Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/184/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcov: 1) U. L., O.. XX.XX.XXXX R. X) E. L., O.. XX.XX.XXXX, D. V. K. XXX/XX, F. Š., obaja zastúpení advokátom Mgr. Petrom Lindemanom, so sídlom v Poprade, Murgašova 86/1, proti žalovanej: U.. M. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. K. XXX/XX, F. Š., zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Barabásom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 45, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10. februára 2020 č.k. -128 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: I. Zamieta sa žaloba žalobcov zo dňa 12.10.2017. II. Zrušuje sa neodkladné opatrenia nariadené uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -21 zo dňa 13.11.2017. III. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali zriadenia v ich prospech ako vlastníkov pozemku parcela reg. "C" KN číslo 143/3, o výmere 950 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie F. Š., obec Spišský Štvrtok, vecného bremena spočívajúceho v práve prístupu na susedný pozemok parcela reg. "C" KN číslo 143/6, o výmere 867 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XX, katastrálne územie F. Š., obec Spišský Štvrtok, za účelom užívania spoločnej studne umiestnenej na pozemkoch parcela reg. "C" KN číslo 143/3 a 143/6, k. ú. F. Š., vykonania potrebných opráv a úprav spoločnej studne a na ňu napojeného vodovodného potrubia, pričom žalovaná ako vlastník pozemku parcela reg. "C" KN číslo 143/6, k. ú. F. Š., bude povinná výkon tohto práva trpieť.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobcovia sú toho času bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v podiele 1/1 k celku, a to pozemku vedeného ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom 143/3, o výmere 950 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavby - rodinného domu súpisné číslo XXX, stojaceho na vyššie uvedenej parcele č. 143/3, v katastrálnom území F. Š., a to podľa zápisu na Liste vlastníctva č.

XXX vedenom pre uvedené katastrálne územie (ďalej aj ako „parcela č. 143/3“). Žalovaná je toho času výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v podiele 1/1 k celku, a to pozemkov vedených ako parcely registra „C“, a síce parcely pod parcelným číslom 143/6, o výmere 867 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely pod parcelným číslom 143/10, o výmere 48 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcely pod parcelným číslom 143/11, o výmere 35 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavby - rodinného domu, súpisné číslo XXX stojaceho na vyššie uvedenej parcele č. 143/6 a tiež stavby- hospodárskej budovy súpisné číslo XXX stojacej na vyššie uvedenej parcele č. 143/10, všetko v katastrálnom území F. Š., a to podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XX vedenom pre uvedené katastrálne územie (vyššie uvedená parcela č. 143/6 ďalej aj ako „parcela č. 143/6“).

3. Podľa znaleckého posudku č. 16/2019 zo dňa 16.12.2019 súdneho znalca C.. L. V., znalca v odbore geodézia a kartografia, meraním bolo zistené, že na pozemku žalobcov parcelné číslo 143/3 a na pozemku žalovanej parcelné číslo 143/6 sa nachádza studňa, tvorená betónovou skružou o priemere 60 cm, pričom jej vonkajší obvod tvorí betónový múrik. Z celkového priemeru skruže tejto studne sa na uvedenom pozemku žalobcov nachádza 10 cm tejto studne a na uvedenom pozemku žalovanej 50 cm tejto studne, a to podľa zákresu uvedeného v predmetnom znaleckom posudku. Z uvedeného zákresu je tiež evidentné, že na pozemku žalobcov sa nachádza aj časť telesa betónového múrika tejto studne (na zákrese vyznačené sivou farbou). Zo šetrení vykonaných uvedeným znalcom zároveň vyplynulo, že podľa platných údajov katastra nehnuteľností žalobcovia majú pri predmetnej parcele číslo 143/3 evidovanú celkovú výmeru 1250 m2, pričom znalec po zameraní skutkového stavu v teréne zistil, že reálna výmera celého tohto pozemku žalobcov je 1272 m2, čo je o 22 m2 viac ako majú evidované na svojom liste vlastníctva. Žalovaná zasa v spornej časti , t.j. pri parcele č. 143/6 má evidovanú výmeru 1232 m2, avšak podľa skutočnej držby zistenej priamym meraní, žalovaná má skutočnú výmeru 1249 m2, čo je o 17 m2 viac ako ma evidované na svojom liste vlastníctva. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obe strany sporu v skutočnosti majú väčšiu výmeru, ako je evidovaná v katastri nehnuteľností. Zistený výmerový rozdiel je však podľa uvedeného súdneho znalca nepatrného rozsahu a v rámci dovolených odchýlok zadefinovaných vo vykonávacej vyhláške ku katastrálnemu zákonu.

