, s ktorou mali byť v omeškaní viac ako 3 mesiace, ako aj termín splatnosti danej splátky, a tiež na základe akého zmluvného ustanovenia by malo dôjsť k úkonu predčasnej splatnosti
27. Z listiny „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 27.01.2021 vyplýva, že v zmysle Zmluvy o úvere, resp. Všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby je žalobca oprávnený požadovať predčasnú splatnosť. Ďalej sa uvádza, že žalovaní mali byť v omeškaní s platením vkladov a úrokov po dobu dlhšiu ako tri mesiace a mali byť naplnené skutočnosti v zmysle zmluvy o úvere, resp. VPSS pre predčasnú splatnosť úveru. Ďalej žalobca oznamuje, že ku dňu 27.01.2021 mala nastať mimoriadna splatnosť (čo je v rozpore s obsahom listiny „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 27.10.2020, kde sa uvádza dátum 10.11.2020) a žalovaní mali byť vyzvaní na úhradu dlžnej sumy 16.659,39 eur. Z predmetnej listiny nie je zrejmé s akým konkrétnym plnením mali byť žalovaní v omeškaní, ďalej opäť absentuje špecifikácia splátky, s ktorou mali byť v omeškaní viac ako 3 mesiace, ako aj termín splatnosti danej splátky, a tiež na základe akého zmluvného ustanovenia by malo dôjsť k úkonu predčasnej splatnosti.
28. Podľa žalovaných nie je možné určiť, či bola pri zosplatnení dodržaná lehota vyplývajúca z § 565 OZ „do splatnosti najbližšej splátky“.
29. Namietli, že dodávateľ musí preukázať, že písomnosti boli dostatočne určité a zrozumiteľné. Uvedený výklad je podporený aj faktom, že tak významný a v dôsledkoch zásadný moment, ktorým je predčasná splatnosť úveru, musí byť (a je) prísne regulovaný zo strany zákona a bez výnimky musí byť rešpektovaný zo strany silnejších subjektov (dodávateľov).
30. Pokiaľ je tento úkon neurčitý, alebo obsahovo vnútorne rozporný a nie je možné z neho vyvodiť, s ktorou splátkou mal byť dlžník v omeškaní, nemožno hovoriť o jednostrannom platnom právnom úkone. Predčasná splatnosť v budúcnosti splatných splátok k jedinému momentu spôsobuje pre jednotlivca, či celé rodiny, prakticky neriešiteľnú situáciu. Preto musí byť dôsledne zo strany súdov posudzovaný úkon predčasnej splatnosti, nakoľko pokiaľ majú nastať právne dôsledky predčasnej splatnosti, musí byť predčasná splatnosť aj po obsahovej stránke vykonaná zrozumiteľne bez pochybností o jej obsahu, ako aj o označení splátky, ktorá vyvolala predčasnú splatnosť.
31. Je tiež potrebné uviesť, že dostatočná obsahová špecifikácia splátky, ktorá mala vyvolať predčasnú splatnosť je skutkovou okolnosťou, ktorá má byť v prípade súdneho konania tvrdená a preukázaná zo strany dodávateľa. Pokiaľ nie je jasne a určito označená takáto splátka, dodávatelia v súdnych konaniach nevedia preukázať dotknutú splátku, resp. označujú iné splátky, resp. súdy musia suplovať úlohu dodávateľa a zisťovať, či bol alebo nebol spotrebiteľ v omeškaní viac ako 3 mesiace.
32. V rámci právneho posúdenia argumentoval v ďalšom tak, že pri výklade § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ s poukazom na § 37 OZ je nevyhnutné analogicky aplikovať § 54 ods. 2 OZ: „V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“
33. V súvislosti s riadnym preukázaním rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe žalovaní poukázali na § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), na základe ktorého žalobca nemôže iba odkázať na pripojené dôkazy. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, musia byť jednoznačné a konkrétne a nie je povinnosťou súdu a žalovaných hľadať v súdnom spise dôkazy, z ktorých majú vyplynúť pre žalobcu rozhodujúce skutočnosti.
34. Na základe vyššie uvedeného namietli, že žalobca nepreukázal platné zosplatnenie úveru podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ a úkon predčasnej splatnosti je tak neplatným právnym úkonom.
