Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 23 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (28)d85/376725.671395.pdf
PDF · 105.43 KB
No categories available
7Sžso/59/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžso/59/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci žalobkyne T., nar. X., bytom v B., zastúpenej JUDr. J. F., advokátom v B.,
proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Špitálska ul. č. 8, o
peňažný príspevok, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14.
mája 2009 č.k. 1 S 244/2008-44, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. mája
2009, č.k. 1 S 244/2008-44, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. mája 2009, č.k. 1 S 244/2008-44,
zamietol žalobu o zrušenie rozhodnutia zo 16. septembra 2008 číslo AA/2008/12009-
NSVOPPK/Mik, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z 28. mája 2008 číslo 5/soc.2008/04568-4/Pok
a jeho rozhodnutie potvrdil. Žalovaný považoval za zákonné rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa, ktorý podľa § 62 a § 100 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 195/1998 Z.z.) odňal navrhovateľke peňažný
príspevok na prepravu s účinnosťou od 31. mája 2008, a od 1. júna 2008 jeho výplatu zastavil
z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre nárok naň a jeho výplatu.
Súčasne zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovaného zo 16. septembra 2008 číslo
AA/2008/12008-NSVOPPK/Mik, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave,odboru sociálnych vecí
a rodiny z 28. mája 2008, číslo 5/soc.2008/045683/Pok o nevyhovení žiadosti žalobkyne
z 19. marca 2008 a nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla
podľa § 61 zákona č. 195/1998 Z.z..
Neúspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania s poukazom na § 250k ods. 1
OSP.
Súd prvého stupňa zistil, že na základe žiadosti žalobkyne z 19. marca 2008
o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla posudkoví lekári
žalovanej posudkami oddelenia posudkových činností odboru sociálnych vecí a rodiny Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z 9. mája 2008 číslo 2008/0243/M 11 a odboru
posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z 13. augusta 2008 číslo
AA/2008/12099-NSVOPC stanovili mieru funkčnej poruchy žalobkyne rozsahom 50 %. Podľa
záverov posudkov žalobkyňa je naďalej občiankou s ťažkým zdravotným postihnutím ale
sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia nenavrhli kompenzovať peňažným
príspevkom na prepravu. Žalobkyňa na základe doložených lekárskych nálezov nemá zníženú
pohybovú schopnosť. Napriek jej ťažkému zdravotnému postihnutiu v dôsledku dobrej
spolupráce s lekármi a vďaka medikamentóznej liečbe, nácviku relaxačných techník pri
odstraňovaní sociálnej izolácie a nácviku cestovania v prostriedkoch verejnej hromadnej
dopravy dokáže využívať prostriedky hromadnej dopravy. Žalovaný preto nepochybil, keď
z dôvodu zmeny skutočností, rozhodujúcich pre trvanie nároku na peňažný príspevok odňal
žalobkyni peňažný príspevok na prepravu a jeho výplatu vo výške 95 % z preukázaných
nákladov na prepravu a s účinnosťou od 1. júna 2008 zastavil vyplácanie. Žalobkyňa aj podľa
názoru súdu prvého stupňa už nespĺňa zákonom stanovenú podmienku odkázanosti na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, preto žalovaný nepochybil, keď
žalobkyni tiež nepriznal peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Ani
v odvolacom správnom konaní nebola v posudku navrhnutá kompenzácia sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia formou peňažného príspevku na kúpu osobného
motorového vozidla, žalobkyni preto nemožno tento peňažný príspevok poskytnúť.
Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie. Namietala, že krajský súd
rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, lebo jej zdravotný stav sa
nezlepšil, naďalej jej nedovoľuje cestovať prostriedkami hromadnej dopravy. Poukázala na
správu zo psychologického vyšetrenia zo 4. júna 2009, v ktorej jej bola odporúčaná
kompenzácia na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia formou
peňažného príspevku na prepravu. Žiadala preto, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu
zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1
a § 250ja OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorý zamietol žalobu žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného vo veci odňatia
peňažného príspevku na individuálnu prepravu žalobkyne osobným dopravným prostriedkom
a nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla ako kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Zo spisov vyplýva, že žalobkyňa je občiankou s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorej miera funkčnej poruchy podľa druhu zdravotného postihnutia bola stanovená na 50 % .
Zo záverov posudku odboru posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny v Bratislave z 13. augusta 2008 č. AA/2008/12099-NSVOPC vyplýva, že
v súčasnosti navrhovateľka trpí agorafóbiou s panickou poruchou osobnosti s hraničnou
dekompenzáciou, poruchou osobnosti a správania u dospelých (IV-2-b). Pri pozitívnej snahe
a používaní medikamentózne] liečby dokáže použiť prostriedky hromadnej dopravy,
ku ktorým dokáže prejsť, nastúpiť do nich a zvládnuť situáciu vo vozidle.
V oblasti mobility nie je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, v oblasti komunikácie nemá narušenú schopnosť dorozumievať sa
so sociálnym prostredím v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, v domácnosti, v oblasti
zvýšených výdavkov menovanej nevznikajú zvýšené výdavky. Z toho dôvodu nenavrhol
kompenzáciu určenú na prekonanie alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia.
Na ďalšiu správu zo 4. júna 2009 o psychologickom vyšetrení žalobkyne (kontrolné
psychodiagnostické vyšetrenie) klinickou psychologičkou PhDr. E.M., z ambulancie klinickej
psychológie, Polikliniky v B., nemohol odvolací súd prihliadnuť, lebo nesvedčí o takom
zdravotnom stave žalobkyne, ktorý existoval v čase rozhodovania žalovaného, a ktorý by nebol
predmetom odborného posúdenia posudkových orgánov. Treba uviesť, že v uvedenej správe sa
neuvádzajú také skutočnosti, ktoré by odboru posudkových činností žalovaného pri
vypracovaní posudku neboli známe. Navyše pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutočný stav
veci v čase rozhodovania žalovaného, preto okolnosti, ktoré nastali až po jeho rozhodnutí
nemajú vplyv na posúdenie jeho zákonnosti.
Požadované príspevky nie sú nárokovými dávkami sociálnej pomoci, lebo správny
orgán môže uvážiť, za akých okolností a ktorému subjektu ich poskytne. Nároky na uvedené
kompenzácie vznikajú iba potom, ako o ich priznaní právoplatne rozhodne príslušný orgán.
Zákonom je založená voľná úvaha správneho orgánu aj vo veciach rozhodnutí
o kompenzáciách ťažkého zdravotného postihnutia. Takéto rozhodnutia, založené na voľnej
úvahe správneho orgánu by mohol súd zrušiť len vtedy, keby odporovali obsahu spisov alebo
zásadám logického myslenia. Takéto pochybenia však v danej veci zistené neboli.
Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého
žalovaný sa logicky a vecne správne vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre
posúdenie žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného
motorového vozidla aj o odňatí peňažného príspevku na individuálnu dopravu. Tiež dostatočne
zdôvodnil, prečo nie je možné vyhovieť jej žiadosti. Posudky posudkových orgánov
žalovaného z 9. mája 2008 a z 13. augusta 2008, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
žalovaného boli dostatočne doložené vykonaným šetrením aj obsahom pripojenej zdravotnej
dokumentácie a o vecnej správnosti a odbornej úrovni ich záverov neboli pochybnosti.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu
v Bratislava podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.
Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto podľa § 246c ods. 1, § 224 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 1 OSP má právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože
žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 20. mája 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová