Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/169/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: E. I., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, J., zast. advokátom JUDr. Ing. Petrom Slávikom, so sídlom Břeclavská 3, Malacky proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Petržalka, IČO: 00603201, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, za účasti intervenienta: Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 2.633,05 eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Intervenientovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.8.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.633,05 eur titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.8.2014 cca o 18:30 hod. spadol na osobné motorové vozidlo žalobcu, zaparkované na parkovisku N. XX, J. konár stromu v dôsledku rozlomenia koruny stromu a vozidlo (najmä strechy) poškodil. Ku škodovej udalosti bola privolaná aj hliadka PZ SR. Žalobca požiadal autoservis prevádzkovaný spol. MPM auto, s.r.o. o kalkuláciu nákladov na odstránenie poškodení na vozidle, ktorá bola vyčíslená v sume 2.633,05 eur. Žalobca opakovane žiadal žalovaného o úhradu škody na jeho vozidle, pričom predložil aj fotodokumentáciu a vyčíslenie predpokladanej sumy nákladov na opravu vozidla. Napokon žalovaný dňa 2.8.2016 oznámil žalobcovi, že bude komunikovať s poisťovňou s cieľom vyriešiť škodovú udalosť. Žalobca požaduje náhradu škody v sume vyčíslenej autoservisom ako predpokladanú sumu nákladov potrebných na opravu osobného motorového vozidla, a to s poukazom na rozhodnutie NS SR z 23.9.2008, sp. zn. ).

2. Dňa 28.10.2016 súd vydal platobný rozkaz č. k. -21, ku ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že ako poistník má uzavretú poistnú zmluvu s poisťovňou Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, kde bola škodová udalosť, ktorá je predmetom tohto konania zaevidovaná, pričom dňa 19.10.2016 došlo k obhliadke poškodeného motorového vozidla technikom Slovexperty, s.r.o., ktorý na základe vypočítaných konečných nákladov posúdil škodu ako parciálnu. Žalovaný uviedol, že má za to, že poistne plnenie za škodovú udalosť môže byť uhradené z vyššie uvedenej poistnej zmluvy.

3. Podaním zo dňa 6.2.2017 oznámila Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group (ďalej len „intervenient“) vstup do sporu ako intervenient na strane žalovaného, a to z dôvodu, že medzi žalovaným, ktorý je správcom miestnej komunikácie, na ktorej ku škode došlo a intervenientom existuje poistný vzťah založený poistnou zmluvou, predmetom ktorej je poistenie zodpovednosti žalovaného za

