Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/66/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: P. A. G., nar. XX.XX.XXXX, miesto podnikania K. XX, XXX XX C., IČO: 17 498 988, zastúpená Advokátskou kanceláriou Encinger s.r.o., so sídlom: Trajánova 7, 851 10 Bratislava, IČO: 51 970 511, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 49198-2/2016-BA zo dňa 26. októbra 2016 v spojení s rozhodnutím č. 700-0214448416- GC04/16 zo dňa 16. mája 2016 o predpísanie penále takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovanej, Sociálnej poisťovne, ústredie č. 49198-2/2016-BA zo dňa 26. októbra 2016, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0214448416- GC04/16 zo dňa 16. mája 2016 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: 49198-2/2016-BA zo dňa 26.10.2016, žalovaná podľa ust. , o sociálnom poistení, v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“), zmenila v časti prvostupňové rozhodnutie pobočky sociálnej poisťovne Bratislava, číslo: 700-0214448416-GC04/16 zo dňa 16.05.2016, vo veci predpísania penále v sume 2 260,70 Eur, uznaním námietky žalobkyne o premlčaní práva predpísať penále za obdobie júl 2005 až apríl 2006. V ostatnej časti odvolanie zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie na predpísanie penále žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej „SZČO“), v sume 1 692,88 Eur, vypočítané za omeškanie platby z dlžnej sumy poistného za obdobie máj 2006 až december 2007 a júl 2008 až december 2008. Neuznala odvolacie námietky žalobkyne, že sumy poistného, na ktoré sa viaže predpísané penále za obdobia predo dňom 01.01.2010, v zmysle ust. , v znení zaplatila do 31.01.2008 a do 30.04.2010, čím splnila podmienky kladené cit. ustanoveniami na nepredpísanie alebo odpustenie predpísaného penále. 2. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala na ust. , podľa ktorého poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a žalobkyňa je ako fyzická osoba povinná platiť a odvádzať poistné v určenej zákonnej lehote ( ). Žalobkyňa bola v omeškaní s platbami poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej iba „poistné“) v zákonom učenej lehote. Penále je vypočítané podľa ust. , vo výške 0,% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne, resp. zaplatená v hotovosti. 3. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa nesplnila podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť penále v zmysle ust. v znení , pretože mala nedoplatok na príspevku do fondu zamestnanosti a príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktorý

zaplatila po 31.01.2008. Z dôvodu tohto nedoplatku, nespĺňala ani podmienky na nepredpísanie penále alebo odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále v zmysle ust. , keďže tento nedoplatok zaplatila až po 30.04.2010. 4. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaná poznamenala, že penále je zákonom stanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec, alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas a predpísať penále, je v zmysle citovaných ustanovení zákona jej povinnosťou.

II.

Žaloba

5. Uvedené rozhodnutie napadla žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote správnou žalobou, ktorou sa pre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nezákonnosť vyplývajúcu z podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, domáhala jeho zrušenia. 6. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, namietala nedôvodnosť predpísaného penále z titulu omeškania, keďže dlžné poistné a príspevky za uvedené obdobie, na ktoré sa penále vzťahuje, uhradila najneskôr do 30. apríla 2010 (čo vyplýva aj z prílohy napadnutého rozhodnutia). Z toho dôvodu sa potom na toto penále, viažuce sa k obdobiu pred 01.01.2010, vzťahuje podľa ust. v znení , tzv. druhý generálny pardon. Za v rozpore s ust. považovala aj tvrdenie žalovanej, že nedoplatok na príspevku do fondu nezamestnanosti a príspevku na poistenie v nezamestnanosti, zaplatený po 30.04.2010, má vplyv na splnenie podmienok pre nepredpísanie, resp. odpustenie predpísaného penále podľa ust. , pretože z cit. ustanovenia vyplýva povinnosť zaplatiť akékoľvek poistné za celé obdobie od roku 1993 do 01.01.2010 a to v lehote najneskôr do 30.04.2010. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 06.11.2013, sp.zn. a rozsudok NS SR zo dňa 31.05.2016, sp.zn. a právny názor z nich vyplývajúci, že zákonodarca v texte ust. nenaznačil podmienku preferovanú žalovanou, že iba ak dlžník uhradí všetko dlžné poistné, potom je mu možné priznať uvedené benefícium (nepredpísanie resp. odpustenie penále). 7. Druhý žalobný bod, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa odôvodnila neuvedením presného dátumu úhrady nedoplatku na príspevku do fondu nezamestnanosti po 30. apríli 2010, nakoľko žalovaná úhradu nedoplatku iba stroho, bez uvedenia relevantných dôvodov a skutočností, konštatuje. 8. K žalobnému bodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa odkázala na ust. a prílohu napadnutého rozhodnutia, z ktorej nepochybne vyplýva, že konkrétne poistné, z ktorého jej bolo predpísané penále, uhradila do lehoty 30.04.2010. V uvedenej lehote uhradila poistné za obdobie júl 2005 až apríl 2006, máj 2006 až december 2007 a júl 2008 až december 2008. V nadväznosti na uvedené potom uzavrela, že ak ďalší účastník napriek zneniu ustanovenia zákona o sociálnom poistení vydal prvostupňové rozhodnutie, mala žalovaná v odvolacom konaní takého rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.

