Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/43/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.02.2020, v trestnej veci obžalovaného P. Š. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 17.04.2019, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Vranov nad Topľou svojím rozsudkom sp. zn. zo dňa 17.04.2019 podľa obžalovaného P. Š., nar. XX.XX.XXXX vo M. N. C., trvale bytom S. XXX, Y.. M. N. C. pre skutok právne posudzovaný ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa , Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- ako konateľ podnikateľského subjektu Reštaurácia Krédo, spol. s r.o., IČO: 46 768 114 so sídlom Dobrianskeho 1639, 093 01 Vranov nad Topľou, na základe pracovnej zmluvy v zmysle , bol dňa 01.02.2013 uzavretý pracovný pomer s poškodenou Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. N. C., B. J.. XXXX/XX, na dobu neurčitú, nevyplatil poškodenej mzdu za mesiace november 2013, december 2013, január 2014, február 2014, ako aj pomernú časť mesiaca marec 2014, splatnej posledným dňom nasledujúceho mesiaca, čím poškodenej za uvedené obdobie nevyplatil mzdu v celkovej sume 1.425,28 eur, poškodenému Š. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, Y.. S., ktorý uzavrel pracovný pomer dňa 01.08.2013 na základe pracovnej zmluvy v zmysle a vykonával pracovnú činnosť v zmysle Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve, obvinený nevyplatil mzdu za mesiace august 2014 a september 2014 nevyplatil mzdu v celkovej sume 613,81 eur, poškodenému J.. Š. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom M. XXX, Y.. S., ktorý uzavrel pracovný pomer dňa 01.09.2014 na základe pracovnej zmluvy v zmysle , v ktorej bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 29.02.2016, nevyplatil mzdu za pomernú časť mesiaca september 2014 v sume 27,05 eur a poškodenému Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. M. Č.. XX, Y.. M. N. C., ktorý uzavrel pracovný pomer dňa 01.02.2013 na základe pracovnej zmluvy v zmysle na dobu neurčitú, nevyplatil mzdu za časť mesiaca august 2014, mesiaca september 2014 a pomernú časť mesiaca október 2014 v celkovej sume 891,79 eur, napriek tomu, že v deň splatnosti mala podnikateľská spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na výplatu miezd svojim zamestnancom, čím celkovo svojim zamestnancom nevyplatil mzdu v sume 2.757,16 eur, spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa poškodených Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N. C., B.. J. XXXX/ XX, Š. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, J.. Š. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX a Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. M. XX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, v neprospech obžalovaného podal v zákonnej lehote písomne okresný prokurátor odvolanie, v ktorom považoval záver, že nejde o prečin, za predčasný a vytkol okresnému súdu, že neboli, podľa jeho názoru dôsledne zvážené všetky okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný a hoci suma, ktorú obžalovaný poškodeným nevyplatil, nie je vysoká, bola jediným zdrojom ich príjmov. Odvolateľ dodal, že síce obžalovaný počas prípravného konania poškodeným dlh vyrovnal, tým ale len nahradil škodu. Odvolateľ poukazoval na to, že napriek neprehľadnému účtovníctvu, znalkyňa z odboru účtovníctva konštatovala, že v čase splatnosti mzdy bolo na účte spoločnosti, ktorej konateľom bol obžalovaný, dostatok finančných prostriedkov. Účtovníctvo viedol neprehľadne, napriek žiadosti vyšetrovateľa, aby predložil všetky potrebné účtovné doklady znalkyňa nemala dostatok podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku. Aj keď sa obžalovaný obhajoval, že ním uvedené spoločnosti boli v strate z dôvodu množstva neuhradených pohľadávok od iných subjektov, nevzal do úvahy, podľa odvolateľa, dôležitú okolnosť, že úrad práce refundoval obžalovanému mzdy poškodených a napriek tomu tieto poškodeným nevyplatil riadne, pričom odvolateľ považoval obhajobu obžalovaného, že nemal dostatok peňazí na riadny chod svojich spoločností, za účelovú. Pritom vedel o zriadení chránenej dielne a refundácii miezd a vedel, že refundované mzdy nebudú poškodeným vyplatené a že ich nevyplatil. Nevyplatil ich úmyselne a použil na chod iných jeho firiem. Podľa odvolateľa išlo o nepriamy úmysel páchateľa, o jeho uzrozumenie s tým, že mzdy vyplatené poškodeným nebudú. Ďalej odvolateľ vytýkal okresnému súdu, že ako dôležitú nevyhodnotil výpoveď svedkyne V. V., lebo z nej vyplynulo, že po skončení pracovného pomeru s poškodenou Z. W. sa v kancelárii poškodenej našli účtovné doklady, ktoré neboli zaradené do účtovníctva. Podľa prokurátora tak nebolo zrejmé, o aké účtovné doklady išlo a či ich preskúmanie mohlo prispieť k zisteniu skutkového stavu.

