Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/51/2017

Potvrdené rozhodnutím 5Co/184/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcov: 1) U. L., O.. XX.XX.XXXX R. X) E. L., O.. XX.XX.XXXX, D. V. K. XXX/XX, F. Š., obaja zastúpení advokátom Mgr. Petrom Lindemanom, so sídlom v Poprade, Murgašova 86/1, proti žalovanej: U.. M. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. K. XXX/XX, F. Š., zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Barabásom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 45, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10. februára 2020 č.k. 16C/51/2017-128 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcov: X) U. L., O.. XX.XX.XXXX R. X) E. L., O.. XX.XX.XXXX, D. V. K. XXX/XX, F. Š., právne zastúpení Mgr. Peter Lindeman, advokát, Murgašova 86/1, Poprad proti žalovanej: U.. M. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. K. XXX/XX, F. Š., právne zastúpenej JUDr. Jozef Barabás, advokát, Spišská Nová Ves, Letná 45, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,

rozhodol:

I. Zamieta sa žaloba žalobcov zo dňa XX.XX.XXXX.

II. Zrušuje sa neodkladné opatrenia nariadené uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX K. Y. XX.XX.XXXX.

III. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa XX.XX.XXXX doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhali zriadenia v ich prospech ako vlastníkov pozemku parcela reg. "C" KN číslo XXX/X, o výmere XXX U.X, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie F. Š., D. F. Š. vecného bremena spočívajúceho v práve prístupu na susedný pozemok parcela reg. "C" KN číslo XXX/X, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XX, katastrálne územie F. Š., D. F. Š., za účelom užívania spoločnej studne umiestnenej na pozemkoch parcela reg. "C" KN číslo XXX/X R. XXX/X, k. ú. F. Š., vykonania potrebných opráv a úprav spoločnej studne a na ňu napojeného vodovodného potrubia, pričom žalovaná ako vlastník pozemku parcela reg. "C" KN číslo XXX/X, k. ú. F. Š., bol povinný výkon tohto práva trpieť.

2. Zároveň tým istým podaním podali na tunajšom súde aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Samotnú žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nasledovných nehnuteľností, a to pozemku- parcela reg. "C" KN číslo XXX/X, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX, katastrálne územie F. Š., D. F. Š. a stavby súpisné číslo XXX (dom), umiestnená na pozemku parcelné číslo XXX/X, zapísaná LV č. XXX, katastrálne územie F. Š., D. F. Š.. Žalovaná je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemku - parcela reg. "C" KN číslo XXX/X, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XX, katastrálne územie F. Š., obec F. Š., pozemku - parcela reg. "C" KN číslo XXX/XX, o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XX, katastrálne územie F. Š., obec F. Š., pozemku- parcela reg. "C" KN číslo XXX/ XX, o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XX, katastrálne územie F. Š.,

obec F. Š., stavby súpisné číslo XXX (dom), umiestnená na pozemku parcelné číslo XXX/X, zapísaná LV č. XX, katastrálne územie F. Š., obec F. Š., a stavby súpisné číslo XXX (hosp. budova), umiestnená na pozemku parcelné číslo XXX/XX, zapísaná LV č. XX, katastrálne územie F.Ý. Š., obec F. Š.. Tieto nehnuteľností nadobudla žalovaná na základe Darovacej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V XXXX/XX. Predchádzajúcimi vlastníkmi nehnuteľností boli rodičia žalovanej L. E., O.. XX.XX.XXXX a manželka I. E., E.. L., O.. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. XXX/XX,XXXXX F. Š.. Vyššie uvedené nehnuteľnosti žalobcov a žalovanej sú navzájom susediacimi nehnuteľnosťami. V roku XXXX boli na ulici K. X. F. Š. vytýčené stavebné pozemky na výstavbu rodinných domov. Rodičia žalobcu v 1./ rade (v tom čase XX ročného) a právnej predchodkyne žalovanej, I. E. rod. L.,(v tom čase XX ročnej), zabezpečili dva stavebné pozemky. V tom čase to boli:

a) pozemok parcelné číslo XXX/XX, o výmere XXX m2, ktorý je v súčasnej dobe vedený ako pozemok parcela č. XXX/X, o výmere XXX m2, k. ú. F. Š.Z., K. na LV č. XXX, v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. K tomuto pozemku bolo vydané dňa XX.XX.XXXX Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania v prospech žalobcu v 1./ rade na výstavbu rodinného domu. Neskôr po výstavbe rodinného domu žalobcami a na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania E. XXX/XX nadobudli právo osobného užívania k predmetnému pozemku obaja žalobcovia,

b) pozemok parcelné číslo XXX/XX, o výmere XXX m2, ktorý je v súčasnej dobe vedený ako pozemok parcela č. XXX/X, Č.. XXX/XX R. Č.. XXX/XX, k. ú. F. Š., pozemky zapísané na LV č. XX, vo vlastníctve žalovanej. Pôvodne tento pozemok do vlastníckeho práva nadobudol otec žalobcu a právnej predchodkyne žalovanej, t. č. nebohý L. L., ktorý potom v roku XXXX, Kúpnou zmluvou E. XXX/XXXX previedol vlastnícke právo k pozemku a domu už na dospelú I. E.M. a jej manžela L. E., ktorí to na základe Darovacej zmluvy v roku XXXX, previedli na žalovanú - M. Y. - ich dcéru.

Na oboch stavebných pozemkoch sa malo začať s výstavbou rodinných domov už v roku XXXX, a to pre žalobcu v 1./ rade a pre jeho teraz už nežijúceho otca L. L.. Skôr než sa začalo s výstavbou rodinných domov, vybudovala sa na hranici oboch pozemkov studňa hlboká XX metrov, ktorú realizoval žalobca v 1. rade a jeho otec, priateľ žalobcu v 1. rade spolu so svojím otcom - odborníkom na výstavbu studní. Studňa bola umiestnená na spoločnej hranici stavebných pozemkov, aby mohla následne slúžiť pre dodávku vody na oba pozemky a pre oba rodinné domy, ktoré sa mali vybudovať na stavebných pozemkoch. Bolo dohodnuté, že predmetná studňa bude v spoluvlastníctve vlastníkov oboch stavebných pozemkov. Predmetná studňa má podzemnú betónovú konštrukciu a na povrchu je ohraničená od pozemku betónovým základom. Žalobcovia zrealizovali výstavbu rodinného domu v roku XXXX, kedy sa aj nasťahovali do novostavby rodinného domu. Právni predchodcovia žalovanej (manželia E.) sa do novopostaveného rodinného domu nasťahovali približne v roku 1978. Dodávka vody na oba pozemky a do oboch rodinných domov bola od ich výstavby zabezpečená zo spoločnej studne, ktorá bola postavená na spoločnej hranici pozemkov a toto spoločné užívanie studne a vody z nej bolo bez akýchkoľvek problémov. Niekedy v roku XXXX si sestra žalobcu v l. rade I. E. E.. L. a jej manžel L. E.

