Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-2C/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Ivom Paradom v spore žalobkyne B.. D. O., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX W. XXX, právne zastúpenej JUDr. Janou Čepčekovou, advokátkou, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému Y.. B. T., nar. X.X.XXXX, bytom X. B. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, o vydanie hnuteľných vecí, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni originály obrazov:

a) od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením kvetov - zátišie kytice 11 záhradných kvetov vo váze, technika olej na plátne, dielo je rámované v bielom ráme, podpísané autorom, rozmer diela s rámom odhadom cca 102 cm x 87 cm, obraz charakterizujú teplé prevládajúce červené ale aj ružovo pudrové farby vyobrazených kvetov so zelenými listami vo váze s uchom teplej červenej farby, ktorej horná časť je orámovaná tmavou žltou až okrovou farbou. Váza s uchom je položená na stolíku červených farieb. Pozadie obrazu tvoria akcenty tónov farieb modrofialového a žltohnedého pozadia v hornej tretine obrazu,

b) od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením klauna - jedná sa o figurálnu maľbu charakterizujúcu postavou klauna, technika olej na plátne, dielo nie je rámované, podpísané autorom, rozmer diela odhadom cca 28 cm x 21 cm, obraz charakterizujú prevládajúce živé teplé farby v rôznych obmenách plnofarebných kriviek prevažne červenej a žltej farby klauna držiaceho v pravej ruke hudobný nástroj trúbku, obraz v ľavom hornom okraji začína červenou farbou, následne prechádza do modrej, postupne zase do odtieňov červenej a končí prechodom škálou zelenej a červenej farby v ľavom hornom okraji obrazu. Figurálna postava Klaun má na hlave čiapku s brmbolcom v odtieňoch červenej farby, ktorá je po stranách vytočená smerom von. Klaun má červený nos a na tvári úsmev. Okolo krku biely golier. Je oblečený v odeve s dlhým rukávom, ktorý je v červenej a žltej farbe s dvoma väčšími žltými gombíkmi,

2

c) od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením krajiny - jedná sa o krajinnú maľbu horského typu s vyobrazením stromov a horizontálneho pozadia lesnej krajiny, technika olej na plátne, dielo je rámované rámom rustikálneho galerijného typu v zlatej farbe, dielo je podpísané autorom, rozmer diela s rámom odhadom cca 51 cm x 60 cm, obraz charakterizuje krajina lesného smrekového typu s vysokým horizontálnym pozadím lesa a nad ním sa tiahnucou oblačnou oblohou, ľavú spodnú polovicu obrazu charakterizuje horský potok vo svetlých tónoch modrých farieb, kde na ľavom brehu sú zreteľné dva smreky. Pravú stranu brehu v popredí charakterizuje dominantný smrek a za ním s postupným prechodom stromov do splynutého celku. Obraz je charakteristický farebnou škálou a v obmenách zelených, hnedých a modrých farieb typických pre horskú krajinu,

d) od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením krajiny - jedná sa o krajinnú maľbu so stromami listnatého typu, technika olej na plátne, dielo je rámované tenkým rámom moderného typu

hnedej tmavej farby, dielo je podpísané autorom, rozmer diela bez rámu odhadom 35 cm x 50 cm, dielo charakterizuje rozľahlá krajina so stromami listnatého typu, bez horizontálneho pozadia, obraz je charakteristický prevažne živými farbami v rôznych tónoch oranžovej, béžovej a svetlošedej farby, dielo je charakteristické hmlistým vyobrazením stromov bez ich jasných kontúr,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 66 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.1.2017 domáhala proti žalovanému vydania dámskeho kožucha zo striebornej líšky, obrazu olej na plátne od akademického maliara F. Kulona s vyobrazením osobného portrétu žalobkyne, obrazu olej na plátne od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením kvetov, obrazu olej na plátne od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením stromov, obrazu olej na plátne od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením stromov a obrazu olej na plátne od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením klauna.

2. Tunajší súd rozsudkom č. k. -60 zo dňa 8.12.2017 rozhodol tak, že: I. Konanie v časti o vydanie a) dámskeho kožucha zo striebornej líšky, b) obrazu olej na plátne od akademického maliara F. Kulona s vyobrazením osobného portrétu žalobkyne zastavuje. II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni a) obraz olej na plátne od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením kvetov, b) obraz olej na plátne od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením stromov, c) obraz olej na plátne od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením stromov, d) obraz olej na plátne od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením klauna do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 66 %. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti výrokom II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

3

4. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -77 zo dňa 19.6.2018 rozhodol tak, že: Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch pod bodmi II. a III. a v rozsahu zrušenia mu vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Rozsudok tunajšieho súdu č. k. -60 zo dňa 8.12.2017 nadobudol právoplatnosť vo výroku I. dňa 19.1.2018.