V podstate na základe týchto dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a prikázal okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

V písomnom vyjadrení obžalovaného tento prostredníctvom svojho obhajcu vytkol podanému odvolaniu, že prokurátor nehodnotil pravdivosť a hodnovernosť Z. W., ktorá v jeho firme pracovala 11 rokov ako ekonómka a od 07.02.2013 do 07.03.2014 sama sebe ako mzdu z pokladne, ktorú viedla, vyplatila sumu 7.990,- eur, čo účtovne podchytila v pokladničných knihách, ktoré viedla výlučne ona. Oproti nároku na mesačnú mzdu si tak poškodená Z. W., podľa názoru obhajoby, bezdôvodne vyplatila ako mzdu sumu 3.599,70 eur bez vedomia obžalovaného a z obsahu pokladničných kníh vyplynulo aj to, že mzdy vyplácala aj zamestnancom X., B. V.. P. B. B.. a takým spôsobom sa poškodená obohatila na úkor týchto zamestnancov a na úkor obžalovaného, čím vlastne ona, a nie on, spáchala trestný čin. Prokurátor pritom nevyvrátil túto jeho obhajobu a keďže poškodená okrádala obžalovaného, tak jej logicky chýbali peniaze pre zamestnancov, na čo prišiel až v čase, keď dal urobiť inventúru a fyzicky porovnať stav pokladne s účtovným stavom v pokladničných knihách a neuniesol dôkazné bremeno.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle ustanovenia zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a nezistiac chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažujúc za spornú existenciu pracovného pomeru všetkých poškodených voči obchodnej spoločnosti obžalovaného v sledovanom čase a ani existenciu vzniku ich nároku na mzdu za dobu trvania pracovného pomeru v tejto firme, záver o trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného vyvodil najmä vzhľadom na závery podaného znaleckého posudku, podľa ktorého obchodná spoločnosť, konateľom ktorej bol obžalovaný ako zamestnávateľ poškodených v deň splatnosti mzdy, na ktorú každému z nich vznikol oprávnený nárok, disponovala peňažnými prostriedkami na jej výplatu a tieto peňažné prostriedky nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie jej činnosti, nepovažoval čin obžalovaného za trestný. Tento svoj záver oprel o zistenie, že obžalovaný ešte počas prípravného konania vo vzťahu k poškodeným Q. X., Š.C. B.

