Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/264/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Mazumis, s.r.o., so sídlom Veltlínska 12279/10, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 48 259 764, právne zastúpený: GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: R. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, X., právne zastúpený: JUDr. Ivan Mikloška, advokát so sídlom Y. XX, X., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -274 zo dňa 25. júna 2019,takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 30.5.2016 medzi O. X. ako predávajúcim a R. E. ako kupujúcim, ktorou sa previedlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX kat. územie X., obec Žilina, okres Žilina, a to k stavbe s. č. XXX postavenej na KNC parc. č. 1272/4, parcelám reg. „C" evidovaným na katastrálnej mape KNC parc. č. 1272/4 o výmere 334 m2 - zastavané plochy a nádvoria a KNC parc. č. 1272/10 o výmere 271 m2 - záhrady o veľkosti podielu 1/1, je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

2. Mal preukázané, že v čase vyhlásenia rozsudku žalobca ako veriteľ mal voči dlžníkovi O. X. pohľadávku nielen vymáhateľnú, ale aj vykonateľnú, právoplatne priznanú rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -150 zo dňa 23.3.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. zo dňa 27.2.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.2019 a ktorým bol O. X. zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 60.000 eur spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 40.000 eur od 28.3.2015 do zaplatenia, so 6 % úrokom ročne zo sumy 10.000 eur od 2.7.2015 do zaplatenia a so 6 % úrokom ročne zo sumy 10.000 eur od 29.8.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 200 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež mal preukázané uzavretie kúpnej zmluvy (uvedenej v bode 1 tohto odôvodnenia), ktorá bola zavkladovaná pod V 5327/2016 a žiadna zo strán nespochybnila jej platnosť a súd neplatnosť právneho úkonu nezistil. Zároveň konštatoval, že žalobca uplatnil svoj nárok v lehote podľa (ďalej len ). Má za to, že predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu veriteľa, nakoľko podľa predloženej inzercie obdobné nehnuteľnosti sa prevádzali za cenu cez 100.000 eur (iné od 165.000 eur do 255.000 eur). Hodnota stanovená znaleckým posudkom č. 146/2016 zo dňa 14.7.2016 bola vo výške 85.200 eur, z toho 46.283,35 eur hodnota stavieb a 38.283,35 eur pozemkov (64,25 eur/m2). Tento znalecký posudok bol síce vyhotovený

pre účely poskytnutia hypotekárneho úveru a záložnej zmluvy zadávateľa R. E. (žalovaný), avšak cena v tomto znaleckom posudku nebola stanovená porovnávacou metódou, a teda nemusel zohľadniť reálnu trhovú hodnotu porovnateľných nehnuteľností, nakoľko prioritne bola zohľadnená technická hodnota stavby znížená vzhľadom na koeficient stanovený metódou polohovej diferenciácie 0,968. Poukázal na to, že žiadne záložné právo do rozhodnutia súdu na nehnuteľnosti neviazlo. O spornosti hodnoty a ceny svedčí aj výrazné zníženie ceny 139.000 eur požadovanej 23.3.2016 na cenu 77.500 eur pri výhradnej zmluve 5.5.2016. Z vyjadrenia realitnej kancelárie síce vyplýva, že k zníženiu došlo z dôvodu dlhodobého nezáujmu, ale zníženie o 61.500 eur po 43 dňoch nie je možné považovať za dlhodobý nezáujem. Napokon kúpna cena dohodnutá v zmluve bola dodatkom č. 1 z 21.7.2016 znížená na 57.500 eur, teda o 59 %. Naviac, výsledná kúpna cena 57.500 eur predstavuje len 67 % hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom. Zároveň