- predchodcovia žalovanej, chceli na svojom pozemku postaviť pálenicu. Voči tejto výstavbe žalobcovia nemali výhrady, na výstavbu udelili svoj súhlas, avšak žiadali vtedajších vlastníkov E. , aby vo vzťahu k užívaniu spoločnej studne bolo v ich prospech zmluvou zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prístupu žalobcov k studni cez pozemok I. E.Á. a jej manžela, a to za účelom užívania spoločnej studne, vykonania potrebných opráv a úprav spoločnej studne a na ňu napojeného vodovodného potrubia, nakoľko žalobcovia nemajú prístup k studni, lebo vchod do studne (stred studne s poklopom) je umiestnený za plotením, ktoré oddeľuje oba pozemky. So zápisom tohto vecného bremena však sestra žalobcu v 1. rade a jej manžel nesúhlasili a k doriešeniu tejto veci doposiaľ nedošlo, hoci žalobcovia sa viackrát pokúšali s vlastníkmi susedných nehnuteľností dohodnúť mimosúdne. Naposledy listom z XX.XX.XXXX žalobcovia opätovne navrhli právnym predchodcom žalovanej I. E. R. L. E. uzatvoriť Zmluvu o zriadení vecného bremena za účelom zabezpečenia nerušeného užívania spoločnej studne a prístupu žalobcov k nej. Tento návrh však neprijali. Zároveň po tomto návrhu žalobcov pristúpili vlastníci susedných nehnuteľností I. E. R. L. E. k tomu, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam previedli darovacou zmluvou na svoju dcéru - žalovanú. Žalovaná po tom, čo sa stala vlastníkom nehnuteľností listom datovaným z XX.XX.XXXX oznámila žalobcom, že im bude odpojené vodovodné potrubie zo studne, nakoľko nehnuteľnosť zmenila vlastníka. Žalobcovia majú za to, že predmetná studňa bola zriadená výlučne za účelom zabezpečenia dodávky vody pre vlastníkov oboch pozemkov a na nich zriadených stavieb. Z predmetnej studne majú už od roku XXXX zabezpečený prívod vody do ich rodinného domu a uvedenú studňu nerušene užívali až doposiaľ. Konanie žalovanej, ktorá ich

chce odpojiť od dodávky vody považujú za ohrozenie ich práva za neoprávnený zásah do ich užívacích práv k spoločnej studni.

4. Tunajší súd uznesením sp.zn. XXC/XX/XXXX-XX K. Y. XX.XX.XXXX nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť umožniť žalobcom nerušené užívanie vody zo studne umiestnenej na pozemku parcela reg. "C" KN Č. XXX/X, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX, katastrálne územie F. Š., obec F.Š. Š. a pozemku parcela reg. "C" KN číslo XXX/X, o výmere XXX U.2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XX, katastrálne územie F.Š. Š., obec F. Š., a je povinná trpieť výkon tohto práva žalobcami, a to až do právoplatného skončenia konania, v spore vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp.zn. XXC/XX/XXXX.Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX uviedla, že predmetná studňa je umiestnená iba na pozemku „C“ KN XXX/X o výmere XXX m2, ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Plot oddeľujúci dvory strán sporu nie je postavený presne na hranici predmetných susediacich pozemkov , ale pozemok žalovanej pokračuje ešte približne 0,5 m od plota smerom k pozemku žalobcov, teda medzi domom , resp. plotom žalovanej a pozemkom žalobcov sa nachádza približne 0,5 m široký pás pozemku žalovanej. Predmetná časť studne sa nachádza výlučne na pozemku žalovanej a žiadna jej časť nezasahuje do pozemku žalobcov, hoci časť telesa studne sa nachádza aj z druhej strany plota. Tiež poukázala na to, že ak by predmetná studňa bola umiestnená na oboch predmetných pozemkoch, tak ako sa to snažia prezentovať žalobcovia, je otázne prečo sa potom domáhajú zriadenia vecného bremena v zmysle . Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že predmetná studňa bola stavaná aj pre žalobcu v 1. rade za účelom dodávky vody pre obe predmetné pozemky ( „C“KN číslo XXX/X R. „ C“ KN číslo XXX/X) , pre oba rodinné domy a nebolo a ani nemohlo byť dohodnuté, že predmetná studňa bude vo vlastníctve vlastníkov oboch predmetných pozemkov. Žalobcovia nie sú spoluvlastníkmi predmetnej studne. Predmetné pozemky boli na základe rozhodnutia ONV v F. O. X. K. dňa XX.XX.XXXX vyvlastnené v prospech vtedajšieho Č. Š. , pričom k použitiu bola pôvodnému vlastníkovi ponechaná iba parcela číslo XX/XX ( teraz „C“ KN XXX/X vo vlastníctve žalovanej ) a parcela XXX/XX( teraz „ C“ KN XXX/X) bola žalobcovi v 1. rade pridelená do osobného užívania až na základe Rozhodnutia ONV v F. O. X. K. XX.XX.XXXX, teda v čase, keď už studňa bola postavená ( jar XXXX). Predmetná studňa teda ani nemohla byť postavená na pozemku XXX/XX( teraz „C“KN XXX/X vo vlastníctve žalobcov), nakoľko tento bol v tom čase vo vlastníctve štátu a ešte nebol pridelený do osobného užívania žalobcovi v 1. rade. Nemohlo byť ani dohodnuté, že studňa bude v spoluvlastníctve oboch vlastníkov predmetných pozemkov, keďže vlastníkom oboch predmetných pozemkov bol štát a vzhľadom na skutočnosť, že k použitiu pôvodnému vlastníkovi bola ponechaná iba parcela číslo XXX/XX( teraz „C“ KN XXX/X vo vlastníctve žalovanej), bola predmetná studňa postavená výlučne pre potreby pozemku XXX/XX (teraz „C“ M. XXX/X vo vlastníctve žalovanej). V čase výstavby neexistoval žiadny dôvod, aby táto mala slúžiť aj susediacemu štátnemu pozemku ešte neprideleného osobného užívania žalobcu v 1. rade, pričom z rozhodnutia o pridelení pozemku, ktorý predložili žalobcovia vyplýva, že žiadosť o pridelenie pozemku do osobného užívania bola žalobcom v 1. rade podaná až XX.XX.XXXX. Stavba studne bola realizovaná pánom L. L. starším, pričom mu pomáhala rodina Š.Ť.H.. Pán L. ju realizoval z dôvodu, že jeho syn L. L. mladší v tom čase spolužiak žalobcu v 1. rade býval zdarma u starých rodičov žalovanej z dôvodu ich práve prebiehajúcich maturitných skúšok. Je pravdou, že žalobcovia užívajú studňu od roku XXXX, kedy sa do nej žalobca v 1. rade svojvoľne napojil, avšak na čistení, údržbe, oprave a zveľadovaní studne sa nikdy nijako nepodieľali, a to napriek tomu, že v súčasnosti tvrdia že sú jej spoluvlastníkmi. Žalobcovia predmetnú studňu v súčasnosti užívajú skrz vodovodné potrubie, predmetná studňa opravy nevyžaduje, nakoľko tieto pravidelne (naposledy v L. XXXX) vykonala žalovaná spolu s jej rodičmi a žalobcovia sa na týchto opravách nikdy nepodieľali.

