Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/47/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Slovenský mliekárenský zväz, IČO: 17 314 402, Záhradnícka 21, 811 07 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: MLIEKOTATRY, DRUŽSTVO, v likvidácii, IČO: 36 514 110, so sídlom Bezručova 15, 058 01 Poprad, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s. r. o., IČO: 36 858 935, so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, o zaplatenie 3.395,96 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -374 zo dňa 02. apríla 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v bode I. a III.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.395,96 eur spolu s 7,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 214,68 eur od 04.11.2008 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 200,64 eur od 10.12.2008 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 177,14 eur od 10.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 180,19 eur odo dňa 10.02.2009 do zaplatenia, zo sumy 185,52 eur od 17.03.2009 do zaplatenia, zo sumy 209,85 eur od 07.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 252,15 eur od 09.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 260,90 eur od 10.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 295,80 eur od 11.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 290,69 eur od 05.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 290,45 eur od 09.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 294,46 eur od 09.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 273,94 eur od 05.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 269,55 eur od 08.12.2009 do zaplatenia. II. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta. III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.“

2. 2.1 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou z 08.10.2010 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 3.395,96 eur spolu so 7,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 214,68 eur od 04.11.2008 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 200,64 eur od 10.12.2008 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 177,14 eur od 10.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 180,19 eur od 10.02.2009 do zaplatenia, zo sumy 185,52 eur od 17.03.2009 do zaplatenia, zo sumy 209,85 eur od 07.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 252,15 eur od 09.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 260,90 eur od 10.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 295,80 eur od 11.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 290,69 eur od 05.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 290,45 eur od 09.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 294,46 eur od 09.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 273,94 eur od 05.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 269,55 eur od 08.12.2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania dôvodiac, že 08.11.2007 bola

