Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (23)Rozsudok_8CoCsp-3-2024.pdf
PDF · 120.99 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., zastúpenému: JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 12.444,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. NM-8Csp/27/2022-134 zo dňa 19. septembra 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 12.444,11 eur, úrok 2.741,70 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 12.444,11 eur od 17.12.2019 do zaplatenia, a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2 Podľa odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie, žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, v ktorom uviedol, že právny predchodca (Všeobecná úverová banka, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 28.09.2016 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ pod reg. číslom XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver v sume 16.360,- eur. Podľa tejto zmluvy mal žalovaný splácať úver v pravidelných 96 mesačných splátkach po 230,29 eur, a to až do celkovej sumy 22.435,04 eur. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver a napriek výzvam k úhrade dlžných splátok ani v dodatočnej poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 21.11.2019 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 21.11.2019. Do dňa podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Žalobca žalobu doplnil v tom smere, že výška celkových nákladov spotrebiteľa predstavuje sumu 6.075,- eur, z toho suma 327,20 eur je poplatok za poskytnutie úveru a suma 5.747,84 eur predstavuje riadny úrok. Z platby žalovaného bola na riadny úrok započítaná suma 3.006,14 eur, čo vyplýva aj z predloženého výpisu z úverového účtu. Výška uplatňovaného riadneho úroku v konaní predstavuje 2.741,70 eur. Upomínací súd dňa 12.08.2022 vydal Platobný rozkaz sp. zn. 9Up/565/2022. Žalovaný v odpore proti predmetnému platobnému rozkazu o.i. uviedol, že žalobca síce v žalobnom návrhu uvádza, že v danom
konaní si uplatňuje iba zostatok nesplatenej istiny, ale z podaného žalobného návrhu nie je zrejmé, akým spôsobom právny predchodca žalobcu započítal doteraz vykonané platby. Súd prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania uznesením č.k. NM-8Csp/27/2022-121 zo dňa 26.05.2022 vyzval žalobcu, aby odstránil vady žaloby s tým, že žalobu je potrebné doplniť o skutkové odôvodnenie žaloby - toto je potrebné presne špecifikovať a konkretizovať tak, aby z doplnenej žaloby bola zrejmá špecifikácia žalovanej sumy - v akej výške boli realizované splátky zo strany žalovaných, ktorého dňa, aké jednotlivé poplatky si žalobca uplatňuje s uvedením ich výšky a splatnosti, v akej výške, z akej sumy a za aké obdobie si uplatňuje žalobca úrok z úveru, prípadne iné nároky, ktoré majú vplyv na konečnú výšku žalovanej sumy, všetko v lehote 15 dní, dvojmo. V odôvodnení súd poukázal na § 129, § 132 a § 150 CSP. Právny zástupca žalobcu prevzal vyššie uvedené uznesenie dňa 07.06.2023. Dňa 18.09.2023 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorého prílohou je výpis z účtu. V podaní sa uvádza, že z predloženého výpisu účtu je možné vidieť rozpis konkrétnych platieb na jednotlivé položky - istinu, úroky a poplatky, poistné. Započítanie platieb na tieto položky je zrejmé aj zo stĺpcov označených ako istina, úrok, suma sankčný úrok, poplatok za poskytnutie, suma poplatky a suma poistenie. V konaní si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie istiny, ktorá nebola žalovaným uhradená, v súlade so započítavaním v zmysle uvedeného, spolu so zákonným úrokom z omeškania, a nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z nesplatenej istiny do dátumu konečnej splatnosti úveru. Výška celkových nákladov spotrebiteľa predstavuje sumu 6.075,04 eur, z toho suma 30.327,20 eur je poplatok za poskytnutie úveru a suma 5.747,84 eur predstavuje riadny úrok. Z platby žalovaného bola na riadny úrok započítaná suma 3.006,14 eur. Výška uplatňovaného riadneho úroku v konaní teda predstavuje 2.741,70 eur.Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 28.09.2016 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 16.360,- eur. Splátka bola dojednaná vo výške 230,29 eur, celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola 22.435,04 eur, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 6.075,04 eur (5.747,84 eur riadny úrok + 327,20 eur poplatok za poskytnutie úveru). Počet splátok bol 96, termín konečnej splatnosti bol 25.09.2024. RPMN bola vo výške 8,78 %, priemerná hodnota RPMN bola vo výške 9,22 %, výška odplaty bola dohodnutá 9,90 %. Z Dodatku k Zmluve o poskytnutí VÚB pôžičky zo dňa 20.02.2019 vyplýva, že žalovaný požiadal o odklad splátok z dôvodu dlhodobej PN, ktorý mu banka dodatkom povolila a to odklad splátok od 25.03.2019 do 25.05.2019, s dátumom prvej anuitnej splátky 243,62 eur od 25.06.2019. Z tretej upomienky - pokus o zmier zo dňa 07.10.2019 vyplýva, že právny predchodca žalobcu konštatuje, že napriek predchádzajúcim upomienkam žalovaný neuhradil záväzky vyplývajúce zo Zmluvy a jeho dlžná pohľadávka je v sume 751,94 eur, z toho istina 402,44 eur, úroky 340,22 eur, úroky z omeškania 1,28 eur, poplatky 8,- eur, pričom súčasne vyzval žalovaného na okamžité zaplatenie dlžnej sumy, inak bude požadovať vrátenie celého poskytnutého úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Predmetná upomienka bola žalovanému doučená dňa 10.10.2019, čo vyplýva z poštového výpisu pod podacím číslom RE646617317SK ako i z výpisu z informačného portálu Slovenskej pošty, a.s.. Výzvou č. 95/SÚ/D1/211119 zo dňa 21.11.2019 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na predčasné splatenie zostatku úveru v sume 12.992,34 eur, z toho istinu vo výške 12.444,11 eur, úroky vo výške 540,23 eur a poplatky vo výške 8,- eur. Súčasne bol žalovaný vyzvaný na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia danej výzvy. Predmetnú výzvu č. 95/SU/D1/211119 žalovaný prevzal dňa 09.12.2019, čo vyplýva z priloženej prefotenej doporučenej doručenky. Z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu istinu vo výške 3.915,89 eur a riadne úroky vo výške 3.006,14 eur. Z Výpisu registra klientskych informácií z 21.09.2016 vyplývajú všetky údaje potrebné na overenie bonity klienta, a to najmä: osobné údaje, údaje o zamestnaní, údaje o poberaní dávok, údaje o finančných kontraktoch a údaje o profile splácania pohľadávok. Z Oznámenia zo 17.09.2021 adresované žalovanému vyplýva, že týmto právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanému, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku žalovaného na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154.
1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, čl. 8, § 132 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 ods. 1,2, § 153 ods. 1, § 137 CSP a konštatoval, že z predloženej Zmluvy o úvere je zrejmé, že sa jedná o formulárovú zmluvu vopred pripravenú právnym predchodcom žalobcu, ktorej obsah pred jej uzavretím žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv, a tak podlieha kontrole z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok a z hľadiska iných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Žaloba žalobcu podaná v predmetnej veci je žalobou na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP. Úspešne uplatnené právo na plnenie musí vyplývať z určitého právneho vzťahu medzi stranami sporu, teda medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom nezaplateného úveru z uzatvorenej Zmluvy, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným s poukazom na postúpenie pohľadávky. Článok 8 CSP stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť tvrdenia strán sporu je stanovená i v § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu za následok nepriaznivé rozhodnutie. V danom prípade je bremeno tvrdenia na žalobcovi, ktorý musí preukázať oprávnenosť ním uplatneného nároku. Už samotným úplným neopísaním rozhodujúcich skutočností a skutkového stavu v žalobe, ktoré je predpokladom unesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu, sa žalobca vystavuje neúspechu. Žalobca bol v súdenej veci vyzvaný na doplnenie skutkového odôvodnenia žaloby uznesením zo dňa 26.05.2023 