Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_36Cbi-13-2016.pdf
PDF · 174.55 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: W., právne zastúpený JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou, Hlavná 44, Trnava proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, právne zastúpený Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, o vylúčenie majetku zo súpisu, takto
rozhodol:
I. V y l u č u j ú s a nehnuteľnosti:
- stavba so súpisným číslom XXXX nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území G., obec G., okres G. zapísaná na LV č. XXXX, Správy katastra G.
- pozemok parcela č. XXXX/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1051 m2 v katastrálnom území G., obec G., okres G. zapísaná na LV č. XXXX, Správy katastra G.
- pozemok parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1750 m2 v katastrálnom území G., obec G., okres G. zapísaná na LV č. XXXX, Správy katastra G. zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody š.p. v konkurze, IČO: 00 009 199.
II. Trnavské automobilové závody š. p. v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2008 domáhal vylúčenia majetku- nehnuteľností a to stavby, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/1, katastrálne územie G., okres G., obec G. zapísaný na LV č. XXXX, pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria, výmera 1051 m2, katastrálne územie G., okres G., zapísaný na LV č. XXXX a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1750 m2, katastrálne územie G., okres G., obec G., zapísaný na LV č. XXXX zo súpisu podstaty. V žalobe uviedol, že dňa 15.2.2000 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim FARMATEX, s.r.o., v konkurze a ním ako kupujúcim. V uvedený deň bol povolený aj vklad vlastníckeho práva pre kupujúceho. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/2/2007 zo dňa 12.9.2007 bol na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. vyhlásený konkurz. Následne mu bolo doručené Oznámenie o zápise nehnuteľností úpadcu do súpisu všeobecnej podstaty s poznámkou o spornom zápise v prospech tretej osoby bez uvedenia dátumu a bez príloh. Podľa názoru žalovaného neprišlo k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu, že neprišlo k prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam od úpadcu TAZ, š.p. na Fond národného majetku SR. K prechodu vlastníckeho práva neprišlo z dôvodu, že nehnuteľnosti neboli zhrnuté k súpisnej zložke majetku podľa Rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Vklad predmetných nehnuteľností zo strany FNM bol teda do základného imania obchodnej spoločnosti TAZ, a.s. postihnutý absolútnou neplatnosťou a to z dôvodu nedodržania podmienok stanovených zákonom
č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Z uvedeného dôvodu potom podľa názoru žalovaného všetky ďalšie prechody, prevody predmetných nehnuteľností sú postihnuté absolútnou neplatnosťou vychádzajúc zo zásady „nemo plus iuris“ vyjadrenej v ust. § 37 ods. 2 Obč. zák. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.2.2000 medzi predávajúcim FARMATEX, s.r.o. v konkurze a žalobcom ako kupujúcim, došlo k prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho. Z listín súvisiacich s kúpnou zmluvou je nepopierateľný fakt, že predmetná nehnuteľnosť, ktorú žalovaný zahrnul do konkurznej podstaty TAZ, š.p. nikdy netvorila podstatu danej spoločnosti, nakoľko bola zahrnutá do konkurznej podstaty spoločnosti FARMATEX, s.r.o.. žalobca je toho názoru, že preukázal dôvody, ktoré vylučujú zapísanie nehnuteľností do všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p.. Dôvodom, pre ktorý žiadal vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu je preukázateľné nadobudnutie vlastníckeho práva v zmysle zásad bona fides od spoločnosti FARMATEX, s.r.o..
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.9.2008 (č.l. 38 spisu) uviedol, že dňa 12.9.2007 Okresný súd Trnava vydal uznesenie č.k. 25K/2/2007-70 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik. Uvedené rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku zo dňa 18.9.2007. Dňa 31.3.2008 žalobca podal žalobu na súd a v zmysle § 78 ZoKR sa domáhal vylúčenia majetku zapísaného správcom z konkurznej podstaty úpadcu a to nehnuteľností bližšie špecifikovaných v žalobe. Podľa § 78 ods. 3, veta prvá ZoKR ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu musí tak urobiť u správcu alebo na súde žalobou podanou voči správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Predmetné nehnuteľnosti boli správcom zapísané do súpisu všeobecnej podstaty dňa 6.12.2007 a zápis bol publikovaný v Obchodnom vestníku dňa 11.12.2007. Dňa 11.4.1992 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR vydalo Rozhodnutie č. 329/92 o schválení privatizačného projektu úpadcu („Rozhodnutie“) podľa platných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby („ZoPPMŠ“) ako príslušným ústredným orgánom štátnej správy v súlade s ust. zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov. Štátny podnik má v súlade s ust. 6 ods. 1) a ods. 2) zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku („ZoŠP“) právo držby, užívania a dispozície s majetkom štátu, ktorý bol štátnemu podniku zverený do správy; odňatie majetku, ktorý bol štátnemu podniku zverený do správy je možné len na základe zákonných podmienok. Majetok štátu pozostávajúci z vecí a finančných prostriedkov, ktorý podlieha právu hospodárenia štátneho podniku alebo majetok vo vlastníctve štátneho podniku možno prevádzať len na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu vydaného v súlade s platnými ustanoveniami § 1 ods. 1, ust. § 2 a ust. § 5 ZoPPMŠ. Podstatnou obsahovou náležitosťou privatizačného projektu štátneho podniku je v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. a) ZoPPMŠ vymedzenie majetku určeného na privatizáciu. Podľa uvedeného Rozhodnutia predmetom privatizácie bol majetok, ktorý spravoval úpadca ako štátny podnik s právom hospodárenia v súlade s platnými ustanoveniami ZoŠP a ktorý bol vymedzený v rozhodnutí (prílohách tohto rozhodnutia) v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. a) ZoPPMŠ, podkladom ktorého bol privatizačný projekt úpadcu. Predmetom privatizácie podľa rozhodnutia neboli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu, a ktoré podliehali právu hospodárenia úpadcu ako štátneho podniku v súlade s platnými ustanoveniami ZoŠP, pretože nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu neboli vymedzené v rozhodnutí ani jeho prílohách ako majetok určený na privatizáciu. V súlade s ust. § 133 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, rozhodnutie správneho orgánu, alebo iné právne skutočnosti ustanovené zákonom sú právnymi titulmi nadobudnutia vlastníckeho práva k veci. V súlade s ustanovením § 11 ods. 2 ZoPPMŠ, dňom vyňatia vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu zo zákona dochádza k prechodu vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu na Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý je právnickou osobou ( sui generis ) zriadenou zo zákona. Rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR o schválení privatizačného projektu je v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 2 ZoPPMŠ (prechod vlastníckeho práva na Fond) právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k privatizovanému majetku s právom hospodárenia štátneho podniku na Fond alebo na obchodnú spoločnosť zriadenú Fondom na účely privatizácie vymedzeného majetku. Rozhodnutie o schválení privatizácie bolo právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva Fondu výlučne k majetku určeného v rozhodnutí a jeho prílohách; rozhodnutie zakladá právne účinky prechodu vlastníckeho práva v prospech Fondu iba k majetku určeného v rozhodnutí, pričom k prechodu vlastníckeho práva dochádza na základe zákona (podľa ust. § 11 ods. 2 ZoPPMŠ) po splnení právnej skutočnosti (vykonateľnosťou rozhodnutia o schválení privatizácie vydaného príslušným správnym orgánom). Rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva Fondu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania a preto