škody spôsobené inému porušením právnej povinnosti v súvislosti s jeho činnosťou alebo vzťahom a intervenient má právny záujem na výsledky konania.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa 7.3.2019, v ktorom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobca ako právny titul na uplatnenie si náhrady škody uvádza , pričom žiadne iné bližšie zdôvodnenie neuviedol. Žalobca nepoukázal, ani inak nedoložil, že žalovaný v danom prípade porušil konkrétnu právnu normu, v takom prípade žalovaný ako škodca bude zodpovedať za vzniknutú škodu iba vtedy, ak poškodený preukáže, že škodca pri svojej činnosti nevyvinul (objektívne) dostatočnú starostlivosť, vyžadovanú . Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca dňa 17.12.2014 požiadal žalovaného o uhradenie škodovej udalosti, pričom táto sa udiala dňa 11.8.2014, teda viac ako štyri mesiace predtým, ako ju nahlásil žalovanému. V uvedený deň došlo k odlomeniu konára zo stromu na parkovisku na N. A.. Č.. XX E. J. - G., ktorý následne spadol na auto žalobcu a poškodil strechu tohto vozidla. Podľa vyjadrenia Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave v uvedený deň (11.8.2014) dosiahol vietor v popoludňajších a večerných hodinách v oblasti Petržalky maximálnu rýchlosť v nárazoch až 65 km/h. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, na území Petržalky boli v daný deň veľmi zlé poveternostné podmienky, najmä fúkal veľmi silný nárazový vietor, ktorému napriek tomu, že sa jednalo o zdravý strom neodolal jeden z konárov a ten sa pod náporom vetra odlomil a spadol na parkujúce motorové vozidlo. Teda k odlomeniu konára zo stromu došlo v dôsledku extrémnych klimatických poveternostných podmienok a tieto viedli k situácii, ktorá spôsobila vznik škody na žalobcovom vozidle. K odlomeniu konára v dôsledku silného vetra tak podľa názoru žalovaného došlo z dôvodov „vis maior“ a v žiadnom prípade nemôže táto skutočnosť zakladať zodpovednosť žalovaného. V danom prípade nedošlo k naplneniu zodpovednosti za spôsobenú škodu, nakoľko nie je preukázané zo strany žalobcu zavinené porušenie povinnosti a preto nemohla byť ani preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinností zo strany žalovaného a vzniknutou škodou. V prípade, že by konajúci súd pri predbežnom právnom posúdení tohto prípadu vyslovil, že žalovaný predsa len objektívne zodpovedá za vzniknutú škodu, v takom prípade k výške uplatnenej škody voči žalovanému tento uviedol, že žalobca si nechal vypracovať v spol. MPM auto, s.r.o. predbežnú kalkuláciu opravy poškodeného vozidla, v ktorej oprava vozidla bola vyčíslená v žalovanej sume. Žalovaný si nárokovanú sumu uplatnil u intervenienta, ktorý žalobcovi písomne dňa 21.10.2016 oznámil, že na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia, zápisom o obhliadke technikom Slovexperty poškodeného vozidla dňa 19.10.2016 bude škoda na jeho vozidle posúdená ako parciálna škoda. Zároveň bol žalobca upozornený, že ak po vystavení tohto potvrdenia príde k dodatočnému zisteniu väčšieho rozsahu poškodenia (pred začatím opravy alebo pri samotnej oprave vozidla), je nutné zabezpečiť zdokumentovanie poškodených častí vozidla zástupcom poisťovne a súčasne opätovne požiadať o posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla poisťovňou. Dňa 3.2.2017 intervenient oznámil súdu vstup do konania a dňa 8.2.2017 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho žalobcovi predložil výšku poistného plnenia v celkovej sume 336,98 eur. Keďže právny zástupca žalobcu nebol spokojný s výškou poistného plnenia, požiadal poistiteľa o prehodnotenie sumy poistného plnenia, na základe čoho poistiteľ žalobcovi oznámil, že škodová udalosť bola zlikvidovaná na základe rozpočtu, nakoľko o to klient požiadal v tlačive „Uplatnenie nároku na náhradu škody“ dňa 19.10.2016. Na tomto tlačive bol žalobca upozornený, že v prípade, ak si uplatní nárok na vyplatenie náhrady spôsobenej škody na základe rozpočtu, má poistiteľ právo na uplatnenie primeraného zníženia cien materiálu a práce. Poistiteľ preto vychádzal z kalkulácie nákladov a opravu rozpočtom vyhotoveným spol. Slovexperta, ktorá vykonala obhliadku poškodeného vozidla. Žalobca poisťovňu nekontaktoval s tým, že žiada náhradu škody na základe opravovňou vystavených faktúr. Do dnešného dňa žalobca ani žiadne faktúry za opravu poškodeného vozidla nepredložil. V doplňujúcom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že na údržbu zelene, ktorú zabezpečoval Miestnym podnikom verejnoprospešných služieb Petržalka, v r. 2013 vynaložil sumu 1.081.662,- eur a v r. 2014 na tento účel použil sumu 1.061.662,- eur. Tieto sumy boli v tejto výške schválené poslancami miestneho zastupiteľstva v rozpočtoch na príslušné kalendárne roky. Miestny podnik verejnoprospešných služieb z pridelených finančných prostriedkov zabezpečoval štandardnú údržbu sídliskovej zelene pozostávajúcu z prác, ktoré boli zahrnuté vo vypracovanom ročnom harmonograme a to podľa jednotlivých mesiacov a lokalít. Miestny podnik postupoval v súlade so slovenskou technickou normou STN 83 70 10 s názvom „Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie“, konkrétne s bodom 3.2.3, t. j. zabezpečoval udržiavací rez tak, aby bola zabezpečená prevádzková bezpečnosť stromov. V rámci tejto činnosti sa odstraňujú suché, mechanicky poškodené, zlomené alebo inak nebezpečné konáre. Nakoľko žalovaný obhospodaruje údržbu verejnej zelene na viac ako 200 hektároch verejnej zelene na území mestskej časti, nie je v silách ale ani v možnostiach Miestneho podniku spätne konkrétne preukázať, či bol ten ktorý