s tým, že samotný žalovaný namietal, že z podanej žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom právny predchodca žalobcu započítal doteraz vykonané platby žalovaného. Právny zástupca žalobcu prevzal vyššie uvedené uznesenie dňa 07.06.2023, pričom požadované doplnenie bolo zo strany právneho zástupcu žalobcu doručené až dňa 18.09.2023, čo je po uplynutí stanovenej lehoty. Je zrejmé, že zo strany žalobcu došlo k nedodržaniu lehoty, stanovenej súdom na doplnenie skutkových tvrdení žaloby, a teda k nedodržaniu povinnosti stanovenej v ustanovení § 153 ods. 1 CSP, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Zo strany žalobcu nedodržaním stanovenej lehoty na doplnenie žaloby prostriedky procesného útoku uplatnené včas neboli, žalobca nekonal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Doplnenie bolo doručené deň pred nariadeným pojednávaním, toto tak nemohlo byť doručené žalovanému na vyjadrenie bez toho, aby bolo predmetné pojednávanie odročené. Z uvedených dôvodov súd na doplnenie predmetného skutkového odôvodnenia žaloby neprihliadol (§ 153 ods. 1 CSP). Je tiež potrebné konštatovať, že z doplnenia žaloby nie je žalovaná suma v rámci skutkového odôvodnenia žaloby špecifikovaná a konkretizovaná tak, aby z doplnenej žaloby bolo zrejmé, v akej výške boli realizované jednotlivé splátky zo strany žalovaných, ktorého dňa, v akej výške, z akej sumy a za aké obdobie si uplatňuje žalobca úrok z úveru, nie sú uvedené ďalšie prípadné nároky žalobcu, alebo iné skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku majú vplyv na konečnú výšku žalovanej sumy. Pokiaľ žalobca k žalobe, resp. k podaniu, ktorým doplnil žalobu, pripojil výpis z účtu, súd prvej inštancie poukázal na § 132 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa skutkového odôvodnenia žaloby sa nedá posúdiť, ako žalobca dospel k žalovanej sume a ktoré jednotlivé skutočnosti boli podstatné pre záver a ustálenie výšky žalovanej sumy. Je potrebné uviesť, že pokiaľ by súd na uvedené nebral zreteľ, týmto by bola žalovanej odňatá možnosť sa relevantne vyjadriť k nároku uplatnenému žalobcom. Pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda povinnosti uviesť svoje skutkové tvrdenia tak, aby z nich súd mohol vyvodiť, o čom má rozhodovať. Žalobca musí v žalobe jasne, stručne a zrozumiteľne uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie svojho subjektívneho práva v sporovom konaní. Opísanie rozhodujúcich skutočností má obsahovať samotná žaloba a nemožno ho nahrádzať odkazom na pripojenú listinu, ktorá má popisovať nárok po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva, nejde o vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní, ak v nej žalobca opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol
vymedzený predmet konania po skutkovej stránke, tak ako je predmet konania popísaný žalobcom v predmetnej veci (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26Cdo 593/2010). Povinnosťou súdu pritom nemôže byť z predložených listinných dokladov zisťovať, z čoho pozostáva žalovaná istina a ako sa žalobca k vyčísleniu svojej pohľadávky dopracoval. Naopak, bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť konkrétne skutočnosti, čo predstavuje jeho peňažnú pohľadávku a predložiť jej presné vyčíslenie tak, aby bolo zrejmé, ako k uplatnenej sume dospel. Žalobca si teda dostatočne nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, dôsledkom čoho je jeho neúspech vo veci samej. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností a za formuláciu žalobného petitu. Súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže (nesmie) však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej-ktorej žaloby v konkrétnom prípade. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadne špecifikácie žalovanej sumy, keď i žalobca dôvodne namietal, že zo žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom právny predchodca žalobcu započítal doteraz vykonané platby, súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nevyhodnocoval ďalšie predložené dôkazy a nevykonal ďalšie dokazovanie. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP žalobca (správne malo byť žalovaný - pozn.) mal vo veci úspech, a preto mu súd priznal právo na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je príliš formalistické a arbitrárne. Súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 26.05.2023 na odstránenie vád žaloby pod následkom odmietnutia podania. Ak súd považoval žalobu za obsahujúcu vady, ktoré neboli v lehote odstránené, správnym procesným postupom v zmysle § 129 ods. 3 CSP mal podanie odmietnuť. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku. Uplatnený nárok špecifikoval čo do právneho dôvodu a výšky ako nárok z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanému na základe úverovej zmluvy. Podporne zaslal so žalobou listinné dôkazy na preukázanie uplatneného nároku. Poukázal na vyjadrenie k odporu zo dňa 10.10.2022 a vyjadrenie zo dňa 15.03.2023. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 21.11.2019, čo uviedol v žalobe s prílohami, vrátane samotného vyhlásenia predčasnej splatnosti, s výzvou na úhradu a doručenkou preukazujúcou doručenie tejto výzvy žalovanému. Pred vyhlásením predčasnej splatnosti právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok výzvou označenou ako Tretia upomienka, ktorá bola s podacím hárkom taktiež súčasťou žaloby. Výpis z úverového účtu, ktorý obsahoval prehľad úhrad žalovaného a započítanie jednotlivých platieb na tie - ktoré položky, bol taktiež predložený spolu so žalobou, pričom v podaní zo dňa 14.09.2023 súdu podrobne objasnil spôsob započítavania platieb, s uvedením, že v tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok len na zaplatenie istiny, ktorá nebola žalovaným (v súlade so započítavaním platieb počas trvania úverového vzťahu) uhradená, spolu so zákonným úrokom z omeškania a riadnym úrokom. Uplatnený riadny úrok a jeho výpočet bol zrejmý zo žaloby a z podania zo dňa 04.08.2022. Skutočnosť, že žalovanému bol poskytnutý úver, nie je medzi stranami sporná, rovnako z odôvodnenia rozsudku, ods. 16, je zrejmé, že súd mal za preukázanú výšku úhrad žalovaného a výšku, v akej boli započítané dané platby na ich istinu a na úrok. Tieto skutočnosti žalovaný nerozporuje. Matematický výpočet žalovanej sumy bol teda súdu zrejmý, výška žalovaného nároku nie je sporná. Zamietnutie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena sa preto javí ako nelogické a arbitrárne. V predmetnom konaní predložil súdu všetky potrebné dôkazy, nárok dostatočne špecifikoval, a to ešte predtým, ako ho súd vyzval na doplnenie žaloby.
3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne , ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
5. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
6. Žalobca vo svojom odvolaní deklaroval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie založil na konštatovaní nesplnenia povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu ohľadne žalovaným vznesenej obrany, že z podanej žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom právny predchodca žalobcu započítal doteraz vykonané platby žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie sa z odôvodnenia žaloby, resp. ďalších podaní žalobcu nedá posúdiť, ako žalobca dospel k žalovanej sume a ktoré jednotlivé skutočnosti boli podstatné pre záver a ustálenie výšky žalovanej sumy s tým, že odkaz žalobcu na výpis z účtu, pripojený k žalobe, nie je v zmysle § 132 CSP postačujúci.
9. Odvolací súd sa s týmto posúdením veci stotožňuje.
10. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Právo súdu je v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
11. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutkový dej, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Opísaním rozhodujúcich skutočností v žalobe plní žalobca tiež svoju povinnosť tvrdenia. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Ak žalobca nesplní povinnosť pripojiť k žalobe písomné dôkazy, uloženú mu v § 79 ods. 2 OSP (pozn. teraz § 132 ods. 3 CSP), nie je to dôvodom k postupu podľa § 43 OSP (pozn. teraz § 128 a § 129 CSP) / uznesenie NS ČR, sp. zn. 23Cdo 4213/2010, publikované pod č. R 82/2011/.