Fond nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania, pretože nehnuteľnosti neboli podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a) ZoPPMŠ vymedzené v rozhodnutí a teda predmetné nehnuteľnosti neboli určené na privatizáciu a nebol daný žiaden (nadobúdací) právny titul v prospech Fondu, ktorý by zakladal právne účinky zákonného prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na Fond. V súlade s ustanovením § 15 ods. 1 ZoPPMŠ, vkladom privatizovaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom dochádza k prevodu vlastníckeho práva k majetku od Fondu na novozaloženú obchodnú spoločnosť. V súlade s uvedeným v prípade, ak určitý majetok nebol zahrnutý v privatizačnom projekte štátneho podniku a predmetný majetok nebol určený privatizačným projektom na privatizáciu a nebol schválený na privatizáciu na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu (v tom čase Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR), potom predmetom privatizácie nebol tento majetok a následne tento majetok ani nebol predmetom ďalších prechodov a prevodov vlastníckeho práva k majetku v prospech obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania, je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou pre rozpor s právnou zásadou „nemo plus iuris“, pretože právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť FARMATEX, s.r.o., nikdy nebola vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporového konania. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporového konania sú majetkom podliehajúcim konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu TAZ, š.p. v súlade s ust. § 67 ods. 1 písm. a) ZoKR. Žalobca nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania od svojich právnych predchodcov - spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik, Fond národného majetku Slovenskej republiky, spoločnosti Trnavské automobilové závody a.s., spoločnosti
- TAZ spol. s r.o., (zmena: od 21.10.1997 TAZ SIPOX spol. s r.o.), spoločnosti FARMATEX, s.r.o.. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu došlo v súlade s ust. § 44 ods. 1 ZoKR k zákonnému prechodu dispozičných práv úpadcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania na žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca odvodzuje svoje „vlastnícke právo“ k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporového konania od svojich právnych predchodcov na dôkaz svojho vlastníckeho práva predložil výpis z listu vlastníctva č. 6096. Žalobca však nepredložil žiaden dôkaz o tom, že nehnuteľnosti boli predmetom privatizačného projektu a následne rozhodnutia o schválení privatizačného projektu. V prípade, ak tretie osoby tvrdia, že sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporového konania, potom je potrebné, aby svoje „nároky“ uplatnili voči správcovi postupom podľa platných ustanovení § 78 ZoKR. V súlade s uvedeným žalobca nepreukázal žiaden právny dôvod, na základe ktorého by Predchádzajúci správca, alebo žalovaný bol oprávnený vylúčiť Nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty. Žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporového konania. Podľa tvrdenia žalobcu, tento predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.2.2000 s predávajúcim - JUDr. Štefanom Dedákom, správcom konkurznej podstaty úpadcu FARMATEX, s.r.o., IČO 34140808, na dôkaz čoho predložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kúpnu zmluvu zo dňa 15.2.200, doklad o zaplatení kúpnej ceny, návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, platobný výmer (strana 2, čl. III., prvý odsek žaloby). Podľa tvrdenia žalobcu, dôvod, pre ktorý požaduje vylúčenie predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty je preukázateľné nadobudnutie vlastníckeho práva v zmysle zásad „bona fides“. Žalobca odvodzuje svoje „vlastnícke právo“ k nehnuteľnostiam od svojich právnych predchodcov až k spoločnosti Trnavské automobilové závody, akciová spoločnosť a Fondu.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.5.2010 (č.l. 365 spisu) k právnej argumentácii žalobcu z pojednávania dotýkajúcom sa § 93 ods. 3 ZKR a § 27 ods. 2 ZKV a podporne rozhodnutím NS SR 4Cdo/274/2006 uviedol, že do účinnosti zákona č. 328/2000 Z.z. (ale ani v neskorších platných a účinných zneniach citovaného ustanovenia) nebola prelomená zásada nemo plus iuris, ktorá je pri speňažovaní v konkurznom práve vyjadrená až v novom ZKR v § 93 ods.3. V § 27 ods.2 ZKV bolo len stanovené, že vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na nej viaznucich s výnimkou vecných bremien. Uvedené ustanovenie neznamená nič viac než to, že pri speňažení nehnuteľnosti v konkurze túto nadobúda nadobúdateľ „očistenú“ od všetkých tiarch s výnimkou vecných bremien (napr. od exekučných záložných práv a pod.). Pokiaľ ide o žalobcom citované rozhodnutie NS SR, tak v ňom NS SR konštatoval, že tretia osoba, ktorá nehnuteľnosti nadobudla v čase, keď titul vydražiteľa na prevod nehnuteľnosti existoval, je chránená. Uvedené závery nie je možné aplikovať ani analogicky v tomto konaní, keďže právny predchodca nebol vlastníkom nehnuteľností, t.j. v čase prevodu nemal právny titul na ich prevod. Nehnuteľnosti žalobca nadobudol od niekoho, kto sa ich vlastníkom ani na okamih nikdy platne nestal.
4. Rozsudkom č.k. 31Cbi/2/2008-371 zo dňa 7.6.2010 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.358,04 eur. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca včas odvolanie (č.l. 378 spisu), o ktorom odvolací súd uznesením č.k. 31CoKR/4/2011-399 zo dňa 31.1.2012 napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Rozsudkom č.k. 31Cbi/2/2008-430 zo dňa 9.11.2012 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca včas odvolanie (č.l. 447 spisu), o ktorom odvolací súd rozsudkom č.k. 21CoKR/3/2015-637 zo dňa 29.10.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí žaloby potvrdil. Vo zvyšnej časti (náhrady trov konanie) rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
6. Uznesením č.k. 31 Cbi/2/2008-652 zo dňa 5.3.2014 súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Proti predmetnému uzneseniu podal žalovaný odvolanie (č.l. 656)
7. Dňa 1.4.2014 žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie , o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 4Obdo/24/2014 zo dňa 30.4.2014 rozhodol tak, že dovolanie žalobcu odmietol.
8. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom č. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.3.2016 rozhodol tak, že základné právo W. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21 CoKR 3/2013 z 29.10.2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 24/2014 z 30. apríla 2014 porušené boli, zároveň obe tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.
9. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21 CoKR/14/2016-714 zo dňa 31.5.2016 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s uznesením súdu prvého stupňa č.k. 31 Cbi/2/2008-652 zo dňa 5.3.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnený rozhodnutia odvolací súd poukázal na obsah nálezu ústavného súdu, v ktorom okrem iného konštatoval, že ak sa všeobecné súdy pri posudzovaní problematiky nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci privatizáciou zo štátneho majetku v tejto veci sústredili iba na povrchné a svojvoľne hodnotené technické nedôslednosti rôzneho druhu v postupe príslušných štátnych orgánov hovoriace v neprospech žalobcu, išlo o typický príklad ústavným súdom mnohokrát reprobovaného arbitrárneho a formalistického odôvodnenia zrejmej nesprávnosti a nespravodlivosti, keď uprednostňovali iba zdanlivú legalitu vtedajšieho postupu štátu pri správe svojho majetku pred hodnotami materiálneho právneho štátu, ktoré sú všeobecné súdy povinné chrániť. Ústavný súd dospel k záveru, že niet dôvodu korigovať ustálený právny názor, podľa ktorého rozhodovanie (štátu) o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. je síce rozhodovaním štátu, nie ako nositeľa verejnej moci, ale ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej kontrolnej právomoci všeobecných súdov. Pokiaľ privatizovaný majetok od štátu získala cez Fond národného majetku akciová spoločnosť TAZ, potom TAZ spol. s r.o. a naostatok spoločnosť Farmatex, spol. s r.o., ktorá v rámci speňažovania svojho majetku v zastúpení správcom konkurznej podstaty a so súhlasom konkurzného súdu previedla ďalšou kúpnou zmluvou z roku 2000 na žalobcu, bolo potrebné poskytnúť mu ústavnoprávnu ochranu vlastníckeho práva aj v prípade, že by sa dodatočne zistilo (čo v tomto prípade zistené nebolo), že predmetné nehnuteľnosti prevádzal „nevlastník“. Podľa ústavného súdu, aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania, nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Ústavný súd mal za to, že aj na území Slovenska možno pre riešenie skutkovo podobných prípadov použiť pravidlo vyplývajúce aj z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III.ÚS 247/14 z 28.1.2016, v zmysle ktorého treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi, ak svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností odvodzoval od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným, s tým, že nevyhnutým predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Vo
svetle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sťažnosti žalobcu, ktorým je súd viazaný, je aj v prípade absolútnej neplatnosti nadobúdacieho titulu žalobcu dôvodné usudzovať o existencii jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (a tým aj o existencii jeho práva vylučujúceho zapísanie tohto majetku do súpisu), s tým, že ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva (neodvodený od vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka), predpokladom ktorého je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú súdy povinné dôsledne posúdiť s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu. V rozpore s týmto právnym názorom súd prvého stupňa za zásadné považoval posúdenie prvotného úkonu
- rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, ktorým malo dôjsť k prechodu majetku na Fond národného majetku SR, a posúdenie, či sporné nehnuteľnosti boli predmetom privatizácie. Okolnosťami svedčiacimi o dobromyseľnosti pri nadobúdaní sa súd prvého stupňa pri svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci, nezaoberal, napriek tomu, že na ne žalobca vo svojich podaniach poukazoval. Z uvedeného je zrejmé, že súd opomenutím zásadnej skutkovej okolnosti sporu nedostatočne zistil skutkový stav veci a v súvislosti s absenciou jej ozrejmenia vec nesprávne právne posúdil, ktorá skutočnosť zakladá dôvod rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.11.2016 (č.l. 725 spisu) uviedol, že súhlasí so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedenými v Náleze I ÚS 5492015-33 zo dňa 16.3.2016 a to najmä v tom, že každý má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, tiež súhlasí s tým, že súdy v pôvodných už zrušených rozhodnutiach uprednostnili iba zdanlivú legalitu vtedajšieho postupu štátu pri správe svojho majetku pred hodnotami materiálneho právneho štátu, ktoré sú všeobecné súdy povinné chrániť. Ako aj s tým, že bolo potrebné poskytnúť ústavnoprávnu ochranu vlastníckeho práva sťažovateľovi a to aj v prípade ak by sa čisto hypoteticky zistilo (čo v danom prípade však vôbec zistené nebolo) že nehnuteľnosti prevádzal nevlastník, že musí dôjsť k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu pri riešení otázky nemo plus iuris o nové interpretačné závery najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, najmä ak tento stav bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie.
11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.12.2016 (728 spisu) uviedol, že v náleze č. I ÚS 549/2015-33 sa Ústavný súd SR zaoberá najmä posúdením dvoch subjektívnych práv a to vlastníckeho práva pôvodného vlastníka nehnuteľností a práva vlastníka, ktorý nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti dodatočne na základe dobrej viery a následnému poskytnutiu ústavnoprávnej ochrany jednému z nich. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie dve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (nikto nemôže previesť na iného viac práv než koľko sám má). Nevyhnutným predpokladom pre originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na ktorý poukazuje vo svojom rozhodnutí ústavný súd je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdu povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Krajský súd v Trnave v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že okolnosťami svedčiacimi o dobromyseľnosti sa pri nadobudnutí v žalobe uvádzaných nehnuteľností súd I. stupňa nezaoberal. Žalovaný má za to, že dobromyseľnosť žalobcu vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobe od nevlastníka nie je daný a preto žalobcu nemožno pokladať za dobromyseľného nadobúdateľa. Žalovaný poukázal na to, že hodnovernosť a záväznosť údajov katastra vyjadrená v § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, kedy ak je preukázaný opak, nie je jeho obsah záväzný a hodnoverný. Podľa názoru žalovaného dobrá viera zahŕňa viac než len samotné porovnanie údajov v katastri nehnuteľností a údajov uvedených v zmluve, dobromyseľnosť musí existovať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Žalobca sám v žalobe uvádza, že nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.2.2000. Na LV č. XXXX pre katastrálne územie G. bola v čase pred 15.2.2000 t.j. pre uzatvorením kúpnej zmluvy ako vlastník predmetných nehnuteľností uvedená spoločnosť FARMATEX s.r.o. a zároveň na tomto výpise z LV je taktiež zapísaná aj poznámka ohľadom podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 19.11.1999, podaného na Okresnom súde Trnava navrhovateľom - Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii. Z predloženého LV č. XXXX vyhotoveného 10.2.2000 teda skôr ako bola uzatvorená predmetná kúpna zmluva vyplýva, že vyššie uvedená poznámka bola zapísaná skôr ako došlo k samotnému uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy. Z uvedeného má žalovaný za preukázané, že žalobca už v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy ako aj v čase jej uzatvorenia mohol mať vedomosť