4. Studňa je tvorená betónovým skružami a jej vonkajší obvod tvorí betónový múrik. Z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že betónový základ studne je vo výške cca 1m a vo vnútri studne sú betónové skruže, ktoré sú voľným okom viditeľné. Základ v studni pokračuje smerom k zemi do hĺbky cca 60 cm. Studňa má mriežku, drevený obklad, kanadský šindeľ a vo vnútri je zabezpečená kovovým príklopom. Z ohliadky tiež vyplynulo, že oba vyššie uvedené pozemky strán sporu, na ktorých sa rozprestiera predmetná studňa, oddeľuje plot, spod ktorého vonkajší obvodový betónový múrik presahuje na pozemok žalobcov v rozsahu od 33-26 cm. Na uvedenom plote sú dvere, na ktorých je toho času osadená zámka a tieto dvere vyúsťujú za zadnou stenou hospodárskej budovy žalovanej, ktorá stojí na parcele č. 143/10, pričom od studne sú tieto dvierka vzdialené odhadom cca 3m. Podľa vyjadrenia žalobkyne v minulosti sa žalobcovia cez tieto dvierka dostali k tejto studni, keď potrebovali čerpať vodu. Medzi stranami sporu nie je sporné, že v súčasnosti sú uvedené dvierka zamknuté a že žalobcovia cez ne nemajú prístup k studni. Pokiaľ ide o genézu výstavby spornej studne, z prípisu Miestneho národného výboru Spišský Štvrtok č.: 519/1967 zo dňa 25.04.1967 adresovaného D. L. (starému otcovi žalobcu v 1. rade a matky žalovanej) vyplynulo, že tento obdržal rozhodnutie č. Vyst. /779/67 zo dňa 20.04.1967 od ONV - odbor výstavby v Spišskej Novej Vsi na stavebné pozemky a komunikáciu. Bol upozornený na to, že z jeho parcely vyvlastňujú tri stavebné parcely o výmere 2850 m2 a 2840 m2 na cestu. Zároveň k jeho použitiu mu ponechali jednu parcelu parcelné číslo 195/77 vo výmere 950 m2 a ďalej 1128 m2 pre stavebné parcely už zastavané. Z Geometrického (polohopisného) plánu číslo zákazky 920-0262-7 zo septembra 1966 vyplynulo, že parcela registra EN č. 195/76 susedí s parcelou registra EN č. 195/77, pričom ako vlastník týchto parciel sa uvádza štát. To potvrdzuje aj následný Geometrický (polohopisný) plán č. zákazky 915-0850-6 zo dňa 25.9.1991. Podľa výpovede žalobcu celá ul. Záhradná bola vyvlastnená, pričom bolo dohodnuté, že jeden pozemok dajú jeho otcovi, ale tento musí byť na jeho meno, pričom konanie o tom prebehlo dňa 12.7.1967. Aj svedkyňa I. E.- matka žalovanej osvedčila, že ich otec dostal predmetný pozemok, na ktorom začal kopať studňu, darom od svojho otca v roku 1966 darovacou zmluvou, ktorá je zapísaná aj na katastri. V čase výstavby uvedenej studne na pozemku tak podľa nej parcela č. 195/77 už patrila ich otcovi, zatiaľ čo druhý pozemok nebol ešte vyvlastnený a bol ešte na štáte. Z obsahu kúpnej zmluvy spísanej Štátnym notárstvom v Spišskej Novej Vsi dňa 28.08.1974 spísanej vo forme notárskej zápisnice sp.zn. Nz 630/74, N 649/74 vyplynulo, že v čase odpredaja rozostavaného rodinného domu stojaceho na parcele v tom čase už vedenej pod číslom 143/6 v k.ú. F. Š. rodičom žalovanej, boli odpredávatelia, ktorými boli rodičia žalobcu v 1. rade a matky žalovanej, vedení podľa vtedajšieho zápisu

