Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Sa-29-2018.pdf
PDF · 138.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobkyne N. R., nar. XX. marca XXXX, bytom M. T. D. XXX, XXX XX C. proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. októbra 2018 pod č. XXX XXX XXXX 0 vo veci zvýšenia invalidného dôchodku na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) vydala dňa 5. júna 2018 pod č. XXX XXX XXXX 0 rozhodnutie, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zvýšila sumu invalidného dôchodku žalobkyne od 10. apríla 2018 na sumu 181,50 EUR mesačne.
2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne od 10. apríla 2018 je 55 %.
3. Suma invalidného dôchodku sa zvýšila, pretože z dôvodu zmeny zdravotného stavu žalobkyne došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 45 %.
4. Jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles zárobkovej činnosti bol posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, a výsledok je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 10. apríla 2018.
5. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádza zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku.
6. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
7. Nárok na invalidný dôchodok vznikol 15. augusta 2011.
8. Spôsoby výpočtu hodnoty priemerného obdobia dôchodkového poistenia boli podrobne vysvetlené v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X z 27. októbra 2011.
9. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,5982.
10. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia sa vypočítal zo 16 480 dní, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o priznaní dôchodku.
11. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 10.4.2018 je určená v súlade s § 64 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. ako súčin dôchodkovej hodnoty, na rok 2017 11,3505 EUR a indexu 1,05174353, ktorý bol určený ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2017, t. j. 935,00 EUR, a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2016, t. j. 889,00 EUR, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podlá § 226 ods. 1 písm. o) tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zverejniť na svojom webovom sídle.
12. Suma invalidného dôchodku je 177,40 EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať; zárobkovú činnosť.
13. Priemerný osobný mzdový bod 0,5982 x 45,1507 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,9379 x 55 % = 177,40 EUR mesačne.
14. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podlá § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z v znení neskorších predpisov zvyšuje od 10. apríla 2018 o 4,10 EUR mesačne na 181,50 EUR mesačne.
15. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z v znení neskorších predpisov sa invalidný dôchodok v roku 2018 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 0,8 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2017, to znamená najmenej o 4,10 EUR mesačne.
16. Invalidný dôchodok žalobkyne je zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o 4,10 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 1,50 EUR mesačne.
17. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, ktorý tvorí časť Lekárskej správy z 10. apríla 2018.
18. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.
19. Na základe odvolania žalobkyne rozhodol v predmetnej veci žalovaný generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z., ktorý vydal rozhodnutie pod č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 15. októbra 2018. Napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa.
20. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa je od 15 augusta 2011 poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý jej bol priznaný podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 27. októbra 2011 v sume 118,50 EUR mesačnej, pretože bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z, lebo mala pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
21. Na základe neformálnej žiadosti žalobkyne o prehodnotenie zdravotného stavu v dôsledku jeho zhoršenia a o zvýšenie invalidného dôchodku z 10. apríla 2018 doručenej správnemu orgánu I. stupňa 17. apríla 2018, bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov 31. júla 2018 s posudkovým záverom o zhoršení zdravotného stavu žalobkyne, na základe čoho jej bola od. 10. apríla 2018 zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dovtedajších 45 % na 55 %.
22. Z uvedeného dôvodu bola suma invalidného dôchodku žalobkyne opätovne prepočítaná a 5. júna 2018 bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXX6 0, ktorým sa žalobkyni zvýšil podľa § 73 § 112 ods. 4 § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. invalidný dôchodok od 10. apríla 2018 na sumu 181,50 EUR mesačne.
23. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo 6. júla 2018, doručené správnemu orgánu I. stupňa 9. júla 2018, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, cíti sa byť ukrivdená, pretože k zhoršeniu zdravotného stavu u nej došlo už po druhej psychiatrickej hospitalizácii v roku 2015. Ďalej uviedla, že v roku 2018 sa jej pridružila ďalšia psychiatrická diagnóza, podrobne popísala ďalšie zdravotné ťažkosti a priložila ďalšie lekárske správy a odborné nálezy novšieho dátumu, na základe ktorých žiada o opätovné posúdenie zdravotného stavu. K odvolaniu žalobkyňa priložila kópie ďalších lekárskych správ a odborných nálezov a kópiu odborného posudku o invalidite z 12. októbra 2011.
24. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pričom dospel k záveru, že postup správneho orgánu I. stupňa bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 z 5. júna 2018 je potrebné potvrdiť.
25. Na základe podaného odvolania zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov 31. júla 2018 ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený objektívne a komplexne, a pretože odvolaniu nevyhovel, predložil kompletný spisový materiál na posúdenie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove (ďalej len posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne").
26. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne 18. septembra 2018, na základe čoho vyhotovil odborný lekársky posudok, v ktorom podrobne uviedol všetky lekárske vyšetrenia a odborné nálezy týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne, z ktorých vychádza jeho posudkový záver: Sú to: lekárska správa z ústavnej pohotovostnej služby v odbore neurológia zo 16 júna 2017, prepúšťacie správy z hospitalizácií na neurologickom oddelení od 19. júna 2017 do 26. júna 2017 a od 28. februára 2018 do 3. marca 2018, na Neurochirurgickej klinike Košice od 3. júla 2017 do 8. júla 2017, odborné nálezy z MR vyšetrenia, LS chrbtice zo 14. februára 2018, MR vyšetrenia mozgu z 2. marca 2018, z neurologických vyšetrení z 31. januára 2018 a z 5. marca 2018, z FBLR vyšetrení z 2. októbra 2017 a z 2. novembra 2017, lekárske správy z psychiatrických vyšetrení zo 7. augusta 2017, z 23. októbra 2017, zo 16. februára 2018, zo 7. mája 2018, z 9. júla 2018, zo 17. septembra 2018, prepúšťacia správa z kúpeľnej liečby v Bardejovských kúpeľoch a lekárske správy z psychologického vyšetrenia z 23. októbra 2017, z EMG vyšetrenia dolných končatín z 25. júna 2018 a EMG vyšetrenia horných končatín z 13. apríla 2018.
27. Posudkový lekár správneho orgánu I. stupňa na základe vyššie uvedených lekárskych správ, ako aj z vlastného objektívneho vyšetrenia v posudkovom závere odborného posudku o invalidite žalobkyne z 18. septembra 2018 uviedol, že žalobkyňa bola v roku 2011 uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre stav po operácii chrbtice v roku 2006 s pretrvávajúcimi ťažkosťami. Chrbtica bola operovaná z dôvodu diagnostikovanej prietrže medzistavcovej platničky L4
vpravo. Dňa 4 júla 2017 bola u žalobkyne vykonaná ďalšia neurochirurgická operácia - preprietrž medzistavcovej platničky L5-S1 vpravo. V pooperačnom období pretrváva u žalobkyni chronický lumboischialgický syndróm s ľahkou monoparézou pravej dolnej končatiny, chôdza je možná len s oporou jednej francúzskej barly. Vo februári 2018 bola žalobkyňa hospitalizovaná na neurologickom oddelení pre závratové stavy. Po odbornom vyšetrení a vyšetrení krčnej chrbtice pomocou magnetickej rezonancie jej bola určená diagnóza krčnohlavového syndrómu. Stav po opakovanej operácii chrbtice s pretrvávaním koreňovej iritácie až zánikovým syndrómom vpravo je naďalej rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne, ktorému podľa posudkového lekára správneho orgánu I. stupňa zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici daného od 35 % do 45 %, teda 45 %.
28. Od novembra 2010 je tiež žalobkyňa dispenzarizovaná u psychiatra pre recidivujúcu depresívnu poruchu stredne ťažkého až ťažkého stupňa, bez psychotických príznakov, pre ktorú bola už dvakrát hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení v Prešove. Ide o ďalšie závažné ochorenie, ktoré má vplyv na celkovú výšku mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne, nie je však rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z v znení neskorších predpisov za iné zdravotné postihnutia žalobkyne je preto dôvodné. Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov je podľa posudkového lekára správneho orgánu I. stupňa správny.
29. Posudkový lekár správneho orgánu I. stupňa na základe uvedeného považuje v odvolacom konaní za preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne - iné poruchy medzistavcových platničiek (M51), zaradenému do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia prílohy č 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35 % - 45 %) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
30. Iné pridružené ochorenia, ktorými žalobkyňa trpí - neuropatía nervus medianus, lézia nervus peroneus a tibialis vpravo, recidivujúca depresívna porucha - ovplyvňujú podľa názoru posudkového lekára správneho orgánu I. stupňa zdravotný stav žalobkyne a podmieňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %.
