Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členiek senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Róbert Hollóši, bytom K. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100009950/2018 zo dňa 02.01.2018, takto

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100009950/2018 zo dňa 02.01.2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 1193058/2017 zo dňa 11.07.2017 a vec v r a c i a Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutím č. 1193053/2017 zo dňa 11.07.2017 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 14.403,93 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007. V odôvodnení rozhodnutia uviedol: Správca dane postupoval vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, keď: Výzvou na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 04.06.2015, ktorá bola doručená splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 09.06.2015, vyzval daňový subjekt, aby podanie zo dňa 16.06.2014 označené ako Námietka, doručené Daňovému úradu Žilina, pobočka Martin dňa 18.06.2014 prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb doručil správcovi dane elektronickými prostriedkami, spôsobom podľa o správe daní v znení neskorších predpisov. Na vykonanie úkonu určil správca dane daňovému subjektu lehotu 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Vo výzve správca dane poučil daňový subjekt, že v prípade, ak výzve správcu dane v stanovenej lehote a v požadovanom rozsahu nevyhovie, bude správca dane podanie označené ako námietka považovať v súlade s o správe daní v znení neskorších predpisov za nepodané. Dňa 15.06.2015 bolo do elektronickej podateľne správcu dane doručené podanie označené ako vyjadrenie, v ktorom sa daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyjadril k výzve na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 04.06.2015. Splnomocnený zástupca vo vyjadrení uvádza, že takýto postup, t. j. výzvu na podanie námietky elektronicky, v súlade s bol správca dane povinný urobiť v čase podania námietky, t. j. v čase prebiehajúcej daňovej kontroly. Skutočnosť, že správca dane tak nepostupoval v čase, keď mal, považuje splnomocnený zástupca žalobcu predmetnú výzvu za závažné procesné porušenie práv daňového subjektu. Splnomocnený zástupca ďalej uvádza, že všetky úkony (vydanie rozhodnutí), ktoré správca dane vykonal po tom, ako bola vznesená námietka, sú nezákonné, nakoľko ich vykonávali subjekty, voči ktorým boli vznesené námietky. Podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu považuje vyrubovacie konanie za nezákonné, a

