Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/75/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Spálovej, v spore žalobcu: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/ XX, XXX XX Z., zastúpený Advokátskou kanceláriou Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Nemocnica s poliklinikou sv. Lukáša Galanta, a.s., so sídlom Hodská 373/38, 924 22 Galanta, IČO: 44 452 519, zastúpený LEGAL ART, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 19, 811 01 Bratislava, IČO: 36 289 302, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -328 zo dňa 6. februára 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. bol priznaný žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , , , , (v ďalšom texte „“) a o zdravotnej starostlivosti.

1.2. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 Eur, ktorá mu mala vzniknúť ako dôsledok protiprávneho konania žalovaného, t.j. porušením povinnosti žalovaného zakotvenej v ustanovení o zdravotnej starostlivosti, ktorým došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, predovšetkým práva na súkromie a rodinný život. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy žalobcu, pretože nebolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so smrťou matky žalobcu, a teda že v tejto súvislosti došlo aj k zásahu do osobnostných práv žalobcu. V súvislosti so zanedbaním zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného vo vzťahu k matke žalobcu sa žalobca obrátil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava, Okresné riaditeľstvo PZ v Galante, Okresnú prokuratúru a Krajskú prokuratúru Trnava. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v protokole č. 800/2012 zo dňa 14.1.2013 o vykonanom dohľade v závere konštatuje, že zdravotná starostlivosť počas oboch hospitalizácií matky žalobcu na internom oddelení žalovaného bola poskytnutá správne. Výkonom dohľadu na mieste úrad nezistil porušenie o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podanie žalobcu tak bolo vyhodnotené ako neopodstatnené. V odbornom stanovisku vypracovanom PhDr. N. K., PhD. v rámci vykonávania dohľadu Úradom pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou sa konštatuje, že zdravotná/ošetrovateľská dokumentácia nespĺňa požiadavky Odborného usmernenia MZ SR o vedení zdravotnej dokumentácie (napr. záznamy sú ťažko čitateľné, až nečitateľné, nejednotné, záznamy celkovo pôsobia chaotickým, neúplným dojmom, nie všetky výkony realizované u pacienta majú vyhodnotenie, záznamy sú nepostačujúce, terminológia neodborná, neprofesionálna, podpis sestry musí byť čitateľný,...), avšak napriek uvedeným nedostatkom vo vedení ošetrovateľskej dokumentácie, bola ošetrovateľská starostlivosť realizovaná správne. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj pri opakovanom šetrení znovu skonštatoval, že postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (žalovaného) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke žalobcu nie je možné hodnotiť ako porušenie . Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím č. /OZaHF-006 zo dňa 21.6.2013 zastavil správne konanie voči žalovanému vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke žalobcu počas jej hospitalizácie u žalovaného v období od 29.6.2012 do 29.7.2012. Dôvodom bolo, že Trnavský samosprávny kraj nezistil pochybenia vo vedení zdravotnej dokumentácie, ktoré Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava postúpil Trnavskému samosprávnemu kraju na prešetrenie. V súvislosti so zanedbaním zdravotnej starostlivosti sa žalobca obrátil aj na Okresné riaditeľstvo PZ v Galante, ktoré uznesením zo dňa 22.2.2013, ČVS: ORP-457/OVK-GA-2012 zastavilo trestné stíhanie začaté pre prečin usmrtenia podľa , , z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V závere odôvodnenia rozhodnutia sa uvádza, že z vypracovaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia bolo zistené, že k úmrtiu matky žalobcu nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Na základe skutočností vyplývajúcich z vypracovaného znaleckého posudku ako aj z výsluchov svedkov bolo zistené, že neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia podľa , .

