Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-9-2020.pdf
PDF · 118.73 KB
Case nature
Subarea
9Co/9/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: N.. L. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom B. B. X, X. zastúpeného: Mgr. Andrej Gunár, advokát, Panenská 13, Bratislava proti žalovanému: BLUMENTAL REZIDENCIA II, s.r.o., , Mýtna 48, Bratislava, IČO: 47 257 288 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.októbra 2019 č. k. 23C/42/2019-353, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Nariaďuje neodkladné opatrenie ktorým žalovanému zakazuje nehnuteľnosť, ktorou je :
- 4-izbový byt č. XX - I s príslušenstvom na X. poschodí (ďalej len „Apartmánový byt“) v Budove ubytovacieho zariadenia - popis stavby: G. XX, XX; B.. T.. W. X, súpisné číslo XXXX, nachádzajúcom sa v X., číslo vchodu Námestie Mateja Korvína 2 (ďalej len „Apartmánový dom“), ktorý je postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere X.XXX T.X, zapísaný Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, obec X. - m.č. U. T., katastrálne územie U. T., okres X. N. (ďalej len „Pozemok“);
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve Apartmánového domu a na Pozemku zastavanom Apartmánovým domom vo veľkosti XXXXX/ XXXXXXX, ktorý je daný pomerom podlahovej plochy Bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v Apartmánovom dome (ďalej aj „Spoluvlastnícky podiel k Apartmánovému bytu“);
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXXX/XXXXXX na pozemkoch, ktoré nie sú priľahlými pozemkami, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Bratislave, katastrálny odbor obec Bratislava - m.č. U. T., katastrálne územie U. T., okres Bratislava I: pare. registra „C“ č. XXXX/XX - druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX T., evidovaný na LV č. XXXXX, pare. registra „C“ č. XXXX/XX - druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X T., evidovaný na LV č. XXXXX, pare. registra „C“ č. XXXX/XX - druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX T., evidovaný na LV č. XXXXX, ďalej spolu len „Vnútroblok“); -nebytový priestor označený pod č. X, druh nebytového priestoru: X, nachádzajúci sa v suteréne Apartmánového domu, vchod: B. T. W. X, s ktorým je spojené výhradné užívanie skladového priestoru č. U..XX (ďalej len „W. Č.. U..XX“) a -spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 zo spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXXXX na spoločných častiach, na spoločných zariadeniach a na príslušenstve Apartmánového domu a na Pozemku, ktorý je daný podielom na nebytovom priestore č. 8 a jeho podlahovej plochy k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v Apartmánovom dome (ďalej aj „Spoluvlastnícky podiel ku W. Č.. U..XX“) predať, obstarať predaj, darovať, užívať, zameniť, vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, previesť na tretiu osobu, resp. inak scudziť, prenajať alebo poskytnúť do bezplatného užívania,
zriaďovať zabezpečovací prevod práva, založiť alebo zaťažiť vecným bremenom alebo inak zaťažiť v prospech tretích osôb a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. II. Žalobca je povinný voči žalovanému podať v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej a to žalobu na nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom Zmluvu o prevode vlastníctva k apartmánovému bytu, nebytovému priestoru a spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam uvedeným zmluve označenej ako č. zmluvy budúceho predávajúceho U. N.. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, s tým že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1,3, § 325 ods.1, 2 písm. c), § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1 , § 329 ods. 1 veta prvá , § 329 ods. 2 , § 332 C, § 334, § 336 ods. 1,2,3 , § 340 ods. 1 C.s.p. , keď zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva k apartmánovému bytu, nebytovému priestoru a k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach uzatvorenej dňa 26.02.2019 zistil, že žalobca ako budúci kupujúci a žalovaný ako budúci predávajúci si dohodli podmienky k uzatvoreniu Zmluvy o prevode , za ktorých si strany zmluvné strany jednoznačné a nespochybniteľné vymienili podmienky, za ktorých je povinnosťou oboch zmluvných strán Zmluvu o prevode vlastníctva k apartmánovému bytu, nebytovému priestoru a spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam č. U. N. uzavrieť (ďalej ako „Zmluva o prevode“) špecifikovanému v článku II ZoBZ. Predmetom Zmluvy o prevode mala byť povinnosť žalovaného ako predávajúceho za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 554.812,- € s DPH previesť do výlučného vlastníctva žalobcu ako kupujúceho tak ako sú uvedené v ČI. I Zmluvy o prevode a Kupujúci ich nadobudne za podmienok a spôsobom uvedených v Zmluve o prevode. Z výpisu katastra nehnuteľností, Okres Bratislava, obec Bratislava- Staré Mesto z LV č. XXXX aktuálneho ku dňu rozhodnutia súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných žalobcom, ktoré sú predmetom ZoBZ, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vo výške 1/1 je žalovaný. Zo vzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami vyplynulo, že žalobca trvá na tom, aby si žalovaný splnil povinnosti vyplývajúce zo ZoBZ, má za to„ že jej ustanovenia nijakým spôsobom neporušil a teda, že žalovaný má povinnosť uzatvoriť sním zmluvu o prevode nehnuteľností, tak ako sú špecifikované v článku II ZoBZ. Naopak žalovaný má za to, že si žalobca povinnosti vyplývajúce zo ZoBZ nesplnil a preto nie je možné pristúpiť k uzatvoreniu Zmluvy o prevode. Z listu žalovaného zo dňa 08.10.2019 adresovaného žalobcovi súd zistil, že žalovaný vyzval žalobcu na poskytnutie súčinnosti banke pri výmaze záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX pod č. P.- XXXXX/XXXX.