on sa nemôže, a ani nechce podieľať na nezákonnom postupe správcu dane, preto nebude v danom štádiu konania doručovať predmetné námietky podľa ustanovenia . Z dôvodu, že splnomocnený zástupca daňového subjektu na výzvu na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 04.06.2015 nereagoval, naopak vyjadril sa, že v danom štádiu nebude správcovi dane doručovať námietky spôsobom podľa zaslal správca dane splnomocnenému zástupcovi oznámenie zo dňa 24.06.2015, v ktorom mu oznámil, že nakoľko v lehote stanovenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov zo dňa 04.06.2015 správcovi dane nevyhovel, bude na podanie označované ako námietka, doručené správcovi dane v písomnej forme dňa 18.06.2014 považovať za nepodané. Následne správca dane vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu požiadal písomnosťou zo dňa 08.06.2015 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, oddelenie daňového konania o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia žiadosťou o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní začatého na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu zo dňa 27.04.2015. Finančné riaditeľstvo SR oznámením zo dňa 29.06.2015 oznámilo Daňovému úradu Žilina, pobočka Martin, že lehotu na vydanie rozhodnutia predlžuje o 170 dní. O predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia oboznámil správca dane daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu upovedomením zo dňa 02.07.2015. Z dôvodu, že daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal dňa 28.05.2015 na Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 24.04.2015, prerušil správca dane konanie rozhodnutím č. 1301952/2015 zo dňa 17.08.2015, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu doručené dňa 20.08.2015. Lehota na vydanie rozhodnutia bola prerušená odo dňa 21.08.2015 do dňa doručenia právoplatného rozhodnutia v danej veci správcom dane. Dňa 06.03.2017 doručením právoplatného uznesenia Najvyššieho súdu SR č. pominuli dôvody, pre ktoré bolo vyrubovacie konanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 prerušené. Túto skutočnosť oznámil správca dane daňovému subjektu prostredníctvom splnomocneného zástupcu oznámením zo dňa 21.03.2017. Po doručení právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pristúpil správca dane k dokazovaniu vo vyrubovacom konaní: · Predvolaním zo dňa 27.03.2017 predvolal na ústne pojednávanie svedka N. X. na deň 19.04.2017. O vypočutí svedka informoval splnomocneného zástupcu daňového subjektu upovedomením zo dňa 27.03.2017. · Predvolaním zo dňa 29.03.2017 predvolal na ústne pojednávanie svedka M. Z. na deň 24.04.2017. O vypočutí svedka informoval splnomocneného zástupcu daňového subjektu upovedomením zo dňa 29.03.2017. K vypočutiu svedkov vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie november 2007 po opätovne vykonávanej daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia rokov 2006, 2007, 2008 u daňového subjektu Róbert Hollóši pristúpil správca dane z dôvodu, že daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane uviedol, že správca dane (DÚ Žilina) pri výkone opätovnej daňovej kontroly nebral do úvahy čestné prehlásenia svedkov, ktoré boli predložené pri riadnej daňovej kontrole, a ktorí sa relevantným spôsobom vyjadrovali ku kontrolovaným obchodom, a boli v prospech daňového subjektu. Po vykonanom dokazovaní vo vyrubovacom konaní (spísaných zápisníc so svedkami M. Z. a N. X.) predvolal správca dane daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu predvolaním zo dňa 06.06.2017 na ústne pojednávanie, pri ktorom mal byť oboznámený s priebehom a výsledkom dokazovania počas opätovne vykonávanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2007, ako aj s priebehom a výsledkom dokazovania vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní. Správcovi dane sa napriek snahám nepodarilo dohodnúť so splnomocneným zástupcom termín ani náhradný termín oboznámenia o priebehu a výsledkoch dokazovania počas opätovne vykonávanej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2007, ako aj o priebehu a výsledku dokazovania vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní po opätovnej daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007, ako termín 17.07.2017, ktorý správca dane nemohol akceptovať z dôvodu, že dňa 22.07.2017 skončí odvolaciemu orgánu predĺžená lehota na vydanie rozhodnutia. Správca dane považuje za deň prerokovania pripomienok a dôkazov deň 27.06.2017, tak ako je uvedené v predvolaní zo dňa 06.06.2017. O uvedenom spísal správca dane úradný záznam dňa 27.06.2017. V odôvodnení rozhodnutia správca dane ďalej uviedol, že odpoveď na otázku o preprave je v rozpore s výpoveďou Arpáda Magyara zo dňa 04.11.2008 v Ústave na výkon väzby v Nitre. Arpád Magyar sa na otázky správcu dane, týkajúce sa obchodovania spoločnosti ARPAD-HIT s.r.o. so spoločnosťou P.P.F. No.1, s.r.o. pri nákupe medených klampiarskych výrobkov vyjadril, že si nepamätá kto bol dodávateľom tovaru pre spoločnosť ARPAD-HIT s.r.o.. Na otázku, akým spôsobom bol tovar z uvedených faktúr dodaný, kto ho prepravil, odkiaľ a kde bol uskladnený sa vyjadril, že nákladnými autami prepravu