35. Na základe vyššie uvedeného žalovaní namietli úkon predčasnej splatnosti ako právny úkon neplatný i z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti podľa § 37 OZ.
36. Vo vzťahu k budúcim splatným splátkam, ktorých splatnosť mala nastať po podaní žaloby mali za to, že tieto nemohli byť úspešne uplatnené v súdnom konaní, nakoľko nedošlo v ich prípade k vzniku actio nata. Žalobu v tomto prípade považujeme za podanú predčasne.
37. V podanej žalobe sa podľa žalovaných neuvádza aká suma mala byť zaplatená. S poukazom na § 132 ods. 2 CSP navrhujeme, aby žalobca presne uviedol sumu, ktorú žalovaní uhradili za obdobie od uzatvorenia zmluvy ku dňu podania žaloby a zároveň presne konkretizoval z akých podkladov vychádza.
38. K námietke skúmania bonity žalovaných žalobca vo vyjadrení k odporu tvrdil, že preukázanie skúmania bonity pri poskytnutí úveru žalovaným nie je hmotnoprávnou podmienkou žaloby. Aj napriek uvedenému si uviedol, že v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom a účinnom v čase podania žiadosti o úvere a podpisu zmluvy bol veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
39. Žalobca pred uzavretím zmluvy o úvere postupoval pri schvaľovaní úveru v zmysle vtedy platnej legislatívy a platných podmienok poskytovania úverov.
40. Schopnosť žalovaných plniť si svoje finančné záväzky bola podľa tvrdenia žalobcu preverená na základe pravidelných mesačných vkladov na konto sporenia u žalobcu po dobu minimálne 12 mesiacov
s tým, že mesačný predpis na konto sporenia musel vyť vyšší ako budúca mesačná splátka úveru. Zároveň žiadosť o úver musela byť podaná na základe uvedeného konta sporenia č. 1378910 5 02, čo splnené bolo.
41. V tomto prípade bol mesačný predpis na konto sporenia vo výške 117 eur uhrádzaný pravidelne mesačne po dobu min. 12 mesiacov a budúca splátka úveru bola vo výške 109,23 eur, čím bola splnená podmienka preverenej bonity zo sporenia.
42. Žalobca v ďalšom tvrdil, že preveril trvanie existencie zdroja príjmu žalovaného v 2. rade po dobu min. 6 mesiacov. Zdroj príjmu bol deklarovaný v žiadosti o úver u zamestnávateľa KERA-BUČI, IČO: 43617697. Pracovný pomer bol preverený a následne potvrdený Sociálnou poisťovňou vykonaním priameho dopytu do Sociálnej poisťovne. Zároveň bola predložená pracovná zmluva žalovaného v 2. rade z 30.05.0013 s výplatnými páskami.
43. Žalobca tvrdil, že zároveň bola skúmaná platobná disciplína žalovaných na už poskytnutých úveroch u žalobcu ako aj v iných finančných inštitúciách a to vykonaním dopytu do SRBI/NRKI. Platobná disciplína žalovaných bola v čase schvaľovania úveru vyhovujúca – v zmysle platných podmienok poskytovania úverov.
44. Žalobca v ďalšom zdôraznil, že v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 je priznaná veriteľovi voľná miera úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú dostatočné na potvrdenie úverovej bonity a či ju musí overiť aj inými prostriedkami. Veriteľ sa tak musí vzhľadom na okolnosti prípadu buď uspokojiť s informáciami, ktoré mu boli predložené spotrebiteľom alebo sa rozhodnúť, že považuje za nevyhnutné tieto informácie doplniť.
45. Žalobca ďalej výslovne poprel tvrdenie žalovaných, že nesplnil povinnosť podľa ustanovenia § 565 zákona č. 40/1964 Zb. OZ.