1.2. Súd prvej inštancie poukázal, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu strane v spore a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho právneho postavenia a to aj v situácii keď súd nemá náležíte zistený stav veci. Rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa neprejudikujú práva a povinnosti strán v spore, čo znamená, že dočasnou úpravou nie je súd viazaný v neskoršom konaní a meritórnym rozhodnutím môže o prejednávanej veci rozhodnúť inak. Neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie musí byť zároveň primerané nároku, mať s ním vecnú súvislosť a musí byť prípustné. Nariadenie neodkladného opatrenia sa opiera o spravdepodobnenie nároku vo veci samej. Jedným z ďalších predpokladov vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dočasnou úpravou pomerov strán v spore je osvedčenie naliehavosti takejto úpravy, ktorou by sa zabránilo vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy. Znamená to, že aspoň v minimálnej miere má byť zrejmé, že žalovaný skutočne koná alebo bude konať tak, že si to vyžaduje okamžitý zásah súdu. 1.3. Vzhľadom na predložené listiny súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného je dôvodný. Súd považoval v danej situácii za spravodlivé poskytnúť ochranu právam žalobcu, ktoré považuje za ohrozené. V prípade, ak by žalovaný konal žalobcom špecifikovaným spôsobom, mohlo byť dôjsť k situácii, že v prípade ak by bol žalobca v konaní vo veci samej úspešný, prípadný exekučný titul by bol nevykonateľný. S poukazom na uvedené konajúci súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nakoľko sa stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi uvádzanými žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň súd uložil žalobcovi povinnosť podať voči žalovanému žalobu vo veci samej a to žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v ZoBZ zo dňa 26.02.2019
1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. keď plne úspešnému žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenia zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a jeho . rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Poukázal nato, že pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: a) nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, sa má javiť prinajmenšom ako dôvodný a existujúci; b) skutočnosti, podmieňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, musia byť reálne (nie úmyselne predstierané alebo vymyslené); c) existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo je nevyhnutne potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Mal zato, že v tomto konaní nebola splnená ani jedna z prezentovaných zákonných podmienok. 2.1. K prvej podmienke označenej pod písm. a) uviedol, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku je v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Poukázal nato, že dňa 26.2.2019 bola medzi žalobcom ako budúcim kupujúcim a žalovaným ako budúcim predávajúcim uzavretá zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva k apartmánovému bytu, nebytovému priestoru a k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach č. U. N. (ďalej iba „Zmluva o budúcej zmluve"), v zmysle ktorej sa strany sporu zaviazali za dohodnutých podmienok uzavrieť kúpnu zmluvu k apartmánovému bytu, nebytovému priestoru a k spoluvlastníckym podielom na príslušných nehnuteľnostiach (ďalej iba „Kúpna zmluva"). Článok VIII ods. 1 Zmluvy o budúcej zmluve jasne stanovuje 5 podmienok, po ktorých splnení je žalovaný povinný najneskôr do 30.06.2019 uzatvoriť s žalobcom Kúpnu zmluvu, konkrétne: 1. zaplatenie prvej časti kúpnej ceny Nehnuteľností; 2. nadobudnutie právoplatností kolaudačného rozhodnutia objektu X. N.; 3. Zapísanie prideleného súpisného čísla a orientačného čísla objektu X. N. na príslušný list vlastníctva; 4. Nehnuteľnosti budú evidované v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva ako riadne (nie rozostavané) a s určeným súpisným číslom, pričom na príslušnom liste