Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-64-2018.pdf
PDF · 164.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/64/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
G. súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu SP ORP priemyselné podlahy s.r.o., so sídlom Komárno, Lesná 4721/7, IČO: 44 922 591, zastúpeného JUDr. Tamásom Puskásom, advokátom so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203, proti žalovanému Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 22.05.2018 č.: PO/BEZ/2018/4045, O-191/2018 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 05.02.2018 č. k.: P: 166/2017-R, 2018/598/1304 na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 22.05.2018 žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce) vo veci odvolania zo dňa 23.02.2018, ktoré podal účastník konania SP ORP priemyselné podlahy s.r.o. Komárno (ďalej „účastník konania“) proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov č. k.: P: 166/2017-R, 2018/598/1304 zo dňa 05.02.2018 (ďalej len „rozhodnutie inšpektorátu práce“), ktorým správny orgán na základe § 19 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 33 000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode (právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci) zákona o inšpekcii práce, v dôsledku ktorého došlo dňa 01.04.2016 k pracovnému úrazu s následkom smrti M. B., zamestnanca firmy PULZAR, s.r.o., Podtatranská 4559, Poprad, IČO: 31 702 465, konkrétne za porušenie § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o BOZP“) nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vplýva z čl. 50 písm. a) STN 24 0143:1970 Zdvíhacie zariadenia. Prevádzka, údržba a opravy, rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie inšpektorátu práce potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že v období od 01.04.2016 do 26.09.2016 vykonal inšpektorát práce vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti, ktorý dňa 01.04.2016 o 14.00 v areáli firmy TATRAVAGÓNKA a.s., Štefánikova 887/53, Poprad utrpel zamestnanec spoločnosti PULZAR , s.r.o. Poprad - M. B.. Šetrením tohto úrazu v intenciách § 7 ods. 3 písm. b) zákona o inšpekcii práce boli zistené viaceré pochybenia v príčinnej súvislosti s
predmetnou udalosťou, ktoré inšpektorát práce zdokumentoval v protokole o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu č.: IPV-18-07-2.2/P-Jl-16 zo dňa 26. 09. 2016 (ďalej „protokol"). Ten dňa 10. 10. 2016 prerokoval s O.. A. Z., konateľom spoločnosti vystupujúcej v pozícii účastníka konania, ktorý ku skutočnostiam uvedeným v protokole podotkol, že on nebol spoločnosťou TATRAVAGÓNKA a. s., Poprad ani písomnou a ani ústnou formou určený ako osoba zodpovedná za prevádzku a technický stav elektrického mostového žeriava o nosnosti 8 000 kg, výr. číslo 468-031-245/B, evid. číslo 6-4075, rok výroby 1972, a táto otázka nebola nikdy predmetom jednania s ňou. Ďalšie vyjadrenie už účastník konania k záverom šetrenia neposkytol.
3. Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán opierajúc sa o tieto závery, začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za tri správne delikty, právne posúdené ako porušenie ust. 18 ods. l a 2 zákona o BOZP, ako porušenie § 7 ods. 3 zákona o BOZP a tiež ako porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. o) zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 50 písm. a) STN 27 0143:1970 Zdvíhacie zariadenia. Prevádzka. údržba a opravy, oznámenie o čom bolo účastníkovi konania doručené dňa 06. 10. 2017. Súčasťou predmetného oznámenia bola aj výzva na uplatnenie procesných práv účastníka konania (výzva koncipovaná v súlade s § 33 Správneho poriadku), na ktorú ten reagoval listom zo dňa 17. 10. 2017. V ňom namietal, že nie je pravdou, že zo strany účastníka konania došlo k zaradeniu jeho zamestnanca Y. Z. na výkon práce pri obsluhe mostového elektrického žeriavu. Podľa účastníka konania pracovné úlohy jeho zamestnancom zadával pán B., zástupca TATRAVAGÓNKA a. s., Poprad, ktorý tiež zabezpečil, aby bola spustená elektrika na používanie žeriavu. V závere svojho vyjadrenia účastník konania poukázal na výsledky prebiehajúceho trestného konania, počas ktorého Y. Z. uzatvoril s prokurátorom dohodu o vine a treste za spáchanie trestného činu usmrtenia.
4. Inšpektorát práce po vysporiadaní sa s predmetnou argumentáciou vo veci rozhodol (rozhodnutím č. P: 166/2017-R, 2018/598/1304 zo dňa 05. 02. 2018, ktoré bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 08. 02. 2018), a to tak, že uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 33000 eur za porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. o) zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 50 písm. a) STN 27 0143:1970 Zdvíhacie zariadenia. Prevádzka, údržba a opravy, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že od odovzdania staveniska dňa 09. 03. 2016 do vzniku závažného pracovného úrazu dňa 01. 04. 2016 zaradil zamestnanca Y. Z. na výkon práce pri obsluhe elektrického mostového žeriavu s nosnosťou 8 000 kg, výr. číslo 468-031-245/B, evid. číslo 6-4075, rok výroby 1972, ovládaného diaľkovým (rádiovým) ovládaním napriek tomu že tento zamestnanec nemal na túto činnosť odbornú spôsobilosť, nemal platný žeriavnický preukaz. Toto pochybenie bolo inšpektorátom práce vyhodnotené ako príčinne súvisiace s udalosťou - vznikom pracovného úrazu s následkom smrti M.a B..
5. Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo stavu zisteného inšpektormi práce počas vyšetrovania predmetného úrazu (po opätovnom zhodnotení všetkých skutočností, ale vypustil dva nedostatky, za ktoré bolo začaté správne konanie) a porušenie povinnosti primerane odôvodnil porušením jednotlivých ustanovení bezpečnostných predpisov. Pri určovaní výšky pokuty, v súlade s ustálenou súdnou praxou, zasa prihliadal najmä na zákonné kritériá premietnuté v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pričom usúdil, že sankcia ustálená na sume 33 000 eur je primeraná, plniaca nielen preventívnu, ale aj represívnu funkciu.
