Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Dopĺňací_rozsudok_22C-261-2015.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/261/2015
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobcu: G. Š., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, R., t. č. C. E. X, F., proti žalovanej: Slovenska republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2015 domáhal voči žalovanej náhrady škody vo výške 5.974.019,- Eur, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trnava, ako aj Krajského súdu v Trnave, v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cbi/2/2008. Žalobca zároveň v podaní doručenom súdu dňa 08.12.2016, ako aj neskôr v podaní doručenom súdu dňa 21.09.2017 a aj dňa 31.01.2020 navrhol súdu prerušenie konania s poukazom na ustanovenie § 162 ods. 1 psím. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) alternatívne podľa § 164 CSP, a to najskôr do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36Cbi/13/2016. Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, že konanie vedené pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36Cbi/13/2016 o vylúčenie majetku zo súpisu nebolo doposiaľ právoplatne skončené, nakoľko pôvodné právoplatné rozhodnutia boli zrušené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.03.2016, následne uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 21CpoKR/14/2016-714 zo dňa 31.05.2016, preto nie je možné sa presne vyjadriť k škode spôsobenej nesprávnym rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Žalobca bol toho názoru, že rozhodnutie v tomto konaní závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní súd oprávnený riešiť.
2. Žalovaná vo vyjadrení nárok žalobcu na náhradu škody rozporovala z dôvodu nepreukázania existencie nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia a nepreukázania vzniku a ani výšky žalobcom požadovanej škody. Zároveň sa v následných vyjadreniach vyjadrila aj k návrhu žalobcu na prerušenie konania, s ktorým sa nestotožnila, pretože na prerušenie konania nie je daný žiaden relevantný dôvod. Poukázala na to, že prerušenie konania predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo a nedôvodným prerušením konania by mohlo dôjsť k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prerušenie konania v zmysle návrhu žalobcu by podľa názoru žalovanej bolo tiež v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
3. Okresný súd Trnava vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu č. k. 22C/261/2015-230 zo dňa 06.02.2020.
4. Podľa § 225 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.
5. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
6. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
7. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
8. Nakoľko súd pri rozhodnutí vo veci samej opomenul rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania, vydal tento dopĺňací rozsudok. Rozsudok vo veci samej doposiaľ nie je právoplatný, a preto súd i bez návrhu môže rozsudok doplniť.
9. Žalobca navrhoval prerušiť konanie s poukazom na ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP, alternatívne podľa § 164 CSP, pričom svoj návrh zdôvodňoval tým, že je potrebné konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cbi/13/2016. Neskôr žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podanom dovolaní správcu konkurznej podstaty úpadcu.
10. V prípade ak súd návrh na prerušenie konania zamietne, postupuje podľa ust. § 162 ods. 3 CSP a uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bude súčasťou meritórneho rozhodnutia. Tento procesný postup má za cieľ eliminovať množstvo šikanóznych návrhov na prerušenie konania, ktoré zo strany sporových strán viedli k prieťahom v konaní a spôsobovali neprimeranú dĺžku konania, keď sa častokrát ukázali ako absolútne nedôvodné.
11. Z ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a) CSP vyplýva, že prerušenie konania podľa tohto ustanovenia je obligatórnym a súd v prípade zistenia takého dôvodu vždy preruší konanie, avšak len v prípade ak sám dospeje k názoru o potrebe výkladu určitých právnych otázok, tzv. predbežná otázka. Prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP je potom potrebné vykladať v intenciách § 193 CSP posledná veta, kedy súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal (súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní), rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. O žiaden z uvedených prípadov sa v tejto veci nejedná a o takýto dôvod prerušenia konania preto nejde.
12. Súd sa ďalej zoberal dôvodom prerušenia konania podľa § 164 CSP, ktorý je dôvodom pre fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, pričom rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania.
13. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cbi/13/2016 je vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, v konkurze, IČO: 00 009 199. Okresný súd Trnava vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 36Cbi/13/2016-796 zo dňa 21.04.2017, pričom tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 31CoKR/7/2017-843 zo dňa 26.04.2018. Konanie je právoplatne skončené, pričom uvedený rozsudok bol napadnutý dovolaním. Dovolacie konanie skončené nebolo. Žalobca najskôr navrhoval prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cbi/13/2016, neskôr až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dôvodu podaného dovolania.
14. V konaní vedenom pod sp. zn. 22C/261/2015 (prejednávaná vec) si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Dôvod prerušenia konania tohto konania žalobca odôvodňoval tým, že nebolo skončené konania vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cbi/13/2016, od ktorého odvodzuje svoj nárok na náhradu škody v tomto konaní, pretože podľa jeho názoru nie je možné sa aktuálne vyjadriť k výške škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Túto škodu bude možné podľa názoru žalobcu určiť až po skončení dovolacieho konania, čo oznámil žalobcovi aj znalec.
15. Podľa názoru súdu neboli splnené podmienky ani pre prerušenie konania podľa § 164 CSP. Súd v prvom rade uvádza, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sú existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť, pričom dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto predpokladov kumulatívne je na žalobcovi. Tieto predpoklady tu musia zároveň existovať v čase podania žaloby. Súd dodáva, že sporové strany majú právo na rýchlu a účinnú ochranu, preto dôvodnosť návrhu na prerušenie konanie je potrebné dôsledne skúmať.
16. V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 36Cbi/13/2016 sa nerieši otázka, ktorá by mala význam pre toto konanie. Predmetom každého z konaní je rozdielny právny nárok, zatiaľ čo predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 36Cbi/13/2016 je vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu, predmetnom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody. Rozhodnutie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 36Cbi/13/2016 nemá žiadny vplyv na rozhodnutie v tomto konaní. Navyše ide o právoplatne skončenú vec a dovolacie konanie je mimoriadnym konaním. Podľa názoru súdu nie sú dôvodné ani argumenty žalobcu, že znalec bude schopný vzniknutú škodu vyčísliť až po rozhodnutí dovolacieho súdu, pretože žiaden dôkaz na podporu svojho argumentu súdu nepredložil. Avšak aj napriek vyjadreniu znalca, návrh žalobcu na prerušenie konania nie je dôvodný, keďže ako už súd uviedol, konanie do skončenia ktorého žiadal žalobca toto konanie prerušiť, bolo právoplatne skončené.
17. Vzhľadom na to, že návrh žalobcu na prerušenie konania nebol dôvodný, súd tento návrh zamietol (§ 162 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti dopĺňaciemu rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. n) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.