46. V zmysle § 53 ods. 9 OZ: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“
47. V zmysle čl. X. bod. 10.1 zmluvy o úvere má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti predovšetkým v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jeden splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru, po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
48. Uvedené zmluvné ustanovenie podľa žalobcu odráža zákonné ustanovenie, keďže v § 53 ods. 9 je jednoznačne uvedené, že veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobcovi preto nebolo zrejmé, akým spôsobom uvedené ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
49. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ je strata výhody splátok v právnom vzťahu so spotrebiteľmi podmienená splnením týchto podmienok: a) musí ísť o spotrebiteľskú zmluvu, b) strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí 3-mesačnej lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, c) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky.
50. Zákon teda vyžaduje, aby veriteľ dlžníka upozornil, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí uplatnenie svojho práva notifikovať vopred aspoň v 15-dňovej lehote. Po jej uplynutí právo na zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky sa stáva účinným. Obsahom
upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na zaplatenej celej pohľadávky. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ neupravuje moment začiatku plynutia uvedenej notifikačnej lehoty.
51. V súlade s vyššie uvedeným je povinnou náležitosťou, upozornenie dlžníka na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, v prípade, že nedôjde k úhrade omeškaných splátok, a teda, že veriteľ pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého dlhu. Zákon žiadne ďalšie náležitosti ako je napr. uvedenie, s ktorou splátkou je dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace, termínu splatnosti danej splátky, prípadne uvedenie zmluvného ustanovenia, na základe ktorého by malo dôjsť k úkonu predčasnej splatnosti, nevyžaduje.
52. Podľa § 565 OZ: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“
53. Zákon nepredpisuje formu a náležitosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti – veriteľ musí buď vyzvať dlžníka, pričom by sa v uvedenom prípade mala dodržať písomná forma, (zmluva o úvere musí byť písomná, tak následný právny úkon by mal byť tiež urobený písomne aby bol platný) alebo rovno namiesto výzvy adresovanej dlžníkovi možno uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky (ak splatnosť nebola určená súdnym rozhodnutím) podaním žaloby na súde. Rovnako ako pri upozornení dlžníka na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ani pri oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zákon žiadne ďalšie náležitosti, ako uvedenie pre ktorú splátku, resp. splátky sa vyhlásila mimoriadna splatnosť úveru, nepožaduje (rovnako ani termín splatnosti danej splátky, prípadne uvedenie zmluvného ustanovenia na základe ktorého by malo dôjsť k úkonu predčasnej splatnosti).
54. Žalobca vo vzťahu k zákonnej úprave inštitútu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru preto uvádza, že v zmysle kogentných ustanovení právnej úpravy tohto inštitútu, sa pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru vyžaduje splnenie podmienok, ktoré Žalobca na základe vyššie uvedeného, ako aj listinných dôkazov predložených v konaní pred súdom preukázateľne splnil v súlade s ich zákonným vymedzením.
55. Vo vyjadrení zo 06.12.2023 žalovaní označili vyššie uvedené tvrdenia žalobcu o preverovaní schopnosti žalovaných splácať úver uvádzaným spôsobom - „preverenie bonity zo sporenia“ za bezobsažné a dôkazom nepreukázané, ktorý však nijako nepreukazuje a nie je zrejmé k čomu tento údaj má slúžiť a ako bol zahrnutý do procesu posudzovania.
56. Vo vzťahu k skúmaniu príjmu žalovaného v 2. rade (spoludlžníka) uviedol, že z listiny „Žiadosť o úver bez záložného práva zo dňa 04.09.2013“ vyplýva iba strohá rukou písaná informácia o „IČO spoludlžníka 43617697 “. Čo uvedené znamená, nie je z listiny zrejmé (možno iba predpokladať a hádať, či nejde náhodu o príjem zo živnosti). Čistý mesačný príjem vo vzťahu k žalovanému v 2. rade však nie je vo vyjadrení žalobcu a ani v dotknutej listine (žiadosti) uvedený. Následne žalobca predkladá pracovnú zmluvu žalovaného v 2. rade, z ktorej možno vyvodiť, že pracovný pomer žalovaného v 2. rade vznikol 01.06.2013 a z predkladaných výplatných pások za mesiace 6,7/2013 vyplýva priemerná čistá mzda na úrovni 279,43 eur. Za mesiace priamo predchádzajúce poskytnutiu úveru (9,10,11/2013) neboli uvedené žiadne údaje. Obdobne ani z listiny „Dáta dopytu “ nevyplývajú žiadne ďalšie informácie a ani nie je zrejmé, aký subjekt túto listinu vystavil. Žalovaní mali za to, že ani súd, ani oni nemajú hádať, čo chcel žalobca preukazovať týmito listinami a aké údaje z nich vyvodzovať.