1.3. Súd prvej inštancie mal výpoveďou svedka MUDr. G. M., PhD. objasnený znaleckou organizáciou konštatovaný postup žalovaného non lege artis a záver, že k smrti matky žalobcu nedošlo v priamej príčinnej súvislosti, a teda dospel k záveru, že žalobca v priebehu konania nepreukázal príčinnú súvislosť, ktorá by znamenala, že postup žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti priamo ovplyvnil zdravotný stav matky žalobcu natoľko, že bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že postupom žalovaného došlo k jej úmrtiu. Súd prvej inštancie mal preukázané, že zistený postup non lege artis pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným neznamenal nezvratný následok a zavinenie žalovaného. Zistené nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vedľajšími okolnosťami, ktoré mohli urýchliť smrť matky žalobcu, avšak neboli to jediné príčiny, ktoré ju spôsobili. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že matka žalobcu bola staršou pacientkou (78 rokov), ktorá trpela závažnými chorobami a jej zdravotný stav bol dlhodobo nepriaznivý. Z výpovede svedka MUDr. M. PhD. a zo znaleckého posudku č. 14/2013 vyplynulo, že v prípade smrti matky žalobcu sa jednalo o tzv. úmrtie z chorobných príčin, čo znamená, že pri vykonaní pitvy neboli nájdené žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že by k úmrtiu došlo v súvislosti s pochybením pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Spornosť tvrdení strán sporu ohľadom správnosti postupu poskytovania zdravotnej starostlivosti a vedenia zdravotnej dokumentácie žalovaným, vzniku a priebehu preležanín, vzniku zápalu pľúc, k prepusteniu matky žalobcu do domáceho liečenia mal súd prvej inštancie odstránenú svedeckou výpoveďou MUDr. G. M. PhD., ako aj znaleckým posudkom č. 14/2013. Svedok MUDr. G. M., PhD. vysvetlil údajnú rôznosť záverov pitvy a znaleckého posudku a vyvrátil tvrdenia žalobcu, že na smrti jeho matky sa ako hlavný činiteľ podieľali preležaniny, ktoré mali vzniknúť v dôsledku nedostatočnej zdravotnej starostlivosti žalovaného, vysvetlil čo všetko má vplyv na vznik a vývoj preležaní, ako sa ošetrujú, a to nie len vo všeobecnej rovine ale aj v danom prípade, so záverom, že vzniku preležaní, vzhľadom na komplikovaný stav matky žalobcu nebolo možné zabrániť. Svedok objasnil aj okolnosti ohľadom vzniku zápalu pľúc u matky žalobcu so záverom, že nie je možné jednoznačne tvrdiť, že vznik zápalu pľúc bol spôsobený pochybením pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ako aj, že prepustenie pacienta s ťažkým zdravotným stavom do domácej starostlivosti automaticky znamená zhoršenie jeho zdravotného stavu, t.j. pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a teda, že nebolo správne matku žalobcu prepúšťať do domácej starostlivosti. Súd prvej inštancie tak nemal za preukázané tvrdenia žalobcu, že dôvodom úmrtia jeho matky nebol vek a dovtedajšie diagnózy, ale okolnosti, ktoré vznikli u žalovaného v čase jej hospitalizácie (zápal pľúc, preležaniny, nesprávna liečba .....) a teda, že smrť matky žalobcu bola spôsobená výlučne v dôsledku neposkytnutia riadnej zdravotnej starostlivosti, resp. nesprávnym postupom/nesprávnou liečbou, a to aj napriek zisteným nedostatkom v diagnostike a liečbe komplikácií zdravotného stavu zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie mal za

to, že aj keď zdravotná starostlivosť zo strany žalovaného bola poskytnutá so zistenými nedostatkami, bola vzhľadom na vyššie uvedené poskytnutá správne. Úmrtie matky žalobcu nenastalo v príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalovaným, súd prvej inštancie tak nemal vykonaným dokazovaním preukázané, že v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného (poskytovaním zdravotnej starostlivosti) došlo k následku, a to smrti matky žalobcu, ako aj k zásahu do osobnostných práv žalobcu, a teda k splneniu podmienok na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

1.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s v spojení s Civilný súdny poriadok (v ďalšom texte „“), tak, že žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