o prebiehajúcom spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyplývajúceho zo samotnej povahy inštitútu predbežného opatrenia. Preto nie je možné žalobcu za žiadnych okolností považovať za dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhol vykonať dôkazy pripojiť spis OS Trnava sp. zn. 11C/292/1999 ktorého súčasťou je aj návrh žalovaného na vydanie predbežného opatrenia, pripojiť katastrálny spis vedeným Okresným úradom v rokoch 1999-2001 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, pripojiť konkurzný spis správcu JUDr. X. sp. zn. 7K/7/1999 týkajúci sa speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok FARMATEX s.r.o., výsluch znalca R. 12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 6.4.2017 (č.l. 738 spisu) uviedol, že pokiaľ ide o preukázanie dobrej viery žalobcu pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty úpadcu sa žalobca domáha, táto je s ohľadom na všetky okolnosti prípadu viac ako zrejmá. Žalobca uzatvoril dňa 15.2.200 kúpnu zmluvu so správcom úpadcu FARMATEX s.r.o. JUDr. O.. Kúpna zmluva spolu s dokladom o zaplatení spolu s ďalšími dokumentmi bola predložená súdu. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu je potom úplne irelevantné či právny predchodca jeho právneho predchodcu mohol v zmysle rozhodnutia ministerstva pre správcu a privatizáciu národného majetku SR previesť svoje vlastnícke právo k týmto veciam. Je preukázané, že spoločnosť FARMATEX s.r.o. uzatvorila so spoločnosťou TAZ s.r.o. kúpnu zmluvu na základe ktorej tieto nehnuteľnosti nadobudla do svojho vlastníctva. Žalobca je už tak tretím vlastníkom v poradí od pôvodného vlastníka, ktorým bola Trnavské automobilové závody š.p., pričom právny predchodca žalobcu FARMATEX s.r.o. nadobudol tieto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy ešte zo dňa 17.5.1996. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalobcu, táto je daný aj tým, že nehnuteľnosti nadobudol od subjektu ktorý bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy evidovaný ako vlastník v katastri nehnuteľností a dispozícia tohto subjektu s predmetnými nehnuteľnosťami nebola nijak obmedzená. Pokiaľ ide o argument žalobcu týkajúci sa toho, že žalobca mohol mať vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nakoľko na LV mala byť evidovaný poznámka, táto skutočnosť je úplne irelevantná. Žalobca o tejto skutočnosti vedomosť nemal. Nebol stranou sporu v tomto konaní a do spisu nemal prístup. Správca konkurznej podstaty úpadcu FARMATEX s.r.o. JUDr. O. s týmto majetkom disponoval a previedol ho na základe kúpnej zmluvy na žalobcu. Žalobca nie je právnik a keď ho JUDr. X. ako správca úpadcu FARMATEX s.r.o. ubezpečil o tom, že prevod vlastníckeho práva sa môže uskutočniť, nemal dôvod o tom pochybovať. O to viac že prevod vlastníckeho práva na žalobcu bol povolený príslušným správnym orgánom na úseku katastra nehnuteľností. Ak by bola predmetná poznámka v katastri relevantná, prevod vlastníckeho práva by kataster nepovolil. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobca vypočuť ako svedka V. 13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov sporových strán, žalobcu, žalovaného, svedka V. oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s kúpnou zmluvou, listom vlastníctva, výzvou zo dňa 24.3.2008, privatizačným projektom, rozhodnutím o schválení privatizačného projektu, nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky ako i s celým obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
14. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní zotrvala na obsahu žaloby a vyjadrení vo veci vo vzťahu k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poukázala na ustanovenie § 93 ods. 3 ZKR a tiež na ustanovenie § 97 ods.2 zákona č. 328/1991 Zb., ktorý bol účinný ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy žalobcu so spoločnosťou FARMATEX, s.r.o.. Pokiaľ ide o uplatnenie zásady bonafide poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/274/2006, kde Najvyšší súd SR uvádza, že rešpektujúc princíp nadobudnutých práv, nemôžu tretie osoby konajúce v dobrej viere a spoliehajúce sa na platné právo stratiť nadobudnuté práva. Inak by bol porušený princíp právnej istoty a vlastník by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe dobrej viery a o tom že by mali prebiehať nejaké spory ohľadom týchto nehnuteľností sa dozvedel až potom ako sa stal vlastníkom.
15. Žalobca W. v konaní uviedol, že na žalobe trvá aj naďalej, má za to že táto bola podaná dôvodne nakoľko riadne nadobudol nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa v danom konaní domáham a to v roku 2000 od spoločnosti FARMATEX s.r.o. v tom čase v konkurze. Konkurzným správcom tejto spoločnosti v tej dobe bol V. s ktorým uzavrel kúpnu zmluvu a bol v dobrej viere, že nehnuteľnosti spoločnosti FARMATEX s.r.o. patria je ich vlastníkom. Asi pár rokov po nadobudnutí sa dozvedel že v súvislosti s kúpenými nehnuteľnosťami prebiehajú súdne spory, prišlo mu nejaké vyrozumenie zo súdu, už si bližšie detaily nepamätá. Nadobudnutá stavba je bývalý kultúrny dom zrekonštruoval ho na vlastné náklady. Kúpnu cenu za nadobudnuté nehnuteľnosti správcovi vo výške 1.000.000 Sk riadne uhradil. V dobe keď nadobúdal nehnuteľnosti si vyžiadal a oboznámil som sa s aktuálnym listom vlastníctva, na ktorom sa
nenachádzala žiadna poznámka, z ktorej by mohol získať nejakú pochybnosť o vlastníctve. Zdôraznil, že nehnuteľnosť mu predával konkurzný správca a tento úkon bol dokonca schválený konkurzným Krajským súdom v Bratislave. Preto o to viac bol v dobrej viere, že prevod je platný a nadobúda riadne vlastníctvo k nehnuteľnosti.
16. Žalovaný v konaní zotrval na obsahu svojich písomných vyjadrení a uviedol, že žalovaný rešpektuje právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky a chápe potrebu praxe chrániť dobromyseľnosť nadobúdateľa. K vyjadreniu žalobcu, že je vlastne tretím vlastníkom v poradí od pôvodného vlastníka, ktorým boli Trnavské automobilové závody š.p., uviedol, že toto tvrdenie je právne irelevantné s ohľadom na právny názor Ústavného súdu SR, ktorý vo svojich záveroch uvádza, že súd je povinný skúmať dobrú vieru nadobúdateľa konkrétne iba žalobcu, čiže súd nie je povinný skúmať postupnosť predajov a dobrú vieru právnych predchodcov žalobcu. Súd by mal skúmať iba dobrú vieru žalobcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 2000. Súhlasil s tvrdením žalobcu, že spoločnosť FARMATEX bola v čase prevodu zapísaná ako vlastník sporných nehnuteľnosti na predmetom liste vlastníctva č. XXXX, avšak v tom istom liste vlastníctva je zapísaná poznámka, ktorá má informatívny charakter o iniciovanom spore zo strany žalovaného, ktorej text znie: „poznámka na celok Y. žiadosť zo dňa 30.11.1999 zápis návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 19.11.1999 podaný na OS Trnava dňa 29.11.1999 navrhovateľ
- TAZ š.p. v likvidácii v Trnave“. Žalovaný ďalej uviedol, že ako správca disponuje vyjadrením JUDr. Štefana Dedáka, správcu konkurznej podstaty spoločnosti FARMATEX, s.r.o. zo dňa 28.9.2016, prílohou ktorého sú dokumenty z konkurzného spisu vedeného v konkurze spoločnosti FARMATEX s.r.o., medzi ktorými sa nachádza aj list vlastníctva č. XXXX s poznámkou a taktiež kúpna zmluva. Ďalej poukázal na článok IV. odsek 1 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi FARMATEX a žalobcom, kde sa uvádza že správca žalobcu oboznámil s fyzickým ako i s právnym stavom kupovaných nehnuteľností a tento stav berie na vedomie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ako kupujúci mal k dispozícii predmetný list vlastníctva s poznámkou a to bezprostredne v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Žalobca mal možnosť sa oboznámiť s listom vlastníctva zo spisovej dokumentácie správcu JUDr. Dedáka a je zrejmé že sa s nim oboznámil a podpísal vyhlásenie kúpnej zmluvy že sa oboznámil s právnym stavom nehnuteľností. Žalobcu považujeme žalobcu za nedobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností.