6. Účastník konania sa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. V odvolaní zo dňa 23.02.2018, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu v ten istý deň, vytýkal napadnutému aktu, že vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Argumentoval pritom rovnako ako pri začatí konania, a to poukazom na skutočnosť, že zamestnanec účastníka konania Y. Z. začal obsluhovať mostový žeriav iniciatívne bez poverenia konateľom spoločnosti, ktorý dňa 01.04.2016 ani nebol prítomný na pracovisku v Poprade. Dodal, že inšpektorát práce vychádzal výlučne z výpovede Y. Z. zo dňa 01.04. 2016, nezisťoval stav trestného konania, počas ktorého došlo k opätovnému výsluchu menovaného, ktorý poskytol informácie o tom, že v predmetný deň obsluhoval žeriav z vlastnej iniciatívy, a nie na základe poverenia konateľom. Čo sa týka zápisu o odovzdaní staveniska zo dňa 09.03.2016, splnomocnený zástupca bol toho názoru, že tento dôkaz nepreukazuje, že účastník konania obsluhoval mostový žeriav, ale len vedomosť účastníka konania o tom, že túto činnosť môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba. Záverom splnomocnený zástupca navrhol odvolaciemu orgánu napadnutý správny akt zrušiť, vec vrátiť inšpektorátu práce na nové prejednanie a rozhodnutie.
7. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a po zhodnotení zisteného skutkového a právneho stavu dospel k nasledovným záverom:
8. Po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a súvisiaceho spisového materiálu odvolací orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal nielen protiprávnosť konania účastníka konania, ale aj skutočnosť, že jeho pochybenie viedlo k vzniku smrteľného pracovného úrazu M.a B. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
9. Poukázal, že v zmysle § 6 ods. 1 písm. o) zákona o BOZP je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť. aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu. schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zmieňovaný a aplikovaný čl. 50 písm. a) STN 27 0143:1970 Zdvíhacie zariadenia. Prevádzka, údržba a opravy uvádza, že samostatne môže zdvíhacie zriadenie ovládať len osoba staršia ako 18 rokov, telesne a duševne spôsobilá, ktorá má žeriavnický preukaz, a teda je zaškolená a prakticky zaučená.
10. Odvolací orgán vychádzajúc z obstaraného dôkazu - zápisu o odovzdaní staveniska zo dňa 09. 03. 2016 je toho názoru, že tento doklad jasne demonštruje nielen zámer účastníka konania používať mostový žeriav spoločnosti TATRAVAGÓNKA a. s.. Poprad, ale aj jeho vedomosť o potrebe obsluhy tohto zdvíhacieho zariadenia odborne spôsobilou osobou. Uvedené je zrejmé z obsahu predmetného zápisu, z ktorého explicitne vyplýva dojednanie medzi účastníkom konania a menovanou spoločnosťou o tom, že účastník konania „bude počas realizácie rekonštrukcie haly - H4 - L5 používať mostový žeriav jedine so zaškolenými pracovníkmi s platným žeriavnickým preukazom a viazačským preukazom“. Účastník konania však uvedené nedodržal, pretože obsluhou elektrického mostového žeriavu počas prác v priestoroch menovanej spoločnosti poveril zamestnanca Y. Z., ktorý nemal na túto činnosť odbornú spôsobilosť. Ako vyplýva z dokumentu - zaslanie správy a písomných dokladov príslušnému oddeleniu PZ, účastník konania pri obhajobe svojho konania argumentuje tým, že bol v presvedčení, že menovaný zamestnanec má platný žeriavnický preukaz, čo vyvodil z toho, že predtým robil skladníka vo veľkopredajni s kovom (tam si robil tento preukaz).
11. Odvolací orgán na margo tejto argumentácie v prvom rade zdôraznil, že bolo povinnosťou účastníka konania ako zamestnávateľa preveriť si túto skutočnosť (v intenciách § 6 ods. 1 písm. o) zákona o BOZP), najmä ak vezmeme do úvahy fakt, že Y. Z. počas trvania pracovného pomeru u účastníka konania (pozn.: ten bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 27. 07. 2010) nikdy neobsluhoval zdvíhacie zariadenia, čo je zjavné z e-mailovej komunikácie medzi konateľom spoločnosti A. Z. a inšpektorom práce zo dňa 21. 07. 2016. Výpovede Y. Z. zo dňa 01. 04. 2016 (tie sú zdokumentované inšpektorom práce v zápisnici o podaní informácie a poverenými príslušníkmi Policajného zboru v zápisnici o výsluchu svedka) pritom preukázateľne dokazujú, že účastník konania o neplatnosti žeriavnického preukazu Y. Z. vedel, no napriek tomu ho ústne poveril obsluhou mostového žeriava. Podľa menovaného konateľ spoločnosti A. Z. to odôvodnil tým, že pri výkone práce je potrebné používať žeriav, no nik iný s ním nikdy nerobil.
12. Odvolací orgán aj na základe týchto vyjadrení má za preukázané, že účastník konania v pozícii zamestnávateľa skutočne pochybil spôsobom vymedzeným v § 6 ods. 1 písm. o) zákona o BOZP, keď po prevzatí staveniska dňa 09.03.2016 poveril výkonom práce pri obsluhe elektrického mostového žeriavu evid. číslo 6-4075, ovládaného diaľkovým (rádiovým) ovládaním, svojho zamestnanca Y. Z. napriek tomu, že nemal na túto činnosť odbornú spôsobilosť, nemal platný žeriavnický preukaz. Na veci pritom nič nemení ani argumentácia splnomocneného zástupcu v podanom odvolaní. Odvolací orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ak by aj pripustil obranu účastníka konania o jeho neinformovaní Y. Z.om (uvedené však odvolací orgán nepripúšťa vzhľadom na výpovede menovaného), s poukazom na princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty je táto námietka
irelevantnou, nakoľko pre legitímne vyvodenie zodpovednosti účastníka konania za sankcionovaný delikt postačuje len preukázanie porušenia jeho povinnosti, nie zavinenie.