6. Žalobcovia k uvedenému písomnému vyjadreniu žalovanej nepodali žiadnu písomnú repliku, aj keď k tomu boli vyzvaní uznesením sp.zn. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré im bolo cestou ich právneho zástupcu doručené dňa XX.XX.XXXX.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom, znaleckým dokazovaním, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi , a na ich základe zistil tento skutkový stav :

8. Žalobcovia sú toho času bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v podiele 1/1 k celku , a to pozemku vedeného ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X, o výmere XXX m2, Druh pozemku : Zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavby - rodinného domu súpisné číslo XXX stojaceho na vyššie uvedenej parcele č. XXX/X, to všetko v katastrálnom území F. Š., a to podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX vedenom pre uvedené katastrálne územie ( ďalej aj ako „parcela č. XXX/X“).

9. Žalovaná je toho času výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v podiele 1/1 k celku, a to pozemkov vedených ako parcely registra „C“, a síce parcely pod parcelným číslom XXX/X, o výmere XXX m2, Druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, parcely pod parcelným číslom XXX/XX, o výmere XX m2, Druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria a parcely pod parcelným číslom XXX/XX, o výmere XX m2, Druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavby - rodinného domu súpisné číslo XXX stojaceho na vyššie uvedenej parcele č. XXX/X, R. tiež stavby- hospodárskej budovy súpisné číslo XXX F.tojacej na vyššie uvedenej parcele č. XXX/XX , to všetko v katastrálnom území F. Š., a to podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XX vedenom pre uvedené katastrálne územie (vyššie uvedená parcele č. XXX/ X ďalej aj ako „parcela č. XXX/X“).

10. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súdneho znalca C.. L. V., znalca v odbore geodézia a kartografia meraním bolo zistené, že na pozemku žalobcov parcelné číslo XXX/X a na pozemku žalovanej parcelné číslo XXX/X sa nachádza studňa, tvorená betónovou skružou o priemere XX cm pričom vonkajší obvod uvedenej studne tvorí betónový múrik. Z celkového priemeru skruže tejto studne sa na uvedenom pozemku žalobcov nachádza XX cm tejto studne a na uvedenom pozemku žalovanej XX cm tejto studne, a to podľa zákresu uvedeného v predmetnom znaleckom posudku. Z uvedeného zákresu je tiež evidentné, že na pozemku žalobcov sa nachádza aj časť telesa betónového múrika tejto studne ( na zákrese vyznačené sivou farbou.).

11. Zo šetrení vykonaných uvedeným znalcom zároveň vyplynulo, že podľa platných údajov katastra nehnuteľností žalobcovia majú pri predmetnej parcele číslo XXX/X evidovanú celkovú výmeru XXXX U.2, pričom znalec po zameraní skutkového stavu v teréne zistil, že reálna výmera celého tohto pozemku žalobcov je XXXX m2, čo je o XX m2 viac ako majú evidované na svojom Liste vlastníctva. Žalovaná zasa v spornej časti , t.j. pri parcele č. XXX/X má evidovanú výmeru XXXX U.2, avšak podľa skutočnej držby zistenej priamym meraní žalovaná má skutočnú výmeru XXXX m2, čo je o XX m2 viac ako ma evidované na svojom Liste vlastníctva. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obidva strany sporu v skutočnosti majú väčšiu výmeru ako je evidovaná v katastri nehnuteľností. Zistený výmerový rozdiel je však podľa uvedeného súdneho znalca nepatrného rozsahu a v rámci dovolených odchýlok zadefinovaných vo vykonávacej vyhláške ku katastrálnemu zákonu.

12. Vyššie uvedená studňa je tvorená betónovým skružami a jej vonkajší obvod tvorí betónový múrik. Z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že betónový základ studne je vo výške cca 1m a vo vnútri studne sú betónové skruže, ktoré sú voľným okom viditeľné. Základ v studni pokračuje smerom k zemi do hĺbky cca 60 cm. Studňa má mriežku, drevený obklad, kanadský šindeľ a vo vnútri je zabezpečená kovovým príklopom.

13. Z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že oba vyššie uvedené pozemky strán sporu, ktorých sa rozprestiera predmetná studňa, oddeľuje plot, spod ktorého vonkajší obvodový betónový múrik presahuje na pozemok žalobcov v rozsahu od XX-XX cm. Na uvedenom plote sú dvere, na ktorých je toho času osadená zámka a tieto dvere vyúsťujú za zadnou stenou hospodárskej budovy žalovanej, ktorá stojí na parcele č. XXX/XX, pričom od predmetnej studne sú tieto dvierka vzdialené odhadom cca Xm. Podľa vyjadrenia žalobkyne v 2. rade v minulosti sa žalobcovia cez tieto dvierka dostali k tejto studni, keď potrebovali čerpať vodu.

14. Medzi stranami sporu nie je sporné, že v súčasnosti sú uvedené dvierka zamknuté a že žalobcovia cez ne nemajú prístup k studni.

15. Pokiaľ ide o genézu výstavby spornej studne, z prípisu Miestneho národného výboru F. Š. Č. : XXX/ XXXX K. dňa XX.XX.XXXX adresovaného D. L. (starému otcovi žalobcu v 1. rade a matky žalovanej) vyplynulo, že tento obdržal rozhodnutie číslo Vyst. /. zo dňa XX.XX.XXXX od ONV - odbor výstavby v F. O. X. na stavebné pozemky a komunikáciu. Bol upozornený na to, že z jeho parcely vyvlastňujú

tri stavebné parcely o výmere XXXX U.X R. XXXX m2 na cestu. Zároveň k jeho použitiu mu ponechali jednu parcelu parcelné číslo XXX/XX vo výmere XXX m2 a ďalej XXXX U.2 pre stavebné parcely už zastavané.

16. Z Geometrického (polohopisného) plánu číslo zákazky XXX-XXXX-X zo septembra XXXX vyplynulo, že parcela registra EN č. XXX/XX susedí s parcelou registra EN č. XXX/XX, pričom ako vlastník týchto parciel sa uvádza štát. To potvrdzuje aj následný Geometricky (polohopisný) plán číslo zákazky XXX- XXXX-X K. Y. XX.X.XXXX.

17. Podľa výpovede žalobcu v 1. rade celá ul. K. bola vyvlastnená, pričom bolo dohodnuté, že jeden pozemok dajú jeho otcovi , ale tento musí byť na jeho meno, pričom konanie o tom prebehlo dňa XX.X.XXXX. Aj svedkyňa I. E.- matka žalovanej osvedčila, že ich otec dostal predmetný pozemok, na ktorom začal kopať studňu, darom od svojho otca v roku XXXX darovacou zmluvou, ktorá je zapísaná aj na katastri. V čase výstavby uvedenej studne na pozemku tak podľa nej parcela č. XXX/XX už patrila ich otcovi, zatiaľ čo druhý pozemok nebol ešte vyvlastnený a bol ešte na štáte.

18. Z obsahu kúpnej zmluvy spísanej Štátnym notárstvom v F. O. X. dňa XX.XX.XXXX spísanej vo forme notárskej zápisnice sp.zn. O. XXX/XX, O. XXX/XX vyplynulo, že v čase odpredaja rozostavaného rodinného domu stojaceho na parcele v tom čase už vedenej pod číslom XXX/X v k.ú. F. Š. rodičom žalovanej, boli odpredávatelia, ktorými boli rodičia žalobcu v 1. rade a matky žalovanej , vedení podľa vtedajšieho zápisu v Liste vlastníctva č. XX už ako vlastníci predmetnej parcely.