P. J.. Š. B. vykonal opatrenia na úhradu mzdy, pričom u poškodenej Z. W. obžalovaný uvádzal skutočnosti o vyplatení sumy predstavujúcej vyššiu sumu, než na akú mala podľa zmluvy nárok a ktorá sama potvrdila výplatu viacerých súm z viacerých spoločností obžalovaného tak ako tieto boli zaevidované v pokladničných knihách, pričom svedkyne pracujúce v spoločnosti potvrdili, že po odchode poškodenej Z. W. zo spoločnosti boli vykonané účtovné kontroly, výsledkom ktorých boli nezrovnalosti vo vedenom účtovníctve, či už samotnej spoločnosti, ale aj ďalších spoločností, personálne a majetkovo na ňu prepojených. Okrem toho súd prvého stupňa prihliadal na svoje zistenie, že o personálnom a majetkovom prepojení obchodnej spoločnosti s inými spoločnosťami obžalovaného a skutočnosť, že takto spoločnosť CEDENT plus s.r.o. bola konečným subdodávateľom diela výstavby stojísk v rámci projektu realizovaného mestom Vranov nad Topľou z fondov Európskej únie, pričom v dôsledku neuhradenia ceny za dielo v sume cca 400.000 eur sa táto spoločnosť dostala do platobnej neschopnosti a že aj samotní poškodení potvrdili, že mali vedomosť o tom, že uvedená spoločnosť mala nevysporiadané záväzky vo vzťahu k dielu vykonávaného pre mesto Vranov nad Topľou. Okresný súd považoval za významné aj to, že aj keď sa obžalovaný dopustil konania vo vzťahu k štyrom poškodeným a im spôsobená škoda v celkovom vyčíslení predstavovala väčšiu škodu, jednalo sa u jednotlivých poškodených o obdobie dvoch alebo troch mesiacov a u poškodeného J.. Š. B. len o nárok za obdobie niekoľkých dní. Po tom, čo súd prvého stupňa zistil, že konanie obžalovaného naplnilo formálne znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, tak nedospel k záveru, že by naplnilo aj materiálne znaky nevyhnutne potrebné pre trestnosť činu v zmysle v § 10 ods. 2 Tr. zákona a obžalovaného spod obžaloby oslobodil a poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Súd prvého stupňa sa správne zameral v prvom rade na otázku splnenia formálnych podmienok trestnosti žalovaného skutku a dospel pritom k správnym záverom. Nakoľko po formálnej stránke predmetný skutok splnil podmienky jeho prípadnej právnej kvalifikácie ako prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, neušla pozornosti súdu prvého stupňa ani potreba hodnotiť žalovaný skutok aj vzhľadom na tzv. materiálny korektív prečinu uvedený v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zákona, ktorý vyžaduje pre trestnosť prečinu, aby jeho závažnosť bola vyššia ako nepatrná, lebo inak o prečin nejde.

Obžalovaný vo svojej výpovedi poukazoval na to, že celú činnosť a všetky výbery zo spoločnosti CEDENT plus s.r.o. mala na starosti poškodená W., ktorá bola hlavnou účtovníčkou, mala na starosti pokladňu, finančné obehy a dotovanie spoločností a vyplácala zamestnancom mzdy. Poškodená W. ho informovala čo uhradila, kam finančné prostriedky poukázala a po predložení tzv. obežnej knihy, v tejto niekedy podpísal výdaje za celý mesiac, no nerobil to dennodenne. Uviedol, že bol stále upovedomený W., že všetky mzdy sú priebežne vyplácané, postupne že sú priebežne doplácané a nemal vedomosť o tom, aby vznikol nejaký záväzok na nedoplatených mzdách. Po podaní trestného oznámenia vo firme urobili dôslednú kontrolu a napriek tomu, že sa mzdy vykazovali ako vyplatené, ich uhradili ešte raz s ospravedlnením sa, že došlo k pochybeniu a tak mzdy postupne vyplatili. Ani jeden z poškodených ho nevyzval, že má nedoplatenú mzdu pred podaním trestného oznámenia, ani jeden z nich mu nepodal ako zamestnávateľovi písomnú výzvu na doplatenie nárokov. Peniazmi v pokladni disponovala W. a keď urobila výdaj, tak ho mala zaúčtovať alebo podpísať. On poškodenej W. dôveroval. Samotný zamestnanec potvrdzoval prevzatie mzdy na výplatnej listine. Po tom, čo bola mzda poukázaná firme, táto sa vyplácala v hotovosti a poškodená W. si ju vyplácala sama. Mala prístup ku všetkým účtom rôznym jeho spoločností, zároveň mala prístup na internetbanking, takže finančné prostriedky vybrala, vložila ich do pokladne, zaevidovala ich v obežnej knihe spoločnosti CEDENT plus. Splatnosť mzdy bola vždy určená k poslednému dňu nasledujúceho mesiaca, ale finančné prostriedky v spoločnostiach neboli k tomuto dňu, a mzdy sa vyplácali zálohovite. Kontrolou účtovných kníh v roku 2014 vo februári zistil, že poškodená W. si takto vyplatila nad rámec svojej mzdy 3.990,- eur. Preto, podľa obžalovaného, poškodená W. nemala žiaden nárok na výplatu finančných prostriedkov od spoločnosti.