strom ošetrený. Žiaden predpis ani takúto povinnosť žalovanému neukladá. Žalovaný na záver uviedol, že v rámci prevenčnej a zakročovacej povinnosti nad zdrojom nebezpečenstva urobil všetko, čo bolo vzhľadom na okolnosti rozumné a očakávateľné. Žalovaný vyvinul dostatočnú starostlivosť vyžadovanú ust. a zotrval na tom, že k odlomeniu jedného z konárov došlo za veľmi zlých poveternostných podmienok a napriek tomu, že sa jednalo o zdravý strom, jeden z jeho konárov sa pod náporom vetra odlomil a spadol na parkujúce motorové vozidlo.

5. Zástupca žalobcu pridržiavajúc sa všetkých skutkových tvrdení uvedených v žalobe žiadal tejto vyhovieť a uviedol, že je názoru, že žalovaný nevzniesol žiadne prostriedky procesnej obrany a ani nerozporoval spôsobenú škodu, spôsob ani výšku a preto ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Žalovaný iba tvrdí, že sa jedná o subjektívnu zodpovednosť, pričom podľa jeho názoru sa však jedná o objektívnu zodpovednosť. Žalovaný udalosť ako škodovú udalosť predložil intervenientovi, preto v podstate spôsobenú škodu a jej zavinenie priznáva. Žalovaný porušil generálnu prevenčnú povinnosť tým, že sa dostatočným spôsobom nestaral o verejnú zeleň a v dôsledku silnejšieho vetra došlo k odlomeniu konára, ktorý spadol na motorové vozidlo žalobcu. Výškou škody je žalovaná sumy, ktorá predstavuje náklady na opravu motorového vozidla, pričom potvrdil, že intervenient žalobcovi uhradil sumu ním určenú ako škoda podľa rozpočtu, a to vo výške 336,98 eur. Podľa jeho názoru neboli žalovaným dostatočným spôsobom rozporované tvrdenia žalobcu o výške škody, ani príčinná súvislosť, preto mal žalobca za to, že tieto skutočnosti nie sú sporné.

6. Žalovaný opakovane tvrdil, že v danom prípade sa jedná o subjektívnu zodpovednosť a poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť, keďže ani nerozporuje, že v danom prípade bola škoda spôsobená víchricou, čo bolo jednoznačne preukázané písomným potvrdením SHMÚ. Zástupca žalobu v tejto súvislosti uviedol, že nedávno bol na danom mieste a zistil, že predmetný strom tam stále stojí, je silný a zdravý. Namietal tiež výšku uplatnenej škody vo výške 2 633,05 eur a ktorá bola určená na základe kalkulácie vypracovanej spoločnosťou MPM auto, s.r.o., nakoľko ak by žalobca oslovil žalovaného, ktorý je práve na takéto prípady poistený u intervenienta, poverený zástupca poisťovne by škodu posúdil a zabezpečil lacnejšiu opravu vozidla. Je tiež sporné, či auto bolo vôbec dané na opravu, keďže žalobcom nebolo preukázané, z akého dôvodu žalobca nepostupoval v zmysle odporúčaní intervenienta (oznámenie zo dňa 21.10.2016). Intervenient totiž po obhliadke vozidla svojím znalcom posúdil škodu ako parciálnu s tým, že ak príde k dodatočnému zisteniu väčšieho rozsahu poškodenia pred začatím opravy alebo pri samotnej oprave vozidla bude potrebné zabezpečiť zdokumentovanie poškodených častí zástupcom poisťovne a opätovne požiadať o posúdenie opraviteľnosti vozidla. Keďže z formulára „Uplatnenie nároku“ vyplneného manželkou žalobcu dňa 19.10.2016 vyplýva, že poškodený (žalobca) žiadal vyplatiť škodu nie na základe doložených faktúr, ale na základe rozpočtu, mal pravdepodobne intervenient zato, že vyplatením parciálnej škody vyčíslenej na základe rozpočtu je nárok žalobcu uspokojený. K tvrdeniu žalobcu tykajúceho sa porušenia právnej povinnosti žalovaného zotrval na názore, škoda bola spôsobená v dôsledku vis maior.

