Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-97-2018.pdf
PDF · 119.08 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/97/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: R. X., S.. XX.XX.XXXX, M. V. XX, XXX XX V., podnikajúci pod obchodným menom R. X. - M.R. V., V.: V. XX, XXX XX V., E.: XX XXX XXX, t.č. s pozastavenou podnikateľskou činnosťou, zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 430,57 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 430,57 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 430,57 EUR od 02.09.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorá bude špecifikovaná samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v zmysle ustanovení zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o upomínacom konaní“) doručenom príslušnému súdu dňa 11.09.2018 žalobca žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 430,57 EUR spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 430,57 EUR od 02.09.2018 do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že žalovanú pohľadávku vo výške 430,57 EUR získal na základe Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 05.09.2018 od postupcu, poistenca žalovaného
- X. X., M.: S. Q. XX, XXX XX Z. Q. Z.. 2.1. Žalobca v žalobe opísal rozhodné skutočnosti preukazujúce nárok postupcu, poistenca žalovaného, voči žalovanému. Uviedol, že poistencovi žalovanému nárok na poistné plnenie vznikol zo škodovej udalosti zo dňa 20.07.2018, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo ŠKODA Yeti, EČV: Z. XXXDJ, ktoré v danom čase patrilo poistencovi žalovaného a na ktoré sa viaže uzavretá poistná zmluva, havarijné poistenie. Poistná udalosť bola žalovanému riadne nahlásená a zaevidovaná pod č. 9566092013. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované v autoservise, u žalobcu, ktorý si za vykonanú opravu vyúčtoval faktúrou (faktúra č. 2018012) cenu, náklady za opravu poškodeného motorového vozidla, vo výške 1.381,33 EUR. Poistencovi žalovaného bol listom - Oznámením o poistnom plnení zo dňa 20.08.2018 oznámené, že žalovaný dňa 17.08.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia,
z ktorého vyplýva, že žalovaný poistencovi vyplatil poistné plnenie vo výške 884,76 EUR (cena s DPH) po odrátaní spoluúčasti a nepriznal mu položku vo výške 430,57 EUR titulom rozdielu medzi faktúrou a kontrolnou kalkuláciou. 2.2. Žalobca poukázal na zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zmluvné dojednania týkajúce sa vzniku práva na plnenie z poistnej udalosti, uhradenia skutočnej škody, či možnosti krátenia uplatneného nároku na poistné plnenie (§442 ods. 1; §797 ods. 2 Občiansky zákonník; článok IX ods. 1 a 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO). Taktiež v žalobe poukázal na zákonné ustanovenia týkajúce sa výšky žiadaného úroku z omeškania a určenia začiatku omeškania žalovaného s plnením a na nedôvodnosť krátenia uplatneného nároku postupcu zo strany žalovaného uvádzaného v jeho Oznámení (zníženie ceny za NH lakovacích prác autoservisu pri porovnaní s kontrolnou kalkuláciou).
3. Ako prílohy k žalobe, žalobca doložil listinné podklady preukazujúce jeho skutkové tvrdenia týkajúce sa škodovej udalosti, opravy poškodeného motorového vozidla s doložením živnostenského listu žalobcu (autoservis), uplatnenia si nároku na poistné plnenie; vyrozumenia o poistnom plnení; Zmluvu o postúpení časti pohľadávky; kategorizáciu motorových vozidiel, cenníky rôznych autoservisov pre mechanické, klampiarske a lakovnícke práce; zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKASKO.
4. Súd príslušný na konanie v zmysle ustanovení Zákona o upomínacom konaní vydal podľa návrhu žalobcu a zhodnotení doložených dôkazov dňa 3. októbra 2018 platobný rozkaz, sp. zn. 25Up/642/2018, ECLI:SK:OSBB:2018:6118333948.1, voči ktorému, v zákonom stanovenej lehote, žalovaný podal odpor.
5. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Poukázal na to, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku žalobcu nebola žalovanému doručená, preto nárok žalobcu žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve. 5.1. Žalovaný poukázal na to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanoveniami procesných predpisov. 5.2. Žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecne legitimácie žalobcu, pretože žalobca podľa jeho názoru nie je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide. K uvedenému uviedol, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazuje Zmluvou o postúpení časti pohľadávky, ktorou mu postupca (poistenec žalovaného) mal postúpiť sumu, ktorú žalovaný neuhradil v zmysle faktúr, vystavených žalobcom, ktorou si poistenec u žalovaného uplatňoval svoj nárok. Poukázal na to, že poistenec žalovaného bol dlžníkom žalobcu, a teda nemohol so žalobcom platne uzavrieť Zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže vo vzťahu k žalobcovi nebol jeho veriteľom, ktorý v zmysle právnej úpravy má oprávnenie postúpiť svoju pohľadávku. Zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že obchádza zákon a tiež z dôvodu, že v nej absentuje konkrétny prejav vôle poistenca žalovaného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky; prejav vôle podľa jeho názoru nemôže byť nahradený iba uvedením určitých skutočností. 5.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu k vecným dôvodom uviedol, že v zmysle Oznámenia o poistnom plnení zaslaného žalovaným svojmu poistencovi bolo v dôsledku škodovej udalosti vyplatené poistencovi poistné plnenie vo výške 884,76 EUR, čo potvrdil aj žalobca. Ďalšie nároky žalobcu považuje za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné a preto žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
6. K svojim tvrdeným skutkovým okolnostiam nedoložil žiadne listinné dôkazy a k otázke neplatnosti právnych úkonov a vecnej legitimácie strany sporu poukázal na zákonné ustanovenia týkajúce sa postúpenia pohľadávok a rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/192/2004 a sp. zn. 4Obo 20/2007.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (replika) reagoval na tvrdenia žalovaného uvádzané v odpore. 7.1. Poukázal na to, že v žaloba obsahuje podstatné náležitosti v zmysle procesných predpisov a taktiež že označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností. 7.2. K žalovaným vznesenej námietke aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa vzniku práva poistenca na plnenie od žalovaného z uzatvorenej poistnej zmluvy. Poukázal na to, že poistenec si svoj nárok na vyplatenie poistného plnenia uplatnil u žalovaného; žalovaný mu časť uplatneného nároku vyplatil a teda uznal existenciu pohľadávky spočívajúcu v nákladoch za opravu poškodeného motorového vozidla. Predmetom tohto konania je nárok poistenca, ktorý vznikol krátením uplatneného poistného plnenia. Poukázal na zákonné ustanovenia týkajúci sa postupovania pohľadávok, náležitosti zmlúv a uviedol, že Zmluva o
postúpení pohľadávok má všetky podstatné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka: označenie účastníkov zmluvy; identifikáciou pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou (postupované pohľadávky sú špecifikované čo do výšky a čo do dôvodu jej vzniku). 7.3. Poukázal na to, že žalovaný v odpore k samotnému nároku žalobcu (predmetu konania) neuviedol žiadne skutkové okolnosti a nepodložil ich dôkazmi, ktorými by preukázal odôvodnenosť žalovaného v otázke krátenia uplatneného nároku na poistné plnenie poistenca žalovaného, postupcu.
8. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalobca, na výzvu príslušnému súdu v upomínacom konaní uviedol, že súhlasí s pokračovaním konania na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, Okresnom súde Košice I.
9. Okresnému súdu Košice I bol spor postúpený a podateľňou súdu prijatý na prejednanie dňa 20.11.2018 a vedený pod sp. zn. 32Cb/97/2018.. 10. Žalovaný v duplike uviedol, že vznáša námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Košice I z dôvodu, že žalovaného všeobecným súdom je Okresný súd Bratislava I. Opakovane uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol. Dôvody, pre ktoré by mal súd žalobu zamietol uviedol obdobné ako v podanom odpor (odsek 5. odôvodnenia) poukazujúc najmä na neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávky a aktívnej legitimácie žalobcu (pododsek 5.2. odôvodnenia). K vecným dôvodom sa nevyjadril.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 11.02.2020 bez prítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil.
12. Súd sa najprv zaoberal námietkou miestnej príslušnosti tunajšieho súdu vznesenú žalovaným pri prvom úkone, ktorý mu patril po postúpení sporu z upomínacieho konania.
13. V zmysle ust. § 14 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, Postup súdu po podaní odporu, ak žalobca v lehote 15 dní sa k odporu vyjadrí a navrhne pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, tak súd (Okresný súd Banská Bystrica) postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí.
14. V zmysle ust. § 15 ods. 1 s spojení s ust. § 19 písm. c) CSP, Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky.
