Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30C/515/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detaviovou, v právnej veci žalobcu : žalobcu: Jozef O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, Z., prechodne bytom U. XX, Z., zast. : Advokátska kancelária Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, Galanta, proti žalovanej: Nemocnica s poliklinikou sv. Lukáša Galanta, a.s., so sídlom Hodská 373/38, Galanta, IČO: 44 452 519, zast.: LEGAL ART, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 19, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 24.7.2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške 50.000 Eur a nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je synom Q. O., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX v Nemocnici s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta, a.s., kde bola matka žalobcu opakovane hospitalizovaná. Ako prvotná príčina smrti p. Anny Paulovej sa v Liste o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o smrti uvádza hypostatická bronchopneumónia a iné závažné chorobné stavy a zmeny - preležaniny. Žalobca sa domnieva, že príčinou smrti jeho matky bolo zanedbanie zdravotnej starostlivosti poskytovanej zo strany žalovaného. Matka žalobcu bola hospitalizovaná od 29.6.2012 do 23.7.2012, a to pre poruchy príjmu potravy, dehydratácie a kachexie, sprievodne uroinfekt. Hospitalizácii predchádzalo dňa 27.6.2012 vyšetrenie, kde bola pacientke odporučená hospitalizácia na geriatrii, resp. internom oddelení, k tej ale prišlo až 29.6.2012. Po hospitalizácii bola pacientka prepustená do domácej liečby s tým, že dňa 4.7.2012 jej bola zavedená nazogastrická sonda a následne dňa 18.7.2012 PEG za účelom dlhodobého živenia. Počas tejto hospitalizácii vznikli matke navrhovateľa dekubity, ale podľa záznamov zo dňa 23.7.2012 bola v stabilizovanom stave prepustená o ambulantného režimu a domácej liečby. Následne už dňa 24.7.2012 o 22:32 hod. bola privezená posádkou RZP na doporučenie MUDr. Slováka pre údajné dysnoe, bronchitídu. Službukonajúci lekár vo svojej správe skonštatoval, že dekubity sú neošetrené, II- III. s prítomnosťou čiernej až olupujúcej sa kože a tiež bol zaznamenaný vzostup zápalových parametrov pri uroinfekte. Neuvádza sa však, či bola potvrdená diagnóza MUDr. Slováka, či má pacientka ťažkosti s dýchaním a či bola v súvislosti s tým zahájená liečba. Žalobca tiež upozorňoval zdravotnícky personál, že jeho matka má opuchnuté telo, nemá však vedomosť, či jej v tomto smere boli podané nejaké medikamenty. Po 5 dňoch hospitalizácie matka žalobcu exitovala. Žalobca žil so svojou matkou v spoločnej domácnosti, staral sa o ňu aj o domácnosť a len veľmi ťažko sa vyrovnával so smrťou matky, ktorá síce bola osobou v pokročilom veku a s viacerými ochoreniami, avšak podľa názoru žalobcu jej zdravotný stav nebol pri riadnej starostlivosti tak vážny a ohrozený, že by bolo možné predpokladať alebo očakávať jej skon.

2. Ak je teda príčinou smrti matky žalobcu hypostatická bronchopneumónia (zápal pľúc), je otázne, či a kedy sa príznaky prejavili a aké boli zo strany zdravotného personálu žalovaného prijaté opatrenia. Na základe svojich pochybností o riadne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, žalobca podal trestné oznámenie, ako aj podnet na prešetrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava, ktorý bol vybavený skonštatovaním úradu, že neboli zistené porušenia Trestné konanie bolo tiež zastavené skonštatovaním, že skutok nie je trestným činom. Podkladom pre rozhodnutie mal byť znalecký posudok Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o., v zmysle ktorého síce došlo k istým pochybeniam v diagnostike a liečbe komplikácií zdravotného stavu matky žalobcu, tieto pochybenia však nemali priamu príčinnú súvislosť s jej smrťou. Na smrti sa podieľali predovšetkým základné chronické diagnózy, teda stav po cievnej mozgovej príhode, imobilizácia, chronická porucha príjmu potravy pri ťažkej demencii, vznik dekubitov, opakovaná infekcia močových ciest. Žalobca poukázal na rôzne závery pitvy a znaleckého dokazovania, avšak poukázal na spoločný činiteľ, a to na vznik dekubitov, čo malo vzniknúť v dôsledku nedostatočnej zdravotnej starostlivosti zo strany personálu žalovaného. Nakoľko medzi prepustením pacienta do domáceho prostredia a následnou opätovnou hospitalizáciou uplynulo iba 24 hodín, je možné predpokladať, že dekubity tak ako boli zaznamenané v správe zo dňa 24.7.2012 mala pacientka už pri prepustení do domáceho prostredia dňa 23.7.2012. Na základe toho vyvstáva otázka, či jej prepustenie z ústavnej starostlivosti neviedlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Navrhovateľ je presvedčený, že ku smrti jeho matky prišlo iba výlučne v dôsledku neposkytnutia riadnej starostlivosti, čím prišiel o milovanú osobu, s ktorou ho spájali silné rodinné a citové väzby. Smrť matky žalobcu vážne ovplyvnila jeho osobný život a hlboko zasiahla do jeho osobnostných práv, predovšetkým do jeho práva na súkromie a rodinný život. Navrhovateľ má za to, že príčinou smrti jeho matky je protiprávne konanie tretích osôb, ktoré jeho matke neposkytli riadnu zdravotnú starostlivosť a ktoré sú zamestnancami žalovaného, a preto ide o neoprávnený zásah a vyvodenie zodpovednosti v zmysle a nasl. . V prípade takého zásahu sú dané predpoklady aj pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. . Nakoľko žalobca stratil osobu, s ktorou tvoril harmonickú rodinu a žil s ňou v spoločnej domácnosti, považuje za primeranú náhradu, ktorá je spôsobilá aspoň sčasti zmierniť následky neoprávneného zásahu, sumu 50.000 Eur.

3. K žalobe sa podaním doručeným súdu dňa 4.4.2016 vyjadrili žalovaný, ktorý uviedol, že predpokladom na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v prípade zásahu do osobnostných práv, vrátene práva na súkromie a rodinný život, je predovšetkým existencia neoprávneného (protiprávneho) zásahu. Žalovaný má za to, že zo strany žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, boli v prípade starostlivosti o pacientku Annu Paulovú zachované všetky povinnosti uložené a Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja č. /OZaHF-006 zo dňa 21.6.2013, ktorým zastavil správne konanie voči žalovanému vo veci udelenia pokuty za porušenie povinnosti podľa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke p. Anne Paulovej počas hospitalizácie na internom oddelení žalovaného, v období od 29.6.2012 do 29.7.2012. Uvedenému rozhodnutiu predchádzalo oznámenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava, ktorý skonštatoval, že napriek uvedeným nedostatkom vo vedení ošetrovateľskej dokumentácie, bola ošetrovateľská starostlivosť realizovaná správne a taktiež aj zdravotná starostlivosť počas oboch hospitalizácií na internom oddelení žalovaného bola poskytnutá správne. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajskej prokuratúry Trnava o odložení sťažnosti navrhovateľa, ktorú vzhľadom na zastavenie trestného stíhania vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v Galante a zamietnutie sťažnosti Okresnou prokuratúrou Galanta, opierajúc sa o znalecké závery, je možné považovať za nedôvodnú. Žalovaný má tiež za to, že navrhovateľ sa usiluje preniesť svoju zodpovednosť za zanedbanie zdravotnej starostlivosti o jeho matku nielen počas domácej liečby, ale aj v období pred prvou hospitalizáciou, na plecia žalovaného. Podľa vyjadrení interného oddelenia a JIS žalovaného, stav pacientky p. Anny Paulovej sa po rehospitalizácii z domáceho ošetrenia výrazne zhoršil. Žalovaný si počas hospitalizácie pacientky s odbornou starostlivosťou plnil všetky svoje povinnosti a akonáhle sa u pacientky objavili dekubity I. štádia bol jej zavedený antidekubitový režim. Pacientka bola každé dve hodiny polohovaná a posádzaná, bol jej pridelený antidekubitový matrac a preležaniny boli neustále ošetrované. Skúsenosti z klinickej praxe uvádzajú, že preležanina môže vzniknúť už v priebehu 1 až 6 hodín v závislosti od sily tlaku spôsobujúceho ischémiu, od stavu kože v danej oblasti, od cievneho prekrvenia a celkového stavu chorého. Žalovaný sa domnieva, že vznik dekubitov bol spôsobený stavom pacientky pred hospitalízáciou, a to najmä nedostatočnou starostlivosťou o pacientku osobami, ktoré sa o ňu mali starať. Dôkazom je aj to, že pacientka bola hospitalizovaná ako podvyživená a dehydratovaná. Stav pacientky pred prvou hospitalizáciou, t.j.

prítomnosť dehydratácie a kachexie, ktorou sa má na mysli vysilenosť, spôsobená predovšetkým dlhým hladovaním je následkom nedostatočnej starostlivosti po ňu (absenciou polohovania, správnej výživy, podávania tekutín a pod.). V čase pre prvou hospitalizáciou pacientka žila v spoločnej domácnosti s jej synom, zákonom ustanoveným opatrovníkom, ktorý mal pre ňu okrem iného zabezpečovať dostatočnú výživu a prísun tekutín. Z vyššie uvedených vyplýva, že dekubity vyššieho štádia mohli u pacientky nastúpiť veľmi rýchlo. Na základe toho považuje žalovaný tvrdenia žalobcu o prítomnosti dekubitov II. a III. štádia už počas prvej hospitalizácie jeho matky za vykonštruované a ničím nepodložené.

4. Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy, žalovaný má za to, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. V žalobe totiž len v krátkosti uvádza, že s matkou žil v spoločnej domácnosti a že ho s ňou spájali silné rodinné a citové väzby, jej strata ovplyvnila jeho osobný život. Žiadnym iným spôsobom nešpecifikuje aký bol jeho vzťah k matke počas jej života, ako sa postupne vysporiadaval s jej zdravotným stavom, nekonkretizuje ako sa zmenil jeho život po jej smrti. Žalovaný zároveň spochybnil tento vrúcni a milujúci vzťah, nakoľko počas prvej hospitalizácie jeho matky, nebolo možné žalobcu kontaktovať. Od prijatia pacientky do nemocnice nemala doprovod rodiny a nikto ju nenavštívil. Kontakt jej príbuzných bolo nutné získať cez Krajské operačné stredisko Nitra. Následne žalobca svoju matku navštívil len raz dňa 18.07.2012, t.j. po 19 dní od hospitalizácie pacientky, a aj to až po jeho kontaktovaní zo strany nemocnice. U matky sa podľa personálu nezastavil, ale prišiel za primárom oddelenia a potom za ošetrujúcou lekárkou Dr. Tomečekovou. Bol vulgárny, arogantný, nadával, obviňoval celý personál zo závažnosti zdravotného stavu. Žalovaný na záver uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že konanie žalovaného nemožno kvalifikovať ako protiprávne a zároveň absentuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného (resp. opomenutím konania) a vznikom nemajetkovej ujmy žalobcu, v prejednávanej právnej veci sa nejedná o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby zo strany žalovaného, a preto žaloba nie je dôvodná.

5. Následne podaním doručeným dňa 23.5.2017 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného tak, že sa jedná o jednoznačné porušenie povinností zamestnancami žalovaného ohľadom poskytovania zdravotnej starostlivosti o matku žalobcu, ktoré viedlo k značnému zhoršeniu zdravotného stavu matky žalobcu, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k jej úmrtiu. Preukázať tento záver je možné aj znaleckým dokazovaním ohľadom objektívneho zhodnotenia priebehu poskytovania zdravotnej starostlivosti matke žalobcu žalovaným, zistením príčin vzniku preležaním matky žalobcu ako aj zistením príčin dôvodu úmrtia matky žalobcu nakoľko týmito skutočnosťami sa nezaoberal ani jeden z doteraz vykonaných znaleckých posudkov v iných konaniach ako aj svedeckými výpoveďami. Nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti viedlo k vzniku preležanín II. až III. stupňa u matky žalobcu, vyžadujúce si až chirurgický zásah. Žalovaný sa snaží vznik a zodpovednosť za preležaniny II. a III. stupňa preniesť na žalobcu, pričom tvrdí, že preležaniny týchto stupňov vrátane tých, ktoré si vyžadovali chirurgický zákrok vznikli počas starostlivosti žalobcu o jeho matku a to v priebehu jedného dňa. Matka žalovaného nebola do času prvej hospitalizácie od 29.6.2012 ležiaca, ale chodiaca samostatne, takže polohovanie potrebné nebolo, pričom keď matka žalobcu bola prijatá na prvú hospitalizáciu, tak žiadne preležaniny nemala, čo potvrdil aj primár interného oddelenia. Ďalším porušením povinnosti počas poskytovania zdravotnej starostlivosti malo byť prepustenie matky žalovaného z ústavnej starostlivosti, ktorá evidentne nemala byť z nemocnice prepúšťaná, nakoľko jej zdravotný stav taký nemohol byť a ani nebol, keďže na druhý deň po prepustení bolo potrebné matku žalobcu opäť hospitalizovať. K tejto skutočnosti sa nik z kontrolných a konajúcich orgánov nevenoval. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že za jeden deň nemohol a samozrejme ani nezanedbal starostlivosť o svoju matku v takom rozsahu, aby došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu matky žalobcu zo dňa na deň, ktorý by si vyžadoval opätovnú nemocničnú starostlivosť v prípade ak bola matka žalobcu v takom dobrom zdravotnom stave pri prepustení z nemocnice dňa 23.7.2012. Žalovaný sa snaží bagatelizovať preležaniny matky žalobcu a to s argumentom, že tieto neboli príčinou úmrtia matky žalobcu, avšak toto konštatovanie je veľmi zjednodušené, účelové a zavádzajúce. Žalobca poukazuje aj na odpoveď Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 11.3.2015, v ktorej prokuratúra uvádza, že síce pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli konštatované aj nesprávne či nedostatočné postupy v liečbe, tieto postupy však neboli dominantným či rozhodujúcim faktorom, ktorý viedol k smrti matky žalobcu, pričom hlavný dôraz na nedostatočnej zdravotnej starostlivosti sa aj tu kladie na preležaniny. Je teda preukázané, že keď bola matka žalobcu prijatá na prvú hospitalizáciu, preležaniny nemala, čo potvrdili aj primár a vedúca sestra interného oddelenia žalovaného. Taktiež z Protokolu Úradu, ale aj zo znaleckého posudku je zrejmé, že žalovaný nebol dôsledný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ba svoju povinnosť porušil, tak za prvé ako mohol za vznik preležanín žalobca, keďže to žalovaný tvrdí, a za druhé v akom stave v skutočnosti tie

preležaniny boli ak na druhý deň po prepustení z nemocnice bola matka žalobcu opäť hospitalizovaná a to s preležaninami II. a III. stupňa, vyžadujúcimi si chirurgický zákrok. Samotný žalovaný priznáva, že preležaniny boli problémom už počas prvej hospitalizácie. Aj vedúce sestra priznala, že preležaniny u matky žalobcu boli, pričom nebolo možné ich zhojenie, a v tomto stave bola prepustená z nemocnice. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že z obsahu Listu o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí vyplýva, že okrem zápalu pľúc matka žalobcu v čase úmrtia mala aj preležaniny, pričom tento fakt tam nie je uvedený len tak, ale z dôvodu, že to mohlo mať vplyv na celkový zdravotný stav pacienta. Žalovaný sa pravdepodobne snaží bagatelizovať význam výskytu preležanín aj z toho dôvodu, že patria k najvýznamnejším kritériám hodnotenia kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti, a teda preukázanie pochybenia v tejto oblasti s prípadným následkom smrti by na žalovaného mohlo vrhnúť zlé svetlo. Nikto sa taktiež nevenoval tomu, že ako a kedy vznikla hlavná príčina úmrtia matky žalobcu, teda ak ňou bola hypostatické bronchopneumónia. Pri prijatí do nemocnice totiž ňou matka žalobcu podľa zdravotných záznamov netrpela, ale o 5 dní na túto diagnózu umrela. Túto chorobu tak musela získať práve počas hospitalizácie u žalovaného, t.j. opäť z dôvodu porušenia poskytovania zdravotnej starostlivosti žalovaného o matku žalobcu. Žalobca ďalej tvrdí, že svoju matku navštevoval pravidelne a fakt, že počas návštevy nenavštívil službukonajúceho lekára neznamená, že svoju matku navštevovať nechodil.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 9.8.2017 uviedol, že na preukázanie nároku žalobcu je podstatné, či žalobcom tvrdené pochybenia pri liečbe jeho nebohej matky boli aspoň jednou z príčin jej smrti, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou bez ktorej by ku smrti pacienta nedošlo. Dôkazné bremeno o tvrdenej príčinnej súvislosti je výlučne na strane žalobcu, a v prípade neunesenia dôkazného bremena žalobcom vznikajú nepriaznivé procesné následky, ktoré spočívajú v tom, že žalobnému návrhu nemôže byť vyhovené. Ani konštatovanie nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti teda ešte samo o sebe nemôže zakladať právnu zodpovednosť žalovaného. Podľa žalovaného žalobca neuviedol žiadne konkrétne pochybenia, ktorých sa mal žalovaný v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti matke žalobcu dopustiť. Žalobca doposiaľ neuviedol, k akému konkrétnemu zanedbaniu, čí porušeniu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného došlo, ani neuviedol akým konaním, resp. opomenutím konania žalovaného bola údajne zapríčinená smrť matky žalobcu. Za účelom náležitého preukázania príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a smrťou matky žalobcu je nevyhnutné predložiť relevantné dôkazy, z ktorých bude vyplývať odôvodnený záver, že žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke žalobcu pochybil, a preto je zodpovedný za ujmu, ktorá takýmto konaním, resp. opomenutím konania žalovaného žalobcovi vznikla. Takéto dôkazy však neboli doposiaľ zo strany žalobcu v konaní predložené. V danom prípade aj napriek tomu, že žalovaný postupoval lege artis, došlo k neželanému následku v podobe smrti matky žalobcu. Žalovaný však nemôže za túto ujmu zodpovedať kvôli chýbajúcej protiprávnosti takéhoto konania ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti. Žalovaný sa opäť odvolal na predložené listinné dôkazy, podľa ktorých pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli konštatované nesprávne či nedostatočné postupy v liečbe, tieto postupy však neboli dominantným či rozhodujúcim faktorom, ktorý viedol k smrti matky žalobcu. K argumentu žalobcu podľa ktorého za vznik dekubitov je zodpovedný žalovaný, sa žalovaný vyjadril tak, že matka žalobcu pred prvou hospitalizáciou u žalovaného bola prijatá okrem iného ako pacientka polymorbídna, s intervenovanou cievnou mozgovou príhodou s následkom imobility, ako pacientka s imobilizačným syndrómom, ktorý možno chápať ako komplex príznakov, ktoré sa vyvíjajú následkom obmedzenia pohybu. Preto je pochybné, či matka žalobcu bola pred hospitalizáciou samostatne chodiaca. Žalovaný tvrdí, že akonáhle zistili prítomnosť dekubitov u matky žalobcu, začali ich ošetrovať, pričom k horšeniu uvedených preležanín malo dôjsť už v domácom prostredí, kedy o pacientku sa mal starať žalobca. Čo sa týka prepustenia pacientky do domáceho prostredia, k uvedeným tvrdeniam žalovaný uvádza, že v čase prepustenia pacientky do ambulantnej starostlivosti bol celkový zdravotný stav pacientky ustálený, chronický, vyžadujúci 24 hodinovú ošetrovateľskú starostlivosť, o čom bol žalobca informovaný. Žalovaný sa prikláňal k pokračovaniu v komplexnej starostlivosti pacientky v hospicovom zariadení. Žalobca však bol proti tomu, a sám preferoval pokračovanie v domácej starostlivosti. Vzhľadom k uvedenému, bola pacientka prepustená do ambulantnej starostlivosti sanitným vozidlom na adresu trvalého bydliska s tým, že súdom nariadený opatrovník, t.j. žalobca, sa ani len nedostavil na poučenie o aplikácii sondovej výživy a starostlivosti o PEG, ako aj o celkovej ošetrovateľskej starostlivosti o jeho matku. Uvedené bolo preto žalobcovi oznámené prostredníctvom Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), kedy bol žalobca oboznámený s nutnosťou opatrovania jeho matky, podávania výživy a liekov. Prepustenie pacientky bolo ohlásené žalobcovi cestou mestského úradu v Šali.