19. Podľa výpovede žalobcu v 1. rade následne potom, čo ich otec získal pozemok v priebehu týždňa samotný žalobca obdržal jeden pozemok, ale nie do vlastníctva, ale len do užívania, a tento mu bol pridelený XX.X.XXXX.

XX. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje rozhodnutie Okresného národného výberu v F. O. X. Č. : I.. XXXX/ XX-P. zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého bol žalobcovi v 1. rade ( podľa obsahu uvedeného rozhodnutia v tom čase slobodnému) na jeho žiadosť zo dňa XX.XX.XXXX pridelený do užívania pozemok číslo EN XXX/XX vo výmere XXX m2 v k.ú. F. Š. podľa výpisu z Listu vlastníctva č. X uvedeného katastrálneho územia , a to na stavbu rodinného domu.

21. Medzi stranami sporu nie je sporné, že pozemok parcelné číslo XXX/XX, o výmere XXX m2, ktorý je v súčasnej dobe vedený ako parcela č. XXX/X v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a pozemok parcelné číslo XXX/XX, o výmere XXX m2 je v súčasnej dobe vedený ako parcely č. XXX/X, Č.. XXX/ XX R. Č.. XXX/XX v k. ú. F. Š.Z., nachádzajúce sa vo výlučnom vlastníctve žalovanej.

22. Podľa výpovede žalobcu v 1. rade jeho otec chcel postaviť dom ako pre seba, tak aj pre tohto žalobcu, ale keďže sa okolo pozemku žalobcu ešte špekulovalo, začali kopať základy studne. Jeho otec následne okamžite začal kopať základy domu hneď ako mali vodu z tej studne. Otec najprv postavil rodinný dom žalobcu v 1. rade , ktorý dostal pod strechu, ďalej studňu a následne začal stavať svoj rodinný dom, ktorý tiež dostal pod strechu.

23. Podľa výpovede žalobkyne v 2. rade po návrate žalobcu v 1. rade z vojny v tom čase ich dom už bol rozostavaný. V uvedenom období následne otec žalobcu v 1. rade začal s výstavbou aj druhého rodinného domu. V roku XXXX sa žalobcovia zobrali a v tom čase sa žalobca naplno oddal výstavbe ich rodinného domu, pretože jeho otec dovtedy postavil obvodové múry a zakryl strechu.

24. Svedkyňa I. E. nevedela uviesť, ktorý z uvedených domov bol postavený ako prvý, potvrdila len, že ich otec staval dom pre seba na svojom pozemku XXX/XX, zatiaľ čo jej brat - žalobca v 1. rade si staval svoj dom na pozemku XXX/XX.

25. Z obsahu kúpnej zmluvy spísanej Štátnym notárstvom v F. O. X. Y. XX.XX.XXXX spísanej vo forme notárskej zápisnice sp.zn. O. XXX/XX, O. XXX/XX však vyplynulo, že v čase odpredaja rodinného domu stojaceho na parcele v tom čase už vedenej pod číslom XXX/X v k.ú. F. Š. žalovanej, bol uvedený rodinný dom popísaný ako rozostavaný, pričom podľa popisu v tejto zápisnici pozostával z obvodových múrov, ktoré boli pokryté strechou ( čl. I zmluvy).

26. Podľa výpovede žalobcu v 1. rade sa uvedená studňa začala stavať v roku XXXX, a to po XX.X., kedy žalobca v 1. rade dostal povolenie z okresného úradu, že mu pridelili pozemok a dokončili ju do konca toho istého mesiaca, teda septembra. Túto verziu žalobcu potvrdzuje aj výpoveď žalobkyne v 2. rade, ktorá uvádzala, že studňa bola vykopaná ešte pred tým, ako žalobca v 1. rade odišiel na vojnu, čo sa stalo dňa X.XX.XXXX.

27. Naproti tomu svedkyňa I. E.- matka žalovanej tvrdila, že predmetnú studňu staval otec svedkyne ( a zároveň aj otec žalobcu v 1. rade) na jar XXXX. Svedok L. E. ( otec žalovanej) pri prvotnej výstavbe studne nebol prítomný.

28. Podľa Čestného prehlásenia podpísaného v U. Y. XX.XX.XXXX L. L., O.. XX.XX.XXXX, uvedený pán spoločne s L. L., O.. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX( otec tohto pána), žalobcom v 1. rade a JÁ. L.Ý., O.. XX.XX.XXXX, K. XX.XX.XXXX( otcom žalobcu v 1. rade ) spoločne v roku XXXX kopali studňu pre žalobcu v 1. rade a jeho otca v F. Š. O. K. H., pričom sa studňa kopala na hranici ich susediacich pozemkoch tak , aby mohla byť využívaná obidvoma vlastníkmi a užívateľmi pozemkov.

29. Z výpovede žalobcu v 1. rade vyplynulo, že jeho otec chcel postaviť dom ako pre seba, tak aj pre tohto žalobcu, ale keďže sa okolo pozemku žalobcu ešte špekulovalo, začali najprv kopať základy studne. V tom čase sa žalobca v 1. rade pripravoval na maturitné skúšky, bolo to v akademickom týždni. Podľa jeho výpovede mal spolužiaka, a to bol vyššie uvedený L. L. ml., ktorého otec , t. j. vyššie uvedený L. L. F.. bol studniar a ponúkol sa, že im príde túto studňu vykopať. Podľa výpovede žalobcu v 1. rade studňu stavali tak, ako boli vytýčené pozemky. Svedkyňa I. E. - matka žalovanej uvedenú skutočnosť potvrdzovala, avšak tiež dodala, že pán L. F.. dostal za to od ich otca aj zaplatené. Žalobca tvrdil, že títo to robili zadarmo.

30. Podľa výpovede žalobcu v 1. rade samotný otec žalobcu v 1. rade do studne nešiel, ale len zabezpečoval všetky práce navôkol. Zároveň tiež financoval výstavbu uvedenej studne, keďže zakúpil skruže. Financovanie výstavby studne otcom potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa I. E. - matka žalovanej a zároveň sestra žalobcu v 1. rade.

31. Pokiaľ však ide o výkon samotných prác na uvedenej studni, tieto podľa výpovede žalobcu v 1. rade robil samotný žalobca spolu s pánom L. U.l., ako aj jeho otcom - pánom L. F.., a tiež im pomáhal toho času už nebohý ujo D. P., ktorý bol prítomný práve pri osadzovaní betónových skruží, a ešte jeden ďalší toho času už nebohý pán, ktorý im dal na uvedenú studňu celý kryt aj s kľukou.

32. Svedkyňa I. E. naproti tomu tvrdila, že pri výstavbe studne pomáhali chlapci od rodiny Š., čo však žalobca popieral. Zároveň však tiež nepotvrdila, ale ani nevyvrátila, či žalobca s jej výstavbou pomáhal, len uviedla, že si to nepamätá. Svedkyňa v tom čase mala 12 rokov, bola žiačkou ZŠ a podľa jej slov k studni chodila každý deň, lebo tam musela chodiť s jedlom.

33. Svedok L. E. (otec žalovanej), tvrdil že od samotného svokra ( otca žalobcu v 1. rade a matky žalovanej - poznámka súdu) vie, že ju staval práve svokor, avšak uvedený svedok pri samotnej výstavbe tejto studne nebol prítomný.

