Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v spore žalobcu MINIHOTOVOSŤ, SE, Příkop 843/4, Zábrdovice 602, Brno, IČO: 04 355 211, Česká republika, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, Majerníkova 3479/3A, Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanému Š. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Č. Č.. X, t. č. P.. Y.. H. XXX/X, E., Č. Z., o zaplatenie 50 eur s prísl. takto

rozhodol:

Z a s t a v u j e konanie sčasti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 eur.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 23.4.2018 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 50 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 100 eur od 3.6.2015 do 30.11.2016, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50 eur od 1.12.2016 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12 eur a náhrady trov súdneho konania.

2. Žalobca uviedol, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. Brno, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, SE a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. Bratislava prišlo k zlúčeniu nástupníckej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť.

3. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal o poskytnutie úveru vo výške 100 eur. Pri registrácii uviedol svoje údaje Š. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. Č.. X. Zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, aj všeobecnými podmienkami a tiež potvrdil, že údaje, ktoré veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné.

Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX z 27.4.2015 uzatvorenej podľa poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi vo výške 28 eur, teda celkovo zaplatiť 128 eur a to do 28 dní od poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že tento svoj záväzok nesplnil, stal sa jeho dlh splatným dňom 26.5.2015. V zmysle všeobecných podmienok má veriteľ nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 3 eurá za každú upomienku, ktorou vyzval dlžníka na zaplatenie dlhu. Keďže žalobca vyzýval žalovaného formou SMS správ alebo e-mailov na zaplatenie dlhu, vznikol mu nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty

vo výške 12 eur. Žalovaný uhradil ku dňu podania žaloby 50 eur a to dňa 30.11.2016 a teda žalobca žiada už len sumu 50 eur vrátane zákonného úroku z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 12 eur.

4. Podaním doručeným súdu dňa 15.5.2018 zobral žalobca podanú žalobu späť sčasti a to o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 eur.

5. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. XCsp/XX/XXXX-XX z 8.8.2018, proti ktorému žalovaný podal odpor. Uviedol, že s pôžičkou od žalobcu nemá nič spoločné, od tejto spoločnosti nič nežiadal, nikdy mu na jeho účet ani iným spôsobom neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky a nie je pravdou, aby niečo podpisoval elektronicky. Žiadal preveriť kam spoločnosť poslala peniaze a komu patril účet. Zároveň uviedol, že má podozrenie, že peniaze si požičal jeho brat M. U., ktorý zneužil jeho osobné údaje, keď prenocoval v jeho byte v E.. Po jeho smrti chcel očistiť jeho meno a preto žalobcovi zaslal sumu 50 eur. Keď však spoločnosť chcela úžernícke úroky, tak ďalej odmietol platiť.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o úvere, s oznámením žalobcu o tom, na aký účet a v ktorej banke bola zaslaná suma 100 eur, s oznámením príslušnej banky o tom, komu patril príslušný účet, vypočul žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXX uzatvorenej podľa mal súd za preukázané, že bola uzatvorená medzi veriteľom spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava a spotrebiteľom Š. U., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Č. Č.. X. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 100 eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky 100 eur vrátiť a zaplatiť odplatu, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 128 eur. Celkové náklady spotrebiteľa mali byť tvorené výlučne odplatou vo výške 28 eur. Spotrebiteľ sa zaviazal celkovú čiastku vrátiť do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Zároveň zobral spotrebiteľ na vedomie, že výška RPMN bola 11,31%. Uvedená zmluva bola uzatvorená v elektronickej forme.

8. Žalobca sa vyjadril tak, že na podanej žalobe aj napriek skutočnostiam uvedeným v odpore, trvá v celom rozsahu, lebo finančné prostriedky boli zaslané na účet majiteľom, ktorého bol Štefan Kuriščák a rovnako tak žalobcovi bola zaslaná aj kópia jeho občianskeho preukazu. Túto kópia žalobca predložil súdu na preukázanie skutočnosti, že o poskytnutie pôžičky požiadal Š. U., nar. 27.7.1956, bytom Č. Č.. X, okres H.. Na výzvu súdu žalobca do konania doložil ako listinný dôkaz výpis z účtu vedeného v UniCredit Bank, podľa ktorého suma 100 eur bola poukázaná dňa 28.4.2015 na účet č. H.. Zároveň žalobca uviedol, že na poskytnutie internetovej pôžičky boli potrebné tri veci a to vlastný e-mail, účet registrovaný na vlastné meno a telefónne číslo registrované na vlastné meno. Pri vypisovaní žiadosti žalovaný doložil kópiu občianskeho preukazu na meno Š. U., uviedol e-mail U..E. a telefónne číslo XXXXXXXXXX. Zároveň uviedol číslo účtu H., na ktorý mu žalobca aj zaslal sumu 100 eur. Preto uviedol, že na podanej žalobe naďalej v celom rozsahu trvá.

9. Súd požiadal spoločnosť UniCredit Bank o správu, komu patril účet, na ktorý žalobca poukázal finančné prostriedky vo výške 100 eur. Správou z 5.12.2019 mal súd za preukázané, že majiteľom účtu H. bol M. U., bytom U. XXXX/XX, U..

10. Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že mal brata, ktorý sa volal Ivan Kuriščák a ktorý zomrel koncom roka 2015. Po jeho smrti sa mu začali ývať ľudia, od ktorých si požičiaval finančné prostriedky, lebo mal vážne finančné problémy. Zároveň uviedol, že niekedy okolo Veľkej noci v roku 2015 prenocoval v jeho byte a strávil tam asi dva dni. Po jeho smrti žalovaného telefonicky kontaktoval žalobca s tým, že na jeho meno bola uzatvorená zmluva o pôžičke a žalovaný sa dovtípil, že zrejme brat zneužil jeho osobné údaje. Bez jeho vedomia na jeho meno zobral pôžičku 100 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že chcel očistiť bratovo meno a tak súhlasil, že žalobcovi splatí istinu a to 100 eur. Keď poslal sumu 50 eur a chcel splatiť zvyšok v splátkach, tak žalobca sa ozval s tým, že chce 400 až 500 eur. Preto ďalej odmietol reagovať a ďalšie peniaze žalobcovi už neposlal. Pracovníci žalobcu ho však neustále kontaktujú telefonicky a obťažujú ho svojimi požiadavkami.

K predloženým dôkazom sa vyjadril tak, že jeho brat zneužil situáciu v jeho byte a fotokópiu jeho občianskeho preukazu získal z počítača, v ktorom mal žalovaný sken svojho preukazu uložený. V počítači nezostala žiadna stopa o uzatvorenej pôžičke a tak sa žalovaný nemal ako dozvedieť o tom, že v jeho mene mala byť nejaká zmluva uzatvorená.

Jednoznačne poprel, aby mu žalobca poskytol sumu 100 eur, pretože takáto suma mu nebola poukázaná na účet, ani odovzdaná v hotovosti. Nikdy so žalobcom žiadnu zmluvu o úvere neuzatvoril, ani nemal taký úmysel. Uviedol, že nikdy nemal v spoločnosti UniCredit Bank žiaden účet a nepatril mu ani účet, na ktorý žalobca poslal finančné prostriedky.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd konanie zastavil v tej časti, v ktorej došlo k späťvzatiu žaloby a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

12. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Keďže žalobca zobral podanú žalobu späť sčasti a to o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 eur, súd konanie v tejto časti zastavil a to aj bez súhlasu žalovaného, lebo k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním vo veci.

14. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v danom konaní.

15. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 50 eur a príslušného úroku z omeškania na tom skutkovom základe, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola žalovanému na účet zaslaná suma 100 eur. Keďže žalovaný zaplatil 50 eur, žalobca uplatňoval zvyšok. Uviedol, že zmluva bola uzatvorená podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16. Podľa § 1 ods. 2, veta prvá horecitovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Už z horecitovaného ustanovenia vyplýva, že prvým a základným predpokladom úverového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov. Bez poskytnutia peňažných prostriedkov nemôže dôjsť platne k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo účelom takejto zmluvy je dočasné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa a ich splatenie dlžníkom. Súd má za to, že žalobca nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, lebo listinným dôkazom - výpisom z účtu preukázal, že suma 100 eur bola poukázaná na účet spoločnosti UniCredit Bank č. H.. Zároveň správou tejto spoločnosti mal súd za preukázané, že uvedený účet patril nie žalovanému Š. U., ale jeho bratovi M. U.. Žalovaný vysvetlil, akým spôsobom zrejme došlo k zneužitiu jeho osobných údajov a zároveň poprel, aby suma 100 eur mu bola žalobcom niekedy vyplatená či už v hotovosti alebo bezhotovostne na jeho účet. Tiež tvrdil, že v spoločnosti UniCredit Bank nemal nikdy založený žiaden účet. Tiež tvrdil, že nikdy nemal zámer ani úmysel so žalobcom uzatvoriť akúkoľvek zmluvu o úvere, či poskytnutí finančných prostriedkov.

17. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, aby suma 100 eur bola požičaná žalovanému, resp. aby mu bola poukázaná na účet, resp. odovzdaná v hotovosti. Súd má za to, že žalovaný nie je v konaní vecne pasívne legitimovaný.

18. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. ).

19. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp.zn. ).

20. Čiže súd skúmal, či žalovaný je nositeľom hmotného práva, o ktoré v danom konaní ide a teda, či je dlžníkom v úverovom vzťahu, ktorý žalobca označil ako dôvod uplatneného nároku. Bolo preukázané, že žalovanému nebol poskytnutý úver zo strany žalobcu a teda nie je v konaní vecne pasívne legitimovaný. Z toho dôvodu súd podanú žalobu voči nemu zamietol. V tej časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, bolo konanie zastavené.

21. O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Tiež rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V tej časti, v ktorej žaloba bola zamietnutá, mal žalovaný plný úspech v konaní a rovnako v tej časti, v ktorej konanie bolo zastavené, zastavenie zavinil žalobca. Preto súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o jeho výške rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.