Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Csp-89-2019.pdf
PDF · 141.63 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/89/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobkyne: Z. K., G.. XX.X.XXXX, E. K. M. Č.. XXX/XX, C. G. M., Š. U. A., proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, určenie neplatnosti zmluvy o úvere, určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a zaplatenia finančného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 8.7.2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s., je neplatná.
II. Súd žalobu v časti o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaných platobných služieb zo dňa 8.7.2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s., je neplatná, zamieta.
III. Súd u r č u j e, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaných platobných služieb zo dňa 8.7.2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s., je bezúročná a bez poplatkov.
IV. Súd žalobu v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 300,- Eur zamieta.
V. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 18.7.2019 doručila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa voči žalovanému - spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., domáhala určenia povinnosti zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy. Súd uznesením vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania, a tak žalobkyňa dňa 9.8.2019 doručila súdu doplnenie podania a opravu, ktorým sa zároveň domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 8.7.2015, určenia, že zmluva o úvere medzi žalobcom a žalovaným je pre množstvo neprijateľných podmienok neprijateľná, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov a zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 300,- Eur.
2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. 42601352844019 zo dňa 8.7.2015. Znenie uvedenej
zmluvy bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť, sú jej vykonávané zrážky zo mzdy, pričom veriteľ jednostranne diktuje výšku dlhu. Listom zo dňa 24.4.2019 - žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy, došlo k vykonávaniu zrážok zo mzdy u žalobkyne. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa považuje za neplatnú pre rozpor právom Európskej únie, pričom v danom prípade sa zrážky zo mzdy vykonávajú na základe § 551 OZ, pričom dlžník tieto zrážky nedokáže zastaviť. Žalobkyňa ďalej vo všeobecnosti cituje znenie Smernice či rôzne rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, poukázala na európske právo, Smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobkyňa v ďalšom poukazuje na skutočnosti, ktoré nesúvisia s posudzovanou vecou, a to najmä na zákaz podstúpenia zmluvy podľa § 12 (bez identifikácie právneho predpisu), ďalej rozoberá rozhodcovské konanie, ktoré rovnako nie je predmetom tohto konania. Vo vzťahu k návrhu na rozhodnutie vo veci samej žalobkyňa tvrdila, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka (neúčinné znenie OZ, žalobkyňa mienila zrejmé § 53 OZ), čo spôsobuje hrubú nerovnováhu tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Zrážka zo mzdy tak mohla byť vykonávaná i vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, čo je v rozpore so zákonom a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V závere poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 107/07.
3. Na návrh žalobkyne, ktorý je súčasťou žaloby, Okresný súd Žilina ako prvostupňový uznesením sp.zn. 46Csp/89/2019 zo dňa 26.8.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 8.7.2015 uzatvorených medzi žalobkyňou a zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.9.2019
4. Žalovaný sa k veci samej písomne vyjadril podaním zo dňa 11.9.2019 (č.l. 99) tak, že žalobu navrhol zamietnuť. K Dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že nie je inkorporovaná do zmluvy, ale predstavuje samostatnú listinu, ktorá zachytáva vyjadrenie súhlasu dlžníka (žalobcu), ako aj jeho spoludlžníka so zrážkami zo mzdy. Je teda zrejmé, že sa v tomto prípade nejedná len o prosté ustanovenie, ktoré by sa nachádzalo v zmluve medzi ostatnými zmluvnými dojednaniami, čím by mohol spotrebiteľ byť uvedený do omylu. Pokiaľ je takáto dohoda obsiahnutá na osobitnej listine, musí byť spotrebiteľovi zrejmé, o aký právny úkon sa jedná a taktiež je vylúčené, aby si jej dojednanie spotrebiteľ nevšimol, prípadne nepostrehol, že ju uzavrel. Poukázal