57. Vo vzťahu ku skúmaniu príjmu žalovaného v 1. rade (dlžníka) uviedli, že z listiny „Žiadosť o úver bez záložného práva zo dňa 04.09.2013“ nevyplýva žiaden údaj o príjme. Čistý mesačný príjem vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nie je vo vyjadrení žalobcu a ani v dotknutej listine (žiadosti) uvedený.
58. V ďalšom žalovaní namietli, že vo vzťahu ku skúmaniu úverových registrov žalobca uviedol, že skúmal register „SRBI/NRKI“. Ide o tvrdenie pravdivé iba čiastočne, keďže údaje z registra NRKI žalobca neskúmal a ani nepredložil žiaden dôkaz. Žalobca neskúmal úverové zaťaženie žalovaných v nebankovom registri klientskych informácií (NRKI). V tejto súvislosti poukázali na ďalšie bezobsažné a ničím nepreukázané tvrdenie o závere žalobcu „o vyhovujúcej platobnej disciplíne žalovaných v zmysle platných podmienok poskytovania úverov“.
59. Údaje o výdavkoch žalobca tiež nijakým spôsobom nepreukázal a ani neuviedol.
60. Z uvedeného tak podľa tvrdenia žalovaných vyplýva, že záver žalobcu že „dostatočným spôsobom skúmal bonitu“ je iba účelovým a nepreukázaným tvrdením. Žalobca bol v zmysle platnej právnej úpravy povinný skúmať a posúdiť bonitu žalovaných s odbornou starostlivosťou, teda najprv si zaobstarať údaje, tieto preveriť (najmä príjmy, výdavky, úverové zaťaženie, dobu trvania zmluvy, rodinný stav) a následne ich posúdiť s odbornou starostlivosťou.
61. Na okraj tiež poukázali na definíciu odbornej starostlivosti podľa ust. § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorou sa rozumie „úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.“
62. Z konania žalobcu možno usúdiť, že jeho arbitrárny, nejasný a neúplný postup pri skúmaní bonity spotrebiteľov nenapĺňa ani všeobecné kritéria všeobecného zákonného rámca ochrany spotrebiteľa a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o splnení prísnych kritérií v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
63. Poukázali i na sumy životného minima v danom čase (žalovaní mali v danom čase nezaopatrené dieťa (syn Michal).
64. Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú, sa považuje suma alebo úhrn súm: · 198,09 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu , · 138,19 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu , · 90,42 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa .
65. Životné minimum dvojice s jedným nezaopatreným dieťaťom sa vypočíta nasledovne, 198,09 € + 138,19 € + 90,42 € = 426,70 € a predstavuje sumu 426,70 € mesačne.
66. Pokiaľ by sa aj bral do úvahy príjem žalovaného za mesiace 6/7/2013 za relevantný, tak z predložených dôkazov vyplýva preukázaný príjem v priemere 279,43 eur. Pri porovnaní so sumou životného minima rodiny žalovaných v danom čase na úrovni 426,70 eur nie je možné konštatovať iný záver, ako záver o absolútnom zlyhaní skúmania bonity žalovaných!
67. Nakoľko dodržanie odbornej starostlivosť nebolo preukázané, práve naopak – bol preukázaný opak, poskytnutý spotrebiteľský úver sa podľa žalovaných považuje za bezúročný a bez poplatkov a bez možnosti žalobcu úver predčasne zosplatniť podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
68. V súvislosti s riadnym preukázaním rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe žalovaní poukázali na ust. § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého žalobca nemôže iba odkázať na pripojené dôkazy. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, musia byť jednoznačné a konkrétne a nie je povinnosťou súdu a žalovaných hľadať v súdnom spise dôkazy, z ktorých majú vyplynúť pre žalobcu rozhodujúce skutočnosti.