poukázal, že nebola predložená žiadna ponuka obdobnej nehnuteľnosti ponúkanej za zhruba rovnakú cenu a cena dosahovala úroveň 1-izbového bytu, hoci bolo predložených viacero inzerovaných ponúk vo výške 3-násobku ponukovej ceny. Žalovaný síce predložil ponuky iných kancelárií, avšak z nich vychádzalo najavo, že cena pozemkov sa ponúkala za cenu od 100 do 150 eur /m2, dokonca podľa ponúk pozemkov bola cena od 126,- eur/m2 do 170,- eur/m2 (85.000 eur/500 m2, 59.976 eur/476 m2), čo pri cene prevádzaného pozemku o výmere 605 m2 predstavuje cenu od 76.230 eur do 102.800 eur len za pozemok. Nehnuteľnosť síce bola zaťažená aj doživotným právom matky dlžníka, avšak táto ťarcha zanikla pred uzavretím kúpnej zmluvy. Naviac, aj v prípade predaja nehnuteľnosti za cenu podľa znaleckého posudku by mal veriteľ pomerne značnú možnosť uspokojenia prevažnej časti priznanej pohľadávky. Z tohto dôvodu nebola preukázaná proporcionalita medzi hodnotou prevádzanej nehnuteľnosti a kúpnou cenou, kde kúpna cena bola výrazne nižšia ako hodnota nehnuteľnosti. Konštatoval, že nemal preukázané, dokonca ani tvrdené žalovaným, že by dlžník mal iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť nároky žalobcu ako veriteľa. Hoci podľa judikatúry je dôkazné bremeno existencie majetku dlžníka na strane žalovaného, žalobcovi - veriteľovi postačuje tvrdenie, že dlžník nemá žiaden majetok a absenciu majetku dlžníka preukazujú aj dlhodobo vedené exekúcie na predmetnú nehnuteľnosť, ktoré by najmä z hľadiska proporcionality boli v exekučnom uspokojené skôr z iného majetku, príjmov či pohľadávok. Navyše, nemajetnosť bola konštatovaná nielen dlžníkom v jeho výpovedi, ale aj dlžníkom a žalovaným v dodatkoch ku kúpnym zmluvám. K úmyslu ukrátenia veriteľa poukázal predovšetkým na okolnosti prevodu a výpoveď svedka - dlžníka O. X.. Vyjadril sa, že takýto postup, prevod nehnuteľnosti za účelom „očistenia" od tiarch, mu ponúkla pri uzavretí výhradnej zmluvy o sprostredkovaní kúpy samotná realitná kancelária, ktorá by po vyplatení tiarch nehnuteľnosť ďalej previedla. Hoci tvrdil, že chcel uspokojiť žalobcu ako veriteľa, deklaroval takúto snahu aj vo vyhláseniach v dodatkoch ku kúpnej zmluve, jeho konanie tomu nenasvedčovalo, práve naopak, dochádzalo k znižovaniu kúpnej ceny a pri vyporiadavaní záväzkov bol žalobca opomenutý a viac prevládala snaha v plnom rozsahu uspokojiť nielen zabezpečených veriteľov, ale aj napríklad pohľadávku brata dlžníka bez akejkoľvek snahy o pomerné uspokojenie. Kupujúci bol jednoznačne blízka osoba sprostredkovateľa (TUreality, s.r.o.), jeho zamestnanec vedený aj na webovom sídle spoločnosti. Podľa výpovede dlžníka - svedka žalovaný mal byť zapísaný ako vlastník len dočasne, pokiaľ nedôjde k zániku tiarch do ďalšieho prevodu. Svedčí o tom aj to, že fakticky kúpna cena bola hradená nie kupujúcim z jeho prostriedkov, ale ju hradil Ing. R. K., alebo bola hradená z účtov TUreality, s.r.o. O tom, že kupujúci (žalovaný) zistil ponuku cez inzerciu a bol v rovnakom postavení ako iné osoby, nesvedčí ani to, že mal byť zverejnený ponukový inzerát, z ktorého nie je možné zistiť ani, či bol skutočne zverejnený a v ktorom čase. Preto tieto tvrdenia považoval za účelové, nakoľko sled úkonov poukazuje na koordinované a vzájomné konanie realitnej kancelárie a žalovaného. Je toho názoru, že dlžník v súčinnosti s konaním realitnej kancelárie konal v úmysle minimálne formou nepriameho úmyslu, teda že vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nie je rozhodné, či žalovaný mal jednoznačnú vedomosť o pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi, ale postačuje predpoklad vedomosti o tom, že mal dlžník veriteľov a či chcel priamo alebo nepriamo ukrátiť veriteľov. Ak boli dlhy v exekúcii zabezpečené záložným právom, je logické, že takýto dlh musel byť splnený, aby došlo k zániku záložného práva či zrušenia zákazu nakladať s nehnuteľnosťou. Takýto postup navrhla realitná kancelária, ktorej súčasťou bol aj žalovaný. Stanovenie kúpnej ceny nad rozsah zhruba zodpovedajúci výške dlhu znamenalo, že pri zaplatení zabezpečených pohľadávok neostane na úhradu prípadných iných záväzkov dlžníka. Ak mala byť nehnuteľnosť predaná po „očistení" od tiarch, musel kupujúci mať vedomosť, že prevodom vlastníckych práv na základe kúpnej zmluvy na cenu zhruba zodpovedajúcu hodnote zabezpečených záväzkov môže ukrátiť ostatných veriteľov, resp. že pri nemajetnosti predajcu im zabráni v uspokojení ich nárokov. Postavenie žalovaného a jeho vedomosť nemožno oddeliť od konania realitnej kancelárie, ktorej bol súčasťou, ktorá mu minimálne mala sprostredkovať kúpu a s ktorou koordinoval činnosť. Svedčí o tom

aj neskoršie zníženie kúpnej ceny po prevode formou dodatkov k zmluve, čo sa javí ako iracionálne vo vzťahu k predávajúcemu, ktorého mala realitná kancelária na základe výhradnej sprostredkovateľskej zmluvy zastupovať, avšak postupom skôr realizovala ochranu záujmov žalovaného. Preto má za to, že boli naplnené podmienky pre úspešné odporovanie právnemu úkonu a žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol v zmysle (ďalej len „").

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre účinné odporovanie právneho úkonu musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky. Je zarážajúce konštatovanie súdu, že v odporovacom konaní zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnosti ukrátenia veriteľa a o dostatočnej solventnosti dlžníka žalovanú tretiu osobu, ktorá mala mať z odporovaného právneho úkonu prospech. Opačný názor bol vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v uznesení Ústavného súdu SR -9. Má za to, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu veriteľa, je nepochybne na strane žalobcu. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku nepredložil žiaden dôkaz, ani nenavrhol súdu vykonanie dôkazu, ktorý by relevantným spôsobom preukázal, že dlžník je v čase rozhodovania súdu insolventný, resp. nie je schopný uhradiť svoje záväzky voči žalobcovi. Právny názor súdu prvej inštancie vychádza výlučne z tvrdenia dlžníka, čo majú preukazovať aj dlhodobo vedené exekúcie voči dlžníkovi. Teda vychádzal zo situácie v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy a nie v čase rozhodovania. V rozsudku absolútne absentuje odôvodnenie súdu, z ktorého by bolo zrejmé, akým spôsobom a na základe akých skutočností dospel k záveru, že dlžník O. X. pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným mal úmysel ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. Je nepochybné, že v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola sporná, dlžník pohľadávku popieral, resp. rozporoval. Dlžník predajom nehnuteľnosti mal snahu vysporiadať svoje záväzky z exekúcií vedených proti jeho osobe, ktoré boli žalovanému ako kupujúcemu známe a k úhrade týchto záväzkov z výťažku z kúpnej ceny nepochybne došlo. Tiež z výpovede svedka vyplynulo, že navrhol žalobcovi ako svojmu veriteľovi alternatívu, že svoj dlh splatí tak, že predá predmetné nehnuteľnosti, z výťažku kúpnej ceny uspokojí svojich veriteľov, ktorí svoje pohľadávky vymáhali prostredníctvom