Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: R. E., bytom U. XXX/XX, H. zast. Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, Zakvášov 1519/55, Považská Bystrica proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova č. 4, Bratislava zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 173,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 7. augusta 2019, č.k. -66, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. čo do sumy 173,69 eur p o t v r d z u j e a vo zvyšnej časti čo do úrokov z omeškania m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 84,8 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 173,69 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 173,69 eur od 21.06.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 173,69 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 173,69 eur od 21.06.2018 do zaplatenia. Žalovaná žiadala, aby súd žalobu zamietol. Nárok žalobcu považovala za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 16.05.2018 v čase o 16.45 hod. došlo k škode na vozidle žalobcu, keď viedol svoje motorové vozidlo zn. ŠKODA Fabia, EČV: H po hlavnej asfaltovej komunikácii medzi obcami Streženice a Lednické Rovne v časti Streženice

- Podstránie, pričom spod kolies ľavej zadnej nápravy nákladného motorové vozidlo zn. MAN, 33.143 FDAK, EČV: H ktorého vlastníkom je spoločnosť KOI s.r.o., Sverepec 381, 017 01 Považská Bystrica a ktorá má so žalovanou uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6578589891, predmetom ktorej je poistenie zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla - povinné zmluvné poistenie (poistenec žalovanej) odfrkol kameň, ktorý dopadol na čelné sklo vozidla vedeného žalobcom, pričom sklo prasklo. O nehode jej účastníci spísali „Správu o nehode“. Žalobca si dal svoje poškodené vozidlo opraviť v autoservise Autosklo Hornet s.r.o. so sídlom Žilinská 774/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31600476, ktorý vykonal výmeru čelného skla a faktúrou č. 31810626 zo dňa 23.5.2018 splatnou dňa 6.6.2018 vyúčtoval sumu 173,69 eur, ktorú uhradil žalobca v hotovosti dňa 23.05.2018. Dňa 18.5.2018 si žalobca ako poškodený uplatnil u žalovanej nárok na náhradu škody. Na základe Oznámenie o riešení škodovej

