Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-157-2019.pdf
PDF · 95.73 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/157/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. I., nar. XX.XX.XXXX a R. I., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti rodičov - matky: J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX D., zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom Csc., so sídlom Nezábudková 22, Bratislava a otca: Š. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, C. K., toho času Ú. na C. T. V. I. A. R. C., A. Š. XXX/XX, A. R. C., o návrhu otca o zníženie výživného a návrhu matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca z a m i e t a. II. Súd konanie o návrhu matky o zvýšenie výživného z a s t a v u j e. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 25.04.2019, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 21.10.2019 domáha zníženia výživného na mal. R. a mal. S.. Otec návrh odôvodnil tým, že sa zmenila jeho finančná situácia a toho času nie je schopný platiť určenú sumu 150,- eur mesačne na obe deti. Od 04.01.2019 je vo výkone trestu v A. R. C. a od roku 2015 je na invalidnom dôchodku. Dôchodok poberá v sume 123,- eur mesačne. Vo výkone trestu je to suma 61,60 eur, nakoľko ostatné ide na trovy výkonu trestu. Vyživovaciu povinnosť má tiež nahlásenú aj v Ú. A. R. C.. Je zaradený do práce, kde na vyživovaciu povinnosť je odosielaná suma 30% z čistej pracovnej odmeny, čo za mesiac marec 2019 činilo sumu 16,02 eur, zároveň má povinnosť platiť nedoplatok na výživnom.
2. Matka vo svojom podaní doručenom súdu dňa 27.08.2019 s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že otec maloletých doposiaľ neuhrádzal riadne výživné a toho času je jej výživné vo výške 150,- eur vyplácané cestou náhradného výživného. Bola nútená odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti a teraz býva v sociálnom byte, ktorý jej pridelila K. Č. - N. D.. Obe deti navštevujú 5.ročník základnej školy, musí im teda hradiť nevyhnutné výdavky spojené so školskou dochádzkou. Matka vo svojom podaní zároveň navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na každé maloleté dieťa na sumu 200,- eur mesačne, počnúc dňom 25.04.2019.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka oboznámil sa s rodnými listami mal. detí, dokladmi doloženými oboma rodičmi, dokladmi o príjmoch a výdavkoch otca a matky, nákladmi maloletých detí, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 8C/70/2011 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.06.2012, č. k. 8C/70/2011-240 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.02.2013, č. k. 9Co/15/2013-283, súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, určil že otec je povinný platiť výživné na maloletú S. vo výške 80,- eur mesačne a na maloletú R. vo výške 70,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 13.09.2011. Zročné výživné za obdobie od 13.09.2011 do 30.06.2012 vo výške 620,27 na mal. S. a vo výške 524,27 eur na mal. R. súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 16,- eur a 14,- eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2013.
5. Otec v konaní pred súdom zotrval na podanom návrhu, kedy navrhol, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na obe maloleté deti na sumu minimálneho výživného na každé dieťa. Návrh podal z toho dôvodu, že teraz je vo výkone trestu a nechce, aby mu vznikal dlh. Určitú časť výživného platí, vie zaplatiť asi 60-65,- eur, vzniká mu teda dlh cca. 90,- eur mesačne. Výživné navrhuje znížiť len po dobu, pokiaľ bude v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Do výkonu trestu nastúpil dňa 04.01.2019, nakoľko bol odsúdený Okresným súdom Komárno, za ekonomickú trestnú činnosť. Išlo o krádež finančných prostriedkov z karty jeho priateľky. Koniec trestu má stanovený na máj 2021. V súčasnosti už podal žiadosť o podmienečné prepustenie. Pred nástupom do výkonu trestu pracoval iba brigádne. Od mája 2015 poberá invalidný dôchodok, bola mu stanovená 50% mieru poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť - z dôvodu P., W. O. R.. Znamená to, že nemôže vykonávať nočné práce, sedavú prácu vykonávať môže. Pred nástupom do výkonu trestu robil práce na počítači, brigádami si dokázal privyrobiť 400-500,- eur mesačne. Vo výkone trestu je pracovne zaradený, robí manuálnu prácu s káblami. Jeho pracovná odmena sa pohybuje od 47,- eur do cca. 104,- eur. Z tejto sumu mu je strhávaná určitá časť na výživné. Rovnako mu je strhávaná na výživné určitá časť z invalidného dôchodku, ktorý má vo výške 126,- eur. Nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Nemá žiadne úvery ani pôžičky, mesačne uhrádza za lieky 30,- eur.
