Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25CbZm-11-2018.pdf
PDF · 216.68 KB
No categories available
25CbZm/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713, Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré mesto, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás s.r.o., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: mokama s.r.o., IČO: 43 798 896, Halenárska 3, 917 01 Trnava, žalovanému v 2. rade: J. J., nar. XX.XX.XXXX, F. L. XX/XXX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Jana Kubáňová, advokátska kancelária, Cintorínska 5, 949 01 Nitra, o zaplatenie 47.694,39 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 47.694,39 eur,
- zmenkové úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 47.694,39 eur od 15.03.2016 do zaplatenia,
- zmenkovú odmenu vo výške 158,98 eura, to všetko do troch dní, s tým, že v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť žalovanému v 1. rade uložená platobným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 25CbZm/11/2018 - 31 zo dňa 02. 10. 2018 a v rozsahu plnenia žalovaným v 1. rade zaniká povinnosť plniť žalovanému v 2. rade uložená týmto rozsudkom.
II. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% trov konania, s tým, že v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť žalovanému v 1. rade uložená platobným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 25CbZm/11/2018 - 31 zo dňa 02. 10. 2018 a v rozsahu plnenia žalovaným v 1. rade zaniká povinnosť plniť žalovanému v 2. rade uložená týmto rozsudkom a osobitným uznesením o výške náhrady trov konania, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 27.07.2018 domáhal určenia povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 47694,39 eur, úroky vo výške 6 % ročne od 12.08.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 158,98 eur a náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 01.07.2016 došlo k zániku spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r. o., so sídlom Košická 49, Bratislava 821 08, IČO: 31 378 528 (ďalej právny predchodca žalobcu), a to v dôsledku zlúčenia so žalobcom, na základe čoho na žalobcu prešli všetky práva a povinnosti spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r.o. vrátane práv z nižšie uvedenej zmenky. Dňa 28.12.2017 došlo k zániku spoločnosti ARENA ONE, s.r.o., so sídlom Štúrova 18, 949 01 Nitra, IČO: 46 779 477 (ďalej právny predchodca žalovaného v 1.rade ), a to v dôsledku zlúčenia so žalovaným v 1.rade, na základe čoho na žalovaného v 1.rade prešli všetky práva a povinnosti spoločnosti ARENA ONE, s.r.o., vrátane záväzkov z nižšie uvedenej zmenky. Nakoľko doposiaľ neprišlo ani k čiastočnému zaplateniu zmenkovej pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. a 2. rade, žalobca si týmto súdnou cestou uplatňuje svoje právo zo zmenky vystavenej dňa 07.06.2013 spoločnosťou ARENA ONE, s.r.o. na rad spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r.o. na zmenkovú sumu 47.694,39 EUR. Zmenka sa stala
splatnou dňa 11.08.2015. Zaplatenie zmenky je pre celú zmenkovú sumu zabezpečené zmenkovým ručením - ručiteľským vyhlásením „per aval“ na zmenke, ktoré žalovaný v 2. rade riadne podpísal. Žalovaný v 2. Rade sa teda ako zmenkový ručiteľ zaviazal k zaplateniu zmenky. Právny predchodca žalobcu písomne vyzval žalovaného v 1. a 2. rade na zaplatenie zmenky v zmenkovej sume 47.694,39 EUR a zároveň ich upovedomil o mieste (VB LEASING SK, s.r.o., Košická 49, Bratislava, kanc. č. 022) a čase prezentácie zmenky (11.08.2015). Žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade doposiaľ zmenkovú pohľadávku z vyššie uvedenej zmenky ani sčasti nezaplatili. Zmenka uplatnená v tomto súdnom konaní zabezpečuje pohľadávku žalobcu voči žalovanému v 1.rade, ktorá vznikla na základe a v súvislosti s Leasingovou zmluvou č. LZC/13/50068 uzatvorenou dňa 07.06.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a právnym predchodcom žalovaného v 1.rade ako dlžníkom. Nakoľko si právny predchodca žalovaného v 1.rade nesplnil svoje záväzky z vyššie uvedenej leasingovej zmluvy, právnym predchodcom žalobcu bola vyplnená predmetná zmenka (pôvodom blankozmenka), a to podľa Zmluvy o vyplnení a použití blankozmeniek č. C/13/50068/3 uzatvorenej dňa 07.06.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom, právnym predchodcom žalovaného v 1.rade ako dlžníkom a žalovaným v 2.rade ako avalistom zmenky, na základe ktorej bolo právnemu predchodcovi žalobcu takéto vyplňovacie právo udelené. V čase uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv, vystavenia zmenky a zaviazania sa zmenkovým ručením bol žalovaný v 2.rade jediným spoločníkom a jediným konateľom právneho predchodcu žalovaného v 1.rade, a teda v danom čase mal úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného v 1.rade. Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaný v 2.rade nie je spotrebiteľom. Žalobca je toho názoru, že žalovaný v 2.rade vzhľadom na svoje vtedajšie úzke väzby s právnym predchodcom žalovaného v 1.rade konal jednoznačne s cieľom vzťahujúcim sa k svojim obchodom, podnikaniu alebo k svojmu povolaniu resp. v rámci predmetu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nespotrebiteľský charakter zmlúv a jednotlivých úkonov právneho predchodcu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade dokazuje aj skutočnosť, že žalovaný v 1.rade resp. jeho právny predchodca bol právnickou osobou. V tomto smere žalobca odkazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (konkrétne Súdny dvor, prvá komora) vo veci C 419/11 (Česká sporiteľna, a.s. proti Gerald Feichter). Rozsudkom zo dňa 14.03.2013 tento súd rozhodol, že fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru. Predmetná zmenka je opatrená doložkou „BEZ PROTESTU“ a teda v súlade s článkom I, §46 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. (Zmenkový a šekový zákon) je majiteľ zmenky oslobodený od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie.
2. S podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov a to originál zmenky vystavenej v Bratislave dňa 07.06.2013, Leasingovú zmluvu č. LZC/13/50068 zo dňa 07.06.2013, Zmluvu o vyplňovacom práve k blankozmenke, Oznámenie o uplatnení vyplňovacieho zmenkového práva zo dňa 22.07.2015, Výzvu na zaplatenie zmenky zo dňa 22.07.2015, doručenky, výpisy z Obchodného registra, Zmluvu o vyplnení a použití blanko zmeniek č. /13/50068/3m zo dňa 07.06.2013.
3. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Trnava platobným rozkazom č. k. 25CbZm/11/2018 - 31 zo dňa 02.10.2018 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe.
4. Proti platobného rozkazu podal žalovaný v 2. rade včas odôvodnený odpor, preto Okresný súd Trnava uznesením č. k. 25CbZm/11/2018- 43 zo dňa 04.07.2019 zrušil platobný rozkaz v voči žalovanému v 2. rade podľa ustanovenia § 267 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
5. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v 1. rade oneskorene odôvodnený odpor, preto Okresný súd Trnava uznesením č. k. 25CbZm/11/2018- 40 zo dňa 08.07.2019 odmietol odpor žalovaného v 1. rade podľa ustanovenia § 267 ods. 2 CSP a platobný rozkaz nadobudol voči žalovanému v 1. rade právoplatnosť dňa 28.08.2019.
6. V odpore žalovaný v 2. rade uviedol, že návrh žalobcu je neopodstatnený. Žalobca sa domáha uhradenia nárokov zo zmenky vystavenej dňa 07.06.2013. V texte predmetnej zmluvy sa uvádza,
že je uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ( ďalej len OBZ) a malo by ísť o tzv. nepomenovanú zmluvu. V zmysle ustáleného výkladu významu právnych úkonov podľa § 35 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) (obdobne aj § 266 OBZ) a aplikačnej praxe je pre posúdenie skutočného významu právneho úkonu dôležitý nielen jeho názov, ale predovšetkým samotný obsah právneho úkonu a vôľa zmluvných strán vzhľadom na cieľ, ktorý bol daným právnym úkonom sledovaný. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme dopravného prostriedku (§ 630 a nasi. OBZ) - kedy jedna strana (žalobca) zo svojich finančných prostriedkov zakúpila dopravný prostriedok - osobný automobil W. XXX (karoséria I ktorého bola vlastníkom a následne ho prenajala druhej strane (žalovanému 1), ktorý sa zaviazal platiť pravidelné mesačné platby za tento prenájom. Zo strany žalovaného boli jednotlivé mesačné platby uhrádzané riadne a včas až do obdobia, kedy v dôsledku dopravnej nehody (6.10.2013) došlo k poškodeniu prenajatého vozidla, ktoré bolo také rozsiahle, že jeho oprava bola z ekonomického hľadiska neefektívna a zo strany poisťovne bola vyhodnotená ako tzv. totálna škoda (dôkaz list z poisťovne Kooperatíva zo dňa 29.11.2013). Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je typickým synalagmatickým záväzkom, s povinnosťou vzájomného plnenia medzi zmluvnými stranami. Právu žalobcu na úhradu mesačnej platby tak zodpovedá jeho povinnosť poskytnúť žalovanému k dispozícii vozidlo, ktorého bol vlastníkom. Vzhľadom k tomu, že došlo k zániku vozidla (predmetu nájmu) a žalobca neposkytol žalovanému ďalšie vozidlo zaniklo aj jeho právo na mesačné platby spojené s prenájmom tohto vozidla. Spoločnosť VB LEASING SK spol. s.r.o. tak vyplnila blankozmenku v rozpore so Zmluvou o vyplnení a použití keďže došlo k zániku predmetu nájmu - vozidla W., v dôsledku čoho sa spoločnosť ARENA ONE s.r.o. nemohla dosť do omeškania s platbou nakoľko v dôsledku zániku predmetu nájmu absentoval právny dôvod na takúto platbu. Spoločnosť VB LEASING SK spol. s r.o. si ako vlastník vozidla mala uplatňovať náhradu škody u poisťovne - Kooperativa a.s. u ktorej bolo motorové vozidlo poistené resp. u toho kto škodu spôsobil. Spoločnosť VB LEASING spol. s r.o., ale žiadne takéto kroky smerujúce k náhrade škody nevykonala a dokonca si ani neprevzala vrak vozidla (ktorého časti sa dali speňažiť). Vyplnenie bianko zmenky z jej strany je tak evidentným zneužitím práva, ktorým si chcela na úkor žalovaných kompenzovať finančné straty, ktoré jej vznikli z dôvodu nevymáhania škody na motorovom vozidle W.. Ustanovenia zmluvy o vyplnení a použití blanko zmeniek č. C/13/50068/3 vymedzujú spôsob akým má byt' doplnená zmenková suma veľmi vágnym spôsobom čo podľa ich názoru zakladá jej neplatnosť z dôvodu neurčitosti. Samotná zmenková suma sa má podľa ustanovení čl. H ods. 1 písm. a) rovnať hodnote neuhradených pohľadávok, alebo ich časti, pričom dáva do pozornosti, že samotná hodnota týchto pohľadávok nebola spoločnosťou VB LEASING SK spol. s r.o. vyčíslená a vyplnená zmenková sumu je tak nad všetky pochybnosti svojvoľná a nezodpovedá reálnej hodnote. po vzniku škodovej udalosti došlo zo strany spoločnosti VB LEASING SK spol. r.o. k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy k termínu 31.01.2014, pričom v tomto ukončení neboli oznámené žiadne pohľadávky a ich splatnosti, ktoré by uvedená spoločnosť voči žalovanému 1 evidovala. Aj z uvedeného jednoznačne vyplýva, že údajná suma pohľadávok, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha nezodpovedá skutočnému stavu a tieto pohľadávky boli vyrobené dodatočne, aby sa sanovalo nekonanie vo veciach náhrady škody. Zároveň tiež dáva do pozornosti, že podľa čl. II. ods. 1) písm. d) dátum splatnosti zmenky nebude skorší ako 10 dní po splatnosti Pohľadávky (-ok). Vzhľadom na to, že zo strany spoločnosti VB LEASING SK s.r.o. nedošlo k vyčísleniu pohľadávok voči spoločnosti ARENA ONE s.r.o. a ani k určeniu dátumu ich splatnosti je zrejmé, že nemohlo dôjsť ani k riadnemu vyplneniu dátumu splatnosti na zmenke, ktorý by bol súladný s predmetným ustanovením a tento dátum bol vyplnený opäť len na základe ľubovôle. Samotná zmenka je vystavená na rad spoločnosti VB LEASING SK spol. s r.o. Košická 49, 821 08 Bratislava. Aj keď je žalobca právnym nástupcom uvedenej spoločnosti má za to, že vzhľadom na prísne formalizovanú úpravu týkajúcu sa tohto cenného papiera musí byť ako oprávnený zo zmenky vyznačený aj priamo na zmenke. Vzhľadom na to, že k takémuto vyznačeniu nedošlo nie je možné, aby sa žalobca domáhal plnenia na základe zmenky, ktorá nie je vystavená na jeho meno. Samotná zmluva o zlúčení spoločností, nezakladá sama osebe aj prechod zmenky ako cenného papiera na nástupnícku spoločnosť. V zmysle § 11 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový je možné zmenku previesť len indosamentom alebo prostredníctvom postúpenia pohľadávky. Keďže uvedená zmenka nebola ani indosovaná a ani právoplatne postúpená má za to, že nedošlo k jej prevodu na žalobcu a tento tak nie je legitimovaný na podanie žaloby. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že ako fyzická osoba som bol pri podpisovaní zmenky uvedený do omylu, keďže zo strany zamestnancov VB LEASING SK spol. s r.o. mu nebolo riadne vysvetlené, čo doložka per aval na zmenke znamená. Podpisovanie dokumentov sa uskutočňovalo pod časovým tlakom (ktorý bol z môjho spätného pohľadu spôsobený zámerne), keď mu po príchode do pobočky boli predložené vopred pripravené dokumenty k podpisu s tým, že spoločnosť bude ručiť aj formou zmenky, ktorá bola na spoločnosť vystavená a ktorú ako jej konateľ podpísal. V
doložke per aval boli uvedené jeho osobné údaje - meno priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo, o ktorých si myslel, že slúžia na jeho identifikáciu ako konateľa (štatutárneho zástupcu spoločnosti) a z tohto dôvodu ich podpísal. Jeho zámerom, ale nebolo prijať fyzické ručenie za zmenku, ale domienka, že svojím podpisom verifikuje svoje identifikačné údaje ako konateľa spoločnosti. Upozorňuje na to, že spoločnosť VB LEASING SK spol. s r.o. úmyselne zvolila označenie na zmenke ako „per aval" a jeho označenie v zmluve o vyplnení blanko zmenky ako „avalistu“, čo sú pojmy, s ktorými bežný človek neprichádza do styku a pod časovým stresom ako aj spoločenským tlakom (je nepríjemné pýtať sa v spoločnosti cudzích ľudí na význam slov) tak počítalo s tým, že ľudia túto zmluvu podpíšu bez toho aby si uvedomili, že sa zaväzujú k zmenkovému ručeniu. Zdôrazňuje, že podľa § 31 ods. 2) zákona č. 191/1950 Sb. sa ručenie vyjadruje slovami „ako ručitel'" alebo inou doložkou rovnakého významu. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť VB LEASING SK spol. s r.o. mala k dispozícii jednoznačné pomenovanie prijímaného záväzku, ktorý je bežne používaný a zrejmý každému človeku - namiesto jednoznačného pomenovania „ako ručiteľ“, ale zvolila označenie per aval a avalista, ktoré je väčšine bežnej populácie neznáme. Aj keď sa žalobca odvoláva na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 419/11, má za to, že v tomto prípade ide o zjavný informačný nepomer a nerovnaké postavenie účastníkov zmluvného vzťahu, keď na jednej strane vystupujú finanční špecialisti, ktorí sú s jednotlivými právnymi pojmami a ich dôsledkami dôkladne oboznámení a ktorí zmluvné dokumenty pripravovali tak, aby boli pre nich čo najvýhodnejšie a na druhej strane je bežný človek, ktorý je vystavený časovému a spoločenskému tlaku (nutnosť priznať nevedomosť pred cudzími ľuďmi). Nahradenie jednoznačného pojmu „ako ručiteľ“ na zmenke a v zmluve málo používaným slovom „per aval“ a „avalista“, je tak v danom kontexte informačnej prevahy na strane finančných špecialistov nutné považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorej cieľom bolo zneistiť druhú stranu a uviesť ju do nevýhodného postavenia, čo je proti zásadám poctivého obchodného styku, ktorý by mal prihliadať aj na bežnú znalosť zákazníkov. V prípade, ak by bolo na zmenke a v zmluve o vyplnení blanko zmenky jednoznačne uvedené ako ručiteľ resp. ručiteľ, tak by z jeho strany nedošlo k jej podpísaniu. Pri podpise zmenky „per aval" nemal v žiadnom prípade v úmysle prijať ručiteľský záväzok, ale sa domnieval, že len potvrdzuje svoje osobné údaje ako konateľa spoločnosti. Na základe uvedeného žiada, aby súd zrušil platobný rozkaz 25CbZm/11/2018-31 zo dňa 2.10.2018 a aby žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému 2 nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
7. Žalobca v replike uviedol, že podľa bodu 1.1 všeobecných leasingových podmienok (ďalej len VLP), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy č. LZC/13/50068 uzatvorenej dňa 07.06.2013 medzi právnym predchodcom žalovaného v 1.rade a právnym predchodcom žalobcu „Účelom LZ je poskytnutie finančnej služby zo strany poskytovateľa leasingu spočívajúcej v obstaraní príjemcom leasingu zvolenej určitej veci alebo súboru vecí (predmet leasingu, ďalej tiež „PL") do vlastníctva poskytovateľa leasingu a následné umožnenie prevzatia PL od dodávateľa PL príjemcom leasingu v mene poskytovateľa leasingu. PL je vo výlučnom vlastníctve poskytovateľa leasingu po celú dobu platnosti LZ, a to až do okamihu prevodu vlastníckeho práva k PL v súlade s ustanoveniami čl. 10 VLP. V prípade predčasného ukončenia LZ je PL výlučným vlastníctvom poskytovateľa leasingu až do okamihu, kedy bude PL odpredaný tretiemu subjektu na základe osobitnej kúpnej zmluvy. Odpisovanie PL vykonáva v zmysle platných právnych predpisov príjemca leasingu. Nebezpečenstvo škody na PL ako aj škôd a nákladov spojených s jeho užívaním znáša v celom rozsahu príjemca leasingu...“ Žalobca nesúhlasí so zaradením predmetnej leasingovej zmluvy pod inštitút zmluvy o nájme dopravného prostriedku v zmysle §630 a nasl. OBZ tak ako to uvádza žalovaný v 2. rade, ale trvá na tom, že ide o osobitný druh zmluvného vzťahu, ktorý vzhľadom na viaceré odlišnosti od zákonom pomenovaných zmluvných typov je potrebné zaradiť pod režim v zmysle §269 ods. 2 OBZ. Osobitosti leasingového vzťahu sú nasledovné. Účelom finančného leasingu je obstaranie predmetu leasingu s využitím cudzích finančných zdrojov. Finančný leasing je teda alternatívou k úveru, nakoľko jeho ekonomický účel je obdobný. Hlavným rozdielom je, že pri leasingu počas trvania leasingového vzťahu zostáva vlastníkom predmetu leasingu poskytovateľ leasingu a až po splnení všetkých záväzkov z leasingovej zmluvy sa poskytovateľ leasingu za vopred dohodnutú cenu/poplatok (zväčša symbolický) zaväzuje previesť vlastnícke právo k predmetu leasingu na príjemcu leasingu, pričom pri účelovom úvere sa dlžník stáva od začiatku vlastníkom obstarávanej veci. Príjemca leasingu je od začiatku leasingového vzťahu povinný náležite sa starať o predmet leasingu, t.j. na svoje náklady vykonávať údržbu, servis, uplatňovať práva zo záruky a pod. Nebezpečenstvo škody ako aj nákladov spojených s jeho užívaním znáša v celom rozsahu pri oboch typoch finančnej služby od začiatku príjemca leasingu resp. dlžník, a preto finančný leasing je rovnako ako úver predovšetkým finančnou službou a takto by malo byt' podľa názoru žalobcu naňho aj nazerané, pretože dominantou zložkou finančného leasingového vzťahu je