vlastníctva bude ako výlučný vlastník zapísaný Budúci predávajúci; 5. dokončenie stavebnej realizácie štandardného vybavenia Apartmánového bytu podľa čl. VI. Zmluvy o budúcej zmluve. Bez výberu štandardného vybavenia apartmánového bytu, ktorá je jednou z podmienok na uzavretie Budúcej zmluvy, nebolo objektívne možné splniť podmienku č. 5 pre vznik povinnosti Budúceho predávajúceho uzatvoriť Kúpnu zmluvu (realizácie štandardného vybavenia Apartmánového bytu) ani samotnú Kúpnu zmluvu uzavrieť. Žalovaný vyzval žalobcu na realizáciu výberu štandardu niekoľkokrát telefonicky aj e-mailom, a to dňa 22.2.2019 a dňa 24.5.2019. Napriek týmto výzvam žalobca výber štandardu nerealizoval. Žalovaný žiadal žalobcu o uvedenie dôvodov, ktoré by mu bránili vo výbere štandardu, avšak žiadne relevantné a objektívne dôvody žalobca neprezentoval. Žalobca pravdepodobne so špekulatívnym úmyslom neustále žiadal žalovaného o zľavu z kúpnej ceny formou vouchera alebo možnosti znížiť kúpnu cenu nehnuteľností tak, že nehnuteľnosti budú prevzaté iba vo forme holobytu a pod. Žalovaný poukázal nato, že žalobca sa preukázateľne a dlhodobo snažil oddialiť výber štandardného vybavenia apartmánového bytu, a to napriek skutočnosti, že on ho niekoľkokrát upozornil na skutočnosť, že bez výberu a dokončenia stavebnej realizácie štandardného vybavenia bytu nie je možné uzavretie kúpnej zmluvy. Týmto konaním žalobca sám zmaril uzavretie Kúpnej zmluvy. Bezprecedentné správanie žalobcu viedlo žalovaného k ukončeniu rokovaní o uzavretí Kúpnej zmluvy a navyše, žalovanému uplynutím času zanikla povinnosť uzavrieť Zmluvu o budúcej zmluve dňa 30.6.2019. 2.1. Čo sa týka podmienky označenej pod písm. b) poukázal nato, že záväzok žalovaného uzavrieť Kúpnu zmluvu je potrebné vnímať komplexne (vo vzájomnom súvise), v kontexte celého obsahu Zmluvy o budúcej zmluve apo zohľadnení všetkých podmienok Zmluvy o budúcej zmluvy. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia účelovo namieta, že žalovaný sám avizoval listom zo dňa 9.5.2019, že všetky podmienky stanovené v Zmluve o budúcej zmluve sú splnené. Žalovaný zasielal výzvy na uzavretie kúpnych zmlúv hromadne, formalizovaným postupom, prostredníctvom automatizovaného systému CRM, čo spôsobilo, že výzva bola odoslaná aj žalobcovi. Žalobca si musel byť vedomý, že podmienky na uzavretie Kúpnej zmluvy nemôžu byť splnené. Túto administratívno-systémovú chybu v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobca tendenčne interpretuje vo svoj prospech. Žalovaný považuje za extrémne nespravodlivé, že ho žalobca šikanuje návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia a v budúcnosti návrhom na nahradenie prejavu vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy a v tomto prípade je potrebné dôrazne poukázať na zásadu - z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur). Žalobca každý ústretový krok a snahu žalovaného o flexibilné riešenie vzniknutého stavu vyhodnotil negatívne. Následne sa žalobca (pravdepodobne keď zistil, že nepresadí svoje návrhy) rozhodol, že Kúpnu zmluvu uzavrie. Záväzok žalovaného ako budúceho predávajúceho však medzičasom expiroval a dňa 22.8.2019 žalovaný písomne oznámil žalobcovi, že záväzok uzavrieť Zmluvu o budúcej zmluve žalovanému zanikol. 2.3. K podmienke pod písm. c) uviedol, že táto nemôže byť splnené, keďže nie sú splnené ani predchádzajúce dve podmienky. Súhlasil s tvrdením žalobcu, že významnou skutočnosťou v tomto konaní je, že na nehnuteľnostiach, ktoré mali byť predmetom kúpy bolo zriadené záložné právo v prospech financujúcej banky žalobcu, a to Všeobecnej úverovej banky, a.s. pod č. P.-XXXXX/XXXX ako záložného veriteľa. Majetok žalovaného je zaťažený záložným právom, čím je značne sťažená prípadná možnosť jeho scudzenia. Vzhľadom na uvedené považoval za absolútne štandardné a v súlade s bežnými obchodnými postupmi, že žalovaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré sú zaťažené záložným právom zabezpečujúcim neexistujúcu pohľadávku (Kúpna zmluva nebola uzavretá) žiadal záložného veriteľa o určenie podmienok za akých možno záložné právo na nehnuteľnostiach vymazať. 