15. Súd poukazuje na viacero obdobných konaní, kde bola žalovaným (poisťovňa so sídlom v Bratislave a obchodnými miestami, pobočkami v Košiciach) vznesená námietka miestnej príslušnosti a ktoré boli tunajšiemu súdu vrátené na konanie, pretože nadriadený súd, Krajský súd v Bratislave, ktorý riešil otázku miestnej príslušnosti pri rozhodovaní o nesúhlase s postúpením (spor medzi Okresným súdom Košice I a Okresným súdom Bratislava I) vyslovil názor, že o poistnom plnení rozhodovala pobočka žalovaného, ktorá je umiestnená na území Košíc, a táto pobočka žalovaného, vzhľadom na všetky okolnosti, má byť považovaná za organizačnú zložku žalovaného (pozri napr. Uznesenie Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 4Ncb/7/2017, sp. zn. 2Ncb/43/2017; 3Ncb/2/2016, 2Ncb/8/2017, 1Ncb/10/2017). Krajským súdom v Bratislave vo svojom uznesení pod sp. zn. 1Ncb/10/2017, vyslovil názor, že „Organizačnou zložkou pre účely ustanovenia § 19 písm. c) CSP sa rozumie nielen odštepný závod, resp. iná organizačná zložka právnickej osoby zapísaná v obchodnom registri, ale aj prevádzka, pobočka, obchodné zastúpenie a iné zložky právnickej osoby, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou. Tieto si právnická osoba zriaďuje najmä za účelom priblíženia svojich služieb zákazníkom. Pre určenie, či je daná miestna príslušnosť súdu na výber v zmysle § 19 písm. c) CSP treba najmä skúmať, či sa spor týka tejto zložky, t.j. či práva, ktoré si žalobca v spore uplatňuje alebo ochranu ktorých žiada, vyplývajú priamo zo vzťahu s touto organizačnou zložkou.“.
16. Z uvedeného a zo zákonných ustanovení vyplýva, že žalobca v upomínacom konaní určuje miestnu príslušnosť (v prípade výberu) a ak to neodporuje zákonným ustanoveniam upomínací súd konanie postúpi na miestne príslušný a žalobcom zvolený súd. Súd teda námietku miestnej príslušnosti vznesenú
žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú a to aj na názor vyslovený Krajským súdom Bratislava v jeho rozhodnutiach uvádzaných v odseku 15. odôvodnenia.
17. Súd sa oboznámil so skutkovými okolnosťami uvádzanými stranami sporu a k nim doloženými listinnými dôkazmi za účelom vykonania dokazovania a zistenia skutkového stavu, pričom poukazuje na to, že nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré strany sporu vzájomne nenamietali (žalovaný sa ku skutkovým okolnostiam vôbec nevyjadril - pozri odseky 5. a 10. odôvodnenia) a ktoré považuje súd za nesporné, pričom poukazuje na to, že v danom spore sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 430,57 EUR titulom nevyplatenia časti uplatneného nároku na vyplatenie poistného plnenia (poškodené motorové vozidlo ŠKODA Yeti, EČV: Z.).
18. Na základe uvedeného súd považuje za nesporné tieto skutočnosti:
- existencia zmluvného vzťahu medzi vlastníkom poškodeného motorového vozidla, poistencom žalovaného a žalovaným titulom uzavretej zmluvy o havarijnom poistení s dohodnutou spoluúčasťou vo výške 66,00 EUR;
- že dňa 20.07.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla ŠKODA Yeti, EČV: Z., ktorá bola riadne ohlásená u žalovaného a zaevidovaná ako poistná udalosť č. 9566092013;
- oprava poškodeného motorového vozidiel osobou oprávnenou, čiže autoservisom, t.č. žalobcom;
- uplatnenie nároku poistenca žalovaného u žalovaného na poistné plnenie;
- priznanie sumy, poistného plnenia, vo výške 950,76 EUR v zmysle Oznámenia o poistnom plnení, ktoré bolo v nižšej sume, ako bolo poistencom žalovaného uplatnené faktúrou 2018012;
- vyplatenie sumy, poistného plnenia, vo výške 884,76 EUR na účet žalobcu (autoservisu) po odrátané dohodnutej spoluúčasti (66,00 EUR).
19. Súd sa oboznámil s listom žalovaného zaslaného svojmu poistencovi (právnemu predchodcovi žalobcu) nazvanom Oznámenie o poistnom plnení, z ktorého zistil žalovaným uvádzané dôvody, pre ktoré krátil uplatnený nárok na poistné plnenie o sumu 430,57 EUR (predmet konania). Žalovaný k osobitostiam likvidácie uviedol: „Priznávame sumu kontrolnej kalkulácie. Servis účtuje neprimeranú cenu za lakovanie, priznávame Nh 19,16 € bez DPH -23,00 EUR s DPH.“
20. Z faktúry č. 2018012 a k nej priloženej kalkulácie, ktorou si poistenec žalovaného (právny predchodca žalobcu) uplatnil u žalovaného nárok na poistné plnenie, súd zistil, že žalobca ako autoservis účtoval cenu za Nh práce vo výške 25,00 EUR bez DPH na všetky ním vykonané práce (aj lakovacie). Z cenníkov autoservisov košického kraja doložených žalobcom súd zistil, že cena za Nh práce je v rozmedzí od 37,00 EUR - 58,00 EUR bez DPH pre tú kategóriu motorových vozidiel, kde sa v zmysle kategorizácie zaraďuje aj poškodené motorové vozidlo.