súdnych exekútorov a k prevádzaným nehnuteľnostiam mali zriadené exekučné záložné právo. Dlžník okrem sprostredkovateľa TUreality, s.r.o. oslovil s ponukou na predaj aj iné realitné kancelárie, avšak bez úspechu. Pokiaľ ide o vedomosť žalovaného o úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, tak tomuto boli známe záväzky dlžníka viažuce sa na prevádzané nehnuteľnosti a tieto boli plne a riadne aj uspokojené z výťažku z kúpnej ceny, avšak o akomsi záväzku dlžníka voči žalobcovi, resp. ďalším veriteľom z dostupných zdrojov a ani pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nevedel a nemohol vedieť. Predovšetkým žalobca v čase podania svojej žaloby o zaplatení 60.000 eur voči dlžníkovi zo dňa 6.11.2015 mal si zabezpečiť, aby prípadný výkon rozhodnutia nebol ohrozený, nariadením predbežného opatrenia podľa platného v čase podania žaloby. Žiadna poznámka týkajúca sa pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi nevyplynula v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy z príslušného listu vlastníctva a žalovaný bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy dobromyseľný, s vedomosťou existencie záväzkov dlžníka vyplývajúcich z príslušného listu vlastníctva. Súd prvej inštancie ani v bode 58 neobjasnil žiadnym spôsobom, ako o záväzkoch dlžníka mal a mohol vedieť. Kúpna cena bola určená v zmysle kúpnej zmluvy práve na úhradu tých pohľadávok, ktoré boli zabezpečené vo vzťahu k prevádzaným nehnuteľnostiam, teda úmyslom zmluvných strán pri uzatváraní kúpnej zmluvy bolo práve vysporiadať záväzky dlžníka a nie zmariť ich uspokojenie. Pokiaľ súd spochybnil hodnotu nehnuteľností tvoriacich predmet kúpnej zmluvy, ide o akési ničím nepodložené výpočty, pričom hodnota nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom, avšak súd objektivitu uvedeného posudku spochybnil bez akéhokoľvek objektívneho odborného stanoviska. Súd prvého stupňa zároveň spochybňuje fakticky uhradenú kúpnu cenu zo strany žalovaného, pričom vychádza z predložených pokladničných dokladov, z ktorých vyplýva, že úhrady realizoval Ing. K., avšak dlžník nijakým spôsobom nespochybnil uvedené platby účinné na vysporiadanie jeho záväzkov a realizáciu týchto platieb akceptoval ako úhradu kúpnej ceny. Je absolútne irelevantné na posúdenie vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu, kto kúpnu cenu určenú na vysporiadanie záväzkov dlžníka uhradil. Žalobca na túto skutočnosť navrhol vypočuť ako svedka Ing. K., k čomu sa žalovaný pripojil, avšak súd tento návrh neakceptoval. Súd akýmsi nepochopiteľným spôsobom prejudikoval právne postavenie žalovaného ako blízkej osoby sprostredkovateľa. Žalovaný je externým spolupracovníkom spoločnosti TUreality, s.r.o. v ekonomickej oblasti, nie je členom štatutárneho orgánu, jeho prokuristom ani spoločníkom, teda v zmysle zákona nie je blízkou osobou. Konštrukcia súdu, že kúpa nehnuteľností mala mať špekulatívny charakter, vychádza výlučne z tvrdenia dlžníka ako svedka a nie z reálneho

stavu. Nehnuteľnosť žalovaný dodnes vlastní a vykonáva na nej kompletnú rekonštrukciu so zámerom po ukončení prác sa do nej nasťahovať. Má za to, že nebolo preukázané ukrátenie veriteľa, nebol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a nebola preukázaná ani vedomosť žalovaného o úmysle ukrátiť svojho veriteľa, a preto neboli splnené podmienky pre účinné odporovanie právneho úkonu. Navrhuje rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že nesúhlasí s celým znením odvolania. Pokiaľ ide o ukrátenie veriteľa a dôkazné bremeno v tejto