vzťah veriteľsko-dlžnícky. To isté platí aj v prípade leasingovej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného v 1.rade a právnym predchodcom žalobcu. Leasingové splátky sa neviažu výlučne k možnosti predmet leasingu užívať ako je tomu pri nájomných vzťahoch, ale zaplatené leasingové splátky primárne slúžia na postupné splácanie istiny a finančnej služby, a preto ani zničenie (totálna škoda) predmetu leasingu nemalo vplyv na povinnosť právneho predchodcu žalovaného v 1.rade platiť dohodnuté leasingové splátky a ostatné platby súvisiace s leasingom, a to s odkazom na bod 4.1 VLP, podľa ktorého „Príjemca leasingu je povinný uhrádzať dohodnuté leasingové splátky, ako aj splátky poistného (bod 8.3. VLP) včas a v dohodnutej výške v súlade s LZ a jej prílohami v znení prípadných zmien a doplnení LZ vždy s uvedením variabilného symbolu tak ako vyplýva zo Splátkového kalendára k LZ, z iného daňového dokladu vystaveného poskytovateľom leasingu alebo z inej výzvy a korešpondencie poskytovateľa leasingu, a to i v prípadoch poškodenia, zničenia alebo odcudzenia PL. V prípade zničenia alebo odcudzenia PL je príjemca leasingu povinný uhradiť leasingové splátky do doby predčasného ukončenia LZ. Akákoľvek úplná alebo čiastočná nepoužiteľnosť PL - najmä v dôsledku poškodenia, právnej, technickej alebo hospodárskej nepoužiteľnosti (porucha, nehoda, odcudzenie; zničenie PL a iné ) nemajú vplyv na povinnosť príjemcu leasingu platiť dohodnuté leasingové splátky a ostatné platby súvisiace s leasingom..." Rovnako táto povinnosť platiť leasingové splátky aj v prípade poškodenia predmetu leasingu vyplývala z bodu 7.7 VLP, podľa ktorého „ Napriek prípadným nedostatkom, vadám, odcudzeniu alebo poškodeniu PL, či už zavinením príjemcu leasingu alebo bez jeho zavinenia, neoprávňuje žiadna z týchto skutočnosti príjemcu leasingu k tomu, aby leasingové splátky ako aj prípadné splátky poistného nesplácal vo výške a v termínoch stanovených v LZ." Právny predchodca žalobcu ani žalobca nemajú a ani nemali žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť poskytnúť žalovanému v 1.rade ďalšie alebo náhradné vozidlo. K námietke žalovaného, že počas obdobia od vzniku škodovej udalosti (06.10.2013) po predčasné ukončenie leasingovej zmluvy k 31.01.2014 nemohol fakticky ani právne s predmetom leasingu nakladať a teda neexistuje právny dôvod pre platby za toto obdobie sa žalobca vyjadruje nasledovne. V tomto smere poukazuje na vyššie uvedenú charakteristiku leasingovej služby a skutočnosť, že k škodovej udalosti došlo v období kedy predmet leasingu mal v užívaní príjemca leasingu t.j. právny predchodca žalovaného v 1.rade a podľa bodu 4.1 a 7.7 všeobecných leasingových podmienok zničenie alebo poškodenie predmetu leasingu nemá vplyv na povinnosť platiť leasingové splátky, a teda povinnosť platiť leasingové splátky v žiadnom prípade nezanikla. K námietke žalovaného v 2.rade, že žalobca mal pristúpiť k vymáhaniu škody a to buď od poisťovne alebo od toho kto škodu spôsobil sa žalobca vyjadruje nasledovne. Jedným zo znakov leasingového vzťahu je, že príjemca leasingu má právo počas trvania leasingového vzťahu užívať predmet leasingu, na druhej strane však, nakoľko má príjemca leasingu predmet leasingu vo fyzickej dispozícii, je plne zodpovedný aj za akúkoľvek škodu, ktorá na predmete leasingu vznikne a to aj bez jeho zavinenia. V tomto smere odkazuje na bod 1 . 1 VLP podľa ktorého „ Nebezpečenstvo škody na PL ako aj škôd a nákladov spojených s jeho užívaním znáša v celom rozsahu príjemca leasingu." Vo veci poistenia predmetu leasingu je potrebné uviesť, že poistné zmluvy týkajúce sa povinného zmluvného poistenia ako aj havarijného poistenia mal právny predchodca žalovaného v 1. rade resp. žalovaný v 1.rade uzatvorené priamo s poisťovňou, a teda poistenie predmetu leasingu nebolo súčasťou leasingových služieb. V prospech právneho predchodcu žalobcu bolo havarijné poistenie iba vinkulované, čo znamená, že v prípade vzniku poistnej udalosti sa poisťovňa zaviazala poukázať poistné plnenie priamo právnemu predchodcovi žalobcu. Uvedené znamená, že práva z príslušnej poistnej zmluvy mohol a mal vymáhať právny predchodca žalovaného v 1.rade resp. žalovaný v 1.rade a teda žalovaný v 2.rade sa mylne domnieva, že práva voči poisťovni resp. osobe, ktorá škodu spôsobila si mal uplatniť žalobca resp. jeho právny predchodca. Uplatňovať práva voči poisťovni resp. osobe, ktorá škodu spôsobila, mal v prvom rade žalovaný v 1.rade resp. jeho právny predchodca, keďže poistné zmluvy mal uzatvorené vo vlastnom mene a bolo hlavne v jeho záujme, aby sa prípadným poistným plnením alebo inou náhradou škody úplne alebo čiastočne eliminoval jeho záväzok voči žalobcovi resp. právnemu predchodcovi žalobcu. Pokiaľ tak právny predchodca žalovaného v 1.rade resp. žalovaný v 1.rade neurobil, konal tak na svoju škodu a zodpovednosť. Žalobca tieto poistné zmluvy ani nemá k dispozícii, keďže nebol ich zmluvnou stranou. Ak má žalovaný v 2.rade za to, že škodu spôsobila tretia osoba a takéto konanie nebolo kryté poistnou zmluvou, žalovanému v l. rade, jeho právnemu predchodcovi, alebo žalovanému 2.rade nič nebránilo v tom, aby si ju vo vlastnom mene alebo v mene žalovaného v 1.rade uplatnil voči tejto osobe. Je pravdou, že k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy prišlo ku dňu 31.01.2014 a to v dôsledku totálnej škody na predmete leasingu. V oznámení o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy právny predchodca žalobcu pohľadávku ešte nevyčísloval, pretože čakal na poistné plnenie, ktoré malo byt' v jeho prospech vinkulované a takisto čakal na speňaženie zvyškov vozidla, ktoré mal príjemca leasingu - právny predchodca žalovaného v 1.rade (kde žalovaný v 2.rade mal postavenie jediného
spoločníka a konateľa!) vydať právnemu predchodcovi žalobcu. Poisťovňa poistné plnenie neposkytla s odôvodnením, že podľa vypracovaného znaleckého posudku k dopravnej nehode a k poškodeniu vozidla nedošlo spôsobom uvedeným v písomnom nahlásení škody a podľa záznamu o dopravnej nehode ODI Nitra. Má za to, že hlásenie o škode vykonal voči poisťovni priamo právny predchodca žalovaného v 1.rade, pretože to bola povinnosť príjemcu leasingu a mal o udalosti bezprostredné informácie. V tomto smere je nevyhnutné podotknúť, že žalovaný v 1.rade ani jeho právny predchodca doposiaľ predmet leasingu resp. jeho zvyšky zo svojej držby nevydal žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi ako vlastníkovi, hoci bol na to písomne vyzvaný listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 21.07.2014 a rovnako povinnosť vydať predmet leasingu pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy ako zmluvný záväzok bol obsiahnutý v bode 11.1 VLP, podľa ktorého „ Pri predčasnom ukončení LZ z akéhokoľvek dôvodu vrátane predčasného ukončenia z dôvodov vyplývajúcich z čl. 10 VLP, pri ktorom v zmysle ustanovení čl. 10 VLP nedôjde k prevodu vlastníckeho práva k PL na príjemcu leasingu, je príjemca leasingu povinný bezodkladne vrátiť poskytovateľovi leasingu PL so všetkými jeho súčasťami a príslušenstvom, vrátane dokladov, kľúčov a podkladov podľa pokynov, ktoré určí poskytovateľ leasingu. V prípade, že poskytovateľ leasingu písomne neurčí miesto a čas vrátenia PL, je príjemca leasingu povinný vrátiť PL so všetkými vyššie uvedenými dokladmi, súčasťami a príslušenstvom neodkladne poskytovateľovi leasingu do jeho sídla. Náklady a riziko pri vrátení PL znáša príjemca leasingu až do okamihu protokolárneho prevzatia PL poskytovateľom leasingu." Nakoľko neprišlo ani k poskytnutiu poistného plnenia, ani k vydaniu zvyškov vozidla, právny predchodca žalobcu bol nútený vyčísliť svoju pohľadávku aj bez týchto položiek, pričom sa tak stalo listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 11.05.2015 označeným ako záverečné finančné vysporiadanie, ktoré bolo právnemu predchodcovi žalovaného v 1.rade doručené dňa 02.06.2015 a teda žalovaný v 1.rade vedel o výške, zložení a právnom dôvode vzniku kauzálnej zmenkou zabezpečenej pohľadávky. O týchto skutočnostiach jednoznačne vedel aj žalovaný v 2.rade, keďže listovú zásielku so záverečným finančným vysporiadaním prebral osobne žalovaný v 2.rade ako konateľ právneho predchodcu žalovaného v 1.rade! Keďže žalobca sa domáha plnenia zo zmenky, žalobca svoju dôkaznú povinnosť splnil už predložením prvopisu zmenky konajúcemu súdu. Deje sa tak z dôvodu, že zmenka je tzv. absolútny cenný papier, má abstraktnú povahu, nie je závislá od príčinného vzťahu a teda žalobca nie je povinný preukazovať dôvod vystavenia zmenky a to platí aj pre zabezpečovaciu zmenku. Žalovaný v 2.rade ako avalista (zmenkový ručiteľ) môže podľa článku I §17 zmenkového a šekového zákona robiť voči majiteľovi zmenky iba námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky (žalobcovi) a nie na vzťahoch majiteľa zmenky (žalobcu) k zmenkovo zaviazanej osobe, za ktorú bolo zmenkové ručenie prevzaté (žalovaného v 1.rade). Napriek vyššie uvedenému a z dôvodu právnej istoty sa žalobca k námietkam žalovaného v 2.rade ohľadom kauzálnej pohľadávky vyjadruje aj nasledovne: Právny predchodca žalobcu poskytol na základe uzatvorenej leasingovej zmluvy právnemu predchodcovi žalovaného v 1.rade finančný leasing za účelom obstarania a financovania predmetu leasingu v cene 76.860,- EUR, ktorý mal právny predchodca žalovaného v 1.rade po riadnom skončení leasingovej zmluvy nadobudnúť do svojho vlastníctva. Predmetom leasingu bol osobný automobil W. N Q. Q.. Právny predchodca žalovaného v 1.rade sa v leasingovej zmluve zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu leasingové splátky, a to prvú zvýšenú splátku vo výške 23.058,- EUR a 48 riadnych rovnomerných mesačných splátok po 1.341,06 EUR splatných vždy k 10. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom 06/2013. Žalovaný v 1.rade zaplatil iba prvých 6 leasingových splátok, ďalšie už nezaplatil. Keďže koncom roka 2013 došlo ku škodovej udalosti na predmete leasingu, ktorá bola príslušnou poisťovňou kvalifikovaná ako totálna škoda, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 31.01.2014 v zmysle bodu 9.3 písm. a) VLP predčasne ukončil leasingovú zmluvu a to ku dňu 31.01.2014. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 1 1.05.2015 označeným ako Záverečné finančné vysporiadanie vyčíslil svoju pohľadávku z leasingovej zmluvy voči právnemu predchodcovi žalovaného v 1.rade, ktorá v čase jeho vyhotovenia predstavovala čiastku 45.025,89 EUR a zároveň ho vyzval, aby ju zaplatil v 10 dňovej lehote odo dňa doručenia tohto listu (ďalej aj len „ZFV"). Keďže neprišlo ani k čiastočnému zaplateniu takto vyčíslenej pohľadávky, právny predchodca žalobcu využil svoje právo a vyplnil blankozmenku, na základe čoho sa táto blankozmenka stala zmenkou úplnou. Následne právny predchodca žalobcu písomne vyzval právneho predchodcu žalovaného v 1.rade ako vystaviteľa zmenky a žalovaného v 2.rade ako avalistu k zaplateniu zmenky. Doposiaľ neprišlo k žiadnej úhrade zmenkovej pohľadávky. Uplatnená zmenka je zmenkou zabezpečovacou a zabezpečovala pohľadávku právneho predchodcu žalobcu voči právnemu predchodcovi žalovaného v 1.rade, ktorá vznikla na základe a v súvislosti s leasingovou zmluvou. Zmenková suma bola vyčíslená nasledovne:
1. Pohľadávka podľa Záverečného finančného vysporiadania 45.025,89 EUR k leasingovej zmluve (ZFV), 2. Úroky z omeškania podľa ZFV (položky v časti B ZFV) 551,17 EUR, 3. Základ pre výpočet úrokov z omeškania (riadok 1 - riadok 44.474,72 EUR, 4. Splatnosť pohľadávky podľa ZFV 12.06.2015, 5. Splatnosť zmenky 11.08.2015, 6. Úrok z omeškania v % denne 0,1%, 7. Počet dní omeškania 60, 8. Úroky z omeškania od splatnosti ZFV po splatnosť 2.668,50 EUR, 9. Zmenková suma (riadok 1 + riadok 8) 47.694,39 EUR, a teda pozostáva zo zabezpečených nárokov a pohľadávok žalobcu resp. jeho právneho predchodcu obsiahnutých v článku I. ods. 4 Zmluvy o vyplnení a použití bianko zmeniek č. C/13/50068/3, ktoré je navrhovateľ podľa článku II. a III. Zmluvy o vyplnení a použití bianko zmeniek č. C/13/50068/3 do zmenky oprávnený obsiahnuť. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že jeho právny predchodca pri vyplnení biankozmenky postupoval s odbornou starostlivosťou a riadne v zmysle dojednaných ustanovení Zmluvy o vyplnení a použití bianko zmeniek č. C/13/50068/3 a že do zmenky obsiahol existujúce nároky a pohľadávky voči vystaviteľovi zmenky (právnemu predchodcovi žalovaného v 1.rade). Podľa bodu 9.5 VLP „Sumy, ktoré poskytovateľ leasingu vyčísli príjemcovi leasingu podľa dohody v LZ alebo podľa bodu 9.4 VLP sú splatné do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy na ich zaplatenia príjemcovi leasingu a po dni splatnosti podliehajú úroku z omeškania podľa bodu 6.3. VLP“. Vzhľadom na vyššie uvedené suma 45.025,89 EUR vyplývajúca zo ZFV zo dňa 11.05.2015 sa stala splatnou dňa 12.06.2015, keďže zásielka so ZFV bola právnemu predchodcovi žalovaného v 1.rade doručená 02.06.2015. K vyhotoveniu ZFV podľa bodu 9.4 VLP došlo v dôsledku predčasného ukončenia leasingovej zmluvy podľa bodu 9.3 písm. a) VLP, nakoľko prišlo ku totálnej škode na predmete leasingu. Na základe bodu 6.3 v spojení s bodom 9.5 VLP bol právny predchodca žalobcu oprávnený od právneho predchodcu žalovaného v 1.rade pre prípad omeškania predchodcu žalovaného v 1.rade s úhradou peňažného záväzku z leasingovej zmluvy požadovať zaplatenie dohodnutých úrokov z omeškania a to do výšky 0,2% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V súlade s uvedeným si právny predchodca žalobcu uplatnil voči právnemu predchodcovi žalovaného v 1.rade úrok z omeškania vo výške 0,1% zo sumy 44.474,72 EUR odo dňa 13.06.2015 (12.06.2015 splatnosť pohľadávky podľa ZFV) do 11.08.2015 (dátum splatnosti zmenky). (44.474,72 EUR = 45.025,89 EUR ako celkový nárok žalobcu podľa ZFV mínus 551,17 EUR ako úroky z omeškania označené v ZFV v časti B). Keďže splatnosť zabezpečovanej pohľadávky nastala dňa 12.06.2015 a dátum splatnosti zmenky je 11.08.2015, je zrejmé, že bola splnená aj zmluvná podmienka uvedená v ČI. 11 ods.1 písm. d) Zmluvy o vyplnení a použití bianko zmeniek č. C/13/50068/3, a to že dátum splatnosti zmeny nebude skorší ako 10 dní po splatnosti zabezpečovaných pohľadávok, o ktorej sa žalovaný v 2.rade mylne domnieva, že nebola splnená. Podľa bodu 9.4 tretieho odseku VLP „ V prípadoch, keď je dôvodom predčasného ukončenia LZ zničenie alebo odcudzenie PL, alebo niektorý z dôvodov uvedených v bode 9.1. písm. c), d), e), f), g) či m) VLP, je príjemca leasingu povinný uhradiť všetky nároky, pohľadávky, poplatky, škody a náklady, ktoré z tohto titulu vzniknú poskytovateľovi leasingu, a to najmä nároky uvedené v ustanoveniach bodu 9.4. písm. a), e) 0 g) VLP: všetky ďalšie záväzky, ktoré má príjemca leasingu voči poskytovateľovi leasingu do doby predčasného ukončenia LZ (poistné, úroky z omeškania a iné); všetky prípadné priame náklady poskytovateľa leasingu súvisiace s predčasným ukončením LZ (predovšetkým náklady spojené s odobratím PL, s predajom PL a jeho sprostredkovaním, prehlásením PL v evidencií motorových vozidiel, parkovné, nevyhnutné opravy PL atď.); nedoplatok z hodnoty PL, ušlý zisk poskytovateľa leasingu a refinančné náklady poskytovateľa leasingu po inom ako riadnom ukončení LZ podľa bodu 10.1. VLP, na určenie výšky ktorých sa primerane použijú ustanovenia písmen c), d) a h) tohto bodu; ako aj rozdiel medzi plnením prijatým poskytovateľom leasingu od poisťovne a výškou škody spôsobenej poistnou udalosťou na PL, a to v tom prípade, keď je škoda vyššia ako prijaté poistné plnenie. Poskytovateľ leasingu je pri takomto predčasnom ukončení LZ oprávnený taktiež fakturovať príjemcovi leasingu jednorazový poplatok vo výške minimálne 165,- EUR, taktiež jednorazový poplatok vo výške v LZ dohodnutej zostatkovej hodnoty PL ku dňu uplynutia dojednanej minimálnej doby trvania leasingu, resp. vo výške v LZ dohodnutého odpredajného poplatku s DPH. " Podľa bodu 9.4 prvého odseku VLP „ Pokiaľ' sa zmluvné strany v LZ nedohodnú inak, je príjemca leasingu povinný v prípade iného ako riadneho ukončenia LZ podľa bodu 10.1. VLP uhradiť všetky nároky, pohľadávky, škody a náklady, ktoré z tohto titulu vzniknú poskytovateľovi leasingu, najmä: a) dlžné leasingové splátky splatné do doby predčasného ukončenia LZ, b) všetky ďalšie záväzky, ktoré má príjemca leasingu voči poskytovateľovi leasingu do doby predčasného ukončenia LZ (poistné, úroky z omeškania a iné), ako aj zmluvnú pokutu vo výške priamych nákladov
poskytovateľa leasingu súvisiacich s předčasným ukončením LZ, a to najmä náklady spojené s odobratím PL, s predajom PL a jeho sprostredkovaním, prehlásením PL v evidencií motorových vozidiel, parkovné, atď., c) zmluvnú pokutu vo výške nedoplatku z hodnoty PL - predstavuje hodnotu nesplatenej časti obstarávacej ceny PL ku dňu prvej leasingovej splátky, ktorej splatnosť' mala nastať po inom ako riadnom ukončení LZ podľa bodu 10.1. VLP, pri zohľadnení skutočného (degresívneho ) priebehu leasingovej finančnej služby za celú v LZ dojednanú minimálnu dobu trvania leasingu, d) zmluvnú pokutu vo výške ušlého zisku poskytovateľa leasingu - predstavuje rozdiel medzi hodnotou leasingovej a bankovej finančnej služby pri zohľadnení ich skutočného (degresívneho) priebehu za obdobie od termínu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy do pôvodne v LZ dohodnutého termínu uplynutia minimálnej doby trvania leasingu... ". Jednotlivé položky ZFV vzťahujúce sa k predmetnej leasingovej zmluve sú nárokované nasledovne: Časť A: Nedoplatok z hodnoty 38.231,15 EUR zodpovedá súčtu istín splátok v splátkovom kalendári pod por. č. 9 až 48 splatných od 10.02.2014 do 10.05.2017 Časť B: Odúročený ušlý zisk 3.386,95 EUR, bod 9.4 tretí odsek VLP Časť B: úroky z omeškania 524,35 EUR z neuhradených leas. splátok splatných do dňa predčasného ukončenia leas. zmluvy vypočítaných ku dňu vyhotovenia ZFV (11.05.2015) VLP ČI. 4 VLP, bod 6.3 Časť B: úroky z omeškania 26,82 EUR z uhradených leas. splátok splatných do dňa predčasného ukončenia leas. zmluvy vypočítaných ku dňu vyhotovenia ZFV (11.05.2015), čI. 4 VLP, bod 6.3 Časť B: Zmluvná pokuta 9,- EUR podľa bodu 6.3 VLP za omeškania s platbou omeškanie so splátkou leas. splatnou dňa 10.08.2013, 10.09.2013,10.10.2013) Časť B: poplatok za predčasné ukončenie leasingovej zmluvy 165,50 EUR, VLP bod 9.4 tretí odsek Časť C: Neuhradené leasingové splátky do predčasného ukončenia v splátkovom kalendári k leasingovej zmluve 2.682,12 EUR (splátky pod por. Č. 7 a 8 splatné dňa 10.01.2014 a 10.01.2014), 2x 1.341,06 EUR) Spolu (súhrnný nárok vyplývajúci zo ZFV : 45.025,89 EUR. Položka „Odúročený ušlý zisk" uvedená v ZFV v časti B predstavuje rozdiel medzi súčtom častí leasingových splátok v splátkovom kalendári označených ako finančná činnosť za obdobie od predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, t.j. od 10.02.2014 do pôvodne v leasingovej zmluve dohodnutého termínu uplynutia minimálnej doby trvania leasingu, tj. do 10.05.2017 a úrokov, ktoré by musel právny predchodca žalobcu resp. žalobca zaplatiť svojmu financujúcemu subjektu za toto obdobie. Ušlý zisk zjednodušene povedané v tomto prípade činí rozdiel medzi hodnotou finančnej služby, ktorú by právny predchodca žalobcu resp. žalobca prijal od žalovaného v 1.rade, ak by si svoje povinnosti riadne plnil a nákladmi, ktoré by vznikli právnemu predchodcovi žalobcu resp. žalobcovi s poskytovaním takejto finančnej služby. Vyššie uvedená zabezpečovaná kauzálna pohľadávka doposiaľ nebola zaplatená a to ani sčasti, preto žalobca považuje námietky žalovaného v 2.rade o nedostatku kauzy, neexistencii zabezpečovaných pohľadávok, svojvôli právneho predchodcu žalobcu pri vyplňovaní zmenky a pod. za nedôvodné. Na základe vyššie uvedeného žalobca jednoznačne preukázal správnosť výšky a právnu dôvodnosť zabezpečovanej pohľadávky. Zmluvu o vyplnení a použití bianko zmeniek č. C/13/50068/3 považuje žalobca za platne uzatvorenú, jej znenie je zrozumiteľné, dostatočne určité, a preto považuje žalobca námietky žalovaného v 2.rade o neplatnosti tejto zmluvy za nedôvodné. Tvrdenie žalovaného v 2.rade, že pri podpisovaní zmenky konal v omyle, z nevedomosti a že mu nebolo vysvetlené, čo doložka „per aval" znamená, že konal pod časovým tlakom sa žalobca vyjadruje nasledovne: Právny predchodca žalobcu bol v Slovenskej republike etablovanou leasingovou spoločnosťou, ktorý konal profesionálne pri prísnom dodržiavaní právnych predpisov. Právny predchodca žalobcu nevystavil žalovaného v 1. a 2.rade žiadnemu tlaku, ani tiesni a v žiadnom prípade ho neuviedol do omylu. Ak tu nejaký omyl na strane žalovaného v 2.rade aj existoval, právny predchodca žalobcu ani žalobca žiadny omyl u žalovaného v 2.rade nevyvolal a ani nemal o ňom žiadnu vedomosť. Žalovaný v l. a 2.rade mali možnosť si dokumentáciu pred jej podpisom v kľude a bez akéhokoľvek nátlaku prečítať, preštudovať a v prípade nesúhlasu s podmienkami ju nepodpísať a vzniesť voči nej pripomienky, ktorými by sa právny predchodca žalobcu ďalej zaoberal. Išlo o štandardný leasingový obchod po vzájomnej dohode jeho účastníkov, kde konateľ príjemcu leasingu poskytuje pre poskytovateľa leasingu zabezpečenie vo forme zmenkovo-ručiteľského vyhlásenia na zmenke. Pokiaľ si žalovaný v 2.rade podmienky dostatočne nepreštudoval, konal nedbanlivostne, ale výlučne na svoju ťarchu. Tvrdenie žalovaného v 2.rade, že svojim podpisom na zmenke iba verifikoval svoje osobné údaje a že nebolo v jeho úmysle sa zmenkovo zaviazať je právne irelevantné. Žalobca má za to, že ide výlučne obštrukčné tvrdenie žalovaného v 2.rade, ktorým sa snaží zastierať svoju zodpovednosť vyplývajúcu z platných právnych úkonov. Tvrdeniu žalovaného v 2.rade, že nerozumel významu doložke „per aval" je ťažko