7. Zástupca intervenienta žiadal súd, aby žalobu zamietol a argumentoval, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v danom prípade je daná pasívna vecná legimitácia žalovaného a v súlade s názorom žalovaného tvrdil, že v danom prípade sa jedná o vis maior, kedy žalovaný za takúto škodu nemôže niesť zodpovednosť. Rozporoval výšku uplatnenej škody, ktorá bola vyčíslená len ako predpokladané náklady na opravu vozidla, pričom intervenient oslovil nezávislú spoločnosť Slovexperta, ktorej vyšiel diametrálne odlišný výsledok, kde odhadovaná suma nákladov na opravu predstavuje 336,98 eur. Žalobcom uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu z nasledujúcich dôvodov: Ad 1: žalobca nedefinoval, cez ktoré ustanovenie si nárok na náhradu škody uplatňuje. Ak by bol prijatý záver, ktorý je možné dedukovať zo žaloby, že ide o uplatnenie zodpovednosti podľa § 9a ods. 3 cestného zákona, ide o zodpovednosť objektívnu, kde je samozrejme povinnosťou správcu komunikácie v zmysle tohto ustanovenia sa z tejto povinnosti liberovať, k čomu aj došlo, keďže žalovaný v konaní jasne preukázal, že stromy v okolí parkoviska boli riadne obhospodarované a poškodenie vozidla vzniklo vplyvom vyššej moci, kedy nedostatky odstrániť nemohol a rovnako na ne nemohol predpísaným spôsobom upozorniť a teda prichádza do úvahy zodpovednosť samotného žalobcu, ktorý parkoval v takejto víchrici na rizikovom mieste. Podľa jeho názoru žalovaný ako majiteľ, resp. správca parkoviska, ktoré je miestnou komunikáciou, dodržal všetky povinnosti pri starostlivosti o vegetáciu, svoje povinnosti o kvalitu stromov náležite plnil, preto za pád stromu resp. konára zapríčinený vyššou mocou nenesie zodpovednosť.

