Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-21-2018.pdf
PDF · 90.14 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/21/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej vec žalobkyne: B.. D. O., C.. XX.X.XXXX, W. XXX, XXX XX N., právne zastúpenej: JUDr. Jana Čepčeková, advokátka, Nám. slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Y.. B. T., C.. X.X.XXXX, X. B. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpeného: JUDr. Dušan Maruščák, advokát, Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. XC/X/XXXX-XX zo dňa 8.12.2017, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch pod bodmi II. a III. a v rozsahu zrušenia mu vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom konanie v často o vydanie a) dámskeho kožucha zo striebornej líšky, b) obrazu olej na plátne od akademického maliara R.. I. s vyobrazením osobného portrétu žalobkyne zastavil. II. výrokom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni a) obraz olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením kvetov, b) obraz olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením stromov, c) obraz olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením stromov, d) obraz olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením klauna do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 66 % s tým, že o ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému vydania dámskeho kožucha zo striebornej líšky, obrazu olej na plátne od akademického maliara R.. I. s vyobrazením osobného portrétu žalobkyne, obrazu olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením kvetov, obrazu olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením stromov, obrazu olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením stromov a obrazu olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením klauna. Svoju žalobu odôvodnila tým, že predmetné obrazy jej darovali rodičia ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným, mohlo to byť niekedy v roku 1990, alebo niečo predtým. Obrazy boli darované iba jej, nie aj žalovanému. Obrazy sa nachádzajú v byte, v ktorom býva žalovaný. Žalobkyňa začiatkom januára 2011 odišla z tohto bytu, pretože žalovaný vymenil zámok. Žalovaný jej doposiaľ obrazy nevydal. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že sporné obrazy neboli individualizované takým spôsobom, aby ich bolo možné odlíšiť od ostatných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu tak, aby nemohlo dôjsť k ich zámene. Žalobkyňa nepreukázala, že obrazy sa nachádzajú vo faktickej moci žalovaného. Na pojednávaní dňa 8.12.2017 zobrala žalobkyňa späť žalobu o vydanie dámskeho kožucha zo striebornej líšky, olej na plátne od akademického maliara R.. I. s vyobrazením osobného portrétu žalobkyne, s čím žalovaný súhlasil, preto súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP zastavil. Ďalej v dôvodoch súd prvej inštancie uviedol, že mal za preukázané, že zostávajúce 4 ks obrazov sú výlučným vlastníctvom žalobkyne, čo potvrdila svedkyňa
B.. X. Č., matka žalobkyne. Svedkyňa uviedla, že jej manžel bol veľkým milovníkom umenia a zbieral celý život obrazy. Spolu s manželom tieto obrazy darovali žalobkyni, nechceli ich darovať aj žalovanému. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.7.2017 potvrdil, že je pravdou to, čo uviedol v uznesení Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku č.k. ČVS: L.-XXX/VYS-O.