13. Odvolací orgán ďalej konštatuje, že v rámci preskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa zaoberal aj otázkou, či vytýkané pochybenie účastníka konania skutočne predstavuje nedostatok v príčinnej súvislosti so šetreným pracovným úrazom, a teda či je preukázaný kauzálny nexus medzi pochybením účastníka konania a vznikom smrteľného pracovného úrazu M.a B.. Vychádzal pritom z predložených listinných dôkazov - zápisnice o výsluchu svedka Y. Z. zo dňa 01. 04. 2016, z jeho vyjadrenia pri prerokovaní protokolu, zo zápisnice o podaní informácie L.. O. C. zo dňa 09.05.2016, ako aj z výpovedí spolupracovníkov nebohého zamestnanca spoločnosti PULZAR, s.r.o., Poprad M.a B..
14. Ako vyplýva z vyjadrenia Y. Z. do protokolu, v spoločnosti ThyssenKroupp Materials Slovakia spol. s r. o., Nové Zámky síce pracoval od 14. 02. 2006 do 31. 03.2009 pri obsluhe mostových žeriavov, tie však neboli ovládané rádiovým diaľkovým ovládaním tak, ako je tomu v prípade žeriava evid. číslo 6-4075 nachádzajúceho sa v spoločnosti TATRAVAGÓNKA a. s., Poprad (podľa výpovede L.. C., manažéra bezpečnosti a služieb v TATRAVAGÓNKA a. s., Poprad, diaľkové ovládanie bol jediný spôsob ovládania žeriava). Y. Z. teda nielenže nemal praktické skúsenosti s obsluhou žeriava za pomoci diaľkového ovládania, ale túto činnosť pri zavesenom bremene vykonával navyše s hrubými pracovnými rukavicami na rukách (viď zápisnica zo dňa 01. 04. 2016 a zo dňa 07. 02. 2017 - menovaný priznal, že nemal v rukách taký cit, pričom súčasne dodal, že tlačidlá ovládača fungujú tak, že rýchlosť sa dá regulovať intenzitou - ako silno sa tlačí na gombík) a bez vydania zvukového signálu o pohybe žeriava (viď napr. zápisnica o podaní informácie H. S. zo dňa 02. 06. 2016, z ktorej je zrejmé, že maliari zaregistrovali pohybujúci sa žeriav až keď sa už rútil na nich, a to podľa hluku jeho pohybu), čo naznačuje správnosť záverov inšpektorátu práce o tom, že práve nedostatočné zaškolenie a praktické zaučenie Y. Z. viedlo k tomu, že ním ovládaný mostový žeriav náhle a bez varovania vrazil do druhého mostového žeriavu, na ktorom poškodený a jeho ďalší traja spolupracovníci vykonávali pracovnú činnosť, a teda aj k samotnému vzniku pracovnému úrazu M.a B. v dôsledku jeho pádu z výšky.
15. Odvolací orgán majúc na zreteli všetky vyššie predostreté skutočnosti v závere argumentoval, že považuje postih účastníka konania za porušenie § 6 ods. 1 písm. o) zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 50 písm. a) STN 27 0143:1970 Zdvíhacie zariadenia. Prevádzka, údržba a opravy, ktoré bolo zistené v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu M.a B., za legitímny, vecne správne vyvodený. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu jeho výroku, ktorý tak, ako je koncipovaný, predstavuje úplné vyriešenie veci v zmysle požiadaviek súdnej praxe. Inšpektorát práce v predmetnej veci dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci.
16. Odvolací orgán uviedol, že podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce platí, že inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví najmenej 33 000 eur. Citované ustanovenie teda spája vznik ťažkej ujmy na zdraví, resp. smrti so sankciou najmenej vo výške 33 000 eur. Tá bude zamestnávateľovi uložená len v prípade preukázania príčinnej súvislosti medzi jeho protiprávnym konaním a vznikom pracovného úrazu s takýmto následkom, čo v prejednávanom prípade, vzhľadom na obstarané dôkazy, bolo skutkovo i právne podložené.
17. Inšpektorát práce tým, že pokutoval účastníka konania sumou 33 000 eur nijako nevybočil z medzí ustanovených zákonom, keďže mal za náležite preukázané, že k závažnému pracovnému úrazu s následkom smrti M.a B. došlo práve v dôsledku toho, že účastník konania od odovzdania staveniska dňa 09.03.2016 do vzniku závažného pracovného úrazu dňa 01. 04. 2016 zaradil zamestnanca Y. Z. na výkon práce pri obsluhe elektrického mostového žeriavu s nosnosťou 8 000 kg, výr. číslo 468-031-245/ B, evid. číslo 6-4075, rok výroby 1972, ovládaného diaľkovým (rádiovým) ovládaním, napriek tomu, že tento zamestnanec nemal na túto činnosť odbornú spôsobilosť, nemal platný žeriavnický preukaz.
18. Uloženie sankcie v tejto výške inšpektorát práce zároveň primerane a vecne odôvodnil s prihliadnutím najmä na zákonné kritériá v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce tak, ako mu to ukladá i aplikačná prax súdov.
19. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán sa preto stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý vo veci účastníka konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého aktu aplikácie práva a tiež v jeho odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebozrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
20. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov. Namietal, že zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzali žalovaný a Inšpektorát práce Prešov za základ svojich rozhodnutí je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.
21. Poukázal, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na tom skutkovom základe, že žalobca mal zaradiť svojho zamestnanca Y. Z. na výkon práce pri obsluhe elektrického mostového žeriava, a to napriek tomu, že Y. Z. nemal na túto činnosť odbornú spôsobilosť a nemal platný žeriavnický preukaz. Žalobca tým mal porušiť § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a o ochrane zdravia pri práci. Podľa názoru správnych orgánov skutkový stav, na základe ktorého vydali svoje rozhodnutia je preukázaný výpoveďou Y. Z. podanej dňa 01.06.2016 policajnému orgánu a zo zápisu o odovzdaní staveniska zo dňa 09.03.2016. Žalobca má však za to, že správne orgány nesprávne zistili skutkový stav a dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže nebolo riadne preukázané, že konateľ žalobcu poveril Y. Z., aby obsluhoval mostový žeriav. Ako to už žalobca uviedol v správnom konaní, konateľ žalobcu nepoveril Y. Z. obsluhovaním mostového žeriavu, ale Y. Z. začal obsluhovať mostový žeriav z vlastnej iniciatívy. Žalobca pracoval na rekonštrukcii priestorov spoločnosti TATRAVAGÓNKA a.s. pred vznikom pracovného úrazu viac ako 1,5 roka. Ak žalobca potreboval elektrický mostový žeriav pri rekonštrukčných prácach, spoločnosť TATRAVAGÓNKA a.s. zaradila svoju zamestnankyňu na výkon práce pri obsluhe mostového žeriavu. Táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného alebo inšpektorátu práce skúmaná žiadnym spôsobom. V deň vzniku pracovného úrazu pán B. zo spoločnosti TATRAVAGÓNKA a.s. spustil elektriku pre ovládanie žeriavu a Y. Z. si tak mohol zobrať diaľkový ovládač a mohol začať obsluhovať žeriav. Žalobca zdôraznil, že v predmetný deň konateľ žalobcu O.. A. Z. ani nebol prítomný na pracovisku v Poprade, preto ani nemohol poveriť Y. Z. obsluhovaním mostového žeriavu. Zo zápisnice o výsluchu Y. Z. zo dňa 07.02.2017 z trestného konania vedeného na ORPZ Poprad, ktorá bola predložená spolu s odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu inšpektorátu práce vyplýva, že úlohy pre rekonštrukčných prácach dostali zamestnanci žalobcu od pána B.a zo spoločnosti TATRAVAGÓNKA a.s. V súvislosti s výkonom práce na žeriave Y. Z. uviedol, že diaľkový ovládač si zobral sám. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/86/2017, ktorým bol Y. Z. právoplatne odsúdený za trestný čin usmrtenia. Okresný súd Poprad, Okresná prokuratúra Poprad a Okresné riaditeľstvo PZ Poprad jednoznačne dospeli k záveru, že za predmetný pracovný úraz zodpovedá výlučne Y. Z.. Z výsledkov trestného konania je zrejmé, že Y. Z. začal obsluhovať žeriav sám z vlastnej iniciatívy, a nie na základe poverenia konateľa žalobcu O.. A. Z.a. Správne orgány však vychádzali výlučne z výpovede Y. Z. zo dňa 01.04.2016 a žiadnym spôsobom nezisťovali informácie o stave trestného konania. Pokiaľ by inšpektorát práce zisťoval stav trestného konania, mohol by dostať informácie z výsluchu Y. Z. a dospieť s správnym skutkovým záverom, že Y. Z. obsluhoval mostový žeriav predmetný žeriav z vlastnej iniciatívy, a nie na základe poverenia od konateľa žalobcu. Zápis o odovzdaní staveniska zo dňa 09.03.2016 preukazuje, že žalobca bol upovedomený, že obsluhovať žeriav môžu len spôsobilé osoby, ktorých vždy zabezpečovala spoločnosť TATRAVAGÓNKA a.s. Je pochopiteľné, že spoločnosť TATRAVAGÓNKA a.s. dala podpísať uvedený zápis žalobcovi, keďže na pracovisku sa nachádzali mostové žeriavy. Ide však o upovedomenie, resp. o informáciu pre žalobcu. Inšpektorát práce a žalovaný nevykonali dôkazy na správne zistenie skutkového stavu, keď si nevyžiadali informácie z trestného konania vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ Poprad proti Y. Z.ovi.
XX. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.10.2018 k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň navrhol, aby súd preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania.
23. K vyjadreniu žalovaného k žalobe zaslal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie , v ktorom poukázal, že žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol úplne iné skutočnosti ako v doterajších rozhodnutiach. V doterajších rozhodnutiach teda žalovaný a ani inšpektorát práce neuviedli všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, neuviedli všetky úvahy pri hodnotení dôkazov a neuviedli ako sa vyrovnali s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami. Žalovaný vo svojom vyjadrení citoval najmä vyjadrenia spoločnosti TATRAVAGÓNKA a.s. a jej zamestnancov. Žalobca má však zato, že uvedené vyjadrenia nie je možné považovať za objektívne vyjadrenia, keďže spoločnosť TATRAVAGÓNKA a.s. sa snaží prenášať zodpovednosť na žalobcu. Žalobca poukázal, že v spoločnosti TATRAVAGÓNKA a.s. sa stali aj v minulosti pracovné úrazy s vážnymi následkami, táto spoločnosť teda má už vedomosti na prenášanie zodpovednosti na iné subjekty. Poukázal, že tvrdenie spoločnosti TATRAVAGÓNKA a.s. spočívajúce v tom, že podpísaním zápisu o odovzdaní stanoviska bola uzavretá so žalobcom zmluva o výpožičke mostového žeriavu, je absurdné. V predmetnom protokole je však uvedené len to, že žalobca bol informovaný o tom, že mostový žeriav môže používať iba odborne spôsobilá osoba. Nie sú v tomto dokumente uvedené žiadne náležitosti zmluvy o výpožičke a žiadny výkladom nemožno považovať tento dokument za zmluvu o výpožičke . Žalobca naďalej trvá na tom, že inšpektorát práce a žalovaný nevykonali v správnom konaní všetky dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu, v rozhodnutiach neviedli všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na vydanie rozhodnutia, resp. dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v trestnom konaní bolo preukázané, že v deň vzniku pracovného úradu pán B. zo spoločnosti TATRAVAGÓNKA a.s. spustil elektriku pre ovládanie žeriavu a Y. Z. obsluhoval mostový žeriav na základe vlastnej iniciatívy.
