Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/47/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcov 1/ G. U., narodenej XX. 4. XXXX, bytom Z. Z., F. XX, 2/ U. E., narodenej 2. XX. XXXX, bytom U., Y. XXX/XX, 3/ C.. I. P., narodeného XX. 7. XXXX, bytom Z. Z., U. XXXX/XX, 4/ G. P. P., narodeného X. X. XXXX, bytom v H., N., RD R., XXX XX G. X., právne zastúpených JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou v Trenčíne, Partizánska 58, proti žalovanému Mesto Trenčianske Teplice, so sídlom M. R. Štefánika 4, Trenčianske Teplice, IČO: 00 312 088, právne zastúpenému JUDr. Máriou Bustinovou, advokátka v Trenčianskych Tepliciach, Ľ. Štúra 330/5, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobkyni priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa domáhali, aby súd určil, že poručiteľka W. P., rodená V., narodená 7. 2. XXXX, naposledy bytom Z. Z., X. F. XXX/XX, zomrelá XX. 5. XXXX, bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou parcely registra "C", číslo XXXX/X, o výmere 1036 m2, druh pozemku záhrady, zapísanej na liste vlastníctva číslo 1, katastrálne územie Z. Z., v pomere 1/1.

2. Žalobkyňa uviedla, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko súčasný evidovaný stav, vyplývajúci z aktuálneho listu vlastníctva je, že vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti je výlučne žalovaný, t. j. v pomere 1 /1. Mala za to, že tento stav nie je v súlade so skutočným právnym stavom a ako výlučný vlastník vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti by mala byť zapísaná ku dňu svojej smrti poručiteľka, právna predchodkyňa žalobkyne W. P., rod. V.. Súdne rozhodnutie o určení vlastníctva môže byť podkladom pre dodatočné konanie o dedičstve a následne k vykonaniu zmeny v katastri nehnuteľností. S prihliadnutím k významu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností ako aj jeho právnym účinkom (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukaz vlastníckeho práva) je odôvodnený záver, že súčasné postavenie žalobkyne je neisté a bez požadovaného určenia by jej právo mohlo byť ohrozené.

3. Na základe osvedčenia o dedičstve č. k. -31 zo dňa 9. 12. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. 12. 2014 sa žalobkyňa stala jediným dedičom po svojej matke W. P., rod. V., narodenej 7. 2. XXXX, zomrelej XX. X.XXX. Matka žalobkyne W. P. aj jej manžel I. P. museli za svojho života predať v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, k. ú. Z. Z., štátu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 10. 1983 a kúpnej zmluvy zo dňa 2. 12. 1983 s rovnakým odôvodnením, výkupu pozemku za účelom zriadenia školského pozemku pri novej základnej škole, ktoré sa však nikdy následne nezrealizovalo. Právna predchodkyňa žalobkyne W. P. po smrti svojho manžela I. P. požiadala v zmysle vtedy platného a účinného

o vrátenie oboch parciel č. XXXX/X a č. XXXX/X do jej výlučného vlastníctva. S Mestom Trenčianske Teplice uzavrela dohodu o vydaní nehnuteľnosti dňa 28. 12. 1992, ktorá sa však týkala iba parc. č. XXXX/X. Následne Pozemkový úrad Trenčín vydal rozhodnutie č. 1102/92/PÚ dňa 9. 8. 1993 o tom, že neschvaľuje dohodu o vydaní nehnuteľností, z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala tieseň a nápadne nevýhodné podmienky predaja pozemku. Proti tomuto rozhodnutiu pozemkového úradu sa W. P. odvolala, Krajský súd v Bratislave vydal rozsudok č. k. -5 dňa 29. 4. 1994, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie Pozemkového úradu Trenčín a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pozemkový úrad Trenčín napokon schválil dohodu o vydaní nehnuteľnosti (rozhodnutie č. 1102/92/PÚ zo dňa 11. 10. 1994, ktorý nadobudol právoplatnosť 29. 10. 1994). V zmysle vyššie uvedeného postupu bola potom parc. č. XXXX/X, k. ú. Z. Z., zapísaná do výlučného vlastníctva W. a následne túto parcelu žalobkyňa ako jediný dedič po W. P. zdedila. Až počas dedičského konania po svojej matke žalobkyňa zistila, že parc. č. XXXX/X, k. ú. Z. Z., nie je súčasťou dedičského konania a túto má ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný žalovaný.

