Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/12/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcov: Spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k. ú. A., konajúcich prostredníctvom Lesného a pozemkového spoločenstva 1942 Klobušice, so sídlom Trenčianska 195/195, Ilava, IČO: 42 151 775, právne zastúpených JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom, Centrum I. 57/132, Dubnica nad Váhom, IČO: 31 917 348, proti žalovaným 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/X, B. a 2/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. XXX, právne zastúpenému JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou so sídlom Štvrť SNP 143/58, Trenčianske Teplice, IČO: 42 151 147, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -79 zo dňa 03. júla 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom sa proti žalovanému 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2/ dňa 01.10.2021, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu X/XXXX-XX na spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, a to k pozemku parcely registra C KN p. č. XX/X - záhrada o výmere XXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XX/X - záhrada o výmere XXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/X - záhrada o výmere XX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/X - záhrada o výmere XX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/XX - záhrada o výmere XXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/XX - záhrada o výmere XXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX - orná pôda o výmere XXXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, a na spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, a to k: pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/X - lesný pozemok o výmere XXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/X - ostatná plocha o výmere XXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/X - lesný pozemok o výmere XXXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/X - lesný pozemok o výmere XXXXXX m2, pozemku parcely registra C

KN p. č. XXX/X - lesný pozemok o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/X - lesný pozemok o výmere XXXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/X - lesný pozemok o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/X - lesný pozemok o výmere XXXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/XX - lesný pozemok o výmere XXXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/XX - lesný pozemok o výmere XXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/XX - lesný pozemok o výmere XXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/XX - lesný pozemok o výmere XXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/XX - lesný pozemok o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/XX - lesný pozemok o výmere XXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/XX - lesný pozemok o výmere XXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/XX - lesný pozemok o výmere XXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXX/XX - lesný pozemok o výmere XXXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - ostatná plocha o výmere XXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - ostatná plocha o výmere XXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere XXXXX m2, pozemku parcely registra C KN p. č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXXX m2 vedeným pre k. ú. A., obec B., okres B. rozhodnutím Okresného úradu B., katastrálny odborom pod č. V XXXX/XXXX je neplatná. Vo výroku II. priznal žalobcom voči žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva, uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2/ dňa 01.10.2021, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 5/1995-ín na spoločnej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k. ú. A., pod č. V XXXX/XXXX, ktorú tvoria parcely uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, je neplatná. Žalobcovia uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX H. XXXX pre katastrálne územie A., sú tiež zároveň členmi spoločenstva Lesného a pozemkového spoločenstva 1942, Trenčianska 195/17, 019 01 Ilava, IČO: 42 151 775, zapísaného v registri pozemkových spoločenstiev pod registračným číslom I./XXX, prostredníctvom ktorého vykonávajú hospodársku činnosť na spoločnej nehnuteľnosti. Výboru zákonného zástupcu žalobcov bol dňa 12.01.2021 doručený list, datovaný 11.01.2021, označený ako "Ponuka na odpredaj", podľa ktorého mal spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti B. C. ponúknuť na odpredaj svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti 5/1995 za cenu 75 000,00 eur. V dôsledku protipandemických opatrení, zákazu zhromažďovania, a teda nemožnosti konania valného zhromaždenia spoločenstva prezenčnou formou, výbor zákonného zástupcu žalobcov rozposlal túto ponuku všetkým spoluvlastníkom. Následne zákonný zástupca spoluvlastníkov zistil, že pôvodný spoluvlastník B. C., narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Nemohol byť teda autorom listu z 11.01.2021. V dedičskom konaní č. po nebohom spoluvlastníkovi B. C. zdedil spoluvlastnícky podiel 5/1995 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX jeho syn, žalovaný 1/. Žalovaný 1/ následne kúpnou zmluvou zo dňa

01.10.2021 previedol svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného 2/. Vklad vlastníctva bol rozhodnutím Okresného úradu, katastrálnym odborom v Ilave pod č. V XXXX/XXXX povolený dňa 14.10.2021. Pretože žalobcovia sú presvedčení, že žalovaný 1/ neponúkol spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti ostatným spoluvlastníkom riadne a v súlade s právom, listami zo dňa 29.11.2021 uplatnili svoje právo z predkupného práva voči obom žalovaným. Žalobcovia sú predovšetkým presvedčení, že nedošlo k ponuke na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný vlastník podielu B. C., nemohol odoslať ponuku na odpredaj zo dňa 11.01.2021. Túto ponuku nemohol uskutočniť ani jeho dedič, syn B. C., nakoľko je vylúčené, aby nadobudol vlastnícke právo z dedičského konania 7 dní po poručiteľovej smrti. Navyše ponuka nespĺňa náležitosti vyplývajúce z § - 606 . V ponuke nie je jednoznačne a určito identifikovaná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom ponuky na odpredaj. Taktiež v ponuke chýba určenie spôsobu vyplatenia kúpnej ceny. Keďže žalovaní 1/ a 2/ uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2021 obišli predkupné právo spoluvlastníkov, je tento právny úkon relatívne neplatný.