Trvanie pracovného pomeru medzi firmou obžalovaného a poškodenými v žalovanom období potvrdil obžalovaný i všetci poškodení, pričom pochybnosti neboli navodené ani prečítanými listinnými dôkazmi. Mzdové prostriedky pre poškodených pochádzali zo štátnych prostriedkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor služieb zamestnanosti úradu práce, ktorý ich poukazoval firme obžalovaného v rámci čerpania príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na pracovné miesta pre poškodených Z. W. a Q. X. a pre jeho asistenta, poškodeného Š. B.. Prevzatie výplaty zamestnancov v hotovosti bolo overované podpismi na výplatných listinách za jednotlivé mesiace. Poškodený J.. Š. B. bol zamestnaný od 01.09.2014 do 10.9.2014 a preplatené mzdové výdavky

prestavovali sumu 37,92 eur. Podmienkou vyplatenia príspevku bolo preukázanie vyúčtovania miezd dotknutým zamestnancom, no kontrola tejto dohody u zamestnávateľa vykonaná nebola. Podľa zistení znalkyne z odboru účtovníctva, v skúmanom účtovníctve boli všetky mzdové nároky evidované ako vyplatené. Napriek tomu bol aj odvolací súd toho názoru, že nevyplatenie miezd v žalovanom období bolo preukázané výpoveďami poškodených. Odvolací súd nemal dôvod neveriť tomu, že mzdy boli fyzicky vyplácané poškodenou W., ktorá potvrdila, že každý pracovník mal oficiálne minimálnu mzdu, čo sa evidovalo v účtovníctve a k tomu mal aj nejakú neoficiálnu sumu, ktorú určil obžalovaný, vyplácalo sa na základe podpísaných výplatných listín, každý výdaj bol zapísaný v pokladničnej knihe tej spoločnosti, kde momentálne boli peniaze a zálohy boli zapisované aj na neoficiálnu výplatnú listinu, pričom výplaty meškali a meškala aj úhrada faktúr za tovar, mzda bola vyplácaná zálohovite, nepravidelne, po termíne splatnosti mzdy. Mzda v roku 2013 a 2014 jej bola stále vyplácaná v hotovosti, na základe podpísanej výplatnej listiny formou záloh, pričom ale dodala, že mzdu si reálne sama vyplácala, lebo viedla pokladňu.

Výzvou zo dňa 22.12.2015 obžalovaný, ako konateľ viacerých spoločností, vyzval poškodenú Z. W. na vyrovnanie a vysvetlenie vzniku schodku v pokladni v spoločnostiach, v ktorých vykonávala účtovnícke práce, čo zjavne nasvedčuje osobnému presvedčeniu obžalovaného o správnosti jeho interných zistení a vlastne dokladuje jeho motiváciu oproti ostatným poškodeným nedoplatiť poškodenej mzdu uvedenú v skutkovej vete