na to, že žalovanému nie je zrejmé z akých skutočností žalobca čerpal, keď uviedol, že žalovaný je ako veriteľ v zmysle uvedenej dohody oprávnený realizovať zrážky zo mzdy vo výške dvojnásobku mesačnej splátky. Tu je potrebné poukázať na samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy, z ktorej takéto oprávnenie nevyplýva, teda k jeho dojednaniu nedošlo. Ani v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 24.04.2019 žalovaný ako veriteľ, túto skutočnosť neuviedol. Práve naopak z predmetnej žiadosti žalovaného v postavení veriteľa vyplýva skutočnosť, že požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy najviac v zákonom prípustnej výške. Teda aj toto tvrdenie sa žalobcu odporuje skutočnosti. Poprel aj tvrdenie žalobkyne, že predmetná dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu tým, že umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj o výške úroku, ako aj ďalšie informácie na základe ktorých je možné určiť výšku dlžnej sumy. Je zrejmé, že ak by žalovaný ako veriteľ uplatnil zrážky zo mzdy v súvislosti s nárokom, ktorý nezodpovedá skutočnej výške pohľadávky, bezdôvodne by sa voči žalobcovi obohatil. Tento nárok by mohol následne žalobca legitímne požadovať späť. Je teda zrejmé, že nie je ani v záujme žalovaného prekročiť skutočnú výšku dlhu. Preto má vždy nárok žalovaného, ktorý je uplatnený prostredníctvom zrážok zo mzdy reálny a právny základ. Pre úplnosť je taktiež potrebné uviesť, že žalobca toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a zostalo len v rovine jeho tvrdenia. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný výšku pohľadávky určil svojvoľne nie je teda na mieste. V prípade, ak žalobca tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy je de facto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je potrebné k určeniu neplatnosti vyššie uvedenej zmluvnej podmienky preukázať, že takáto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalobcu). Žalovaný uviedol že väčšina z tvrdení uvedených zo strany žalobcu, ktoré majú deklarovať práve údajnú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán nezodpovedá skutočnosti a boli z našej strany vyvrátené. Žalovaný považuje žalobcove tvrdenia o údajnej neprijateľnosti Dohody o zrážkach zo mzdy za účelové. Žalovaný poukazuje na to, že pohľadávka, ktorá sa Dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečila, nie je budúcou pohľadávkou, ale existujúcou už v čase podpísania Dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa
názoru Najvyššieho súdu vyjadreného v uznesení zo dňa 21.08.2013, sp. zn. 6Cdo/259/2012: „Vo vzťahu úverovej zmluvy k dohode o zrážkach zo mzdy je podstatné, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky predpokladá, že medzi veriteľom a dlžníkom existuje platný záväzkový vzťah, z ktorého táto pohľadávka vznikla (v danej veci zmluva o úvere). Medzi úverovou zmluvou ako hlavným záväzkovým vzťahom a dohodou o zrážkach zo mzdy je vzťah subsidiarity.“ Tvrdenie, že zabezpečenie pohľadávky vzniknutí Zmluvou o spotrebiteľskom úvere by nebolo možné uskutočniť prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, je v rozpore so samotnou podstatou tohto inštitútu. Poskytnutím úveru žalobcovi sa žalovaný vystavil riziku, že žalobca si svoj záväzok nebude plniť riadne a včas a práve prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy sledoval zabezpečenie plnenia povinností žalobcu, a v prípade neplnenia týchto povinností aj uspokojenie žalobcovho dlhu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zabezpečená žiadnym iným zabezpečovacím prostriedkom, preto Dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje viacnásobnú možnosť žalovaného disponovať s príjmom žalobcu. Zároveň podotýkame, že pri výkone zrážok zo mzdy je žalovaný ako aj zamestnávateľ žalobcu vykonávajúci zrážky zo mzdy limitovaný ustanovením § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta za bodkočiarkou, v zmysle ktorého je možné vykonávať zrážky len do výšky prípustnej pri výkone rozhodnutia. Rovnaké obmedzenie sa uvádza aj v Žiadosti o vykonávanie zrážok o mzdy, ktorú dňa 24.04.2019 odoslal žalovaný zamestnávateľovi žalobcu. Dispozičné právo so mzdou žalobcu je tak obmedzené maximálne do zákonnej výšky, resp. do výšky jeho mesačnej splátky, ktorej úhrada je žalobcovou zmluvnou povinnosťou. V tomto zmysle je možné skonštatovať, že táto časť prostriedkov je viazaná na riadne