3. Súd prvej inštancie aplikoval na danú vec ustanovenia , , , , , , , , , , , (ďalej len „“), o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), , , , , , , o pozemkových spoločenstvách, , , (ďalej len „“). Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná.

4. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal, vzhľadom na námietku žalovaného 2/, aktívnou vecnou legitimáciou žalobcov, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . V danej veci boli žalobcami spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX H. XXXX pre k. ú. A., konajúci prostredníctvom spoločenstva ako takého, kedy výbor spoločenstva ako jeho štatutárny orgán dal plnú moc k zastupovaniu vo veci advokátovi. Súd prvej inštancie uviedol, že predmet sporu je mimo rámca možností, kedy by v konaní pred súdmi mohol konať samostatne výbor spoločenstva, žalobcami preto musia byť jednotliví členovia spoločenstva, čo sa v tomto prípade i stalo, pričom ich označenie považoval za dostatočné, vzhľadom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jednotliví členovia spoločenstva pritom sú aktívne vecne legitimovaní k podaniu žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu v dôsledku porušenia predkupného práva.

5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.09.2010, v zmysle ktorého spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva ( ), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu ( ), jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe) ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka, ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa, žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa, c/ sa upokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi, pričom zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí. 6. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ ohľadne spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti, z dôvodu nedodržania právnych predpisov pri prevode spoluvlastníckych podielov a porušenia predkupného práva ostatných vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je svojím charakterom žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle . Pri žalobách o určenie právnej skutočnosti nie je podmienkou ich procesnej prípustnosti existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (tá je rozhodná len pre žaloby v

zmysle ), ale len to, či prípustnosť takejto žaloby vyplýva z osobitného predpisu. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal otázkou prípustnosti podanej žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba je s poukazom na a v spojení s katastrálneho zákona procesne prípustná. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo, je podľa ustálenej doktríny aj súdnej praxe jedným z práv oprávneného spoluvlastníka, ktoré môže uplatniť aj v súdnom konaní podaním žaloby na určenie neplatnosti takéhoto právneho úkonu, príp. jeho časti.

7. Každý spoluvlastník môže nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom, čo je potrebné vnímať ako prejav ústavného práva vlastniť majetok a nakladať s ním, pričom konkrétny postup a podmienky sú konkretizované v právnych predpisoch. Prevod spoluvlastníckeho podielu je obmedzený ustanovením , podľa ktorého môže spoluvlastník previesť svoj spoluvlastnícky podiel na iné ako blízke osoby len za predpokladu rešpektovania zákonného predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Prevádzaný spoluvlastnícky podiel teda musí spoluvlastník najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Povinnosť spoluvlastníka ponúknuť prevádzaný podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom zásadne vzniká aj pri predaji inému spoluvlastníkovi. Zákonné predkupné právo spoluvlastníkov má charakter vecného práva. V prípade, ak spoluvlastník prevádzajúci svoj podiel nerešpektoval zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a podiel previedol na inú ako blízku osobu, trpí právny úkon, na základe ktorého k prevodu došlo, relatívnou neplatnosťou v zmysle . Uvedený právny úkon je teda považovaný za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva a ani priamo neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aplikovať ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve tak, to však nebráni tomu, aby sa podľa analógie legis ( ) na tieto vzťahy použila všeobecná úprava o predkupnom práve, zaradená do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu v až 606.