34. Žalobca tvrdil, že ich otec prehlásil, že studňa bude pre oba domy. Aj výpoveď žalobkyne v 2. rade toto tvrdenie otca žalobcu potvrdzovala, kedy uvedená žalobkyňa navyše uviedla, že sa otec žalobcu v 1. rade mal vyjadriť, že všetko bude napoly a že studňa bude pre obidva domy. Od začiatku sa potom aj tak robilo, že vodu bral aj jeden dom aj druhý dom. Podľa svedkyne I. E. studňu staval otec svedkyne (a zároveň aj otec žalobcu v 1. rade) a bola postavená preto, aby mali vodu a táto studňa bol to jediný zdroj pitnej a úžitkovej vody.

35. Pokiaľ ide o samotné práce, ktoré sa vykonávali podľa výpovede žalobcu v 1. rade, pri jej kopaní sa snažili túto studňu umiestniť v strede, avšak chodil im tam pán s prútikom, a tak sa studňa mohla posunúť o XX-XX cm do strany terajšieho pozemku žalobcu, ako aj do strany pozemku terajšej žalovanej, podľa toho ako mu ten prútik ukazoval. Podľa svedkyne I. E. pri týchto výkopových prácach bola tam rozložená trojnožka, lano a niekedy sa stávalo, že tam musela pomôcť a vyťahovať odtiaľ odpad.

36. Z vykonanej ohliadky je zrejmé, že v studni sú betónové skruže, ktoré podľa tvrdení žalobcov sa osadzovali práve pri výstavbe studne v roku XXXX. Žalobca v 1. rade uvádzal, že pri výstavbe tej studne, sa dali do studne tieto skruže a následne sa vybetónoval ten základ a na ten základ sa potom dala strieška s kľukou. Podľa vyjadrenia žalobcu v 1. rade sa tak betónový základ robil už v tom istom čase, ako sa osadzovali skruže do tejto studne, pričom tieto sa osadzovali hneď, ako sa studňa kopala. Podľa jeho vyjadrenia pri osadzovaní skruži muselo byť aspoň 5 ľudí, ktorí ich osadzovali do diery, potom sa betónovalo. Samotný zrub studne im podľa vyjadrenia žalobcu robil stolár - p. Š., ktorý bol kamarát otca žalobcu v 1. rade. Svedkyňa I. E. poprela, že by pri výstavbe studne do roku XXXX bol použitý betón. Podľa vyjadrenia žalovanej v rámci vykonanej ohliadky na mieste samom, betónové skruže, ktoré súd videl pri ohliadke, osadzoval jej dedo L. L..( teda otec žalobcu v 1. rade a matky žalovanej - poznámka súdu). Tiež uviedla, že najprv musela byť vystavaná betónová vrstva a potom až ten plot, ktorý popisovali žalobcovia.

37. Samotný žalobca v 1. rade pri ohliadke na mieste samom uviedol, že príklop na studňu zakupoval on, a je to ten istý príklop, ktorý je tam aj doteraz, akurát sa na neho pribetónoval vrch. Naproti tomu žalovaná uvádzala, že predmetný príklop osadil jej otec - svedok L. E..

38. Žalobca v 1. rade tiež uviedol, že nebol pri tom, keď svedkyňa I. E. spolu so svojim manželom zarovnali základ a dali na to poklop, ale tvrdil, že ten poklop tam dal ich otec. Vie to aj preto, lebo na to zakúpil aj pumpu, ktorú tam nakoniec nedali, keďže to už nebolo potrebné, nakoľko každý z nich už bol na studňu napojený.

39. Podľa výpovede žalobcu v 1. rade vodu z tejto predmetnej studne v roku XXXX napojili na ich čerpadlo, darling, pričom všetky tieto veci im vybavoval ich otec. Aj z výpovede žalobkyne v 2. rade vyplynulo, že v roku XXXX, keď sa už nasťahovali do tohto ich domu, prívod vody bol zabezpečovaný zo studne, a to priamo do darlingu. Uvedené skutočnosti potvrdila aj samotná svedkyňa I. E., podľa ktorej sa žalobca v 1. rade na predmetnú studňu napojil v roku XXXX, kedy sa nasťahovali do svojho domu, a to zospodu, takže vtedy už táto studňa teda bola funkčná.

40. Podľa výpovede žalobkyne v 2. rade s manželom- teda žalobcom v 1. rade sa niekedy v roku XXXX R. XXXX dohodli, že všetko budú mať spoločné, teda dom, záhradu a studňu.

41. Zo zápisu na Liste vlastníctva č. XXX vedenom pre uvedené katastrálne územie F. Š. vyplynulo, že žalobcovia sú skutočne toho času vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/1 k celku nehnuteľností zapísaných na uvedenom liste vlastníctva, teda ako rodinného domu súpisné číslo XXX stojaceho na parcele č. XXX/X tak aj samotnej tejto parcely.

42. Svedkyňa I. E. , ako aj svedok L. E.ák, - rodičia žalovanej na základe kúpnej zmluvy spísanej Štátnym notárstvom v F. O. X. dňa XX.XX.XXXX vo forme notárskej zápisnice sp.zn. O. XXX/XX, O. XXX/XX nadobudli od rodičov žalobcu v 1. rade a matky žalovanej ako vlastníkov nehnuteľnosti zapísané v tom čase na Liste vlastníctva č. XX, M..Ú.. F. Š. a síce parcelu číslo XXX/X a započatú stavbu rodinného domu na tejto parcele, v tom čase podľa popisu uvedeného v tejto zápisnici pozostávajúcu z obvodových múrov tohto rodinného domu, ktoré boli pokryté strechou ( čl. I zmluvy), a to za ujednanú kúpnu cenu XX.XXX,--M.. ( čl. II zmluvy). Podľa čl. IV odpredávatelia ručili za bezbremennosť a za prípadné vady , ktoré by nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto kúpnej zmluvy, obťažovali, pričom zároveň títo odpredávatelia osvedčovali, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto kúpnej zmluvy , nie sú zaťažené nijakými ťarchami ani právnymi závadami.

43. Podľa svedkyne I. E. v čase uvedeného odpredaja mala mať sporná studňa iba striešku, ktorá bola spadnutá v studni. To všetko bolo potrebné dať dole, omurovať, obetónovať a to podľa jej výpovede spravila samotná táto svedkyňa spolu so svojim manželom. Túto studňu teda podľa jej výpovede s manželom dokončovali a v roku XXXX na túto studňu napojili aj svoj dom. Podľa výpovede uvedenej svedkyne studňa mala v tom čase striešku, reťaz a rúčku a vodu z nej ťahali a v roku XXXX-XXXX museli túto studňu omurovať a obetónovať a nikto im s tým finančne nepomáhal.

44. Podľa svedka L. E. ( otca žalovanej) v roku XXXX predmetnú studňu podľa jeho slov opravoval, nakoľko bola v dezolátnom stave. V tom čase boli vo vnútri tejto studne už skruže, vedro na reťazi a

kľuka. Uvedený svedok mal opravovať samotný vrch tejto studne , kedy jej dal betón, poklop, aby do nej nepršalo urobil striešku.