21. Súd poukazuje na to, že žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na neplatnosť v spore doloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal touto žalovaným vznesenou námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom pre zodpovedanie danej otázky vykonal dokazovanie.
22. Súd sa oboznámil so Zmluvou o postúpení časti pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom, X. X., S.. XX.XX.XXXX, M. S. Q. XX, XXX XX Z. Q. Z. a postupníkom, v tom čase R. X. - M. V., E.: XX XXX XXX dňa 05.09.2018. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že predmetom postúpenia je postúpenie pohľadávky vo výške 430,57 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a jej príslušenstva z postupcu na postupníka. Postupca prehlásil, že mal voči dlžníkovi, spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, pohľadávku v celkovej výške 1.381,33 EUR, ktorá vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9566092013, v dôsledku ktorej bolo poškodené motorové vozidlo ŠKODA Yeti, EČV: Z.. Pohľadávka bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 2018012 a z časti vo výške 884,76 EUR priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 430,57 EUR do dňa postúpenia dlžníkom uhradený nebol.
23. Podľa ust. § 488 v spojení s ust. § 489 Občianskeho zákonníka, Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
24. Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. V zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
26. V zmysle ust. § 788 v spojení s ust. § 795 ods. 1 a ust. § 797 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
27. Podľa ust. § 798 v spojení s ust. § 799 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné. Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
28. V zmysle ust. § 559 v spojení s ust. § 517 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ práva požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úroku z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. V zmysle Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie KASKO, článok IX. ods. 1 a 2, Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou, poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.
31. Súd poukazuje na to, že medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia, ktoré súd uviedol v odseku 18. odôvodnenia a sporná ostala otázka, či postupcovi vznikla pohľadávka voči žalovanému, a teda, či poistenec žalovaného je, resp. v čase postúpenia pohľadávky bol veriteľom žalovaného. Z opísania skutkových okolností, nepopretých druhou stranou sporu a teda z nesporných skutočností súd mal preukázané, že nárok poistenca žalovaného, vlastníka poškodeného motorového vozidla vznikol okamihom poistnej udalosti (škodová udalosť, dopravná nehoda) voči poisťovateľovi, s ktorým je, resp. v čase poistnej udalosti bol, v zmluvnom vzťahu, čiže voči žalovanému. Súd poukazuje na to, že táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa § 797 Občianskeho zákonníka, pričom nárok poškodeného (na vznik poistného plnenia) vzniká okamihom náhody (poistnej udalosti) a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, či zaplatenie ceny za vykonanú opravu. Výšku nároku poistenec preukázal doložením dokladov - faktúry, čo žalovaný vo svojich vyjadreniach nepoprel a čo vyplýva aj z jeho ďalšieho konania (vyplatenie časti uplatneného nároku). Z uvedeného teda vyplýva, že tvrdenie žalovaného v odpore, že mu nebola doručená faktúra, ktorou si právny predchodca žalobcu uplatnil nárok, nie je pravdivé.
32. Vzhľadom na uvedené, že medzi poistencom žalovaného, postupcom a žalovaným ako poisťovateľom existuje zmluvný záväzkový právny vzťah, ktorý vznikol na základe skutočností uvedených v zákone, súd námietku žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka považuje za nedôvodnú, pričom poukazuje aj na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej možno postúpiť každú pohľadávku (aj budúcu), ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzavretej medzi postupníkom a postupcom je zrejmé kto je jej účastníkom, ako pohľadávka vznikla, v akej výške sa postupuje a voči akému dlžníkovi a preto súd ju považuje za platné a účinné.