splátky úveru, a tak nie je možné tvrdiť, že dochádza k jednostrannému dispozičnému obmedzeniu mzdy žalobcu. Žalovaný si uplatňovaním zrážok zo mzdy iba zabezpečuje plnenie zmluvných povinností žalobcu, na ktoré sa zaviazal uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Použitie inštitútu zabezpečenia pohľadávky prostredníctvom zrážky zo mzdy a iných príjmov v nadväznosti na neplnenie povinností žalobcu (neuhrádzanie mesačných splátok riadne a včas) nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach a určite nie značnú nerovnováhu, keďže žalovaný iba reaguje na neplnenie povinností žalobcu ako dlžníka, na ktoré sa zaviazal uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Taktiež takýmto spôsobom dochádza k predchádzaniu zväčšovaniu škody na strane žalobcu spôsobenej úrokmi z omeškania, v prípade ak by nedochádzalo k splácaniu dlžnej istiny poskytnutého úveru. V tomto prípade teda dochádza iba k uspokojovaniu žalovaného ako veriteľa na základe neplnenia povinností žalobcu ako dlžníka, čím sa zároveň predchádza k zväčšovaniu škody na strane spotrebiteľa. Neaplikovaním Dohody o zrážkach zo mzdy by došlo k nevyváženému zásahu do práv žalovaného, keďže tento nemôže uplatniť jediný zmluvný zabezpečovací prostriedok, ktorý si riadne dohodol so žalobcom. Neaplikovaním dohody o zrážkach zo mzdy bude dochádzať iba k predlžovaniu omeškania žalobcu a následne aj k navyšovaniu príslušenstva poskytnutého úveru. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, o zrážkach zo mzdy žalobcu je možné tvrdiť, že boli dojednané individuálne na osobitnej listine, ide o plnenie, na ktoré má žalovaný zmluvný nárok, sú požadované iba v maximálnej zákonnej výške, sú zmluvným dôsledkom neplnenia povinností žalobcu riadne a včas. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola uzatvorená osobitne, teda žalobca prejavil vôľu dohodu uzavrieť svojim osobitným podpisom a na osobitnej listine. Možno teda uviesť, že žalobca mal reálnu možnosť odmietnuť uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy resp. jej dojednanie nepodpísať, pričom táto skutočnosť, by nemala vplyv na uzavretie ostatných zmluvných dojednaní (Zmluva o úvere a Zmluva o revolvingovom úvere). Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, v ktorom uvádza, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná individuálne. Žalovaný si dovoľuje poukázať na základnú zásadu súkromného práva pacta sunt servanda, v zmysle ktorej spotrebiteľ je povinný plniť svoje povinnosti zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda úver podľa dohodnutých podmienok riadne splácať. Iný výklad by umožňoval spotrebiteľovi uzatvárať akúkoľvek zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým vedomím, že po získaní úveru môže spochybniť akékoľvek ustanovenia zmluvy, ktoré mu nevyhovujú. Žalobca podpisom Dohody o zrážkach zo mzdy prejavil svoj slobodný súhlas s uzatvorením predmetnej dohody a preto jeho tvrdenie o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná neobstojí. K existencii neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve o spotrebiteľskom úvere žalovaný poukázal na to, že žalobca nekonkretizoval žiadne zmluvné ustanovenia, ktoré sú podľa neho neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Žalobca len uvádza, že ich zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje a preto by mala byť vyhlásená za neplatnú, prípadne za bezúročnú a bez poplatkov. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán je to, že dodávateľovi (v tomto prípade žalovanému) priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi (v tomto prípade žalobcovi). V praxi ide najmä o prípady, kedy spotrebiteľská zmluva obsahuje taxatívny výpočet povinností Žalovaný vo vzťahu k nároku na primeranú finančné zadosťučinenie poznamenal, že žalobca tento nárok žiadnym
spôsobom neodôvodnil a ani mu v žalobe nevenuje žiaden priestor. Jediná zmienka o primeranom finančnom zadosťučinení vo výške 300,- Eur sa nachádza až v samotnom petite žaloby. Podmienkou priznania primeraného finančného zadosťučinenia je preukázanie vzniku značnej ujmy na strane spotrebiteľa (žalobcu), čo žalobca doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa nepriznáva v prípade úspešnosti uplatnenia porušenia povinnosti dodávateľa automaticky finančné zadosťučinenie, ale má sa vždy posudzovať individuálne vzhľadom na skutočnosť, či vôbec vo sfére spotrebiteľa vznikla nejaká ujma.