zabezpečovali dodávateľské spoločnosti, tovar bol väčšinou prepravený priamo spoločnosti P.P.F. No.1, s.r.o. do jeho skladov vo Zvolene. Na otázku správcu dane „Kde sa v súčasnosti nachádza účtovníctvo a doklady spoločnosti ARPAD-HIT s.r.o. za roky 2006, 2007 a 2008" sa svedok vyjadril „Neviem, nakoľko mi doklady zmizli pri domovej prehliadke, načo som podal trestné oznámenie. Pri daňovej kontrole v roku 2009 bolo v zápisnici, malo by byť uvedené, že mi doklady zmizli pri domovej prehliadke". Odpoveď na uvedenú otázku je len tvrdením svedka, ktorá nebola preukázaná žiadnymi dôkazmi. Zo zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosť ARPAD-HIT s.r.o. vystavovala faktúry, na ktorých uvádzala DPH, túto si príjemcovia faktúr uplatňovali na vstupe ako odpočítanie daní, ale spoločnosť ARPAD-HIT s.r.o. túto daň ani nepriznávala, a samozrejme ani neodvádzala. To znamená, že boli porušené pravidlá fungovania DPH. DPH, ktorú si uplatňovali odberatelia spoločnosti ARPAD-HIT s.r.o. chýba v štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Výpoveď o preprave tovaru je v rozpore s tvrdeniami Arpáda Magyara v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21.08.2013, ktorú spísal správca dane, nakoľko sa tento na otázku správcu dane - ako bol tovar prepravovaný od dodávateľa (spoločnosti ARPAD-HIT s.r.o.) pre odberateľa (spoločnosť P.P.F. No.1, s.r.o.) vyjadril, že vo všeobecnosti si zákazníci chodili pre tovar do voľných priestorov v Komárne pri Mŕtvom ramene Váhu, kde je voľný vstup a tam sa chodilo na prekládku, pričom z vyššie uvedenej odpovede vyplýva, že tovar väčšinou prepravovali dodávateľské spoločnosti nákladnými autami a tovar bol prepravovaný priamo spoločnosti P.P.F. No.1, s.r.o. do Zvolena. Porovnaním uvedenej odpovede s odpoveďou Arpáda Magyara - konateľa spoločnosti ARPAD- HIT s.r.o. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21.08.2013 vidí správca dane rozpor v odpovediach, nakoľko na otázku správcu dane - ako bol tovar prepravovaný od dodávateľa (spoločnosti ARPAD-HIT s.r.o.) pre odberateľa (spoločnosť P.P.F. No.1, s.r.o.) sa konateľ spoločnosti P.P.F. No.1, s.r.o. vyjadril, že spoločnosť ARPAD-HIT s.r.o. dodáva tovar pre spoločnosť P.P.F. No.1, s.r.o. aj s dopravou, pričom konateľ spoločnosti ARPAD-HIT s.r.o. sa na otázku, kto zabezpečoval prepravu tovaru od spoločnosti ARPAD-HIT s.r.o. pre odberateľa P.P.F. No.1, s.r.o. vyjadril, že vo všeobecnosti si zákazníci chodili pre tovar do voľných priestorov v Komárne pri Mŕtvom ramene Váhu, kde je voľný vstup a tam sa chodilo na prekládku. Správca dane nasledovne vyhodnotil dôkazy: · Nepreukázanie existencie vecnej stránky plnenia v reťazovom obchode s medeným klampiarskymi výrobkami. · Nepreukázanie pôvodu medených klampiarskych výrobkov. · Nepreukázanie prepravy od dodávateľa k odberateľovi. · Účelová zmena konateľov v dodávateľských spoločnostiach ARPAD-HIT s.r.o. a P.P.F. No.1, s.r.o. a s tým súvisiaca manipulácia s „odovzdávaním" účtovných dokladov týchto spoločností pri zmene konateľov majúce za následok neexistenciu účtovných dokladov, ako dôkazného prostriedku. · Konateľ spoločnosti ARPAD-HIT s.r.o. Arpád Magyar a taktiež nový zmenený konatelia spoločnosti P.P.F. No.1, s.r.o. nemajú zodpovedajúce, ba takmer žiadne vedomosti o činnosti spoločnosti, ktoré zastupujú. · Porušená kontinuita dane z pridanej hodnoty v reťazci. Spoločnosť TOMMY-TRANS už v roku 2008 nevykonávala prepravu tovaru od kontrolovaného daňového subjektu. Všetky osoby, ktoré boli zapojené do obchodov s medenými klampiarskymi výrobkami vo svojich výpovediach vyslovili tvrdenia, a ani jedna zo zúčastnených osôb nepreukázala dôkazmi reálnu existenciu tovaru. Nebol preukázaný pôvod tovaru, neboli predložené doklady preukazujúce existenciu fakturovaného tovaru. Zároveň nebol preukázaný spôsob využitie medených klampiarskych výrobkov u odberateľov tovaru, nebolo zistené miesto spotreby medených klampiarskych výrobkov, nebolo preukázané kde, v ktorej krajine sa skončila preprava tovaru a nebolo zistené, v ktorej krajine sa skončilo odoslanie tovaru, čo navodzuje pochybnosti o reálnej existencii fakturovaného tovaru. V konečnom dôsledku nebolo zistené, v ktorej krajine európskeho spoločenstva bol tovar zaťažený daňou z pridanej hodnoty. Jednou zo zásad správy daní uvedenou v § 3 ods. 6 Daňového poriadku je: Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takéhoto daňového zvýhodnenia, na ktorý by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti sa pri správe daní neprihliada. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Podmienka definovaná v § 49 ods. 1 zákona o DPH je hmotnoprávnej povahy a odpočítanie dane sa viaže na jej splnenie. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane preukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou uvedenou vo faktúre.