III.

Vyjadrenie k žalobe

9. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.03.2017 navrhla žalovaná žalobu zamietnuť. Námietku žalobkyne považovala za neopodstatnenú, pretože podľa ust. , ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2010, sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2010, ak bolo zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Základnou podmienkou pre odpustenie povinnosti zaplatiť penále je uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010, najneskôr do 30.04.2010. Cieľom zákonodarcu bolo zabezpečiť, aby povinné subjekty splnili všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni. Iný výklad tejto úpravy by sa priečil účelu zákona. Sociálna poisťovňa zotrvala na právnom názore, že ide o inštitút generálneho odpustenia a nepredpísania platenia penále za omeškané platby poistného a príspevkov, s cieľom motivovať odvádzateľov poistného a príspevkov k zaplateniu všetkého dlžného poistného a príspevkov. Účel zákona je podľa jej názoru zrejmý aj zo Spoločnej správy výborov Národnej rady SR č. 1830/2009 (1275a) zo dňa 1. decembra 2009. Navrhovaná právna úprava má všeobecný charakter, tzn. jej účelom je, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993, vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť

odpustené, napr. podľa ust. a , , a . Toto svoje konštatovanie podporila Nálezom Ústavného súdu SR, sp.zn. - 36, v zmysle záverov ktorého : ... „ k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona“.... a pripustila, že problematika výkladu ust. v rozhodovacej praxi súdov SR nie je jednoznačná. Podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 1. januárom 2010, bez ohľadu na deň zaplatenia týchto dlžných súm, čo v praxi znamená, že sumy poistného a príspevkov mohli byť zaplatené aj pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona, t.j. pred 1. januárom 2010. V prípade, že by posudzovala zaplatenie poistného len za obdobie, na ktoré sa konkrétne penále viaže, bolo by to pre niektoré povinné subjekty neprimerane výhodné a nedosiahla by , aby dlžníci zaplatili všetky svoje záväzky, pretože zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov by sa v konečnom dôsledku vôbec neskúmalo. V súvislosti s týmto právnym názorom poukázala na niektoré rozhodnutia súdov SR v obdobnej veci, a to Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 20.03.2013, Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 26.05.2015, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 29.01.2015 a na rozhodnutie NS SR zo dňa 28.05.2014. Zdôraznila, že žalobkyňa nesplnila podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále podľa ust. v znení z dôvodu, že do 30.04.2010 nezaplatila príspevok do fondu zamestnanosti a príspevok na poistenie v nezamestnanosti za obdobie jún 1995 až august 1997, júl 1998, august 1998, september 1999 až jún 2000, september 2001 až jún 2003, kedy úhrady boli realizované až dňa 25.10.2010 a 31.03.2011. Vzhľadom na nenaplnenie zákonných podmienok ( ) žiadala žalobu zamietnuť. 10. Na pojednávaní súdu žalobkyňa zotrvala na dôvodoch podanej žaloby, napadnuté rozhodnutie žiadala zrušiť a vec vrátiť orgánu konajúcemu v prvom stupni na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V.

Konanie na krajskom súde 11. Správny súd postupom podľa ust. na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej a orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je v zmysle ust. a viazaný žalobnými bodmi a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovanej v zmysle ust. a aj prvostupňové rozhodnutie v zmysle ust. zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie ( prvá veta ).

IV.