5. Dňa 4.11.2019 doručila žalobkyňa vyjadrenie (č.l. 133), v ktorom namietala, že nebolo preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť zabezpečovací záväzok. Žalobca nemá oprávnenie túto dohodu vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne skončiť, a tak ju považuje za absolútne neplatnú. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že ak by výška zrážok zo mzdy presahovala prípustnú mieru podľa Exekučného poriadku, je neplatná pre rozpor so zákonom. Žalovaný listinu - Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyni vnútil a s jej obsahom ju neoboznámil. So žalovaným komunikovala žalobkyňa cez počítač, nie osobne. Konštatuje preto nedostatok vôle zo strany žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy. Dohodu o zrážkach zo mzdy považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku v rozpore s únijným právom. V závere žalobkyňa odôvodnila nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia tým, že má rodinu s jedným dieťaťom a manžel potrebuje 6-hodinovú starostlivosť opatrovateľskej služby, preto požiadala súd o túto sumu.
6. Dňa 15.11.2019 doručil vyjadrenie vo veci žalovaný (č.l. 149), v ktorom zotrval na tom, že nárok uplatnený zo strany žalobkyne nie je dôvodný čo do jeho právneho dôvodu, tak aj do jeho výšky. Dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitút, ktorým je zabezpečená pohľadávka žalovaného, ktorá môže vzniknúť v budúcnosti v dôsledku neplnenia si povinnosti dlžníka. Pri tomto spôsobe zabezpečenia pohľadávky je zrejmé, že veriteľ dopredu nepozná a ani z objektívnych dôvodov nemôže poznať výšku pohľadávky, na ktorej uspokojenie sa uplatní dohoda o zrážkach zo mzdy. Napriek uvedenému je však možné konštatovať, že dohodu o zrážkach zo mzdy je veriteľ oprávnený aplikovať až v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania, konkrétne keď nezaplatí až minimálne dve po sebe nasledujúce splátky úveru. Taktiež je potrebné uviesť, že trvanie zrážok zo mzdy nezávisí od svojvôle žalovaného ako veriteľa, ako uvádza žalobkyňa. Z uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy totiž vyplýva, že ich je možné vykonávať do splatenia čerpaného úveru. K tvrdeniu žalobkyne, že nemala možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko by jej úver poskytnutý nebol, poznamenal, že predmetná dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. Nebola a nie je súčasťou úverovej zmluvy. Je teda zrejmé, že jej prípadné neuzavretie (nepodpísanie) by na úverovú zmluvu nemalo žiaden vplyv. Taktiež úverová zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, z ktorých by vyplývalo, že v prípade neuzavretia dohody o zrážkach zo mzdy zmluva zaniká, alebo veriteľ nie je povinný poskytnúť plnenie vyplývajúce z úverovej zmluvy. Toto tvrdenie sa preto javí len ako ničím nepodložené a účelové. K tvrdenia o podpise dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá jej bola nanútená, žalovaný uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je totiž vyhotovená na osobitnej listine a nie je včlenená do textu úverovej zmluvy. Taktiež tvrdenie žalobkyne, že sa jedným podpisom zaviazala k viac právnym úkonom nie je pravdou. Samotná úverová zmluva obsahuje iné separátne podpisové polia, ktoré však boli taktiež podpísané zo strany dlžníka a spoludlžníka. K nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie žalovaný uviedol, že primerané finančné zadosťučinenie je svojou povahou najbližšie inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy. Podmienkou priznania primeraného finančného zadosťučinenia je preukázanie vzniku ujmy, ktorá sa premieta do psychickej sféry človeka a do jej postavenia v spoločnosti. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je možné uplatňovať a priznať v prípadoch kedy má nahrádzať iné právne inštitúty, prípadne vtedy ak majú byť dôvodom jeho priznania nepriaznivé majetkové pomery spotrebiteľa.
7. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 12.2.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Právny zástupca žalovaného poukázal na svoje písomné vyjadrenia vo vzťahu k návrhu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. K nároku žalobkyne na určenie neplatnosti zmluvy o úvere pre množstvo neprijateľných podmienok uviedol, že žalobkyňa nešpecifikovala konkrétne, čo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nárok na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere rovnako považoval za nedôvodný a poukázal na rozhodnutie vo veci Klára Bírová proti Home Credit Slovakia. Nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinia považoval za nepreukázaný a nesúvisiaci s s
predmetným zmluvným vzťahom žalobkyne a žalovaného. Na základe uvedené žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
8. Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu, pričom vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákona:
9. Podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ): (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
10. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
11. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
17. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 2 písm. h) zákona, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
21. Podľa § 9 ods. 2 zákona účinného od 1.4.2015 do 30.4.2018, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
22. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
23. Podľa § 11 ods. 4 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
24. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
25. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) <http://www.epi.sk/zz/2007-250> ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.
26. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
27. Prioritne sa súd zaoberal tým, že je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj neplatnosti zmluvy o úvere, a to s ohľadom na ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku. V danom prípade súd konštatuje, že predmetná zmluva o úvere je typickou spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 11 ods. 4 predmetného zákona s účinnosťou od 1.1.2018 vyplýva, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe je daný práve na základe tohto ustanovenia v spojení s § 137 písm. c) a d) CSP. Nakoľko ide o procesnú úpravu, je možné ju aplikovať aj na žaloby podané pred účinnosťou tejto novely zákona, ktorá je účinná v čase rozhodovania súdu.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 8.7.2015 uzavrela žalobkyňa ako dlžník a Daniel Baranec ako spoludlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Súd uvedenú zmluvu právne posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako zmluvu o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi stranami sporu túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky, či cenník, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Súd danú vec posúdil, a predmetnú zmluvu vyhodnotil súčasne aj v súlade so špeciálnou úpravou spotrebiteľského úveru obsiahnutou v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj s ohľadom na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Súd dodáva, že aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali inak použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok NS SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014).
29. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že žalovaný ako veriteľ poskytne dlžníkovi - žalobkyni ako Danielovi Baranecovi ako spoludlžníkovi úver v sume 13.921,- Eur na dobu splácania 120 splátok, ktorý veriteľ vyplatí na účet uvedený v zmluve. Poskytnutie úveru bolo medzi stranami nesporné. Splácanie úveru bolo dohodnuté k 15.dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky bola určená na 229,20 Eur, počet splátok 120, výška úrokovej sadzby 13,77 %, RPMN 14,67 %, priemerná RPMN 10,28 %, poplatok za poistenie 6,99, s dátumom konečnej splatnosti úveru 15.8.2025, celková čiastka úveru v sume 25.707,60 Eur.