4. Žalobkyňa mala za to, že v danom prípade došlo v minulosti k chybe v konaní správnych orgánov a parc. č. XXXX/X. k. ú. Z. Z. nebola riešená, teda vrátená pôvodnej vlastníčke obdobným spôsobom ako parc. č. XXXX/X, pričom išlo o totožné prípady, parcely vykúpené rovnakým násilným spôsobom, na rovnaký účel, obe mali byť riešené rovnakým spôsobom v zmysle po uplatnenom nároku zo strany oprávnenej osoby. V minulosti právna predchodkyňa žalobcov uplatnila svoj nárok na vrátenie ako parc. č. XXXX/X tak aj parc. č. XXXX/X, k. ú. Z. Z. naraz v spoločnej písomnej žiadosti, z rovnakých dôvodov v prípade oboch parciel, žiadala vrátiť obe parcely spoločne, z neznámych dôvodov bola následne riešená zo strany správnych orgánov len parc. č. XXXX/X. Úplne absentuje riešenie zo strany vtedajších správnych orgánov ohľadom parc. č. XXXX/X. Právna predchodkyňa žalobkyne už od roku 1990 do roku 1991 opakovane uplatnila svoj nárok na vrátene oboch parciel č. XXXX/X aj XXXX/X, pričom správne orgány riešili svojím rozhodnutím len parc. č. XXXX/X s opomenutím riešenia parc. č. XXXX/X. Oprávnená, t. j. právna predchodkyňa žalobkyne sa obrátila včas a na príslušný orgán. Spoločná písomná žiadosť o vrátenie oboch parciel bola podkladom pre uzatvorenie dohody o vydaní nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X. Od roku 1994, t. j. od vrátenia parc. č. XXXX/X, sa ako právna predchodkyňa žalobkyne, tak aj žalobkyňa s ostatnou rodinou domnievali, že im patria, resp. boli vrátené obe parcely naraz, t. j. parc. č. XXXX/X aj č. XXXX/X a tieto nerušene od r. 1994 doposiaľ užívajú. 0 obe parcely sa starajú rovnako, nakoľko obe sú spoločne oplotené pôvodným pletivom z čias, keď pozemky ešte vlastnila W. P. s manželom. Parc. č. XXXX/X a XXXX/X nikdy neboli oddelené plotom alebo inou prekážkou, vždy tvorili a tvoria jeden celok. Právna predchodkyňa žalobkyne ako aj žalobkyňa s manželom sa o obe parcely starali, kosili ich, čistili, ošetrovali ovocné stromy, zberali plody. Žalovaný nikdy o daný pozemok nejavil záujem ako vlastník, nestaral sa oň. Právna predchodkyňa žalobkyne ako aj žalobkyňa od roku 1994 doposiaľ užívali parc. č. XXXX/X ako svoju vlastnú v domnení, že im patrí.

5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na spôsob, ako si právna predchodkyňa žalobkyne uplatňovala nárok podľa . Žalobkyňa listom zo dňa 1. 2. 2016, doručeným Msú Trenčianske Teplice toho istého dňa, žiadala žalovaného o vydanie pozemku reg. "C", parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 1036 m2 v k .ú. Z. Z., ktorý je zapísaný na LV č. X., jej právnej predchodkyni - matke W. P. titulom, že pravdepodobne došlo k nedopatreniu pri uzatváraní dohody o vydaní nehnuteľnosti spísanej dňa 28. 12. 1992 medzi Mestom Trenčianske Teplice a jej nebohou matkou, ktorou jej bol vydaný pozemok parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 1159 m2. Po posúdení všetkých dokladov s vecou súvisiacich, ktoré mal žalovaný k dispozícii, oznámil listom zo dňa 17. 4. 2016 žalovanej, že Mesto Trenčianske Teplice nemá právny titul, na základe ktorého by mohlo dôjsť k uzatvoreniu dohody o vydaní pozemku reg. "C", parc. č. XXXX/X. upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k pozemkom. Pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k. ú. Z. Z. prešli do vlastníctva štátu a následne Mesta na základe riadne uzatvorených troch kúpnych zmlúv s rodičmi žalobkyne a Československým štátom, zastúpeným ONV v Trenčíne, a to dňa 13. 8. 1976, kde z predmetných pozemkov bolo vykúpených celkom 150 m2, zmluvou zo dňa 21. 10. 1983, uzatvorenou medzi rodičmi žalobkyne a Československým štátom zastúpeným MNV v Trenčianskych Tepliciach (parc. č. XXXX/X), a zmluvou z 2. 12. 1983, uzatvorenou medzi rodičmi žalobkyne a Československým štátom zastúpeným MNV v Trenčianskych Tepliciach (parc. č. XXXX/X). Vydanie nehnuteľnosti podľa uvedeného v predmetnom prípade prichádzalo do úvahy za splnenia podmienok uvedených v , a to ak kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Oprávnená osoba bola povinná uplatniť svoj nárok na príslušnom okresnom úrade a zároveň

vyzvať povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba mohla dobrovoľne na základe výzvy oprávnenej osoby uzavrieť v lehote 60 dní od podania tejto výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti, ktorá podliehala schváleniu okresným úradom formou rozhodnutia. Ak k dohode medzi povinnou a oprávnenou osobou nedošlo, rozhodoval o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný úrad. Právo na vydanie nehnuteľnosti mohla oprávnená osoba uplatniť do 31. 12. 1992. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká. Vzhľadom na to, že z listinných dôkazov pripojených k žalobe nevyplýva, že nárok právnej predchodkyne žalobkyne k vydaniu pozemku parc. č. XXXX/X v k. ú. Trenčianske Teplice bol uplatnený na príslušnom okresnom úrade (v roku 1992 bol príslušný Pozemkový úrad Trenčín) tak, ako vyžadoval zákon, titulom neuplatnenia nároku na jeho vydanie tento nárok zanikol. Za predpokladu, že oprávnená osoba uplatnila svoj nárok v lehote do 31. 12. 1992 na príslušnom okresnom úrade a povinná osoba pozemok dobrovoľne v lehote 60 dní od uplatnenia nevydala, prichádzal do úvahy postup, na základe ktorého rozhodoval Pozemkový úrad Trenčín o priznaní alebo nepriznaní vlastníckeho práva oprávnenej osoby. V prípade nesúhlasu právnej predchodkyne žalobkyne s rozhodnutím Pozemkového úradu Trenčín č. 1102/92/PÚ zo dňa 11. 10. 1994, právoplatným 29. 10. 1994, ktorým bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti pozemok parc. č. XXXX/X k. ú. Z. Z., a to či už vzniknutým nedopatrením, úradnou chybou ( ako uvádza žalobkyňa) , bolo namieste podanie odvolania proti nemu v intenciách podľa poučenia v ňom uvedenom a následne postup podľa piatej časti vtedy platného z. č. . V žiadnom prípade neboli právni predchodcovia a ani žalobkyňa dobromyseľní pri užívaní pozemku parc. č. XXXX/X, čo vyplýva z listinných dôkazov pripojených k žalobe. Predpokladom oprávnenosti držby je to, aby ten, kto s vecou nakladá ako so svojou, bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec ako vlastníkovi patrí. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne mala z právoplatného rozhodnutia správneho orgánu vedomosť, že nie je vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/X a bola jej vydaná len parc. č. XXXX/X a nie aj parc. č. XXXX/X.

6. Z listinných dôkazov súd zistil, že na základe Osvedčenia o dedičstve, č. k. -31 zo dňa 9. 12. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 12. 2014, sa žalobkyňa stala jediným dedičom po svojej matke W. P., rod. V., zomrelej XX. 5. XXXX. Parcela registra "C", číslo XXXX/X, o výmere 1036 m2, druh pozemku záhrady, je zapísanej na liste vlastníctva číslo 1, katastrálne územie Trenčianske Teplice, v pomere 1/1 pre vlastníka žalovaného.