7. Žalovaný má za to, že v prípade matky žalobcu vynaložil všetko úsilie a snahu, akú možno od neho očakávať na celkové vyliečenie pacientky. Napriek všetkému úsiliu, ktoré zamestnanci žalovaného vynaložili, ako aj zvoleniu príslušného medicínskeho postupu, ktorý sa v danej oblasti javí ako zaužívaný, sa však nie vždy podarí pacienta zachrániť. Uvedené je často ovplyvnené aj inými faktormi. V tomto prípade je zrejmé, že išlo o staršiu pacientku (pozn. 78 rokov), ktorej celkové liečenie závažných chorôb (pozn. uroinfekt, porucha príjmu potravy, kachexia a pod.), ktorými trpela už pred samotnou hospitalizáciou u žalovaného, prebieha podstatne pomalšie a jej telo už nie je schopné vynaložiť toľko energie v boji proti chorobám, ako je to u mladších pacientov. Zdravotný stav matky žalobcu bol dlhodobo nepriaznivý, pričom je dôvodné tvrdiť, že sám žalobca jej neposkytoval dostatočnú starostlivosť, akú si jej zdravotný stav vyžadoval.

8. K samotnej výške požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaný uviedol, že sumu žiadanú žalobcom považuje aj naďalej za neprimeranú a neúmerne vysokú aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobcovi nevznikol k jej poskytnutiu žiaden nárok. Navyše, požadovanie takto vysokej nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nezdôvodnil, z akých záverov vychádzal pri jej určení.

9. Súd nariadil pojednávanie na deň 28.9.2017, na ktorom sa strany pridržiavali svojich písomných vyjadrení, pričom žalobca navrhol vypočuť Zuzana Alföldiovú, za účelom preukázania spôsob starostlivosti žalobcu o jeho matku.

10. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené dňa 18.1.2018, na ktorom súd pristúpil k výsluchu žalobcu, ktorý uviedol, že o svoju matku sa staral dôkladne, chodila čistá, upravená, nebola zanedbaná. Po úraze jeho matky, čo mala v nemocnici v Šali pred júnom 2012, dostala vozík lebo nevedela samostatne chodiť, tak ju prekladal, vozil na návštevu k pani Alföldiovej. Deň jeho matky sa začínal tak, že keď sa zobudila, tak sa o ňu postaral, umyl ju, prebalil, posadil do fotelky a začal ju kŕmiť. Po jedle dostala lieky, ktoré užívala. Zapol jej televíziu a ona pozerala televíziu. Žalobca pozeral televíziu s ňou, bol pri nej doma, bol jej opatrovateľ. Potom išli von na prechádzku alebo na návštevu k pani Alföldiovej, tam sa zdržali 4-5 hodín a potom išli naspäť domov. Prebalil ju, nakŕmil a pozerali televíziu, dal jej ovocie, vedela jesť rukami. Následne ju uložil spať, ešte ju prebalil. Bola pod dozorom, nebola sama. Brával ju na prechádzky v okolí paneláku, kde bývali alebo na Váh. Pred hospitalizáciou nemala preležaniny. Žalobca priebeh hospitalizácie jeho matky od júna 2012 do 23.7.2012 opísal tak, že v júni okolo 11-tej hodiny matku prebalil, obliekol, upravil, začal jej dávať raňajky, spala dlho. Pritom ako ju kŕmil jej začala z úst vychádzať strava, tak ju prestal kŕmiť a zavolal jej obvodnému lekárovi MUDr. Slovákovi, ktorému oznámil, že matka neprijíma stravu a žiadal, aby došiel k nim domov, na čo mu oznámil, že momentálne nemá čas, pretože má toho veľa. Medzitým prišla na návštevu pani Alföldiová, tak ju poprosil, aby zostala s jeho mamou s tým, že on by išiel k MUDr. Slovákovi. Bolo už päť hodín poobede, chcel ísť za ním do ambulancie. Tak za ním aj išiel, uvedené skutočnosti mu oznámil a zobral ho autom k nim domov. Keď videl matku tak volal RZP, trvalo pol hodinu kým došli a následne MUDr. Slovák odišiel. Žalobca čakal na RZP, následne prišli, pýtali si naňho telefonický kontakt, ktorý im poskytol. Matku prebalil, pomohol ju naložiť na vozík s tým, že mu povedali, že matka už dnes nepríde. Napriek uvedenému za hodinu doviezli matku späť s tým, že je stabilizovaná. Zas skúšal jej dať stravu, pričom ju znova neprijímala. Z uvedených dôvodov volal RZP, došli avšak naňho kričali, že ich otravuje, že teraz bola dovezená a znovu ide naspäť. Matku opätovne zobrali, pričom domov už nedošla. Na druhý deň išiel za mamou do nemocnice, keďže mu nikto nevolal, nemal žiadne informácie o nej. Bolo mu oznámené, že matka zostane v nemocnici na pozorovanie. Uviedol, že matka bola v nemocnici skoro 3 mesiace. Na dotaz súdu, aby ozrejmil časový údaj uviedol, že to nie je tak ako to vyplýva z dokumentácie, bližšie sa vyjadriť nevie lebo nemá dokumentáciu. Ďalej uviedol, že matku v nemocnici pravidelne navštevoval, 5-krát v týždni, nikto sa nezaujímal, že ide za ňou, že by mu niečo oznámili. Mala pootvárané okná, čo oznámil zdravotnej sestre. Nevidel, že by ju kŕmili stravou, nič. Potom mu zavolali, že príde domov. Na dotaz súdu uvádza, že to bolo po 3 mesiacoch. Podpísal papiere, že ju doviezli domov, povedali dovidenia a odišli. Žalobca svoju mamu vyzliekol a vtedy zbadal krvavé prsníky, diery na chrbte, bokoch, ľavú nohu mala napuchnutú vodou. Volal ADOS, zdravotnú pomoc, ktorý prišli a ktorým ukázal matku v akom je stave, fotili to a zľakli sa. Povedali mu, aby rýchlo zavolal jej obvodnému lekárovi, aby bola hospitalizovaná v nemocnici, nakoľko v takom stave nemôže ostať doma. Uviedol, že jeho matka nemala ošetrené rany, bola premočená. Dostavil sa k nim obvodný lekár, ktorý skonštatoval, že noha je opuchnutá, aj ruka. Povedal, že keď jej vodu nevyberú, voda sa jej môže dostať do pľúc s následkom smrti. MUDr. Slovák