Správca dane na základe dôkazov obstaraných a vykonaných počas opätovnej daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní zistil, že daňový subjekt Róbert Hollóši porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH vo väzbe na § 51 zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu mu neuznáva nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 2008105, interné číslo 080455 vo výške 434.803,80 Sk. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29.05.2017 sa N. X. vyjadroval aj k nakládke tovaru, keď tovar nakladal Róbert Hollóši pre odberateľa ARMAR 62 KFT, HU. N. X. uviedol, že sa zúčastnil nakládky tovaru. Tovar bol podľa jeho vyjadrenia nakladaný na vozidlá s galantskými a maďarskými ŠPZ. Toto vyjadrenie je v rozpore s vyjadrením Arnolda Tótha, konateľa spoločnosti ARMAR 62, KFT, HU, ktorý v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 13.06.2013 na otázku správcu dane, kto vykonal prepravu tovaru pri obchodoch s medenými výrobkami medzi Róbertom Hollóšim, spoločnosťou ARMAR a rumunským odberateľom uviedol, že bola to spoločnosť TOMMY-TRANS (z CMR priložených pri odberateľských faktúrach bolo zistené, že spoločnosť využívala motorové vozidlá s evidenčnými číslami začínajúcimi GA

- Galanta), ale aj rumunský odberateľ TOMMY-TRANS prepravu fakturovala ARMARU, u rumunského odberateľa a to bolo na jeho náklady. Správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29.05.2017 požadoval od N. X. vyjadrenie k priestorom, ktoré používal Róbert Hollóši v rokoch 2006, 2007 a 2008 na skladovanie tovaru. N. X. uviedol, že pokiaľ išiel tovar na sklad, využíval priestory na Lieskovskej ceste 18, Zvolen. Z dokladov, ktoré mal správca dane k dispozícií bolo zistené, že Róbert Hollóši nakúpil medené klampiarske výrobky faktúrou zo dňa 22.09.2008, dátum dodania uvedený na faktúre 22.09.2008 na celkovú sumu 2.614.845,50 Sk, z toho DPH 19% 417.975,20 Sk. Ako je uvedené na faktúre zo dňa 22.09.2008 mal Róbert Hollóši právo nakladať s tovarom ako vlastník. Toto korešponduje aj s vyjadrením A. S. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 07.10.2013, kde A. S. uviedol, že miestom dodania medených klampiarskych výrobkov od spoločnosti P.P. F. No.1, s.r.o. pre Róberta Hollóšiho bol sklad spoločnosti PRO-BROS s.r.o., Zvolen. Róbert Hollóši získal dispozičné právo k tovaru okamžite pri prevzatí v sklade PRO-BROS s.r.o.. Ak Róbert Hollóši nakúpil tovar 22.09.2008 a predal ho podľa predloženej faktúry dňa 17.10.2008 spoločnosti ARMAR (HU), bol tovar 30 dní skladovaný v priestoroch spoločnosti PRO-BROS s.r.o., a teda Róbert Hollóši má skladovaný tovar aj na inej adrese ako Lieskovská cesta 18, Zvolen. Je nepodstatné, že prenájom týchto priestorov spoločnosť PRO-BROS s.r.o. Róbertovi Hollóšimu nefakturovala. Ak by sa obchody uskutočnili tak, ako je uvedené na faktúrach medzi osobami v reťazci, potom Róbert Hollóši mal skladovaný tovar aj na inej