uveriteľné a žalobca ho považuje za zavádzajúce, pretože žalovaný v 2. rade sa v oblasti obchodu a podnikania pohybuje už dlhé obdobie, pričom počas tohto obdobia mal možnosť pôsobiť v rôznych funkciách vo viac ako 30 obchodných spoločnostiach. Doložka v znení „per aval“ sa v obchodných kruhoch a v zmenkovej terminológií bežne používa. Naviac v článku 11 bode 1 leasingovej zmluvy sa explicitne uvádza, že záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy budú zabezpečené zabezpečovacou vlastnou zmenkou vystavenou právnym predchodcom žalovaného v 1.rade, opatrenej zmenkovým ručiteľským vyhlásením nasledujúcim subjektom: J. J., RČ: XXXXXXXXXX, F. L. XX/XXX, XXX XX L..", teda žalovaného v 2 . rade. Taktiež v Zmluve o vyplnení a použití bianko zmeniek č. C/13/50068/3 sa v článku I. bode 5 sa doslovne uvádza, že „Dlžník ako vystaviteľ vlastnej zmenky, a všetci avalisti týmto potvrdzujú, že na zabezpečenie Pohľadávok veriteľa, ktoré vzniknú do momentu uplatnenia vyplňovacieho práva veriteľa udeleného touto zmluvou, vystavil 2 ks vlastných blankozmeniek ako zabezpečovací prostriedok, pričom všetci avalisti opatrili takéto biankozmenky podpísaným (-ými) ručiteľským (-ými) vyhlásením (-iami) „per aval". Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 2.rade vedel alebo mohol vedieť, že doložka per aval na zmenke je ručiteľskou doložkou. Zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový dokonca pripúšťa, že aj holý podpis ručiteľa (tj. bez akejkoľvek doložky) na líci zmenky zakladá zmenkové ručenie. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalobca námietku o neplatnosti ručiteľského záväzku žalovaného v 2.rade z dôvodu, že ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s poctivým obchodným stykom za absurdnú a nedôvodnú. Podmienky leasingovej zmluvy boli vyvážené, primerané, v praxi bežné a jej zabezpečenie v danom čase za štandardné, legálne a legitímne. Z dôvodu právnej istoty žalobca týmto vznáša aj námietku premlčania voči takýmto námietkam žalovaného v 2.rade a domáhaniu sa údajnej relatívnej neplatnosti, nakoľko tieto námietky žalovaný v 2.rade vzniesol až teraz formou odporu k platobnému rozkazu, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 29.07.2019, pričom o zmenkovom ručení žalovaný v 2.rade vedel alebo musel vedieť už v čase jeho poskytnutia, t.j. dňa 07.06.2013, čo je viac ako 6 rokov, teda jednoznačne po 3 ročnej premlčacej lehote. K okolnostiam uzatvorenia leasingového obchodu a podpisu predmetných listín navrhujeme ako dôkaz uskutočniť výsluch svedka, bývalého zamestnanca právneho predchodcu žalobu, v pozícii obchodníka, ktorý mal na starosti predmetný obchodný prípad. Týmto svedkom je W.. G. C., bytom A.Y. XX, XXX XX X.. K námietke žalovaného v 2.rade ohľadom aktívnej legitimácie, žalobca uvádza nasledovné. Je potrebné uviesť, že v tomto prípade nešlo o prevod práv zo zmenky indosamentom ani zmluvou o postúpení pohľadávky, ale práva zo zmenky prešli na žalobcu na základe zákona, a to v dôsledku zlúčenia dvoch spoločností, a to spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r.o., IČO: 31378528 v postavení zanikajúcej spoločnosti a žalobcu v postavení nástupníckej spoločnosti, na ktorú prešlo celé imanie (majetok a záväzky) zanikajúcej spoločností VB LEASING SK, spol. s r.o., vrátane práv zo zmenky. Na základe § 69 ods. 3 prvá veta a § 69a ods. 1 OBZ sa tak stalo ku dňu 01.07.2016, t.j. v deň kedy došlo k zápisu zlúčenia spoločností do obchodného registra. Vzhľadom na vyššie uvedené, námietku žalovaného v 2.rade ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu považuje žalobca za neopodstatnenú a nedôvodnú.
8. Žalovaný v 2. rade v duplike uviedol, že v zmysle ustáleného výkladu významu právnych úkonov podľa § 35 OZ (obdobne aj § 266 OBZ) a aplikačnej praxe je pre posúdenie skutočného významu právneho úkonu dôležitý nielen jeho názov, ale predovšetkým samotný obsah právneho úkonu a vôľa zmluvných strán vzhľadom na cieľ, ktorý bol daným právnym úkonom sledovaný. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme dopravného prostriedku (§ 630 a nasl. OBZ) - kedy jedna strana (žalobca) zo svojich finančných prostriedkov zakúpila dopravný prostriedok - osobný automobil W. N., ktorého bola vlastníkom a následne ho prenajala druhej strane (žalovanému 1), ktorý sa zaviazal platiť pravidelné mesačné platby za tento prenájom. Aj napriek vyjadreniu žalovaného naďalej trvá na tom, že v zmysle vyššie uvedeného je potrebné uzatvorenú zmluvu posudzovať podľa ustanovení zmluvy o nájme. Snahu žalobcu o zmenu právnej kvalifikácie hodnotí ako účelovú, keďže takáto zmena mu umožňuje obchádzať ustanovenia zmluvy o nájme dopravného prostriedku a prenášať povinnosti a riziká, ktoré by inak znášal na žalovaného. Argumentácia žalobcu o poskytnutí finančných služieb je ľahko spochybniteľná, keďže žalovanému nebol poskytnutý úver, ale prenajatý dopravný prostriedok vo vlastníctve žalobcu, ktorý mohol po čase a za podmienok určených v zmluve odkúpiť. Každý dopravný prostriedok, ktorý je prenajímaný musel niekto niekedy zakúpiť. Je prakticky vylúčené, aby sa dopravný prostriedok prenajímal ako res nulius, ktorá nemá svojho vlastníka. Ekonomický účel uzatvorenej zmluvy - využívanie motorového vozidla pri podnikateľskej činnosti je zrejmý a tomu by mala zodpovedať aj príslušná právna klasifikácia uzatvorenej zmluvy. K argumentácii žalobcu o finančnom charaktere poskytnutých služieb uvádza, že zmluva o úvere je upravená v § 497 a nasl. OBZ, pričom podľa ustanovení § 507 OBZ je možné poskytnutie finančných prostriedkov viazať na konkrétny účel.
Ak by teda šlo o finančnú službu tak by žalobca poskytol úver účelovo viazaný na kúpu motorového vozidlo, pričom k takto zakúpenému vozidlu by mohol zriadiť záložné právo na zabezpečenie svojej pohľadávky. Do pozornosti súdu tiež dáva priložený splátkový kalendár, ktorý je súčasťou spisu a v ktorom stojí cit.: „Pre účely zákona o DPH sa splátkový kalendár považuje za dohodu o platbách nájomného ". Parafrázuje príslovie - Ak niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka a kváka ako kačka, tak to asi bude kačka. Ak je ekonomickým základom právneho vzťahu prenájom motorového vozidla a podľa zákona o DPH sa platby účtujú ako nájom, tak to asi bude nájom. Z uvedeného je zrejmé, že jediným účelom prečo bola uzatvorená zmluva klasifikovaná ako nepomenovaná je ten, že takéto jej zaradenie umožnilo žalobcovi obchádzať ustanovenia vyššie uvedených zmlúv a preniesť tak všetky možné riziká a povinnosti, ktoré by inak ako vlastník vozidla musel znášať na jeho nájomcu. Žalobca argumentuje osobitnými znakmi leasingového vzťahu, pričom náš právny poriadok žiadny takýto vzťah nepozná a už len z tohto dôvodu nemôže o jeho osobitných znakoch hovoriť. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom bode údajné osobitné znaky v skutočnosti slúžia len na prenášanie povinností a rizík na druhú zmluvnú stranu. To platí aj v tomto bode, ktorý sa týka náhrady škody. V čase kedy škodová udalosť nastala bol žalobca vlastníkom vozidla a poistné plnenie bolo vinkulované v jeho prospech, z čoho jednoznačne vyplýva, že bol oprávnený na uplatňovanie týchto nárokov. Argumentácia žalobcu, že nemal poistnú zmluvu k dispozícii je nepravdivá, nakoľko dohoda o vinkulácii bola podpisovaná priamo s poisťovňou aj s uvedeným príslušného čísla poistnej zmluvy, pričom táto zmluva mu bola poskytnutá. Argumentácia žalobcu, že vymáhanie škody bolo v prospech žalovaného je z právneho hľadiska zvrátená a vychádza z ustanovení zmluvy, ktoré obchádzajú ekonomickú podstatu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a rôznym spôsobom deformujú ich vzájomné práva a povinnosti. Stačí si pritom položiť jednoduchú otázku v koho záujme je vymáhanie škody - v záujme vlastníka vozidla, v prospech ktorého je poistné plnenie vinkulované, alebo v záujme jeho nájomcu? V čase vzniku škodovej udalosti bol žalovaný v druhom rade konateľom spoločnosti ktorá zmluvu s poisťovňou uzatvárala a pamätá si, že poisťovňa mu odmietla predložiť znalecký posudok na základe ktorého odmietla škodu uhradiť s odôvodnením. že nie je vlastníkom vozidla. Nakoľko žalovaný v súčasnosti už konateľom v spoločnosti, ktorá je žalovaná v prvom rade nie je a nemá tak príslušné dokumenty k dispozícii navrhuje doplniť dokazovanie o stanovisko poisťovne Kooperativa a.s. spolu s predložením príslušnej dokumentácie. Čo sa týka vydania vraku vozidla, tak žalobca ako jeho vlastník bol informovaný o tom, kde sa vrak nachádza a mohol si ho kedykoľvek prevziať. Vzhľadom na technický stav, v ktorom sa vozidlo nachádzalo - bolo po totálnej škode. nebolo možné jeho fyzické umiestnenie pred sídlo žalobcu tak ako to predpokladala zmluva. Žalobcovi ako vlastníkovi vraku motorového vozidla ale nič nebránilo v tom, aby si ho v príslušnom servise prevzal a speňažil. Žalobca ako vlastník vozidla tiež mohol vozidlo predať aj bez nutnosti jeho fyzického presunu s tým, že kupujúci by si ho prišiel prevziať priamo do servisu. Vlastnícke právo zaväzuje a pokiaľ ho vlastník s riadnou starostlivosťou nevykonáva nemôže túto svoju nečinnosť dávať na ťarchu iných osôb. Žalobca uvádza, že sa domáha plnenia zo zmenky a svoju dôkaznú povinnosť splnil už predložením prvopisu zmenky konajúcemu súdu. Pričom sa tak podľa jeho názoru deje z dôvodu, že zmenka je tzv. absolútny cenný papier, má abstraktnú povahu, nie je závislá od príčinného vzťahu a leda žalobca nie je povinný preukazovať dôvod vystavenia zmenky a to platí aj pre zabezpečovaciu zmenku. S týmto právnym názorom žalobcu nesúhlasíme. Žalovaná zmenka bola vystavená na základe zmluvy o vyplnení a použití bianko zmeniek č. C/13/50068/3. na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z Leasingovej zmluvy č. LZC/13/50068 uzatvorenej dňa 07.06.2013 medzi spoločnosťami VB LEASING SK, spol. s.r.o., IČO 31378528, Košická 49.821 08 Bratislava a spoločnosťou ARENA ONE s.r.o., Štúrova 18,949 01 Nitra, IČO 467 794 77. Žalobca tak na základe svojej slobodnej vôle vymedzil účel zmenky a aj spôsob jej vyplnenia, čo nie je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 191/1950 Zb. a je takýmto svojím prejavom vôle viazaný. Pokiaľ žalobca tvrdí, a ním prezentovaná právna argumentácia k tomu bez najmenších pochýb smeruje, že uvedenú dohodu podpísal s úmyslom neriadiť sa jej ustanoveniami a ani účelom (zabezpečenie pohľadávky) je zrejmé, že uviedol žalovaného do omylu a v takomto prípade žiada súd, aby v zmysle § 49a OZ pozeral na úkon žalovaného ako na neplatný. Je bezpochyby zrejmé, že žalobca sofistikovaným konaním (vytvorením zmluvného dokumentu - dohody o vyplnení a použití blanko zmeniek), uviedol žalobcu do omylu čo sa týka účelu zmenky a spôsobu jej vyplnenie, vzhľadom na to, že teraz od súdu žiada, aby na tieto okolnosti neprihliadal. Je bezpochyby jasné, že bez uzatvorenia leasingovej zmluvy a dohody o vyplnení a použití blanko zmeniek, o ktorých záväznosti bol žalovaný presvedčený a ktorých záväznosť žalobca resp. jeho právny predchodcovia svojím podpisom potvrdili, by žalovaný predmetnú zmenku nikdy nepodpísal. Zároveň dáva súdu do pozornosti aj širší spoločenský kontext žalobcovej argumentácie. Bianko zmenky sa ako spôsob ručenia využívajú v stavebnom sporení, leasingových zmluvách, úveroch pre obchodné spoločnosti atď., pričom ich použitie a vyplnenie je vždy viazané na konkrétnu dohodu o jej použití a