12. V rozhodovanej veci sa odvolací súd po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca uplatnený nárok riadne nešpecifikoval a neuniesol tak bremeno tvrdenia.
13. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že z jeho žaloby a podaní zo dňa 10.10.2022 (vyjadrenie k odporu) a zo dňa 15.03.2023, ako i z podania zo dňa 14.09.2023 vyplýva jednoznačná špecifikácia žalovanej sumy v tom smere, že je z nej zrejmé, ako boli jednotlivé platby žalovaného započítavané na istinu úveru, poplatky, úroky, úroky z omeškania (vrátane špecifikácie aké poplatky boli žalovanej účtované
a na akom skutkovom základe, z akej sumy boli počítané úroky a úroky z omeškania, v akej sadzbe a za aké obdobie).
14. Uvedené tvrdenie žalobcu však nezodpovedá obsahu spisu. V žalobe žalobca vo vzťahu k výške žalovanej sumy 12.444,11 eur s úrokom 7,9 % ročne zo sumy 12.444,11 eur od 17.12.2019 do 25.09.2024, úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 12.444,11 eur od 17.12.2019 do zaplatenia uviedol len nasledovné: „ Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 12.444,11 eur spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil. Zároveň si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z nesplatenej istiny do dátumu konečnej splatnosti úveru.“ K žalobe pripojil o.i. prehľad splátok uhradených žalovaným (č.l. 54), avšak bez ďalšej špecifikácie či vysvetlenia. Na základe výzvy upomínacieho súdu na opravu uplatnených úrokov tak, aby žalobca vyčíslil úrok z istiny vo výške, ktorú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí s prihliadnutím na čiastočné úhrady žalovaného, započítané na úroky, ako aj doložil dokumenty, z ktorých vyčíslenie výsledných úrokov z istiny vyplýva, žalobca navrhol, aby mu súd priznal úrok v pevnej sume 2.741,70 eur. Uviedol, že „výška celkových nákladov spotrebiteľa predstavuje 6075,04 eur, z toho 327,20 eur poplatok za poskytnutie úveru a suma 5747, 84 eur predstavuje riadny úrok. Z platby žalovaného bola na riadny úrok započítaná suma 3.006,14 eur, čo vyplýva z predloženého výpisu z úverového účtu. Výška ním uplatňovaného riadneho úroku v konaní teda predstavuje 2.741,70 eur.“ Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, v rámci ktorého okrem iného namietal, že žalobca síce v žalobe uvádza, že si uplatňuje iba zostatok nesplatenej istiny, ale zo žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca započítal doteraz vykonané platby, a preto poukazuje na bezúročnosť úveru. Žalobca vo vyjadrení k odporu neuviedol žiadne skutočnosti, týkajúce sa výšky uplatňovaného nároku v súvislosti s vykonanými platbami zo strany žalovaného. Na pojednávaní dňa 22.02.2023 súd dospel k záveru, že je potrebné doplniť skutkové dôvody žaloby s poukazom na špecifikáciu žalovanej sumy. Uznesením zo dňa 26.05.2023, doručeným žalobcovi 07.06.2023, súd vyzval žalobcu, aby odstránil vady žaloby a doplnil ju tak, aby z doplnenej žaloby bola zrejmá špecifikácia žalovanej sumy - v akej výške boli realizované splátky zo strany žalovaného, ktorého dňa, aké jednotlivé poplatky si žalobca uplatňuje s uvedením ich výšky a splatnosti, v akej výške, z akej sumy a za aké obdobie si uplatňuje žalobca úrok z úveru, akým spôsobom boli započítané jednotlivé platby žalovaného, prípadne uviesť iné nároky, ktoré majú vplyv na konečnú výšku žalovanej sumy, v lehote 15 dní. Žalobca následne v podaní zo dňa 18.09.2023 opätovne zaslal súdu prvej inštancie prehľad platieb žalovaného, ktorý bol priložený k žalobe a vysvetlil, že z neho je možno vidieť aj rozpad konkrétnych platieb na jednotlivé položky - istina, úroky a poplatky, poistné. Započítanie platieb na tieto položky je zrejmé zo stĺpcov označených ako istina, úrok, suma sankčný úrok, poplatok za poskytnutie, suma poplatky a suma poistenie. V tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie istiny, ktorá nebola žalovaným uhradená (v súlade so započítavaním v zmysle vyššie uvedeného), spolu so zákonným úrokom z omeškania a zároveň si uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z nesplatenej istiny do dátumu konečnej splatnosti z úveru. Výška celkových nákladov spotrebiteľa predstavuje 6.075,04 eur, z toho 327,20 eur poplatok za poskytnutie úveru a suma 5.747, 84 eur predstavuje riadny úrok. Z platby žalovaného bola na riadny úrok započítaná suma 3.006,14 eur. Výška ním uplatňovaného riadneho úroku v konaní teda predstavuje 2.741,70 eur.