adrese ako Lieskovská cesta 18, Zvolen. Zároveň správca dane poukazuje na vyjadrenie N. X., ktorý na otázku, či viedol Róbert Hollóši skladové karty oddelene za rôzne sklady, rôzne miesta uskladnenia tovaru, svedok uviedol, že nie, nemá vedomosť. N. X., ako vedúci prevádzky stavebnín by mal vedieť, kde má tovar skladovaný (jeden na Lieskovská cesta 18, Zvolen a medené klampiarske výrobky, ktorých existenciu správca spochybnil, mal podľa vyjadrení všetkých zúčastnených osôb uskladnené v sklade spoločnosti PRO- BROS s.r.o., Zvolen). Rovnako sa k priestorom skladovania tovaru vyjadrila aj M. Z. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 16.05.2017, kde na strane 3 zápisnice na otázku správcu dane, aké priestory využíval Róbert Hollóši v rokoch 2006, 2007, 2008 na skladovanie odpovedala, Lieskovská cesta 18, Zvolen. Skladovanie tovaru v sklade PRO-BROS s.r.o. neuviedla. Ani svedkovia M. Z. a N. X., ktorí boli vypočutí vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní neodstránili pochybností správcu dane o tom, že zdaniteľné obchody s medenými klampiarskymi výrobkami boli uskutočnené tak, ako je uvedené na faktúrach predložených k výkonu opätovnej daňovej kontroly. Správcovi dane sa napriek snahám nepodarilo dohodnúť so splnomocneným zástupcom iný (27.06.2017), náhradný termín oboznámenia o priebehu a výsledku dokazovania počas opätovne vykonávanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2008, apríl 2008, september 2008, ako aj o priebehu a výsledku dokazovania vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní, po opätovnej daňovej kontrole daní z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008, apríl 2008, september 2008. Termín 17.07.2017 správca dane nemohol akceptovať z dôvodu, že dňa 22.07.2017 končí odvolacím orgánom predĺžená lehota na vydanie rozhodnutia. Ak splnomocnenému zástupcovi nevyhovoval termín určený správcom dane v predvolaní zo dňa 06.06.2017 na prerokovanie pripomienok, mohol sa prerokovania pripomienok a dôkazov zúčastniť samotný daňový subjekt (žalobca), prípadne mohol splnomocnený zástupca udeliť substitučnú plnú moc inej osobe. Správca dane považuje za deň prerokovania pripomienok a dôkazov deň 27.06.2017, tak ako je uvedené v predvolaní zo dňa 06.06.2017. O uvedenom spísal úradný záznam zo dňa 27.06.2017. Na základe vykonaného dokazovania počas daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 bol u platiteľa Róbert Hollóši (žalobca) zistený rozdiel vo výške 14.403,93 Eur.

2. Proti rozhodnutiu správcu dane (Daňového úradu Žilina, pobočka Martin) zo dňa 11.07.2017 podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100009950/2018 zo dňa 02.01.2018

tak, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 1193058/2017 zo dňa 11.07.2017 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu potvrdzuje správnosť postupu správcu dane pri vylúčení z nároku na odpočítanie dane z faktúry za dodávku tovaru