udalosti č. 9565824358 zo dňa 5.6.2018 a Oznámenie o riešení škodovej udalosti č. 9565824358 z poistnej zmluvy č. 6578589891 zo dňa 6.7.2018 žalovaná oznámila žalobcovi, že jeho žiadosť o poskytnutie poistného plnenia vybavuje bez poskytnutia náhrady škody s odôvodnením, že nebolo preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EVČ PB XXXAX, keďže vodič motorového vozidla pri jeho riadení si nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu kameňa, ktorý údajne poškodil čelné sklo vozidla žalobcu. Na preukázanie zodpovednosti ich poistenca nestačí zhodné vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 16.5.2018 došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu. Vychádzajúc zo správy o nehode, žalobca popísal okolnosti vzniku škody zhodne s jej popisom poistencom žalovanej (škodcu) tak, že k škodovej udalosti došlo v Streženiciach - Podstrání, keď spopod kolesa poistenca žalovanej (škodcu) vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle žalobcu jazdiace za ním. Tento záver vyplýva okrem správy o nehode aj z obsahu Zápisu o poškodení skiel vozidla zo dna 18.5.2018 vypracovaným zodpovedným zamestnancom žalovanej, z Uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 18.5.2018. V danom prípade súd vyhodnotil zodpovednosť poistenca žalovanej podľa zákonného ust. , , ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, bez zreteľa na zavinenie, ktorej zodpovednosti sa podľa ust. nemôže prevádzateľ zbaviť, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Súd mal nesporne preukázané, že takouto okolnosťou, v dôsledku ktorej došlo ku vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu bolo odskočenie predmetu, ktorý poškodil predné sklo na žalobcovom motorovom vozidle. Žalobcovi nesporne vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle v súvislosti s popísanou poistnou udalosťou. Žalobca v konaní preukázal, že v dôsledku predmetu (kameňa), ktorý odskočil spod kolies pred ním idúceho motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bol poistenec žalovanej, došlo k spôsobeniu škody na prednom skle na žalobcovom motorovom vozidle. Vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla a v tej súvislosti následne vzniknutá škoda na inom vozidle, nepochybne je práve takou okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla, a preto podľa prvá veta neprichádza do úvahy liberácia (viď stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu zo dňa 3.6.2014). v ustanovení od 1.1.2002 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby (žalovanej), preto v prípade škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla si poškodený (žalobca) môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi (žalovanému) alebo voči obom súčasne (solidárne). Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu), v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť je preukázanie zodpovednosti poistného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. V konaní bolo nesporné, že vlastník motorového vozidla zn. MAN 33.143 FDAK, EČV PB XXX AX bol v čase vzniku škody poistencom žalovanej, resp. mal u žalovanej uzatvorené zákonné poistenie motorového vozidla. Výška vzniknutej škody v konaní nebola sporná. Žalobca sa teda dôvodne domáhal v zmysle svojho nároku na náhradu škody priamo proti žalovanej, a preto súd jeho žalobe vyhovel. Zároveň súd v zmysle a jeho ustanovenia zaviazal žalovanú aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý si žalobca dôvodne uplatnil po uplynutí15 dňa od odmietnutia poskytnutia plnenia v zmysle oznámenia žalovanej zo dňa 5.6.2018, kedy bola nepochybne s plnením v omeškaní, keďže žalovaná odoprela poskytnúť poistné plnenie neoprávnene, a preto je nutné jej omeškanie s plnením posudzovať od doby plynúcej od momentu, kedy najneskôr možno považovať z jej strany za skončené vyšetrenie škodovej udalosti, teda po uplynutí lehoty 15 dní od 5.6.2018, zodpovedajúcej ustanoveniu vety prvej Zákona o povinnom zmluvnom poistení. (viď rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č.k. zo dna 11.9.2012). Pokiaľ žalovaná namietala, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti tak, ako to zhodne uvádzajú účastníci škodnej udalosti, a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu, súd uviedol, že kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou škodcu je dostatočne ozrejmený zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorý priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Žalobca jednoznačne videl, že kameň, ktorý mu rozbil čelné sklo, vyletel spod kolies pred ním idúceho vozidla patriaceho poistencovi žalovanej a svojej zodpovednosti za spôsobenú škodu si bol vedomý zjavne aj účastník cestnej premávky, ktorý túto skutočnosť potvrdil v správe o nehode. Žalovaná žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnila vierohodnosť týchto

tvrdení, teda nevyvrátila pravdivosť zhodných popisov priebehu škodnej udalosti tak, ako ju zhodne uviedli obaja jej účastníci. Kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou škodcu (poistenca žalovanej) je dostatočne ozrejmený práve zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Dôkazy hodnotí súd podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo v konaní vyjde najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci ( ). Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov zásadne nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Riadiac sa uvedeným, z vykonaného dokazovania vyplýva spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla žalobcu vymrštením kamienka spod vozidla poistenca žalovanej. Za všeobecne známu skutočnosť pri jazde motorovým vozidlom možno považovať maximálne sústredenie pozornosti vodiča na jazdu, pri ktorej vodič aj pri priemernom sústredení pozornosti zaregistruje náraz kameňa do čelného skla vozidla, ktoré vedie, avšak chcieť od vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň vyletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného vozidla (čím žalovaná dôvodila námietku o nepreukázaní príčinnej súvislosti) nespadá do kategórie právneho, logického ani racionálneho myslenia (viď rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11.9.2012). Okrem obhliadky poškodeného vozidla a zhodných výpovedí poisteného a poškodeného o priebehu škodovej udalosti nie je za bežných okolností v možnostiach poškodeného preukázať ďalšími prostriedkami jeho nárok na náhradu škody, keďže ďalšie dôkazy o vzniku a priebehu škodovej udalosti spravidla neexistujú. Žalobca ako poškodený poskytol dostatočné skutočnosti a vysvetlenia na podporu svojich tvrdení a teda dôkazné bremeno opaku bolo na žalovanej, teda bolo na žalovanej, aby v konaní poskytla také skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by spochybnili a vyvrátili tvrdenia žalobcu o priebehu škodovej udalosti. Jednoduché konštatovanie žalovanej, že vodič pri riadený motorového vozidla si nemôže byť vedomý, že práve spod jeho kolies odskočil kameň, je v tomto smere nepostačujúce. O trovách konania rozhodol súd podľa a žalobcovi ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, v ktorom uviedla, že rozsudok okresného súdu považuje za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Rozsudok je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou ( rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ). Prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti vykonávania spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu (viď napríklad judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a mnohé ďalšie). Súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalovanej poukazujúcou na nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, z ktorých mal vyplývať žalobcom uplatňovaný peňažný nárok voči žalovanej. Žalobca v spore nepredniesol ani relevantné body skutkového stavu, z ktorých mali vyplynúť jeho skutkové tvrdenia. Až za splnenia uvedenej podmienky by mohla nastúpiť vysvetľovacia povinnosť žalovanej, ktorej nesplnenie by mohlo viesť k jej neúspechu v súdnom spore. Má za to, že žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, čím neuniesol bremeno tvrdenia. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti neposkytnutého plnenia zo strany žalovanej poukázala na Oznámenie č. 1, v zmysle ktorého žalovaná riadne a dostatočne uviedla zdôvodnenie neposkytnutia poistného plnenia. V nadväznosti na podané odvolanie žalobcu voči Oznámeniu č. 1, došlo zo strany žalovanej k opätovnému prešetreniu poistnej udalosti a po jej ukončení k zaslaniu listu Oznámenie o riešení škodovej udalosti číslo 9565824358 z poistnej zmluvy číslo 6578589891 zo dňa 06.07.2018 (ďalej len „Oznámenie č. 2“), ktorým bol žalobca informovaný o skutočnostiach, že neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by potvrdzovali oprávnenosť jeho nároku. Žalobca napriek skutočnostiam a dôvodom uvedeným v Oznámení č. 1 a Oznámení č. 2 žiadnym spôsobom