17. Svedok V. v konaní uviedol, že bol správcom úpadcu FARMATEX s.r.o., od ktorej spoločnosti nadobudol žalobca predmetné nehnuteľnosti. V minulosti ho oslovil žalovaný, že potrebuje od neho nejaké doklady ohľadom spoločnosti FARMATEX, s.r.o.. Žalovanému predložil kúpnu zmluvu zo dňa 15.2.2000, ktorú za predávajúceho spoločnosť FARMATEX spol. s r.o. v tom čase už v konkurze, ako správca konkurznej podstaty uzatváral s kupujúcim, žalovaným W.. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľností bližšie špecifikovaných v článku 2 zmluvy za kúpnu cenu dohodnutú v článku 3 zmluvy. Kúpna cena bola kupujúcim riadne uhradená. Pred uzavretím kúpnej zmluvy požiadal konkurzný súd, či je možné týmto spôsobom speňažiť majetok úpadcu resp. spôsob predaja pred tým určili veritelia na prieskumnom pojednávaní a konkurzný súd to odsúhlasil. Súd dozoroval celý konkurz, teda aj predaj daných nehnuteľností. V tej dobe o vylúčenie prevádzaných nehnuteľností z konkurznej podstaty nikto nepožiadal, taký spor neprebiehal. Dané nehnuteľnosti zapísal do konkurznej podstaty na základe údajov z katastra, kde bol zapísaný úpadca ako vlastník. Mal dôveru v správnosť týchto údajov. Nevie či v tej dobe bola nebola na liste vlastníctva nejaká poznámka, čoho sa týka a podobne. V kúpnej zmluve je jednoznačne uvedené že nehnuteľnosti sa prevádzajú bez tiarch. Sám nemal vedomosť o tom, že by nejakým spôsobom bolo spochybňované vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam a preto ani s takýmito skutočnosťami nemohol oboznámiť žalobcu. Pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy bol vyčlenený z časti súvisiaceho pozemku a predaná inému záujemcovi bez námietok tretích osôb. So žalobcom sa osobne stretol možno raz, dva krát, nevie či v tej dobe bolo viac záujemcov alebo žalobca sám, na to si už nespomína ale pravdepodobne bol žalovaný sám. Potvrdil, že žalovanému na jeho žiadosť zaslal nejaké doklady z konkurzného spisu a nevylúčil, že aj list vlastníctva s poznámkou, ktorý žalovaný predložil v konaní ako listinný dôkaz. Išlo o doklady, ktoré v dobe kedy o ne žalovaný požiadal, mal k dispozícii. Pripustil, že znenie listu vlastníctva s poznámkou, ktorý zaslal žalovanému obdržal z katastra až po predaji časti pozemku, teda po uzatvorení kúpnej zmluvy so žalobcom. Predpokladá, že v konkurznom spise má aj iné znenia listu vlastníctva s tým, že nepredpokladal, že aj iné znenia listu vlastníctva sú dôležité a preto ich žalobcovi nezaslal. Mal a to že list vlastníctva ktorý zaslal bude postačovať. Konkurzný spis v súčasnosti už nie je kompletný. Svedočné si neuplatnil.
18. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.5.1996 (č.l. 744) spisu súd zistil, že v tento deň predávajúci TAZ spol. s r.o. IČO: 34 134 107, ako výlučný vlastník v celosti a kupujúci FARMATEX spol. s r.o.
IČO: 34 140 808 uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/1, parcela č. XXXX/1, kultúrny dom súpisné č. XXXX za kúpnu cenu 4.999.753,30 Sk, ktorej kúpna cena bola určená ZP č. X/ XXXX vypracovaného Ing. LF.m. Podľa článku IV predávajúci odpredáva nehnuteľnosti bez akýchkoľvek bremien tiarch a obmedzení.
19. Z výpisu z LV č. XXXX pre Katastrálne územie G. (č.l. 731) súd zistil, že na predmetom LV sú zapísané nehnuteľnosti pozemok parcela č. XXXX/X, XXXX/X, stavba súpisné č. XXXX nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X. Na LV je zapísaná „Poznámka na celok LV - KV/VO/XXX žiadosť zo dňa 30.11.1999 zápis návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 19.11.1999 podaný na OS Trnava dňa 29.11.1999 navrhovateľ - TAZ š.p. v likvidácii v Trnave“ (podľa úradnej pečiatky predmetný výpis z LV vyhotovil Okresný úrad v Trnave, katastrálny odbor dňa 10.2.2000).
20. Z kúpnej zmluvy (z č.l. 4 spisu) súd zistil, že dňa 15.2.2000 predávajúci FARMATEX, s.r.o., v zastúpení správcom konkurznej podstaty V. a žalobca ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom, ktorej bol prevod nehnuteľností a to stavby - kultúrny dom, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, katastrálne územie G., okres G., obec G. zapísaný na LV č. XXXX, pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria, výmera XXXX mX, katastrálne územie G., okres G., zapísaný na LV č. XXXX a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera XXXX mX, katastrálne územie G., okres G., obec G., zapísaný na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 33.193,92 eur (1.000.000,-Sk). Predávajúci vlastníctvo nehnuteľností získal kúpou na základe kúpnej zmluvy. Podľa článku IV zmluvy kupujúci vyhlásil že ho správca oboznámil s fyzickým ako i správnym stavom kupovanej nehnuteľnosti a tento berie na vedomie. Kúpa sa uskutočňuje predajom mimo dražby, ktorú uskutočňuje správca konkurznej podstaty so súhlasom súdu a za podmienok ním určeným. Veci nadobudnutú z podstaty sa prevádzajú bez tiarch.