v LV č. XX už ako vlastníci predmetnej parcely. Podľa výpovede žalobcu v 1. rade následne potom, čo ich otec získal pozemok v priebehu týždňa, samotný žalobca obdržal jeden pozemok, ale nie do vlastníctva, ale len do užívania, a tento mu bol pridelený 12.9.1967. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje rozhodnutie Okresného národného výboru v Spišskej Novej Vsi č.: Fin. 4144/67-Pa zo dňa 12.09.1967, podľa ktorého bol žalobcovi v 1. rade (podľa obsahu uvedeného rozhodnutia v tom čase slobodnému) na jeho žiadosť zo dňa 05.09.1967 pridelený do užívania pozemok číslo EN 195/76 vo výmere 950 m2 v k.ú. F. Š. podľa výpisu z LV č. X uvedeného katastrálneho územia, a to na stavbu rodinného domu. Medzi stranami sporu nie je sporné, že pozemok parcelné číslo 195/76, o výmere 950 m2, ktorý je v súčasnej dobe vedený ako parcela č. 143/3 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a pozemok parcelné číslo 195/77, o výmere 950 m2 je v súčasnej dobe vedený ako parcely č. 143/6, č. 143/10 a č. 143/11 v k. ú. F. Š., nachádzajúce sa vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Podľa výpovede žalobcu v 1. rade jeho otec chcel postaviť dom ako pre seba, tak aj pre tohto žalobcu, ale keďže sa okolo pozemku žalobcu ešte špekulovalo, začali kopať základy studne. Jeho otec následne okamžite začal kopať základy domu hneď, ako mali vodu z tej studne. Otec najprv postavil rodinný dom žalobcu v 1. rade, ktorý dostal pod strechu, ďalej studňu a následne začal stavať svoj rodinný dom, ktorý tiež dostal pod strechu. Podľa výpovede žalobkyne v 2. rade po návrate žalobcu v 1. rade z vojny v tom čase ich dom už bol rozostavaný. V uvedenom období následne otec žalobcu v 1. rade začal s výstavbou aj druhého rodinného domu. V roku 1970 sa žalobcovia zobrali a v tom čase sa žalobca naplno oddal výstavbe ich rodinného domu, pretože jeho otec dovtedy postavil obvodové múry a zakryl strechu. Svedkyňa I. E. nevedela uviesť, ktorý z uvedených domov bol postavený ako prvý, potvrdila len, že ich otec staval dom pre seba na svojom pozemku 195/77, zatiaľ čo jej brat - žalobca v 1. rade si staval svoj dom na pozemku 195/76. Z obsahu kúpnej zmluvy spísanej Štátnym notárstvom v Spišskej Novej Vsi dňa 28.08.1974 spísanej vo forme notárskej zápisnice sp.zn. Nz 630/74, N 649/74 však vyplynulo, že v čase odpredaja rodinného domu stojaceho na parcele v tom čase už vedenej pod číslom 143/6 v k.ú. F. Š. žalovanej, bol uvedený rodinný dom popísaný ako rozostavaný, pričom podľa popisu v tejto zápisnici pozostával z obvodových múrov, ktoré boli pokryté strechou (čl. I zmluvy). Podľa výpovede žalobcu v 1. rade sa uvedená studňa začala stavať v roku 1967, a to po 12.9., kedy žalobca v 1. rade dostal povolenie z okresného úradu, že mu pridelili pozemok a dokončili ju do konca toho istého mesiaca, teda septembra. Túto verziu žalobcu potvrdzuje aj výpoveď žalobkyne v 2. rade, ktorá uvádzala, že studňa bola vykopaná ešte pred tým, ako žalobca v 1. rade odišiel na vojnu, čo sa stalo dňa 3.10.1967. Naproti tomu svedkyňa I. E.- matka žalovanej tvrdila, že predmetnú studňu staval otec svedkyne (a zároveň aj otec žalobcu v 1. rade) na jar 1967. Svedok L. E. (otec žalovanej) pri prvotnej výstavbe studne nebol prítomný. Podľa Čestného prehlásenia podpísaného v Michalovciach dňa 20.09.2017 L. L., O.. XX.XX.XXXX, uvedený pán spoločne s L. L., O.. XX.XX.XXXX, K. XX.XX.XXXX (otec tohto pána), žalobcom v 1. rade a L. L., O.. XX.XX.XXXX, K. XX.XX.XXXX (otcom žalobcu v 1. rade) spoločne v roku 1967 kopali studňu pre žalobcu v 1. rade a jeho otca v Spišskom Štvrtku na K. H., pričom sa studňa kopala na hranici ich susediacich pozemkoch tak, aby mohla byť využívaná obidvoma vlastníkmi a užívateľmi pozemkov. Podľa výpovede žalobcu v 1. rade studňu stavali tak, ako boli vytýčené pozemky. Svedkyňa I. E. - matka žalovanej uvedenú skutočnosť potvrdzovala, avšak tiež dodala, že pán L. F.. dostal za to od ich otca aj zaplatené. Žalobca tvrdil, že títo to robili zadarmo. Podľa výpovede žalobcu v 1. rade samotný otec žalobcu v 1. rade do studne nešiel, ale len zabezpečoval všetky práce navôkol. Zároveň tiež financoval výstavbu uvedenej studne, keďže zakúpil skruže. Financovanie výstavby studne otcom potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa I. E. - matka žalovanej a zároveň sestra žalobcu v 1. rade. Pokiaľ však ide o výkon samotných prác na uvedenej studni, tieto podľa výpovede žalobcu v 1. rade robil samotný žalobca spolu s pánom Jakubom ml., ako aj jeho otcom - pánom L. F.., a tiež im pomáhal toho času už nebohý ujo D. P., ktorý bol prítomný práve pri osadzovaní betónových skruží, a ešte jeden ďalší toho času už nebohý pán, ktorý im dal na uvedenú studňu celý kryt aj s kľukou. Svedkyňa I. E. naproti tomu tvrdila, že pri výstavbe studne pomáhali chlapci od rodiny Š., čo však žalobca popieral. Zároveň uviedla, že si nepamätá, či žalobca s jej výstavbou pomáhal. Svedok L. E. (otec žalovanej) tvrdil, že od samotného svokra (otca žalobcu v 1. rade a matky žalovanej - poznámka súdu) vie, že ju staval práve svokor, avšak svedok pri výstavbe studne nebol prítomný. Žalobca tvrdil, že ich otec prehlásil, že studňa bude pre oba domy. Aj výpoveď žalobkyne v 2. rade toto tvrdenie otca žalobcu potvrdzovala, keď žalobkyňa navyše uviedla, že sa otec žalobcu mal vyjadriť, že všetko bude napoly, a že studňa bude pre obidva domy. Od začiatku sa potom aj tak robilo, že vodu bral aj jeden dom, aj druhý dom. Podľa svedkyne I. E. studňu staval otec svedkyne (a zároveň aj otec žalobcu v 1. rade) a bola postavená preto, aby mali vodu a táto studňa bol jediný zdroj pitnej a úžitkovej vody. Podľa vyjadrenia žalovanej predmetná studňa má súčasnú podobu od augusta 2017, kedy ju táto zrekonštruovala. Z výpovede žalobcov vyplynulo, že pozemok si zahradzovali samotní rodičia žalovanej, a to tak, aby sa aj žalobcovia mohli dostať do studne cez poklop, ktorý však ostal na