Poškodený Q. X. potvrdil, že zameškaná výplata mu bola vyplatená tri mesiace po prepustení celá, ale odstupné mu nebolo vyplatené. Vyzval obžalovaného v súvislosti s jeho nárokmi na mzdu pred podaním trestného oznámenia ústne a bol za ním aj osobne po skončení pracovného pomeru. Spoločnosť v zastúpení obžalovaným listom zo dňa 03.02.2016 adresovaným poškodenému Q. X. tomuto oznámila, že po kontrole účtovných dokladov a po telefonickom odsúhlasení mzdových nárokov mu bude vyplatený rozdiel v sume 591,79 eur, ktorý predstavujú nároky za výplatu za mesiace august až október 2014. Poškodený Š. B. potvrdil, že pracovný pomer skončil dohodou. Bolo mu vyplácaných po cca 350,- eur, no, ako uviedol, malo mu byť vyplácaných po viac peňazí podľa toho, koľko hodín odpracoval. Podľa poštových poukazov bola spoločnosťou obžalovaného dňa 03.03.2016 vyplatená suma poškodenému Š. B. a poškodenému Q.N. X. po 100,- eur. Dňa 19.10.2016 bola poškodenému Q. X. spoločnosťou zaslaná suma 392,- eur a poškodenému Š. B. 155,- eur a dňa 21.10.2016 poškodenému J.. Š. B. V.. suma 47,- eur. Poškodený J.. Š. B., ml. pracovný pomer skončil dohodou a vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2019 na rozdiel od prípravného konania, kedy žiadal nahradiť škodu 100,- eur, výslovne vyhlásil, že si voči obžalovanému žiaden nárok na náhradu škody neuplatňuje.

Inšpektorát práce Prešov vo svojej správe zo dňa 02.02.2016 uviedol, že na základe podnetu poškodenej Z. W. bola vykonaná kontrola v obchodnej spoločnosti obžalovaného v dňoch 25.06.2014, 07.11.2014 a 11.02.2015, a ani raz nebolo zistené porušenie právnych predpisov, pričom firme nebola uložená žiadna pokuta. Ani pri týchto príležitostiach teda žiaden poškodený nevyužil svoje právo a relevantne neoznámil prípadne nezrovnalosti k im vyplácanej mzde.

Zo znaleckého posudku J.. K. K., znalkyne z odboru ekonómia a manažment, zo dňa 15.08.2016 vyplynulo, že na základe listín, ktoré označila ako dostatočné na podanie znaleckého posudku a ktoré tak nemá ani odvolací súd dôvod spochybňovať, vyplynulo, že mzdy zamestnancov za skúmané obdobie boli zúčtované ako vyplatené, no nemala možnosť reálne overiť stav finančných prostriedkov v pokladni, nakoľko jej inventarizácie finančných prostriedkov v pokladni predložené neboli, a tak sa nevedela vyjadriť, či takto boli mzdy aj reálne vyplatené. Predložené doklady napriek tomu však boli postačujúce aj pre posúdenie solventnosti spoločnosti, lebo nárokové mzdy v účtovníctve boli vyplatené, boli zaznamenané ako vyplatené a aj napriek tomu stav finančných prostriedkov bol vysoký ku dňu splatnosti predmetných miezd. Z jej záveru vyplýva, že výška nevyplatených nárokov pre jednotlivých poškodených predstavuje u poškodenej Z. W. za obdobie 11-12/2013 a v sume 1.425,28 eur, u poškodeného Š. B. za obdobie 8-9/2014 v sume 613,81 eur, u poškodeného J.. Š. B. za 09/2014 v sume 27,05 eur a u poškodeného Q. X. za obdobie 810/2014 v hodnote 891,79 eur, pričom podľa jeho svedeckej výpovede mu malo byť vyplatených 300,- eur za august 2014. V rokoch 2013 a 2014 firma obžalovaného vykazovala kladné vlastné imanie a teda bola solventná. Na bankovom účte a v pokladni spoločnosti v deň splatnosti miezd poškodených bol zostatok vyčíslený v sume, ktorá umožňovala výplatu mzdových nárokov okrem obdobia marec 2014, kedy je vykázaný nedostatočný stav finančných prostriedkov na výplatu vyčíslených splatných mzdových nárokov.