21. Z listinného dôkazu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.2.2000 (č.l. 6 spisu) súd zistil, že V.k správca konkurznej podstaty FARMATEX s.r.o. prijal od W. titulom kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 15.2.2000 sumu 33.193,92 eur (1.000.000 Sk).
22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 27.2.2008 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že žalobca je na danom liste vlastníctva zapísaný ako vlastník nehnuteľností parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 1051 m2, 8621/1 - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 1750 m2, parc. č. XXXX/X a stavby
- kultúrny dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X. V časti C: Ťarchy je okrem iných údajov zapísaný aj údaj „Z XXX/XX, Z XXXX/XX. - Krajský súd v Trnave, uznesenie 11C 292/99 - zrušenie predbežného opatrenia, právoplatné dňa 31.8.2006 -v.z. XXXX/XX“.
23. Z výzvy zo dňa 24.3.2008 (č.l. 23) súd zistil, že správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze vyzval žalobcu na podanie žaloby v lehote 30 dní o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, nakoľko sa nestotožňuje so žalobcom uvádzanými dôvodmi nadobudnutia vlastníckeho práva k nim z dôvodu absolútnej neplatnosti prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam.
24. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje."
25. Podľa § 1 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva. Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. 1)
26. Podľa § 2 ods. 1,2 3 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
27. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
28. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
29. Podľa § 78 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v ktorej prospech do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak vyzvanú osobu bezodkladne opätovne písomne vyzve, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnila svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty.
30. Podľa § 78 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase, ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku.
31. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, účinnom a platnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 15.2.2000, predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu a za podmienok ním určených. Veci možno predať mimo dražby aj pod odhadnú cenu alebo cenu ustanovenú cenovými predpismi. Rovnako tak možno odplatne previesť aj úpadcove sporné alebo ťažko vymáhateľné pohľadávky. Vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na nej viaznucich s výnimkou vecných bremien.
32. Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby bolo nutné (a to aj vzhľadom na námietku žalovaného) ako predbežnú otázku posúdiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že Okresný súd Trnava uznesením č.k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12.9.2007, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 180B/2007 zo dňa 18.9.2007, bol vyhlásený dňom 19.9.2007 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na majetok dlžníka Trnavské automobilové závody, štátny podnik a súčasne bol ustanovený správca. Správca pri zápise majetku, ktorý podlieha konkurzu, do súpisu zapísal aj nehnuteľný majetok nachádzajúci sa u tretej osoby - žalobcu, nakoľko mal zato, že tento ho nadobudol neoprávnene a mohol by patriť do konkurznej podstaty (poznámka správcu zo dňa 6.12.2007, č.l. 128 spisu). Dňa 29.10.2007 správca oznámil žalobcovi, že zapísal jeho nehnuteľnosti do súpisu všeobecnej podstaty s poznámkou o spornom zápise v prospech tretej osoby. Súpis majetku bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 11.12.2007. Dňa 18.12.2007 žalobca oznámil správcovi (č.l. 9), že dôkazy, ktoré prikladá preukazujú jeho vlastníctvo k zapísaným nehnuteľnostiam a požiadal ho o ich vylúčenie zo všeobecnej podstaty. Dňa 24.3.2008 správca v zmysle § 78 ods. 2 ZKR písomne vyzval žalobcu (č.l. 23), aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Žalobca v konaní tvrdil, že žalobu podal dňa 31.3.2008 včas, nakoľko ju podal v lehote 30 dní plynúcej odo dňa 24.3.2008 (presný deň doručenia výzvy žalobcovi sa nepodarilo ustáliť, čo je však na vzhľadom na deň podania žaloby nepodstatné), v ktorý deň bola správcom vyhotovená výzva na podanie vylučovacej žaloby v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Žalovaný v konaní tvrdil, že ak žalobca podal žalobu 31.3.2008, tak ju podal oneskorene, po
uplynutí 30 dňovej prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť od zverejnenie súpisu v Obchodnom vestníku dňa 11.12.2007 a uplynula dňom 12.1.2008. Uvedené bolo medzi účastníkmi sporné.
33. Po zverejnení súpisu v Obchodnom vestníku je správca povinný písomne bezodkladne vyzvať osobu, v prospech ktorej je poznámka, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený zo súpisu. V danom prípade správca vyzval v zmysle § 78 ods. 2, veta prvá ZKR žalovaného „prvou výzvou“ k tomu, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy uviedol dôvody a predložil dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený zo súpisu. Túto skutočnosť je možné vyvodiť s oznámenia žalobcu zo dňa 18.12.2007 (č.l. 9), ktorou reaguje na predmetnú výzvu správcu. Právnym účinkom uplynutia 30 dňovej lehoty na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, pre ktoré má byť majetok vylúčený zo súpisu je, že zaniká právo tretej osoby (žalobcu), aby sám správca uznal jej právo na vylúčenie zo súpisu bez súdneho konania (neznamená zánik práva žalobcu vylučujúceho zápis majetku do súpisu). Toto právo má aj naďalej zachované ako aj právo domáhať sa svojho práva vylučujúceho zápis na súde. V prípade ak správca neuzná dôvody je povinný tretiu osobu opätovne vyzvať (druhá výzva) v zmysle § 78 ods. 2, veta druhá, ZKR, tentokrát na podanie žaloby na súde v lehote 30 dní od doručenia výzvy, aby sa tretia osoba mohla domáhať svojho práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu už priamo na súde a nie už u správcu (u ktorého neuspela) a zároveň ju poučí, že ak tak neurobí jej právo zanikne. Je potrebné si uvedomiť, že tretia osoba je oprávnená podať žalobu aj bez výzvy správcu, či už prvej alebo druhej. Právo na podanie vylučovacej žaloby tretej osobe vzniká momentom zápisu sporného majetku do súpisu. Zápis sporného majetku je tou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje vznik subjektívneho práva tretej osobe na podanie vylučovacej žaloby. Tretia osoba môže kedykoľvek bez výzvy správcu podať vylučovaciu žalobu až do rozvrhnutia výťažku (ide o objektívnu lehotu). V danom prípade správca zaslal žalobcovi „druhú výzvu“ zo dňa 24.3.2008, ktorá mu bola doručená (uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné) a žalobcovi začala plynúť 30 dňová subjektívna lehota na uplatnenie svojho práva (vylučujúceho zápis) na súde. Žalobca podal vylučovaciu žalobu na súd dňa 31.3.2008, teda v čase plynutia 30 dňovej lehoty, t.j. včas. V prípade ak by si žalobca svoje právo na podanie žaloby neuplatnil v 30 dňovej prekluzívnej lehote od doručenia „druhej výzvy“, tak by mu toto právo zaniklo. Zaniklo by jeho právo vylučujúce zápis majetku do súpisu. Žalovaný mylne vykladá, že ak žalobca zmeškal 30 dňovú lehotu od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku, tak sa úspešne nemôže domáhať na súde vylúčenia majetku zo súpisu, pretože jeho právo (vylučujúce zápis) zaniklo zmeškaním tejto lehoty. Ako je vyššie súdom zdôvodnené tento právny názor žalovaného nie je správny. V prípade uplatnenia práva osobou, ktorá je v poznámke uvedená je potrebné aplikovať § 78 ods. 1 a nie § 78 ods. 3 ZKR. Na základe uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote (v zmysle § 78 ods. 1 ZKR do 30 dní od doručenia výzvy správcu na podanie vylučovacej žaloby a poučenia o následkoch zmeškania tejto lehoty).