Právne posúdenie

12. Podľa , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Podľa , , , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 16. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy. 15. Podľa , žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 16. Podľa , , predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. 17. Podľa pís. c/ , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Preskúmaním vecí súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o správnu žalobu zastrešenú ust. tretej hlavy , podľa ktorého sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Okrem obsahu napadnutého rozhodnutia žalovanej preskúmaval aj obsah prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej, číslo 700-0214448416-GC04/16 zo dňa 16.05.2016, ktorým bolo žalobkyni predpísané penále za obdobie júl 2005 až apríl 2006, máj 2006 až december 2007 a júl 2008 až december 2008 v celkovej výške 2 260,70 Eur, obsah odvolania s námietkou premlčania zo dňa 18.06.2016, vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 20.03.2017 a obsah administratívneho spisu. 19. Podľa ust. o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura. 21. Podľa v znení , sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010, zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. 22. Podľa v znení , sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2007, ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, toto dlžné poistné a tieto dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatí najneskôr do 31. januára 2008. 23. Podľa , fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa , poistné sa platí na účet sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením pohľadávky na poistnom, postúpenej podľa , sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú. 25. Podľa , poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. 26. Správny súd považuje znenie ustanovenia za jednoznačné, jasné, určité a zrozumiteľné. Jeho účelom nepochybne bolo motivovať dlžníkov k dobrovoľnému zaplateniu dlhov voči sociálnej poisťovni do 30.04.2010 s tým, že im nebude predpísané alebo im bude odpustená povinnosť zaplatiť penále a zároveň tým odbremeniť sociálnu poisťovňu od ich vymáhania. 27. Možnosť predpísania penále sa viaže vždy na konkrétne dlžné poistné, čo znamená, že aj strata tejto možnosti, resp. oprávnenie pobočky žalovanej („zaplatením tohto dlhu poistného“) sa viaže výlučne na konkrétne, teda na žiadne iné poistné tak, ako to vykladá žalovaná. Extenzívny výklad a aplikácia tohto ustanovenia žalovanou ako aj zúčastnenou osobou, t.j. že nejde o poistné konkrétne sa viažuce, ale o akékoľvek dlžné poistné, tzn. neviažuce sa k predpísanému penále (ako v prípade žalobkyne), nie je v súlade s účelom zavedenia týchto ustanovení do a je nesprávny. Účelom vnesenia tejto právnej úpravy do zákona, tzv. generálneho pardonu () bolo, aby sa vzťahovala

na penále zo všetkých dlžných súm poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993, tzn. vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené podľa predchádzajúcej právnej úpravy, a to napr. ust. . Z uvedeného, ani z textu cit. právnej úpravy, ako ani zo Spoločnej správy výborov Národnej rady SR č. 1830/2009 (1275a) zo dňa 1. decembra 2009, o prerokovaní návrhu zákonnej úpravy, na ktorú poukazuje žalovaná, nevyplýva povinnosť zaplatenia všetkých dlhov na akomkoľvek poistnom, bez nadväznosti na penále. Takýto právny názor je podporený aj rozsiahlou judikatúrou NS SR v týchto veciach. 28. Správny súd má za preukázané, že žalobkyňa dlžné poistné, na ktoré sa viaže pobočkou žalovanej predpísané penále, zaplatila najneskôr do 30. apríla 2010, tzn. v zákonnej lehote, v súlade s ust. . Táto skutočnosť, resp. konkrétne dátumy omeškanej úhrady poistného, z titulu ktorej bolo predpísané penále, vyplýva z prílohy prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého všetky úhrady tohto poistného boli realizované v termíne do 30. apríla 2010. 29. Námietku nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí z dôvodu chýbajúcich konkrétnych dátumov oneskorenej úhrady dlhu na príspevkoch na poistenie v nezamestnanosti a do fondu zamestnanosti správny súd považuje za nedôvodnú, nakoľko tieto vyplývajú z doložených dôchodkových spisov žalovanej. Ide o množstvo dátumov jednotlivých poistných období, ktoré žalovaná porovnávala a preskúmavala vo vzťahu k dátumu 30.04.2010 a podstatnú skutočnosť vyplývajúcu z ust. , uviedla. Všetky konkrétne dátumy úhrady sú síce podľa spisovej dokumentácie po uvedenej lehote, ale dlh vzniknutý z omeškania platieb z titulu tohto poistenia je irelevantný vo vzťahu k oprávneniu žalovanej vyrubiť z tejto dlžnej sumy penále, keďže táto dlžná suma nevytvára právny základ na penále predpísané napadnutým rozhodnutím v sume upravenej po zohľadnení námietky premlčania, vznesenej žalobkyňou, a to vo výške 1 692,88 Eur. 30. Rezumovaním veci správny súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobkyňa preukázateľne do 30. apríla 2010 zaplatila predpísané poistné, z tohto titulu nemala žiadne dlhy voči Sociálnej poisťovni, čím splnila podmienky kladené ust. v , preto pobočka žalovanej mala postupovať v súlade s týmto ustanovením a žalobkyni penále nepredpísať, keďže právo na realizáciu takéhoto postupu jej zaniklo uhradením prislúchajúceho poistného, na ktoré penále nadväzovalo, v lehote predpísanej zákonom. 31. Z dôvodu uvedeného súd postupoval v zmysle ust. pís. c/ a napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj jej pobočky, konajúcej v prvom stupni, v súlade s hypotézou cit. ustanovenia zrušil a postupom v súlade so znením dispozície zakotvenej v pís. c/ ods. 3 tohto ustanovenia zrušil aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. Jeho povinnosťou bude po vrátení veci súdom, riadiac sa jeho právnym názorom, ktorým je žalovaná podľa ust. veta prvá viazaná, v ďalšom procesne postupovať zastavením konania o predpísanom penále. 32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. tak, že žalobkyni priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že vo veci mala plný úspech. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( S.s.p.).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).