zavolal RZP, ktorý došli, zobrali matku do nemocnice, povedali, že už domov nepríde, že zostane na pozorovanie. Tak žalobca chodil na návštevy a potom už zbadal, že je v umelom spánku a že sa už nezobudí. Na dotaz súdu uviedol, že to mu povedali v nemocnici. Bola zanedbaná, špinavá, zalepené oči mala, paplón mala po krk ako na Sibíri. Zavolal ho pán primár, že jej zavedú sondu a že ho poučí ako so sondou narábať, avšak nikto mu to bližšie nevysvetlil. Opätovne ju doniesli domov. Na dotaz súdu uviedol, že v umelom spánku, bez prezúvok, bez ponožiek, matka bola rozopnutá. Prebalil ju lebo plienka mala najmenej 100 kíl, umýval ju aspoň hodinu. Opätovne volal ADOS ohľadne použitia sondy, čo mu sestrička z ADOS ukázala, povedala mu čo má nakúpiť, tak nakúpil, začal jej podávať stravu, potom tie drinky. Opätovne ju umyl, vyvaril injekcie, vypláchol žalúdok, odmeral teplotu, mala 40°C a preto volal RZP. Keď prišli znovu mu nadávali, že ich otravuje, horko ťažko ju zobrali a 3 dni na to čo išiel na návštevu, na 4. deň volal, že príde neskôr, nakoľko si riešil nejakú bytovú záležitosť, pýtal sa telefonicky na matku a oznámili mu, že sa nebudú vyjadrovať, že tam nie je primárka. Asi 5 dní po tom, išiel do nemocnice a matku na lôžku nevidel, preto sa pýtal zdravotnej sestry, kde je matka a tá mu povedala, že sa nebude vyjadrovať. Tak išiel domov, bolo asi 6 hodín popoludní, dal si kávičku a začal im volať do nemocnice, dovolal sa, pričom mu bolo oznámené, že sa nebudú k ničomu vyjadrovať. Následne asi okolo pol dvanástej opätovne volal do nemocnice, pričom mu bolo oznámené, že matka zomrela okolo piatej. Do tej pol dvanástej mu nikto nič neoznámil, čo je dosť smutné. Svoj vzťah s matkou žalobca opísal tak, že bola naňho viazaná, to je všetko. Každá matka ľúbi svojho syna, aj jeho mala rada, medzi nimi bolo silné puto a medzi nimi nebolo nič také zlé. Matka s ním chodievala hocikam. Mali normálny vzťah. Žalobca sa pri opisovaní svojho vzťahu s matkou rozplakal. Žalobca tiež uviedol, že po smrti matky bolo preňho všetko ťažké, prišiel o mamin byt, zostal bez strechy nad hlavou. Keby jeho mama žila, všetko by bolo inak. Po smrti matky mu tiež začali chvieť ruky, navštívil aj psychiatra v Šali, dali mu lieky, ktoré doposiaľ užíva. Človek stratil mamu a to je zlé. Žalobca ďalej uviedol, že jeho matka mala sedačku, mäkkú, fotelku. Nebolo treba žiaden antidekubitový matrac, to by na nej niečo zbadal. On ju totiž umýval, prebaľoval, žiadne náznaky tam neboli. Dôvodom prečo požaduje práve sumu 50.000 Eur je, že mamu treba dôstojne pochovať, aj všetko okolo toho. Bližšie už nešpecifikoval.

11. Na predmetnom pojednávaní súd pristúpil aj k výsluchu svedkyne, Zuzany Alföldiovej, ktorá uviedla, že žalobcu pozná dlhý čas, tykajú si, má k žalobcovi blízky vzťah. O predmete sporu vie od žalobcu. Na otázku súdu uvádza, že predmetom sporu sú skutočnosti ohľadne smrti matky. Podľa nej sa žalobca staral o svoju matku dobre, bola čistotná, chodili s ňou na prechádzku, aj holička ju chodila strihať, prebaľoval ju, kŕmil ju, umýval, čistá bola. Najskôr uviedla, že počas leta ju vodieval k nej, neskôr uviedla, že aj počas leta aj počas zimy. Bol k nej slušný. Svedkyňa uviedla, že matka žalobcu bola veľmi chorá, mala opuchnuté nohy, ruky. O chorobe matky žalobcu vedomosť nemala, iba vnímala matku žalobcu, že je chorá. Mala vedomosť, že matka žalobcu bola hospitalizovaná, navštevovala ju v nemocnici so žalobcom, asi 3 krát boli na návšteve. Pokiaľ ide o preležaniny, tie nemala pred hospitalizáciou. Svedkyňa ďalej uviedla, že matka žalobcu bola viac krát v nemocnici, konkrétne uviesť nevie. V čase, keď bola doma, ju videla, chodila k nej každý deň, bola chorá. Matka žalobcu bola nevládna, bližšie sa k jej stavu nevie vyjadriť. Žalobca bol so svojou mamou doma celý deň. Keď svedkyňa prišla k nim na návštevu, žalobca bol doma, denne tam bola 3-4 hodiny. Niekedy chodila okolo 10-tej, niekedy poobede.

12. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 5.2.2018 poukázal na skutočnosť, že z predložených listinných dôkazov (znalecký posudok, spisový materiál Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) je zrejmé, že si žalovaný v prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti, porušil svoju povinnosť starostlivosť poskytovať správne, čo malo za následok zhoršenie stavu matky žalobcu, pričom toto porušenie poskytovania zdravotnej starostlivosti bolo aj príčinou úmrtia matky žalobcu. Žalovaný sa mal dekubitom matky žalobcu venovať nedostatočne, ich liečbu podcenil a zanedbal. Prvý záznam o ošetrení dekubitov je zo dňa 18.7.2012. Pri príjme do nemocničnej starostlivosti dňa 24.7.2012 mala mať matka žalobcu údajne preležaniny II. a III. štádia. Následne v čase druhej hospitalizácie sa v zázname zo dňa 26.7.2012 uvádza, že dekubity matky žalobcu sú dokonca až v III. a IV. štádiu, t.j. v nemocničnej starostlivosti žalovaného sa tieto dekubity zhoršili, kedy si vyžadovali až chirurgický zákrok. Zo znaleckého posudku je tiež zrejmé, že zápalový proces u matky žalobcu nebol liečený ani dostatočne, ani správne, keďže nebola vyhodnocovaná tekutinová bilancia a teda následne upravovaná aktuálna infúzna či enterálna hydratácia, čo malo za dôsledok zhoršenie zápalového procesu u matky žalobcu. Podľa žalobcu je tiež ťažké riadne overiť postup žalovaného zo zdravotnej dokumentácie, keďže tá bola chybne a nedostatočne vedená. Zo znaleckého posudku má byť tiež zrejmé, že obojstranný zápal pľúc bol zapríčinený skutočnosťami, diagnózami (preležaniny, zápal močových ciest, podvýživa), ktoré v rámci svojej zdravotnej starostlivosti žalovaný zanedbal, a teda sa pričinil o vznik a rozvoj

zápalu pľúc, čo následne viedlo k úmrtiu matky žalobcu. Podľa žalobcu závery znaleckého posudku jednoznačne dokazujú, že je tu príčinná súvislosť medzi konaním (resp. jeho nekonaním a chybným konaním pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti) žalovaného a úmrtím matky žalobcu. Podľa žalobcu však zo strany znalcov došlo zrejme k omylu, keď najprv skonštatovali, že na smrti matky žalobcu v dominantnej miere sa podieľali aj negatívne okolnosti hospitalizácie, pričom na záver uviedli, že k úmrtiu matky žalobcu však nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Na odstránenie uvedených nedostatkov, žalobca navrhol vypočuť MUDr. Ľuboša Drgoňu, CSc., ktorý bol určenou znaleckou organizáciou, ako osoba, ktorá môže potvrdiť správnosť znaleckého posudku a odpovedať na dodatočné otázky. Žalobca tiež poukázal na silnú citovú väzbu medzi ním a jeho matkou, kedy aj po 5 a pol roka po jej smrti sa žalobca rozplače, keď je o nej a o tom aký bol medzi nimi blízky vzťah reč. Medzi žalobcom a jeho matkou totiž existovali silné vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, pričom tieto vzťahy boli o to silnejšie, že žalobca bol opatrovníkom svojej matky a bol s ňou v neustálom, 24 hodinovom kontakte, a ktoré vzťahy boli konaním žalovaného pretrhnuté.