strane rodičov žalovanej. Aby ten plot nešiel stredom poklopu studne, tak sa rodičia žalovanej podľa názoru žalobcov posunuli s plotom na hranicu 20 cm do pozemku žalobcov. Posun plotu 20 cm do pozemku žalobcov bol so súhlasom žalobcov a poklop ostal celý. Po tom, čo sa postavil plot, sa postavili aj dvierka v plote a bolo dohodnuté, že keď bude niečo potrebné čistiť, tak žalobcovia môžu ísť k tej studni cez tieto dvierka. Podľa svedkyne I. E. bol tento plot postavený okolo roku 1978. Potvrdila, že na tomto plote boli dvierka, ktoré spravila spoločne s manželom. Od roku 1970, ako uviedol žalobca v 1. rade, doteraz z ich strany nikto do studne nevkročil, a teda v studni nebol asi 15-17 rokov, lebo im všetko funguje. Písomným podaním zo dňa 11.5.2017 žalobcovia požiadali L. E. R. I. E., t.j. rodičov žalovanej, o zriadenie vecného bremena k spoločnej studni, t.j. prístupu k studni, jej užívania a čerpanie vody, umiestnenie vodovodného potrubia, nakoľko v čase spísania uvedeného podania nedošlo ešte k žiadnej dohode o jeho zriadení. Písomným podaním zo dňa 24.5.2017 adresovaným žalobcom menovaní rodičia žalovanej oznámili, že k zriadeniu vecného bremena na studňu, ktorá sa nachádza na parcele 143/6, sa už vyjadrovali v minulosti na základe listu žalobcov zo dňa 25.9.2013 ich listom zo dňa 4.10.2013, ktorý mali žalobcovia obdržať, pričom uviedli, že ich stanovisko je nemenné. Písomným podaním zo dňa 7.9.2017 žalovaná (súčasná výlučná vlastníčka parcely č. 143/6) oznámila žalobcom, že im bude dňa 18.9.2017 odpojené vodovodné potrubie zo studne, nakoľko nehnuteľnosť zmenila majiteľa. Podľa výpovedí oboch strán sporu, tak jedna, ako aj druhá strana sporu, je napojená ako na studňu, tak aj na verejný vodovod.

5. Vec právne posúdil podľa a , a , , , a , a , článok 11 ods. 4 ústavného

6. V prvom rade sa súd vysporiadal s otázkou, či sporná studňa je vecou v zmysle občianskoprávnej úpravy a v tejto súvislosti skúmal, či spĺňa definíciu stavby spojenej so zemou pevným základom. V danom spore bolo preukázané, že predmetná studňa je tvorená betónovými skružami a jej vonkajší nadzemný obvod tvorí betónový múrik. Z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že studňa má mriežku, drevený obklad, kanadský šindeľ a vo vnútri je zabezpečená kovovým príklopom s tým, že betónové skruže predstavujú prevažne podzemnú konštrukciu, ktorá v smere dovnútra ohraničuje priestor studne, ktorý má byť v časti zaplnený vodou a sčasti slúžiť jej čerpaniu od okolitých pozemkov. Nejde o obyčajný nespracovaný vrt, ktorý by nebol nijako nevymedzený oproti okoliu. Za daných okolností ustálil, že predmetná studňa v čase rozhodovania súdu predstavuje stavbu v zmysle a v nadväznosti na to je vecou v zmysle občianskoprávnej úpravy podľa . Vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena rozhodnutím príslušného orgánu zdôraznil, že umožňuje zriadiť vecné bremeno, konkrétne rozhodnutím súdu v troch prípadoch: podľa pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci, podľa pri usporiadaní pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby a podľa v prípade, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Dospel k záveru, že v danom spore prichádzalo do úvahy len posudzovanie žaloby podľa , podľa ktorého možno vecné bremeno zriadiť ako právo cesty a to za splnenia podmienky a/ vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, b/ prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak a c/ neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Mal za to, že otázka vlastníctva studne medzi stranami sporu bola sporná. To však nebránilo tomu, aby súd posudzoval splnenie podmienok pre zriadenie vecného bremena, pričom považoval za významné aj posúdenie otázky priľahlého pozemku, na ktorom sa sporná stavba má nachádzať. Podľa ustálenej judikatúry priľahlým pozemkom je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Priľahlým pozemkom sa nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú pre zriadené cesty potrebné, to znamená aj pozemky vzdialenejšie. Sú to všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník môže k verejnej komunikácii dostať. V spore bolo preukázané, že studňa tvorená betónovou skružou o priemere 60 cm, ktorej vonkajší obvod tvorí ešte betónový múrik, sa nachádza ako na pozemku žalovanej parcelné číslo 143/6, tak na pozemku žalobcov parcelné číslo 143/3, keďže z celkového priemeru skruže tejto studne sa na uvedenom pozemku žalobcov nachádza 10 cm tejto studne a na uvedenom pozemku žalovanej 50 cm tejto studne. Za takéhoto stavu už len vzhľadom na danú skutočnosť nie je možné hovoriť o splnení prvej podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa a síce oddeleného vlastníctva stavby od vlastníctva priľahlého pozemku. Pokiaľ by totiž aj bolo preukázané spoluvlastníctvo žalobcov k spornej studni, prípadne aspoň žalobcu v 1. rade, v žiadnom prípade by sa nedalo tvrdiť, že títo nie sú zároveň spoluvlastníkmi priľahlého pozemku k tejto stavbe, keďže reálne sa uvedená studňa nachádza aj na ich parcele č. 143/3, odkiaľ si tak vedia aj bez zriadenia vecného bremena po pozemku žalovanej