24. S poukazom na ustanovenia § 137 ods. 4 a ods. 3 veta druhá Správneho súdneho poriadku správny súd verejne vyhlásil rozsudok vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.
25. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
29. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
30. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
31. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
32. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 33 000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 2 ods. 2 písm. a) treťom bode, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zákona o inšpekcii práce, v dôsledku ktorého došlo dňa 01.04.2016 k pracovnému úrazu s následkom smrti M.a B., zamestnanca firmy PULZAR s.r.o. Poprad, a to konkrétne tým, že účastník konania, zamestnávateľ (žalobca) porušil ust. § 6 ods. 1 písm. o) zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 50 písm. a) STN 27 0143: 1970 Zdvíhacie zariadenia. Prevádzka, údržba a opravy, ktorého sa účastník konania
dopustil tým, že od odovzdania staveniska dňa 09.03.2016 do vzniku závažného pracovného úrazu dňa 01.04.2016 zaradil zamestnanca Y. Z. na výkon práce pri obsluhe elektrického mostového žeriava s nosnosťou 8000 kg, výr. č.: 468-031-245/B, ev. č. 6-4075, rok výroby: 1972 ovládaného diaľkovým (rádiovým) ovládaním napriek tomu, že tento zamestnanec nemal na túto činnosť odbornú spôsobilosť, nemal platný žeriavnický preukaz.
33. Podľa § 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, tento zákon upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.
34. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod tretí zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.
35. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb.
36. Podľa § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z. (zákon o BOZP), zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
37. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť v súlade s odsekmi 1 a 2 pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku.
38. Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006 Z. z. ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, musí byť spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť písomne dohodnutá. Dohoda určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu. Zamestnávatelia, ktorých zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku, sú povinní navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na zdolávanie požiarov, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov. Tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť.
39. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce v znení neskorších prepisov, zamestnávateľ zodpovedá za škodu pri pracovnom úraze, aj keby dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
40. Podľa § 17 ods. 3 vyhlášky č. 508/2006 Z. z. obsluhovať vyhradené technické zariadenie určené bezpečno-technickými požiadavkami, ktoré nie je uvedené v ods. 1, môže osoba na obsluhu vyhradeného technického zariadenia, ktoré má písomný doklad o overení odborných vedomostí vyhotovený revíznym technikom; to sa nevzťahuje na obsluhu vyhradeného technického zariadenia elektrického.
41. Článok 50 písm. a) STN 27 0143: 1970 Zdvíhacie zariadenia. Prevádzka údržba a opravy: samostatne môže zdvíhacie zariadenie ovládať len osoba staršia ako 18 rokov, telesne a duševne spôsobilá, ktorá má žeriavnický preukaz, teda je zaškolená a prakticky zaučená.
42. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
43. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pred ukladaním pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) prvého bodu d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľ alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.
44. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e) § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d)- f), § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
45. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
46. Podľa § 21 ods. 1 (veta prvá) Správneho poriadku, správny orgán nariadi pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.
47. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
48. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky , ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
49. Podľa § 34 ods. 4, ods.5 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
50. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti.
51. Podľa § 47 ods.1 veta prvá, ods.2, ods.3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
52. Správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie (zodpovednosť za výsledok), nakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je
iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžo/230/2015 zo dňa 25.01.2017.) Subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt.
53. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 10Sžo/218/2015 zo dňa 25.januára 2017, z ktorého vyplýva, že:... „v danom prípade sa jednalo o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorého predmetom bol správny delikt právnickej osoby. Od ostatných správnych deliktov sa tento delikt odlišuje znakom zodpovednej osoby, ktorou je právnická osoba ako celok, nie fyzické osoby - zamestnanci, členovia a pod., ktorých prostredníctvom právnická osoba koná. Nepožaduje sa preukázať zavinenie fyzickej osoby, ktorá za právnickú osobu konala alebo mala konať. Zavinenie teda nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. Ide tu o tzv. objektívnu zodpovednosť, a to zodpovednosť absolútnu“.
54. Správny súd považuje za potrebné uviesť a zdôrazniť, že správny súd preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí, to znamená, že súdne konanie nepredstavuje „predĺženie“, resp. „pokračovanie“ správneho konania aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia a právomocí všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomocí ktorých patrí predovšetkým preskúmanie právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (napr. I.ÚS 217/2015).
55. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno vyvodiť zo všeobecných ústavných požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj ustanovení Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
56. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.
57. Správny súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci inšpektorátom práce aj žalovaným. Zdôrazňuje, že v prvostupňovom rozhodnutí inšpektorátu práce v jeho výrokovej časti je uvedené zákonné ustanovenie, ktorého porušenia sa žalobca dopustil (§ 2 ods. 1 písm. a) tretí bod.) zákona o inšpekcii práce, konkrétne tým, že žalobca porušil § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného tvoria jeden celok (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Asan/2/2016 zo dňa 27.03.2019).