7. Matka žalobkyne W. P. aj jej manžel I. P. uzavreli 21. 10. 1983 kúpnu zmluvu, ktorou predali parc. č. 2321/1 Československému štátu, zastúpenému Mestským národným výborom v Trenčianskych Tepliciach za 24 818,- Kčs. Ďalej uzavreli 2. 12. 1983 kúpnu zmluvu, ktorou predali parc. č. XXXX/X Československému štátu, zastúpenému Mestským národným výborom v Trenčianskych Tepliciach za 7 763,- Kčs. Listom zo dňa 30. 7. 1990, adresovaným Okresnému národnému výboru Trenčín, požiadal podpísaný C.. I. P. ako splnomocnený zástupca W.j o vrátenie vyvlastnených pozemkov parc. č. X3XX/ X, X v Trenčianskych tepliciach. W. P. písomne dňa 19. 9. 1990 u rovnakého adresáta urgovala vrátenie vyvlastnených pozemkov č. XXXX/X, 2. MsNV Trenčianske Teplice písomne dňa 8. 10. 1990 oznámil W. P., že pre rozšírenie ochranných pásiem a vytvorenie zelene v sídlisku SNP boli vykupované priľahlé pozemky, aj jej pozemok parc. č. XXXX/X. Tento pozemok nebol vyvlastnený, ale dobrovoľne vykúpený, o čom svedčí aj kúpna zmluva z 3. 12. 1983, preto vrátenie pozemku nemôže byť realizované. W. P. písomne dňa 14. 8. 1991 žiadala Mestský úrad Trenčianske Teplice o vrátenie parciel č. XXXX/X a XXXX/X, úrad jej 10. 9. 1991 odpovedal, že jej žiadosť bola prejednaná. W. P. písomne dňa 16. 9. 1992 vyzvala Mestský úrad Trenčianske Teplice na vydanie parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Následne právna predchodkyňa žalobkyne uzatvorila s Mestom Trenčianske Teplice dohodu o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 28. 12. 1992, ktorá sa týkala iba parc. č. XXXX/X. Pozemkový úrad Trenčín vydal rozhodnutie č. 1102/92/PÚ dňa 9. 8. 1993 o tom, že neschvaľuje dohodu o vydaní nehnuteľností, zo dňa 28. 12. 1992 ohľadne parc. č. XXXX/X z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala tieseň a nápadne nevýhodné podmienky predaja pozemku. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu pozemkového úradu podal vtedajší právny zástupca právnej predchodkyne žalobkyne odvolanie dňa 8. 9. 1993, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave vydal rozsudok č. k. -5 dňa 29. 4. 1994, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie Pozemkového úradu Trenčín a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pozemkový úrad Trenčín potom vydal rozhodnutie č. 1102/92/PÚ dňa 11. 10. 1994, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 1994, ktorým schválil dohodu o vydaní nehnuteľnosti, parc. č. XXXX/X. V zmysle vyššie uvedeného postupu bola parc. č. XXXX/X, k. ú. Trenčianske Teplice zapísaná do výlučného vlastníctva W. P. a následne túto žalobkyňa zdedila.

8. Žalobkyňa uviedla, že príslušné úrady konali len o parcele č. XXXX/X a z neznámych dôvodov nekonali o parcele č. XXXX/X. Ak k tejto parcele bolo zamietavé stanovisko, prípadne rozhodnutie príslušného úradu, nemá žalobkyňa k dispozícii, že o druhej parcele č. XXXX/X nikdy nebolo rozhodnuté. Pokiaľ by išlo o zamietavé stanovisko, keby existovalo, bola by možnosť brániť sa proti nemu zákonnými prostriedkami. Faktom zostáva, že ďalej sa konalo len o jednej parcele a keď napokon obdržala záverečné stanovisko pozemkového úradu z 11. 10. 1994, kde bola schválená dohoda o vydaní parcely č. XXXX/X, mala právna predchodkyňa žalobkyne za to, že jej bola vydaná záhrada ako celok. Vyplýva to z toho, že obidve parcely sú spoločne oplotené, ešte z čias, keď ich vlastnili rodičia žalobkyne, vždy sa užívali ako záhrada obe parcely spoločne. Žalobkyňa dodala, že matka im len oznámila, že im vrátili záhradu a tým to bolo vybavené. Že sa vrátila iba jedna parcela zistili až v dedičskom konaní po matke. Terajší vlastník parcely č. XXXX/X nikdy o túto parcelu neprejavil žiadny záujem, tak je to doposiaľ. Doposiaľ je na parcele záhrada, ovocné stromy.