34. Rešpektujúc právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky a právny názor odvolacieho súdu (osvojujúci si názor ÚS SR) dospel súd k záveru, že niet dôvodu korigovať ustálený právny názor, podľa ktorého rozhodovanie (štátu) o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. je síce rozhodovaním štátu, nie ako nositeľa verejnej moci, ale ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej kontrolnej právomoci všeobecných súdov. Pokiaľ privatizovaný majetok od štátu získala cez Fond národného majetku akciová spoločnosť TAZ, potom TAZ spol. s r.o. a naostatok spoločnosť FARMATEX, spol. s r.o., ktorá v rámci speňažovania svojho majetku v zastúpení správcom konkurznej podstaty a so súhlasom konkurzného súdu previedla ďalšou kúpnou zmluvou z roku 2000 na žalobcu, bolo potrebné poskytnúť mu ústavnoprávnu ochranu vlastníckeho práva aj v prípade, že by sa dodatočne zistilo (čo v tomto prípade zistené nebolo), že predmetné nehnuteľnosti prevádzal „nevlastník“. Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania, nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Aj na území Slovenska možno pre riešenie skutkovo podobných prípadov použiť pravidlo vyplývajúce aj z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III.ÚS 247/14 z 28.1.2016, v zmysle ktorého treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi, ak svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností odvodzoval od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným, s tým, že nevyhnutým predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú je súd povinný dôsledne posúdiť s ohľadom
na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný súd nepredpísal k akým zisteniam má krajský súd (nie okresný súd) v konaní dospieť po náležitom preskúmaní dobrej viery žalobcu, s tým, že súd je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze s tým, že musí dobrú vuieru žalobcu skúmať a na ňu pri meritórnom rozhodnutí prihliadať.
35. V konaní nebolo sporné, a bolo preukázané, že dňa 15.2.2000 predávajúci FARMATEX, s.r.o., v zastúpení správcom konkurznej podstaty V. a žalobca ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom, ktorej bol prevod nehnuteľností a to stavby - kultúrny dom, súp. č. XXXX nachádzajúci sa na parc. č. 8XXX/X, katastrálne územie G., zapísaný na LV č. XXXX, pozemku parc. č. XXXX/X., druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria, výmera 1051 m2, katastrálne územie G. zapísaný na LV č. XXXX a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1750 m2, katastrálne územie G., zapísaný na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 33.193,92 eur (1.000.000,-Sk). Podľa čl. I. ods. 2 zmluvy predávajúci vlastníctvo nehnuteľností získal kúpou na základe kúpnej zmluvy. Podľa článku IV zmluvy kupujúci vyhlásil že ho správca oboznámil s fyzickým ako i s právnym stavom kupovanej nehnuteľnosti a tento berie na vedomie. Kúpa sa uskutočňuje predajom mimo dražby, ktorú uskutočňuje správca konkurznej podstaty so súhlasom súdu a za podmienok ním určeným. Veci nadobudnutú z podstaty sa prevádzajú bez tiarch.
36. Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj odvolací súd v danej veci konštatovali, že doposiaľ nebolo v konaní hodnoverne zistené a preukázané, že by predávajúci spoločnosť FARMATEX s.r.o. nebola vlastníkom prevádzaných nehnuteľností a ak by aj vlastníkom nebola, ktoré dôvody bližšie teraz nie je nutné odôvodňovať tak je rozhodujúce skúmať dobrú vieru dobromyseľnosť u žalobcu pri nadobúdaní daných nehnuteľností do vlastníctva skúmať konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu a to aj s poukazom na to, že žalobca sa nemôže domáhať prípadnej náhrady škody od subjektu ktorý mu nehnuteľnosti predával a ktorý v súčasnosti už neexistuje. Nevyhnutým predpokladom pre originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú je súd povinný dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Z uvedeného dôvodu aj súd po zrušení veci odvolacím súdom sa v ďalšom konaní zameral na dokazovanie smerujúce k preukázanie (nepreukázaniu) dobromyseľnosti žalobcu pri nadobúdaní predmetných nehnuteľnosti a to s ohľadom na individuálne okolnosti daného konkrétneho prípadu.
37. Žalobca v konaní tvrdil, že bol vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu a to najmä spôsob predaja, osobu, ktorá mu nehnuteľnosti predávala, stav evidovaný v katastri nehnuteľností dobromyseľný a nemal vedomosť o prípadnom spochybňovaní vlastníctva či už jeho právnych predchodcov ako aj jeho k sporným nehnuteľnostiam.
38. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že argumentoval spochybňovaním dobromyseľnosti žalobcu a to najmä v súvislosti s existenciou poznámky na rozhodnom liste vlastníctva. Po oboznámení sa s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, potvrdeným a vydaným správou katastra dňa 10.2.2000 - listinným dôkazom predloženým žalovaným mal súd preukázané, že na výpise listu vlastníctva č. XXXX pre Katastrálne územie G. (č.l. 731) na ktorom sú zapísané sporné nehnuteľnosti je zapísaná aj poznámka znenia: „Poznámka na celok Y.8 žiadosť zo dňa 30.11.1999 zápis návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 19.11.1999 podaný na OS Trnava dňa 29.11.1999 navrhovateľ - TAZ š.p. v likvidácii v G.“.
