Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-15-2019.pdf
PDF · 94.12 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobkyne: V.. Ľ. D., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX G., zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, IČO: 50 424 777, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnosti poplatku a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4C/158/2014-245 z 6.11.2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.086,23 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 99,50 eur na účet Okresného súdu Svidník do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.161,79 eur (1.161,79 - 115,02 = 1.046,77 eur), s dátumom vyplatenia 3.3.2010 a vyplatenou čiastkou 1.046,77 eur. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou a jedným z predmetov jeho podnikania je poskytovanie spotrebiteľských úverov ako nebankového subjektu. Žalobkyňa je fyzická osoba (nepodnikateľ), preto predmetná zmluva je podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, pričom toto medzi stranami sporu nebolo sporné, preto súd prvej inštancie pri právnom posúdení zmluvy vychádzal z ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov vrátane ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa obsahu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX súd konštatoval, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko podľa uvedeného zákonného ustanovenia totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom v zmluve toto rozlíšenie nie je (zmluva toto neobsahuje) a toto má za následok, že podľa § 11 ods. 1 zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej údaj o výške ročnej úrokovej sadzby úveru bol 68,84 %, čo je hrubo odporujúce dobrým mravom (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z., a § 39 Občianskeho zákonníka). Úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve súd považoval za v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Zmluva v časti dohodnutého úroku je neplatná. Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd prvej inštancie
považoval za nedôvodnú. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobnému návrhu vyhovel, teda uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1.086,23 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi tým čo žalobkyňa žalovanému zaplatila a poskytnutým úverom, teda žalobkyňa zaplatila 2.133,00 eur, pričom mala poskytnutý úver vo výške 1.046,77 eur a rozdiel predstavuje 1.086,23 eur, teda bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
4. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd zdôvodnil tým, že žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku oslobodená, preto poplatková povinnosť prešla na žalovaného.
5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
7. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil uplatnenú námietku premlčania, keď uviedol, že žalovaný sa úmyselne bezdôvodne obohatil. Existencia úmyslu bezdôvodne sa obohatiť sa nemôže prezumovať, ale musí byť dokázaná. Samotný fakt, že nebankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa nemôže bez ďalšieho zakladať úmysel tohto nebankového subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. Súd prvej inštancie nemal preukázané nič, čo by o úmysle žalovaného získať obohatenie nielen svedčilo, ale ho vôbec indikovalo. Súd tiež nesprávne posúdil otázku premlčania aj čo do plynutia lehôt. Objektívna lehota nemohla začať plynúť dňa 1.8.2013, pretože v daný deň žalobkyňa neuhradila celú žalovanú sumu. Objektívna lehota by začala plynúť postupne od vykonania jednotlivých úhrad, ktoré by bezdôvodné obohatenie mali tvoriť. Sumu odplaty súd neposudzoval s ohľadom na to, za aké obdobie je vlastne táto odplata určená, teda ako dlho trvá obdobie požičania peňažných prostriedkov (celková odplata pri úvere na 1 rok je pochopiteľne nižšia ako celková odplata pri úvere na 3 roky, 5 alebo 10 rokov). Postup súdu je skresľujúci a objektívne neakceptovateľný. Z rozsudku nie je zrejmé, prečo súd pri posudzovaní odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX nevychádzal z ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia uvedenej zmluvy, ktorý výslovne upravoval výšku maximálnej odplaty. Pritom uvedený zákon sú použil, ale len v časti, kedy sa zaoberal otázkou náležitostí zmluvy. Pri posudzovaní výšky odplaty uvedený zákon súd nepoužil a neuviedol ani žiadny relevantný dôvod, pre ktorý tak spravil. Ani v prípade, ak by v konaní bolo preukázané, že výška odplaty prevyšuje hodnotu stanovenú nariadením vlády, ani vtedy by nešlo o neplatnosť celého dojednania o odplate.
8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
17. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
18. Ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ust. § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.
19. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 68,84 % skoro 5 - násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 14,64 % uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.
20. Tento dôvod neplatnosti dojednania o úrokoch bol v odôvodnení rozhodnutia uvedený až na druhom mieste. Nárok žalobkyne sa totiž posudzoval aj podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/. Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. Tieto zistenia zo strany žalovaného v jeho opravnom prostriedku vôbec spochybnené neboli. Preto aj za predpokladu platného dojednania výšky úrokov pre absenciu jednej z náležitostí vyžadovanej ustanovením § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. žalovanému nevzniklo právo na úroky dohodnuté v zmluve. S poukazom na uvedené je plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalobkyni v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd podotýka, že pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak žalobkyňa zaplatila i úroky, na ktoré žalovanému právo nevzniklo, na strane tohto účastníka minimálne vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
21. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným, táto pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zohľadnená byť nemohla. Žalobkyňa sumu 2.133,- eur pozostávajúcu z poskytnutého úveru a dojednaných úrokov uhradila v celom rozsahu 1.8.2013. Až týmto momentom začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia upravená v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže subjektívna 2-ročná premlčacia doba (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemôže začať plynúť skôr než objektívna premlčacia doba, od 1.8.2013 do 11.7.2014, kedy bola podaná žaloba na súde, nemohlo dôjsť k uplynutiu či už 2-ročnej subjektívnej alebo 3-ročnej objektívnej premlčacej doby.
22. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.046,77 eur, pričom za situácie, že tento je bezúročný a bez poplatkov, žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalovanému len sumu zodpovedajúcu poskytnutým peňažným prostriedkom. Iné nároky zo zmluvy žalovaný voči žalobkyni nemá, preto plnenie žalobkyne nad rámec sumy zodpovedajúcej výške úveru predstavuje plnenie bez právneho dôvodu a má za následok vznik bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka na strane žalovaného, ktorý takéto plnenie prijal.
23. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ako aj výrok o poplatkovej povinnosti žalovaného, ktoré výroky odvolaním žalovaného osobitne napadnuté ani neboli.
24. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).