zabezpečiť prístup k studni. Tým je zároveň vyvrátené splnenie aj ďalšej v poradí druhej podmienky pre zriadenie tohto vecného bremena a síce, že prístup k uvedenej studni si žalobcovia nemôžu zabezpečiť inak. Práve naopak skutočnosť, že sa predmetná studňa nachádza čiastočne aj na ich pozemku, im umožňuje zabezpečiť si prístup k nej práve z tohto pozemku. Okolnosť, že im vo využívaní tejto studne bráni v súčasnej dobe žalovaná tým, že je studňa zahradená plotom a prístupové dvierka cez tento plot sú pre nich uzamknuté, nie je tou skutočnosťou, ktorá by žalobcov oprávňovala podať ten typ žaloby, ktorý si uplatnili v tomto spore, teda žalobu na zriadenie vecného bremena práva prechodu po pozemku žalovanej k tejto studni. Súd tiež poznamenal, že v prípade, že zriadenie nového prístupu vlastníkom stavby bude nákladné, ide už len o súkromný majetkový záujem, ktorý nemožno uspokojiť na úkor iného vlastníka zriadením nevyhnutnej cesty; navyše tu nebudú zákonné podmienky pre zriadenie tohto práva, ktoré sú dané len v prípade, že "prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak"(porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. ze dne 20.07.2005). Vzhľadom na nesplnenie vyššie uvedených podmienok pre zriadenie vecného bremena práva prechodu, súd už ďalej neriešil otázku, a to ani ako predbežnú, spoluvlastníctva strán sporu k predmetnej studni, a žalobu žalobcu zamietol.

7. Nakoľko súd žalobu v predmetnom konaní zamietol, aj bez návrhu podľa zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením súdu zo dňa 13.11.2017 č.k. -21.

8. O trovách konania rozhodol podľa , a , , a tak, že žalobcov zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalovanej v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jej úspechu v tomto spore, teda v plnom rozsahu.

9. Proti predmetnému rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie, keďže s rozhodnutím nesúhlasili a považovali ho za nesprávne, a to z odvolacích dôvodov podľa a . Uviedli, že zhodne so závermi súdu majú za to, že predmetná studňa predstavuje stavbu v zmysle , a je teda vecou v zmysle občiansko-právnej úpravy podľa . Vo vzťahu k vlastníctvu studne mali za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účelom vybudovania predmetnej studne bolo jednoznačne zabezpečiť dodávku vody do dvoch samostatných nehnuteľností - rodinných domov, ktoré boli po výstavbe studne zrealizované jednak na pozemku žalobcov (rodinný dom súp. č. XXX) a jednak na pozemku žalovaných (rodinný dom súp. č. XXX). Výstavbu studne realizoval žalobca 1/ spolu so svojim otcom, pričom ako vyplýva z výpovede žalobcu, následne sa začalo aj s výstavbou oboch nehnuteľností, pričom ako prvý bol dokončený rodinný dom žalobcov a tento od začiatku bol napojený na dodávku vody práve z vybudovanej studne. Výstavba rodinného domu žalobcov bola zrealizovaná v roku 1971, kedy sa žalobcovia aj nasťahovali do tejto stavby a začali ju užívať. Právni predchodcovia žalovanej (manželia E.) sa do svojho rodinného domu nasťahovali približne v roku 1978 a taktiež dodávka vody do ich rodinného domu bola realizovaná zo studne, ktorá bola postavená na tento účel. Z uvedeného vyplýva, že stavba studne bola zrealizovaná výlučne na účely pre zabezpečenie dodávky vody pre obe nehnuteľnosti, je umiestnená na oboch pozemkoch, kde došlo k výstavbe rodinných domov a úmyslom zhotoviteľov studne bolo, aby studňa slúžila obom nehnuteľnostiam a bola v spoločnom vlastníctve vlastníkov rodinných domov a pozemkov na nich stojacich. Preto žalobcovia majú za to, že studňa vlastnícky patrí vlastníkom rodinných domov, na ktorý účel bola studňa pôvodne vybudovaná, teda žalobcom a žalovanej. V tomto smere poukázali tiež na svoje výpovede a vyjadrenia v konaní, najmä na výpoveď žalobcu 1) ohľadne dôvodov, podmienok a spôsobu zhotovenia studne. Skutočnosť, že predmetná studňa zabezpečuje od začiatku dodávku vody do oboch rodinných domov nespochybňovala ani žalovaná strana. V ďalšom vyjadrili nesúhlas s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, pokiaľ tento za stavu, kedy bolo preukázané, že stavba studne sa nachádza sčasti aj na pozemku žalobcov a sčasti na pozemku žalovanej, nie je možné hovoriť o splnení prvej podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa , a to oddeleného vlastníctva stavby od vlastníctva priľahlého pozemku, keď podľa názoru súdu sú žalobcovia vlastníkmi priľahlého pozemku k stavbe, odkiaľ si aj bez zriadenia vecného bremena práva cesty po pozemku žalovanej vedia zabezpečiť prístup k studni, čím je podľa súdu vyvrátené splnenie aj druhej podmienky nevyhnutnej pre zriadenie vecného bremena, a síce, že prístup k studni si žalobcovia nemôžu zabezpečiť inak a navyše práve naopak, skutočnosť, že sa predmetná studňa nachádza čiastočne aj na ich pozemku im umožňuje zabezpečiť si prístup k nej práve z tohto ich pozemku. Tiež mal za to, že okolnosť, že žalobcom vo využívaní studne bráni v súčasnej dobe žalovaná tým, že je studňa zahradená plotom a prístupové dvierka cez plot sú pre žalobcov uzamknuté, nie je tou skutočnosťou, ktorá by žalobcov oprávňovala podať tento typ žaloby, a preto pre nesplnenie vyššie uvedených podmienok pre zriadenie vecného bremena súd žalobu zamietol, bez toho, aby sa zaoberal otázkou vlastníctva