v žalobe neuviedol opis priebehu škodovej udalosti a ani skutočnosti, z ktorých si vyvodil záver, že ku škodovej udalosti došlo práve zavineným konaním poistníka žalovanej a zároveň nepredložil dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) bol žalobca povinný opísať rozhodujúce skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok voči žalovanej a predložiť dôkazy na ich preukázanie. Táto povinnosť žalobcu nebola žiadnym spôsobom obsahovo naplnená, a to navyše napriek skutočnosti, že žalobca už pred podaním žaloby preukázateľne vedel (a to na základe Oznámenia č. 1 a Oznámenia č. 2 žalovanej) o dôvodoch neposkytnutia poistného plnenia zo strany žalovanej. V nadväznosti na vyššie uvedené má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností na uplatnenie žalovaného nároku v predmetnom súdnom konaní. Aj v súlade s ustanovením je povinnosťou poškodeného (teda žalobcu) uplatnený nárok preukázať, teda preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodenie čelného skla spôsobiť a vodiča poškodeného motorového vozidla žalobcu nemá charakter preukázania okolností vzniku škody. Žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň poukázala na skutočnosť, že prvoinštančný súd rozsudkom priznal žalobcovi aj úroky z o meškania, a to v rozpore s ustálenou judikatúrou. V tejto súvislosti poukázala na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti navrhovala, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší rozsudok okresného súdu a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správny a dostatočne odôvodnený. V celom rozsahu sa pripája a stotožňuje s argumentáciou ako aj so zdôvodnením rozhodnutia okresného súdu. Odvolanie žalovanej, ako aj jej vyjadrenia počas konania sú len množinou účelových vyjadrení v snahe vyhnúť sa riadnemu plneniu z poistnej zmluvy. Odvolanie žalovanej neobsahuje žiadne skutkové a právne tvrdenia, ktoré by už pred súdom prvej inštancie neuplatnila a ktoré by súd v čase rozhodovania nepoznal a s ktorými by sa nezaoberal. Argumentácia žalovanej je irelevantná a popiera stanovisko Najvyššieho súdu SR č. a je aj v rozpore so stanoviskom orgánu dozoru - Útvaru dohľadu nad finančným trhom. Má za to, že žalobca v konaní dostatočným spôsobom a relevantne preukázal, že ku škodovej udalosti došlo, bol popísaný a objasnený jej priebeh, ako aj okolnosti, za ktorých k škodovej udalosti došlo ako aj skutočnosť, že v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou došlo k poškodeniu majetku žalobcu. O týchto okolnostiach nesporne svedčia listinné dôkazné prostriedky predložené súdu, z ktorých je zrejmé, komu, kým a akým spôsobom bola spôsobená škoda na majetku. Má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že poistná udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, zároveň preukázal aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Nie je tu dôvod pochybovať o tom, že k poistnej udalosti došlo tak, ako ju popísal žalobca. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, nakoľko preukázal, že pri prevádzke motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovanej došlo k vzniku škody na jeho motorovom vozidle, pričom k vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou pred ním idúceho motorového vozidla zákonne poisteného u žalovanej. Mechanizmus poškodenia a vznik samotnej škody bol preukázaný zo svedeckých výpovedí ako i listinných dôkazov, to znamená nie len výpoveďou žalobcu. Všetky tieto dôkazy vo svojej príčinnej a logickej súvislosti preukazujú, že ku škode tak ako ju popisuje žalobca vo svojom návrhu aj skutočne došlo. Naopak žalovaná v prejednávanej veci neuniesla dôkazné bremeno, teda nepreukázala, že ku škode na čelnom skle motorového vozidla žalobcu došlo iným spôsobom, než bolo preukázané a