8. V prípade spoločnej nehnuteľnosti podmienky nakladania s ňou a podielmi na nej upravuje o pozemkových spoločenstvách, ktorý osobitne upravuje aj prevod spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu v nadväznosti na predkupné právo, pričom v zmysle tohto zákona táto úprava predstavuje špeciálnu úpravu k všeobecnej úprave predkupného práva, obsiahnutej v . Na prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa zásadne nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve. Pri prevode podielov medzi členmi spoločenstva preto neprislúcha ostatným vlastníkom podielov predkupné právo. Pri prevode podielov na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu (ktorá nie je vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti), majú vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti predkupné právo (okrem prevodu na blízku osobu). Z jednoznačne vyplýva, že ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti má záujem previesť spoluvlastnícky podiel na inú osobu, ponuku na prevod podielu má možnosť urobiť dvomi spôsobmi, a to a/ spoluvlastnícky podiel ponúknuť všetkým ostatným vlastníkom podielov (spoluvlastníkom) priamo, alebo b/ ponúknuť spoluvlastnícky podiel všetkým ostatným vlastníkom podielov (spoluvlastníkom) prostredníctvom výboru. Výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Pokiaľ sa vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti rozhodne previesť podiel na tretiu osobu formou ponuky prostredníctvom výboru, prenáša tým povinnosť ponúknuť uvedený podiel ostatným spoluvlastníkom na výbor, čo je pre neho výhodné, pretože nemusí ponukovú povinnosť realizovať sám voči všetkým ostatným vlastníkom podielov. Ak sa rozhodne podielový spoluvlastník s predmetom podliehajúcim predkupnému právu disponovať, je ho povinný ponúknuť takou ponukou, ktorá má všetky náležitosti návrhu na uzatvorenie zmluvy a ktorá umožňuje adresátovi k nej sa vecne vyjadriť. Ponuka je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý má charakter návrhu na uzavretie zmluvy a ktorý musí okrem všeobecných náležitostí právnych úkonov obsahovať aj všetky podmienky, za ktorých povinný ponúka vec na kúpu.

9. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že otec žalovaného 1/ mal záujem predať svoj podiel v pozemkovom spoločenstve. Akceptujúc tvrdenie žalovaného 1/, že jeho otec podpísal ponuku na odpredaj pred svojou smrťou, ku ktorej došlo dňa 04.01.2021, s dátumom 11.01.2021, ktorú žalovaný 1/ osobne doručil predsedovi spoločenstva dňa 12.01.2021, súd prvej inštancie konštatoval, že ponuku na odpredaj otec žalovaného 1/ nerealizoval, pretože v čase realizácie ponuky už bol po smrti, zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti a tiež spôsobilosť na právne úkony. Ponuku na odpredaj mohol zrealizovať len podielový spoluvlastník,

otec žalovaného 1/, pretože v čase doručenia ponuky na odpredaj žalovaný 1/ ešte spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti pozemkového spoločenstva nebol. K ponuke na odpredaj právnym spôsobom teda nedošlo. Spoluvlastník môže previesť svoj spoluvlastnícky podiel na iné ako blízke osoby len za predpokladu rešpektovania zákonného predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Prevádzaný spoluvlastnícky podiel teda jeho vlastník, otec žalovaného 1/, mal povinnosť ponúknuť ostatným spoluvlastníkom, keďže išlo o prevod tzv. tretej osobe. Toto otec žalovaného 1/ neurobil, došlo k porušeniu zákonného predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

10. Záverom súd prvej inštancie nad rámec dodal, že i keď by k vyššie uvedenej situácii nedošlo, i tak by ponuka na odpredaj zo dňa 11.01.2021 nebola platným právnym úkonom, a to z pohľadu neurčitosti jej obsahu a pretože bola v rozpore s dobrými mravmi. Neobsahovala spôsob a termín výplaty kúpnej ceny. V kúpnej zmluve mal kupujúci možnosť dohodnutú kúpnu cenu splácať v splátkach, táto možnosť spoluvlastníkom ponúknutá nebola, čo vzhľadom na výšku kúpnej ceny mohlo mať vplyv na rozhodovanie o prípadnej kúpe u ostatných spoluvlastníkov. Kupujúcemu, žalovanému 2/, tak boli poskytnuté výhodnejšie podmienky splatenia kúpnej ceny ako ostatným spoluvlastníkom, čo možno vyhodnotiť ako rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o namietanú neprimeranú výšku žiadanej a následne dojednanej kúpnej ceny za predaj podielu, táto samotná nemohla spôsobiť neúčinnosť ponuky. Nedošlo by k diskriminácii ostatných spoluvlastníkov tým, že tretia osoba je ochotná zaplatiť neprimerane vysokú cenu za spoluvlastnícky podiel, v zmysle SR má vlastnícke právo všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. Niet rozumného dôvodu, aby z predkupného práva ostatných spoluvlastníkov vyplývali pre spoluvlastníka, ktorý chce predať svoj podiel na spoločnej veci, neprimerané obmedzenia týkajúce sa napr. výšky ceny, za ktorú by mal v prostredí trhového hospodárstva mať možnosť svoj podiel predať, čo by mohlo naopak viesť k neprimeraným zásahom do výkonu jeho vlastníckeho práva, ktoré je z ústavného hľadiska chránené rovnako.

