Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-38-2020.pdf
PDF · 95.86 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v spore žalobcu: M. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. N. F. Č.. XXX/X, XXX XX I. J. Y., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Gdovin, Kalininova 675, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 821 85 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.011,60,- euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktoré trovy je p o v i n n ý zaplatiť žalovaný a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.011,60 eur spolu s 5% úrokom z omeškania od 10.09.2020 do zaplatenia, a to v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a na náhradu trov konania. Vo svojej žalobe žalobca uviedol, že žalobcovi bolo dňa 13.10.2016 uznesením vyšetrovateľa PZ, ČVS: ORP - 420/ 2- VYS - VT - 2016 vznesené obvinenie pre prečin Nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote dňa 27.10.2016 sťažnosť, ktorú aj náležite odôvodnil. Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou uznesením, sp. zn. Pv 945/157713 - 14 zo dňa 10.11.2016 túto sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podal podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku dňa 15.08.2017 na žalobcu na Okresný súd vo Vranove nad Topľou obžalobu pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom, sp. zn. 13T/101/2017 - 816 zo dňa 17.04.2019 žalobcu spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 8To/43/2019 - 849 zo dňa 06.02.2020 rozhodol tak, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou zo dňa 12.07.2019 zamietol.
2. Žalobca vo svojej písomnej žalobe ďalej uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zodpovednosťou objektívnou a zo strany poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Ďalej žalobca v písomnej žalobe uviedol, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 17.04.2020 podal na Generálnu prokuratúru SR písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 09.09.2020 oznámila, že uplatňovaný nárok na náhradu škody neuznáva a žiadosť žalobcu ako nedôvodnú zamietla. Žalobca ako poškodený sa musel proti vznesenému obvineniu účinne brániť zvolením si kvalifikovaného právneho zástupcu, s čím mu vznikla škoda na majetku vo forme účelne uhradených trov obhajoby. Poskytnuté právne služby boli žalobcovi obhajcom vyčíslené v zmysle vyhl.
MS SR č.655/2004 Z.z. faktúrou Č..XX/XXXX L. O. XX.XX.XXXX vo výške 2.903,97 € vrátane DPH. Faktúra sa stala splatnou dňa XX.XX.XXXX. Žalobca uvedenú faktúru vo výške 2.903,97 € uhradil v hotovosti svoju právnemu zástupcovi dňa XX.XX.XXXX. Preto si uplatňuje náhradu škody vo forme náhrady účelne vynaložených nákladov a trov konania v súvislosti s jeho právnym zastupovaním a obhajobou v uvedenej trestnej veci v celkovej výške 2.903,97 €. Rovnako si uplatňuje aj zákonom stanovený úrok z omeškania a to odo dňa keď žalovaná rozhodla o žiadosti žalobcu na nárok na náhradu škody tak, že túto žiadosť odmieta ako nedôvodnú. Okrem toho si poškodený uplatňuje v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. aj náhradu skutočnej škody vo výške 108,60 €, ktorú zaplatil dňa 12.10.2017 za vyhotovenie fotokópie celého vyšetrovacieho spisu. Celková výška náhrady škody, ktorú si poškodený uplatňuje tak predstavuje čiastku 3.011,60 €.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení na žalobu žalobcu uviedol, že primárnym predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenú pri výkone moci je kumulatívne splnenie troch kritérií, a to preukázanie skutočností, že bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo došlo k nesprávnemu úradnému postupu, vznik škody, prípadne nemajetkovej ujmy a kauzálny nexus medzi týmito podmienkami. V konkrétnom prípade absentuje splnenie už prvého predpokladu na uplatnenie na náhradu škody. Nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Ďalej žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že súd podanú obžalobu prijal, vydal trestný rozkaz a uznal vinu žalobcu s tým, že nebola konštatovaná nezákonnosť a ani nesprávny úradný postup. Až následným dokazovaním na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru o oslobodení žalobcu spod obžaloby.