31. Žalobkyni bola v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu potvrdená invalidita od 10. apríla 2018 so zvýšenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dovtedajších 45 % na 55 %.
32. Generálny riaditeľ vyhodnotil všetky dôkazy z administratívneho spisu žalobkyne podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z v znení neskorších predpisov tak, že vyhodnotil každý dôkaz osobitne a súčasne všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
33. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o výške invalidného dôchodku.
34. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory.
35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
II.
Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
36. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala zrušiť.
37. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, zdravotné komplikácie, ktoré jej od roku 2010 v dôsledku úrazu postupne vznikli. Zdravotný stav sa jej zhoršoval v roku 2015, 2016. V roku 2011 jej bol priznaný invalidný dôchodok. Ako žalobné dôvody, pre ktoré podáva žalobu uviedla, že na strane č. 4 tohto rozhodnutia je citované, že nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 19.4.2017 vyššia, bola suma invalidného dôchodku účastníka konania napadnutým rozhodnutím zvýšená.
38. Podľa žalobkyne v celom tomto rozhodnutí sa spomína len zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z doterajších 45 % na 55 %, pričom však v roku 2017 vôbec nebola posudzovaná a ani jej nebola zvýšená výška invalidného dôchodku na 50 %.
39. Od roku 2011 až doteraz mala také isté diagnózy/skupiny chorôb: M51/kapitola XV., oddiel E, položka 4, písmeno b) - miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách - 45 % a až v roku 2018 v spomínanom rozhodnutí sa tieto delia na 45 % (M51) a na iné pridružené ochorenia - neuropatia nervus medianus, lézia nervus peroneus atibialis vpravo, recidivujúca depresívna porucha, za čo mi bolo priznaných 10 %. Súčasne podotkla, že týmito inými pridruženými ochoreniami trpela už od roku 2011.
40. Na základe uvedeného žiadala, aby súd žalobou napádané rozhodnutie zrušil.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
41. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 30. januára 2019, v ktorom uviedol, že záväzným podkladom pre rozhodnutie žalobkyne bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov z 10. apríla 2018, podľa ktorého má žalobkyňa od 10. apríla 2018 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
42. V správnej žalobe žalobkyňa namieta, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho posúdenia jej zdravotného stavu posudkovými lekármi žalovanej, žalobkyňa žiada o prehodnotenie posudkového záveru odborného posudku o invalidite z roku 2016, ktorým jej bolo ukrivdené a vzhľadom na to, že nedostala lekársku správu z tohto posúdenia zdravotného stavu, nemohla sa vtedy voči jej záverom odvolať. Poukázala na zhoršenie jej zdravotného stavu, čo sa odráža aj na psychike a upozornila na nesprávnosť uvedenú na strane 4 v napadnutom rozhodnutí žalovaného, podľa ktorej mala pôvodne stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, a táto bola od 19. apríla 2017 zvýšená, čo nie sú pravdivé údaje. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že pridruženými ochoreniami (neuropatía nervus medianus, lézia nervus peroneus a tibialis vpravo, recidivujúca depresívna porucha, pre ktoré jej bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená od 10. apríla 2018 o 10 %, trpí už od roku 2011. K správnej žalobe žalovaná uviedol nasledovné:
43. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 5. júna 2018,bol žalobkyni zvýšený invalidný dôchodok od 10. apríla 2018, nakoľko jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav odôvodňoval stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %.
44. Pochybnosti žalobkyni o tom, že jej zdravotný stav nebol pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdený, žalovaný považuje za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
45. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania.
46. Spôsob a postup posudzovania zdravotného stavu na účely zistenia miery invalidity upravuje zákon č. 461/2003 Z.z a v prílohe č. 4 vymedzuje ochorenia a zdravotné postihnutia podľa stupňa závažnosti a prináležiaci rozsah percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
47. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného.
48. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
49. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila relevantné dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnila alebo doplnila dôkazné prostriedky obsiahnuté v administratívnom spise do vydania rozhodnutia žalovaného, a z toho dôvodu treba považovať rozhodnutie za vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu v čase právoplatnosti tohto rozhodnutia, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a v súlade s § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.