- medené klampiarske výrobky od dodávateľa P.P.F. No.1, správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, dostatočne zistil skutkový stav a prijal objektívny záver. Podľa odvolacieho orgánu (žalovaného), odvolávajúci sa nepreukázal nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru na faktúre u deklarovaného dodávateľa, v nadväznosti na to bolo porušené ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého si platiteľ môže odpočítať daň z dodania tovaru voči nemu uplatnenej dodávateľom uvedeným na faktúre. Na základe takto zistených skutočností žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, v ktorej uviedol, že rozhodnutie žalovaného je založené na závažných procesných pochybeniach správcu dane, ktorými bol porušený Daňový poriadok, a teda celé rozhodnutie správcu dane, ako aj naň nadväzujúce rozhodnutie žalovaného sú nezákonné. Tak správca dane ako aj následne žalovaný svojimi rozhodnutiami nerešpektovali konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR a dokonca aj Ústavného súdu SR (ktorých znalosť musia štátne orgány nielen ovládať, ale sa ich závermi aj priamo riadiť). Podľa žalobcu správca dane opätovne hrubým spôsobom zasiahol do základných práv žalobcu, upravených v daňovom poriadku, pričom zároveň nerešpektoval v rámci (nezákonného) vyrubovacieho konania záväzné pokyny samotného žalovaného zo dňa 27.04.2015, ktorým prvýkrát vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie. Za najzávažnejšie však žalobca považuje nedodržanie ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a s tým súvisiaci následok v podobe nezákonného vyrubovacieho konania. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.09.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -51 z 28. júna 2016. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že správca dane postupoval správne, keď vyzval dňa 04.06.2015 zástupcu žalobcu na podanie námietok v zmysle zákona, t. j. elektronicky (námietky voči správcovi dane totiž boli podané v písomnej podobe a doručené poštou už dňa 18.06.2014, t. j. rok pred výzvou zo dňa 04.06.2015). Námietka zaujatosti voči zamestnancom správcu dane bola zo strany žalobcu vznesená v rámci daňovej kontroly (ktorú počas jej trvania zamestnanci správcu dane ignorovali a vôbec sa s ňou nezaoberali, a teda o nej nerozhodli), a teda sa o nej môže rozhodnúť jedine v rámci daňovej kontroly (t. j. bezodkladne po jej vznesení) a nie v rámci vyrubovacieho konania a najmä nie po jednom roku. O námietke zaujatosti sa totiž má rozhodnúť (resp. vyzývať na odstránenie nedostatkov) v čase, kedy bola podaná a doručená a nie až po roku. Vinou správcu dane (jeho postupom) sa tejto námietke nikto nevenoval, pričom sa jej venovať bezodkladne mali a to v čase jej podania. Rozhodnutie o vyrubení dane tak vydali zamestnanci správcu dane, voči ktorým bola vznesená námietka, o ktorej sa riadne nerozhodlo vtedy, kedy sa malo (t. j. počas trvania daňovej kontroly), a teda tak kompletne všetky úkony, ktoré boli (nimi vykonané po doručení tejto námietky) vykonané do dnešného dňa sú v rozpore s Daňovým poriadkom. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na chronológiu vyrubovacieho konania (t. j. už raz v tej istej veci vykonaného) tak, že 24.04.2015 zrušil pôvodné rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správca dane (tie isté pracovníčky, ktoré so spisom už robili, a ktoré ho podrobne poznali) až dňa 04.06.2015 vyzvali žalobcu na odstránenie nedostatkov námietky zaujatosti. Správca dane teda 38 dní (nevykonal nič, okrem napísania jednoduchej výzvy). Následne dňa 24.06.2015, kedy „mal" správca dane vyriešenú otázku námietky zaujatosti (a teda podľa správcu dane mohol vo veci konať) dňa 21.08.2015 bolo vyrubovacie konanie prerušené do 06.03.2017, kedy pominuli dôvody. Dňa 27.03.2017 správca dane predvolával (dva mesiace a 20 dní) jediných dvoch svedkov vo vyrubovacom konaní. Ten istý správca dane za dva mesiace a 20 dní nebol schopný (v opakovanom vyrubovacom konaní, kedy svoj vlastný spis už podrobne pozná) vykonať žiadny úkon a sám si ľahkovážne „plytval" so svojim časom. Sám žalovaný skonštatoval (po oboznámení sa s celým spisovým materiálom ohľadne opätovne vykonávanej daňovej kontroly), že žalobca, ako kontrolovaný daňový subjekt poskytoval potrebnú súčinnosť správcovi dane, a teda k prekročeniu ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly došlo nie v dôsledku „nesúčinnosti" žalobcu, ale laxným a nezákonným postupom správcu dane. Prerušenie daňovej kontroly síce zákon pozná, ale prerušenie nemôže spôsobiť neukončenie daňovej kontroly v zákonnej lehote a to v situácií, pokiaľ daňový (kontrolovaný) subjekt poskytuje daňovému úradu súčinnosť. Žalobca poukázal na to, že ani len nedostal možnosť sa vôbec priebežne vyjadrovať pred správcom dane k jednotlivým zisteniam (pochybeniam) správcu dane (ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku), na ktoré by mohol priebežne relevantným spôsobom reagovať už v priebehu daňovej kontroly. Rovnako účelovo postupoval správca