2.1. V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že záver súdu prvej inštancie nevyplýva ani z výpovede MUDr. G. M. a ani zo znaleckého posudku č. 14/2013 zo dňa 01.02.2013 vypracovaného spoločnosťou forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (ďalej len „znalecký posudok č. 14/2013“). Žalobca uviedol, že počas celého konania poukazoval na jednoznačné závery znaleckého posudku č. 14/2013, ktoré jednoznačne preukazujú pochybenie žalovaného, a to jednak v prípade liečenia zápalu močových ciest, a jednak v prípade liečenia preležanín. Žalobca uviedol, že v zmysle znaleckého posudku bolo konštatované, že žalovaný počas druhej hospitalizácie nevyhodnocoval zdravotný stav matky žalobcu správne a dostatočne, a teda následne nepristúpil k primeranej terapeutickej intervencii, tak je teda dôvodné ustáliť záver, že zdravotná starostlivosť zo strany žalovaného nebola poskytovaná riadne, a teda žalovaný túto svoju povinnosť porušil čo malo svoj následok v dôvodoch, príčinách úmrtia matky žalobcu. Zo znaleckého posudku je tiež zrejmé, že žalovaný sa dekubitom matky žalobcu v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti venoval nedostatočne a ich liečbu podcenil a zanedbal. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že žalovaný má prvý záznam o ošetrení dekubitov až zo dňa 18.07.2012 (strana 20. znaleckého posudku), pričom dovtedy žiaden záznam o ošetrovaní dekubitov ako ani o samotných dekubitoch nie je, pričom ďalšie záznamy sú až z dní , kde je uvedené, že pacientka bola prepustená s dekubitmi I. štádia do ambulantnej starostlivosti. Zo znaleckého posudku je ďalej zrejmé, že hneď na druhý deň bola matka žalobcu opätovne prevezená do nemocnice žalovaného, a to lekárskou službou prvej pomoci (záznam zo dňa 24.07.2012 o 21:40 hod), kde o predmetný prevoz žiadal ošetrujúci lekár matky žalobcu, MUDr. A. (strana 21 znaleckého posudku) a to už s diagnózou zápalu priedušiek, ktorá diagnóza deň predtým pri prepustení z nemocničnej starostlivosti žalovaného uvedená nebola. Pri „druhom, následnom“ príjme do nemocničnej starostlivosti žalovaného v nasledujúci deň je uvedené (strana 22 znaleckého posudku), že matka žalobcu mala mať údajne preležaniny II. a III. štádia. T.j. o deň neskôr (24.07.2012), ako bola matka žalobcu prepustená z nemocnice z nemocničnej starostlivosti žalovaného (23.07.2012), mala matka žalobcu podľa lekárskych záznamov ako zápal priedušiek tak aj preležaniny až III. štádia, pričom tým, či je/bolo vôbec takéto niečo možné v prípade matky žalobcu za jeden deň domácej starostlivosti alebo, že ani nemalo dôjsť žalovaným k prepusteniu matky žalobcu do domácej liečby, a teda či tieto diagnózy neboli už v čase prepustenia matky žalobcu do domácej liečby sa nezaoberal ani znalecký posudok a ani nik v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca uviedol, že je jednoznačne preukázané, že vzhľadom na stav, v akom bola matka žalobcu prijatá do nemocničnej starostlivosti žalovaného dňa 24.07.2012, nemohlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu dôjsť za jeden deň domácej liečby žalobcom a teda matka žalobcu ani nemala byť prepustená z nemocničnej starostlivosti žalovaného dňa 23.07.2012, čo je ďalším pochybením na strane žalovaného, ktoré následne viedlo k príčinám (a teda zodpovednosti) úmrtia matky žalobcu. Následne v nemocničnej starostlivosti žalovaného je pri zázname dňa 26.07.2012 uvedené, že dekubity matky žalobcu sú dokonca už až v III. a IV. štádiu, t.j. v nemocničnej starostlivosti žalovaného sa tieto dekubity zhoršujú a nie zlepšujú tak, ako by tomu malo byť a ako by každý človek očakával, že by k zhoršovaniu dekubitov dôjsť nemalo, nakoľko by mali byť riadne ošetrované. Z predmetných záznamov ani nevyplýva, že by žalovaný vôbec venoval akúkoľvek zvýšenú starostlivosť dekubitom, hoci boli už v značnom štádiu. V súvislosti s vyššie uvedeným podľa žalobcu je zrejmé, že dekubity u matky žalobcu vznikli počas nemocničnej starostlivosti žalovaného o matku žalobcu, pričom tieto dekubity nielen vznikli počas poskytovania zdravotnej starostlivosti žalovaným, ale ešte