69. Vzhľadom k právnemu názoru žalovaných uvedenému vyššie, títo mali za to, že žalobca nebol oprávnený vykonať úkon predčasnej splatnosti, avšak keďže tak učinil, postupoval priamo v rozpore so zákonom a právny úkonu predčasnej splatnosti je nutné hodnotiť ako úkon pre rozpore so zákonom.
70. Podľa tvrdenia žalovaných žalobca opomína, že okrem dodržania špeciálnej právnej úpravy úkonu predčasnej splatnosti v ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ, nemožno opomínať ani všeobecnú právnu úpravu právnych úkonov a následky jej nedodržania.
71. Podľa § 37 ods. 1 OZ: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“
72. Úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok.
73. V tomto prípade žalovaný poukázali na neurčitosť a nejasnosť úkonu predčasnej splatnosti z dôvodov, že z úkonu predčasnej splatnosti nie je zrejmé:
- s akým konkrétnym plnením mali byť žalovaní v omeškaní (či splátka vkladu, či splátka úroku z úveru),
- špecifikácia splátky, s ktorou mali byť v omeškaní viac ako 3 mesiace,
- termín splatnosti danej splátky,
- na základe akého zmluvného ustanovenia by malo dôjsť k úkonu predčasnej splatnosti (v dokumentoch sa neurčito poukazuje na zmluvu. resp. VPSS, alebo sa nepoukazuje vôbec),
- či bola pri zosplatnení dodržaná lehota vyplývajúca z § 565 OZ „do splatnosti najbližšej splátky“.
74. Zo strany súdov musí byť posudzovaný úkon predčasnej splatnosti, nakoľko pokiaľ majú nastať právne dôsledky predčasnej splatnosti, musí byť predčasná splatnosť aj po obsahovej stránke vykonaná zrozumiteľne bez pochybností o jej obsahu. Dodávateľ je povinný poskytovať spotrebiteľovi informácie v takej miere, aby bolo bez pochyby zrejmé, čo je ich obsahom.
75. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa má spotrebiteľ právo na informácie a právo na ochranu svojich ekonomických záujmov. Pokiaľ je spotrebiteľ konfrontovaný s výzvou dodávateľa na predčasnú splatnosť, či samotným úkonom predčasnej splatnosti, pričom úkon predčasnej splatnosti vyvoláva zásadné právne účinky pre spotrebiteľa (zväčša negatívne) s priamym vplyvom na jeho ekonomické záujmy, potom tieto úkony musia byť vykonané jasne určito a zrozumiteľne.
76. Ak tomu tak nie je, dochádza aj k obmedzeniu možnosti spotrebiteľa reagovať na úkony dodávateľa. Nie je možné argumentovať proti neurčitým úkonom (napríklad argumentovať tým, že zmluva neobsahuje ustanovenie, od ktorého veriteľ odvodzuje svoje nároky, alebo tým že splátka bola zaplatená, keď spotrebiteľ ani nevie, ktorá splátka nemala byť podľa tvrdení dodávateľa zaplatená). Takýmto konaním je porušené aj právo spotrebiteľa na prípadnú reklamáciu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
77. Podľa žalovaných platí, že pri výklade ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ s poukazom na § 37 OZ je nevyhnutné analogicky aplikovať § 54 ods. 2 OZ: „V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“
78. Opačný výklad by viedol k vytvoreniu ďalšieho priestoru pre dodávateľa na porušovanie práv spotrebiteľa a takýto stav je nutné považovať za nežiadúci priamo odporujúci zákonu a zásadám ochrany spotrebiteľa.
79. Na základe vyššie uvedeného mali žalovaní za to, že žalobca nepreukázal platné zosplatnenie úveru podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ a úkon predčasnej splatnosti je neplatným právnym úkonom.
80. V podanej žalobe sa podľa žalovaných neuvádza akú sumu mala byť žalovanými už zaplatená. Žalobca v žalobe iba uvádza akú sumu vkladov zaúčtoval ku dňu ním tvrdenej predčasnej splatnosti (2.126,24 eur) a aká suma bola uhradená po úkone predčasnej splatnosti (3.063 eur).