13. Žalovaný v podaní zo dňa 7.2.2018 sa k vykonanému dokazovaniu vyjadril tak, že Úrad dňa 14.1.2013 v Protokole č. 800/2012 o vykonanom dohľade konštatoval, že zdravotná starostlivosť, počas oboch hospitalizácií matky žalobcu na internom oddelení žalovaného bola poskytnutá správne a nezistili sa žiadne nedostatky. Čo sa týka znaleckého posudku, tam sa malo skonštatovať, že k úmrtiu matky žalobcu nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Čo sa týka výsluchu žalobcu a svedkyne, tu žalovaný má pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti výsluchov, nakoľko je viacero rozporov v tom, čo žalobca a zároveň aj svedkyňa uviedli pred súdom a v tom, čo uviedli v rámci trestného konania vedeného na OR PZ Galanta pod ČVS: ORP-457/OVK- GA-2012. Žalovaný tiež poukázal na to, že dôsledky, vyvolané na psychickom stave žalobcu, ktoré mu mali v nadväznosti na smrť jeho matky vzniknúť, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa žalovaného tiež za nemajetkovú ujmu možno vo všeobecnom chápaní považovať akúkoľvek ujmu, ktorá pre poškodeného neznamená priamu stratu na majetku, čiže nie je vyjadriteľná v peniazoch. Postihuje teda inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová ujma. Náhrada nákladov žalobcu na pohreb jeho matky nespadá pod predpoklady priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Z toho dôvodu považuje žalovaný nárok žalobcu za nedôvodný.

14. Súd dňa 19.4.2018 nariadil pojednávanie, kde žalobca opätovne navrhol vypočuť MUDr. Ľuboša Drgoňa, CSc.

15. Na pojednávaní dňa 1.10.2019 súd vypočul svedka MUDr. Norberta Moravanského, PhD., ktorý ako jeden zo znalcov spoločnosti Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. sa podieľal na vypracovaní znaleckého posudku č. 14/2013 zo dňa 1.2.2013, vypracovaný pre trestné konanie pre prečin usmrtenia podľa , s poukazom na vo veci preskúmania poskytovania zdravotnej starostlivosti matke žalobcu. Svedok na pojednávaní odpovedal na otázky strán sporu, čím odstránil namietané rozpory a nezrovnalosti medzi záverečným konštatovaním uvedeným v znaleckom posudku a odpoveďami na jednotlivé otázky, ktoré boli spoločnosti Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. v tomto konaní uložené, uznesením -214 zo dňa 15.6.2018.

16. Na pojednávaní dňa 5.12.2019 žalobca nesúhlasil s obsahom vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.10.2019 ani s uznesením súdu o nevykonaní navrhnutého dôkaz (vypracovaním ďalšieho znaleckého posudku). V súvislosti so vznesenou námietkou hospodárnosti konania uviedol, že, táto v súvislosti s navrhnutým dôkazom nie je namieste, nakoľko žalobca od počiatku žiadal o vykonanie navrhnutého dôkazu, resp. výsluch osoby zo spoločnosti, ktorá vypracovala znalecký posudok, ku ktorému bol jej zástupca vypočutý na minulom pojednávaní. Ak by tento dôkaz bol vykonaný hneď na začiatku, t.j. v priebehu 2. alebo 3. pojednávania, nie je možné hovoriť o nehospodárnosti konania a o 8 pojednávaniach, nakoľko práve tento dôkaz poukazoval jednak na konanie žalovaného, ktoré nebolo leg artis a teda bolo možné už v tom čase pri ozrejmení záverov daného znaleckého posudku navrhnúť ďalšie dôkazy, ktorým je aj navrhovaný znalecký posudok a nebola by potreba riešenia týchto skutočností až po 8 pojednávaniach. Na rozdiel od predbežných záverov súdu aj názorov žalovaného, že tu neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a úmrtím matky žalobcu, tak ak znalecký posudok vypracovaný spol. Forensic.sk, preukazuje, že dôvody úmrtia matky žalobcu, a to dokonca hlavné dôvody spočívajú v takých skutočnostiach a diagnózach, ktoré vznikli práve počas hospitalizácie, dokonca bolo jednoznačne poukázané na to, pri ktorých diagnózach došlo k nesprávnemu liečebnému

postupu, bolo namieste na tieto diagnózy v rámci znaleckého dokazovania ďalej sa dopytovať. Rovnako vyplynulo aj zo svedeckej výpovede na predchádzajúcom pojednávaní, kde svedkovi boli kladené otázky zamerané práve na tieto skutočnosti, tak svedok odpovedal, že sa k nim vyjadriť nevie, nakoľko takéto otázky nebolo potrebné dopovedať pri vypracovaní ich znaleckého posudku a sám svedok povedal, že na tieto otázky je možné odpovedať len v rámci vypracovania znaleckého posudku v rámci tohto konania, kde by tieto otázky boli znalcovi konkrétne položené. Aj s prihliadnutím na túto skutočnosť a na samotné vyjadrenie svedka žiadali ďalšie vykonanie dôkazu, a to vypracovanie znaleckého posudku z oblasti medicíny, kde ak by navrhovaný dôkaz už od počiatku, a to zaoberanie sa znaleckým posudkom spoločnosti Forensic.sk nemuseli by hovoriť o nehospodárnosti konania a jeho prípadných prieťahoch, ale táto skutočnosť mohla byť riešená v rámci 2. alebo 3. pojednávania. Nevykonaním tohto dôkazu sú uprené práva žalobcu v rámci tohto konania na preukázanie ním tvrdených skutočností, ktoré dokonca naznačujú aj samotné listinné dôkazy predložené a vykonané v rámci tohto konania, t.j. príčinná súvislosť medzi postupom a konaním žalovaného a úmrtím matky žalobcu.

17. Žalovaný na pojednávaní zotrval na všetkých svojich vyjadreniach a nesúhlasil s vykonaním znaleckého dokazovania navrhnutého žalobcom. Žalovaný zároveň uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmá, že nebolo jednoznačne preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného, ako ani príčinná súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a smrťou matky žalobcu. Uvedené vyplýva z doposiaľ vykonaných dôkazov, a to z protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, z odborného stanoviska konzultanta MUDr. Bednárikovej, znaleckého posudku, v odpovediach k znaleckému posudku, ako aj z výsluch svedka. Nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy nebol preukázaný, nie je dôvodný, nakoľko nedošlo k naplneniu štyroch kumulatívnych podmienok na úspešné uplatnenie takéhoto nároku. V súlade s princípom hospodárnosti konania, s odvolaním sa na zásadu sudcovej koncentrácie navrhol vyhlásiť dokazovanie za skončené a vyhlásiť rozsudok vo veci samej, ktorým súd žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastupovania v rozsahu 100%. Žalovaný na záver doplnil, že z obsahu spisu nevyplýva, že by znalecké dokazovanie bolo navrhnuté skôr v priebehu konania. Žalobcovi bolo umožnené položiť znalcom, ktorí vypracovali znalecký posudok ďalšie doplňujúce otázky, z ktorých ale tiež nevyplynula príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a úmrtím matky žalobcu. Nesúhlasil ani s vyjadrením, že by nevykonaním znaleckého dokazovania mali byť odopreté žalobcovi jeho práva, nakoľko v priebehu konania mal možnosť doplniť už vykonané znalecké dokazovanie. Ak by aj bol vypracovaný nový znalecký posudok a jeho závery by boli v rozpore s doterajším dokazovaním, stále ide iba o jeden dôkaz, na základe ktorého nemôže sám o sebe súd rozhodnúť.

18. Na pojednávaní dňa 6.2.2020 sa žalobca v záverečnej reči v plnom rozsahu pridržal všetkých svojich vyjadrení, má za to, že už aj z doteraz vykonaného dokazovania a predložených listín, a to najmä zo znaleckého posudku vykonaného v rámci tomuto konaniu predchádzajúcemu trestnému konaniu, ktoré bolo v tomto konaní pripustené ako listinný dôkaz, ako aj záveru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde bolo jednoznačne skonštatované, že zo strany žalovaného došlo ako k formálnym, tak aj k administratívnym pochybeniam, pričom z neznámeho dôvodu ani za tieto jednoznačne preukázané pochybenia voči žalovanému zo strany príslušného úradu, úradov nebola vyvodená zodpovednosť vo forme finančnej pokuty, tak ako vyvodená byť mala. Boli preukázané aj reálne skutkové pochybenia žalovaného v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré boli predmetným znaleckým posudkom jednoznačne uvedené a preukázané, ktoré boli označené ako jednou z príčin a dokonca hlavných príčin úmrtia matky žalobcu. Rovnako ako boli tieto príčiny uvedené ako príčina úmrtia v rámci pitevnej správy. S prihliadnutím na tieto skutočnosti, ktoré by boli potvrdené a akékoľvek rozpory odstránené navrhovaným znaleckým dokazovaním, je zrejmé, že žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pochybil a týmto svojím konaním, nesprávnym konaním a opomenutím konania, značnou mierou prispel k úmrtiu matky, a to v takom rozsahu, že to odôvodňuje dôvodnosť podanej žaloby. Všetky tieto skutočnosti boli zo strany žalobcu jednoznačne uvedené v jeho doterajších písomných a ústnych prednesoch a preto má za to, aby súd podanej žalobe vyhovel a žalobcovi priznal ním uplatnený nárok.