45. Podľa výpovede žalobkyne v 2. rade sa uvedená svedkyňa - mama žalovanej nasťahovala do ich domu asi v roku XXXX R. XXXX , kedy hneď na to bez problémov mala pripojenú vodu zo studne.

46. Podľa vyjadrenia žalovanej predmetná studňa má súčasnú podobu od augusta XXXX, kedy ju táto zrekonštruovala.

47. Z výpovede žalobcov vyplynulo, že pozemok si zahradzovali samotní rodičia žalovanej, a to tak, aby sa aj žalobcovia mohli dostať do studne cez poklop, ktorý však ostal na strane rodičov žalovanej. Aby ten plot nešiel stredom poklopu studne, tak sa rodičia žalovanej podľa názoru žalobcov posunuli s plotom na hranicu 20 cm do pozemku žalobcov. Posun plotu 20 cm do pozemku žalobcov bol so súhlasom žalobcov a poklop ostal celý. Po tom, čo sa postavil plot sa postavili aj dvierka v plote a bolo dohodnuté, že keď bude niečo potrebné čistiť, tak žalobcovia môžu ísť k tej studni cez tieto dvierka. Podľa svedkyne I. E. bol tento plot postavený okolo roku XXXX. Potvrdila, že na tomto plote boli dvierka, ktoré spravila spoločne s manželom.

48. Medzi stranami sporu nie je sporné, že v súčasnosti sú uvedené dvierka zamknuté a že žalobcovia cez ne nemajú prístup k studni.

49. Pokiaľ ide o samotnú údržbu predmetnej studne podľa výpovede žalobcu v 1. rade v roku XXXX v studni poklesol vodný stĺpec, takže vtedy zabezpečil jedného pána z dediny, ktorým bol baník U. L., a urobil odstrel a tak zabezpečil vodu do studne. Vtedy ju aj podmurovali. Aj žalobkyňa v 2. rade potvrdila, že žalobca v 1. rade priniesol do tejto studne cisternu vody. Od uvedeného roku XXXX, ako uviedol žalobca v 1. rade doteraz z ich strany nikto do tej studne nevkročil , a teda v tej studni nebol asi 15-17 rokov, lebo im všetko funguje. Aj žalobkyňa v 2. rade potvrdila, že za posledných 5 rokov nevynaložili žiadne finančné prostriedky na jej údržbu.

50. Podľa výpovede žalovanej potvrdenej aj výpoveďou svedkyne I. E. jej rodičia dali predmetnú studňu čistiť dvakrát. Následne v auguste XXXX ju dala vyčistiť už samotná žalovaná na svoje náklady.

51. Písomným podaním zo dňa X.XX.XXXX I. E. - matka žalovanej žalobcom oznámila, že jej je zrejmé, na základe čoho žalobcovia dospeli k záveru, že je potrebné vysporiadať právny vzťah k uvedenej studni a súčasne aj vecné bremeno a v snahe predísť súdnemu konaniu ich vyzvala, aby jej v lehote 10 dní písomne uviedli ich návrh a podklady k návrhu, aby sa mohla k nemu vyjadriť.

52. Písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX žalobcovia požiadali L. E. R. I.M. E., t.j. rodičov žalovanej , o zriadenie vecného bremena k spoločnej studni , t.j. prístupu k studni, jej užívania a čerpanie vody, umiestnenie vodovodného potrubia, nakoľko v čase spísania uvedeného podania nedošlo ešte k žiadnej dohode o jeho zriadení.

53. Písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX adresovaným žalobcom menovaní rodičia žalovanej týmto oznámili, že k zriadeniu vecného bremena na studňu, ktorá sa nachádza na parcele XXX/X sa už vyjadrovali v minulosti na základe listu žalobcov zo dňa XX.X.XXXX ich listom zo dňa X.XX.XXXX, ktorý mali žalobcovia obdržať, pričom menovaní uviedli, že ich stanovisko je nemenné.

54. Písomným podaním zo dňa X.X.XXXX žalovaná ( súčasná výlučná vlastníčka parcely č. XXX/X) oznámila žalobcom, že im bude dňa XX.X.XXXX odpojené vodovodné potrubie zo studne, nakoľko nehnuteľnosť zmenila majiteľa.

55. Podľa žalovanej žalobcov upozornila na to, že budú odpojení kvôli tomu, že sa stala novým vlastníkom pozemku a poklesla jej vtedy voda, tak že jej zo studne ani nešla. Nemohli teda brať túto vodu zo studne. K napojeniu pálenice, došlo v roku XXXX R. XXXX.

56. Podľa výpovedí oboch strán sporu tak jedna ako aj druhá strana sporu je napojená ako na studňu tak aj na verejný vodovod.

57. Podľa a ( ) / ďalej len ako „ “/ , predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.

58. Podľa a , veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

59. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

60. Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

61. Podľa , vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

62. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

63. Podľa , a k nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

64. Podľa článku 11 ods. 4 ústavného , ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ( ďalej len ako „ Listina“) , vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

65. Podľa , vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

66. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť.

67. Na začiatku sporu sa súd musel vysporiadať najprv s otázkou, či sporná studňa je vôbec vecou v zmysle občianskoprávnej úpravy.

68. Podľa a veci môžu byť buď hnuteľné , alebo nehnuteľné, pričom pod nehnuteľnosťami sa pre občianskoprávne vzťahy rozumejú len pozemky alebo potom stavby spojené so zemou pevným základom.

69. V prípade spornej studne teda súd musel skúmať, či táto spĺňa definíciu stavby spojenej so zemou pevným základom.

70. Po X. X. XXXX, kedy nadobudol účinnosť (ďalej len " "), ktorý definuje v nehnuteľnosti ako pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, považuje judikatúra studňu za samostatnú vec, ktorá je príslušenstvom hlavnej veci. K takémuto záveru dospel bývalý Najvyšší súd v rozbore a zhodnotenie notárske praxe a konania o dedičstve a v konaní o registrácii zmlúv (P. /. XX K. XX. X. XXXX), uverejnenom vo Zborníku Najvyššieho súdu ČSSR, F. P. XXXX, keď uviedol, že "pozemky pridelené rozhodnutím

ONV do osobného občanov ... môžu byť opatrené stavbami rôzneho druhu (šopa, altánky atď.), zariadeniami (studňou, vodovodným vedením, bazény atď.) alebo vysadené najrôznejšími porastom. Uvádzané stavby, zariadenia a porasty však nemôžu byť predmetom, kúpnej zmluvy, ak nemajú povahu samostatných vecí, čo spravidla u týchto stavieb, zariadení, tým menej potom u porastov nebýva. Ide totiž takmer vždy o súčasť pozemku (v zmysle ustanovenia ), ako je tomu zjavne napr. u porastov alebo o príslušenstvo veci (v zmysle ustanovenia ObčZ), ako je tomu u studní a pivníc na týchto pozemkoch (s. 592 Zborníku). ". Ak je studňa príslušenstvom veci, musí byť aj samostatným predmetom práv a povinností, pretože príslušenstvom môžu byť len samostatné veci. Studňa je ako výsledok stavebnej ľudskej činnosti - stavba nehnuteľná - hospodárskym zariadením určeným na čerpanie vody. ( porovnaj aj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. XXCdo XX/XXXX K. Y. XX.X.XXXX).