30. Zároveň v totožný deň 8.7.2015 bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy podpísaná výlučne žalobkyňou ako spoludlžníkom a Danielom Barancom ako dlžníkom, na zabezpečenie úveru. V prvom rade súd konštatuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (č.l. 11) je uzatvorená ako osobitný dokument a nie je súčasťou zmluvy o úveru. Preto je nutné konštatovať, že uvedené neodporuje § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. a nemožno konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na druhej strane súd poznamenáva, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako dvojstranný právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. tento úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Zároveň ako samostatný zmluvný dokument spotrebiteľského charakteru nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Na to, aby dohodu o zrážkach zo mzdy bolo možné považovať za určitú, je potrebné, aby obsahovala označenie jej účastníkov, identifikáciu pohľadávky a výšku zrážok zo mzdy. Pre dohodu o zrážkach zo mzdy platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle § 34 a nasledovne OZ. Jednou z podstatných náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy je aj označenie pohľadávky a uvedenie výšky dohodnutých zrážok. Nakoľko podstatnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy je jej písomná forma niet pochýb o tom, že z obsahu dohody musí vyplynúť jednoznačne označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V prejednávanej veci z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva označenie účastníkov - žalobkyne ako spoludlžníka a Daniela Baranca, ktorých podpisy dohoda obsahu. Podpis žalovaného ako veriteľa sa na dohode o zrážkach zo mzdy nenachádza. Zo samotného znenia dohody vyplýva, že menovaní „výslovne a neodvolateľne súhlasia, aby v prípade, že sa omeškajú so splácaním spotrebiteľského úveru alebo revolvingového spotrebiteľského úveru dlhšie ako jeden mesiac, t.j. nezaplatia minimálne dve po sebe nasledujúce splátky úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy a to až do úplného splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva a aby zrazenú sumu poukazoval na účet CETELEM Slovensko, a.s.. CETELEM Slovensko, a.s. so
spôsobom zabezpečenia tohto záväzku súhlasí. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy klientov, ako aj na iné príjmy klientov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako zo mzdou. Náklady spojené so zrážkami nesú klienti“. Z uvedeného znenia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá predstavuje samostatnú listiny nemožno vyvodiť označenie pohľadávky, ktorú má Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovať. Rovnako z uvedenej dohody nie je zrejmá ani výška prípadnej mesačnej zrážky, ktorá má byť zrazená zo mzdy. Uvedené má byť dlžníkovi - spotrebiteľovi zrejmé už pri uzatváraní takejto dohody. Okrem toho súd zdôrazňuje, že už zo samotného znenia „dohoda“ ide jednoznačne o dvojstranný právny úkon, pričom dohodu mali uzavrieť dlžník a spoludlžník s veriteľom, no podpis veriteľa - právneho predchodcu žalovaného na dohode výslovne absentuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak neobsahuje ani jednoznačnú definíciu zabezpečenej pohľadávky ani presnú výšku zrážky. Okrem toho neobsahuje ani podpis veriteľa. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že žalovaný neprekročil zákonom určenú prípustnú výšku mesačných zrážok. Súd preto v tomto smere poukazuje na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná, a preto je nutné konštatovať, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Navyše súd konštatuje, že pri uzatváraní dohody dlžník (spotrebiteľ) musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Takéto znenie dohôd o zrážkach zo mzdy dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa. Dohoda bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňujú siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, ktorých výška spotrebiteľovi v čase uzatvorenia zmlúv nie je známa a je ponechaná výlučne na žalovanom. Vzhľadom na neurčitosť zabezpečenej pohľadávky súd dospel k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Okrem vyššie uvedeného súd poukazuje aj na ustanovenie § 5a odsek 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov spotrebiteľa iba v prípade, ak boli splnené 3 podmienky a to, že dohoda je uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podmienky musia byť splnené kumulatívne. V prejednávanej veci bola nevyplýva splnenie uvedených podmienok. Na základe uvedeného súd považoval Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 8.7.2015 za absolútne neplatný právny úkon a v tejto časti žalobe vyhovel.
31. V ďalšom sa zaoberal návrhom na určenie neplatnosti zmluvy o úveru z dôvodu veľkého množstva neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobkyňa uvedené bližšie neodôvodnila a zmluvu bez ďalšieho považovala za neplatnú. Súd z úradnej povinnosti posudzoval, či v zmluva nie je absolútne neplatným právnym úkonom, v zmysle § 39 OZ, nakoľko súd nevzhliadol rozpor so zákonom či dobrými mravmi. V prípade, že žalobkyňa namietala neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve, mala ich bližšie špecifikovať a uviesť, v čom videla ich neprijateľnosť. Súd uvedenú zmluvu o úvere považuje za štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, pričom v konaní sa nepreukázalo, že by došlo k jej uzavretiu v rozpore so zákonom či dobrými mravmi, a preto žalobu v tejto časti zamietol. Vo vzťahu k tvrdeniu, že dojednanie o dohode o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou súd zhodne so žalovaným konštatuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatnou listinou, t.j. samostatným právnym aktom, preto netvorí súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a tak ju nemožno vyhodnocovať ako zmluvnú podmienku.