aj progredovali, a matka žalobcu sa dostala zo stavu, keď v domácej liečbe žalobcom nemala žiadne dekubity až do stavu, keď počas poskytovania zdravotnej starostlivosti žalovaného dekubity u matky žalobcu vznikli a progredovali až do stavu IV. štádia, kedy si vyžadovali až chirurgický zákrok. Z daného je už na prvý pohľad zrejmé, a to aj laikovi, že zdravotná starostlivosť žalovaným v oblasti starostlivosti o dekubity nebola poskytovaná správne. Žalobca uviedol, že je zaujímavé, že aj takéto závažné porušenie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, konštatované znalcami v príslušnom odbore zdravotníctva Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nebolo dostačujúce na to, aby konštatovali porušenie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti u matky žalobcu. Je na mieste si položiť otázku, či vôbec závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sú objektívne a konštatované na základe riadneho a úplného zistenia skutkového stavu veci. Žalobca poukázal na znalecký posudok z ktorého vyplývajú jednoznačné dôvody, príčiny úmrtia matky žalobcu. Je jednoznačne uvedené, že v dominantnej miere, ako aj na urýchlení nástupu smrti - príčinná súvislosť - sa podieľali okolnosti, za ktorých vznik, trvanie a zhoršenie jednoznačne zodpovedá žalovaný, čo jednoznačne uvádza aj vyššie uvedený znalecký posudok. Nie je nám zrejmé, ako mohol Okresný súd Galanta dospieť k záveru, že tu príčinná súvislosť nebola. Z daného je jednoznačné, že na smrti matky žalobcu sa nespochybniteľne podieľal žalovaný, a to zanedbaním zdravotnej starostlivosti o matku žalobcu, čo jednoznačne dokazujú závery znaleckého posudku, a teda je tu príčinná súvislosť medzi konaním (resp. jeho nekonaním a chybným konaním pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti) žalovaného a úmrtím matky žalobcu. Napriek vyššie uvedenému, čo už aj z daného je zrejmé, že žalovaný konal non legeartis a, že medzi konaním (nekonaním) žalovaného a smrťou matky žalobcu existuje príčinná súvislosť, tak ani samotný znalecký posudok a ani MUDr. M. nedali odpovede na všetky otázky položené žalobcom, ktoré by ešte jednoznačnejšie a nespochybniteľne preukázali pochybenie žalovaného a príčinnú súvislosť medzi konaním (nekonaním) žalovaného a smrťou matky žalobcu. Nedali odpoveď na to, či bolo správne zo strany žalovaného prepúšťať matku žalobcu dňa 23.07.2012 do domácej liečby vzhľadom na to, že na druhý deň bola hneď opakovane hospitalizovaná, ako a prečo vznikli dekubity, ako a prečo vznikol zápal priedušiek. Samotný MUDr. M. uviedol v rámci svojho výsluchu (čo je zachytené aj na zvukovom zázname z pojednávania), že na dané otázky odpovedať nevie a bolo by potrebné na to dať vyhotoviť znalecký posudok. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie nedal vyhotoviť daný znalecký posudok, keď ani samotný svedok, znalec nevedel na otázky odpovedať. Súd prvej inštancie tieto vyššie uvedené skutočnosti a ani právnu argumentáciu žalovaného vôbec nezohľadnil a ani sa s ňou nevysporiadal. S prihliadnutím na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na rozhodnutie vo veci, na základe predložených a vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom, následne vec nesprávne právne posúdil a vo veci rozhodol. Žalobca navrhol, aby Krajský súd v Trnave rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -328 zo dňa 06.02.2020 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v odvolaní tvrdí, že je v zmysle znaleckého posudku možné ustáliť záver, že žalovaný porušil svoju povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť riadne, čo malo svoj následok v príčinách úmrtia matky žalobcu. Uvedené tvrdenie žalobcu je nepreukázané, v rozpore so závermi vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie správne vyslovil, že tvrdenia žalobcu o existencii príčinnej súvislosti medzi úmrtím matky žalobcu a protiprávnym konaním žalovaného neboli v konaní preukázané. Zo záverov znaleckého posudku práveže vyplýva, že aj napriek tomu, že sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pani O. vyskytli niektoré postupy, ktoré možno hodnotiť ako non lege artis, tak tieto neboli dominantným, či rozhodujúcim faktorom, ktorý viedol k smrti pani O.. Na smrti pani O. sa podľa záverov znaleckého posudku podieľali v dominantnej miere predovšetkým základné chronické diagnózy, ktorými trpela ako imobilná, inkontinentná pacientka s ťažkým stupňom demencie, poruchou verbálnej komunikácie a ďalšími ochoreniami. Podľa záverov znaleckého posudku k úmrtiu pani O. nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Úmrtiu pani Q. O. sa v dlhšie trvajúcom horizonte nedalo účinne zabrániť. Priebeh základnej poruchy zdravia sa podľa zdravotnej dokumentácie i napriek adekvátnej liečbe zhoršoval už počas prvej hospitalizácie. Aj závery z ďalšieho dôkazu - odpovede k znaleckému posudku č. 14/2013 zo dňa 12.03.2019 (ďalej len „Odpovede k “) potvrdili, že k úmrtiu pani O. nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalovaným (odpoveď na otázku č. 21). Aj na základe výsluchu svedka (MUDr. G. M., PhD.) na pojednávaní dňa 01.10.2019 máme za preukázané, že úmrtie pani O. nenastalo v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného. Svedok v odpovedi na otázku právneho zástupcu žalobcu č. 32 uviedol, že „znalecká organizácia nezistila žiadny taký definovaný úkon zdravotnej starostlivosti, po vykonaní ktorého alebo po nevykonaní ktorého by nastal taký zdravotný stav poškodenej, ktorý by v priamych patofyziologických súvislostiach znamenal smrť

poškodenej“. Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že žalovaný sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pani O. nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktoré by malo za následok jej smrť. Opätovne podotýkame, že v zmysle ustálenej judikatúry musí byť priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom nemajetkovej ujmy naisto zistená, pričom dôkazné bremeno v tomto smere znáša žalobca. Otázkou poskytovania zdravotnej starostlivosti sa v priebehu konania zaoberali nielen znalci ako odborníci v tejto oblasti, ktorí sú schopní v tejto otázke poskytnúť odbornejšie a relevantnejšie stanovisko ako žalobca, ale aj príslušný orgán - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vypracoval dňa 14.01.2013 Protokol č. 800/2012 o vykonanom dohľade (ďalej len „Protokol ÚDZS“), v závere ktorého konštatoval, že zdravotná starostlivosť počas oboch hospitalizácií pani O. bola poskytnutá správne a nebolo zistené porušenie ustanovenia o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Na základe Oznámenia o výsledku opakovaného prešetrenia podania zo dňa 02.05.2014, č. , , 39291/2014 ÚDZS opätovne oznámil žalobcovi, že nezistil porušenie ustanovení . Tiež zo záverov Odborného stanoviska konzultanta, PhDr. N. K., PhD., k objednávke č. 1188/200/PO, 1902/12/12 zo dňa 08.01.2013 vyplýva, že napriek nedostatkom vo vedení ošetrovateľskej dokumentácie, ošetrovateľská starostlivosť bola realizovaná správne. Na základe zdravotnej dokumentácie je možné uviesť, že jednoznačné pochybenie pri liečbe dekubitov pani Q. O. počas oboch hospitalizácií nebolo zistené.“ V Odpovediach k v odpovedi na otázku č. 2 znalci uviedli, že „Niekedy napriek najkomplexnejším a intenzívnym ošetrovateľským opatreniam dochádza k vzniku preležanín, najmä pri dlhších hospitalizáciách. Podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie mala pani O. viaceré rizikové faktory pre vznik dekubitov. Pri príjme bol zahájený antidekubitový režim (polohovanie, antidekubitárny matrac), napriek tomu k vzniku dekubitov došlo, čo je aj zaznamenané v zdravotnej dokumentácii.“ Ďalej sa v Odpovediach k v odpovedi na otázku č. 27 uvádza, že „V teoretickej rovine môže u pacienta, akým bola aj pani O., dôjsť k zhoršeniu stavu dekubitov v priebehu rádovo desiatok hodín.“ Svedok MUDr. G. M., PhD. na pojednávaní dňa 01.10.2019 v odpovedi na otázku právneho zástupcu žalobcu č. 28 uviedol, že „[...] tieto dve pilierové informácie neumožňujú znalcovi vyhodnotiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti k dekubitom ako odborné pochybenie“. Na základe vykonaného dokazovania je teda jednoznačne preukázané, že žalovaný vo vzťahu k dekubitom poskytoval pani O. zdravotnú starostlivosť správne. V tejto súvislosti poukazujeme aj na str. 22 znaleckého posudku, kde sa uvádza, že pri príjme pani O. dňa 24.07.2012 na druhú hospitalizáciu u žalovaného bola prijatá v stave s neošetrenými dekubitmi - podľa lekárskej správy boli dekubity neošetrené, krytie naložené bez dezinfekčného prostriedku a pretečené. Je teda možné predpokladať, že počas jedného dňa v domácej starostlivosti, kedy mal dekubity ošetrovať žalobca, došlo k tak rapídnemu zhoršeniu aj v dôsledku neošetrenia z jeho strany.