58. Správny súd je toho názoru, že žalobné námietky žalobcu sú nedôvodné.
59. Z administratívneho spisu vyplýva, že sa v ňom nachádzajú dôkazy ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazujú spáchanie sankcionovaného deliktu žalobcom, a to, že žalobca od odovzdania staveniska dňa 09.03.2016 do vzniku závažného pracovného úrazu dňa 01.04.2016 zaradil zamestnanca Y. Z. na výkon práce pri obsluhe elektrického mostového žeriavu ovládaného diaľkovým rádiovým ovládaním napriek tomu, že tento zamestnanec nemal na túto činnosť odbornú spôsobilosť, nemal platný žeriavnický preukaz.
60. Týmito dôkazmi sú:
1/ vyjadrenia Y. Z. zo dňa 01.04. 2016 (zachytené v zápisnici o podaní informácie a tiež v zápisnici o výsluchu svedka), z ktorých je zrejmé, že žalobca si bol vedomý toho. že pri práci bude potrebné používať žeriav, jeho obsluhou ústne poveril menovaného, a to aj napriek tomu, že vedel, že Y. Z. nemá platný preukaz na obsluhu (podľa Y. Z. to žalobca odôvodnil tým, že zobrali robotu, pri ktorej bolo potrebné vykonávať prácu so žeriavom, no nik iný s ním nikdy nerobil);
2/ písomnosť žalobcu adresovaná Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Odboru kriminálnej polície v Poprade (tzv. Zaslanie správy a písomných dokladov). z ktorej opätovne vyplýva vedomosť žalobcu o neplatnosti žeriavnického preukazu Y. Z. i jeho následná iniciatívna zabezpečiť menovanému zamestnancovi opakované školenie (to bolo zrealizované od 08.04.2016 do 11.04.2016); 3/ vyjadrenie L.. Milana C. zo dňa 11. 08. 2016 (pokračovanie zápisnice o podaní informácie zo dňa 09. 05. 2016), ktoré dokazuje uzavretie dohody medzi žalobcom a spoločnosťou TATRAVAGÓNKA a. s. o tom, že práve žalobca má zabezpečiť osobu na obsluhu žeriavu, a to odborne spôsobilú; 4/ vyjadrenie spoločnosti TATRAVAGÓNKA a. s. k protokolu o výsledku inšpekcie práce (vyjadrenie zo dňa 03.10.2016), ktoré vysvetľuje význam zápisu o odovzdaní staveniska zo dňa 09.03. 2016 tak, že podpisom tohto zápisu bola medzi stranami uzatvorená zmluva o výpožičke mostového žeriavu, vzhľadom na čo prešlo užívacie právo na zhotoviteľa - žalobcu; menovaná spoločnosť ďalej uvádza, že žalobca pri obsluhe žeriavu nevykonával činnosti pre ňu, resp. v jej mene, ale pre vlastné potreby spočívajúce vo vykonaní diela, pričom tiež dodáva, že určenie obsluhy žeriava bolo na rozhodnutí zástupcov žalobcu ako užívateľa žeriava, vrátane overenia spôsobilosti na výkon takejto práce: spoločnosť súčasne poukazuje i na to, že dňa 22. 02. 2016 bol z ich strany zistený nedostatok spočívajúci v obsluhe žeriava osobou bez platného žeriavnického preukazu (konkrétne sa jednalo o Y. Z.), na čo bol žalobca upozornený, avšak nevykonal žiadnu nápravu, lež umožnil Csabovi Z.ovi naďalej narábať so žeriavom; 5/ vyjadrenie M. G. zo dňa 26. 04. 2016 (zachytené v zápisnici o podaní informácie), ktoré opäť dokazuje, že užívateľom žeriava bol v rozhodujúcom čase žalobca, ktorý určil osobu a poveril ju obsluhou žeriava (odpoveď na otázku inšpektora práce, kto poveril Y. Z. obsluhou žeriava); 6/ vyjadrenie Miroslava B.a zo dňa 10. 06. 2016 (zachytené v zápisnici o podaní informácie), ktorý priznal, že on bol tou osobou, ktorá v mene spoločnosti TATRAVAGÓNKA a. s. podpísala so žalobcom dňa 09. 03. 2016 zápis o odovzdaní staveniska; O. B. v tejto súvislosti uviedol, že pred zahájením prác na predmetnom pracovisku pýtal od Y. Z. oprávnenie na činnosť na mostovom žeriave a bolo mu povedané, že ho má platné, ale je vo firme, ktorá ho doručí; 7/ znalecký posudok 498/2016, ktorý bodoch 2.2.15.3. až 2.2.15.7. a v bode 2.2.15.15., prostredníctvom výpovede L.. O. C., jednoznačne dokazuje nielen to, kto bol užívateľom predmetného mostového žeriavu (že to bol žalobca), ale aj jeho vyrozumenie o neplatnosti preukazu Y. Z..
