Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Ek-1135-2019.pdf
PDF · 82.36 KB
No categories available
8Ek/1135/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom Čárskeho 10, 040 01 Košice-Sever, IČO: 36 191 400, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom: Rázusova 1, 040 01 Košice-Juh, proti povinnému: U. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: Q. 1, XXX XX Z.-V. X., o vymoženie 89,60 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/1135/2019 zo dňa 9. decembra 2019, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením sp. zn. 8Ek/1135/2019 zo dňa 9. decembra 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11. 07. 2019 domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 89,60 EUR s príslušenstvom, na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn.: 15Csp/311/2017 zo dňa 31.05.2018, právoplatného dňa 04. 09. 2018 a vykonateľného dňa 08. 09. 2018 a uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn.: 15Csp/311/2017 zo dňa 22. 10. 2018, právoplatného dňa 27. 11. 2018 a vykonateľného dňa 01. 12. 2018. Ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia pripomenul, že návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy po doručení exekučnému súdu podliehajú jeho preskúmaniu (ex ante skúmanie z úradnej povinnosti). Súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, ich súlad, resp. rozpor s Exekučným poriadkom a dospel k záveru, že návrhu na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Svoj zváer odôvodnil tým, že exekúcia môže byť nariadená iba na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej (R 58/1997). Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 95/2010 zo dňa 22.06.2010). Exekučný titul je materiálne vykonateľný len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcim právnym normám. Preto je potrebné, aby účastníci konania v exekučnom titule boli označení presne. Nedostatok exekučného titulu spočívajúci v jeho materiálnej nevykonateľnosti je v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je teda aj to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), a teda či nejde o rozhodnutie voči „non
subjektu“. Súd po preskúmaní exekučných titulov, ktorými sú rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn.: 15Csp/311/2017 zo dňa 31.05.2018, a uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn.: 15Csp/311/2017 zo dňa 22. 10. 2018, a návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený označil v návrhu na vykonanie exekúcie povinného ako fyzickú osobu: Dara Larkin, nar. 18. 06. 1978, Podtatranského 1, 040 01 Košice- Staré Mesto. Rovnako bol povinný označený aj v exekučných tituloch priložených k návrhu na vykonanie exekúcie. V danej veci súd z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov zistil, že povinná osoba, tak ako je označená v exekučných tituloch a v návrhu na vykonanie exekúcie, neexistuje a teda ide o subjekt, ktorý nemá právnu a ani procesnú subjektivitu. Povinný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania v exekučnom konaní tak, ako to predpokladajú ustanovenia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku. V predmetnej veci mal súd za preukázané, že rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn.: 15Csp/311/2017 zo dňa 31. 05. 2018, a uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn.: 15Csp/311/2017 zo dňa 22. 10. 2018 nie sú materiálne vykonateľné, nakoľko osobu povinného nie je možne na ich podklade bezpečne a jednoznačne identifikovať. Na základe uvedených skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 Exekučného poriadku.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, v ktorej žiadal, aby súd jeho sťažnosti vyhovel v celom rozsahu a zrušil napadnuté uznesenie. Podľa jeho názoru napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a porušuje práva oprávneného na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie je založené na jedinom dôvode, a to, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, pretože povinný (ako je označený v exekučnom titule a v návrhu na vykonanie exekúcie) neexistuje. Uvedený záver o neexistencii povinného súd vyvodil len na základe lustrácie v registri obyvateľov, pričom nevykonal žiadne ďalšie lustrácie v iných súdu dostupných registroch, resp. neskúmal, či povinný nie je občanom iného štátu. Nárok oprávneného veriteľa na vymoženie jeho pohľadávky priznanej vykonateľným rozhodnutím súdu je majetkovej povahy a je chránený ústavne zaručeným právom legitímneho očakávania uspokojenia daného nároku. Oprávnenému veriteľovi vzniká právoplatným priznaním pohľadávky v riadne uskutočnenom procesnom postupe nezávislého súdu legitímna nádej, že sa svojej pohľadávky spolu s priznaným príslušenstvom domôže či už cestou dobrovoľného plnenia povinnosti zo strany dlžníka, alebo cestou núteného výkonu rozhodnutia, a to v celom rozsahu plynúcom z exekučného titulu. Oprávnený má za to, že povinný je v podanom návrhu jednoznačne identifikovaný a to v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa pobytu. Existenciu povinného preukazuje aj samotné vydanie rozhodnutí Okresným súdom Košice I, ktoré boli povinnému doručené a následne nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Z uvedeného vyplýva, že povinný minimálne v čase vydania rozhodnutia mal procesnú subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť stranou sporu. Preto nie je možné sa stotožniť so záverom súdu o neexistencii povinného.