3.1. Čo sa týka vyhotovenia ďalšieho znaleckého posudku na návrh žalobcu, ktorý by podľa jeho domnienky zvrátil priebeh konania tak, že by súd žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu o nenariadení ďalšieho znaleckého dokazovania. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v súlade so základnými princípmi ako sudcovská koncentrácia a hospodárnosť konania. V sporovom konaní nie je úlohou súdu zastupovať aktivitu strán sporu, žalobca mohol na preukázanie svojich tvrdení počas celého konania predložiť súdu súkromný znalecký posudok v zmysle príslušných ustanovení . Žalobcovi bolo zo strany súdu viackrát vyhovené pri jeho návrhoch na ďalšie dokazovanie. Na návrh žalobcu súd nariadil doplnenie znaleckého posudku, pričom znalcovi bolo uložené zodpovedať dodatočných 21 otázok, ktoré náležite zodpovedal v Odpovediach k . Nakoľko aj na základe Odpovedí k žalobca stále spochybňoval závery vykonaného dokazovania, súd opäť na jeho návrh nariadil výsluch svedka MUDr. G. M., PhD., ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 01.10.2019 zodpovedal ďalších 32 otázok zo strany žalobcu. Zo všetkých vykonaných dôkazov niekoľkokrát jednoznačne a explicitne vyplynulo, že neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a úmrtím pani O., čo aj súd správne a náležite odôvodnil v napadnutom rozsudku OS GA. Nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania by bolo zo strany súdu neúčelné a nehospodárne.

3.2. Podľa žalovaného nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný, pretože nedošlo k naplneniu všetkých 4 kumulatívnych podmienok pre úspešné uplatnenie takéhoto nároku. Žalobca v priebehu konania neuniesol svoje dôkazné bremeno nielen vo vzťahu k preukázaniu porušenia povinnosti žalovaného, k existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom nemajetkovej ujmy, k zavineniu, ale ani k samotnému vzniku nemajetkovej ujmy a jej výške. Súd prvej inštancie okrem iného správne konštatoval v bode 60 rozsudku, že žalobca neuniesol bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno ani vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme, nakoľko nepreukázal, akým spôsobom bolo do jeho osobnostných práv zasiahnuté. Zároveň žalobca v konaní ani nepreukázal tak závažný zásah do jeho osobnostných práv, ktorý by odôvodnil ním požadovanú výšku nemajetkovej ujmy, t.j. 50.000 EUR. V nadväznosti na uvedené žalovaný považuje výšku nemajetkovej ujmy žiadanú žalobcom vo výške 50.000 eur za zjavne neprimeranú, neodôvodnenú a v rozpore s ustálenou judikatúrou, poukázal na viaceré súdne rozhodnutia týkajúce sa nemajetkovej ujmy. Na záver žalovaný uviedol, že žiada odvolací súd aby napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04.06.2020 neuviedol nič nové a iné ako uviedol vo svojej argumentácii v rámci konania na súde prvej inštancie. Žalobca zotrval v celom rozsahu na svojich tvrdeniach a skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní, ako aj skutočnostiach uvedených v rámci prvoinštančného konania, ktoré preukazujú dôvodnosť nároku žalobcu. Žalovaný len účelovo a bez akéhokoľvek skutkového základu vyvracia každú argumentáciu žalobcu, pričom účelovo hľadá argumenty a skutočnosti, ktoré okrem toho aj vytrháva z kontextu. Napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci, ako aj vyporiadania sa s každou argumentáciou žalobcu.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 50.000 eur v zmysle ustanovenia z dôvodu, že jeho matka zomrela výlučne v dôsledku zanedbania zdravotnej starostlivosti poskytovanej zo strany žalovaného. Smrť matky žalobcu hlboko zasiahla a vážne ovplyvnila jeho osobný život, zasiahla do jeho osobnostných práv, predovšetkým do jeho práva na súkromie a rodinný život.

7. Predmetom odvolacieho konania je v súlade s odvolacími dôvodmi uplatnenými žalobcom preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu, že nemal za preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu v príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti matke žalobcu zo strany žalovaného. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa preto zameral na preskúmanie dôvodnosti týchto námietok.