39. Súd má za to, že zo samotného textu, obsahu citovanej poznámky nemožno mať pochybnosti o dobromyseľnosti žalobcu pri nadobúdaní daných nehnuteľností. Žalobca zo samotnej poznámky bez ďalšieho nemohol poňať pochybnosť o vlastníctve predávajúceho FARMATEX s.r.o. a jeho právnych predchodcov, z poznámky vôbec nie je ani zrejmé aké súdne konanie by malo prebiehať na súde, čo by malo byť predmetom tohto konania, či ide napr. o určenie vlastníctva prevádzaných (evidovaných) nehnuteľností a pod.. Rovnako z poznámky vyplýva že ide len o „návrh“ na vydanie predbežného opatrenia, nie rozhodnutie. Z poznámky nevyplýva ako bol tento návrh súdom posúdený, či mu bolo ako dôvodnému vyhovené alebo nie. Poznámka má len informatívny charakter, nezakazuje, neobmedzuje dispozíciu vlastníka evidovaného a zapísaného na liste vlastníctva s danými nehnuteľnosťami a aj z tohto dôvodu (žiadneho zákonného obmedzenia - plomby ) sa práve žalobca mohol len a len dobromyseľne domnievať, že vlastnícke právo predávajúceho nie je spochybnené, keďže mu nebolo ani podľa poznámky evidentne zapísanej v súvislosti so súdnym konaním zakázané s nehnuteľnosťou disponovať, predať ju. Ďalej je nutné zdôrazniť, že žalobca nehnuteľnosť nadobúdal od úpadcu
zastúpeného pri právnom úkone osobitým subjektom - správcom konkurznej podstaty predávajúceho úpadcu V. (naviac právnika) teda žalobca nadobúdal nehnuteľnosti od úpadcu zastúpeného osobou, u ktorej sa predpokladá (vzhľadom na zákonné povinnosti a špeciálne postavenie) náležitá odbornosť starostlivosť a kvalifikovanosť pri predaji, speňažovaní prevádzaných nehnuteľností (majetku úpadcu) a o spôsobe prevodu nehnuteľností bolo rozhodnuté naviac aj opatrením Krajským súdu v Bratislave ako konkurzného súdu dozorujúceho súlad konkurzného konania (teda aj prevod, speňažovanie majetku úpadcu). Konkurzný súd odporučil predaj nehnuteľností a odporučil, schváliť aj spôsob jeho predaja, bezpochyby majúci zato, že úpadca je aj skutočným vlastníkom predávaných nehnuteľností. V čl. IV kúpnej zmluve je jednoznačne uvedené že nehnuteľnosti sa prevádzajú bez tiarch a kupujúci vyhlásil, že ho správca oboznámil nielen s fyzickým, ale aj právnym stavom kupovaných nehnuteľnosti. Z výpovede svedka správcu JUDr. X. nebolo preukázané, žeby žalovaného správca upozorňoval na poznámku zapísanú na liste vlastníctva, alebo upozorňoval na to, že vôbec niekto spochybňuje vlastníctvo prevádzaných nehnuteľností. Treba dodať, že správca neupozorňoval žalovaného aj z toho dôvodu, že ako sám správca pred súdom ako svedok uviedol, sám nemal o takýchto skutočnostiach vedomosť. Žalovaný v konaní tvrdil, že správca JUDr. X. mal o poznámke vedomosť, nakoľko mu on sám predložil z konkurzného spisu úpadcu FARMATEX s.r.o. list vlastníctva s poznámkou na ktorú žalovaný pri svojej argumentácii odkazuje. JUDr. X. potvrdil, že žalovanému predložil na jeho požiadanie potrebné doklady ako je kúpna zmluva a aj list vlastníctva. List vlastníctva, v znení s poznámkou, predložený žalovanému však mohol do konkurzného spisu založiť až neskôr, dodatočne ako bola uzatvorená kúpna zmluva, pred uzatvorením ktorej mohol mať k dispozícii iný výpis z listu vlastníctva bez danej poznámky, a preto zotrval svedok na svojom vyjadrení, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy o poznámke vedomosť nemal. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebolo bez pochybností a hodnoverne preukázané, že správca predávajúceho mal bezprostredne pred uzatvorením kúpnej zmluvy k dispozícii list vlastníctva s poznámkou. Ak by aj uvedené teoreticky bolo preukázané (čo nebolo), tak rozhodujúce pri posúdení dobromyseľnosti žalobcu je, že preukázateľne žalobca o tejto poznámke informovaný predávajúcim (správcom) nebol. A ak by následne aj teoreticky bolo preukázané (čo opäť nebolo), že žalobca bol predávajúcim (správcom) informovaný o poznámke, tak to nie je rozhodujúce, nakoľko ako je vyššie uvedené a zdôvodnené existencia poznámky na liste vlastníctva (čo aj v dobe uzatvárania kúpnej zmluvy) sama o sebe ešte nespochybňuje dobromyseľnosť žalobcu pri kúpe nehnuteľností. To znamená, že všetky tieto vyššie osobité a špecifické okolnosti daného prípadu nespochybňujú dobrú vieru žalobcu v to, že nadobúda nehnuteľnosti od vlastníka, ale skôr naopak jeho dobrú vieru, dobromyseľnosť umocňujú v tom, že žalobca vlastníctvo nadobúdal od skutočného vlastníka (opak nebol v konaní ani preukázaný) a vlastníctvo predávajúceho nie je v čase prevodu spochybnené. Súd mal v konaní preukázanú dobrú vieru žalobcu ako nadobúdateľa nehnuteľností čo zakladá poskytnutie ochrany jeho vlastníckemu právu k daným nehnuteľnostiam.
40. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie o pripojenie spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/292/1999, ktorého súčasťou je aj návrh žalovaného na vydanie predbežného opatrenia, pripojiť katastrálny spis vedeným Okresným úradom v rokoch 1999-2001 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, pripojiť konkurzný spis správcu JUDr. X. sp. zn. 7K/7/1999 týkajúci sa speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok FARMATEX s.r.o., výsluch znalca R.. Súd má za to, že tieto dôkazy sú absolútne irelevantné, nadbytočné, nehospodárne pri vyššie uvedenom právnom posúdení a zdôvodnení veci, pri skutkovom stave už dostatočne preukázanom z iných rozhodujúcich dôkazov. Žiaden z týchto žalovaným navrhnutých dôkazov nie je schopný vyvrátiť preukázanú dobromyseľnosť žalobcu pri nadobúdaní sporných nehnuteľností, čo je zásadná a rozhodujúca otázka v danom spore. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, že žalovaným navrhnuté dôkazy nevykoná.
41. Súd tak na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, žalobca na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.2000 platne nadobudol vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný správca zapísal do súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p.. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo keď preukázal existenciu vlastníckeho práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a sporné nehnuteľnosti zo súpisu vylúčil.
42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil
úpadcovi povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
43. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a to bez ohľadu na to, kto je sporovou stranou konania (že ním je správca), ako aj bez ohľadu na to, ako pohľadávku predstavujúcu trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje zákon o konkurze a vyrovnaní. Procesne úspešný žalobca má v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu tých nákladov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. V danom prípade mal žalobca plný procesný úspech, preto mu súd priznal v celom rozsahu náhradu trov konania a uložil úpadcovi, ktorého v konaní zastupuje správca ako žalovaný, povinnosť ich žalobcovi zaplatiť. Je pravdou, že trovy účastníkov konkurzného konania, ale aj konaní, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, sú vylúčené z uspokojenia, a preto ich nemožno, okrem niektorých výnimiek, v konkurznom konaní uspokojiť. Tieto pohľadávky však nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú a po prípadnom zrušení konkurzu ich možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že dlžník bude existovať a bude mať majetok. V prípade, ak v konaní bol procesne neúspešný správca, náhradu trov konania súd prizná protistrane voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý mu zvýši po zrušení konkurzu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).