81. Žalobca však neuvádza aká suma bola zaplatená od momentu uzatvorenia zmluvy o úvere (10.12.2013) do žalobcom tvrdenej predčasnej splatnosti úveru (27.01.2021), t. j. za obdobie 8 rokov.
82. Opäť s poukazom na ust. § 132 ods. 2 CSP žalovaní navrhli, aby žalobca presne uviedol sumu, ktorú žalovaní uhradili za obdobie od uzatvorenia zmluvy ku dňu podania žaloby a zároveň presne konkretizoval z akých podkladov a akých údajov vychádza, aby bolo možné na jeho tvrdenia reagovať.
83. Podľa žalovaných je úlohou žalobcu v spore uviesť konkrétne skutkové tvrdenia, uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností podľa § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP.
84. Žalobca pre úspech v spore musí uviesť také skutočnosti, z ktorých bude možné vyvodiť nielen oprávnenosť jeho nároku, ale subsumovať rozhodujúce skutkové tvrdenia pod hypotézu konkrétnej hmotno-právnej normy (tzv. substancovanie skutkových tvrdení).
85. Uvedenie rozhodujúcich skutočností musí viesť k možnosti súdu preskúmať na základe vykonaného dokazovania ich správnosť, respektíve pravdivosť.
86. Ak si žalobca túto povinnosť nesplní, nemôže súd za žalobcu tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia sám vyhľadať z predložených dôkazov, aby tým nahrádzal procesnú nečinnosť žalobcu podľa ust. § 132 ods. 2 CSP. Inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán sporu (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1Cdo/188/2021 zo dňa 25.05.2022).
87. Súd môže vykonať dôkazy na zistenie a preukázanie rozhodujúcich skutočností. Nie naopak. Dôkazy nemajú slúžiť na to, aby na základe výsledkov dokazovania bolo možné vyvodiť rozhodujúce skutkové tvrdenia pre aplikáciu konkrétnej hmotnoprávnej normy. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom súdu zistila, či existujú skutočnosti v jej prospech (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571).
88. Skutkové tvrdenia žalovaných ako prostriedky procesnej obrany žalobca v ďalšom priebehu konania účinne nepoprel. Žalovaní ich preukázali Prehľadom o výške životného minima od 01.07.2013 s dôrazom na dvojicu s jedným nezaopatreným dieťaťom, Rodným listom G. B., syna žalovaných. 89. V prejednávanom spore sú predmetom konania peňažné prostriedky v celkovej výške 16.885,37 eur.
90. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prehľadu splátok a úhrad a oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bol zistený tento skutkový stav:
91. Žalobca uzavrel so žalovanými 10.12.2013 Zmluvu o úvere. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 17.000 eur.
92. Ročná úroková sadzba bola stranami dohodnutá na úrovni 6,69 %.
93. Dlh sa žalovaní zaviazali splatiť 245 mesačnými splátkami vo výške 94,78 eur.
94. Splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na 15.12.2043.
95. RPMN v zmluve bola dojednaná na úrovni 7,05 %.
96. Žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k 27.01.2021. O tom boli žalovaní informovaní listom z 27.01.2021. Ten obaja prevzali 03.02.2021.
97. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaní mali žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 17.000 eur. Z prostriedkov procesného útoku žalobcu nebolo preukázané, akú sumu na dlh žalovaní zaplatili. Dlh vo výške žalovanej sumy nezaplatil.
98. Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd dospel k nasledovným právnym záverom.
99. Právne vzťahy sporových strán sa riadia ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
100. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje (ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
101. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (ust. § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch).
102. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (ust. § 53 ods. 9 OZ).
103. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
104. Žalobca v prejednávanom spore ani netvrdil, žeby sa pôvodný veriteľ so žalovaným dohodol na svojom práve žiadať v prípade omeškania jednorazové splatenie pohľadávky tak ako to predpokladá ust. § 565 OZ. Toto právo mu však vyplýva zo Všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby.
105. Žalobca v právnom postavení veriteľa si ho uplatnil spôsobom odporujúcim kogentnému ustanoveniu § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Táto skutočnosť je zrejmá z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania. Vyhlásenie predčasnej splatnosti z 27.01.2021 je tak právnym úkonom neplatným keďže je v rozpore so zákonom (ust. § 39 OZ).