-XXXX zo dňa 13.1.2017, teda že obrazy sú v byte, kde sú zavesené, jeden je v kuchyni, tri v obývačke a jeden v pivnici. Je teda evidentné, že žalovaný vie, o ktoré obrazy ide. V tomto byte býva iba žalovaný. Žalobkyňa začiatkom januára 2011 odišla z tohto bytu, pretože žalovaný vymenil zámok. Žalovaný doposiaľ žalobkyni tieto obrazy nevydal. Z uvedených dôvod súd žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a to proti výrokom II. a III. a namietal, že základným predpokladom pre úspešné domáhanie sa vydania veci tzv. vindikačnou žalobou je označenie veci, ktorá sa má vydať takým spôsobom aby táto bola dostatočne individualizovaná a nebola zameniteľná s inou vecou. Podľa konštantnej judikatúry súdov (Z IV str. 755) vec, ktorá má byť vydaná musí byť už v žalobe a potom aj v rozsudku jasne a určite označená tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene za inú vec. Poukázal na ustanovenie § 129 ods. 1 CSP a zdôraznil, že bolo procesnou povinnosťou prvoinštančného súdu, aby vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov jej žaloby, z ktorej nebolo a nie je zrejmé čoho sa vlastne žalobkyňa domáha. Namiesto toho súd prvej inštancie vykonával dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí boli navrhnutí žalobkyňou a ktorí sú s ňou v blízkom príbuzenskom vzťahu, pričom matka žalobkyne, ktorá bola vypočutá v byte nie je podľa oznámenia žalovaného spôsobila k právnym úkonom a rozhodol vo veci tak, že žalovanému uložil (nevykonateľným rozsudkom) povinnosť vydať žalobkyni obrazy, ktoré žalovaný ani nemá u seba (pravdepodobne ani neexistujú). Je predsa nelogické, aby žalovaný mal dva identické obrazy tohto istého autora s vyobrazením stromov. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s tým, aby žalobkyňou uvádzané obrazy vôbec existovali, pričom matka žalobkyne najprv v písomnom vyjadrení z dňa 7.3.2017 uviedla, že obrazy darovala žalobkyni pred uzatvorením manželstva so žalovaným a pri výsluchu dňa 26.10.2017 už uviedla, že obrazy si žalobkyňa brala postupne po výdaji (uzatvorením manželstva). Na základe takto vykonaných dôkazov súd prvej inštancie nemohol dospieť k skutkovému záveru, aby mal žalovaný u seba veci, ktoré tvoria výlučne vlastníctvo žalobkyne a ktorých vydania sa domáha po viac ako šiestich rokoch od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa mala do doby odsťahovania sa zo spoločného bytu do bytu voľný prístup odkiaľ si odniesla svoje osobné veci, veci maloletej dcéry S. a dokonca jedálenský stôl so stoličkami a niektoré iné veci zo spoločnej domácnosti a teda pokiaľ by tam boli obrazy, ktoré tvorili jej výlučné vlastníctvo nepochybne by si so sebou vzala aj tieto obrazy. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancii vo výroku, ktorým bolo žalobe žalobkyni vyhovené tak, že žalobu žalobkyne zamietne a zároveň zmení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým konanie v časti o vydanie po a) dámskeho kožucha zo striebornej líšky, b) obrazu olej na plátne od akademického maliara R.. I. s vyobrazením osobného portrétu žalobkyne zastavil, ďalej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovaný je povinný vydať žalobkyni a) obraz olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením kvetov, b) obraz olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením stromov, c) obraz olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením stromov, d) obraz olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením klauna do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ďalej aby potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 66 % a zároveň jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Uviedla, že vec o ktorej sa vo vindikačnej žalobe žiada je v žalobe individualizovaná takým spôsobom, že je možné ju odlíšiť. Akademický maliar X. V. obrazy, ktoré žalovaný protiprávne