dane aj pri vyrubovacom konaní. Na základe mnohých námietok žiadal žalobca podľa , aby správny súd s poukazom na dôvody uvedené v žalobe spolu s napadnutým rozhodnutím žalovaného súčasne zrušil aj rozhodnutie správcu dane, ktoré mu predchádzalo. Zároveň si uplatnil trovy konania.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.07.2018, pričom zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žalobu žiadal zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.

5. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle a nasledujúce , pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, preto rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.01.2018, ako aj rozhodnutie správcu dane zo dňa 11.07.2017 zrušil podľa , a , a a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

6. Podľa (ďalej len „"), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa článku 1 , Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Podľa článku 2 ods. 2 , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa článku 59 ods. 2 , dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 46 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.

Podľa § 46 ods. 8 veta prvá Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c).

Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

Podľa § 46 ods. 10 veta prvá Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.

Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 68 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu.

7. Účelom daňovej kontroly je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov (§ 44 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku). Daňová kontrola teda slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní. Z tohto pohľadu je daňová kontrola jedným z najvýznamnejších nástrojov v podmienkach správy daní, ktorý slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Daňová kontrola predstavuje verejnomocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v článku 59 ods. 2 . Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán.

8. Z dikcie ustanovenia Daňového poriadku upravujúceho zásadu zákonnosti vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu, ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vychádzajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v zbierke zákonov.

9. V daňovom konaní sa uplatňuje aj požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom. Túto požiadavku zákonodarca formuloval exaktne určením limitov obmedzujúcich časový rozsah daňovej kontroly. Daňová kontrola nemôže u daňového subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry právneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality a ustanovenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly je prejavom zásady proporcionality. Nakoľko v prípade daňovej kontroly ide o závažný zásah a nadmernú záťaž pre kontrolovaný daňový subjekt, je ohraničená dĺžka jej trvania zákonnou lehotou. V čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu boli limity, obmedzujúce dĺžku daňovej kontroly upravené v § 44 ods. 1 veta druhá Daňového poriadku, podľa ktorého Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, ale aj v § 46 ods. 10 veta prvá Daňového poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.

10. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že daňová kontrola začala u žalobcu podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku dňa 04.12.2012 spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly č. 9514401/5/3580111/2012/Cab2. Na základe rozhodnutia správcu dane č. 13021010/2015 zo dňa 17.08.2015 bolo daňové konanie prerušené z dôvodu, že daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal dňa 28.05.2015 na Krajskom súde v Banskej