71. Podľa okolností veci môže byť studňa samostatnou vecou (stavbou v zmysle občianskeho práva) alebo súčasťou pozemku. Ak má byť studňa samostatnou vecí a predmetom právnych vzťahov, potom nestačí jej užitočnosť, t.j. že slúži potrebám ľudí, ale musí ísť aj o hmotný predmet (res corporalis). Pre studňu, ak má byť samostatnou vecou v zmysle , musí platiť to, čo pre ostatné hmotné predmety, t.j., že je materiálne povahy (preto nie je vecou určitý priestor) a že je oddelená od ostatných vecí (žiadna jej časť neprelína, nemieša sa s vecou inou - preto nie je súčasťou veci inej). Studňa je teda stavbou a teda samostatnou vecou v zmysle občianskoprávnom (bez ohľadu na poňatie vodohospodárske), ak je výsledkom ľudskej stavebnej činnosti, ktorou bola vytvorená určitá, prevažne podzemná konštrukcia, ktorá v smere dovnútra ohraničuje priestor, ktorý má byť sčasti zaplnený vodou a sčasti slúžiť jej čerpaniu. Ak nemá studňa žiadnu konštrukciu, nejde o samostatnú vec, ale o súčasť pozemku (išlo by napr. o obyčajný nespracovaný vrt, nijako nevymedzený proti okoliu). Z uvedeného potom vyplýva, že nie každá studňa je samostatnou vecou a že záleží na spôsobe jej vykonania. ( porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. XXCdo XXXX/XXXX K. Y. XX.XX.XXXX).

72. Podľa českej judikatúry tiež pri riešení toho, či konkrétna studňa je vecou a samostatným predmetom právnych vzťahov, možno primerane vyjsť zo zásad uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu z 26. augusta 2003, sp. zn. XX N. XXXX/XXXX, Súbor č. N. XXXX, v ktorom sa uvádza, že "Pri riešení otázky, či určitá hrádza rybníka je samostatnou vecou alebo či ide o súčasť pozemku, je potrebné vychádzať zo stavebného prevedenia hrádze a z toho, či možno určiť, kde končí pozemok a začína samotná hrádza; teda či možno vymedziť a oddeliť vlastníctvo vlastníka pozemku a vlastníka hrádze ".( opätovne porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. XXCdo XXXX/XXXX K. Y. XX.XX.XXXX).

73. V danom spore bolo preukázané, že predmetná sporná studňa je tvorená betónovými skružami a jej vonkajší nadzemný obvod tvorí betónový múrik. Ako vyplynulo zo znaleckého posudku č. XX/XXXX ide o betónovú skruž o priemere 60 cm pričom vonkajší obvod uvedenej studne tvorí betónový múrik. Z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že betónový základ studne je vo výške cca 1m a vo vnútri studne sú betónové skruže, ktoré sú voľným okom viditeľné. Základ v studni pokračuje smerom k zemi do hĺbky cca 60 cm. Studňa má mriežku, drevený obklad, kanadský šindeľ a vo vnútri je zabezpečená kovovým príklopom.

74. Je teda zrejmé, že uvedené betónové skruže predstavujú prevažne podzemnú konštrukciu, ktorá v smere dovnútra ohraničuje priestor tejto studne, ktorý má byť sčasti zaplnený vodou a sčasti slúžiť jej čerpaniu, od okolitých pozemkov. Nejde o nejaký obyčajný nespracovaný vrt, ktorý by nebol nijako nevymedzený oproti okoliu.

75. Za takýchto okolností si teda súd ustálil, že predmetná studňa v čase rozhodovania súdu predstavuje stavbu v zmysle a v nadväznosti na to je teda aj vecou v zmysle občianskoprávnej úpravy podľa .

76. Žalobcovia v danom spore žiadali zriadiť v ich prospech ako vlastníkov parcely č. XXX/X vecného bremena spočívajúceho v práve ich prístupu na susedný pozemok - parcelu číslo XXX/X , nachádzajúcu sa vo výlučnom vlastníctve žalovanej a to , za účelom jednak užívania predmetnej spornej studne ,a jednak za účelom vykonania potrebných opráv a úprav tejto studne a na ňu napojeného vodovodného potrubia, a zároveň uloženia povinnosti žalovanej strpieť výkon tohto ich práva.

77. V tejto súvislosti súd uvádza, že vecné bremená môžu vzniknúť okrem iného rozhodnutím príslušného orgánu , a to : a./ rozhodnutím súdu, alebo b./ rozhodnutím orgánu verejnej správy.

78. V oboch prípadoch tieto rozhodnutia musia vychádzať z konkrétneho zákonného dôvodu; ani súd a ani orgán verejnej správy nemôžu zriadiť vecné bremeno na základe vlastnej úvahy. Súd preto nemôže svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v iných prípadoch , ako v tých , ktoré sú upravené v ustanoveniach . A to ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nevyhnutným východiskom na jeho riešenie ( pozri uznesenie NS ČR sp.zn. XX N.).

XX. Podľa súčasnej právnej úpravy zakotvenej v možno rozhodnutím súdu zriadiť vecné bremeno v troch prípadoch :

a./ podľa pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci, kedy súd môže zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka novovzniknutej nehnuteľnosti .

b./ podľa , kedy môže súd usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno , ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

c./ podľa v prípade ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

80. V danom spore sa nejednalo o prípad zriadenia vecného bremena podľa , keďže medzi stranami sporu sa neviedol spor o vyporiadenie ich spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ale ani o prípad zriadenia vecného bremena podľa , keďže predmetom tejto žaloby nebolo rozhodovanie o žalobe vlastníka pozemku , ktorou by žiadal odstránenie stavby na tomto jeho pozemku na náklady toho, kto stavbu zriadil.

81. Je teda zrejmé, že do úvahy v danom spore prichádzalo len posudzovanie tejto žaloby žalobcov podľa .

82. K tomuto súd poznamenáva, že zriadiť vecné bremeno podľa možno len ako vecné bremeno práva cesty a to za splnenia troch podmienok :

a./ vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku b./ prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak , a c./ neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

83. Petit žaloby žalobcov síce jednoznačne nebol formulovaný tak, že by títo žiadali o zriadenie vecného bremena práva cesty k spornej stavbe studne , keďže sa ním dožadovali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve ich prístupu na parcelu žalovanej číslo XXX/X K. účelom užívania spornej studne a jej údržby, avšak v kontexte obsahu celej žaloby sa dalo konštatovať, že táto smeruje práve k takémuto typu žaloby, teda žaloby o zriadenie vecného bremena práva cesty k danej studni. Súd preto skúmal splnenie práve týchto vyššie uvedených podmienok vyplývajúcich z .

84. Prvou zo základných podmienok pre postup zriaďovania vecného bremena podľa je požiadavka, aby vlastník stavby, v danom prípade spornej studne nebol súčasne aj vlastníkom priľahlého pozemku.

85. Otázka vlastníctva studne je medzi stranami sporu sporná. To však nič nebráni tomu, aby súd posudzoval splnenie podmienok pre zriadenie vecného bremena podľa vyššie vedeného ustanovenia aj bez predbežného doriešenia uvedenej predbežnej otázky vlastníctva studne.

86. V prípade posudzovania splnenia prvej z vyššie uvedených troch podmienok pre zriadenie vecného bremena je totiž významné aj posúdenie otázky „priľahlého pozemku“, na ktorom sa má sporná stavba nachádzať.