11. Súd prvej inštancie záverom dodal, že navrhované znalecké dokazovanie na pravosť podpisu otca žalovaného 1/ na ponuke odpredaja nevykonal, nakoľko to vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné. 12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa na základe zásady úspechu. Žalovaní 1/ a 2/ boli vo veci neúspešní v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalobcom v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

13. Proti rozsudku, čo do všetkých jeho výrokov, podal odvolanie žalovaný 2/, ktoré odôvodnil viacerými skutočnosťami, ktoré podľa jeho názoru majú za následok, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vydané na základe zle vyhodnoteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal žalobcovo nesprávne formulovanie petitu žaloby, ktorý sa domáhal toho, o čom nebolo možné v predmetnom konaní ani rozhodnúť. V petite žaloby, ako aj počas celého konania nespresnil a nešpecifikoval, aké nehnuteľnosti a aké spoluvlastnícke podiely boli predmetom kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a teda o akých nehnuteľnostiach a v akých podieloch sa malo určiť, že kúpna zmluva, je neplatná. Uvedená povinnosť uviesť, čoho sa vlastne žalobca domáha, je jedna z elementárnych podmienok žaloby a ide o povinnosť na strane žalobcu. Uvedenú povinnosť nemožno preniesť na konajúci súd, keďže súd má len rozhodnúť o podanej žalobe a nie moderovať, čoho sa má žalobca žalobou domáhať a nahrádzať jeho vôľu. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie zle vyhodnotil aj skutkový stav veci na základe vykonaných dôkazov. Z výpovední vykonaných na pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že prejav vôle otca žalovaného 1/ bol vykonaný v súlade s ustanoveniami , keď pred svedkom, ktorý bol vypočutý v konaní (matka žalovaného 1/) podpísal ponuku na odpredaj. Podľa názoru žalovaného 2/ treba vychádzať zo skutočnosti, kedy túto ponuku podpísal, aj keď dátum na predmetnej listine je neskorší. Uvedené nič nemení na prejave vôle otca žalovaného 1/, ktorá je smerodajná a bola v konaní riadne preukázaná, že otec žalovaného 1/ takýto prejav vôle vykonal. Na základe ponuky o odpredaj sa vyjadrili všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti tak, že nemajú záujem o kúpu

ponúkaných podielov za uvedenú sumu. Sám predseda spoločenstva uvedené potvrdil v rámci svojho výsluchu. Podstatným dôvodom nezáujmu bola výška kúpnej ceny a nie podmienky jej uhradenia. Sám predseda na pojednávaní uviedol, že podľa neho cena je v hodnote okolo 1.000,- Eur, nakoľko on túto cenu, tak ako aj ostatní spoluvlastníci počíta podľa hodnôt uvedených v osvedčeniach o dedičstve iných zomretých spoluvlastníkov. Ak by bola aj kúpna cena za spoluvlastnícke podiely, ktoré nadobudol žalovaný 2/, rozrátaná na splátky, o tieto podiely by nemal záujem žiadny spoluvlastník, ani sám predseda spoločenstva, nakoľko žalovaný 2/ zaplatil mnohonásobne vyššiu kúpnu cenu (70x vyššiu) ako bola predstava predsedu spoločenstva a ostatných spoluvlastníkov. Žalovaný 2/ nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že ponuka na odpredaj nebola právnym úkon z dôvodu neurčitosti jej obsahu a bola v rozpore s dobrými mravmi, keďže neobsahovala spôsob a termín výplaty kúpnej ceny, pričom uvedené vzhľadom na výšku kúpnej ceny mohlo mať vplyv na rozhodovanie o prípadnej kúpe u ostatných spoluvlastníkov. Súd prvej inštancie nepreskúmaval predmetnú kúpnu zmluvu, resp. nepreskúmal ju dostatočne, iba konštatoval, že kúpna cena bola dohodnutá v splátkach. Opomenul však dôležitú skutočnosť, že tieto splátky nasledovali vo veľmi krátkej dobe po sebe (pár dňoch) a celá kúpna cena mala byť aj vo forme splátok uhradená do pár dní. Tak je to uvedené v predmetnej kúpnej zmluve. Nakoniec ju žalovaný 2/ uhradil celú, keďže mu na kúpe záležalo. Nie je tak pravda, čo tvrdí súd prvej inštancie ohľadom uvedeného, a to zvlášť v kontexte vyjadrenia predsedu spoločenstva na pojednávaní, že takú kúpnu cenu, ako zaplatil žalovaný 2/, by nemal nikto záujem zaplatiť, keďže on sám, ako aj spoluvlastníci vychádzajú z hodnoty podielov podľa osvedčení o dedičstvách, teda z hodnoty okolo 1.000,- Eur. Žalovaný 2/ je v otázke aktívnej legitimácie žalobcu naďalej názoru, že tento nedisponuje takouto legitimáciou na podanie tejto žaloby a súd prvej inštancie sa zle vysporiadal s námietkami žalovaného 2/ v tejto otázke. Má za to, že v predmetnej veci sú aktívne legitimovaní na podanie predmetnej žaloby len samotní podieloví spoluvlastníci, keďže sa v prejednávanej veci nejedná o určenie vlastníckeho práva, ale jedná sa o určenie neplatnosti zmluvy. Z tohto dôvodu spoločenstvo prostredníctvom jeho predsedu nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť zmluvy. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta v celom rozsahu a vo výroku II. zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