Ad 2: v danom prípade nemôže ísť o zodpovednosť podľa cestného zákona (s odkazom na rozsudok NS SR ), nakoľko odlomený konár na parkovisku, ktoré je miestnou komunikáciou, nemožno považovať za prekážku zjazdnosti komunikácie. Preto prichádza do úvahy iba všeobecná zodpovednosť podľa ustanovenia 420 , kde je povinnosťou žalobcu preukázať porušenie povinnosti správcu komunikácie, teda žalovaného. Pre oba závery však platí, že pokiaľ správca parkoviska nezanedbal svoju starostlivosť a nemohol predvídať škodu spôsobenú vyššou mocou, nenesie za ňu zodpovednosť. Uviedol tiež, že ust. nie je druhom zodpovednosti za škodu, ale je všeobecnou prevenčnou povinnosťou, ktorá sa vzťahuje na všetky osoby t. j. aj na žalobcu a ten keď vedel, že parkuje na parkovisku, ktoré ani nijako nešpecifikoval, a v okolí sú vysoké stromy a zároveň videl, že je vonku veľká víchrica, tiež porušil ust. keďže z bezpečného parkoviska sa vplyvom vis maior stalo rizikové miesto a žalovanému nič nebránilo predísť škode a ísť vozidlo preparkovať. Ad 3: ohľadne uplatnenej výške škody poukázal na to, že žalobca nedokázal preukázať príčinnú súvislosť medzi jednotlivými položkami v kalkulácii a pádom stromu, keďže ním predložená kalkulácia obsahuje také položky, ktoré aj s poukazom na predloženú fotodokumentáciu nemohli byť poškodené pádom stromu napr. koberčeky, diagnostiku, čo s vonkajším poškodením vozidla ako je strecha nijako nesúvisí a tieto jednotlivé nesúvisiace položky znehodnocujú celú kalkuláciu a teda nie je možné na základe nej určiť rozsah škody na vozidle. V prospech tejto argumentácie sú aj závery poisťovne, ktorá jednak prostredníctvom Sloexperty a jednak svojich zamestnancov, ktorých v zmysle článku 11 ods. 3 možno považovať za odborne spôsobilé osoby, ktorí určili kalkuláciu niekoľkonásobne nižšiu. V tomto smere podľa jeho názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Zástupca intervenienta ďalej dôvodil, že plnenie, a to ani čiastočné, nie je uznaním záväzku a rovnako mohlo dôjsť k plneniu i pochybením poisťovne, čím by sa žalobca bezdôvodne obohatil, a teda argumentácia žalobcu o čiastočnom plnení zo strany intervenienta pred začatím konania, je pre tento spor nepodstatná. Žalobca nijako nepreukázal rozsah poškodenia vozidla, resp. výšku škody a rovnako tak nepreukázal príčinnú súvislosť medzi uplatnenou výškou škody a škodovou udalosťou.

8. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise v zmysle s ust. (ďalej len „“), a to kópiou technického preukazu č. J., kalkuláciou opravy č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2014, 2 ks fotografií vozidla, žiadosťou žalobcu o vyplatenie škodovej udalosti zo dňa 17.12.2014, výzvou na reakciu zo dňa 4.11.2015, oznámením intervenienta o parciálnej škode zo dňa 21.10.2016, Kalkuláciou nákladov na opravu rozpočtom, žiadosťou o prehodnotenie sumy poistného plnenia a podanie vysvetlenia zo dňa 14.3.2017, správou Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave (ďalej len „SHMÚ“) zo dňa 17.8.2016, tlačivom „Uplatnenie nároku zo dňa 19.10.2016 a úradným záznamom Obvodného oddelenia OO PZ Petržalka - Stred zo dňa 11.8.2014, pričom na základe takto vykonaného dokazovania v nadväznosti na nesporné skutkové tvrdenia sporových strán súd zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 11.8.2014 cca o 18,30 hod. na parkovisku na ul. N. E. J. došlo ku škodovej udalosti tým, že na zaparkované motorové vozidlo žalobcu spadol odlomený konár stromu. K udalosti bola privolaná aj hliadka PZ, ktorej príslušník ppráp. G. C. vyhotovil úradný záznam, z ktorého vyplýva, že v uvedený deň v čase o 19,15 hod. boli vyslaní na preverenie oznámenia na uvedenej ulici, kde na parkovisku mal odlomený konár zo stromu zavaliť a poškodiť dve motorové vozidlá. Po príchode na miesto zistili, že odlomený konár privalil dve vozidlá: tmavomodrý Mercedes s EČ: J., ktorý mal poškodenú strechu a tmavofialový Opel Tigra s EČ: J., ktorý mal rozbité zadné sklo a poškodenú strechu. Na miesto boli privolaný aj hasiči, ktorý konár odstránili a zároveň boli vyrozumení majitelia poškodených vozidiel, E. I. (žalobca) a jeho syn C. I., ktorí sa však na miesto z dôvodu pracovnej vyťaženosti nemohli dostaviť. Na miesto sa však dostavila p. R. I., ktorá bola príslušníkmi PZ poučená o zabezpečení vozidiel proti krádeži. Žalobca súdu predložil kalkuláciu opravy vyhotovenej spol. MPM auto, s.r.o. dňa 12.12.2014, z ktorej vyplýva, že náklady na opravu vozidla Mercedes s VIN číslom: F. (totožné s VIN číslom uvedeným v technickom preukaze) činia 2.633,05 eur s DPH. Žalobca tiež predložil 2 ks fotografií, avšak poškodenie neidentifikovateľného vozidla je viditeľné len na jednej z nich (strecha vozidla pravdepodobne vpravo vzadu). Z ďalších listín predložených žalobcom vyplýva, že žalobca si škodu uplatnil u žalovaného žiadosťou doručenou žalovanému dňa 17.12.2014 a na zaujatie stanoviska ho opätovne vyzval dňa 4.11.2015. Tlačivo „Uplatnenie nároku“ však žalobca vyplnil a intervenientovi zaslal až dňa 19.10.2016, pričom ako rozsah poškodenia uviedol „poškodená strecha“. Zároveň si z dvoch alternatív vybral možnosť škodu vyplatiť na základe rozpočtu (a nie na základe doložených faktúr) i napriek tomu, že tlačivo obsahuje pri žalobcom vybranej možnosti vysvetlivku v znení „v prípade žiadosti o výplatu škody rozpočtom poisťovňa pri poskytnutí náhrady škody uplatní primerané zníženie

cien materiálu a práce“. Z oznámenia intervenienta o parciálnej škode zo dňa 21.10.2016 vyplýva, že vozidlo žalobcu obhliadok dňa 19.10.2016 technik Slovexperty s tým, že intervenient na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia, stanovenia technológie opravy a na základe vypočítaných konečných nákladov na opravu vozidla poisťovňou žalobcovi oznámil, že škoda na jeho motorovom vozidle bude poisťovňou posúdená ako parciálna škoda. Z ďalšieho obsahu tohto oznámenie bol žalobca poučený, že ak následne príde k dodatočnému zisteniu väčšieho rozsahu poškodenia (pred začatím opravy alebo pri samotnej oprave vozidla) je nutné zabezpečiť zdokumentovanie poškodených častí vozidla zástupcom poisťovne a súčasne opätovne požiadať o posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla poisťovňou. Žalobca po oznámení poisťovne o poistnom plnení zo dňa 8.2.2017 následne intervenienta požiadal dňa 14.3.2017 o prehodnotenie sumy poistného plnenia, z ktorého vyplýva, že poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti s tým, že výpočet výšky poistného plnenia v celkovej sume 336,98 eur pozostáva z položiek: výška škody rozpočtom 411,66 eur, amortizácia -41,49 eur a spoluúčasť -33,19 eur. Suma výšky nákladov na opravu vozidla rozpočtom je zhodná aj so sumou uvedenou v neúplnej fotokópii tlačiva intervenienta „Kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom“ zo dňa 20.10.2016.

10. Zo správy SHMÚ - Meteorologický posudok - 499/2016 zo dňa 17.8.2016 vyplýva, že dňa 11.8.2016 v nevýraznom tlakovom poli k nám (SR) od západu postúpil studený front, pričom v tento deň dosiahol vietor v popoludňajších a večerných hodinách v oblasti mesta Bratislava (Petržalka) maximálnu rýchlosť v nárazoch až 65 km/h.

11. Podľa (ďalej len „“) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

12. Žalovaný je mestskou časťou hlavného mesta SR Bratislavy a okrem úloh samosprávy plní aj prenesené úlohy štátnej správy na rôznych jej úsekoch. Podľa až 3 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v spojení s o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a čl. 6 ods. 2 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy okrem iných činností vykonáva úlohy súvisiace s riadnym hospodárením a hnuteľným a nehnuteľným majetkom hlavného mesta zvereným jej do správy, s nadobudnutým majetkom a s vlastným majetkom získaným vlastnou činnosťou a vykonáva správu, údržbu a výstavbu miestnych komunikácií III. a IV. triedy (ulice, cestičky, chodníky, samostatné cyklistické cestičky, samostatné chodníky, schody) vrátane k nim patriacej cestnej zelene, stromoradia, ako aj správu a údržbu verejných priestranstiev.

13. Ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, právna úprava zodpovednosti za škodu upravená v a nasl. rozlišuje všeobecnú, subjektívnu zodpovednosť za škodu ( ), t. j. zodpovednosť za vlastné protiprávne konanie a osobitnú, objektívnu zodpovednosť za škodu ( a nasl. ), ktorá je zodpovednosťou za výsledok činnosti škodcu alebo za samotné riziko vzniku škody vyplývajúce z jeho prevádzkovej činnosti. Pre správne podradenie zodpovednostného vzťahu pod príslušné ustanovenie , v tom ktorom prípade, je kľúčová odpoveď na otázku, čo je skutočná príčina vzniku škody, bez pôsobenia ktorej by škoda nevznikla. Primárne prichádzajú do úvahy vždy osobitné skutkové podstaty objektívnej zodpovednosti za škodu. Ak však súd vylúči osobitnú zodpovednosť za škodu, potom s ohľadom na skutkový stav je potrebné preskúmať aj prípadné porušenie prevenčnej povinnosti a do úvahy prichádzajúcu všeobecnú zodpovednosť škodcu. Pokiaľ faktickou príčinou vzniku škody bolo porušenie či už prevenčnej povinnosti ustanovenej v alebo inej zákonnej povinnosti vyplývajúcej zodpovednostnému subjektu z právneho predpisu, bude potrebné posudzovať zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia . V ust. sa každému ukladá povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku, či životnom prostredí. A napokon škoda môže nastať aj ako dôsledok neodvrátiteľnej udalosti, kvalifikovanej náhody ,,vis maior“, ktorá vylučuje všeobecnú zodpovednosť za škodu v zmysle .

14. Žalobca si v danom prípade uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody, pričom i sám tvrdí, že škoda bola spôsobená odlomením a následným pádom konára stromu, rastúceho pri parkovacom mieste na ul. N. XX E. J., na ktorom dňa 11.8.2014 cca o 18,30 hod. stálo zaparkované jeho motorové vozidlo zn. Mercedes. V prejednávanej veci rovnako nebolo sporné, že žalovaný je nositeľom povinností

uvedených v bode 7 tohto odôvodnenia. Len porušenie týchto povinností (ak je to však tvrdené žalobcom) mohlo mať za následok vznik zodpovednosti žalovaného za škodu za predpokladu, že škoda bola následkom takéhoto protiprávneho konania. Žalobca však netvrdil, že by sa žalovaný mal dopustiť akéhokoľvek porušenia povinností súvisiacich so správou a údržbou miestnych komunikácií a verejných priestranstiev, vrátane priľahlej zelene a stromoradia. Keďže žalobcom ani nebolo tvrdené a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že skutočnou príčinou vzniku škody bolo porušenie povinností žalovaného, súd ďalej skúmal prípadné porušenie prevenčnej povinnosti žalovaným. Základné zásady starostlivosti o zeleň na území mestskej časti Bratislava - Petržalka určuje Všeobecne záväzné z 25.6.2013 o starostlivosti o zeleň na území mestskej časti Bratislava - Petržalka v znení VZN č. 1/2015 (zdroj: https://www.petrzalka.sk/wp-content/uploads/2013/07/VZN_7_2013.pdf). Zo skutkových tvrdení žalovaného však jednoznačne vyplynulo, že žalovaný nezanedbal ani svoju prevenčnú povinnosť, keďže na aúdržbu zelene, ktorú zabezpečuje prostredníctvom Miestneho podniku verejnoprospešných služieb Petržalka, každoročne vynakladá značné sumy (prevyšujúce jeden milión eur), ktoré schvaľujú poslanci miestneho zastupiteľstva v rozpočtoch na príslušné kalendárne roky. Miestny podnik verejnoprospešných služieb potom z pridelených finančných prostriedkov zabezpečuje štandardnú údržbu sídliskovej zelene pozostávajúcu z prác, ktoré sú zahrnuté v ročnom harmonograme, a to podľa jednotlivých mesiacov a lokalít. Miestny podnik pritom postupuje v súlade so slovenskou technickou normou STN 83 70 10 s názvom „Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie“, konkrétne s bodom 3.2.3, t. j. zabezpečuje udržiavací rez tak, aby bola zabezpečená prevádzková bezpečnosť stromov. V rámci tejto činnosti sa odstraňujú suché, mechanicky poškodené, zlomené alebo inak nebezpečné konáre. Nakoľko však žalovaný obhospodaruje údržbu verejnej zelene na viac ako 200 hektároch verejnej zelene na území mestskej časti, nepreukázal, či a kedy naposledy bol strom, z ktorého sa v danom prípade odlomil konár, ošetrený. Súd uznal na tomto mieste argumentáciu žalovaného, že žiaden predpis takúto povinnosť žalovanému neukladá a že žalovaný vzniku škody nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.