15. Z uvedeného vyplýva, že žalobca do dňa vyhlásenia tohto rozsudku odvolacieho súdu neposkytol základné skutkové tvrdenia (nevyhnutné pre rozhodnutie súdu) o tom, úver v akej výške bol žalovanému poskytnutý, v akej celkovej výške boli realizované splátky zo strany žalovaného a ktorého dňa (a v súvislosti s tým, kedy sa dostal žalovaný s plnením do omeškania), aká suma z týchto platieb bola započítaná na istinu úveru, v akej výške, z akej sumy a za aké obdobie si uplatňuje žalobca úrok z úveru vo vypočítanej sume 2.741,70 eur, v dôsledku čoho nie je možné preskúmať zákonnosť, správnosť a dôvodnosť ním uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy istiny 12.444,11 eur, úroku 2.741,70 eur a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 12.444,11 eur od 17.12.2019 do zaplatenia.
16. Pokiaľ žalobca odkazuje na svoje podanie zo dňa 18.09.2023, odvolací súd konštatuje, že toto bolo súdu prvej inštancie doručené takmer 2 mesiace po uplynutí sudcovskej lehoty stanovenej v uznesení zo dňa 26.05.2023, tesne pred pojednávaním súdu prvej inštancie (19.09.2023), a postupu súdu prvej
inštancie podľa § 153 ods. 2, 3 CSP, ktorý na dané podanie žalobcu neprihliadal, niet čo vytknúť. Naviac, pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ani toto podanie žalobcu neobsahuje základné skutkové tvrdenia, týkajúce sa výšky uplatnenej sumy (viď ods. 15 tohto rozsudku).
17. Podstata odvolacej námietky žalobcu teda spočíva len v tom, že súd prvej inštancie sám iniciatívne, z ním predložených dôkazov (konkrétne najmä z listiny označenej ako výpis z účtu) nevyvodil pre neho priaznivé skutkové zistenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci civilného sporového konania nemajú banky, resp. ich právni nástupcovia žiadne špecifické postavenie založené na prezumpcii správnosti a dôvodnosti nimi uplatňovaných nárokov a nimi predkladané výpisy z účtov, špecifikácie a interné doklady nemajú žiadnu vyššiu dôkaznú hodnotu. Tieto listiny samy osebe nepotvrdzujú správnosť v nich uvedených údajov, pretože závisia od správnosti údajov vstupných. Ak teda banka (alebo jej právny nástupca) vystupuje v postavení žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci peňažný nárok, tvrdiť a preukázať dôvodnosť svojho nároku. Nie je pritom (a ani nemôže byť) povinnosťou súdu ex offo preskúmavať listinné dôkazy predložené žalobcom a následne z nich vyvodzovať skutkové tvrdenia namiesto žalobcu. Odvolací súd v tomto smere pripomína, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
18. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania.
19. Na základe týchto skutočností, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
20.1 Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.
20.2 Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20.3 Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20.4 Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
20.5 Odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu a ktorému by patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a žiadne trovy odvolacieho konania mu preukázateľne ani nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).