vyplnení. Ak by sa súd priklonil k argumentácii žalobcu o zmenke ako absolútnom cennom papieri, ktorý nie je žiadnym spôsobom viazaný na príčinný vzťah, tak otvorí doslova Pandorinu skrinku, pretože existujú desiatky tisíc takýchto zmeniek, ktoré boli podpísané na základe dohôd o použití a vyplnení. Ich majitelia resp. každý komu by sa dostali do rúk by si ich na základe takéhoto precedensu mohli vypĺňať ľubovoľne bez ohľadu na to či pôvodný záväzok existuje alebo nie, čo by mala za následok absolútnu „kočnerizáciu“ celého inštitútu ručenia zmenkou. Čo sa týka žalobcovho tvrdenia, že splatnosť zabezpečovanej pohľadávky nastala 12.06.2015 tak k tomu uvádza, že pohľadávka žalobcu vznikla z dôvodu ukončenia leasingovej zmluvy, ku ktorému prišlo dňa 31.01.2014 čo vyplýva z predložených dôkazov a vo svojom vyjadrení to potvrdzuje aj žalobca. Žalobca si tak mal svoju pohľadávku vyčísliť k dátumu 01.02.2014. Tvrdenia žalobcu, že čakal na vyriešenie poistnej udalosti sú zavádzajúce, pretože riešenie poistnej udalosti nemalo žiadny vplyv na vyčíslenie jeho nárokov - tu poukazuje na bod 9.4. Všeobecných podmienok leasingovej zmluvy, ktorý takúto situáciu rieši započítaním poskytnutého plnenia a počíta i s vrátením finančných prostriedkov ak by výška poskytnutého plnenia prekročila pohľadávku žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že postup akým žalobca spočítal svoje nároky nie je korektný a vyplnená sumu na zmenke nezodpovedá jeho skutočným nárokom v zmysle uzatvorených zmlúv. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že nárok žalobcu, ktorý vznikol leasingovej zmluvy je premlčaný a namieta preto jeho premlčanie. Z ustanovenia článku 11. Leasingovej zmluvy ako aj článku I. ods. 4) zmluvy o vyplnení a použití blanko zmeniek je zrejmé, že zmenky slúžia ako zabezpečovací prostriedok k pohľadávkam žalobcu z leasingovej zmluvy a ide teda o akcesorický záväzok, ktorý zaniká premlčaním hlavného záväzku. Takéto posúdenie premlčacej doby pri akcesorických záväzkoch vyplýva aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. marca 2008, sp. zn. 4 Cdo 222/2005. Z tohto dôvodu preto namieta premlčania žalobcom uplatňovaných nárokov. Naďalej trvá na skutočnostiach uvedených v podanom odpore. Argumentáciu žalobcu o štandardnom leasingovom vzťahu a štandardných zmluvných podmienkach považuje za úsmevnú, keďže zo samotnej argumentácie žalobcu uvedenej v bode III. vyplýva, že celá dohoda o použití a vyplnení bianko zmenky nemá podľa neho žiadnu relevanciu (v podstate ide len o podpísaný zdrap papiera) a súd by na ňu nemal vôbec prihliadať. Zo strany žalobcu išlo o jasné uvedenie druhej strany do omylu, nakoľko pripravil dokument, ktorý mal budiť zdanie právnej záväznosti, pričom si bol dobre vedomý toho, že v prípadnom súdnom konaní by sa naň v zmysle jeho argumentácie vôbec nemalo prihliadať. Cieľom žalobcu bolo takýmto podvodným spôsobom vylákať podpis žalovaného na bianko zmenke a následne presvedčiť súd, aby ignoroval okolnosti jej podpisu. V prípade ak by súd vychádzal z povahy zmenky ako tzv. absolútneho cenného papiera, žiada, aby zamietol nárok žalobcu z dôvodu, že podpis žalovaného na danej zmenke je dôsledkom konania v omyle, do ktorého ho uviedol žalovaný a nepredstavuje tak skutočný prejav jeho vôle, keďže bianko zmenku bez úpravy spôsobu jej použitia a vyplnenia by žalovaný nikdy nepodpísal a bol to žalobca, kto v ňom vypracovaným príslušnej dohody vzbudil omyl, že sa podľa nej bude aj postupovať. V prípade ak bude súd posudzovať okolnosti a povahu predlženej zmenky žiada o zamietnutie nároku žalobcu z dôvodu premlčania jeho nárokov z leasingovej zmluvy, v čoho dôsledku došlo aj k premlčaniu nárokov z akcesorických právnych vzťahov. Na základe uvedeného žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému 2 nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
9. Žalobca v podaní zo dňa 22.01.2020 uviedol, že sa k písomnému vyjadreniu žalovaného v 2. rade zo dňa 14. 10.2 019 vyjadruje nasledovne: Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov môžu účastníci uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Vzhľadom na špecifickosť leasingového vzťahu medzi poskytovateľom a príjemcom leasingu, ktorý sme už uviedli v ich predchádzajúcom písomnom vyjadrení, bolo namieste, aby zmluvné strany podriadili svoj zmluvný vzťah právnemu režimu zákonom nepomenovaných zmlúv. Pokiaľ v prípade škodovej udalosti na predmete leasingu išlo o takú škodovú udalosť, ktorá oprávňovala poistníka/poisteného na poistné plnenie, bol žalovaný v 1. rade povinný si tento nárok uplatňovať voči poisťovni, či už vo vlastnom mene alebo v mene právneho predchodcu žalobcu a to podľa bodu 8.5.7 všeobecných leasingových podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy. Práve žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade (v tom čase bol konateľom žalovaného v 1. rade), mali najviac informácii a podkladov k predmetnej udalosti, pretože v tom čase vozidlo užívali Keďže udalosť ďalej neriešili, zrejme sa stotožnili so záverom poisťovne, ktorá odmietla poskytnúť poistné plnenie s odôvodnením, že podľa vypracovaného znaleckého posudku k poškodeniu vozidla došlo inak ako bola táto udalosť žalovaným v 1. rade oznámená poisťovni. Žalovaný v 1. a 2. rade nežiadali právneho predchodcu žalobcu, resp. žalobcu, aby škodovú udalosť riešil alebo poskytol nejakú pomoc/ súčinnosť z dôvodu nejakej právnej alebo inej prekážky pri uplatňovaní práva na poistné plnenie a
preto právny predchodca žalobcu, resp. žalobca ďalšie kroky v tomto smere voči poisťovni nevyvíjal, keďže na to nemal dôvod a nemal k tomu ani žiadne podklady. Na základe týchto okolností a informácii mal právny predchodca žalobcu, resp. žalobca za to, že v tomto prípade ide o škodu spôsobenú či už zavineným alebo nezavineným konaním žalovaného v 1. rade, ktorá nebola krytá poistnou zmluvou a za takéto poškodenia je v plne miere zodpovedný žalovaný v 1. rade (bod 8.5.4 všeobecných leasingových podmienok). Právny predchodca žalobcu a ani žalobca nemali a doposiaľ nemajú informáciu o tom, kde sa zvyšky vozidla/vrak presne nachádza. Faktom zostváa, že žalovaný v 1. rade si doposiaľ nesplnil svoju zmluvnú povinnosť vrátiť zvyšky vozidla právnemu predchodcovi žalobcu resp. žalobcovi. Žalobca trvá na platnosti, účinnosti a záväznosti zmluvy o vyplnení a použití blankozmeniek č. C/13/50068/3 a v žiadnom prípade pri jej uzatváraní právny predchodca žalobcu neuviedol žalovaných do omylu a jej účelom bolo o. i. udelenie vyplňovacieho práva právnemu predchodcovi žalobcu zo strany žalovaného v 1. rade vo vzťahu k nevyplneným údajom na blakozmenke. Žalobca tvrdením, že zmenka je absolútny cenný papier, má abstraktnú povahu, nie je závislá od príčinného vzťahu, na základe čoho nie je potrebné preukazovať dôvod vystavenia zmenky, poukazuje najmä to na, že už samotná zmenka bez ďalšieho je spôsobilá na preukázanie nároku vyplývajúceho zo zmenky, pričom účinnú obranu môžu tvoriť iba kauzálne námietky, ktorých dôvodnosť a relevantnosť posudzuje súd v samotnom konaní, pričom je tiež dôležité, ktorou osobu v akom vzťahu a na akom podklade voči remitentovi sú námietky predkladané. Žalobca z dôvodu transparentnosti zmenkového nároku zdôvodnil a špecifikoval ako výšku, tak aj právny dôvod vzniku kauzálnej pohľadávky. Aj v tomto prípade žalobca z dôvodu právnej istoty vznáša námietku premlčania voči takejto námietke žalovaného v 2. rade a domáhaniu sa ním tvrdenej neplatnosti zmluvy o vyplnení a použití blakozmeniek. Vzhľadom na samostatnosť, oddelenosť a nezávislosť zmenkových záväzkov akékoľvek námietky žalovaného v 2. rade ohľadom premlčania kauzálnej pohľadávky sú právne irelevantné. Žalobca má za to, že k žiadnemu premlčaniu neprišlo, pretože k uplatneniu vyplňovacieho práva došlo bez zbytočného odkladu po nadobudnutí splatnosti pohľadávky vyplývajúcej zo záverečného finančného vysporiadania leasingovej zmluvy. Splatnosť pohľadávky zo záverečného finančného vysporiadania leasingovej zmluvy nastala dňa 12. 06. 2015 a zmenka sa stala splatnou dňa 11. 08. 2015, pričom žaloba bola podaná dňa 26. 07. 2018, teda v rámci premlčacej doby. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného v 2. rade, že ručiteľský záväzok zo zmenky je akcesorickým záväzkom ku kauzálnemu záväzku. Žalobca je toho názoru, že vzhľadom na príznačnú samostatnosť, oddelenosť a nezávislosť zmenkových záväzkov, zmenkové ručenie na rozdiel od iných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych zabezpečovacích inštitútov nemá vo vzťahu ku kauzálnemu záväzku akcesorickú povahu.
10. Na pojednávaní dňa 11. 02. 2020 advokát žalobcu uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, k námietkam žalovaného v 2. rade sa detailne vyjadrili v písomných vyjadreniach, na ktoré týmto odkazuje.