32. Následne súd posudzoval, či je zmluva bezúročná a bez poplatkov pre nedostatok náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že v danom prípade je tak nepochybné, že úverová zmluva je spotrebiteľskou v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. V prípade spotrebiteľských zmlúv súd musí ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať, či zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú všetky náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (v danom prípade zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), pričom následkom absencie niektorých zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľské spory patria do kategórie sporov s ochranou slabšej strany sporu a v tomto smere v súlade s § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. S ohľadom na uvedené bolo tak potrebné v danej veci posúdiť, či predmetná zmluva má v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona všetky povinné náležitosti, keď pri absencii náležitostí podľa citovaného zákonného ustanovenia sa poskytnutý úver považuje v súlade s § 11 ods. 1 citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Súd dospel k záveru,
že zmluva neobsahuje minimálne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 2 písm. h) citovaného zákona, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V danom prípade je v zmluve uvedené, že celková čiastka úveru predstavuje 25.707.60 Eur, pričom súčtom splátok je zrejmé, že celková čiastka úveru predstavuje sumu 27.504,- Eur (120 splátok x 229,20 Eur). Z opatrnosti súd poznamenáva, že súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa je aj suma poistného, v prípade, že tvorí súčasť celkových nákladov spojených s úverom. Zároveň súd zdôrazňuje, že ani údaj o výške RPMN nie je správny, pretože pri výške mesačnej splátky 229,20 Eur, počte splátok 120 a sume úveru 13.921,- Eur je RPMN 16,69 %, nie 14,67 % ako je uvedené v zmluve. Na základe uvedeného súd konštatuje, že uvedený úver je nutné v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov.
33. Posledným navrhovaným výrokom súdu sa žalobkyňa v žalobe domáhala finančného zadosťučinenia vo výške 300,- Eur, čo odôvodnila tým, že konaním žalovaného a vykonávaním zrážok zo mzdy došlo k psychickému vypätiu u žalovanej spojeným so strachom o zabezpečenie rodiny. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať. Je nutné prihliadnuť na to, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobkyňa zdôvodňuje, aké dôkazy v tomto smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučinenia uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností. Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Až na základe takto zistených skutočností je možné určiť výšku zadosťučinenia. Hlavným kritériom pri finančnom zadosťučinení je kritérium primeranosti (výšku uvedenú v petite nemôže súd prekročiť). Nakoľko žaloba bola podaná už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, súd pri posudzovaní tohto nároku vychádzal z toho, že žalobkyňa riadne nepreukázala svoje tvrdenia a riadne neodôvodnila žalobný nárok týkajúci sa finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa súdu nepreukázala na základe čoho sa domáhala finančného zadosťučinenia (akého ustanovenia zákona, z akého právneho titulu) a tiež svoje tvrdenia nijako súdu nepreukázala. Žalobkyňa je v konaní povinná nielen tvrdiť, ale aj preukázať skutočnosti, ktoré preukazujú jej porušené alebo ohrozené právo. V danom prípade žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom nároku na vydanie finančného zadosťučinenia vo výške 300,- Eur, a tak súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd zdôrazňuje, že sociálna situácia rodiny neodôvodňuje nárok na primeranú finančné zadosťučinenie, ktorá má byť priznané nie z dôvodov nepriaznivej sociálnej situácie žalobkyne, ale má priamo súvisieť s konaním žalovaného a jeho prípadne negatívnym vplyvom na život žalobkyne. Navyše súd konštatuje, že nakoľko súd žalobe nevyhovel vo všetkých žalobkyňou požadovaných určeniach, nevzhliadol ani dôvody na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
34. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
35. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP o trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní. Nakoľko bol žalobkyňa úspešná v dvoch uplatnených nárokoch a dvoch bola neúspešná, súd v zmysle § 255 ods. 2 rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.