50. Posudkový záver posudkových lekárov sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas odvolacieho konania. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má žalobkyňa možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a na základe nového posudkového záveru o opätovné zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku.
51. Skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania.
52. Skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu žalobkyne bol objektívne zistený, neboli diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a spochybnila na ich základe posúdený nárok žalobkyne na výšku sumy invalidného dôchodku.
53. Námietka žalobkyne vznesená v správnej žalobe, týkajúca nesprávnych údajov uvedených na 4 strane napadnutého rozhodnutia žalovaného je podľa žalovaného dôvodná, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí z 15. októbra 2018 uviedol v 6. odseku na 4. strane, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyni „je od 19. apríla 2017 vyššia, a preto bola suma invalidného dôchodku účastníka konania zvýšená“ a v 7. odseku na 4. strane napadnutého rozhodnutia uviedol, že „došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej, ktorá bola 50 %“, čo nie je v súlade s preukázaným skutkovým stavom, a preto je potrebné skonštatovať, že ide o zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení predmetného rozhodnutia spôsobenú kopírovaním výpočtovou technikou často používaného textu, ktorú v súlade s § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z žalovaná týmto opravuje a upovedomuje o tom týmto žalobkyňu, ako aj konajúci správny súd, nasledovne:
54. Správne má byť uvedené v 6. odseku na 4. strane rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 z 15. októbra 2018, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola žalobkyni zvýšená od 10. apríla 2018 a že dovtedajšia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 45 %.
55. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiadal, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
56. Správny súd po preskúmaní obsahu žaloby zistil, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomocí správneho súdnictva, jedná sa o žalobu v sociálnych veciach, ďalej že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na jej rozhodnutie, žalobkyňa je aktívne procesne legitimovaná, rovnako žalovaný je pasívne procesné legitimovaný v predmetnej veci, správne žalobkyňa označila predmet preskúmania v správnom súdnictve - napadané rozhodnutie odvolacieho orgánu a taktiež, že žalobu podala včas v zákonnej dvojmesačnej lehote, súčasne konajúci súd nezistil dôvod na odmietnutie žaloby, alebo na zastavenie konania.
57. Po preskúmaní žalobou napádaného rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že napadané rozhodnutie je zákonné a odôvodnené, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to z týchto dôvodov:
58. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
59. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
60. Podľa §177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobkyňa môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
XX. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
62. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
63. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlavy Správneho súdneho poriadku, ktorá je definovaná v § 199 ods. 1 S.s.p. pre účely tohto zákona okrem iného aj ako rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
64. Podľa § 199 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
65. Podľa § 202 ods. 2 S.s.p. alinea prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
66. Podľa § 203 ods. 2 S.s.p. pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
67. Z ustanovenia § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4 cit. zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 citovaného zákona). Podľa prílohy č. X k zákonu o sociálnom poistení kapitoly Z.., možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre rozhodujúce zdravotné postihnutie vyjadriť v percentuálnom rozpätí 35-45 %, pričom žalobkyni bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 %, čiže maximálne možná miera na hornej hranici zákonného rozpätia.
68. Súčasne, pokiaľ ide o iné zdravotné postihnutia, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery maximálne o 10 %, u žalobkyne boli diagnostikované aj ostatné zdravotné postihnutia. Za tieto iné pridružené ochorenia, ktorými žalobkyňa trpí (neuropatia nervus medianus, lézia nervus peroneus a tibialis vpravo, recidivujúca depresívna porucha - tieto podmienili zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne možných 10 %. Žalobkyni bolo teda po opätovnom posúdení zdravotného stavu potvrdená invalidita od 10. apríla 2018 so zvýšenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dovtedajších 45 % na 55 %.