11. Advokát žalovaného v 2. rade uviedol na pojednávaní, že trvá na tom, že žalobcom uplatňovaný nárok nie je daný, nakoľko podpis žalovaného na predmetnej zmenke je dôsledkom jeho konania v omyle, do ktorého ho uviedol žalobca, keďže blankozmenku bez úpravy spôsobu použitia a vyplnenia by žalovaný nikdy nebol podpísal a bol to práve žalobca, ktorý vypracovaním príslušnej zmluvy o vyplnení a použití blankozmenky vzbudil u žalovaného omyl, že sa podľa takejto dohody bude aj postupovať. V prípade, ak súd bude posudzovať okolnosti a povahu zmenky, žiada o zamietnutie nároku žalobcu z dôvodu premlčania nároku žalobcu, vyplýva z leasingovej zmluvy, v zmysle ktorej prišlo aj k premlčaniu nárokov akcesorických právnych vzťahov. V zmysle uvedeného žiada preto súd, aby žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
12. Sudkyňa s odkazom na § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) určila v prejednávanej veci, ktoré zo skutkových tvrdení strán sporu považuje za nesporné a to: 1. Uzavretie leasingovej zmluvy. 2. Uzavretie Zmluvy o vyplnení a použití blanko zmeniek. 3. Neplnenie povinností žalovaného v 1.rade z leasingovej zmluvy. 4. Podpísanie ručiteľského vyhlásenia žalovaným v 2.rade. Za sporné medzi stranami určuje súd skutkové tvrdenia: 1. Omyl na strane žalovaného v 2.rade pri podpisovaní ručiteľského vyhlásenia. 2. Premlčanie nároku žalobcu zo zmenky. 3. Povinnosť žalobcu uplatniť si náhradu škody v poisťovni.
Predbežné právne posúdenie veci súdu bolo: Zmenka je platná a aj ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2. rade na zmenke. Žaloba je dôvodná. Navrhovaná svedecká výpoveď bývalého zamestnanca žalobcu pána C. nie je potrebná pre rozhodnutie vo veci, preto ju súd nevykoná.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len „zmenkového zákona“) vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. Podľa § 30 ods. 1, 2 zmenkového zákona zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. (2) Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal. Podľa § 32 ods. 1 zmenkového zákona zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Podľa § 43 ods.1 zmenkového zákona ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným. Podľa 47 ods. 1 zmenkového zákona všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Podľa § 48 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Podľa § 70 ods. 1, 2 zmenkového zákona (1) Zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky. (2) Nároky majiteľa proti indosantom a proti vystaviteľovi sa premlčujú v jednom roku od dáta protestu včas urobeného alebo pri doložke "bez trov" v jednom roku odo dňa sročnosti zmenky. (3) Nároky indosantov proti iným indosantom a proti vystaviteľovi sa premlčujú v šiestich mesiacoch odo dňa, keď indosant zmenku vyplatil, alebo keď bol nárok proti nemu súdne uplatnený. Podľa § 71 zmenkového zákona prerušenie premlčania je účinné len proti tomu, u koho nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie. Podľa § 75 zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Podľa § 49a OZ je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Podľa § 489 ods. 1,2 OBZ (1) Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. (2) Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu. Podľa § 493 ods. 1,2 OBZ (1) Vznikom kúpnej zmluvy ( § 492) prechádza na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľnej veci. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. (2) Nebezpečenstvo škody na veci prechádza na kupujúceho vznikom kúpnej zmluvy ( § 492). Podľa § 630 OBZ ods. 1, 2 OBZ (1) Zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom). (2) Zmluva vyžaduje písomnú formu. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1,2 CSP (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
14. Okresný súd Trnava vzhľadom na obsah predložených listinných dôkazov a priebeh konania súd posúdil žalobcom tvrdený skutkový stav ako nesporný, ktorý sa stal základom rozhodnutia súdu
v prejednávanej veci. Zo žaloby žalobcu a predložených listín súd zistil, že dňa 07.06.2013 vystavil žalovaný v 1. rade blankomenku, ktorú podpísal aj žalovaný v 2. rade ako aval. Žalovaný v 1. rade si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z leasingovej zmluvy č. LZC/13/50068 a preto žalobca využil svoje oprávnenie a v zmysle Zmluvy o vyplnení a použití blanko zmeniek č. C/13/50068/3 vyplnil blankozmenku a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na plnenie. Na zabezpečenie pohľadávky vystavil žalovaný v 1. rade blankozmenku na zmenkovom formulári „bez protestu", bez uvedenia zmenkovej sumy, meny zmenkovej sumy, platobného miesta a času splatnosti v prospech žalobcu ako remitenta. Predmetná zmenka bola avalovaná zo strany žalovaného v 2. rade. K zmenke sa viaže Zmluva o vyplnení a použití blanko zmeniek č. C/13/50068/3 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými v 1. rade a 2. rade, v rámci ktorej sú v článku II. bod 1. upravené oprávnenia žalobcu pri vyplnení blankozmenky zo dňa 07.06.2013, na základe ktorej žalovaní v 1. a 2. rade udelili žalobcovi bezpodmienečné právo vyplniť blankozmenku v chýbajúcich náležitostiach, a to zmenkovú sumu, menu zmenkovej sumy, platobné miesto, dátum splatnosti zmenky, čím sa blankozmenka stane platnou zmenkou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v l. rade spolu so žalovaným v 2. rade nezaplatili pohľadávku žalobcu podľa dohodnutého splátkového kalendára, pristúpil žalobca k vyplneniu blankozmenky. Blankozmenka bola doplnená o chýbajúce náležitosti. Žalovaní v 1. rade a 2. rade boli písomne informovaní o vyplnení blankozmenky a vyzvaní na plnenie listom zo dňa 22.07.2015. Vzhľadom k tomu, že žalovaní nesplnili riadne a včas svoje záväzky plynúce im z vyplnenej zmenky, žalobca pristúpil k vymáhaniu nároku súdnou cestou voči žalovaným v l., a 2. rade podľa § 48 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona prostredníctvom súdu ako je uvedené v návrhu.
15. Blankozmenka bola avalovaná zmenečným ručiteľom - žalovaným v 2. rade. Žalobca oznámením o vyplnení blankozmenky zo dňa 22.07.2015 oznámil žalovaným, že vyplnil údaje na blankozmenke a to splatnosť zmenky na 11.08.2015 a vyzval žalovaných, na zaplatenie sumy 47 694,39 eur do 11.08.2015, t.j. do dňa splatnosti zmenky. Žalovaný v 1. rade prevzal výzvu dňa 24.07.2015 a žalovanému bola výzva uložená na pošte dňa 24.07.2015, kde si ju v úložnej dobe neprevzal. Žalobca predložil v prvopise listinu označenú ako zmenka vydanú žalovaným v 1. rade, s dátumom a miestom vystavenia v Bratislave dňa 07.06.2013, avalovanú žalovaným v 2. rade. Z textu zmenky súd zistil, že vystaviteľ zmenky v tejto uvádza, že za zmenku zaplatí čiastku 47 694,39 eur žalobcovi a to dňa 11.08.2015. Uvedená zmenka je bez protestu, podpísaná vystaviteľom zmenky. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku, t. j. označenie, že ide o zmenku, je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je listina spísaná, obsahuje bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Zmenka bola vystavená vedome neúplná v nevyplnenom texte zmenky určenom pre vyjadrenie zmenkovej sumy, meny zmenkovej sumy, platobného miesta a dátumu splatnosti. Žalobca doplnil chýbajúce údaje v roku 2015, a to v súlade so Zmluvou o vyplnení a použití blanko zmeniek č. C/13/50068/3. O vyplnení zmenky boli žalovaní žalobcom upovedomení písomne ako aj o predložení zmenky.
16. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku, takže je platná a o jej pravosti nebol dôvod pochybovať. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Proti zmenke sa žalovaní v 1. relevantným spôsobom nebránil ani zmenku nespochybnil, žalovaný v 2. rade uviedol v odpore, že k podpísaniu zmenky došlo uvedením žalovaného v 2. rade do omylu zo strany žalobcu a podpis žalovaného na predmetnej zmenke je dôsledkom jeho konania v omyle, do ktorého ho uviedol žalobca, keďže blankozmenku bez úpravy spôsobu použitia a vyplnenia by žalovaný nikdy nebol podpísal a bol to práve žalobca, ktorý vypracovaním príslušnej zmluvy o vyplnení a použití blankozmenky vzbudil u žalovaného omyl, že sa podľa takejto dohody bude aj postupovať. Žalovaný v 2. rade neuviedol, kde a ako ho uviedol žalobca do omylu a v čom mal vôbec omyl spočívať, keď žalobca vyplnil blankozmenku v súlade so Zmluvou o vyplnení a použití blanko zmeniek č. C/13/50068/3, tiež žalovaný v 2. rade neuviedol, ako by podľa neho mala byť zmenka vyplnená, teda nepoprel tvrdenia žalobcu o vyplnení blankozmenky v súlade so Zmluvou o vyplnení a použití blanko zmeniek č. C/13/50068/3 účinne. K svojim tvrdeniam nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, preto na jeho tvrdenia súd nemohol prihliadnuť. Žalovaný v 2. rade neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukázali, že žalovaný v 2. rade bol uvedený do omylu. Žalovaný v 2. rade podpisoval zmenku aj Zmluvu o vyplnení
a použití blanko zmeniek č. C/13/50068/3, teda každý z dokumentov dvakrát, pričom pri prvom podpise bolo uvedené, že podpis je za právneho predchodcu žalovaného v 1. rade ARENA ONE, s.r.o. a bola k podpisu pripojená pečiatka žalovaného v 1. rade, a druhý podpis je za žalovaného v 2. rade J. J., s uvedením bydliska a rodného čísla, s uvedením PER AVAL na zmenke a v Zmluve o vyplnení a použití blanko zmeniek č. C/13/50068/3 je uvedené „avalista 1.“, pričom žiadna pečiatka nebola pripojená. Dlhoročný podnikateľ, živnostník a konateľ najmenej tridsiatich spoločností, musel pri vynaložení čo i len základnej odbornej starostlivosti si byť vedomí čo podpisuje, a že listiny podpisuje dvakrát, teda ako konateľ žalovaného v 1. rade a ako aval, nakoľko to bolo v dokumentoch jasne označené a k jednému podpisu dával pečiatku a k druhému nie. Okrem toho bolo v Leasingovej zmluve uvedené v bode v článku 11, že záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy budú zabezpečené zabezpečovacou vlastnou zmenkou vystavenou právnym predchodcom žalovaného v 1.rade, opatrenej zmenkovým ručiteľským vyhlásením nasledujúcim subjektom: J. J., RČ: Z., F. L. XX/Z., Z. XX L..", teda žalovaného v 2 . rade. Taktiež v Zmluve o vyplnení a použití bianko zmeniek č. C/13/50068/3 sa v článku I. bode 5 sa doslovne uvádza, že „Dlžník ako vystaviteľ vlastnej zmenky, a všetci avalisti týmto potvrdzujú, že na zabezpečenie Pohľadávok veriteľa, ktoré vzniknú do momentu uplatnenia vyplňovacieho práva veriteľa udeleného touto zmluvou, vystavil 2 ks vlastných blankozmeniek ako zabezpečovací prostriedok, pričom všetci avalisti opatrili takéto biankozmenky podpísaným (-ými) ručiteľským (-ými) vyhlásením (-iami) „per aval". Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 2. rade vedel, že doložka per aval na zmenke je ručiteľskou doložkou. Tvrdenia žalovaného v 2. rade najprv v odpore a v ďalších podaniach, že bol uvedený žalobcom do omylu, boli uvedené nezrozumiteľne, neboli riadne odôvodnené a nepreukázal a ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia a popretím tohto tvrdenia a preukázaním vyššie uvedenými ustanoveniami zmlúv, ktoré žalovaný v 2. rade podpísal, žalobca účinne poprel skutkové tvrdenia žalovaného v 2. rade o omyle, do ktorého ho mal žalobca uviesť. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade si možno riadne neprečítal listiny, ktoré podpisuje, nespôsobuje ich neplatnosť, je len preukázaním nedôslednosti žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade tak neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o omyle.