6. V ďalšom štádiu konania so zreteľom na uvedené zostalo predmetom konania vydanie predmetných obrazov.

7. Uznesením tunajšieho súdu č. k. -85 zo dňa 6.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.11.2018, súd pripustil zmenu žaloby takto: „Žalovaný je povinný vydať žalobkyni originály obrazov: a) od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením kvetov - zátišie kytice 11 záhradných kvetov vo váze, technika olej na plátne, dielo je rámované v bielom ráme, podpísané autorom, rozmer diela s rámom odhadom cca 102 cm x 87 cm, obraz charakterizujú teplé prevládajúce červené ale aj ružovo púdrové farby vyobrazených kvetov so zelenými listami vo váze s uchom teplej červenej farby, ktorej horná časť je orámovaná tmavou žltou až okrovou farbou. Váza s uchom je položená na stolíku červených farieb. Pozadie obrazu tvoria akcenty tónov farieb modrofialového a žltohnedého pozadia v hornej tretine obrazu, b) od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením klauna - jedná sa o figurálnu maľbu charakterizujúcu postavou klauna, technika olej na plátne, dielo nie je rámované, podpísané autorom, rozmer diela odhadom cca 28 cm x 21 cm, obraz charakterizujú prevládajúce živé teplé farby v rôznych obmenách plnofarebných kriviek prevažne červenej a žltej farby klauna držiaceho

v pravej ruke hudobný nástroj trúbku, obraz v ľavom hornom okraji začína červenou farbou, následne prechádza do modrej, postupne zase do odtieňov červenej a končí prechodom škálou zelenej a červenej farby v ľavom hornom okraji obrazu. Figurálna postava Klaun má na hlave čiapku s brmbolcom v odtieňoch červenej farby, ktorá je po stranách vytočená smerom von. Klaun má červený nos a na tvári úsmev. Okolo krku biely golier. Je oblečený v odeve s dlhým rukávom, ktorý je v červenej a žltej farbe s dvoma väčšími žltými gombíkmi, c) od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením krajiny - jedná sa o krajinnú maľbu horského typu s vyobrazením stromov a horizontálneho pozadia lesnej krajiny, technika olej na plátne, dielo je rámované rámom rustikálneho galerijného typu v zlatej farbe, dielo je podpísané autorom, rozmer diela s rámom odhadom cca 51 cm x 60 cm, obraz charakterizuje krajina lesného smrekového typu s vysokým horizontálnym pozadím lesa a nad ním sa tiahnucou oblačnou oblohou, ľavú spodnú polovicu obrazu charakterizuje horský potok vo svetlých tónoch modrých farieb, kde na ľavom brehu sú zreteľné dva smreky. Pravú stranu brehu v popredí charakterizuje dominantný smrek a za ním s postupným prechodom stromov do splynutého celku. Obraz je charakteristický farebnou škálou a v obmenách zelených, hnedých a modrých farieb typických pre horskú krajinu, d) od akademického maliara Andreja Gaja s vyobrazením krajiny - jedná sa o krajinnú maľbu so stromami listnatého typu, technika olej na plátne, dielo je rámované tenkým rámom moderného typu hnedej tmavej farby, dielo je podpísané autorom, rozmer diela bez rámu odhadom 35 cm x 50 cm, dielo charakterizuje rozľahlá krajina so stromami listnatého typu, bez horizontálneho pozadia, obraz je charakteristický prevažne živými farbami v rôznych tónoch oranžovej, béžovej a svetlošedej farby, dielo je charakteristické hmlistým vyobrazením stromov bez ich jasných kontúr, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

4

8. Žalobkyňa svoju žalobu ohľadne vydania predmetných obrazov odôvodnila tým, že tieto obrazy jej darovali rodičia ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným, mohlo to byť niekedy v roku 1990, alebo niečo predtým. Obrazy boli darované iba jej, nie aj žalovanému. Obrazy sa nachádzajú v byte, v ktorom býva žalovaný. Žalobkyňa začiatkom januára 2011 odišla z tohto bytu, pretože žalovaný vymenil zámok. Žalovaný jej doposiaľ obrazy nevydal. Bližšie dôvody sú uvedené v bodoch 16. až 18. tohto odôvodnenia, s ktorými sa súd stotožnil.

9. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V prvom rade z procesného hľadiska uviedol, že dispozičné oprávnenie žalobcu podľa umožňuje žalobcovi disponovať s predmetom konania a dáva mu možnosť počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu, pričom zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo ( ). Podľa konštantnej judikatúry súdov za zmenu žaloby treba považovať, ak žalobca z nezmeneného skutkového základu požaduje viac alebo iné plnenie, prípadne rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového základu. Toto rozlíšenie má svoj význam, pretože zmena žaloby je možná len so súhlasom súdu a súd o nej rozhoduje uznesením. V spore súd svojim uznesením č. k. -85 zo dňa 6.11.2018 pripustil zmenu žaloby, pričom namiesto obrazov s vyobrazením stromov od akad. maliara Andreja Gaju už žalobkyňa požaduje obrazy s vyobrazením krajiny, teda iné, než pôvodne požadované plnenie, a teda z procesného hľadiska muselo dôjsť k zastaveniu konania o časti pôvodnej žaloby, týkajúcej sa vydania obrazov s tematikou stromov. Tak, ako to uvádzal žalovaný v priebehu celého konania, vindikačná žaloba môže byť úspešná iba vtedy, ak: a) vec, o vydanie ktorej sa žiada, je v žalobe individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od ostatných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu, b) vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá vec odmieta vydať, c) žalovaný má vec u seba, a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi, d) žalovaný zadržiava vec protiprávne, teda bez existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, e) vlastník preukáže existenciu vlastníckeho práva k veci, o vydanie ktorej žiada. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa nepreukázala ani jeden z predpokladov úspešného uplatnenia vindikačnej žaloby. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že na webových stránkach, ktoré sú venované tvorbe akad. maliara Andreja Gaja sú napr. tematike, týkajúcej sa krajiny venované tieto jeho výtvarné diela: „Krajina s poľnou cestou“, „Stromy“, „Krajina pod Kapušanským hradom“, „Panoráma Spišskej Novej Vsi“, „Krajina so stromami“, „Panoráma Košíc“, „Jarná krajina 1977“ a „Jarná krajina 1987“, „Šarišská krajina“ a iné, keďže tento autor sa pravdepodobne prevažne venoval krajinným maľbám. Obdobne aj tematika „kvetov“ je pojem značne široký a autor namaľoval viacero obrazov s rozmanitým zátiším (vrátane zátišie s kvetmi). Základným predpokladom pre úspešné domáhanie sa vydania veci tzv. vindikačnou žalobou je teda označenie veci, ktorá sa má vydať takým spôsobom, aby táto bola dostatočne individualizovaná a nebola zameniteľná s inou vecou.

Samotná žalobkyňa však ani nedokáže individualizovať veci, vydania ktorých sa domáha, pričom aj matka žalobkyne pri jej výsluchu súdom dňa 26.10.2017 iba uviedla, že mali pôvodne 4 obrazy od akad. maliara Andreja Gaja, avšak ani ona nevedela uviesť, ktoré z obrazov by sa mali nachádzať v byte účastníkov konania. Za danej situácie je však už jej výpoveď absolútne nepoužiteľná a nepoužiteľné sú aj výpovede ostatných „svedkov“, príbuzných žalobkyne, keďže po zmene žaloby sú predmetom konania už iné, než žalobou pôvodne požadované veci. Nakoľko žalobkyňou neboli ani identifikované veci, ktoré sú predmetom vindikačnej žaloby, nie je možné v konaní ani skúmať naplnenie ďalších predpokladov úspešnosti vindikačnej žaloby. len na margo žalovaný uvádza, že žalobkyňa sa aj po rozvode manželstva zdržiavala v spoločnom byte, z ktorého sa na základe vlastného rozhodnutia odsťahovala až v januári 5

2011, pričom z bytu si odniesla jedálenský stôl so stoličkami, svoje osobné veci a osobné veci dcéry S., ako aj ďalšie veci tvoriace bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. Ak by teda boli v tom čase v byte nejaké obrazy, ktoré tvorili jej výlučné vlastníctvo a ktoré by mali mať podľa udania žalobkyne hodnotu cca 15 000 eur, nepochybne by si namiesto stola a stoličiek odniesla obrazy, príp. by s vydaním týchto vecí nečakala až do roku 2017, ale ich vydanie by riešila minimálne súbežne s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Žalovaný je taktiež toho názoru, že na všetky hnuteľné veci (bez ich bližšej špecifikácie), ktoré zostali v byte účastníkov a ktoré neboli predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva platí zákonná domnienka podľa , pričom u ostatných vecí by boli naplnené aj predpoklady nadobudnutia ich vlastníctva podľa .

10. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom tunajšieho súdu -16 zo dňa 6.10.2010, stranou 4 odôvodnenia uznesenia Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku č.k. ČVS: ORP-256/VYS-SK-2016 zo dňa 13.1.2017, 7 ks fotografií, výsluchom strán a svedkov B. I., W. B., Y. B. a B.. X. R..

11. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. -16 zo dňa 6.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2010 je zrejmé, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené. Manželstvo bolo uzatvorené dňa 26.10.1991.

12. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

13. Ustanovenie je hmotno - právnym ustanovením, ktoré určuje vlastníkovi spôsob ochrany jeho vlastníctva. Prvoradé miesto pri ochrane vlastníctva má žaloba na vydanie veci. Porušovanie vlastníckeho práva však nemusí spočívať iba v neoprávnenom zadržiavaní veci, ale môže sa týkať ktorejkoľvek obsahovej zložky vlastníckeho práva. Žaloba na vydanie veci podľa ustanovenia upravuje (určuje) subjekt, ktorý má byť v konaní označený ako subjekt, ktorý má povinnosť vec vydať (pasívne legitimovaná osoba). Je ním ten, kto vec neprávom zadržuje. Predpokladmi pre úspešnosť takejto žaloby je teda možné zhrnúť nasledovne: 1. vec je v držbe inej osoby odlišnej od vlastníka a tento ju nie je ochotný vydať, 2. držba veci inou osobou je neoprávnená, 3. žalobu podal vlastník (spoluvlastník, v prípade iný oprávnený držiteľ).

14. Na to aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musia byť splnené nasledovné predpoklady: a) preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, t.j. k veci ktorá je predmetom rei vindicatio (aktívna legitimácia), b) preukázanie, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako pasívne legitimovaná (pasívna legitimácia), c) preukázanie, že táto osoba označená v žalobe (návrh na začatie konania) ako pasívne legitimovaná zdržiava vec u seba neoprávnene.

15. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

6

16. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa je vlastníčkou obrazov, ktorých vydania sa domáha a žalovaný má tieto obrazy neoprávnene v držbe. Žalobkyňa v priebehu konania dostatočne identifikovala tieto obrazy. Tieto skutočnosti potvrdil aj sám žalovaný svojou svedeckou výpoveďou ako pred samotným súdom v priebehu konania, tak svojou svedeckou výpoveďou pred vyšetrovateľom PZ v podaní, ktoré predchádzalo vindikačnej žalobe. Jasnosť a zrozumiteľnosť evidentne deklaroval svojou svedeckou výpoveďou na pojednávaní dňa 14.7.2017, kde na otázku súdu okrem iného uviedol: a) Strana 4 zápisnice „... podľa môjho názoru tieto obrazy boli darované nám obom počas trvania manželstva, pričom tieto obrazy nám obom daroval otec žalobkyne. Ja si už presne nepamätám ako došlo k tomu darovaniu ...“ Slovným použitím ukazovacieho zámena tieto obrazy žalovaný nesporne označil veci individualizované v žalobe a deklaroval jasnosť, zrozumiteľnosť a hmotnú existenciu predmetu žaloby. b) Strana 5 zápisnice „Predmetné obrazy okrem tohto obrazu, ktorý som ochotný žalobkyni vydať považujem, že ide o podielové spoluvlastníctvo mňa a žalobkyne k týmto obrazom.“ Slovným použitím prídavného mena predmetné (v právnickej terminológii sa jedná o vec ktorá je predmetom súdneho konania) a ukazovacieho zámena tento, žalovaný nesporne označil veci individualizované v žalobe a deklaroval jasnosť, zrozumiteľnosť a hmotnú existenciu predmetu žaloby. c) Strana 5 zápisnice „Je pravdou to, čo sa uviedlo v uznesení Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 13.1.2007. Časť obrazov je v byte kde sú zavesené. Jeden je v kuchyni, tri v obývačke a jeden v pivnici.“ Touto časťou svojej výpovede žalovaný evidentne deklaroval a označil jasnosť, zrozumiteľnosť a hmotnú existenciu umeleckých obrazov od akademického maliara Andreja Gaja a akademického maliara F. Kulona, pričom označil počet a miesto kde sa diela nachádzajú. Predmetné výhrady k uvedenému dátumu nemal ani právny zástupca žalovaného. d) Strana 2 zápisnica z výpovede právneho zástupcu žalovaného „Môj klient zotrváva na tom, že predmetné obrazy tvoria predmet podielového spoluvlastníctva a teda zákonite nemôžu byť predmetom ani o vyporiadanie BSM, nakoľko netvoria predmet BSM a netvoria ani výlučné vlastníctvo žalobkyne.“ e) Strana 4 ods. 1, veta 4 uznesenie Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku, č. k.: ČVS:ORP-256/VYS-SK2016 zo dňa13.1.2017 „Tieto obrazy sa nachádzajú v byte na ul. X. B. XXX/ XX, sú zavesené, jeden v kuchyni, tri v obývačke a jeden je v pivnici.“ Žalovaný touto svojou svedeckou výpoveďou pred vyšetrovateľom deklaroval taktiež jasnosť, zrozumiteľnosť individualizácie a hmotnú existenciu umeleckých diel výlučne od uvedených akademických maliarov. f) Strana 1 zápisnice zo dňa 26.10.2017 z výsluchu svedkyne B.. X. R., matky žalobkyne „Čo sa týka jednotlivých obrazov, pamätám si, že sme mali 4 kusy akademického maliara Andreja Gaja. ...“