strán sporu k stavbe studne. Tieto právne závery žalobcovia považovali za nesprávne. Uviedli, že ako spoluvlastníci stavby studne majú ako každý vlastník právo predmet vlastníctva riadne užívať a základným predpokladom na využitie tohto oprávnenia je to, že sa k stavbe studne dostanú tak, aby toto oprávnenie mohli fakticky realizovať. K stavbe studne sa žalobcovia za súčasných podmienok môžu dostať jedine tak, že vstúpia na pozemok žalovanej parc. č. 143/6 a len prechodom cez tento pozemok vedia realizovať svoje vlastnícke oprávnenie - studňu plnohodnotne užívať. Tiež nesúhlasili s názorom súdu, že samotné vlastníctvo priľahlého pozemku, respektíve jedného z priľahlých pozemkov k stavbe, bez ďalšieho znamená zabezpečenie prístupu k stavbe a vylúčenie možnosti zriadiť vecné bremeno. Mali za to, že prístup k stavbe by mal byť vždy taký, aby zabezpečil vlastníkovi stavby túto stavbu reálne a fakticky užívať. Takúto možnosť žalobcovia zo svojho pozemku jednoznačne nemajú a tento prístup im nezabezpečuje realizovať ich oprávnenie stavbu studne riadne užívať. Okrem pozemku vo vlastníctve žalobcov parc. č. 143/3 je ďalším priľahlým pozemkom k stavbe studne aj pozemok žalovanej parc. č. 143/6 a každý, kto chce stavbu studne reálne užívať, môže toto svoje oprávnenie realizovať len tým spôsobom, že vstúpi a prejde práve cez tento pozemok parc. č. 143/6. Žalobcovia majú za to, že súd môže v prospech vlastníka stavby zriadiť právo cesty cez cudzí pozemok v zmysle , i keď je táto stavba obklopená pozemkom vlastníka stavby, čo je aj tento posudzovaný prípad. Zákon nevylučuje, aby prístupová cesta k stavbe viedla sčasti po pozemku vlastníka stavby a sčasti po priľahlom pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve vlastníka stavby. Preto právne posúdenie veci súdom je nesprávne a má za následok aj nesprávnosť celého rozhodnutia. Nesúhlasia ani so záverom súdu o tom, že si môžu prístup k stavbe studne zabezpečiť inak, resp., že sa nejedná o vhodný typ žaloby. Žalobcovia nemajú žiaden iný právny dôvod, z ktorého by mohlo vyplývať právo prechádzať cez pozemok žalovanej. Preto im ako spoluvlastníkom stavby studne neostáva nič iné, len domáhať sa zriadenie vecného bremena predmetnou žalobou, pričom účelom je stabilná úprava vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi nehnuteľností, z ktorých jeden vlastník stavby nemá iný prístup k tejto stavbe, než po priľahlom pozemku druhého vlastníka. Na základe toho navrhli odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok, teda výrok I. a jeho nadväzujúce výroky II. a III. a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. zmeniť a to tak, že žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovie.

10. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa plne stotožňuje s odôvodnením predmetného rozsudku. Nad rámec jeho odôvodnenia uviedla, že súčasťou žaloby nie je určenie spôsobu prístupu žalobcov na pozemok žalovanej geometrickým plánom, čo samo o sebe je dôvodom na zamietnutie žaloby, pričom žaloba navyše od začiatku smeruje k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prístupu k nehnuteľnosti, ktorá nie je zapísaná v KN. Žalobcovia taktiež nepreukázali proporcionalitu ich žalobného návrhu. Žalobcovia sa domáhajú zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prístupu na pozemok žalovanej za účelom užívania spoločnej studne, vykonania jej potrebných opráv a úprav, hoci žalobcovia predmetnú studňu v súčasnosti užívajú skrz vodovodné potrubie, predmetná studňa opravy nevyžaduje, nakoľko tieto pravidelne, naposledy v júni 2017, vykonáva žalovaná spolu s jej rodičmi a žalobcovia sa na týchto opravách nikdy nepodieľali a napriek význam ani o to záujem nemali. Zdôraznila, že predmetnú studňu nie je možné užívať povrchovo, čo vyplynulo aj z dokazovania (ohliadka). Nie je teda zrejmé, za akým skutočným účelom žalobcovia podali predmetný žalobný návrh, pričom žalovaná vníma žalobu len ako ďalšie pokračovanie útokov žalobcov voči jej osobe a jej rodičom, nakoľko susedské vzťahy medzi nimi sú už dlhodobo napäté a to z dôvodu najmä minulých dedičských sporov, sporov spojených s pálenicou žalovanej a s včelínom žalobcov. Najmä však žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o tom, že sú vlastníkmi predmetnej studne, či už podielovými, bezpodielovými, respektíve, že jeden z nich je výlučným vlastníkom, pričom ich akúkoľvek formu vlastníctva žalovaná naďalej spochybňuje. Žalobcovia tak nepreukázali ani základnú podmienku pre možnosť zriadenia vecného bremena v zmysle ich návrhu. Považovala tiež za nutné zdôrazniť, že pozemok, ku ktorému sa žalobcovia dožadujú zriadenia práva prístupu, tvorí obydlie žalovanej, jej syna a jej rodičov. Zriadenie vecného bremena v práve spočívajúcom v prístupe na pozemok žalovanej by tak bolo zjavne nedôvodne neprimerané. Navrhla preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť.

11. Ďalšie podania v odvolacom konaní podané neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.9.2021 o 11.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 17.9.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

15. Žalobcovia v odvolaní uplatnili odvolací dôvod podľa a , t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/). 16. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. <aspi:// module='ASPI'&link='%2523191'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. <aspi://module='ASPI'&link='%2523192'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, <aspi:// module='ASPI'&link='%2523193'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='%2523205'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. <aspi:// module='ASPI'&link=''&ucin-k-dni='30.12.9999'> odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody neboli naplnené

20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z až . Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť ani nedostatok dôvodov, pre ktoré súd uplatnený nárok právne posúdil ako nedôvodný a ani to, aby právne posúdenie veci nemalo oporu v príslušnej právnej norme.

21. Predmetom konania je zriadenie vecného bremena podľa ust. , o ktorom súd rozhodol zamietavým spôsobom z dôvodu, že nebola splnená podmienka pre jeho zriadenie, a síce podmienka oddeleného vlastníctva stavby od vlastníctva priľahlého pozemku.

22. Podľa ust. , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

23. V ustanovení je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby (panujúca nehnuteľnosť), ktoré spočíva v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby (zaťažená nehnuteľnosť). Podľa možno zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku. Súd môže rozhodnúť o zriadení vecného bremeno prechodu cez cudzí pozemok len na základe návrhu vlastníka stavby. Z hľadiska súdneho rozhodnutia nie je dôležité, na aké účely stavba slúži (na bývanie alebo podnikanie). Nevyhnutná cesta slúži pre potreby vlastníka stavby a príslušníkov jeho domácnosť (a príležitostné návštevy). Žaloba na zriadenie práva cesty zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť určitá. Musí z nej vyplývať, ku ktorému pozemku a v prospech ktorej stavby má byť právo cesty zriadené. Podmienkou úspešnosti takejto žaloby je predovšetkým splnenie nasledovných hmotnoprávnych podmienok: 1. vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe 2. prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

24. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty je, že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. Podľa súčasného právneho stavu nemusí byť vlastník stavby vlastníkom pozemku, na ktorom stavba stojí, pretože vychádza zo zásady, že stavba nie súčasťou pozemku. Súd môže v prospech vlastníka stavby zriadiť právo cesty cez cudzí pozemok v zmysle , i keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, pravda za podmienky, že sa vlastník cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii (porovnaj ).

25. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Z uvedeného možno vyvodiť, že vecné bremeno cesty podľa nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie, to neplatí, ak sú náklady s tým spojené neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku zriadením vecného bremena. Súčasne platí, že pokiaľ je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesta vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší.