14. Vyjadrenia k odvolaniu podané neboli.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

16. V odvolacom konaní preskúmal odvolací súd vec v rozsahu podaného odvolania podľa (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa , vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. V odvolacom konaní nezistil odvolací súd žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa alebo podľa . Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , pretože v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Podľa v spojení s odvolací súd verejne vyhlásil vo veci rozsudok.

17. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za

účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa . Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Za aplikácie odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Hlavne poukazuje na ods. 32. až 34. napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie. Práve z titulu aplikácie nie je žiadúce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje. Odvolací súd v rámci postupu podľa a k odvolacím dôvodom žalovaného 2/ uvádza:

19. K odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávne formulovaného petitu odvolací súd uvádza, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vyslovenia neplatnosti Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 1.10.2021, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 5/1995-ín na spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX a LV č. XXXX vedeným pre k. ú. A., obec Ilava, okres Ilava rozhodnutím J. K. B., katastrálnym odborom pod č. V XXXX/XXXX. V priebehu konania podaním zo dňa 21.6.2023 (č.l. 74-75) žalobcovia upravili žalobný petit tak, že presne špecifikovali predmet uzavretej kúpnej zmluvy, špecifikovali a konkretizovali nehnuteľnosti a spoluvlastnícke podiely. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného 2/, že žalobcovia nesprávne formulovali petit žaloby a počas celého konania nespresnili a nešpecifikovali, aké nehnuteľnosti a aké spoluvlastnícke podiely boli predmetom kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

20. Rovnako za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov. V predmetnej veci sú podľa odvolateľa – žalovaného 2/ aktívne legitimovaní len samotní podieloví spoluvlastníci, keďže sa v prejednávanej veci nejedná o určenie vlastníckeho práva, ale jedná sa o určenie neplatnosti zmluvy. Spoločenstvo prostredníctvom jeho predsedu nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť zmluvy. S uvedeným odvolacím tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje a poukazuje tak, ako aj súd prvej inštancie, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom rozhodnutí sa najvyšší súd vysporiadal s problematikou aktívnej legitimácie podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti.

21. Zastupovanie spoločenstva vyplýva konkrétne z ustanovenia o pozemkových spoločenstvách. Ide o zastupovanie pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti. Odvolací súd sa zaoberal povahou predmetného konania a dospel k záveru, že konanie o žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu nedodržania zákonného predkupného práva je konaním, ktorého konečné rozhodnutie je spôsobilé zasiahnuť do vlastníckeho práva vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti. Za stavu, že ide o vec týkajúcu sa vlastníctva spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, pozemkové spoločenstvo prostredníctvom jeho výboru je oprávnené konať a zastupovať jednotlivých vlastníkov.

22. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

23. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

24. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Predkupné právo spoluvlastníka nehnuteľnosti spočíva v tom, že každý spoluvlastník, ktorý sa rozhodne predať svoj podiel na nehnuteľnosti, musí podiel najprv ponúknuť ostatným spoluvlastníkom za podmienok, za akých má ponuku na odpredaj tretej osobe. Predkupné právo spoluvlastníka vyplýva zo zákona (§ 140 Obč. zákonníka). Aby bola ponuka na uplatnenie predkupného práva účinná, musí byť zrealizovaná a ostatným spoluvlastníkom doručená. Podmienkou vzniku návrhu ponuky na uplatnenie predkupného práva ako jednostranného právneho úkonu je skutočnosť, že musí byť adresovaná. Táto podmienka je samozrejmá, a to z dôvodu, že pojmové znaky každej zmluvy predpokladajú minimálne dve zmluvné strany (kupujúci/predávajúci, objednávateľ/zhotoviteľ, prenajímateľ/nájomca, spotrebiteľ/ dodávateľ a pod.). Podmienka adresnosti vyplýva aj zo skutočnosti, že očakávaný právny osud návrhu, ktorým je aj ponuka na odpredaj spoluvlastníckeho podielu je, že bude prijatý a vyústi do vzniku zmluvy, alebo druhá strana, ktorej je ponuka adresovaná oznámi, že si predkupné právo neuplatňuje a zmluvný vzťah bude uzavretý s treťou osobou.

26. Pokiaľ ide o podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorú spravuje pozemkové spoločenstvo, nepostupuje sa pri predkupnom práve podľa , ale podľa o pozemkových spoločenstvách. Podiel je možné ponúknuť spoluvlastníkom prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva. K účinnej ponuke podielu dôjde vtedy, keď spoluvlastník, ktorý chce svoj podiel odpredať ponuku odošle spoluvlastníkom. Až jej odoslaním (zrealizovaním odoslania) sa ponuka stáva účinnou, nie vypracovaním a podpísaním ponuky, nakoľko na účinnosť prejavu vôle je potrebné, aby došiel tomu, komu je adresovaný, avšak za podmienok, že osoba, ktorá vôľu prejaví ju aj zrealizuje. Zákon nevylučuje odoslanie ponuky inou osobou, odlišnou od osoby, ktorá ponuku podpísala, avšak musí byť jednoznačne preukázané, že táto osoba bola na úkon odoslania ponuky splnomocnená. Pokiaľ spoluvlastník vypracuje ponuku na svoj spoluvlastnícky podiel, ale túto ponuku nedoručí spoluvlastníkom, účinok tejto ponuky nenastane. To znamená, že nestačí ponuku vypracovať, je potrebné, aby ten, kto ponuku, ktorá je zároveň aj návrhom na uzavretie zmluvy urobil (v predmetnej veci otec žalovaného 1/ ako spoluvlastník) ju aj odoslal, teda, aby jeho vôľa ponúknuť svoj podiel a tým dodržať predkupné právo bola aj zrealizovaná, prejavená spôsobom, ktorý vyžaduje zákon. Ak má spoluvlastník vôľu odpredať svoj podiel a ponúknuť tento podiel spoluvlastníkom, ktorí majú zákonné predkupné právo, tak prejavom tejto jeho vôle nebude len písomne zachytená ponuka v listinnej podobe, ale následne jej odoslanie spoluvlastníkom.

27. V danom prípade tvrdil žalovaný 1/, že jeho otec ako spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti podpísal právny úkon – ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu predo dňom, ktorého dátum sa na ponuke nachádza. Dátum podpísania ponuky nebol v konaní jednoznačne preukázaný. Ak by sme zobrali do úvahy, že otec žalovaného 1/ uskutočnil právny úkon a podpísal ponuku (na účinnosť ktorej

je potrebné zaslať ju osobám, ktorým je určená) v čase pred dátumom uvedeným na tejto ponuke, je možné skonštatovať, že otec žalovaného 1/ prejavil vôľu svoj spoluvlastnícky podiel odpredať, avšak nezrealizoval odoslanie prejavu svojej vôle, zrealizovala ju tretia osoba, čo v k predmetnom konaní nebolo spornou skutočnosťou a preto nedošlo k dokončeniu prejavu vôle otca žalovaného 1/ ako spoluvlastníka spoločnej nehnuteľnosti.

28. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného správne skonštatoval, že nedošlo k realizácii zákonného predkupného práva a preto by bolo nadbytočné ďalšie dokazovanie na pravosť podpisu otca žalovaného 1/ na ponuke zo dňa 11.1.2021.

29. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcov vyhovel.

30. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu/ a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil.

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní boli žalobcovia úspešní a preto im odvolací súd priznal proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( / :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( /

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( /

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( /

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, /

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, /

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa /. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( /.