zadržiava namaľoval vyslovene pre jej rodičov ako ich priateľ, preto obrazy pravdepodobne nie sú katalogizované v tvorbe akademického maliara a preto ich popísala opisom toho, čo sa na obrazoch nachádza (motívom). Inač sa ani individualizovať nedajú. Ich rozmery nepozná. Tieto rozmery si nepamätala ani svedkyňa, ktorá jej ich darovala keďže ubehlo od ich obdarovania viac ako 30 rokov. Poukázala na vyjadrenie žalovaného pred ORPZ, kde uviedol že časť obrazov je v byte, kde sú zavesené jeden je v kuchyni, tri v obývačke a jeden v pivnici. V pivnici sa nachádza aj obraz s motívom portrétu žalobkyne. Žalovaný popísal kde sa ktorý obraz v byte nachádza, čím nesporne potvrdil individualizáciu všetkých obrazov, ktoré sa vo vindikačnej žalobe žiada. Žalovaný má obrazy u seba a preto má možnosť ich vydať. Sám na pojednávaní dňa 14.7.2017 potvrdil, že obrazy má vo svojom byte a presne popísal kde sa nachádzajú. Obrazy zadržiava protiprávne, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi dňa 14.7.2017, keď uviedol že nevie, kedy presne menil
zámok na byte ale myslí si že v roku 2011 ešte mala žalobkyňa možnosť vstúpiť do bytu, čím nesporne deklarovala, že po výmene zámku na dverách bytu úmyselne znemožnil vstup žalobkyne do bytu s cieľom jej osobné dary - obrazy protiprávne zadržiavať a nevydať. Žalobkyňa ako vlastníčka preukázala existenciu vlastníckeho práva k veci výsluchom darcu, svedkov. Sám navrhol výsluch svedkyne - matky žalobkyne a jej výpoveď je smerodajná pre toto konanie. Výsluchom darcu bola nesporne preukázaná existencia vlastníckeho práva žalobkyne k veci. Bol teda splnený základný predpoklad pre úspešné domáhanie sa vydania veci, veci boli riadne označené, individualizované a nezameniteľné s inou vecou, čo potvrdil aj žalovaný, keď prese opísal kde sa uvedené veci v byte nachádzajú. Odvolanie žalovaného považuje za tendenčné, keďže sám dobre vie, že obrazy mu nepatria, vie že otec žalobkyne by mu nikdy tieto obrazy nedaroval, lebo ho nemal rád a považoval ho za bezcharakterného. Protiprávne ich zdržiava len preto, lebo ako sa sám vyjadril obrazy žalobkyni vráti len keď mu nechá ich spoločný byt. V súčasnosti ešte nie je skončené konanie o bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného. Predmetné obrazy neboli zahrnuté do BSM a žalovaný počas celého konania sa ani nesnažil predmetné obrazy do BSM zahrnúť, dokonca na pojednávaní o BSM sa vyjadril, že obrazy patria žalobkyni a môže si po nich prísť kedykoľvek, pričom hneď po skončení pojednávania mal niečo súrne, čím sa vyhol vydaniu obrazov. Označila za klamlivé tvrdenie žalovaného, že matka žalobkyne - darkyňa obrazov nie je spôsobilá na právne úkony. Táto je vysokoškolský vzdelaná učiteľka, nemá žiadne mentálne postihnutie, žiadny súd ju nezbavil spôsobilosti na právne úkony a sudca ju musel vypočuť v domácom prostredí kvôli tomu, že bola v rekonvalescencii po náročnej operácii srdca. Napriek tomu, že sám vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že obrazy má u seba, dokonca presne popísal, na ktorej stene sú zavesené v odvolaní namieta, že predmetné obrazy u seba nemá. Žalobkyňa mala snahu obrazy odniesť ešte v roku 2011, ale žalovaný vymenil zámok a do bytu ju nepustil o čom svedčí aj jeho výpoveď na pojednávaní dňa 14.7.2017.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP ( a contrario).
6. Odvolacou námietkou žalovaného bola najmä skutočnosť, že v prípadne tzv. vindikačnej žaloby, základným predpokladom pre úspešné domáhanie sa vydania označenej veci, ktorá sa má vydať, aby táto bola dostatočne individualizovaná a nebola zameniteľná s inou vecou, čo v danom prípade nebolo splnené.
7. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
8. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka je hmotno - právnym ustanovením, ktoré určuje vlastníkovi spôsob ochrany jeho vlastníctva. Prvoradé miesto pri ochrane vlastníctva má žaloba na vydanie veci. Porušovanie vlastníckeho práva však nemusí spočívať iba v neoprávnenom zadržiavaní veci, ale môže sa týkať ktorejkoľvek obsahovej zložky vlastníckeho práva. Žaloba na vydanie veci podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje (určuje) subjekt, ktorý má byť v konaní označený ako subjekt, ktorý má povinnosť vec vydať (pasívne legitimovaná osoba). Je ním ten, kto vec neprávom zadržuje. Predpokladmi pre úspešnosť takejto žaloby je teda možné zhrnúť nasledovne: 1. vec je v držbe inej osoby odlišnej od vlastníka a tento ju nie je ochotný vydať 2. držba veci inou osobou je neoprávnena 3. žalobu podal vlastník (spoluvlastník, v prípade iný oprávnený držiteľ). 9. Na to aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musia byť splnené nasledovné predpoklady: a) preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, t.j. k veci ktorá je predmetom rei vindicatio (aktívna legitimácia) b) preukázanie, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako pasívne legitimovaná (pasívna legitimácia) c) preukázanie, že táto osoba označená v žalobe (návrh na začatie konania) ako pasívne legitimovaná zdržiava vec u seba neoprávnene
10. V prejednávanej veci Okresný súd vykonaním dokazovaním dospel k záveru, že v čase, kedy o žalobe rozhodoval, bola vec v držbe žalovaného, teda u osoby odlišnej od vlastníka a žalovaný ju
nebol ochotný vydať. Dospel tak vykonaným dokazovaním a to z rozsudku Okresného súdu Svidník XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 6.10.2010, ktorým bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené, z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku č. k. ČVS: L.-XXX/VYS-O.-XXXX zo dňa 13.1.2017, výsluchom strán a svedkov B. I., W. B., Y. B. X. B.. X. Č. a dospel k záveru, že štyri kusy obrazov a) obraz olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením kvetov, b) obraz olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením stromov, c) obraz olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením stromov, d) obraz olej na plátne od akademického maliara X. V. s vyobrazením klauna, sú výlučným vlastníctvom žalobkyne, čo potvrdila svedkyňa B.. X. Č., matka žalobkyne.
11. Predmetom vindikacie môže byť akákoľvek vec v kontexte ustanovenia § 118 OZ, ktorú možno dostatočne odlíšiť od iných vecí rovnakého druhu, teda aj veci zastupiteľné, pokiaľ je možné ich náležite a presne individualizovať. Vzhľadom na charakter predmetnej žaloby je nevyhnutné, aby bola táto vec v žalobe (návrhu na začatie konania) dostatočne identifikovaná. Otázka určitosti pre titul má význam predovšetkým pre materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ktorým je meritórne rozhodnutie. V prípade nesplnenia povinnosti vydať vec dobrovoľne, bude sa vlastník musieť domáhať vydania veci v exekučnom konaní niektorým zo spôsobom na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie. Hnuteľná vec by mala byť identifikovaná svojimi základnými vlastnosťami a to najmä za predpokladu, že hrozí zámena s inou vecou. Identifikátorom bude predovšetkým označenie veci, uvedenie jej farby, roku výroby, prípadne určitých osobitných (špecifických vlastností).
12. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že veci - obrazy, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha a o ktorých vydaní súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, nie sú dostatočne identifikované tak, aby boli odlíšiteľné od všetkých podobných vecí rovnakého druhu, následkom čoho je rozsudok prvej inštancie nevykonateľný ako exekučný titul. Odvolací súd je toho názoru, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád žaloby spočívajúcej v nedostatočnej identifikácii hnuteľnej veci, ktorej vydania sa žalobkyňa domáha.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak neboli splnené procesné podmienky.
14. Podľa ust. § 391 ods. 1 až 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
15. Odvolací súd po prejednani veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak rozhodol o vydaní vecí bez toho, aby vyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby, spočívajúcej v neurčitosti petitul - v identifikácii veci, ktorých vydania sa domáha. Ak rozhodol o vydaní vecí, ktoré nie sú jasne a určite identifikované, takýto rozsudok je nevykonateľný.
16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil a vec podľa § 391 CSP vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád žaloby v zmysle vyššie uvedeného a vo veci opätovne rozhodnúť.
18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je pre nedostatok dôvodov aj nepreskúmateľné, keď súd len poukázal na dôkazy, ktoré vykonal za účelom posúdenia aktívnej aj pasívnej legitimácie účastníkov konania, ale neuviedol konkrétne skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobkyňa je vlastníčkou obrazov, ktorých vydania sa domáha a žalovaný má tieto obrazy neoprávnene v držbe. Preto bude povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť odôvodnenie svojho rozhodnutia aj o tieto skutočnosti tak, aby bolo odôvodnenie rozhodnutia jasné a zrozumiteľné.
19. Toto rozhodnutia prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).