33. Súd poukazuje na to, že žalovaný vo svojich vyjadreniach sa nezaoberal oprávnenosťou krátenia uplatneného nároku poistenca žalovaného, postupcu v časti ním vykonaného krátenia (otázka ceny uplatnenej a priznanej normohodiny práce, účtovaná neprimeraná cena za lakovanie) a taktiež nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali správnosť jeho krátenia uplatneného nároku na vyplatenie poistného plnenia tak ako to vyplýva z jeho Oznámenia o poistnom plnení (č.l. 13 súdneho spisu; odsek 19. odôvodnenia), či ktorými by namietal skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, resp. v jeho ďalších písomných vyjadreniach a podporené žalobcom doloženými listinnými dôkazmi, s ktorými sa súd oboznámil (pozri odseky 19. a 20. odôvodnenia).
34. V zmysle ust. § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (sudcovská koncentrácia konania).
35. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
36. Podľa ust. § 187 ods. 1 v spojení s ust. §188 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
37. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
38. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými
procesnými úkonmi. Ak strana sporu nepredloží dôkazy včas, hoci tak mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo, dôsledkom sudcovskej koncentrácie konania je, že súd na takto predložené dôkazy nemusí prihliadať. Je však v právomoci súdu samostatne posúdiť a rozhodnúť, či tieto navrhnuté, predložené dôkazy vykoná a to najmä z pohľadu ich účelnosti, t.j. či ide o dôkazy, ktoré sa týkajú podstatných sporných okolností a ktoré ich pomôžu objasniť, odstrániť spor medzi stranami. Súd každý dôkaz po jeho vykonaní zhodnotí najprv jednotlivo a následne v ich súvislosti tak, aby boli odstránené sporné skutočnosti medzi stranami.
39. Súd z opatrnosti vykonal dokazovania aj na oprávnenosť krátenia uplatneného nároku na poistného plnenia posúdiac dôvody krátenia uvedené žalovaným v Oznámení o poistnom plnení (odsek 19. odôvodnenia) v spojení s listinnými dôkazmi doloženými žalobcom preukazujúce, či účtovaná cena lakovania žalobcom pri oprave poškodeného motorového vozidla je v zmysle ustanovení Zmluvných dojednaní (odsek 30. odôvodnenia) primeraná cena za normohodinu práce.
40. Súd vychádzal z nespornej skutočnosti (nenamietala ani jedna sporová strana) - rozsah poškodenia motorového vozidla ako aj to, že došlo k oprave motorového vozidla spôsobom jeho prinavrátenia do stavu spôsobilého užívania osobou oprávnenou vykonať opravu poškodeného motorového vozidla, autoservisom.
41. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný vo svojom Oznámení o poistnom plnení, ba dokonca ani počas sporu hodnoverným spôsobom, nepreukázal, prečo krátil uplatnený nárok svojho poistenca, faktúrou č. 2018012, a teda má za to, že pre uvedené krátenie neuniesol dôkazné bremeno.
42. Na základe uvedeného súd krátenie uplatneného nároku na poistné plnenie vo výške 430,57 EUR (udalosť pod č. 9566092013) v zmysle vyjadrenia žalovaného zo dňa 20.08.2018 považuje za nedôvodné a to aj z toho titulu, že ide o hradenie poistného plnenia v zmysle uzavretej zmluvy, ktorou bola dohodnutá spoluúčasť poistenca (právneho predchodcu žalobcu - postupcu) pri poistnej udalosti, pričom súd má za to, že v dohodnutej spoluúčasti je zakomponovaný rozdiel v odlišnostiach účtovaných cien za práce vykonávané rôznymi autoopravovňami na opravách poškodených motorových vozidiel po náhodnej škodovej udalosti pohybujúcich sa v časových normách stanovených výrobcom pre príslušnú značku a typ MV, v danom regióne. Súd poznamenáva, že je právom poisteného vybrať si autoservis, opravovňu, v ktorej bude vykonaná oprava poškodeného motorového vozidla po poistnej udalosti a žalovaný nemá právo „diskriminovať“ opravovne, ktoré nie sú jeho zmluvnými partnermi a to aj z dôvodu, že to neznamená neodbornosť nimi vykonanej opravy a len z tohto dôvodu krátiť poistné plnenie najmä v časti účtovanej ceny za normohodinu práce.
43. Na základe uvedeného súd žalobu v rozsahu istiny vo výške 430,57 EUR považoval za dôvodnú, žalovaný sa s plnením poistného plnenia titulom poistného plnenia ostal do omeškania a preto súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami občianskeho práva a judikatúrou súdov , tak ako to uviedol v I. výroku tohto rozsudku.
44. V zmysle ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. V zmysle ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu tak ako je to uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorú súd špecifikuje po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v zmysle citovaných zákonných ustanovení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).
V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozho dnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 363 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 363 ods. 3CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.