8. K odvolacej námietke, podľa ktorej súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy odvolací súd predovšetkým uvádza, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu je úlohou a doménou súdu. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal na návrh žalobcu dokazovanie oboznámením so znaleckým posudkom č. 14/2013 zo dňa 1.2.2013, vypracovaným znaleckou organizáciou v odbore zdravotníctva a farmácia - forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (ďalej len „znalecká organizácia“), ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu OR PZ v Galante ČVS: ORP-657/OVK-GA-2012. Posudok bol vypracovaný vo veci posúdenia poskytovania zdravotnej starostlivosti neb. Q. O., matke žalobcu. S uvedeným posudkom boli strany sporu oboznámené a následne žalobca podaním zo dňa 5.2.2018, ktorým sa k uvedenému znaleckému posudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril, uviedol, že z dôvodu hospodárnosti

konania nenavrhujú vypracovanie nového znaleckého posudku, ale navrhujú ako dôkaz vykonať výsluch znalca, ktorý bol v znaleckom posudku určený znaleckou organizáciou. Následne doručil otázky, na ktoré žiadal odpovedať zo strany znalca. Uvedené otázky po zbavení mlčanlivosti zodpovedala písomne znalecká organizácia a na pojednávaní dňa 1.10.2019 bol v procesnej pozícií svedka vypočutý súdny znalec MUDr. G. M., PhD., pričom mu zo strany žalobcu boli kladené podrobné otázky, na ktoré svedok odpovedal. Následne žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.11.2019 navrhol vykonať „znalecké dokazovanie v odbore medicíny za účelom posúdenia pochybenia žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke žalobcu počas jej hospitalizácie u žalovaného“.

9. Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

10. Podľa , dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

11. Podľa , ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

12. Podľa , ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa , súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

13. Podľa , súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

14. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Podľa , vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

16. Ako je vyššie uvedené znalecký posudok č. 14/2013 zo dňa 1.2.2013 vypracovala znalecká organizácia vo veci vedenej Okresným riaditeľstvom PZ v Galante, ČVS: ORP-657/OVK-GA-2012 na posúdenie poskytovania zdravotnej starostlivosti neb. Q. O., matke žalobcu. Nešlo teda o znalecký posudok nariadený v predmetnom konaní súdom prvej inštancie postupom podľa a 208 , ani o súkromný znalecký posudok predložený stranou v konaní postupom podľa . Nešlo ani o odborné vyjadrenie v zmysle ustanovenia Išlo o dôkazný prostriedok v procesnej forme listiny. S touto listinou boli strany sporu oboznámené a mali možnosť sa k nej vyjadriť. Žalobca v písomnom vyjadrení ani po výsluchu MUDr. G. M., PhD. nenamietal závery uvedenej listiny - znaleckého posudku, ani bližšie neodôvodnil, z akého dôvodu navrhuje vykonanie znaleckého dokazovania postupom podľa , po už vykonanom dokazovaní listinou - znaleckým posudkom č. 14/2013 zo dňa 1.2.2013, písomnom zodpovedaní otázok a po výsluchu svedka MUDr. M., PhD.. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj oboznámením listín zo spisov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. ÚDZS-35242/201/202 a ÚDZS-35770/2014/921, rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. /OZaHF-006 zo dňa 21.6.2013, z ktorých zistil skutočnosti súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti matke žalobcu, dôležité pre rozhodnutie vo veci.

17. Súd je povinný postupovať v konaní v súlade s Čl. 17 , ktorý zakotvuje princíp hospodárnosti konania, správne preto súd prvej inštancie procesnú situáciu vyhodnotil aplikáciou citovaného ustanovenia tak, že nariadenie znaleckého dokazovania nepovažoval za potrebné vzhľadom na skutočnosti, ktoré z dovtedy vykonaného dokazovania vyplynuli. Dôvody nevykonania znaleckého dokazovania na návrh žalobcu súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil v bode 43. napadnutého rozsudku, pričom konštatoval, že bolo možnosťou žalobcu predložiť súkromný znalecký posudok v zmysle ustanovenia .