4. Na pojednávaní dňa 09.06.2021 žalobca a zástupca žalobcu trvali na podanej žalobe, ako aj na písomnom vyjadrení, ktoré zaslali súdu s tým, že žalobca ďalej uviedol, že trestné konanie mu spôsobilo aj zdravotné problémy a stratu dobrého mena v regióne. Zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť, takisto poukázala na vyjadrenie a namietala správnosť vyúčtovania obhajoby. Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou na čl. 1-3, uznesením Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou zo dňa 13.10.2016 na čl. 6-7, uznesením Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou zo dňa 10.11.2016 na čl. 8-9, sťažnosťou proti uzneseniu ČVS: ORP-420/2 na čl. 10, obžalobou Okresnej prokuratúry na čl. 11-12, rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 17.04.2019, sp. zn. 13T/101/2017 na čl. 13-22 s tým, že ako sa zisťuje z trestného spisu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, sp. zn. 13T/101/2017, tento nadobudol právoplatnosť 06.02.2020. Ďalej sa súd oboznámil s faktúrou, pokiaľ sa týka trestnej obhajoby žalobcu na čl. 27, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 17.04.2020 na čl. 31-32, vyjadrením Generálnej prokuratúry SR z 09.09.2020 na čl. 33-34, vyjadrením k žalobe žalovaného zo dňa 24.11.2020 na čl. 46-48, ako aj podaním - vyjadrením zástupcu žalobcu zo dňa 04.01.2021 na čl. 54-57.
5. Na ďalšom pojednávaní dňa 20.04.2022 súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou na čl. 1-3, s prílohami až na čl. 34, vyjadrením k žalobe z 23.11.2020 na čl. 46-48, vyjadrením zástupcu žalobcu zo dňa 04.01.2021 na čl. 54-57, zápisnicou o pojednávaní z 09.06.2021 na čl. 74-76, vyjadrením zástupcu žalobcu z 28.10.2021 na čl. 84, ako aj doplnením vyjadrenia žalovaného z 03.01.2022 na čl. 87, replikou zástupcu žalobcu z 11.04.2022 z čl. 93-94 a obsahom spisu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, sp. zn. 13T/101/2017 s tým, že zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ sa týka zaplatenia sumy 8,85,- euro, tak túto sumu si žalobca neuplatňuje ako rozšírenie žaloby, ale v prípade, že súd dospeje k záveru, že pokiaľ sa týka škody za jednotlivé úkony právnej služby by priznal nižšiu sumu, tak v rámci toho by žiadali započítať aj tých 8,85,- euro. Zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť a v prípade, že by súd dospel k záveru a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť určitú sumu žalobcovi, tak by žiadala, aby bola určená lehota na plnenie aspoň 30 dní.
6. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Vranove nad Topľou bolo dňa 13.10.2016 začaté voči žalobcovi trestné stíhanie pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca ako obvinený dňa 27.10.2016 sťažnosť. O uvedenej sťažnosti rozhodol dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, uznesením, č. k. Pv 945/157713-14 zo dňa 10.11.2016 tak, že túto sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Dňa 11.08.2017 dozorujúci prokurátor podal proti žalobcovi obžalobu, č. k. Pv 945/15/7713 -31. O tejto obžalobe rozhodol Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom, č. k. 13T/101/2017 - 816, ktorým žalobcu spod obžaloby oslobodil, pričom tento
rozsudok súdu I. inštancie bol potvrdený aj uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 8To/43/2019 - 849 dňa 06.02.2020. 7. Následne žalobca vykonal kroky smerujúce k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa ust. § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci predbežného prorokovania nároku na náhradu škody tvrdenej žalobcom však Generálna prokuratúra SR rozhodla dňa 09.09.2020 tak, že táto žiadosť bola odmietnutá. Z uvedených dôvodov preto došlo k uplatneniu nároku žalobcu v súdnom konaní. 8. Čo sa týka splnenia formálnych podmienok pre priznanie uplatneného nároku, ktoré spočívali v požiadavke na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým mala byť spôsobená škoda, požiadavke na predbežné prorokovanie nároku a zákonom stanovenej lehote na uplatnenie nároku v súdnom konaní. Tieto medzi stranami neboli sporné a splnenie týchto podmienok nebolo spochybňované ani žalovanou stranou, preto súd vychádzal pri rozhodovaní z toho, že žalobca splnil všetky formálne podmienky. 9. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (Zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týchto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom. 10. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. 11. Podľa § 5 ods. 1 Zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania ktorému vznikla škoda, v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 12. Podľa § 6 ods. 1 Zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie ktorý bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 13. Podľa § 17 ods. 1 Zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak. 14. Podľa § 17 ods. 2 Zákona, v prípade ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak nie je možné uspokojiť ju inak. 15. Podľa § 17 ods. 3 Zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
16. Podľa § 18 ods. 1 Zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. 17. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zák. č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím musia byť kumulatívne splnené podmienky: a/ existencia nezákonného rozhodnutia, b/ vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, c/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy.
18. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 17.04.2019, č.k. 13T/101/2017 z ktorého záverov vyplýva, že z vykonaných dôkazov ako sa nimi zaoberal súd, nie je možné vyvodiť spoľahlivý záver o tom, že obžalovaný (v tomto konaní žalobca) svojim konaním naplnil skutkovú podstatu žalovaného prečinu a zistené konanie obžalovaného nebolo možné právne kvalifikovať ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného. Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 06.02.2020, č.k. 8To/43/2019 - 849 konštatuje, že neprehľadný stav pri vyplácaní miezd
poškodení dlhodobo tolerovali a dokonca ukončili svoje pracovné pomery dohodou s obžalovaným, čím sa reálne a právne vzdali nároku na odstupné. Ďalej Krajský súd v Prešove v tomto uznesení konštatuje, že prokurátor nekládol obžalovanému za vinu nedostatky vo vedení účtovníctva a obžalovaný nemá povinnosť spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní svojej prípadnej trestnej činnosti, pričom z aktivity orgánov činných v trestnom konaní ani nedošlo k využitiu zákonných donucovacích úkonov nahrádzajúcich súčinnosť obžalovaného.
19. Z faktúry č. XX/XXXX, ktorým boli fakturované žalobcovi trovy obhajoby (čl. 27) súd zistil, že tieto úkony boli zo strany zástupcu žalobcu fakturované oprávnene. Podľa Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb v zmysle § 12 tejto Vyhlášky, tak základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v r. 2016 predstavovala sumu 63,58,- euro a 7,63,- euro režijný paušál, v r. 2017 sumu 65,08,- euro a 7,81,- euro režijný paušál, v r. 2018 sumu 67,- euro a 8,04,- euro režijný paušál, v r. 2019 sumu 69,91,- euro a 8,39,- euro režijný paušál a v r. 2020 sumu 71,50,- euro a 8,58,- euro režijný paušál. Zo zápisníc o jednotlivých vyšetrovacích úkonoch je zrejmé, ako dlho trvali a je stanovený ich začiatok, ako aj ukončenie každého vyšetrovacieho úkonu. Preto, pokiaľ zástupca žalobcu fakturoval dňa XX.XX.XXXX odmenu za dva úkony právnej služby, je zrejmé, že tieto úkony trvali dlhšie ako dve hodiny a v prípade preštudovania vyšetrovacieho spisu dňa 29.05.2017, kde fakturoval tri úkony právnej služby, tak tieto úkony trvali dlhšie ako štyri hodiny a O. XX.XX.XXXX, kde fakturoval dva úkony právnej služby, tak tieto trvali dlhšie ako dve hodiny.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodné zákonné rozhodnutie vyšetrovateľa OR PZ Vranov nad Topľou o vznesení obvinenia žalobcovi sa v dôsledku právoplatného oslobodzujúceho rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 13T/101/2017/816- zo dňa 17.04 2019 stalo nezákonným. Rovnako vo veci rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn lCdo 53/93 kde uviedol, že „Ten proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa ustanovení § 1 až 4 zákona č.58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám“. K uplatneniu práva na náhradu škody teda môže dôjsť až v prípade, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby takto obvinenej a následne obžalovanej osoby.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd žalobe žalobcu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 3011,60,- euro spolu so zákonným úrokom z omeškania 5% ročne od XX.XX.XXXX, t.j. od doby kedy žalovaný zamietol žiadosť žalobcu na nárok na náhradu školy.
22. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.