uzavretá odvetvová dohoda so Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka a v zmysle čl. 9.7 vznikol žalobcovi nárok na poplatok na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky za každý kalendárny mesiac za každý kilogram skutočne nakúpeného mlieka od výrobcov a žalovaný je nákupca mlieka v zmysle čl. 3 písm. c), a preto mu vznikla povinnosť uhradiť poplatok za mesiace september 2008 až október 2009 v zmysle faktúr 20081346, 20081388, 20081430, 20081469, 20092024, 20092069, 20092113, 20092156, 20092199, 20092242, 20092285, 20092329, 20092372, 20092415. 2.2 Tunajší súd vydal v zmysle uplatneného nároku žalobcu 04.04.2011 platobný rozkaz, č. k. -38, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že mliečny fond nemá právnu subjektivitu a odvetvová dohoda je v rozpore so stanovami odvetvových združení a že Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka združuje prvovýrobcov mlieka, ktorí disponujú 60 % - mi kvóty mlieka a smernica EÚ je odporúčajúca a neexistuje zákonný podklad na uzavretie odvetvovej dohody a pravidlá odvetvovej dohody stratili platnosť, vzhľadom na o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. 2.3 Na zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenia , , o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a (ďalej len „“). 2.4 Vychádzajúc z uvedeného a rešpektujúc právne záväzný názor Krajského súdu v Prešove prezentovaný v uznesení, č. k. z 02.02.2017 súd dospel k záveru, že uzatváranie odvetvových dohôd je právne záväzný akt pre žalovaného a je povinnosťou prispievať poplatkami do mliečneho fondu na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Odvetvová dohoda z 08.11.2007 stanovuje povinnosť výrobcov mlieka a nákupcov mlieka prispievať do mliečneho fondu za každý kilogram mlieka, ktorý predávajú výrobcovia alebo, ktorý nakúpia nákupcovia od výrobcov a nemôžu byť tí, ktorí dohodu rešpektovali znevýhodňovaní voči tým, ktorí dohodu nerešpektovali a poplatky neplatili. Žalovaný ako účastník na trhu s mliečnymi výrobkami je nákupcom mlieka od prvovýrobcov a pri takýchto odvetvových dohodách ho zastupoval Slovenský mliekarenský zväz a žalovaný je účastný odvetvovej dohody. Žalovaný nenamietal uplatnený nárok čo sa týka výšky a rozsahu v zmysle faktúr 20081346, 20081388, 20081430, 20081469, 20092024, 20092069, 20092113, 20092156, 20092199, 20092242, 20092285, 20092329, 20092372, 20092415 v celkovej výške 3.395,96 eur. Odvetvová dohoda z 08.11.2007 neodporuje európskej legislatívne vzhľadom k Nariadeniu Rady č.1234/2007 o možnosti uložiť svojim výrobcom poplatok za podporu v závislosti od množstva alebo ekvivalentu mlieka uvedeného na trhu. Žalovaný nemusel byť priamo účastný odvetvovej dohody, nakoľko odvetvovú dohodu podpisoval zástupca nákupcov mlieka Slovenský mliekarenský zväz. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že vyberanie poplatku nie je dané právnym rámcom a je v rozpore s právnymi predpismi a teda vznikla mu povinnosť na zaplatenie poplatku za obdobie od septembra 2008 do októbra 2009 vo výške 3.395,96 eur. Nakoľko žalovaný si neplnil svoj záväzok riadne a včas dostal sa do omeškania a tak vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške tak, ako boli uplatnené od doby, ako si ich uplatnil žalobca v zmysle ustanovenia , pričom žalovaný nenamietal výšku úroku z omeškania a uplatnenú dobu úroku z omeškania a preto súd v celosti žalobe vyhovel. Čo sa týka návrhu žalovaného na prerušenie konania z 03.10.2017 v zmysle ustanovenia z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ podľa článku 267 v znení: 1) či ustanovenie článku 39 Nariadenia Rady ES 1255/1999 a článku 183 Nariadenia rady ES č.1234/2007 môžu byť aplikované priamo bez implementácie do vnútorného štátneho poriadku SR s priamou účinnosťou na subjekty vnútroštátneho slovenského práva a 2) či možno vyberať poplatky od účastníkov trhu s mliekom podľa Nariadenia Rady ES č.1255/1999, keď účastníkom odvetvovej dohody nie je štát a časť Nariadenia Rady ES nebola implementovaná do vnútroštátneho práva ES SR. Ide o návrh, ktorý už bol podaný aj vo veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. a súd je toho názoru, že ide o účelovo formulované otázky, nakoľko odpoveď na prvú otázku priamo vyplýva z článku 288 ZFEÚ a vo vzťahu k druhej otázke komunitárne právo nebolo jediným východiskom pre vymedzenie práv a povinností pre vnútroštátne subjekty a k stanoveniu poplatku na podporu spotreby a odbytu mlieka mohlo dôjsť dvoma rôznymi spôsobmi a to buď, aby poplatky vyberal priamo štát na základe komunitárneho práva a zmluvy uzavretej so svojimi výrobcami alebo na základe zákonnej delegácie a vnútroštátnej právnej úpravy prostredníctvom záujmových združení podnikateľov, ktorí uzatvorili odvetvovú dohodu. Účastníkmi dohody nemusí byť štát pokiaľ záujmové združenia podnikateľov uzatvorili odvetvovú dohodu v rámci zákonnej delegácie podľa o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a bolo oprávnené uzavretie takejto dohody, a preto súd považoval návrh za nedôvodný aj s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok, a preto návrh na prerušenie konania zamietol.