4. Súd dňa 11. 02. 2020 telefonicky požiadal o súčinnosť Okresný súd Košice I. Okresný súd Košice I. uviedol, že jeho lustrácie v registri obyvateľov Slovenskej republiky ako aj preverovanie totožnosti povinného cudzineckou políciou prebehli s negatívnym výsledkom (§ 106 ods. 1 písm. a/ CSP). Písomnosti sa povinnému doručovali zverejnením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu (§ 106 ods. 3 CSP), povinný sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnil a jeho osobná účasť nie je zaznamenaná v celom priebehu konania. O výsledkoch dožiadania sťažnostný súd spísal úradný záznam, ktorý tvorí súčasť elektronického súdneho spisu.
5. Z lustrácií vykonaných exekučným súdom k osobe povinnej súd ďalej považoval za zistené, že povinný nie je evidovaný v registri obyvateľov Slovenskej republiky, v evidencii občianskych preukazov, v evidencii cestovných dokladov a ani v evidencii Sociálnej poisťovne. Žiadny záznam k jeho osobe sa nenachádza ani v evidencii cudzincov s povoleným pobytom na území SR vedeným Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
10. V zmysle § 250 ods. 1CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
14. Z lustrácií vykonaných exekučným súdom vyplýva, že osoba označená ako povinný v návrhu na vykonanie exekúcie ako aj v exekučnom titule nie je evidovaná v súdu dostupných registroch. Negatívnymi zostali lustrácie v registri obyvateľov Slovenskej republiky, v evidencii občianskych preukazov, v evidencii cestovných dokladov ako aj v evidencii Sociálnej poisťovne. Žiadny záznam k osobe povinného nie je ani v evidencii cudzincov s povoleným pobytom na území SR vedeným Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Bezvýsledným zostal aj pokus exekučného súdu o identifikáciu osoby povinného cestou dožiadania na Okresný súd Bratislava I., kedy ani na podklade poskytnutých informácií tohto súdu nie je možné dospieť k záveru, že osoba povinná tak, ako je identifikovaná v exekučnom titule ako aj v návrhu na vykonanie exekúcie, skutočne existuje.
15. Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to ako formálne (z pohľadu právneho prepisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) tak aj materiálne (z hľadiska obsahových náležitostí reflektujúcich určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať). Vykonateľnosť (v jednote oboch jej stránok, materiálnej aj formálnej) je možné stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí spôsobilým na výkon exekúcie. Sťažnostný súd potom v obsahovej zhode s odôvodnením napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že nie je daná materiálna vykonateľnosť predloženého exekučného titulu, keďže sa súdu pri preverovaní procesnej subjektivity účastníkov konania nad všetky pochybnosti nepodarilo zistiť, komu bola uložená povinnosť, ktorej vymoženia sa oprávnený domáha (§ 48 ods. 2, ods. 3 Exekučného priadku). Rovnako ani oprávnený v tomto smere nevyvinul žiadnu snahu v záujme spoľahlivej identifikácie povinnej osoby. Vady v označení účastníkov v exekučnom titule nie sú na ujmu jeho vykonateľnosti len v prípade, pokiaľ je možné z nich bez pochybnosti vyvodiť, komu bola vykonávaným rozhodnutím uložená povinnosť. V posudzovanom prípade sa pochybnosti o tom, kto je nositeľom judikovanej povinnosti, napriek snahe exekučného súdu odstrániť nepodarilo. Na podklade zistených skutočností sťažnostný súd konštatuje, že pokiaľ súd v napadnutom uznesení podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, postupoval v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov súd nemal inú možnosť, než sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 250 ods. 1 CSP, keďže ani v sťažnostnom konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie súdu.
16. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ
nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení oprávneného a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie, pričom povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení a dôkazných návrhov. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že na podklade zistených skutočností v danom prípade nepovažoval za potrebné si vyžiadať spisový materiál Okresného súdu Košice I. vedený pod sp. zn. 15Csp/311/2017, keďže vzhľadom na negatívne lustrácie k osobe povinného a jeho neúčasť v konaní by nemohol priniesť viac svetla do posudzovaného prípadu. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
17. Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku) a preto v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách tohto konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP). Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).