15. V prípade, ak síce vznikne určitej osobe škoda, ale zavinenie nie je možné nikomu pričítať, pôjde o náhodu v právnom zmysle. V právnej teórii sa rozlišuje náhoda prostá (casus minor) a náhoda kvalifikovaná, označovaná tiež pojmom vyššia moc (vis maior). Kvalifikovanou náhodou sa pritom rozumie náhoda, ktorá za daných podmienok prípadu nie je ani pri vynaložení všetkého možného úsilia nikým na danom mieste vzhľadom k jej mimoriadnosti a nepredvídateľnosti odvrátiteľná. Kvalifikovaná náhoda sa ďalej delí na vnútornú, ktorá má svoj pôvod v určitom chovaní alebo prevádzke a na vonkajšiu, ktorá s chovaním alebo prevádzkou nijak nesúvisí. Posúdenie právnej zodpovednosti za škodu v prípade náhody sa líši podľa druhu právnej zodpovednosti. V prípadoch subjektívnej zodpovedností sa uplatňuje rímska zásada casum sentit dominus, podľa ktorej si škodu spôsobenú akoukoľvek náhodou nesie poškodený sám. Iná je situácia v prípadoch objektívnej zodpovednosti za škodu, kde prostá náhoda zodpovednosť nevylučuje a výnimočne, v prípadoch tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti, sa zodpovedá aj za vonkajšiu kvalifikovanú náhodu (napr. ust. ).

16. Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že škoda na majetku žalobcu bola spôsobená na základe tzv. kvalifikovanej náhody, za ktorú žalovaný nenesie zodpovednosť. V danom prípade išlo o náhodu, ktorá za daných podmienok prípadu nebola ani pri vynaložení všetkého možného úsilia nikým na danom mieste vzhľadom k jej mimoriadnosti a nepredvídateľnosti odvrátiteľná, keďže v danom čase a na danom mieste preukázateľne dosahoval vietor v popoludňajších a večerných hodinách maximálnu rýchlosť v nárazoch až 65 km/h v dôsledku od západu postupujúceho studeného frontu v nevýraznom tlakovom poli.

17. Napriek uvedenému právnemu záveru súd len stručne dodáva, že rozhodnutie súdu by bolo totožné aj v prípade, ak by zodpovednosť za škodu bolo možné pričítať žalovanému (a boli by splnené aj ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu: protiprávny úkon žalovaného, ujma (skutočná výška škody), príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a výškou škody, resp. zavinenie žalovaného), keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno tým, že v spore absentovali najmä dôkazy na preukázanie skutočnej výšky škody ( ). Jeho skutkové tvrdenia o tom, že skutočnou výškou škody má byť suma vyčíslená v kalkulácii opravy vypracovanej spol. MPM auto, s.r.o., aj s ohľadom na prostriedky procesnej obrany žalovaného, neobstoja.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému intervenientovi na strane žalovaného priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Úspešnému žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na rozumné usporiadanie procesných vzťahov, keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.