17. Blankozmenka má solučný charakter, je splnením dlhu. Pôvodný záväzok, ktorý mala zmenka zaisťovať zanikol a vznikol nový záväzok. Žalovaný v 2. rade, keďže sám podpisoval ako konateľ právneho predchodcu žalovaného 1. leasingovú zmluvu a Zmluve o vyplnení a použití blanko zmeniek č. C/13/50068/3 a tiež ako aval, mal možnosť uplatniť kauzálne námietky voči uplatnenej zmenke, ale kvalifikovaným spôsobom, čo neurobil. Pokiaľ namietal nesprávnosť vyplnenia blanko zmenky, mal uviesť ako mala byť podľa neho správne vyplnená a preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, žalovaný v 1. rade však neuviedol, ako mala byť zmenka vyplnená a ani nepredložil a ani nenavrhol vykonať dôkazy. Taktiež pokiaľ namietal, že nemal dlh voči žalobcovi, nakoľko Leasingová zmluva je podľa obsahu zmluvou o nájme dopravného prostriedku, neuviedol na základe čoho tak tvrdí a svoje tvrdenia nedoložil dôkazmi. Skutočnosť, že na aute, ktoré mal na základe leasingovej zmluve v nájme vznikla škoda, nebolo predmetom tohto konania, ale kauzou zmenky bolo plnenie splátkového kalendára z leasingovej zmluvy, ktoré žalovaný v 1. rade nesplnil a ani netvrdil, že plnil. Naopak, žalovaní tvrdili, že auto bolo po dopravnej nehode zničené, preto ho neužíval žalovaný v 1. rade a neplatil leasingové splátky. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že zodpovednosť za škodu znáša žalobca, avšak predmetom plnenia bolo plnenie leasingových splátok a s tým spojené ďalšie nároky a nie náhrada škody spôsobenej na aute dopravnou nehodou. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný v 2. rade ako konateľ žalovaného v 1. rade pri uplatňovaní náhrady škody preukázal flagrantný prístup k riešeniu problému, keď si nesplnil povinnosti z leasingovej zmluvy a ani z poistnej zmluvy, keď bolo znaleckým posudkom zistené, že nehoda sa nestala spôsobom ako uviedol v hlásení o nehode, neodstránil nezrovnalosti, nepokračoval v uplatnení náhrady škody a auto neodovzdal žalobcovi ako bolo jeho povinnosťou podľa leasingovej zmluvy a poistnej zmluvy. Neumožnil tak sám, aby mohli byť započítané nejaké položky na jeho záväzok, ktorý mu vyplýval z leasingovej zmluvy. Bolo teda v jeho záujme pokračovať v uplatnení náhrady škody a prečo tak neurobil v konaní neuviedol, hoci sa na to zaviazal v leasingovej zmluve, teda ju porušil. Nebolo povinnosťou žalobcu zobrať si auto zo servisu, povinnosť odovzdať auto pri ukončení leasingovej zmluvy mal žalovaný v 1. rade. Žalovaní sa teda dopustili viacerých porušení leasingovej zmluvy a preto žalobca oprávnene ukončil leasingovú zmluvu a vypracoval záverečné vysporiadanie. Porovnávanie právnej úpravy nájmu dopravného prostriedku a leasingovej zmluvy ako nepomenovaného typu nie je potrebné, nakoľko to nie je predmetom konania, ale predmetom zmluvy o nájme dopravného prostriedku je dočasné prenechanie vozidla do užívania na podnikateľské účely a v leasingovej zmluve ide o trvalé užívanie vozidla po určený čas a jeho následné odkúpenie, pričom poskytovateľ poskytuje financie na zakúpenie konkrétneho vozidla, o ktoré má záujem užívateľ leasingu a ide o inštitút bežne používaný.
18. V danom prípade sa jednalo o leasingovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným 1/ ako prenajímateľom. Účelom zmluvy o finančnom leasingu (leasingovej zmluvy) je umožniť leasingovému nájomcovi užívať predmet leasingu po dojednanú dobu trvania leasingu za odplatu, pričom predmet leasingu je zo strany leasingového prenajímateľa zakúpený len za týmto účelom podľa výberu leasingového nájomcu a prenajímateľ sa zaväzuje po ukončení dojednanej doby trvania leasingu umožniť leasingovému nájomcovi odkúpiť predmet leasingu za podmienok stanovených v leasingovej zmluve. Podľa devízového zákona sa finančný leasing považuje za finančný úver. Leasingová zmluva neexistuje ako samostatný zmluvný typ ani v Občianskom zákonníku, ani v Obchodnom zákonníku, spravidla ide o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Leasingová zmluva je väčšinou obsiahnutá v jednej listine zároveň s kúpnou zmluvou, kde zmluvnými stranami sú predávajúci (dovozca, výrobca predmetu leasingu apod.) a kupujúci predmetu prenájmu, ktorý je zároveň leasingovým prenajímateľom. Zmluvnými stranami leasingovej zmluvy potom sú leasingový prenajímateľ a leasingový nájomca. ( 5Co/136/2019 Krajský súd Žilina). Pri leasingovej zmluve nebezpečenstvo škody prechádza na leasingového nájomcu spravidla už od okamihu prevzatia predmetu leasingu. Uvedené je väčšinou obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach (§ 273 Obchodného zákonníka), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy. Leasingová zmluva je zo strany leasingového nájomcu spravidla nevypovedateľná po celú dobu trvania zmluvy, leasingový nájomca od nej nemôže odstúpiť, predčasné ukončenie je väčšinou viazané na dohodu s leasingovým prenajímateľom a poplatky. Ohľadom prechodu vlastníctva k predmetu leasingu leasingové zmluvy väčšinou odkazujú na ustanovenia kúpnej zmluvy, ktorá je následne uzavieraná po ukončení doby trvania leasingu. Zmluva o kúpe prenajatej veci je dvojstranný vzťah, v ktorom je prenajímateľ vlastníkom, ktorý popri zmluve o u kúpe prenajatej veci má uzatvorenú s nájomcom i zmluvu nájomnú. Uvedený názor vyplýva i z ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Naproti tomu pri finančnom leasingu, ktorý je predmetom i tohto konania, ide o trojstranný vzťah, (i keď existujú názory, ktoré ho označujú za dva dvojstranné právne vzťahy), v ktorom vystupuje žalobca len ako financujúca strana, ktorého povinnosti ako prenajímateľa sa obmedzujú iba na finančné služby a na nájomcu sa od začiatku leasingového vzťahu prenáša zodpovednosť za predmet leasingu, s ňou i povinnosti a znášanie nebezpečenstvo škôd spojených s vlastníctvom a užívaním predmetu leasingu. Práve z dôvodu tohto špecifického vzťahu, na ktorom je založený finančný leasing mal žalovaný povinnosť i v prípade odcudzenia predmetu leasingu platiť naďalej leasingové splátky a ako i ostatné platby súvisiace s leasingom a nemožno tieto povinnosti označiť za neprijateľné pre hrubý nepomer v právach a povinnostiach a rovnako ani aplikovať ust. § 492 a § 493 Obchodného zákonníka o prechode nebezpečenstva škody na veci, ktoré by tak podstatu a zmysel finančného leasingu popreli. (21 Cob/88/2018 Krajský súd Trnava)
19. Dňa 01.07.2016 došlo k zániku spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r. o., so sídlom Košická 49, Bratislava 821 08, IČO: 31 378 528, a to v dôsledku zlúčenia so žalobcom, na základe čoho na žalobcu prešli všetky práva a povinnosti spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r.o. vrátane práv zo zmenky, ktorá je predmetom konania. K prechodu práv zo zmenky tak nebolo potrebné vykonať ďalšie právne úkony a žalobca je tak aktívne legitimovaný v konaní. Tak isto došlo dňa 28.12.2017 k zániku spoločnosti ARENA ONE, s.r.o., so sídlom Štúrova 18, 949 01 Nitra, IČO: 46 779 477, a to v dôsledku zlúčenia so žalovaným v 1.rade, na základe čoho na žalovaného v 1.rade prešli všetky práva a povinnosti spoločnosti ARENA ONE, s.r.o., vrátane záväzkov zo zmenky a je teda pasívne legitimovaný v tomto konaní. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný v 1. rade rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti J. J. - žalovaného v 2. rade, zo dňa 17.10.2017 o zrušení spoločnosti ARENA ONE, s.r.o. so sídlom Štúrova 18, 949 01 Nitra, IČO: 46 779 477 bez likvidácie sa zlúčil s nástupníckou spoločnosťou mokama s.r.o. so sídlom Halenárska 3, 917 01 Trnava, IČO: 43 798 896. Ide o spoločnosť, s ktorou boli zlúčené ďalšie spoločnosti
- 6 a jediným spoločníkom a konateľom je občan Českej republiky. Takýto spôsob zániku spoločnosti bol poväčšine vykonávaný práve spoločnosťami, ktoré mali vysoké záväzky, ktoré nedokázali plniť a zlúčili sa so spoločnosťami, kde bol nedosiahnuteľný spoločník a konateľ, bez akéhokoľvek majetku, čím sa pohľadávky pôvodnej spoločnosti stali nevymáhateľné. A práve pre takéto prípady finančné spoločnosti zabezpečujú svoje pohľadávky voči obchodným spoločnostiam zmenkami, ktoré ako avalisti podpisujú spoločníci spoločnosti dlžníka.
20. Zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový upravuje komplexne zmenky a nároky uplatňované zo zmenky vrátane premlčania nárokov zo zmenky. Aj keď je zmenka vyplnená ako zabezpečenie záväzku, jej vyplnením sa stáva samostatným titulom na uplatnenie pohľadávky a nie je akcesorickým
záväzkom, preto premlčanie sa posudzuje podľa zákona č. 191/1950 Zb. a nie podľa zákonnej úpravy zabezpečovaného nároku. V zmysle ustanovení § 70 ods. 1, 2 zmenkového zákona zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa zročnosti zmenky, teda nároky zo zmenky boli uplatnené včas, keďže zmenka je splatná 11.08.2015 a žaloba bola doručená súdu 27.07.2018, teda do troch rokov odo dňa zročnosti a nárok nie je premlčaný.
21. Súd nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz výsluch svedka, ktorý by mal preukázať tvrdenia žalobcu, že žalovaný v 2. rade nebol uvedený do omylu, nakoľko žalovaný v 2. rade nepreukázal svoje tvrdenie, že bol uvedený do omylu žalobcom a neuviedol návrhy na dokazovanie, preto preukazovanie opaku by bolo nehospodárne a nepotrebné.
22. Žalovaní nepreukázali, že by ich povinnosť plniť žalobcovi zo zmenky zanikla a preto súd priznal žalobcovi nárok uplatňovaný v žalobe v plnom rozsahu, nakoľko tento je uplatnený v súlade s predloženými listinami a zmenkovým zákonom. V tomto rozsudku súd rozhodoval už len o nároku voči žalovanému v 2. rade, nakoľko voči žalovanému v 1. rade sa platobný rozkaz stal právoplatným, ale bolo potrebné rozhodovať o spoločnom záväzku a rozhodnúť o tom, že plnením jedného žalovaného zaniká plnenie druhého žalovaného, hoci bol na plnenie zaviazaný iným rozhodnutím, keďže ich záväzok je spoločný.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých zákonných ustanovení súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal aj náhradu trov konania v plnom rozsahu.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).