2.4. Záverom žalovaný namietal, že súd prvej inštancie žiadnu z vyššie uvádzaných skutočností nevzal do úvahy pri hodnotení pravdepodobnosti oprávnenosti nároku domáhať sa nahradenia prejavu vôle. Prvoinštančný súd iba mechanicky a bez akejkoľvek revízie prevzal tvrdenia žalobcu do odôvodnenia rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia. Súd by mal pritom vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia súčasne dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (III. ÚS 36/2010; III. ÚS 119/03). Súd prvej inštancie sa bez hodnotenia dôkazných prostriedkov stotožnil s návrhom žalobcu, pričom zjednodušene akceptoval subjektívne tvrdenia žalobcu. Je absurdné, že prvoinštančný súd prijal jednostrannú a triviálnu argumentáciu žalobcu bez akejkoľvek revízie, bližšej analýzy, alebo aspoň osvedčenia tvrdených skutočností. V právnom štáte je neprípustné, aby bol žalovaný, na základe vymyslených tvrdení, vystavený nútenému obmedzeniu jeho vecných práv bez toho, aby všeobecný súd komplexne posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je z povahy veci vždy významným zásahom do práv povinného subjektu. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenia ako vecne správne potvrdiť. Žalovaným uvádzané tvrdenia a skutočnosti v odvolaní sú nepravdivé, veľmi účelové, pravdu skresľujúce a súd zavádzajúce. Žalovaný vo svojom odvolaní úmyselne pred súdom zamlčiava preukázateľné skutočnosti a vedome klamlivo uvádza a selektuje informácie tak, aby vyzneli v jeho prospech. Toto správanie žalovaného nielen voči súdu, ale aj voči žalobcovi je vysoko neprofesionálne, porušujúce dobré mravy a je absolútne v rozpore s poctivým obchodným stykom. Mal zato, že dôvodom takéhoto postupu u žalovaného je stav dôkaznej núdze na jeho strane, čím však takýto jeho postup zároveň potvrdzuje oprávnenosť nároku žalobcu a správnosť vydaného neodkladného opatrenia. Podľa jeho názoru žalovaný výslovne selektívne uvádza len čiastočné informácie ohľadom výberu/nevýberu štandardného vybavenia žalobcom. Žalobca poukázal na genézu rokovaní a komunikácie žalobcu a žalovaného od 23.11.2018 do 13.5.20189 a až po návrh žalovaného zmeniť kúpnu zmluvu so žalobcom prostredníctvom výslovne diskriminačného ustanovenia a čom založil do spisu dôkazy. Mal zato, že vzhľadom na priebeh rokovaní a dôkazné prostriedky je jednoznačné, že jediný, kto maril posun v realizácii, resp. v konečnom dôsledku aj výber štandardu bol samotný žalovaný. Po celú dobu komunikácie od 22.02.2019 do 13.05.2019 nenavrhol žalovaný žalobcovi žiadne riešenie, práve naopak, iba najskôr kategoricky odmietal akékoľvek prezentované návrhy zo strany žalobcu, pričom vždy uvážil, že by predsa len tieto návrhy zvážil a vyjadril sa k nim. Ako je vidieť z genézy, žalobca v dobrej viere od začiatku transparentne komunikoval so žalovaným o svojich záujmoch ohľadom dokončenia bytu, čo sa mu bohužiaľ nakoniec vypomstilo a žalovaný svojprávne zmaril predaj nehnuteľnosti. Žalovaný preto odmieta, že konal špekulatívne s cieľom znižovať cenu. 3.1. Ďalej uviedol, že žalovaný značnú časť svojho odvolania venuje výberu/nevýberu štandardného vybavenia apartmánového bytu zo strany žalobcu a v podstate na tejto skutočnosti ako jedinej stavia celé svoje odvolanie. Opätovne však selektuje informácie a zavádza súd vo svojich tvrdeniach. Žalovaný uvádza, že žalobcu vyzval na výber štandardu dňa 22.02.2019 a 24.5.2019 (emaily boli ako dôkazné prostriedky predložené súdu žalovaným v rámci jeho odvolania), pričom napriek týmto výzvam žalobca výber štandardu nerealizoval. Žalovaný však opomenul, že ani pri jednej z týchto výziev nedodržal žalovaný svoje povinnosti komunikácie so žalobcom, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy o budúcej zmluve (čl. XI ods. 1 a 2 ZoBZ). Túto svoju chybu, resp. nevedomosť žalovaný napravil až listom zo dňa
