Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Csp-104-2019.pdf
PDF · 100.71 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SK-6Csp/104/2019
Uznesenie
Okresný súd Svidník v spore žalobcov 1. T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.. O. XXX/XX, XXX XX A., občan SR, 2. T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.. O. XXX/XX, XXX XX Stropkov, občan SR, obaja zastúpení JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník proti žalovaným 1. Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, 2. Dražby a aukcie, s.r.o., IČO: 36751642, so sídlom Flámska 1, 036 01 Martin, o návrhu žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na L. vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Stropkov, katastrálny odbor, pre k.ú. A., obec Stropkov, okres Stropkov, vo vlastníctve žalobkyne v 2.rade, a to bytu č. 1 vo vchode 39 na 1.posch., nachádzajúceho sa v bytovom dome s prideleným súp. č. XXX na ulici Q.. O. v obci A. v podiele 1/1, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a jeho príslušenstve s prideleným súp. č. XXX, stojaceho na parcele C KN č. XXX v podiele XXXX/ XXXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku - parcele C KN č. XXX o celkovej výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v podiele XXXX/XXXXX.
II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej.
III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva proti žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali, aby sa žalovaný Všeobecná úverová banka, a.s. zdržal výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom A., katastrálny odbor, pre k.ú. A., obec Stropkov, okres Stropkov, vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade, a to bytu č. X vo vchode XX na 1.posch., nachádzajúceho sa v bytovom dome s prideleným súp. č. XXX na ulici Akad. Pavlova v obci Stropkov v podiele 1/1, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a jeho príslušenstve s prideleným súp. č. 320, stojaceho na parcele C KN č. XXX v podiele XXXX/XXXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku - parcele C KN č. 448 o celkovej výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v podiele XXXX/XXXXX.
2. Návrh odôvodnili tým, že medzi nimi a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. bola uzatvorená ZMLUVA O POSKYTNUTÍ ÚVERU „HypoPôžička“ č. F zo dňa 12.11.2014 (ďalej len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy im Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 15.000 eur. Zmluvou sa zaviazali splatiť poskytnutý úver v 84 mesačných splátkach po 221,50 eura. V týchto splátkach bolo zahrnuté aj poistné vo výške 8,56 eur (poistenie schopnosti splácať splátky bolo súčasťou zmluvy - bod 15 POISTENIE). Ďalej bolo zmluvou dohodnuté zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti, a to bytu č. 1 vo vchode 39 na 1.posch., nachádzajúcom sa v bytovom dome s prideleným súp. č. 320 na ulici Akad. Pavlova v obci Stropkov vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade v podiele 1/1, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a jeho príslušenstve s prideleným súp. č. 320, stojaceho na parcele C KN č. XXX vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade v podiele XXXX/ XXXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku - parcele C KN č. XXX o celkovej výmere 316 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v podiele žalobkyne v 2. rade XXXX/XXXXX, to všetko evidované katastrálnym odborom Okresného úradu Stropkov na liste vlastníctva č. 3164 pre k.ú. Stropkov, obec Stropkov, okres Stropkov. Zmluva má typickú formulárovú podobu a pripravila ju Všeobecná úverová banka, a.s.. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je v časti V. bod 27 uvedené, že ak Pohľadávka banky nie je riadne a včas splnená, tzn. ak Záložca alebo Dlžník nesplní svoje záväzky alebo ich akúkoľvek časť voči Banke, Banka je oprávnená uspokojiť svoje pohľadávky predajom Predmetu zabezpečenia, a to týmto spôsobom: a) predajom podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, b) predajom podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov alebo podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov). Listom zo dňa 16.10.2019 im obchodná spoločnosť Dražby a aukcie, s.r.o., IČO: 36 751 642, so sídlom Flámska 9783/1, 036 01 Martin (ďalej len „dražobník“) oznámila, že na návrh žalovaného dôjde k dražbe vyššie špecifikovaného bytu s prísl., a to dňa 28.11.2019 o 10:30 hod. v konferenčnej miestnosti penziónu Travel na ul. Slovenská 19, 080 01 Prešov. Byt s prísl. bol ohodnotený znalcom na sumu 20.000 eur. Ich dlh z HypoPôžičky žalovaný vyčíslil na sumu 6.638,78 eura. Listom zo dňa 22.10.2019 ich dražobník vyzval na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania obhliadky predmetu dražby. V predmetnom byte býva spolu s nimi aj družka žalobcu v 1. rade a dve maloleté deti. Sú si vedomí, že existuje dlh voči Všeobecnej úverovej banke, a.s. a niet žiadnych pochybností o tom, že porušili zmluvné povinnosti v časti splácania pôžičky. Nie vlastnou vinou sa dostali do hmotnej núdze. Avšak Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ si sám určil výšku pohľadávky. Pri realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly by mohol vymôcť aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, ako je dojednanie poplatku za poskytnutie pôžičky, žiadané úroky, zmluvné pokuty, alebo výška ročnej percentuálnej miery nákladov uvedená v zmluve v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o 6Csp/104/2019 -3-