Bystrici žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/176501/2015 zo dňa 27.04.2015. Lehota na vydanie rozhodnutia bola prerušená odo dňa 21.08.2015 do dňa doručenia právoplatného rozhodnutia v danej veci správcovi dane. Dňa 06.03.2017 doručením právoplatného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. pominuli dôvody, pre ktoré bolo vyrubovacie konanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 prerušené. Po doručení právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pristúpil správca dane k dokazovaniu vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Správny súd je toho názoru, že daňová kontrola za predmetné zdaňovacie obdobie nebola vykonaná v súlade so zákonom a na tento záver nemá vplyv ani vydanie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 17.08.2015. Správca dane má síce možnosť za splnenia podmienok stanovených v ustanovení § 25a ods. 1 Daňového poriadku konanie prerušiť, môže tak však urobiť len vtedy, ak sa v konaní vyskytne prekážka, pre ktorú v konaní nie je možné pokračovať. Podľa odôvodnenia rozhodnutia o prerušení konania dôvodom na prerušenie daňovej kontroly odo dňa 21.08.2015 mala byť žaloba podaná žalobcom dňa 28.05.2015 na Krajskom súde v Banskej Bystrici o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/176501/2015 zo dňa 27.04.2015. Správca dane bude konať a vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní, až keď bude v danej veci právoplatne rozhodnuté. Ako bolo vyššie konštatované - dôvod prerušenia daňového konania žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2007 pominul dňom doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. decembra 2016 žalovanému, t. j. dňa 09.01.2017. Správca dane (Daňový úrad Žilina, pobočka Martin) však začal opätovne pokračovať v daňovej kontrole až 06.06.2017, kedy vyhotovil predvolanie žalobcu na ústne pojednávanie v súvislosti s prebiehajúcim vyrubovacím konaním po odvolacom konaní po opätovne vykonávanej daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008, apríl 2008 a september 2008. Ďalší úkon - predvolanie na výsluch svedka (N. X.) vykonal správca dane až dňa 19.04.2017. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že správca dane mohol pokračovať v prerušenom daňovom konaní oveľa skôr a z jeho konania je zrejmé, že pri výkone daňovej kontroly bol nečinný, nevykonával jednotlivé úkony súvisle a bez zbytočných prieťahov. Zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca v postavení kontrolovaného daňového subjektu nebol poskytoval správcovi dane pri daňovej kontrole potrebnú súčinnosť. Skutočnosť, že podľa správcu dane žalobcom predkladané doklady počas daňovej kontroly neboli spôsobilé preukázať oprávnenosť žalobcovho nároku, resp. že boli spochybnené údaje vyplývajúce z predložených dokladov a tým následne spochybnené uskutočnenie žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení, nemení nič na tom, že žalobca poskytoval správcovi dane súčinnosť a žalovaný mohol pokračovať v konaní a rozhodnúť na základe získaných a žalobcom predložených dôkazov. V súlade so závermi nálezu Ústavného súdu SR č. zo dňa 29.06.2010 bola podľa názoru správneho súdu následkom nerešpektovania maximálnej dĺžky daňovej kontroly okrem porušenia ustanovenia § 30a ods. 7 zákona o správe daní porušená aj zásada primeranosti a zásada zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 veta prvá zákona o správe daní). Vzhľadom k tomu, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom (§ 3 ods. 1, § 15 ods. 1, § 30a ods. 7, § 29 ods. 4 zákona o správe daní) a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, dospel správny súd k záveru, že celé daňové konanie vo veci vykonávania daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2008 bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Rozhodnutie, ktoré je jeho zakončením a ktoré vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly zachytenej protokolom o takejto kontrole, bolo potrebné považovať za nezákonné. Nakoľko správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, pretože v konaní správneho orgánu boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (, , , , , ).

11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správca dane nerešpektoval zákonom stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 veta prvá Daňového poriadku, v dôsledku čoho je daňová kontrola nezákonná a rovnako protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý z uvedeného dôvodu nemôže byť podkladom pre vyrubovacie konanie. Zákonnosť daňovej kontroly zásadným spôsobom ovplyvňuje zákonnosť dôkazov v rámci nej

obstaraných a vykonaných. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v našom práve sa uplatňuje zásada „ius ex iniuria non oritur" t. j. právo nevzniká z bezprávia, a teda keď je daňová kontrola nezákonná, nezákonné sú aj dôkazy obstarané a vykonané v rámci nej. Ani vykonaním dokazovania vo vyrubovacom konaní nemôže, podľa správneho súdu, dôjsť ku konvalidácií nedostatku, spočívajúceho v nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie, keďže účelom vyrubovacieho konania nie je opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy, ktoré už boli obstarané a vykonané v rámci daňovej kontroly, ktorá tomuto účelu slúži (§ 44 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku). Za stavu, keď správca dane napriek prekročeniu zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly pokračoval vo vyrubovacom konaní a vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, dopustil sa závažného procesného pochybenia, majúceho za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného. Okrem toho celé daňové konanie vykonali zamestnanci správcu dane bez rozhodnutia o žalobcom vznesenej námietke ich zaujatosti už v konaní o daňovej kontrole.

12. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.