7..6.2019, doručenému žalobcovi dňa 12.06.2019 po tom, čo ho na to výslovne žalobca svojim listom zo dňa 30.05.2019 upozornil. Žalovaný obhajuje svoje zlyhanie v tomto smere tým, že mu zo ZoBZ nevyplýva povinnosť vyzývať žalobcu na výber štandardu. Žalobcovi však zo žiadneho ustanovenia ZoBZ nevyplýva povinnosť, dokedy má výber štandardu realizovať. Žalovaný sa predsa nemôže na jednej strane obhajovať, že nemá povinnosť vyzvať žalobcu na výber štandardu a na druhej strane spájať s nevýberom štandardu, avšak bez definovanej časovej predstavy žalovaného, kedy tak má žalobca podľa neho urobiť, právne účinky odstúpenia od zmluvy. Žalovaný teda svoj údajný zánik zmluvy stavia na v danom čase už neexistujúcej a nerealizovateľnej podmienke, ktorú sám potvrdzuje a ktorú zmaril svojou oneskorenou výzvou výber štandardu a taktiež následne návrhom zmeny Zmluvy a o prevode a akceptáciou dodania štandardu bez montáže. Žalovaný účelovo prezentuje tento záväzok ako samostatný, ale ako sám v odvolaní uvádza, záväzok žalovaného uzavrieť Zmluvu o prevode (kúpnu zmluvu) je potrebné vnímať komplexne (vo vzájomnom súvise), v kontexte celého obsahu ZoBZ a po zohľadnení všetkých podmienok ZoBZ, teda aj jej neoddeliteľnej prílohy, ktorou je Zmluva o prevode a záväzok žalovaného odovzdať nehnuteľnosť žalobcovi po splnení podmienok na to určených. Ostatné podmienky na uzatvorenie Zmluvy o prevode boli splnené už 26.4.2019, žalovaný platne vyzval žalobcu na uzavretie Zmluvy o prevode, načo následne zmaril jej uzavretie a zrušil dohodnuté stretnutie (bez právneho dôvodu). Následne dňa 30.05.2019 žalobca platne vyzval žalovaného na uzavretie Zmluvy o prevode, pričom všetky podmienky určené žalovaným boli splnené najneskôr 21.6.2019, výzva žalobcu je stále v platnosti a napriek doterajším niekoľkým snahám žalobcu žalovaný odmieta Zmluvu o prevode uzavrieť. 3.2. Pokiaľ ide o konanie žalovaného voči financujúcej banke žalobcu ako záložného veriteľa, nemôže žalovaný tvrdiť, že ide o štandardný postup s odbornou starostlivosťou. Žalobca sa jednoznačne a nespochybniteľné voči žalovanému vyjadril, že podľa jeho názoru záväzok žalovaného na uzavretie Zmluvy o prevode stále trvá a podnikne všetky dostupné právne kroky k tomu, aby toto svoje právo na uzavretie zmluvy dokázal. Napriek tomu si situáciu žalovaný zjavne svojvoľne vysvetlil a prezentoval financujúcej banke žalobcu ako skutočnosť, že jeho záväzok zanikol, že Zmluva o prevode uzatvorená so žalobcom nebude, resp. že žalovaný nemá na tom záujem a že financujúca banka má pristúpiť k výmazu záložného práva. 3.3. Záverom uviedol, že on od začiatku jeho vzťahu so žalovaným prezentuje svoj záujem a snahu uzatvoriť Zmluvu o prevode a túto svoju požiadavku nikdy nespochybňoval a ani nemenil. Vždy, v každej komunikácii naopak žalovanému zopakoval túto jeho požiadavku, trval na nej a vyžadoval od žalovaného, aby si aj on splnil svoje povinnosti a pristúpil k podpisu Zmluvy o prevode. Žalovaný však túto jeho snahu niekoľkokrát zmaril, Zmluvu o prevode odmietol so žalobcom uzavrieť, podmieňoval jej podpísanie rôznymi zmenami a, podmienkami, až napokon listom zo dňa 22.8.2019 žalobcovi prezentoval, že podľa jeho názoru záväzok na uzavretie Zmluvy o prevode žalovanému zanikol. Napriek tomuto jeho subjektívnemu presvedčeniu však nepristúpil k vráteniu zaplatenej časti kúpnej ceny žalobcovi. Urobil tak alibisticky až potom, čo mu bolo doručené nariadenie neodkladného opatrenia 23C/42/2019. Súčasné vrátenie zálohy vo výške 20% na kúpu bytu zo strany žalovaného, ako aj akceptácia takto prijatých peňažných prostriedkov na účte žalobcu, nijakým spôsobom neznižuje záväzok žalovaného na uzatvorenie Zmluvy o prevode. Žalobca je následne pri uzatvorení Zmluvy o prevode pripravený uhradiť 100% kúpnej ceny bytu. 4. Žalovaný nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalobcu nepodal. 5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné. 