61. Hodnotiac tieto dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, správne orgány konštatovali, že majú za preukázané, že žalobca pri rekonštrukčných prácach v hale H4 - L5 (hale patriacej spoločnosti TATRAVAGÓNKA a. s., Poprad) skutočne využíval na svoju činnosť dotknutý mostový žeriav evid. číslo 6-4075 tak, ako to bolo dohodnuté s objednávateľom prác. Z vyjadrenia žiadneho z dotazovaných osôb - zamestnancov spoločnosti TATRAVAGÓNKA a. s. nevyplýva, že by na obsluhu predmetného technického zariadenia bola pre potreby žalobcu určená iná osoba (zamestnankyňa spoločnosti TATRAVAGÓNKA, a.s.) tak, ako to deklaruje v podanej žalobe. Naopak obstarané výpovede jasne dokazujú, že bolo úlohou žalobcu zabezpečiť si na túto činnosť osobu odborne spôsobilú, čo však neučinil. Z vyjadrenia Y. Z. vyplýva, že z osôb poverených výkonom rekonštrukčných prác v spoločnosti TATRAVAGÓNKA a. s., Poprad bol on jediný, kto predtým obsluhoval žeriav, pričom ak sa vezmú do úvahy ďalšie zistené skutočnosti - charakter vykonávanej práce žalobcom (tam patrila aj manipulácia s oceľovými nosníkmi o značnej hmotnosti) a na to nadväzujúce prenechanie žeriavu do užívania žalobcovi (uvedené predpokladá prejavený záujem žalobcu na využívaní tohto zariadenia), logicky sa dospeje k záveru, že Y. Z. nebol ten, kto sa iniciatívne, bez akéhokoľvek podnetu jeho zamestnávateľa (žalobcu), podujal obsluhovať mostový žeriav, naviac ak si bol vedomý neplatnosti svojho preukazu, tak ako to tvrdí žalobca.
62. Žalovaný majúc na zreteli prvotné (bezprostredné) vyjadrenia Y. Z. zo dňa 01. 04. 2016 (v rámci ktorých uviedol, že ho žalobca ústne poveril obsluhou žeriava, hoci vedel, že nemá platný preukaz), za súčasného poukázania aj na existujúci rozpor v tvrdeniach žalobcu smerom k príslušnému útvaru Policajného zboru (konateľ žalobcu v zmieňovanej písomnosti adresovanej OR PZ, Odboru kriminálnej polície Poprad na jednej strane priznáva svoju vedomosť týkajúcu sa neplatnosti žeriavnického preukazu Y. Z. v dobe nehody; na druhej strane deklaruje, že bol v tom presvedčení, že Y. Z. má platný preukaz, keďže predtým robil skladníka vo veľkopredajni s kovom, kde si žeriavnický preukaz robil), usúdil, že žalobca v snahe zakryť svoje pochybenie špekulatívnym spôsobom prenáša zodpovednosť na Y. Z. (tvrdiac, že tak konal sám, iniciatívne), a to aj napriek tomu, že na základe predložených dôkazov, s oporou v zásadách logického uvažovania možno spoľahlivo dospieť k záveru, že to bol práve žalobca, kto vedomý si náročnosti realizovanej zákazky (v záujme splnenia svojich úloh), po odovzdaní staveniska
dňa 09. 03. 2016, zaradil svojho zamestnanca Y. Z. na výkon práce pri obsluhe elektrického mostového žeriavu ovládaného diaľkovým (rádiovým) ovládaním, hoci vedel, že menovaný nemá na túto činnosť odbornú spôsobilosť v zmysle požiadaviek bezpečnostných predpisov.
63. Správny súd opakovane poukazuje, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu- inšpektorátu práce a žalovaného tvoria jeden celok.
64. Inšpektorát práce Prešov pri vyšetrovaní príčin smrteľného pracovného úrazu prešetroval príčinné súvislosti so vznikom samotného úrazu. Zo strany spoločnosti TATRAVAGÓNKA a.s. bol predložený zápis o odovzdaní staveniska, kde je jednoznačne napísané, že dodávateľ sa dohodol s investorom, že bude počas realizácie rekonštrukcie haly - H4-L5 používať mostový žeriav jedine so zaškolenými pracovníkmi s platným žeriavnickým preukazom a viazačským preukazom bez obmedzenia výroby. Tento zápis podpísal za žalobcu O.. A. Z.. Na základe tohto dokumentu O.. A. Z. vedel, za akých podmienok je možné zo strany zamestnancov žalobcu obsluhovať žeriavy v predmetnej hale. To, že v minulosti obsluhovali žeriavy zamestnanci spoločnosti TATRAVAGÓNKA a.s. Poprad nebolo potrebné pre samotné vyšetrovanie smrteľného pracovného úrazu preverovať, nakoľko v zápise o odovzdaní staveniska sú jasne stanovené pravidlá na obsluhu elektrických mostových žeriavov. K práci, ktorú vykonávali pracovníci pre žalobcu, potrebovali používať žeriav, nakoľko manipulovali s oceľovým nosníkmi o značnej hmotnosti. Bez toho, aby žeriavy neboli napojené na elektrický prúd, nemohli by fungovať. Vzhľadom na to, že prevádzkovateľ žeriavu spoločnosť TATRAVAGÓNKA a.s. Poprad neposkytla pri rekonštrukcii haly H4-L5 na obsluhu žeriavu svojich zamestnancov, musela pre pracovníkov, ktorí túto rekonštrukciu realizovali poskytnúť aj diaľkové ovládače k žeriavom nachádzajúcim sa v tejto hale.
65. Okresný súd Poprad, Okresná prokuratúra, Okresné riaditeľstvo PZ Poprad riešili trestnoprávnu zodpovednosť Y. Z.. Inšpektorát práce vyšetroval porušenie bezpečnostných predpisov v súvislosti so vznikom smrteľného pracovného úrazu M.a B.. Pri tomto vyšetrovaní boli zistené porušenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti s týmto úrazom tak na strane TATRAVAGÓNKY a.s. Poprad, ako aj na strane žalobcu, a v neposlednom rade aj na strane Y. Z.. Pokiaľ ide o prideľovanie práce zo strany O. B.a zo spoločnosti TATRAVAGÓNKA a.s. Poprad, je to pravda, ale išlo len o to, že im boli predložené výkresy a bolo im povedané čo majú pracovníci žalobcu robiť, bez toho by títo pracovníci asi neurobili nič.