2.5 O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovení a (ďalej len „“). V danom prípade výška prisúdenej istiny závisela od úvahy súdu, a preto súd vychádzal zo záveru, že žalobca bol v spore úspešný a z toho dôvodu mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktorý sa však bude odvíjať len od výšky prisúdenej istiny. Nezistil totiž žiadny dôvod pre aplikáciu ustanovenia , ktorý možno použiť len výnimočne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal za to, že súd pochybil pri výklade Nariadenia rady č. 1255/1999, lebo podľa jeho názoru táto smernica umožňovala vyberať poplatky pri uzatvorení odvetvových dohôd iba v prípade, že účastníkom tejto dohody bol štát, ktorý bol nositeľom práva. Keďže účastníkom prvej odvetvovej dohody štát nebol, mal za to, že poberanie poplatkov od účastníkov nemá oporu v o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ani v nariadení Rady č. 1255/1999. Poukázal na skutočnosť, že odvetvová dohoda z 08.11.2007 je neplatná, nakoľko bola uzatvorená na základe o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý bol zrušený k 31.12.2007 a nasledujúci deň nadobudol účinnosť o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Mliečny fond nemá právnu subjektivitu, odvetvová dohoda je v rozpore so stanovami odvetvových združení a smernica EÚ bola vyňatá zo slovenského právneho poriadku o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Zdôraznil, že nebol členom ani jedného zo zväzov a neexistuje platná právna úprava najmenej od 01.01.2008, ktorá by zaväzovala k plateniu poplatkov do mliečneho fondu. Podľa názoru žalovaného je zrejmé, že na vyberanie poplatkov v zmysle čl. 39 je potrebná účasť štátu, čo v prvej odvetvovej dohode nebolo. Taktiež nariadenie Rady ES č. 1234/2007 z 22.10.2007 v čl. 183 hovorí o možnosti vyberať poplatky od účastníkov trhu, ale jedine za účasti štátu. Tvrdil, že prvá odvetvová dohoda zasiahla do jeho základného ústavného práva vlastniť majetok, keď mu na základe odvetvovej dohody uzatvorenej medzi subjektmi súkromného práva, t. j. medzi Slovenským mliekarenským zväzom a Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka, ktorých nebol členom, bola uložená povinnosť platiť akejkoľvek súkromnej organizácii nejaké poplatky. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta. Zároveň si uplatnil trovy konania.

4. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním z 29. mája 2019, v ktorom uviedol, že žalovaný napriek tomu odmieta rozlišovať medzi nariadením a smernicou a tieto zamieňa, prehliada postavenie žalobcu a celú svoju argumentáciu zakladá na tom, že by malo ísť o poplatok verejnoprávnej povahy vyberaný štátom na základe zákona, ktorý by nemal existovať, pričom na základe týchto úvah, ktoré sú vadné v každej svojej časti, sa následne domáha predloženia prejudiciálnej otázky, hoci toto právo mu ani náznakom nepatrilo. Súčasne si žalobca dovolil poukázať na svoje predchádzajúce vyjadrenia a oznámil, že na ich obsahu zotrváva v celom rozsahu. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný podaním z 24. júna 2019, v ktorom zdôraznil podstatu svojho odvolania, že ukladať akékoľvek platobné povinnosti subjektom možno iba prostredníctvom zákona a za účasti štátu alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu resp. zmluvy, kde je zmluvnou stranou štát. Zároveň konštatoval, že na podanom odvolaní v celom rozsahu trvá.

6. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalobca podaním z 08. augusta 2019, v ktorom zopakoval podstatné argumenty uvádzané už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení a zotrval na svojom predchádzajúcom návrhu.

7. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný podaním z 11. septembra 2019, v ktorom zopakoval podstatné argumenty uvádzané už v odvolaní a vo svojich predchádzajúcich podaniach.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia (ďalej len „“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

12. Odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v jeho uznesení, č. k. -376 z 18.11.2015, v ktorom okrem iného uviedol, že aj keď sa žalovaný bráni tým, že nie je oprávnený sťahovať prvovýrobcom z kúpnej ceny poplatky, Slovenský mliekarenský zväz 12.07.2010 priamo inštruuje Tatranskú mliekareň k tomu, že ako nákupca má právo uplatniť si refundáciu príslušných finančných prostriedkov u výrobcov, teda aj u Poľnohospodárskeho družstva Mlynica. Obdobne Ministerstvo pôdohospodárstva SR listom z 23.06.2010 vyzvalo žalovaného k rešpektovaniu odvetvovej dohody, z ktorej od 01.12.2009 je rozšírená aj účasť štátu prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva SR podľa ktorým sa mení a dopĺňa o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení a o zmene a doplnení o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa

má platiť 0,332 eur za každú tonu nakúpeného, respektíve predaného mlieka. Ďalej uviedol, že ak sa v úvode vychádza z toho, že na relevantnom trhu nemôže vstúpiť do zmluvných vzťahov v rámci určitých odvetví samostatne a že takéto odvetvové dohody sa uzatvárajú v rámci reprezentantov podnikateľov, tak samozrejme takúto dohodu musel za výrobcov mlieka, resp. nákupcov mlieka uzatvárať príslušný zástupca, a to Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka, či Slovenský mliekarenský zväz s tým, že takéto odvetvové dohody sú potom záväzné pre subjekty, ktorých zväzy zastupujú. Má za to, že v danom prípade je aj povinnosťou prispievať poplatkami do Mliečneho fondu na potrebu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Potom aj odvetvová dohoda z 08.11.2007 stanovuje povinnosť výrobcom mlieka a nákupcov mlieka prispievať do mliečneho fondu sumou 0,01 Sk za každý kilogram mlieka, ktorý predávajú výrobcovia alebo ktorý nakúpia nákupcovia od výrobcov. Pre odvolací súd vyplýva záväznosť z takejto odvetvovej dohody, a teda aj povinnosť žalovaného ako nákupcu mlieka prispievať do mliečneho fondu.

13. Odvolací súd poukazuje aj na námietku týkajúcu sa výkladu komunitárnej právnej úpravy a jej aplikácie na prejednávanú vec. Má za to, že táto námietka je neopodstatnená a účelová s poukazom na to, že splnenie podmienok a súlad vnútroštátnej úpravy s komunitárnou bol prejednaný Európskou komisiou na zasadnutí riadiaceho výboru pre spoločné organizácie poľnohospodárskych trhov v Bruseli 17.06.2008 pričom komisia vyslovila záver o súlade predkladaných programov s právnymi predpismi spoločenstva. Projekt na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov bol schválený Európskou komisiou práve z dôvodu, že bol v súlade s predpismi komunitárneho práva. Ďalej poukazuje, že Európska komisia vyslovila záver o súlade projektu na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov s predpismi komunitárneho práva, a tak preto podnet na postup podľa je bezpredmetný. Ďalej odvolací súd poukazuje na ustanovenie o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, podľa ktorého odvetvová dohoda podľa odseku 1 uzavretá medzi orgánmi záujmovej samosprávy podnikateľov upravuje všeobecné podmienky nákupu, najmä druh výrobku, odrodu, kvalitu a množstvo, termíny dodávok, prevzatia výrobkov a platobných podmienok medzi združeniami podnikateľov, ktorí v rámci vzájomného obchodného vzťahu podnikajú v rôznych oblastiach výrobného reťazca, čo znamená, že odvetvová dohoda sa môže týkať aj iných významných úprav v organizovaní trhu s výrobkami. V danom prípade je však povinnosťou prispievať poplatkami do Mliečneho fondu na potrebu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Platí odvetvová dohoda z 08.11.2007, ktorá stanovuje povinnosť výrobcom mlieka a nákupcom mlieka prispievať do Mliečneho fondu za každý kilogram mlieka, ktorý predávajú výrobcovia alebo ktorý nakúpia nákupcovia od výrobcov. Z uvedeného potom vyplýva záväznosť takejto odvetvovej dohody, a teda aj povinnosť žalovaného ako nákupcu mlieka prispievať do Mliečneho fondu. Uzatváranie odvetvových dohôd bez ich reálneho dopadu na osoby, ktoré z tejto dohody majú byť viazané, by znamenalo nadbytočnosť takejto zákonnej úpravy, ak by nemala priamy dopad na účastníkov, ktorým bola táto odvetvová dohoda určená. Napokon s takouto dohodou počítal aj o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Je preto nutné, aby tí čo dohodu rešpektovali neboli znevýhodnení pred tými, ktorí dohodu nerešpektovali a dohodnuté poplatky neplatili. Keďže žalovaný je účastníkom na organizovanom trhu s mliečnymi výrobkami, je nákupcom mlieka od prvovýrobcov, pričom nákupcov mlieka pri takýchto odvetvových dohodách zastupoval Slovenský mliekarenský zväz, a preto žalovaný nemusel byť priamo účastný odvetvovej dohody. Vzhľadom na túto skutočnosť, je odvolací súd toho názoru, že v danom prípade došlo k riadnemu uzavretiu odvetvových dohôd a tieto sú záväzné pre nákupcov mlieka, teda aj pre žalovaného.

14. Napokon odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia, pričom táto podmienka je podmienená stotožnením sa so skutkovými i právnymi dôvodmi rozhodnutia prvoinštančného súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody, čo aj odvolací súd urobil.

15. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.

16. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.395,96 eur s príslušenstvom a vo výroku o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

17. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).