ustálené súdom. Rozsudok NS SR z 22.11.2018, sp. zn. , na ktorého závery poukazuje žalovaná, konštatuje, že sankcionuje len nesplnenie nepeňažnej povinnosti zo strany poisťovateľa, pričom jeho účelom je ochrana poškodeného pred nečinnosťou poisťovne a teda, aby bola nútená v lehote 3 mesiacov oznámiť poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Keďže predmetom prejednávanej veci je peňažné plnenie, má za to, že súd prvej inštancie o nároku na zákonný úrok z omeškania rozhodol správne a na prípad je potrebné subsidiárne použiť ustanovenia . Zároveň v tejto súvislosti poukázal na článok, ktorý bol publikovaný v Justičnej revue číslo 4/2019 KOSTROŠ, A.: Má poškodený nárok na náhradu úrokov z omeškania podľa ? ( Analýza rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Rozsudok súdu prvej inštancie má oporu vo vykonanom dokazovaní, súd vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a priznal žalobcovi nárok, ktorý mu v zmysle zákona 381/2001 patrí. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. čo do sumy 173,69 eur podľa , ako vecne správny potvrdiť a vo zvyšnej časti čo do úroku z omeškania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmeniť.

7. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej veci v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 173,69 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto časti vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle . 9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie. 10. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že dňa 16.5.2018 došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu. Vychádzajúc zo správy o nehode, žalobca popísal okolnosti vzniku škody zhodne s jej popisom poistencom žalovanej (škodcu) tak, že k škodovej udalosti došlo v Streženiciach - Podstrání, keď spopod kolesa poistenca žalovanej (škodcu) vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle žalobcu jazdiace za ním. Tento záver vyplýva okrem správy o nehode aj z obsahu Zápisu o poškodení skiel vozidla zo dna 18.5.2018 vypracovaným zodpovedným zamestnancom žalovanej, z Uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 18.5.2018. V danom prípade súd prvej inštancie správne vyhodnotil zodpovednosť poistenca žalovanej podľa zákonného ust. , , ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, bez zreteľa na zavinenie, ktorej zodpovednosti sa podľa ust. nemôže prevádzateľ zbaviť, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za nesporne preukázané, že takouto okolnosťou, v dôsledku ktorej došlo ku vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu bolo odskočenie predmetu, ktorý poškodil predné sklo na žalobcovom motorovom vozidle a žalobcovi teda nesporne vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle v súvislosti s popísanou poistnou udalosťou. Žalobca aj podľa odvolacieho súdu v konaní preukázal, že v dôsledku predmetu (kameňa), ktorý odskočil spod kolies pred ním idúceho motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bol poistenec žalovanej, došlo k spôsobeniu škody na prednom skle na žalobcovom motorovom vozidle. Vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla a v tej súvislosti následne vzniknutá škoda na inom vozidle, nepochybne je práve takou okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla, a preto podľa prvá veta neprichádza do úvahy liberácia (viď stanovisko

Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu zo dňa 3.6.2014). V predmetnej veci rovnako bolo nesporné, že vlastník motorového vozidla zn. MAN 33.143 FDAK, EČV PB XXX AX bol v čase vzniku škody poistencom žalovanej, resp. mal u žalovanej uzatvorené zákonné poistenie motorového vozidla. Rovnako výška vzniknutej škody v konaní nebola sporná. Žalobca sa teda dôvodne domáhal v zmysle svojho nároku na náhradu škody priamo proti žalovanej, a preto súd prvej inštancie správne jeho žalobe vyhovel. Pokiaľ žalovaná tak ako pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní namietala, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti tak, ako to zhodne uvádzajú účastníci škodnej udalosti, a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu, súd prvej inštancie správne uviedol, že kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou škodcu je dostatočne ozrejmený zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorý priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Žalobca jednoznačne videl, že kameň, ktorý mu rozbil čelné sklo, vyletel spod kolies pred ním idúceho vozidla patriaceho poistencovi žalovanej a svojej zodpovednosti za spôsobenú škodu si bol vedomý zjavne aj účastník cestnej premávky, ktorý túto skutočnosť potvrdil v správe o nehode, pričom žalovaná žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnila vierohodnosť týchto tvrdení, teda nevyvrátila pravdivosť zhodných popisov priebehu škodnej udalosti tak, ako ju zhodne uviedli obaja jej účastníci. Kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou škodcu (poistenca žalovanej) je aj podľa odvolacieho súdu dostatočne ozrejmený práve zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva aj podľa odvolacieho súdu spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla žalobcu vymrštením kamienka spod vozidla poistenca žalovanej. Za všeobecne známu skutočnosť pri jazde motorovým vozidlom možno považovať maximálne sústredenie pozornosti vodiča na jazdu, pri ktorej vodič aj pri priemernom sústredení pozornosti zaregistruje náraz kameňa do čelného skla vozidla, ktoré vedie, avšak chcieť od vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň vyletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného vozidla (čím žalovaná dôvodila námietku o nepreukázaní príčinnej súvislosti) nespadá ani podľa odvolacieho súdu do kategórie právneho, logického ani racionálneho myslenia. Okrem obhliadky poškodeného vozidla a zhodných výpovedí poisteného a poškodeného o priebehu škodovej udalosti nie je za bežných okolností v možnostiach poškodeného preukázať ďalšími prostriedkami jeho nárok na náhradu škody, keďže ďalšie dôkazy o vzniku a priebehu škodovej udalosti spravidla neexistujú. Žalobca ako poškodený poskytol dostatočné skutočnosti a vysvetlenia na podporu svojich tvrdení a teda dôkazné bremeno opaku bolo na žalovanej, teda bolo na žalovanej, aby v konaní poskytla také skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by spochybnili a vyvrátili tvrdenia žalobcu o priebehu škodovej udalosti. Jednoduché konštatovanie žalovanej, že vodič pri riadený motorového vozidla si nemôže byť vedomý, že práve spod jeho kolies odskočil kameň, je v tomto smere aj podľa odvolacieho súdu nepostačujúce.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 173,69 eur.

12. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 173,69 eur od 21.06.2018 do zaplatenia, odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nesprávne.

13. Podľa ustanovenia je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

14. Podľa ustanovenia poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia.

15. Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6 tohto zákona, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu ( ).

16. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, a to aj s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 22.11.2018 a sp. zn. zo dňa 26.02.2019 dospel k záveru, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Na strane druhej peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

17. Odvolací súd má teda za to, že ustanovenie sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu . Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (, ) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.

18. Z obsahu spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaná splnila povinnosti v zmysle tým, že listom zo 05.06.2018 informovala poškodeného o výsledku šetrenia a neposkytnutia poistného plnenia, teda poskytla písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie, ktoré si žalobca od nej nárokoval. Správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaná ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnila. To, že žalovaná neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle do omeškania.

19. Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedenému dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa splnila, nie je preto povinná uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, v ktorej žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 173,69 eur od 21.06.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.

21. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a v spojení s a , . V časti o zaplatenie istiny mal žalobca úspech a v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 173,69 eur od 21.06.2018 do zaplatenia mal neúspech. Ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia predstavujú úroky z omeškania sumu 14,32 eur. Teda úspech žalobcu bol 92,4 % (173,69 eur) a úspech žalovanej 7,6 % (14,32 eur). Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej vzniklo žalobcovi právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 84,8 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).