106. Nepreukázal ani splnenie povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného úver splatiť tak ako mu táto povinnosť vyplýva z ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
107. Prvoradou povinnosťou súdu bolo preskúmať, či veriteľ pohľadávky s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C–679/18).
108. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.).
109. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom (ust. § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).
110. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ust. § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).
111. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. nenavrhol žiaden dôkaz ani skutkové tvrdenie.
112. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
113. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.
114. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.
115. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého zmluvného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
116. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice 2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.
117. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).
118. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer Finance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom zmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základe ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným
vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.
119. V prejednávanom spore žalobca v žalobe ani netvrdil, žeby veriteľ posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver.
120. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ust. § 132 ods. 1C. s. p.).
121. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ust. § 132 ods. 2 C. s. p.).
122. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie splnenia esenciálnej zákonnej povinnosti neuplatnil žiaden prostriedok procesného útoku.
123. Podľa ust. § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
124. Podľa ust. § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca v žalobe nesplnil základnú povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak ako mu to ukladá ust. § 150 ods. 1 C. s. p.
125. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.
126. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.
127. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.
128. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom.
129. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.
130. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.
131. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR 385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť.
132. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť ak už nie v žalobe
tak vo vyjadrení k odporu (quassi replike) žalovaných, v ktorom práve túto skutkovú okolnosť namietali. Uvedenú procesnú povinnosť však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné dôkazy, ktoré boli súčasťou prílohy jeho vyjadrenia.
133. Na tomto mieste je potrebné prisvedčiť právnemu názoru žalovaných, ktorí vo vyjadrení zo 06.12.2023 namietli, že žalobca nemôže iba odkázať na pripojené dôkazy. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, musia byť jednoznačné a konkrétne a nie je povinnosťou súdu a žalovaných hľadať v súdnom spise dôkazy, z ktorých majú vyplynúť pre žalobcu rozhodujúce skutočnosti.
134. Zároveň súd prevej inštancie upriamuje pozornosť na rozhodovaciu činnosť súdov vyššej inštancie, podľa ktorej: „Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať. (uznesenie Krajského súdu v Prešove, zo 07.07.2022, sp. zn. 19CoCsp/15/2022).
135. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností súvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy so žalovanými, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie sú ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet).
136. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe a jeho vyjadrení k odporu doručenom súdu prvej inštancie 9.11.2023 dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.
137. Možno preto uzavrieť, že veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaných v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď túto zákonnú povinnosť síce splnil, avšak tak, že na údaje získané z príslušných registrov a databáz neprihliadal, čím hrubo porušil povinnosť podľa ust. § 7 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.
138. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti). Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).
139. Pôvodný veriteľ pohľadávky nesplnil povinnosť podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., a preto i z tohto dôvodu nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (ust. § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).
140. Žalobca preukázal doručenie Oznámenia pôvodného veriteľa o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru do dispozičnej sféry žalovaných. Nepreukázal však splnenie podmienky vyplývajúcej z ust. § 98 ods. 2 Zákona o bankách keď v konaní nepredložil také skutkové tvrdenia ani nenavrhol dôkaz, z ktorých by bolo zrejmé, žeby ako veriteľ pohľadávky žalovaných pred vyhlásením úveru za predčasne splatný riadne písomne vyzval na splnenie dlhu so špecifikáciu splátky, s ktorou by bol v omeškaní. V listinnom dôkaze označenom ako ,,Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ z 27.10.2020 tento údaj absentoval.
141. Veriteľ pohľadávky si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom odporujúcim vyššie citovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť je zrejmá z vykonaného dokazovania. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je tak právnym úkonom neplatným, keďže je v rozpore so zákonom (ust. § 39 OZ).
142. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie pokračuje do splatnosti poslednej splátky (15.12.2043).
143. V dôsledku posledne uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto bola zamietnutá.
144. Podľa § 255 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
145. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia, aplikujúc zásadu úspechu v konaní. Žalovaní boli v konaní úspešní, a preto im bol voči žalobcovi priznaný nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (Výrok II).
146. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.