9. Svedok L. U., manžel žalobkyne, uviedol, že bol už pri tom, keď svokrovcov, manželov P., požiadali o predaj parciel č. XXXX/X a 2, vykupovali od nich ešte ďalší majetok, v súvislosti s výstavbou sídliska. Svokrovci sa ťažko zmierovali s tým, že prídu o záhradu. Po revolúcii svokra iniciovala, že treba žiadať vrátenie obdivoch parciel, tak jej pomohol, napísal jej žiadosť na vrátenie obidvoch parciel, písali na Okresný národný výbor v Trenčíne. Potom zistil, že sa treba obrátiť aj na pozemkový úrad a podobne. Listy písal on, svokra podpísala, pokiaľ dostala nejaké rozhodnutie, neukázala mu ho, len ho informovala. Potom došlo k tomu, že v súdnom rozhodnutí bola napísaná už len jedna parcela, on toto súdne rozhodnutie nevidel, keď ho svokra dostala, bola naradostená, že jej vrátili záhradu a povedala im iba toľko. To, že v konkrétnych rozhodnutiach bola iba jedna parcela, sa zistilo až po smrti svokry.

10. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

11. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. .)

13. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva v zmysle . Súd mal za to, že, vzhľadom na okolnosti veci, mala na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

14. Žalobkyňa vymedzila svoj uplatnený nárok tvrdením, že k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla vlastnícke právo jej matka, W. P., na základe naplnenia dôvodov vyžadovaných v ustanovení pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom veci. Držba je pritom faktický stav,

pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju, požíva jej plody a úžitky, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že mu vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, patrí. V takomto prípade ide o oprávnenú držbu.

15. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že "vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, a c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol."

16. V rozsudku sp. zn. Najvyšší súd SR skonštatoval, že "v dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je. Preto ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len formálnym úkonom. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu."

17. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. , ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 74/2015, dospel k právnemu záveru, v zmysle ktorého "oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme". Dovolací súd v uvedenom judikáte vysvetlil, že o dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný. Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nikoho neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

18. V danej veci súd skúmal, či boli naplnené zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobkyne vydržaním. V prvom rade skúmal, či matka žalobkyne bola oprávnenou držiteľkou parc. č. XXXX/X k. ú. Z. Z.. Nebolo sporné, že v roku 1983 W. P. s manželom uzavreli dve kúpne zmluvy, na základe ktorých prešlo vlastníctvo parciel č. XXXX/X a XXXX/X na štát. Bolo preukázané, že W. P. si v roku 1990 uplatnila nárok na vydanie oboch parciel v zmysle ustanovení . Rovnako z dokazovania vyplýva, že W. P. získala späť iba parcelu č. XXXX/ X. Z akého dôvodu sa tak stalo, či bolo cieľom rozhodovania príslušných orgánov parcelu č. XXXX/ X nevydať, alebo išlo o omyl, nie je známe. V každom prípade už v dohode o vydaní nehnuteľnosti z

28. 12. 1992 je uvedená iba parcela č. XXXX/X, rovnako ako v rozhodnutí pozemkového úradu z 9. 8. 1993, rozsudku Krajského súdu v Bratislave aj v konečnom rozhodnutí pozemkového úradu z 11. 10. 1994, pričom aj odôvodnenia týchto rozhodnutí smerujú k skutkovým okolnostiam a dôvodnosti vydania len parcely č. XXXX/X. Pri prečítaní týchto rozhodnutí podľa názoru súdu nemohla W. P. nadobudnúť presvedčenie, že jej boli vydané obe parcely. Nadobudnúť tento poznatok vyžadovalo len rozhodnutia si prečítať a pre prípad nespokojnosti využiť v danom čase možné prostriedky nápravy. Nešlo o situáciu, kedy by pre pochopenie obsahu uvedených rozhodnutí boli potrebné špecifické odborné znalosti. Preto súd dospel k záveru, že W. P. nebola oprávnenou držiteľkou spornej parcely a nebol teda naplnený už prvý predpoklad nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol. K tomuto názoru súd dospel z predložených listinných dôkazov, preto nebol dôvod žiadať od príslušných úradov dokumentáciu k parcele č. XXXX/X a tento navrhovaný dôkaz súd nevykonal.

19. Žalovaný bol v spore plne úspešnou stranou, preto mu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , , "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.