19. Žalovaný sa v záverečnej reči taktiež pridržal všetkých svojich doterajších vyjadrení. Má za to, že žalobcom nebolo preukázané splnenie všetkých štyroch kumulatívnych podmienok pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca dostatočne nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaného, pričom mu neprináleží v tomto konaní komentovať rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V súlade s ustálenou judikatúrou príčinná súvislosť musí byť naisto zistená, pričom

žalobca neuniesol dôkazné bremeno tak, aby dosiahol tento štandard. Taktiež nebolo preukázané zavinenie, ktoré vylúčili aj odpovede v znaleckom posudku, ani vznik nemajetkovej ujmy nebol dostatočne preukázaný, napr. doložením príslušných znaleckých posudkov, alebo lekárskych správ o stave žalobcu. V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy musí byť preukázaný tak zásadný zásah do osobnostných práv, že vznik, nemajetkovej ujmy náležite odôvodňuje výšku nemajetkovej ujmy, ktorú považuje za zjavne neprimeranú, pričom odkazuje na judikatúru ESĽP, kde výška nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia, ako odškodnenie obetí násilných trestných činov. V dobe úmrtia matky žalobcu bol účinný , pričom poškodený by mal nárok na odškodnenie vo výške 50 násobku minimálnej mzdy, čo by predstavovalo sumu 16.350 Eur, čo je približne polovica so žalobcom požadovanej nemajetkovej ujmy. Taktiež popiera tvrdenia žalobcu, že v liste o prehliadke mŕtveho boli uvedené preležaniny, ako dôvod smrti, nakoľko tieto boli uvedené v rámci záverečnej správy ako iné stavy. Príčinou smrti bolo kardiorespiračné zlyhanie, ktorého prvotnou príčinou bola porucha príjmu potravy, čo bol stav, v akom bola matka žalobcu hospitalizovaná. Na základe uvedeného má za to, že nárok žalobcu nie je dôvodný, ide o účelovú žalobu, nakoľko výška nemajetkovej ujmy je neprimerane vysoká a žaloba bola podaná tri dni pred uplynutím premlčacej doby. Žiadal vyhlásenie rozsudku, v ktorom bude žaloba v celom rozsahu zamietnutá a žalovanému bude priznaná náhrada trov konania vo výške 100%.

20. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa obsahom znaleckého posudku č. 14/2013, oboznámením sa odpoveďami na otázky k znaleckému posudku č. 14/2013, výsluchom svedka MUDr. Norberta Moravanksého, PhD., oboznámením sa obsahom vyšetrovacieho spisu OR PZ v Galante ČVS: ORP-657/OVK-GA-2012, spisov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. ÚDZS-35242/201/202 a ÚDZS-35770/2014/921, rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. /OZaHF-006 zo dňa 21.6.2013, ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

21. Z listiny vyhotovenej žalovaným dňa 27.6.2012 o 16:15 vyplýva, že matka žalobcu bola privezená k žalobcovi posádkou RZP na doporučenie lekára LSPP pre dehydratáciu z dôvodu, že údajne 5 dní nič nepije a neprijíma potravu a pre podobné ťažkosti bola vyšetrená na CPO 27.6.2012. Vtedy vyšetrená neurológom, stav hodnotený ako demencia ťažkého stupňa s poruchou komunikácie, st.p. ischémii mozgu, imobilný syndróm, inkontinentný syndróm. Matka žalobcu bola ošetrená službukonajúcou lekárkou MUDr. Emíliou Mojtovou, pričom táto v závere skonštatovala poruchu príjmu potravy a tekutín, demenciu ťažkého stupňa s poruchou komunikácie a ďalšie diagnózy uvedené v listine s odporúčaním na príjem na interné oddelenie a RTG vyšetrenie.

22. Z listiny vyhotovenej žalovaným dňa 23.7.2012 okrem iného vypláva, že matka žalobcu bola prepustená do domácej starostlivosti, jej zdravotný stav bol zlepšený, chronický, vyžaduje 24-hodinovú ošetrovateľskú starostlivosť. Zákonný opatrovateľ sa nedostavil za účelom poučenia ohľadom sondovej výživy. Ohľadom sociálneho statusu pacientky konzultovali sociálnu sestru p. Dvořákovu, cez mestský úrad v Šali preverená domáca starostlivosť, cestou MÚ v Šali ohlásené aj prepustenie pacientky do domácej starostlivosti. Telefonicky hlásené p. Rickerovej Jane z ADOS, navštívia príbuzných a poučia ich o sondovej výžive, pacientku prepustili do ambulantnej starostlivosti.

23. Z listiny vyhotovenej žalovaným dňa 24.7.2012 o 22:32 vyplýva, že matka žalobcu bola k žalovanému privezená posádkou RZP na doporučenie MUDr. Slováka pre údajné dyspnoe, bronchitídu, mala teplotu 38st. Včera bola prepustená z int. Odd., bola afebrilná. Pacientka je imobilná, nekomunikuje, demencia ťažkého stupňa. Bola ošetrená službukonajúcou lekárkou MUDr. Zuzanou Tomečkovou. V závere listiny sa uvádzajú diagnózy a odporúčanie hospitalizácia na internom oddelení.

24. Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí zo dňa 29.7.2012 vyplýva, že v tento deň matka žalobcu zomrela. Príčinou smrti podľa klinického nálezu bol choroba, ktorá priamo privodila smrť - kardiorespiračné zlyhanie, predchádzajúce príčiny uroinfekt, prvotná príčina porucha príjmu potravy, iné závažné chorobné stavy a zmeny - nutričný marazmus, kachexia. Podľa vykonanej pitvy bola záverečná diagnóza - choroba hypostatická bronchopneumónia, prvotná príčina hypostatická bronchopneumónia, iné závažné chorobné stavy a zmeny - preležaniny, náhle úmrtie.

25. Z protokolu č. 800/2012 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 14.1.2013 o vykonanom dohľade na základe podania žalobcu vyplýva záver, že výkonom dohľadu na mieste úrad

nezistil porušenie o zdravotnej starostlivosti a podanie hodnotí ako neopodstatnené. Nedostatky vo vedení zdravotnej - ošetrovateľskej dokumentácie v zmysle Odborného usmernenia MZ SR o vedení zdravotnej dokumentácie odstupuje Úradu Trnavského samosprávneho kraja ako orgánu príslušnému vykonávať dozor na dodržiavaním povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

26. Z listu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 22.4.2013 - oznámenie výsledku šetrenia vyplýva, že úrad o zisteniach a záveroch uvedených vo svojom protokole informoval žalobcu.

27. Z rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č.k. TA/04365/2013/OZaHF-006 zo dňa 21.6.2013 vyplýva, že Trnavský samosprávny kraj zastavil správne konanie voči žalovanému vo veci udelenia pokuty za porušenie povinnosti podľa , z dôvodu, že nezistil pochybenia vo vedení zdravotnej dokumentácii, ktoré Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava postúpil Trnavskému samosprávnemu kraju na prešetrenie.

28. Z listu Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 11.3.2015 vyplýva, že rozhodnutia vydané Okresnou prokuratúrou v Galante v súvislosti s trestným stíhaním pre prečin usmrtenia podľa a , ktorými bolo trestné stíhanie zastavené a následná sťažnosť žalobcu zamietnutá ako nedôvodná považuje za správne a zákonné. Z listiny vypláva, že základom pre rozhodnutie vo veci bol znalecký posudok znaleckej organizácie v odbore zdravotníctvo a farmácia - Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o., v ktorom sa znalci zaoberali úrovňou lekárskej starostlivosti poskytnutej matke žalobcu ako aj príčinami jej úmrtia. Zo záverov znaleckého posudku vyplývajú síce isté pochybenia v diagnostike a liečbe komplikácií zdravotného stavu matky žalobcu, avšak tieto pochybenia nemali príčinnú súvislosť s jej smrťou.

