Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12Csp-113-2019.pdf
PDF · 102.73 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, proti žalovanému: B. Y., nar. X.X.XXXX, bytom E. K. XX/XX, J., t.č. G. XX, o zaplatenie 251 eur s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 251 eur, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 284 eur od 2.9.2016 do zaplatenia, s tým, že súd povoľuje žalovanému dlžnú sumu splácať v splátkach po 30 eur mesačne a to vždy do 28-meho dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci február 2020 až do zaplatenia pod stratou výhody splátok.
II.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III.Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 251 eur, odplaty vo výške 84 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur, zmluvného úroku vo výške 68 % ročne zo sumy 300 eur od 2.9.2015 do 16.9.2015 a zo sumy 251 eur od 17.9.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 335 eur od 2.9. 2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 2.9.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol úver vo výške 300 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s odplatou vo výške 84 eur a úrokom vo výške 68 %,do 2.9.2016. Dohodnutá bola zmluvná pokuta vo výške 33 eur. Zaslaných mu bolo 6 upomienok, za každú upomienku je povinný zaplatiť 30 eur. Žalovaný zaplatil sumu 49 eur. 2.Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ktorý požiadal o možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav: Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 2.9.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.
Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 300 eur, ktorý sa žalovaný zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne je suma 288 eur, celkovo sa zaviazal zaplatiť sumu 588 eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola dohodnutá vo výške 84 eur, čo predstavuje 28 % RPMN a úrok bol dohodnutý vo výške 68% ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu
204 eur. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol medzi dohodnutý na 2.9.2016. Priemerná hodnota RPMN bola 24,67 %. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur.
Žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobcovi uhradil iba sumu 49 eur.
Žalobca si uplatňoval od žalovaného aj zaplatenie sumy 180 eur za každú zaslanú upomienku, žalovanému bolo podľa tvrdenia žalobcu zaslaných spolu 6 upomienok, za každú sa zaviazal zaplatiť 30 eur. Do spisu nebola zo strany žalobcu doložená žiadna upomienka.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je nezamestnaný, nemá žiadny príjem, privyrába si brigádnicky. Príjem z brigád je nepravidelný, pracujem vo vinici, zarobím si 300 eur mesačne. Žalovanú sumu navrhol splácať v splátkach po 30 eur mesačne.
3.Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/ 2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 4.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver, úverovú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z., zmluva o úvere bola uzatváraná dňa 2.9.2015. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 1.4.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 1.1.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010).
5.Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nárok vzniknutý z uzavretej úverovej zmluvy zo dňa 2.9.2015, a to konkrétne nárok na zaplatenie sumy 251 eur, čo je dlžná istina, pretože žalobca poskytol žalovanému sumu 300 eur, žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 49 eur, preto bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie sumy 251 eur. Na jej zaplatenie má žalobca nárok, je to dlžná istina, súd žalobe v tejto časti vyhovel, pretože suma 251 eur je suma, ktorú žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť /300 eur - 49 eur = 251 eur/, toto v konaní nebolo sporné a žalovaný čerpal sumu 300 eur, vrátil len 49 eur a žalobca má právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, čo žalovaným splnené bolo, len sčasti. Ďalej si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, aj táto suma bola žalobcovi priznaná a to z nasledovných dôvodov. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere sa zmluvné strany dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a zaťažuje toho kto dohodnutú povinnosť porušil, t. j. dlžníka, a to aj keď veriteľovi nevznikla žiadna škoda. Porušenie povinnosti spočíva v tom, že dlžník nesplnil svoj dlh vôbec alebo riadne. Zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok, žalobca preukázal, že žalovaný porušil zmluvné podmienky a je dlhodobo v omeškaní s úhradou istiny. Dané zmluvné ustanovenia upravujúce nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty súd nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd nie je názoru, že by uvedené dojednanie o zmluvnej pokute spôsobovalo značne nerovnovážny stav v právach a povinnostiach žalobcu, ako dodávateľa na jednej strane a žalovaného, ako spotrebiteľa na strane druhej. Dojednanú zmluvnú pokutu súd nepovažuje ani za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku žalovaného ako spotrebiteľa ani za zabezpečenie splnenia záväzku žalovaného ako spotrebiteľa v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Zmluvná pokuta bola dohodnutá platne, takéto dojednanie zákon pripúšťa konkrétne v ustanovení § 544 OZ a slúži na zabezpečenie plnenia zo strany žalovaného. Pri rešpektovaní autonómie vôle strán súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah do zmluvnej voľnosti strán. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 eur priznal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 251 eur a zmluvnú pokutu vo výške 33 spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 284 eur /251 eur + 33 eur/ od 2.9.2016 do zaplatenia, pričom úrok z omeškania je priznaný v súlade s ustanovením § 517 OZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni vyhlásenia splatnosti dlhu, výška úroku z omeškania je zvýšená o 5 percentuálnych bodov ako určuje ECB. Súd povolil žalovanému dlžnú sumu splácať v splátkach po 30 eur mesačne tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, s poukazom na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 10.2.2020 a ustanovenie § 232 ods.4 CSP a umožnil splácanie dlžnej sumy v splátkach, splátky navrhnuté žalovaným nepovažoval súd za neprimerane nízke vzhľadom k jeho príjmu, ani vo vzťahu k neuhradenému zostatku pohľadávky a plnenie v 30 eurových splátkach mesačne neznevýhodňuje postavenie žalobcu, nakoľko pri takto nastavenej výške mesačný splátok s ohľadom na výšku pohľadávky je časový horizont uspokojenia pohľadávky cca 10 mesiacov. Preto súd návrh žalovaného na zaplatenie pohľadávky mesačnými splátkami vo výške 30 eur akceptoval.