66. Prvostupňový správny orgán- inšpektorát práce neriešil trestnoprávnu zodpovednosť za vznik smrteľného pracovného úrazu, nakoľko mu to neprislúcha, ale riešil porušenie bezpečnostných predpisov v súvislosti so vznikom tohto smrteľného pracovného úrazu, a to v kompetencii má. Porušenie predpisov BOZP bolo zistené tak na strane TATRAVAGÓNKY a.s. Poprad, ako aj na strane žalobcu, a v neposlednom rade aj na strane Y. Z.. Inšpektorát práce vychádzal z výpovedí zápisníc o poskytnutí informácie. Všetky tieto podklady boli brané do úvahy pri vypracovaní protokolu a tiež nedostatkov uvedených v ňom.
67. Predmetný zápis o odovzdaní staveniska jednoznačne stanovil, kto môže na strane dodávateľa, teda žalobcu obsluhovať mostové žeriavy v haleH4-L5, a za akých podmienok. O tejto skutočnosti vedel O.. A. Z., nakoľko tento zápis podpísal. Vzhľadom na to, že to O.. A. Z. podpísal, vzal na vedomie aj to, za akých podmienok môžu jeho zamestnanci mostové žeriavy v predmetnej hale obsluhovať. V sprievodnom liste Zaslanie správy a písomných dokladov pre ORPZ Poprad bez uvedenia dátumu zaslaný konateľom žalobcu O.. A. Z., ktorý v predposlednej odrážke uvádza:... „Pri tejto zákazke zabezpečoval obsluhu Y. Z. z vlastnej iniciatívy, ja som bol v tom vedomí, že Y. Z. má platný preukaz“. Z tejto skutočnosti jasne vyplýva, že TATRAVAGÓNKA a.s. v tomto prípade v predmetnej hale nebude zabezpečovať obsluhu mostových žeriavov umiestnených v tejto hale, lebo z haly boli odstránené (demontované) stĺpové žeriavy, ktoré sa tam predtým nachádzali a obsluhu mostových žeriavov prenecháva zhotoviteľovi, teda dodávateľovi spoločnosti SP ORP priemyselné podlahy, s.r.o. Komárno. Ako vyplýva z vyjadrenia samotného konateľa, ten sa domnieval, že Y. Z. má platný žeriavnický preukaz. Konateľ žalobcu za spoločnosť podpisoval zákazku od spoločnosti TATRAVAGÓNKA a.s. Poprad. Musel teda poznať rozsah zákazky a tiež musel vedieť, o aké práce pri tejto zákazke pôjde, a tiež musel vidieť aj technickú dokumentáciu k predmetnej zákazke, a je predpoklad, že musel vedieť aj to, že pri tejto zákazke je potrebné manipulovať oceľové profily o značnej hmotnosti, a že na ich manipuláciu bude potrebný žeriav. Napriek všetkým týmto skutočnostiam - odovzdaniu staveniska vrátane mostových žeriavov
nachádzajúcich sa v hale a poznania rozsahu zákazky si ako osoba zastupujúca spoločnosť SP ORP priemyselné podlahy s.r.o. Komárno nepreveril, či niektorý z jeho zamestnancov má na obsluhu týchto žeriavov aj odbornú spôsobilosť. Správne orgány boli toho názoru, že zápisom o odovzdaní staveniska sa dodávateľ, teda spoločnosť SP ORP priemyselné podlahy s.r.o. Komárno stala zodpovednou za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na predmetnom stavenisku, to sa týka aj obsluhy mostových žeriavov umiestnených v predmetnej hale a uvedených aj v zápise o odovzdaní staveniska.
68. Inšpektorát práce nikdy nespochybnil to, že pracovný úraz M.a B. nezavinil Y. Z., ale svoj podiel na jeho vzniku má aj samotný zamestnávateľ, t. j. žalobca, a to tým, že nezabránil, aby uvedený mostový žeriav obsluhovala osoba bez odbornej kvalifikácie.
69. Námietka žalobcu, že správne orgány nevykonali všetky dôkazy na správne zistenie skutkového stavu, keď si nevyžiadali informácie z trestného konania vedenom na OR PZ Poprad proti Y. Z.ovi sa nezakladá na pravde, nakoľko v spise z vyšetrovania smrteľného pracovného úrazu M.a B. sa nachádzajú aj písomnosti, ktoré boli poskytnuté OR PZ Poprad, odborom kriminálnej polície. Jedná sa napr. o fotodokumentáciu, obhliadku miesta činu a výpovede.
70. Takisto tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie žalovaného a inšpektorátu práce sú v rozpore s administratívnym spisom sa nezakladá na pravde, nakoľko materiály, na ktoré poukazuje žalobca sa nachádzajú v spise z vyšetrovania smrteľného pracovného úrazu M.a B. a boli pri spracovávaní predmetného protokolu vyhodnocované jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a dostatočným spôsobom preukázali skutkový stav veci.
71. Správny orgán dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil ani žalovaný, ak po náležitom vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Správny súd v konaní, ani v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu.
72. Aj keď žalobca nenamietal výšku uloženej pokuty, správny súd v závere konštatuje, že inšpektorát práce pri uložení pokuty vo výške 33 00 eur postupoval v súlade s § 19 ods.1 písm.a) zákona o inšpekcii práce, prihliadol na závažnosť aj čas trvania následkov protiprávneho konania, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite a podrobne zdôvodnil, aké úvahy ho viedli k uloženiu pokuty v tejto výške, ktorá plní tak represívnu ako aj preventívnu funkciu.
73. Správny súd dáva do pozornosti ustanovenie § 27 ods.2 po bodkočiarku SSP, podľa ktorého pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
74. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené (Najvyšší súd SR sp.zn.8Sžo/163/2010, R 90/2012).
75. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení
svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.
76. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
77. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP.
78. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).