69. V zmysle odborného lekárskeho posudku vypracovaného dňa 31. júla 2018 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobkyňa je 52 ročná, vyučená tkáčka + stredná zdravotná škola, bez maturity - sanitárka. Naposledy pracovala ako sanitárka. Toho času nepracuje. Bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 15. augusta 2011 pre vertebrogénne obtiaže. dňa 10. apríla 2018 bola posúdená na základe vlastnej žiadosti a uznaná invalidnou so zvýšenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% od 10. apríla 2018. Posúdenie zo dňa 31. júla 2018 sa uskutočňuje na základe o opravnom prostriedku zo dňa 17. júla 2018 proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa k posúdeniu doložila nové nálezy, EMG vyšetrenie DK zo dňa 25. júna 2018, EMG vyšetrenie HK zo dňa 13. apríla 2018 a nové psychiatrické vyšetrenie zo dňa 7. mája 2018. Pre postupnú progresiu stavu absolvovala 25.10.2006 parciálnu hemilamineX.. Stav opakovane recidivuje, čo si vyžaduje opakované neurologické hospitalizácie. Posledná hospitalizácia na neurologickom oddelení bola vo februári 2018 pre vertigo so záverom ako cervikokraniálny syndróm, na MRI vyš. krčnej chrbtice sú mierne degeneratívne zmeny bez výraznejších diskopatíí. Od novembra 2010 je dispenzarizovaná u psychiatra pre recidivujúcu depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa, pre ktorú bola dvakrát hospitalizovaná v roku 2015 ako ťažká depresívna porucha bez psychotických príznakov. Objektívne je emočná instabilita, pesimizmus, narušená adaptabilita, dekoncentrácia pozornosti, osobnosť depresívna, introvertovane socializovaná, najradšej je sama, má panické úzkosti z uzavretých priestorov, myslenie má obsedantno-paranoidný charakter. Pre opakované operácie platničiek driekovej chrbtice s pretrvávajúcim radikulárnym dráždením a monoparézou pravej dolnej končatiny s neuropatiou n.peroneus a tibialis vpravo v rámci radikulopatie L5-S1 vpravo je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, ktorá bola navýšená o 10 % pre depresívny syndróm, čím výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55 %. Žalobkyňa k odvolaniu doložila nové nálezy, ktoré nepodmienili zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto trvá žalovaný na pôvodnom posúdení.
70. Na základe uvedeného posúdenia zo dňa 31. júla 2018 bo formulovaný výrok posudku s tým, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nie je už 45 % ale je 55 %.
71. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych
nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie žalovanej, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity, resp. jej prehodnotenie podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektivizovaných zdravotných ťažkostí žalobkyne, ktoré vyplynuli z predložených odborných lekárskych nálezov žalovaný správne označil jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, správne ho v zhode s diagnostickými závermi zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti správne vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia z dôvodov, ktoré boli vyššie konkretizované.
72. Správne pristúpil žalovaný aj k navýšeniu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne o ďalších, maximálne možných 10 % pre jej pridružené zdravotné ťažkosti, pretože bol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý má pri iných zdravotných ťažkostiach tiež posudkový význam. Súčasne však bolo zistené, že jedná sa o ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, odôvodňujú len navýšenie percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti v súhrne o ďalších 10 %. Súčasne však ani jedno z nich hodnotené samostatne nedosahuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie.
73. Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí žalobkyne dospel žalovaný k správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita trvá, pretože jej pracovná schopnosť poklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodil, že jej vznikol nárok na zvýšený invalidný dôchodok.
74. K žalobným námietkam žalobkyne správny súd uvádza nasledovné:
75. Pokiaľ žalobkyňa namietala v správnej žalobe nelogickosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného na strane č. 4, konkrétne odseky „.....Nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 19. apríla 2017 vyššia....“ a nasledujúci odsek, ktorý hovorí, že „.....Suma invalidného dôchodku sa zvýšila oproti pôvodnej, ktorá bola 50 %....“, k tomuto správny súd uvádza, že tieto námietky sú dôvodné. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že sa jedná o chyby v písaní, ktoré vznikli kopírovaním výpočtovou technikou často používaného textu. Tieto chyby v písaní opravila v písomnom podaní zo dňa 30. januára 2019 Sociálna poisťovňa tak, že správne má byť uvedené v 6. odseku na 4. strane žalobou napádaného rozhodnutia, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola žalobkyni zvýšená od 10. apríla 2018 a že dovtedajšia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 45 %. V zmysle § 209 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníka konania. Správny súd uvádza, že takáto procesná vada spočívajúca v chybách v písaní, ktorá bola opravená písomným podaním žalovanej zo dňa 30. januára 2019 na č.l. 44 súdneho spisu, nie je takou procesnou vadou, ktorá by spôsobovala nezákonnosť výroku žalobou napádaného rozhodnutia, jedná sa o chybu v písaní, ktorú žalovaný kedykoľvek môže odstrániť. K tomuto správny súd ďalej uvádza, že nie všetky procesné vady automaticky vedú k zrušovaniu žalobou napádaných rozhodnutí, Pokiaľ by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napádaného rozhodnutia z dôvodu takej procesnej vady, ktorej odstránenie v novom konaní by viedlo ale k rovnakému výroku rozhodnutia, nie je daný v zmysle judikatúry najvyššieho súdu dôvod na zrušenie rozhodnutia. Chybu v písaní žalovaný opravil a tento postup aj logicky zdôvodnil.
76. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala, že inými pridruženými ochoreniami trpela už od roku 2011 a že jej boli až v žalobou napádanom rozhodnutí pridružené ochorenia zohľadnené pri zvýšenej miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, správny súd uvádza, že v tomto súdnom konaní preskúmava aktuálne žalobou napádané súdne rozhodnutie žalovaného a predmetom súdneho prieskumu nie sú predchádzajúce rozhodnutia žalovaného z roku 2011.
77. V zmysle ustanovenia § 202 ods. 2 S.s.p. má správny súd žalobu posudzovať neformálne a v zmysle § 203 ods. 2 S.s.p., nie je viazaný žalobnými dôvodmi žalobkyne. Napriek neuvedeniu žalobných dôvodov do žaloby správny súd vyhodnotil žalobou napádané rozhodnutie v celom rozsahu z pohľadu jeho zákonnosti a správnosti a dospel k záveru, že žalobou napádané rozhodnutie je vecne správne a zákonné.
78. Pokiaľ žalobkyňa predložila podaním zo dňa 29. novembra 2018 ako prílohy k žalobe aj ďalšie lekárske správy, a to lekársku správu z urologickej ambulancie MUDr. Baločko Rastislav zo dňa 17. septembra 2018, lekársku správu z ortopedickej ambulancie zo dňa 18. septembra 2018, lekársku správu z neurologickej ambulancie zo dňa 19. septembra 2018 a lekársku správu z ortopedickej ambulancie Orton, s.r.o. zo dňa 5. novembra 2018, k tomuto správny súd uvádza, že z uvedených lekárskych správ nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by v predchádzajúcom posudzovaní jej zdravotného stavu neboli zistené, resp. nevyplývajú také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné posúdenie zdravotného stavu, ako bolo vykonané. Pokiaľ sa jedná o lekársku správu z 5. novembra 2018 z ortopedickej ambulancie, toto posúdenie bolo vykonané až po právoplatnosti žalobou napádaného rozhodnutia.
79. K tomuto správny súd uvádza, že pre preskúmanie administratívneho rozhodnutia súdom je rozhodujúci stav, ktorý tu existoval v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu. Daná procesnoprávna úprava sa v preskúmavanej právnej veci dotýka rozsahu poškodenia zdravia u žalobkyne v priebehu administratívneho konania. Uvedený záver vyplýva z platného znenia § 135 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, pričom správny súd poukazuje v tomto smere aj na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu , a to konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Sžso/59/2009 zo dňa 20.05.2010, v ktorom najvyšší súd uviedol, že súd nemôže pri svojom rozhodovaní zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania správneho orgánu.
80. Rovnako poukazuje správny súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 10Sžso/8/2012 zo dňa 26.09.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo v súlade so zákonnými a inými predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutí správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenia správneho sú takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve však nie je podľa najvyššieho súdu nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
81. Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, správny súd nemal dôvod pochybovať.
82. Správny súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami.
83. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a nepredložila v súdnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval ku dňu právoplatnosti žalobou napádaného rozhodnutia, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, preto nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.
84. Po doplnení odborných vyšetrení, pokiaľ nimi bude preukázaný iný stav zdravotných ťažkostí než ten, ktorý bol zistený v tomto konaní, sa môže žalobkyňa domáhať opätovného posúdenia je zdravotného stavu v konaní pred žalovaným.
85. Prvostupňový správny orgán a žalovaný teda rozhodli vecne správne a v súlade so zákonom, ak rozhodli o zvýšení invalidného dôchodku žalobkyne.
86. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobkyne podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
87. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobkyni, aby nahradila žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).