6.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a to v časti zaplatenia odplaty vo výške 84 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur, zmluvného úroku vo výške 68 % ročne zo sumy 300 eur od 2.9.2015 do 16.9.2015 a zo sumy 251 eur od 17.9.2015 do zaplatenia, a vo zvyšnej nepriznanej časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51 eur od 2.9. 2016 do zaplatenia, pričom bol priznaný len úrok z omeškania zo sumy 284 eur, nie zo sumy 335 eur a to z nasledovných dôvodov. Čo sa týka sumy 180 eur uplatňovanej z dôvodu, že žalobca zaslal žalovanému 6 upomienok a v zmluve sa zaviazal zaplatiť za každú upomienku čiastku 30 eur, k tomu súd uvádza, že na žalobcovi je okrem povinnosti tvrdenia aj povinnosť svoje tvrdenie preukázať predložením listinných dôkazov o opodstatnenosti svojho uplatňovaného nároku čo do základu a výšky, žiadne dôkazy o existencii upomienok a ich zaslaní žalovanému nepredložil a tým neuniesol v tejto časti dôkazné bremeno. Aj keby takéto dôkazy predložil, úver súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. K odôvodneniu rozhodnutia prečo súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov súd uvádza nasledovné : Súd nepriznal žalobcovi nárok na úroky vo výške 68 %, pretože dohodnuté úroky z úveru sú v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webovom sídle Národnej banky SR úroková miera úverov poskytovaných pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období 09/2015 pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti činila hodnotu 12,11 % pri úveroch od 1 do 5 rokov. V zmluve bola dohodnutá
ročná úroková sadzba 68%. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, 3Cdo/173/2003, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pokiaľ výška zmluvných úrokov prevýši priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako100%, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom, t. j. dojednaná výška zmluvných úrokov je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Súd považoval dojednanie úroku vo výške 68 % ročne za rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti. K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle(zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Krajský súd v Prešove, v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, v ktorom sa vyjadril aj k výške zmluvných úrokov: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto súd nepriznal žalobcovi žiadané úroky vo výške 32 %. Pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať. Úroková miera dohodnutá medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, dohodnutá úroková miera medzi stranami konania činila výšku 68% čo je niekoľkonásobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Čo sa týka odplaty žalovaný ak chcel zmluvu uzavrieť, musel súhlasiť s odplatou stanovenou žalobcom. Výška odplaty bola určená žalobcom, a preto žalovaný ako spotrebiteľ buď zmluvu ako celok prijal alebo ju mohol ako celok odmietnuť. Nešlo teda o podmienku individuálne dojednanú v zmysle ust.§ 52 a nasl. OZ. Okrem istiny súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako sankciu za nesplatenie poskytnutého úveru riadne a včas a bolo by v rozpore s dobrými mravmi priznať mu ešte aj nárok na odplatu. Aj v tejto veci, aj v obdobných prejednávaných veciach súd vyzýva na čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko v časti úrokov, odplaty a poplatkov súd považuje žalobu za zjavne nedôvodnú a žalobca v iných konaniach zobral žalobu v tejto časti späť, takže sám zrejme akceptuje právny názor súdu.
7.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na to, že sčasti bolo žalobe vyhovené a sčasti bola žaloba zamietnutá, a teda aj žalobca, aj žalovaný mali vo veci úspech len čiastočný, súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.