Pokiaľ ale svedkyňa J.. Z. V. a svedkyňa V. V.Y. uvádzali, že našli krabicu pod stolom, kde sedela poškodená W., v ktorej boli nezaúčtované bločky ako hotovostné platby z registračných pokladníc a že sa jednalo o nákladové doklady spoločnosti, tak išlo o nekonkrétne informácie, ktoré neboli spôsobilé spochybniť závery uvedeného znaleckého skúmania.

Takýto neprehľadný stav pri vyplácaní miezd pritom všetci poškodení vlastne dlhodobo tolerovali a dokonca ukončili svoje pracovné pomery dohodou s obžalovaným, čím sa reálne a právne vzdali nároku na odstupné. Skutočne za takej situácie je namieste zohľadniť výšku nevyplatených miezd oproti nárokom, ktoré im vznikli počas celého trvania ich pracovného pomeru a ktorých nevyplatenie nijako nenamietali, čím vlastne potvrdili ich vyplatenie. V súvislosti s neprehľadnosťou, na ktorej sa zjavne musela podieľať najmä poškodená W., potom vyznieva snaha obžalovaného napraviť vzniknutý stav dodatočným uhradením súm, o ktorých voči časti poškodeným nemal zásadné námietky, ako úprimná. Keď poškodený B. V.. uvádzal, že si voči obžalovanému nič neuplatňuje, tak v prípade poškodených B. B.. a X. títo potvrdili, že im obžalovaný peniaze poslal po podaní trestného oznámenia. Treba dodať, že pokiaľ obžalovaný namietal, že poškodenej bola mzda vyplatená, že si ju vyplácala sama a pri takej výplate si bez jeho vedomia vyplatila sumu vyššiu, ako bola suma uvádzaná obžalobou, táto skutočnosť nebola dokazovaním vyvrátená. Odvolací súd potom závažnosť predmetného skutku nemohol považovať za presahujúcu úroveň nepatrnosti, keďže musel zohľadniť tieto okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, nízku mieru jeho motívu a úmyslu poškodiť svojich dotknutých zamestnancov nesplnením všetkých ich oprávnených mzdových nárokov, ktorý daný stav tolerovali dlhodobo. Všetci poškodení ukončili pracovný pomer dohodou, nároky na odstupné im nevznikli, pričom nárok na dovolenku vyčerpali, a tak voči nim v týchto častiach nesplnené záväzky na strane obžalovaného nevznikli.

Podľa správy obce S., táto obžalovaného neprejednávala ohľadom priestupkov, ani iných odchýlok od normálneho správania. V evidencii priestupkov má obžalovaný záznamy len o priestupkoch na úseku cestnej premávky, a teda nesúvisiace s trestnou činnosťou, z ktorej je obžalovaný. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný má tri záznamy, pričom u všetkých sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Nejde teda o osobu, ktorej spôsob života by nasvedčoval náchylnosti k protiprávnej činnosti.

Prokurátor nekládol obžalovanému za vinu nedostatky vo vedení účtovníctva a obžalovaný nemá povinnosť spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní svojej prípadnej trestnej činnosti, pričom z aktivity orgánov činných v trestnom konaní ani nedošlo k využitiu zákonných donucovacích úkonov nahradzujúcich súčinnosť obžalovaného.

Aj keď si poškodený J.. Š. B., V.. neuplatnil voči obžalovanému žiaden nárok na náhradu škody a tak okresný súd nemal povinnosť o jeho nároku v trestnom konaní rozhodnúť ani odkazom na civilný proces, nejde o takú chybu výroku, pre ktorú by bolo potrebné meniť výrok o náhrade škody.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné postupom podľa zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.