87. Podľa ustálenej judikatúry priľahlým pozemkom je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Priľahlým pozemkom sa nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky , ktoré sú na zriadené cesty potrebné, to znamená aj pozemky vzdialenejšie. Sú to všetky pozemky , cez ktoré sa vlastník môže k verejnej komunikácii dostať. / porovnaj Fekete , I. : . 2.zväzok( Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : W. XXXX, F.. XXX/.

XX. V danom spore bolo preukázané, že predmetná studňa , tvorená betónovou skružou o priemere 60 cm, ktorej vonkajší obvod tvorí ešte betónový múrik, sa nachádza ako na pozemku žalovanej parcelné číslo XXX/X, tak aj na pozemku žalobcov parcelné číslo XXX/X, keďže z celkového priemeru skruže tejto studne sa na uvedenom pozemku žalobcov nachádza XX cm tejto studne a na uvedenom pozemku žalovanej XX cm tejto studne.

89. Za takéhoto stavu veci už len vzhľadom na danú skutočnosť nie je možné hovoriť o splnení prvej podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa , a síce oddeleného vlastníctva stavby od vlastníctva priľahlého pozemku.

90. Ak by totiž aj bolo preukázané spoluvlastníctvo žalobcov k spornej studni, prípadne aspoň žalobcu v 1. rade , v žiadnom prípade by sa nedalo tvrdiť, že títo nie sú zároveň spoluvlastníkmi priľahlého pozemku k tejto stavbe, keďže reálne sa uvedená studňa nachádza aj na ich parcele číslo XXX/X, odkiaľ si tak vedia aj bez zriadenia vecného bremena práva cesty po pozemku žalovanej zabezpečiť prístup k tejto studni.

91. Týmto je zároveň vyvrátené splnenie aj ďalšej a to v poradí druhej podmienky nevyhnutnej pre zriadenie uvedeného vecného bremena, a síce že prístup k uvedenej studni si žalobcovia nemôžu zabezpečiť inak.

92. Práve naopak, skutočnosť, že sa predmetná studňa nachádza čiastočne aj na ich pozemku im umožňuje zabezpečiť si prístup k nej práve z tohto ich pozemku.

93. Okolnosť, že im vo využívaní tejto studne bráni v súčasnej dobe žalovaná tým, že je studňa zahradená plotom a prístupové dvierka cez tento plot sú pre nich uzamknuté nie je tou skutočnosťou, ktorá by žalobcov oprávňovala podať ten typ žaloby, ktorý si uplatnili v tomto spore, teda žalobu na zriadenie vecného bremena práva prechodu po pozemku žalovanej k tejto studni.

94. V tejto súvislosti súd tiež poznamenáva, že v prípade, že zriadenie nového prístupu vlastníkom stavby bude nákladné, ide už len o súkromný majetkový záujem, ktorý nemožno uspokojiť na úkor iného vlastníka zriadením nevyhnutnej cesty; navyše tu nebudú zákonné podmienky pre zriadenie tohto práva, ktoré sú dané len v prípade, že "prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak".(porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. XXCdo XXXX/XXXX K. Y. XX.XX.XXXX).

95. Vzhľadom na nesplnenie vyššie uvedených podmienok pre zriadenie vecného bremena práva prechodu súd už ďalej neriešil otázku a to ani ako predbežnú spoluvlastníctva strán sporu k predmetnej studni, a žalobu žalobcu zamietol.

96. Žalobcovia v rámci záverečného prednesu ich právneho zástupcu navrhli, aby v prípade zriadenia požadovaného vecného bremena zaviazal súd žalobcov na úhradu odplaty vo výške X,- W., majúc za to, že vzhľadom na všetky okolnosti posudzovaného prípadu, hlavne na to aký je rozsah požadovaného vecného bremena, ako tiež na to, že v minulosti mali prístup k tejto službe zo strany právnych predchodcov žalovanej, považujú uvedenú odplatu za zriadenie vecného bremena za primeranú.

97. Súd uvádza, že vo verejnom záujme je aj zabezpečenie riadneho užívania stavieb ich vlastníkmi; ide tu nielen o verejný záujem na tom, aby vlastnícke právo vlastníka stavby mohlo vykonávať, ale aj o verejný záujem na riadnej údržbe stavby. Tento verejný záujem je vyjadrený aj v o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktoré vlastníkovi stavby ukladá verejnoprávnu povinnosť v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a

s rozhodnutím stavebného úradu ( stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Je zjavné, že splnenie tejto povinnosti je vo verejnom záujme a že ich nemožno zabezpečiť bez prístupu vlastníka k stavbe. Možno tiež dodať, že zabezpečenie tzv. nevyhnutnej cesty (cesty z núdze) je tradičným inštitútom občianskeho práva (porov. Zákon č. 140/1896 ř.z., o udeľovaní ciest nevyhnutných, platný do 31. 12. 1950). (porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. XXCdo XXXX/XXXX K. Y. XX.XX.XXXX).

98. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pre výklad je základnou interpretačnou pomôckou čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd ( ďalej len ako „ Listina“ - poznámka súdu). S prihliadnutím k uvedenému ustanoveniu Listiny možno zriadiť vecné bremeno cesty podľa len za náhradu; dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo podľa článku. 11 ods. 4 Listiny, bez toho aby bolo nevyhnutné toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily (porov. tiež nález pléna Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS XX/XX). Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenie práva cesty utrpí. Udelenie náhrady je hmotnoprávne podmienkou pre zriadenie práva cesty. Situácia predvídaná v predstavuje konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty je preto potrebné dbať, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. (porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. XXCdo XXXX/XXXX K. Y. XX.XX.XXXX).

99. Vzhľadom na uvedené preto by sa súd v prípade zriadenia vecného bremena musel zaoberal aj určením náhrady za zriadenie takéhoto vecného bremena, bez ohľadu na to, či to bolo zo strany žalobcov navrhnuté, alebo nie, prípadne ak by aj navrhovali zriadenie takéhoto vecného bremena bezodplatne. To v konečnom dôsledku znamená, že záverečný prednes právneho zástupcu žalobcov, v ktorom v ich mene navrhoval v prípade zriadenia nimi požadovaného vecného bremena ich zároveň zaviazať na úhradu odplaty vo výške X,- W., súd nepovažoval za rozšírenie ich žaloby, keďže o takomto plnení by musel zo zákona rozhodnúť aj bez návrhu, a preto o ňom ani osobitne procesne nerozhodoval.

100. Podľa , ( ďalej len ako „CSP“), neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

101. Vzhľadom k tomu že v tomto sporovom konaní súd žalobu žalobcov zamietol, súd v súlade s ust. 335 ods. 1 aj bez návrhu strán sporu zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX K. Y. XX.XX.XXXX.

102. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

103. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

104. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

105. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

106. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

107. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

108. O trovách konania strán sporu súd rozhodol podľa a a žalobcov zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalovanej v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto spore, to znamená v plnom rozsahu .

109. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. X N. K. Y. XX.XX.XXXX, ako aj v uznesení sp. zn. X N. XXX/XXXX K. Y. XX. U. XXXX, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.

110. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( , / ďalej len ako „ “/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.