29. Zo Znaleckého posudku č. 14/2013 zo dňa 1.2.2013 vypracovaného znaleckou organizáciou v odbore zdravotníctva a farmácia - Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. pre účely trestného konania vyplýva, že znalecká organizácia odpovedala na nasledovné otázky OR PZ v Galante: 1. zistiť zo zdravotnej dokumentácie akým spôsobom prebiehala liečba Anny Paulovej, či bol jej zdravotný stav ošetrujúcimi lekármi interného oddelenia NsP Sv. Lukáša v Galante priebežne správne a dostatočne vyhodnocovaný, 2. či počas hospitalizácie Anny Paulovej v dobe od 29.6.2012 do 23.7.2012 a od 24.7.2012 do 29.7.2012 boli správne a dostatočne dodržané všetky zdravotnícke postupy, či tieto boli aplikované správne, 3. popísať postup lekárov a zdravotného personálu NsP Sv. Lukáša v Galante v súvislosti s prijatím Anny Paulovej na interné oddelenie NsP Sv. Lukáša v Galante, či boli realizované všetky potrebné vyšetrenia, 4. či vzhľadom na stanovenú diagnózu bola lekármi a zdravotným personálom interného oddelenia NsP Sv. Lukáša v Galante poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť Anne Paulovej, 5. či lekári a zdravotný personál zanedbali zdravotnú starostlivosť poskytovanú hospitalizovanej Anne Paulovej, 6. čo bolo príčinou úmrtia Anny Paulovej, so špecifikáciou miery zavinenia lekárov a zdravotného personálu vzhľadom na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, 7. či sa dalo úmrtiu Anny Paulovej zabrániť, ak áno, akým spôsobom, akou poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, 8. iné zistenia znalca.

30. Znalecká organizácia odpovedala na 1.otázku nasledovne: V súvislosti s liečebnými postupmi počas hospitalizácie pani Paulovej na internom oddelení NsP Galanta v období od 24.7.2012 do 29.7.2012 je možné uviesť, že ako leges artis (správna liečba) sa dá označiť ordinovaná rehydratačná (náhrada tekutín), mineralosubstitučná (náhrada iónov, kálium), antipyretická (proti zvýšenej teplote, Novalgin) infúzna liečba daného rozsahu a podávanie lieku na podporu tvorby červených krviniek. Ošetrujúci lekári interného oddelenia NsP sv. Lukáša v Galante počas hospitalizácie pani Anny Paulovej v období od 24.7.2012 nevyhodnocovali jej zdravotný stav priebežne správne a dostatočne, a teda na základe toho ani nemohlo dôjsť k primeranej terapeutickej intervencii.

31. Znalecká organizácia odpovedala na 2. otázku nasledovne: Za základe štúdia vyžiadanej kompletnej zdravotnej dokumentácie z hospitalizácie pani Anny Paulovej na internom oddelení NsP sv. Lukáša v Galante je možné konštatovať, že predmetná dokumentácia nie je vedená správne ani dostatočne. V znaleckom posudku pri odpovedi na túto otázku znalecká organizácia uviedla najvýznamnejšie nedostatky (napr. nepravidelné a nedostatočne obsiahle zápisy objektívneho nálezu z vyšetrenia pacienta v jednotlivé dni, str. 28, 29 ).

32. Znalecká organizácia odpovedala na 3. otázku nasledovne: Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie pani Anny Paulovej je možné konštatovať, že bola dňa 29.6.2012 správne a účelne prijatá na Interné oddelenie NsP sv. Lukáša v Galante, kde bol je aktuálny zdravotný stav verifikovaný všetkými potrebnými diagnostickými postupmi (objektívne vyšetrenie, odber krvi za účelom zistenia laboratórnych hodnôt biochemických, hematologických a hemokoagulačných markerov, EKG, RTG hrudníka).

33. Znalecká organizácia odpovedala na 4. otázku nasledovne: Podľa predloženej zdravotnej dokumentácie bola pani Anne Paulovej poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť počas prvej hospitalizácie, t.j. do 23.7.2012. Následná zdravotná starostlivosť od 24.7. do 29.7.2012 nebola poskytnutá správne.

34. Znalecká organizácia odpovedala na 5. otázku nasledovne: Počas prvotnej hospitalizácie od 29.6. do 23.7.2012 bola zdravotná starostlivosť poskytovaná pani Anne Paulovej správne (okrem uvádzaných nedostatkov vo vedení zdravotnej hospitalizácie). Následne počas druhej hospitalizácie v poradí - od 24.7. do 29.7.2012 nebola poskytovaná zdravotná starostlivosť správne, a to najmä v nasledovnej okolnosti vývoja zdravotného stavu: liečba močovej infekcie ....

35. Znalecká organizácia odpovedala na 6. otázku nasledovne: Na smrti pani Anny Paulovej sa podieľali tri okolnosti, ktoré nastali: A. v dominantnej miere to boli základné chronické diagnózy, ktorými pani Paulová trpela, t.j. stav po cievnej mozgovej príhode, imobilizácia, chornická porucha príjmu potravy pri ťažkej demencii (ťažká podvýživa), B. v dominantnej miere aj negatívne okolnosti hospitalizácie: vznik dekubitov (preležanín), opakovaná infekcia močových ciest so zmiešaným (aj nemocničným) bakteriálnym spektrom; vzhľadom na základné diagnózy existovalo u pani Anny Paulovej výrazné riziko úmrtia jednak na opakované či chronické infekcie močových ciest a taktiež aj na hypostatickú pneumóniu, C. na urýchlení nástupu smrti sa však mohli v menej významnej miere podieľať aj nedostatočné a neúplné postupy v diagnostike a liečbe komplikácií zdravotného stavu, ktoré boli znaleckou organizáciou zistené. K úmrtiu Anny Paulovej však (napriek konštatovaniu non lege artis postupov - vyššie uvedená okolnosť C) nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti.

36. Z odpovedí znaleckej organizácie na otázky k znaleckému posudku č. 14/20013 vyplýva, že znalecká organizácia odpovedala na otázky súdu a tým odstránila namietané nezrovnalosti v znaleckom posudku.

37. Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

38. Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

39. Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

40. Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

41. Podľa , kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

42. Podľa o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

43. Súd nevykonal znalecké dokazovanie navrhované žalobcom ohľadom posúdenia vhodnosti a správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti, nakoľko vykonanie tohto dôkazu nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za potrebné vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto skutočnosti neboli v príčinnej súvislosti so smrťou matky žalobcu a teda nemôžu preukázať žalobcom tvrdenú príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a smrťou matky žalobcu. Aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania by bolo vykonanie navrhnutého dokazovania nehospodárne. V tejto súvislosti súd poukazuje na , ktorý dáva účastníkom konania možnosť predložiť v konaní súkromný znalecký posudok.

44. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z dôvodov špecifikovaných nižšie, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

45. Predmetnom konania je žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 Eur, ktorá mu mala vzniknúť ako dôsledok protiprávneho konania žalovaného, t.j. porušením povinnosti žalovaného podľa o zdravotnej starostlivosti, ktorým došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, predovšetkým práva na súkromie a rodinný život.

46. v citovaných ustanoveniach a nasl. poskytuje ochranu osobnosti aj subjektom (pozostalým), ktorým vznikne iná ako materiálna škoda, spočívajúc napr. v usmrtení osoby v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, v dôsledku čoho dôjde k zásahu do ich osobnostných práv. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. rodinný život môže byť vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať citové potreby, t.j. nemajetková - citová ujma. Z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov rodiny pri protiprávnom zásahu neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje pozostalých členov rodiny, takže náhrada tejto nemajetkovej ujmy je primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu. Predpokladmi pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti je preukázanie, že došlo k neoprávnenému zásahu a že tento zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo aspoň v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, a musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi.

47. Čo sa týka naplnenia zákonných predpokladov pre priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle o ochrane osobnosti, súd uvádza, že tieto neboli dané tak, ako to zákon vyžaduje. V konaní nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom a vznikom nemajetkovej ujmu žalobcu, nakoľko nebolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so smrťou matky žalobcu, a teda že v tejto súvislosti došlo aj k zásahu do osobnostných práv žalobcu.

48. V súvislosti so zanedbaním zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného vo vzťahu k matke žalobcu sa žalobca obrátil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava, Okresné riaditeľstvo PZ v Galante, Okresnú prokuratúru a Krajskú prokuratúru Trnava.

49. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v protokole č. 800/2012 zo dňa 14.1.2013 o vykonanom dohľade v závere konštatuje, že zdravotná starostlivosť počas oboch hospitalizácií matky žalobcu na internom oddelení žalovaného bola poskytnutá správne. Výkonom dohľadu na mieste úrad nezistil porušenie o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podanie žalobcu tak bolo vyhodnotené ako neopodstatnené. Úrad vykonaným dohľadom zistil nedostatky vo vedení zdravotnej - ošetrovateľskej dokumentácie v zmysle odborného usmernenia MZ SR o vedení zdravotnej dokumentácie úrad a uvedené zistenia odstúpil Úradu Trnavského samosprávneho kraja ako orgánu príslušnému na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a oprávnenému vykonávať dozor nad dodržiavaním povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

50. V odbornom stanovisku vypracovanom Evou Bednárikovou, PhDr., PhD. v rámci vykonávania dohľadu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa konštatuje, že zdravotná/ošetrovateľská dokumentácia nespĺňa požiadavky Odborného usmernenia MZ SR o vedení zdravotnej dokumentácie

(napr. záznamy sú ťažko čitateľné, až nečitateľné, nejednotné, záznamy celkovo pôsobia chaotickým, neúplným dojmom, nie všetky výkony realizované u pacienta majú vyhodnotenie, záznamy sú nepostačujúce, terminológia neodborná, neprofesionálna, podpis sestry musí byť čitateľný,...), avšak napriek uvedeným nedostatkom vo vedení ošetrovateľskej dokumentácie, bola ošetrovateľská starostlivosť realizovaná správne.

51. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj pri opakovanom šetrení znovu skonštatoval, že postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (žalovaného) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke žalobcu nie je možné hodnotiť ako porušenie

52. Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím č. /OZaHF-006 zo dňa 21.6.2013 zastavil správne konanie voči žalovanému vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. l) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke žalobcu počas jej hospitalizácie u žalovaného v období od 29.6.2012 do 29.7.2012. Dôvodom bolo, že Trnavský samosprávny kraj nezistil pochybenia vo vedení zdravotnej dokumentácie, ktoré Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava postúpil Trnavskému samosprávnemu kraju na prešetrenie.

53. V súvislosti so zanedbaním zdravotnej starostlivosti sa žalobca obrátil aj na Okresné riaditeľstvo PZ v Galante, ktoré uznesením zo dňa 22.2.2013, ČVS: ORP-457/OVK-GA-2012 zastavilo trestné stíhanie začaté pre prečin usmrtenia podľa , , z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V závere odôvodnenia rozhodnutia sa uvádza, že z vypracovaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, bolo zistené, že k úmrtiu matky žalobcu nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Na základe skutočností vyplývajúcich z vypracovaného znaleckého posudku ako aj z výsluchov svedkov bolo zistené, že neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia podľa , .

54. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemal preukázané, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu, t.j. k porušeniu

55. Z výpovede svedka MUDr. Norberta Moravanského PhD. mal súd objasnený znaleckou organizáciou konštatovaný postup žalovaného non lege artis a záver, že k smrti matky žalobcu nedošlo v priamej príčinnej súvislosti, a teda dospel k záveru, že žalobca v priebehu konania nepreukázal príčinnú súvislosť, ktorá by znamenala, že postup žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti priamo ovplyvnil zdravotný stav matky žalobcu natoľko, že bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že postupom žalovaného došlo k jej úmrtiu. Súd mal preukázané, že zistený postup non lege artis pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným neznamenal nezvratný následok a zavinenie žalovaného. Zistené nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vedľajšími okolnosťami, ktoré mohli urýchliť smrť matky žalobcu, avšak neboli to jediné príčiny, ktoré ju spôsobili. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že matka žalobcu bola staršou pacientkou (78 rokov), ktorá trpela závažnými chorobami a jej zdravotný stav bol dlhodobo nepriaznivý. Z výpovede svedka MUDr. Moravanského PhD. a zo znaleckého posudku č. 14/2013 vyplynulo, že v prípade smrti matky žalobcu sa jednalo o tzv. úmrtie z chorobných príčin, čo znamená, že pri vykonaní pitvy neboli nájdené žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že by k úmrtiu došlo v súvislosti s pochybením pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

56. Spornosť tvrdení strán sporu ohľadom správnosti postupu poskytovania zdravotnej starostlivosti a vedenia zdravotnej dokumentácie žalovaným, vzniku a priebehu preležanín, vzniku zápalu pľúc, k prepusteniu matky žalobcu do domáceho liečenia mal súd odstránenú svedeckou výpoveďou MUDr. Norbreta Moravanského PhD. ako aj znaleckým posudkom č. 14/2013. Svedok MUDr. Norbert Moravanský, PhD. vysvetlil údajnú rôznosť záverov pitvy a znaleckého posudku a vyvrátil tvrdenia žalobcu, že na smrti jeho matky sa ako hlavný činiteľ podieľali preležaniny, ktoré mali vzniknúť v dôsledku nedostatočnej zdravotnej starostlivosti žalovaného, vysvetlil čo všetko má vplyv na vznik a vývoj preležaní, ako sa ošetrujú, a to nie len vo všeobecnej rovine ale aj v danom prípade, so záverom, že vzniku preležaní, vzhľadom na komplikovaný stav matky žalobu nebolo možné zabrániť. Svedok objasnil aj okolnosti ohľadom vzniku zápalu pľúc u matky žalobcu so záverom, že nie je možné jednoznačne tvrdiť, že vznik zápalu pľúc bol spôsobený pochybením pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ako aj, že prepustenie pacienta s ťažkým zdravotným stavom do domácej starostlivosti automaticky znamená

zhoršenie jeho zdravotného stavu, t.j. pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a teda, že nebolo správne matku žalobcu prepúšťať do domácej starostlivosti.

57. Vzhľadom na uvedené súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, že dôvodom úmrtia jeho matky nebol vek a dovtedajšie diagnózy ale okolnosti, ktoré vznikli u žalovaného v čase jej hospitalizácie (zápal pľúc, preležaniny, nesprávna liečba .....) a teda, že smrť matky žalobcu bola spôsobená výlučne v dôsledku neposkytnutia riadnej zdravotnej starostlivosti, resp. nesprávnym postupom/nesprávnou liečbou, a to aj napriek zisteným nedostatkom v diagnostike a liečbe komplikácií zdravotného stavu zo strany žalovaného. Súd má za to, že aj keď zdravotná starostlivosť zo strany žalovaného bola poskytnutá so zistenými nedostatkami, bola vzhľadom na vyššie uvedené poskytnutá správne. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že úmrtie matky žalobcu nenastalo v príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalovaným.

58. Zo záverov znaleckého posudku vyplývajú tri okolnosti, ktoré sa podieľali na smrti matky žalobcu a to A. v dominantnej miere to boli základné chronické diagnózy, ktorými matka žalobcu trpela, t.j. stav po cievnej mozgovej príhode, imobilizácia, chornická porucha príjmu potravy pri ťažkej demencii (ťažká podvýživa), B. v dominantnej miere aj negatívne okolnosti hospitalizácie: vznik dekubitov (preležanín), opakovaná infekcia močových ciest so zmiešaným (aj nemocničným) bakteriálnym spektrom; vzhľadom na základné diagnózy existovalo u matky žalobcu výrazné riziko úmrtia jednak na opakované či chronické infekcie močových ciest a taktiež aj na hypostatickú pneumóniu, C. na urýchlení nástupu smrti sa však mohli v menej významnej miere podieľať aj nedostatočné a neúplné postupy v diagnostike a liečbe komplikácií zdravotného stavu, ktoré boli znaleckou organizáciou zistené. K úmrtiu matky žalobcu však (napriek konštatovaniu non lege artis postupov - vyššie uvedená okolnosť C) nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Zo znaleckého posudku zároveň vyplýva záver, že v dlhšie trvajúcom horizonte sa nedalo účinne zabrániť úmrtiu matky žalobcu z dôvodu, že priebeh základnej poruchy zdravia sa podľa zdravotnej dokumentácie i napriek adekvátnej liečbe zhoršovali už počas prvej hospitalizácie.

59. V nadväznosti na uvedené, tak súd nemal vykonaným dokazovaním preukázané, že v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného (poskytovaním zdravotnej starostlivosti) došlo k následku, a to smrti matky žalobcu, ako aj k zásahu do osobnostných práv žalobcu, a teda k splneniu podmienok na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

60. Nakoľko súd nemal za preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu v príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalovaným, a teda k splneniu podmienok na vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, súd sa ďalej podrobne nezaoberal možnosťou priznania nároku nemajetkovej ujmy žalobcovi, opodstatnenosťou a dôvodnosťou uplatneného nároku. Súd len okrajovo poznamenáva, že je nepochybné, že akákoľvek strata blízkej osoby je nezvratným a vážnym zásahom do osobnostnej sféry človeka, ktorá sa nedá nahradiť. Žalobca v konaní požadoval priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 Eur. V súvislosti s vznikom nemajetkovej ujmy uviedol, že smrťou matky prišiel o milovanú osobu, s ktorou žil v spoločnej domácnosti a s ktorou ho spájali silné rodinné a citové väzby. Smrť matky ho hlboko zasiahla a vážne ovplyvnila jeho osobný život a zasiahla do jeho osobnostných práv, predovšetkým do jeho práva na súkromie a rodinný život. Po smrti matky mal zdravotné problémy, musel navštíviť aj psychiatra, ktorý mu predpísal lieky, ktoré dovtedy neužíval. Tvrdenia žalobcu ohľadom vzniku jeho zdravotných problémov, ktoré mu vznikli v súvislosti so stratou blízkej osoby žalobca nepreukázal a zostali len v rovine jeho tvrdení. Žalobca taktiež bližšie nešpecifikoval aký bol jeho vzťah s matkou, akým zásadným spôsobom zasiahla smrť matky do jeho života a taktiež nezdôvodnil uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy. Žalobca tak v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ani vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme.

61. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom nemajetkovej ujmy žalobcu, z dôvodu nesplnenia kumulatívnych podmienok na uplatnenie nemajetkovej ujmy nie je nárok žalobcu opodstatnený ani dôvodný.

62. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

63. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.