26. V konaní nebolo sporným, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parcely registra C parcelné č. 143/3 o výmere 950 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a stavby - rodinného domu súpisné č. XXX stojaceho na tejto parcele, v katastrálnom území F. Š., zapísaných na LV č. XXX a žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra C parcelné č. 143/6 o výmere 867 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a parcelné č. 143/10 o výmere 48 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a parcelné č. 143/11 o výmere 35 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a tiež stavby - rodinného domu súpisné č. XXX stojaceho na parcele č. 143/6 a tiež stavby - hospodárskej budovy súpisné č. XXX stojacej na parcele č. 143/10, v katastrálnom území Spišský Štvrtok zo zápisom na LV č. XX. V zmysle znaleckého posudku a ohliadky bolo preukázané, že predmetná studňa je tvorená betónovými skružami a jej vonkajší obvod tvorí betónový múrik, betónový základ studne je vo výške cca 1 m a vo vnútri studne sú betónové skruže voľným okom viditeľné, základ v studni pokračuje smerom k zemi do hĺbky cca 60 cm, studňa má mriežku, drevený obklad, kanadský šindeľ a vo vnútri je zabezpečená kovovým príklopom. Na pozemku žalobcov parcelné č. 143/3 a na pozemku žalovanej parcelné č. 143/6 sa nachádza studňa tvorená betónovou skružou o priemere 60 cm, pričom vonkajší obvod uvedenej studne tvorí betónový múrik s tým, že z celkového priemeru skruže studne sa na pozemku žalobcov nachádza 10 cm tejto studne a na pozemku žalovanej 50 cm tejto studne. Napriek tomu, že žalobcovia tvrdili, že sú podieloví spoluvlastníci stavby pôvodne s právnymi predchodcami žalovanej, vykonaním dokazovaním otázka vlastníctva studne zostala medzi stranami sporu sporná, to však nebránilo tomu, aby súd posudzoval splnenie ďalších podmienok pre zriadenie vecného bremena, a to aj bez predbežného doriešenia otázky vlastníctva studne.

27. Súd založil svoj zamietavý výrok prioritne na zhodnotení nesplnenia podmienky oddeleného vlastníctva stavby a priľahlého pozemku.

28. Uvedený záver súdu považuje odvolací súd za správny.

29. Nenaplnenie tejto zákonnej podmienka má základ v skutkovom zistení, podľa ktorého žalobcovia sú spoluvlastníkmi priľahlého pozemku, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že túto okolnosť odvolatelia ani nepopierajú

30. Je totiž potrebné si uvedomiť, ktorý pozemok je z hľadiska zákonnej konštrukcie vecného bremena podľa priľahlým pozemkom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne odkázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej priľahlým pozemkom je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Priľahlým pozemkom sa nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú pre zriadenie cesty potrebné, to znamená aj pozemky vzdialenejšie. Sú to všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník môže k verejnej komunikácii dostať.

31. Odvolatelia pritom sami aj v podanom odvolaní považujú im vlastnícky patriaci pozemok, na ktorom majú postavený svoj dom a na ktorom sčasti je postavená tiež predmetná studňa, za priľahlý pozemok.

32. Odvolací súd pripomína, že zákon nestanovuje podmienku oddeleného vlastníctva stavby s vlastníctvom akéhokoľvek pozemku, ale iba s takým pozemkom, ktorý spĺňa podmienku priľahlého pozemku. Súčasne naplnením tejto zákonnej podmienky je následné skúmanie ďalšej podmienky, a to podmienky, podľa ktorej prístup nemožno zabezpečiť inak, bezpredmetné.

33. Pokiaľ teda ani nebolo sporným, že žalobcom vlastnícky patrí pozemok, na ktorom majú postavený svoj dom a na ktorom sa sčasti nachádza aj predmetná studňa, ktorý je súčasne priľahlým pozemkom, pričom sa bránili v podstate iba tým, že ďalším priľahlým pozemkom je pozemok žalovanej, na ktorej sa nachádza predmetná studňa vo zvyšnej časti, súčasne, že iba prechodom cez tento pozemok (pozemok žalovanej) vedia realizovať svoje vlastnícke oprávnenie - studňu plnohodnotne užívať, takáto obrana nemôže preto obstáť.

34. Za neopodstatnenú je potrebné považovať tiež nesúhlas odvolateľov s vysloveným názorom súdu, podľa ktorého si môžu žalobcovia prístup k stavbe studne zabezpečiť inak, resp., že sa nejedná o vhodný typ žaloby. Ide pritom o polemiku odvolateľov, ktorá nemá relevantný vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Navyše odvolaciemu súdu sa javí, že bezprostredným dôvodom podania predmetnej žaloby bolo konanie žalovanej v podobe písomného upozornenia, že žalobcov odpojí od vodovodného potrubia, pričom odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to, že žalobcovia reálne uskutočňujú výkon tvrdených spoluvlastníckych práv k studni odoberaním vody cez vodovodné potrubie a nie bezprostredným prístupom k studni. Z toho vyplýva, že akokoľvek budú mať žalobcovia zabezpečený prístup k studni, uvedené nebude brániť žalovanej naplniť svoju hrozbu uvedenú v predmetnom písomnom upozornení. Problém teda zrejme nespočíva v prístupe k studni, ale v hrozbe, že žalobcovia budú odpojení od vodovodného potrubia. Na riešenie tejto situácie však slúži žaloba odlišná od tej, ktorá je predmetom tohto konania. Úlohou súdu (tak prvostupňového, ako odvolacieho) pritom nie je poúčať žalobcov o vhodnom type žaloby.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. potvrdil, vrátane súvisiacich výrokov (výroky II. a III.).

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a . Žalovaná bola v dovolacom konaní úspešná, preto má voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).