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Majú za to, že zmluva obsahuje vyššie spomínané neprijateľné zmluvné podmienky, určenia ktorých sa budú domáhať na súde. Realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo strany Všeobecnej úverovej banky im reálne hrozí neprimeraný zásah do ich práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný život. Vzhľadom na existenciu neprijateľných zmluvných dojednaní v zmluve a teda aj na ich dlh zahŕňajúci aj neprijateľné plnenia z toho vyplývajúce, by bol takýto výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou neprimeraným. Žalobcovia poukázali na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/96/2018 zo dňa 20.11.2018, v ktorom súd konštatoval: „Závery v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 23/13 v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EU C-34/13 zosumarizovali princípy, na ktorých základe treba posudzovať existenciu podmienok na vykonanie mimosúdnej dražby a to princíp proporcionality, primeranosti a.i“. ..... „Predajom bytu ako obydlia žalobcov, v ktorom býva maloleté dieťa a bytu osôb v staršom veku a teda chránených osôb (C-34/12), by došlo k závažnému a nenapraviteľnému porušeniu ich ústavných práv na obydlie. Pre porovnanie záložné právo bolo možné vykonať aj súdnou cestou (rozsudok, exekúcia) pri zachovaní záložného práva, pri narastaní úrokov z omeškania, no pri možností splátok tak v základnom ako aj exekučnom konaní. Výkon práva veriteľa ultima racio dobrovoľnou dražbou nie je preto jediným a krajným riešením zabezpečujúcim veriteľovi domoženia sa svojej pohľadávky“. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (porov. napr. rozsudok vo veci Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 18Co/107/20182010, rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99). Žalobcovia nesúhlasia s dobrovoľnou dražbou aj z dôvodu, že zmluva obsahuje uzatvorenú poistnú zmluvu pre prípad neschopnosti splácať splátky pôžičky (časť 15. POISTENIE).
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia v 1. a 2. rade pripojili Zmluvu o poskytnutí úveru ,,HypoPôžička“ č.: U XXXXXXX-XX, Všeobecné obchodné podmienky a Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 31.10.2019.
4. Súd na návrh žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 26.11.2019 uznesením zo dňa 28.11.2019 pripustil, aby do predmetného konania pristúpila ako žalovaná v 2. rade spoločnosť Dražby a aukcie, s.r.o., IČO: 36751642, so sídlom Flámska 1, 036 01 Martin.
-4-
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
11. Podľa § 328 ods. 3 CSP, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
14. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.
15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť 6Csp/104/2019 -5-
cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
17. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
18. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.
19. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>).
20. Úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcov. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom.„ Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008., sť. č. 19009/04, bod 50.). Neodkladné opatrenie je v prejednávanej veci dočasným opatrením, nakoľko je časovo limitované trvaním konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie v tomto konkrétnom prípade zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd definitívne rozhodne. Neodkladné opatrenie teda nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 6Cdo 171/2010, podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť
nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti 6Csp/104/2019 -6-
účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak. “ Uvedené však neznamená, že ak dôjde k zmene rozhodujúcich skutočností, kvôli ktorým bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené, nemôže sa opätovne začať s výkonom dražby. Aj keď Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva právo na rešpektovanie obydlia, neznamená to neobmedzené právo zotrvať v obydlí za každých okolností.„ Nie je však možné z práva na nedotknuteľnosť obydlia dospieť k záveru o existencii inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala právo - záruku na zotrvanie v určitom obydlí. Toto právo tiež nie je možné interpretovať v zmysle „nároku na byt“, resp. ani ako nárok na zotrvanie v určitom byte (rodinnom dome). To preto, že interpretácia priestorovej dimenzie práva na súkromie ako práva na plnenie neobsahuje obsahovo určitejšie ústavnoprávne obrysy. Preto ani článok 12 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a tým menej článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je možné interpretovať ako inštitucionálnu garanciu, ktorú by bol zákonodarca povinný rozvinúť zákonom, ktorý by predstavoval právnu oporu pre uplatnenie naznačených nárokov. Tie by skôr bolo možné (avšak len vo veľmi obmedzenej miere, resp. len v sociálne najkrikľavejších prípadoch) odôvodniť právom na ľudskú dôstojnosť. K záverom o nemožnosti dospieť z tohto práva k nároku na zotrvanie v určitom byte (rodinnom dome), resp. nároku na byt (rodinný dom), dospela aj judikatúra zahraničných ústavných súdov (napr. Nemecký spolkový Ústavný súd vo veci I.BvR 375/62)“.
21. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, keď účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov, a teda nemôže ani nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu. V uvedenej veci žalobcovia v 1. a 2. rade svoj nárok osvedčili obavou z možného ohrozenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizáciou záložného práva žalovaného formou dobrovoľnej dražby. Touto nehnuteľnosťou je byt, teda nehnuteľnosť určená na bývanie. Vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka základných práva slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to Ústava SR v článku 20 a v článku 21. Za takejto situácie je dôvodné, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej bola týmto právam poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia.
22. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
23. Súd zistil, že žalobcovia nepodali žalobu vo veci samej, preto im uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať takúto žalobu.
24. Vzhľadom na to, že žalobcovia boli v zmysle § 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, oslobodení od platenia súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a skutočnosť, že žalobcovia boli v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešní, súd podľa výsledku konania v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. zaviazal žalovaných na zaplatenie súdneho 6Csp/104/2019 -7-
poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur (položka č. 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Úspešným žalobcom súd priznal voči žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.