17. Výlučné vlastnícke právo žalobkyne k predmetu žaloby a dôvodnosť vindikačnej žaloby, žalobkyňa preukázala výsluchom darcu, kde výpoveďou bola nesporne preukázané existencia vlastníckeho práva žalobkyne k veci. Strana 2 zápisnice zo dňa 26.10.2017 z výsluchu svedkyne B.. X. R. „Ja so svojím manželom sme tie obrazy darovali len dcére. Nechceli sme ich darovať aj žalovanému.“ „Vtedy ešte žil aj môj manžel a aj on dal na to súhlas.“

18. Skutočnosť, že predmet žaloby sa nachádza výlučne u žalovaného, ktorý predmet žaloby zadržiava u seba neoprávnene bolo preukázané aj samotnou výpoveďou žalovaného počas výsluchu súdom na pojednávaní dňa 14.7.2017, kde na otázku súdu okrem iného uviedol:

7

a) Strana 5 zápisnice „Ja neviem presne kedy som menil zámok na byte, ale myslím si, že v roku 2011 ešte mala možnosť vstúpiť do bytu aj žalobkyňa.“ Žalovaný týmto jasne a zrozumiteľne deklaroval svoj úmysel, že po výmene zámku na dverách bytu úmyselne znemožnil vstup žalobkyni do bytu s cieľom jej osobné dary, teda obrazy protiprávne zadržiavať a nevydať. b) Strana 5 zápisnice „Predmetné obrazy, okrem tohto obrazu, ktorý som ochotný žalobkyni vydať ...“ Žalovaný týmto jasne a zrozumiteľne deklaroval, že nie je ochotný vydať 4 kusy obrazov od akademického maliara Andreja Gaja a tým ich neoprávnene zadržiava, okrem obrazu od akademického maliara F. Kulona s vyobrazením osobného portrétu žalobkyne, ktorý po pojednávaní dňa 14.7.2017 z priestoru pivnice doniesol a vydal. Bol teda splnený základný predpoklad pre úspešné domáhanie sa vydania veci, veci boli riadne označené, individualizované a nezameniteľné s inou vecou, čo potvrdil aj žalovaný, keď presne opísal kde sa uvedené veci v byte a nebytovom priestore nachádzajú.

19. Z uvedených dôvodov, súd ohľadne vydania predmetných obrazov, žalobe vyhovel.

20. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

21. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Žalobkyňa sa domáhala vydania dámskeho kožucha zo striebornej líšky a 5 ks obrazov, teda spolu 6 hnuteľných vecí. Žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania sčasti o vydanie dámskeho kožucha zo striebornej líšky, teda v tejto časti bol úspešný žalovaný. Žalobkyňa pre správanie žalovaného vzala späť žalobu sčasti o vydanie obrazu od akademického maliara F. Kulona s vyobrazením osobného portrétu žalobkyne, ktorá bola podaná dôvodne. Žalovaný tento obraz vydal žalobkyni po pojednávaní dňa 14.7.2017, teda po podaní žaloby, ktorá bola podaná na súd dňa 26.1.2017. Ohľadne vydania zostávajúcich 4 ks obrazov súd žalobe vyhovel. Žalobkyňa bola teda úspešná v časti o vydanie 5 ks obrazov a bola neúspešná ohľadne vydania dámskeho kožucha zo striebornej líšky. Žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 83%. Žalovaný bol úspešný vo zvyšných 17%. Úspech žalobkyne, ktorý prevyšuje úspech žalovaného, je preto 66% (83% - 17 %). Preto súd priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 66%. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

8

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.

Vo Svidníku dňa 7. februára 2020