6. Matka v priebehu konania zobrala svoj návrh na zvýšenie výživného na obe maloleté deti v celom rozsahu späť. Nesúhlasila s návrhom otca, keďže podľa nej nie sú dané žiadne dôvody pre zníženie výživného. Keďže otec neplatí výživné, požiadala o náhradné výživné, ktoré jej je vyplácané vo výške 150,- eur mesačne. Raz za pol roka vráti úhradu tej časti výživného, ktorú dostáva od otca. Spolu so svojimi dcérami žije od roku 2013 v sociálnom byte, kde platí 400,- eur mesačne. Obidve dcéry navštevujú 5. ročník základnej školy. Mladšia dcéra má problémy s obličkami, pravidelne navštevuje R., na lieky uhrádza 30,- eur mesačne. Náklady na dieťa sú primerané jej veku, v škole navštevuje krúžok tanečnej, kde platí za 1/2 roka 115,- eur. Staršia dcéra nemá zdravotné problémy, aj pri nej sú náklady primerané jej veku. Navštevuje krúžok tenisu, kde sa platí každý druhý mesiac 70,- eur a osobitne sa uhrádzajú náklady na prenájom kurtov. Matka uviedla, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, vlastní iba staršie motorové vozidlo. Pracuje ako živnostníčka v oblasti kuriérskych služieb, jej čistý mesačný príjem je asi 600,- eur, poberá rodinné prídavky a uplatňuje si daňový bonus na obe deti. V roku 2019 čerpala spotrebiteľský úver vo výške 10.000,- eur a úver v spoločnosti CETELEM vo výške 5.000,- eur. Úvery boli čerpané na prerábku bytu jej rodičov.
7. Kolízny opatrovník s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasil, vzhľadom na vek detí považoval aj výživné určené vo výške 70,- a 80,- eur za nízke.
8. Z dokladov doložených otcom vyplýva nasledovné:
- podľa potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody A. R. C. zo dňa 27.12.2019 priemerný mesačný príjem otca za obdobie od 01/2019 do 11/2019 predstavoval sumu cca 55,18 eur.
- podľa prehľadu zrážok výživného vyhotoveného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody A. R. C. za obdobie od 12.04.2019 do 10.12.2019 predstavovali zrážky na výživné celkovo sumu 187,23 eur
9. Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne, má súd za preukázané, že otec maloletých detí poberá invalidný dôchodok vo výške 127,50 eur mesačne, z ktorého sú mu vykonávané mesačné zrážky vo výške 89,89 eur.
10. Z dokladov doložených matkou vyplýva nasledovné:
- podľa vyúčtovania nákladov na užívanie bytu za obdobie roku 2018 predstavovali ročné náklady matky na bývanie sumu 2.729,47 eur, ostatné náklady boli vo výške 23,- eur mesačne za elektriku, 50,- eur ročné náklady na plyn, TV+ internet 28,- eur mesačne, náklady na mobilný telefón pre matku aj dcéry 78,- eur mesačne ( z toho paušál pre každé dieťa 12,- eur mesačne), mesačná splátka pôžičky P. vo výške 222,52 eur, lieky pre maloletú S. 30,- eur mesačne, náklady na tenis pre mal. S. vo výške 56,- eur za 2 mesiace a náklady vo výške 14,- eur za prenájom dvorcov na obdobie 2 mesiacov, poplatky spojené so stravou v škole v priemere vo výške 10,- eur mesačne na každé dieťa
- podľa zmluvy o Spotrebiteľskom úvere UniCredit Bank uzatvorenej dňa 26.09.2019 bol matke poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 10.050,- eur, so s mesačnou splátkou vo výške 162,78 eur.
-z daňového priznania matky za zdaňovacie obdobie roka 2018 vyplýva, že príjmy matky zo živnosti predstavovali 29.935,59 eur a výdavky boli vo výške 19.672,71 eur, základ dane tak predstavoval 10.262,88 eur. Matka si za uvedené zdaňovacie obdobie uplatňovala daňový bonus na obe maloleté deti, v roku 2019 matka ako živnostníčka v oblasti kuriérskych služieb fakturovala v 01/2019 sumu 1.030,40 eur, 02/2019 sumu 1.161,60 eur, 03/2019 sumu 1.038,40 eur, v 04/2019 sumu 1.124,- eur, 05/2019 sumu 1.296,- eur, v 06/2019 sumu 1.204,-eur, v 07/2019 sumu 1.012,- eur, v 08/2019 sumu 1.001,60 eur, v 09/2019 sumu 1.020,- eur, v 10/2019 v sume 1.229,60 eur, v 11/2019 sumu 1.289,60 eur,
- na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 29.04.2019 bolo matke na maloletú R. priznané náhradné výživné vo výške 20,- eur od 01.01.2019 do 31.01.2019, vo výške 30,- eur od 01.02.2019 do 28.02.2019, vo výške 70,- eur od 01.03.2019 a na maloletú S. vo výške 30,- eur od 01.01.2019 do 31.01.2019, vo výške 40,- eur od 01.02.2019 do 28.02.2019, vo výške 80,- eur od 01.03.2019.
- rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 06.11.2019 bola matka povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú S. I. za obdobie od 06/2019 do 09/2019 v sume 200,27 eur.
- z doložených lekárskych správ vyplýva, že mal. R. je sledovaná pre opakované akútne T. R. O. podľa odporúčaní psychológa a špeciálneho pedagóga je vedená ako dieťa s potrebou individuálneho vzdelávacieho programu z dôvodu špecifických porúch učenia - A., A.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ("ďalej ako CMP") rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
21. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
22. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného súd po vykonanom dokazovaní porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, mal súd za preukázané, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zníženie výživného. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 121 Civilného mimosporového poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Ak teda dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Otec odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného jedinou skutočnosťou a to, že sa toho času nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Práve zníženie výživného mu zabezpečí, že počas výkonu trestu odňatia slobody mu nebude ďalej narastať dlh na výživnom. Súd porovnal pomery v čase pôvodného rozhodnutia a v čase rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného, kedy od času posledného rozhodnutia súdu do času podania návrhu otca na zníženie výživného uplynulo obdobie cca. 6 a 1/2 roka. V čase pôvodného rozhodnutia mali maloleté deti 4 a 3 roky, obe maloleté deti navštevovali predškolské zariadenie, matka poberala rodičovský príspevok, nevlastnila nehnuteľnosti, na bývanie u svojich rodičov prispievala sumou 50,- eur. Otec bol v čase rozhodnutia súdu dobrovoľne nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, nevlastnil žiadne nehnuteľnosti. V súčasnosti došlo k viacerým zmenám na strane všetkých účastníkov. Maloleté deti navštevujú 5. ročník základnej školy, na strane mal. R. pribudli zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť pre problémy s obličkami a pri oboch deťoch vzrástli náklady na záujmovú činnosť. V majetkových pomeroch rodičov nedošlo k podstatným zmenám, ani jeden z nich nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Na strane matky vzrástli náklady na bývanie, keďže toho času už nežije v spoločnej domácnosti s rodičmi. Na strane otca došlo k zmene v jeho zdravotnom stave a od roku 2015 je poberateľom invalidného dôchodku a toho času sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre majetkovú trestnú činnosť. Oproti pôvodnému rozhodnutiu kedy bol jeho príjem nulový, v súčasnosti je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 126,- eur a má príjem z pracovnej činnosti v ústave na výkon trestu. Na základe porovnania pomerov jestvujúcich v čase pôvodného rozhodnutia a
skutkového stavu jestvujúceho ku dňu rozhodovania súdu, súd nevzhliadol argumenty otca za relevantné pre zníženie vyživovacej povinnosti. Jediný argument pre zníženie výživného, ktorý podľa otca má byť ten, aby mu nenarastal dlh na výživnom predstavuje akurát tak výhodu pre povinného rodiča a nie ochranu oprávnených záujmov maloletých detí. Aj keď má otec mieru poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť vo výške 50%, podľa vlastného vyjadrenia je schopný vykonávať sedavú prácu a pred nástupom do výkonu trestu si dokázal k invalidnému dôchodku privyrobiť sumu cca 500 až 600,- eur mesačne. Sám otec sa v dôsledku svojej majetkovej trestnej činnosti pripravil o možnosť dosahovať zárobok, z ktorého si mohol, bez akýchkoľvek problémov plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Skutočnosť, že otec sa v minulosti svojim nezodpovedným prístupom dostal do výkonu trestu, rozhodne nemôže byť na ťarchu maloletých detí a prejaviť sa v znížení jeho vyživovacej povinnosti. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh otca v celom rozsahu zamietol. V časti návrhu matky o zvýšenie výživného na maloleté deti, súd vzhľadom na dispozičný prejav vôle matky, ktorá zobrala návrh v celom rozsahu späť, konanie zastavil.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.