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom môže súd v civilnom sporovom konaní rozhodovať len na návrh, sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva, resp. nároku žalobcu. Musí byť tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, pričom uloženie požadovanej povinnosti alebo obmedzenia musí objektívne umožňovať dosiahnutie ochrany, ktorú požaduje. Žalobca musí osvedčiť, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 15. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne z názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade žalobca osvedčil danosť nároku, keď medzi stranami ani nebolo sporné, že dňa 26.2.2019 došlo medzi ním ako budúcim kupujúcim a žalovaným ako budúcim predávajúcim k uzatvoreniu Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k apartmánovému bytu, nebytovému priestoru a k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach (ďalej len ako „ZoBZ“), v zmysle ktorej boli medzi zmluvnými stranami, t.j. ním ako Budúcim kupujúcim a Žalovaným ako Budúcim predávajúcim (ďalej spolu aj ako „zmluvné strany“) dohodnuté podmienky k uzatvoreniu Zmluvy o prevode (čl. VIII ods. 1) podľa ktorého sa Budúci predávajúci zaväzuje uzatvoriť s Budúcim kupujúcim Zmluvu o prevode najneskôr do 30.6.2019 pod podmienkou splnenia všetkých podmienok uvedených v bode 1. Čl. III Budúcej zmluvy a dokončenia stavebnej realizácie štandardného vybavenia Apartmánového bytu podľa čl. VI Budúcej zmluvy. Žalobca zároveň osvedčil naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu ako aj nebezpečie bezprostrednej ujmy, keď listinnými dôkazmi predloženými k návrhu, preukazoval, že so žalovaným prebiehala komunikácia týkajúca sa sporných otázok, či v danom prípade boli všetky splnené podmienky na uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva. Žalobca zároveň preukázal, že žalovaný listom zo dňa 08.10.2019 vyzval žalobcu na poskytnutie súčinnosti banke pri výmaze záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX pod č. V- 15385/2019 a zároveň mu ďalším listom zo dňa 22.8.2019 žalovaný oznámil, že z jeho strany došlo k zániku záväzku. Kědže žalovaný je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných žalobcom, ktoré sú predmetom ZoBZ, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vo výške 1/1 tak by v prípade prevodu vlastníctva nehnuteľností bol výkon exekúcie ohrozený, keďže žalobca ako to vyplýva so samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z obsahu spisu sa žalobou vo veci samej bude domáhať na nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ním Zmluvu o prevode vlastníctva k apartmánovému bytu, nebytovému priestoru a spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam uvedeným zmluve označenej ako č. zmluvy budúceho predávajúceho U. N. (takáto žaloba už v čase rozhodovania odvolacieho súdu aj bola podaná) a v prípade prevodu vlastníctva by sa podstatne zhoršilo jeho právne postavenie v tomto spore. 16. Odvolací súd aj vzhľadom na vzájomnú rozsiahlu komunikáciu strán sporu ohľadne splnenia podmienok na uzavretie Zmluvy o prevode, mal zato, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu, keď skúmanie, či boli splnené podmienky Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k apartmánovému bytu, nebytovému priestoru a k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach bude predmetom dokazovania a konania vo veci samej. Záverom odvolací súd len dodáva, že nariadením tohto nedokladného opatrenia nejde o taký zásah
do práv žalovaného, ktorým by mu mohla vzniknúť neprimeraná ujma a jeho práva by aj v prípade neúspechu žaloby vo veci samej ostali zachované. 17. K námietkam žalovaného uvedených v odvolaní odvolací súd len dodáva, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenej strane sporu len dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, a to aj za cenu, že skutkový stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť. 18. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania. 19. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p..).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).