18. Žalobca napadol rozsudku súdu prvej inštancie aj z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

19. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

20. Podľa Čl. 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a jeho závermi o tom, že žalovaný neuniesol v spore dôkazné bremeno v zmysle citovaného Čl. 8 , keď nepreukázal protiprávne konanie žalovaného v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti jeho matke a nepreukázal tak zásah do jeho osobnostných práv zo strany žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým poukázať na závery listiny - znaleckého posudku č. 14/2013 zo dňa 1.2.2013, podľa ktorých k úmrtiu matky žalobcu nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Závery, ku ktorým dospela znalecká organizácia, súd prvej inštancie správne interpretoval (bod 29. a nasl. napadnutého rozsudku), pričom tieto korešpondujú s dôkazmi zistenými súdom prvej inštancie z ďalších listín: z listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí zo dňa 29.7.2012 vyplýva, že príčinou smrti matky žalobcu bolo kardiorespiračné zlyhanie, následne bola vykonanou pitvou stanovená záverečná diagnóza -hypostatická bronchopneumónia. Znalecká organizácia konštatovala, že hypostatický zápal pľúc (zápal pľúc u imobilizovaných jedincov s chronickými závažnými ochoreniami) je nebezpečnou, avšak očakávanou medicínskou komplikáciou zdravotného stavu, v akom sa nachádzala aj matka žalobcu. Na urýchlení nástupu smrti sa mohli v menej významnej miere podieľať nedostatočné a neúplné postupy v diagnostike a liečbe komplikácií zdravotného stavu, súčasne však konštatovala, že v prípade matky žalobcu išlo o imobilnú, inkontinentnú pacientku s ťažkým stupňom demencie a poruchou verbálnej komunikácie, kachektickú (ťažko podvyživenú) s nemožnosťou perorálneho príjmu tekutín a potravy, odkázanú na 24 hodinovú ošetrovateľskú starostlivosť, ktorej stav sa skomplikoval močovou infekciou a početnými dekubitmi charakteru až suchých nekróz (odumretie kože). Žalobca pozornosť súdu smeroval najmä na existenciu preležanín (dekubitov), vznik ktorých spájal s nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou žalovaného. Podľa znaleckej organizácie, s poukazom na zdravotný stav matky žalobcu, vzniku dekubitov nebolo možné celkom zabrániť. Jednoznačné pochybenie pri liečbe dekubitov u matky žalobcu počas oboch hospitalizácií nebolo zistené. Odvolací súd však opakuje, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že príčinou úmrtia matky žalobcu boli dekubity, tieto boli závažnou chorobnou zmenou, mechanizmus ich vzniku vysvetlila jednak znalecká organizácia v listine - znaleckom posudku č. 14/2013 zo dňa 1.2.2013, jednak svedok MUDr. M., PhD. vo svojom výsluchu. Uvedené korešponduje aj s protokolom č. 800/2012 zo dňa 14.1.2013 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v pôsobnosti ktorého je vykonávanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Z uvedenej listiny vyplýva, že na základe podania žalobcu šetrením vykonaným dohľadom na mieste, úrad nezistil v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti matke žalobcu porušenie o zdravotnej starostlivosti. Z obsahu listiny je zrejmé, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou venoval pozornosť aj vzniku a ošetrovaniu dekubitov.

22. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti, k správnym skutkovým zisteniam, ani tento odvolací dôvod žalobcu nebol naplnený. Nie je možné súhlasiť ani s odvolacími námietkami žalobcu, podľa ktorých neboli dané odpovede na všetky otázky položené žalobcom, pretože nebola daná zo strany znaleckej organizácie ani svedka MUDr. M., PhD. daná odpoveď, či bolo správne prepúšťať matku žalobcu do domácej liečby, ako a prečo vznikli dekubity, ako a prečo vznikol zápal priedušiek (tu sa odvolací súd domnieva, že žalobca mal na mysli zápal pľúc, ktorý bol príčinou úmrtia jeho matky, pretože zápal priedušiek v konaní pred súdom prvej inštancie nebol predmetom skúmania). Na všetky tieto otázky zodpovedala jednak znalecká organizácia v listine - znaleckom posudku č. 14/2013 zo dňa 1.2.2013, jednak svedok MUDr. M., PhD. v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 1.10.2019. Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porovnaj Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994). Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu a vyporiadal sa so všetkými, pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami.

23. Žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je dané v prípade, keď na zistený skutkový stav súd a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zvolil a aplikoval príslušné, právne normy (uvedené aj v bode 1.1 tohto rozsudku), ktore aj správne interpretoval, odvolací dôvod uplatnený žalobcom s poukazom na ustanovenie tak neobstojí.

25. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu záverom odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným ustanovením , ako vecne správny potvrdil.

27. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, má preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa v spojení s , aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).