otázke, má za to, že aj posúdenie tejto právnej otázky v akomkoľvek smere by nemalo vplyv na výrokovú časť rozsudku, nakoľko skutkové okolnosti a dôkazné prostriedky bez akýchkoľvek pochybností preukázali splnenie predmetnej podmienky. Žalovaný absolútne ignoruje základné právno-procesné východisko negatívnej dôkaznej teórie. Žalobca počas celého konania tvrdil, že po prevode nehnuteľností dlžník nedisponuje žiadnym iným majetkom, z ktorého by sa mohol uspokojiť. Navyše, judikovaná pohľadávka nebola do dnešného dňa ani len čiastočne uspokojená. Je nepredstaviteľné, ako by mal žalobca preukazovať neexistenciu ďalšieho majetku dlžníka, pričom práve žalovaný v rámci jeho procesnej obrany by mal preukázať opak, že dlžník disponoval nejakým majetkom. Poukázal na výpoveď svedka - dlžníka. Z dokazovania je zrejmé, že dlžník iba účelovo naťahoval komunikáciu, pričom nepochybným výsledkom bolo, že do dnešného dňa mu neuhradil ani len euro a navyše previedol jediné aktívum nehnuteľností na žalovaného napriek tomu, že žalobca niekoľkokrát preukázateľne navrhoval, aby nehnuteľnosti boli prostriedkom na vysporiadanie pohľadávky žalobcu, ako aj pohľadávok tretích osôb. Žalovaný počas celého konania nepredložil ani len náznak toho, že by dlžník, či už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy alebo v čase meritórneho rozhodovania súdu, vlastnil akýkoľvek majetok, a to v zmysle negatívnej dôkaznej teórie. On s dlžníkom neustále komunikoval a navrhoval mu rôzne alternatívy a je evidentné, že dlžník nebol počas obdobia približne 2 rokov schopný vykonať ani len relevantný náznak na vysporiadanie pohľadávky. O nejakej snahe dlžníka spomínanej žalovaným v odvolaní nemôže byť ani reč, pretože skutočné konanie dlžníka v zhode so žalovaným vyvracia akúkoľvek snahu vysporiadať alebo uhradiť pohľadávku žalobcu. Dlžník nikdy pohľadávku žalobcu nerozporoval, iba rozporoval platnosť zmeniek, ktoré zabezpečovali jeho pohľadávku. V celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, kde jasne uviedol, že postačí, ak bude žalobca tvrdiť a dokáže, že druhá strana musela v čase právneho úkonu vedieť, že dlžník má aspoň jednu nesplatenú pohľadávku a že dlžník voči nej urobil právny úkon v úmysle zmariť jej uspokojenie. V zmysle platnej judikatúry postačuje aj nepriamy úmysel. Žalovaný v rámci konania nepreukázal, že nehnuteľnosti dlžník reálne inzeroval, teda že ich ponúkal na predaj v rámci štandardného procesu trhového predaja. Takisto kúpna cena za nehnuteľnosti dojednaná v zmluve nezodpovedala trhovej cene. Rozhodujúcou skutočnosťou pre účely dokazovania v tomto konaní bola aj samotná svedecká výpoveď dlžníka. Poukázal na screen shoty, z ktorých je nespochybniteľné, že v rámci web stránok TUreality, s.r.o. priamo žalovaný figuruje ako manažér účtovného oddelenia realitnej kancelárie TUreality, s.r.o. (t. j. zástupcu dlžníka). Rovnako aj Ing. R. K. uvedený na vkladoch, ktorými sa uhradili exekúcie dlžníka, je z pohľadu kontaktných informácií na predmetných screen shotoch uvedený prakticky ako člen alebo spolupracovník realitnej kancelárie TUreality. Teda bolo preukázané, že konanie žalovaného a dlžníka bolo v úplnej zhode. Z jednotlivých exekúcií a problémov spojených s dlžníkom a pri určení absolútnej neadekvátnej ceny nehnuteľnosti mal žalovaný bez akýchkoľvek pochybností vedieť, že tým očividne ukrátia aj iného veriteľa. Navyše, ako aj z dokazovania vyplynulo, žalovaný do meritórneho rozhodnutia dokonca ani nepreukázal, či aj zostávajúca časť kúpnej ceny bola vôbec uhradená. Výsluch svedka - dlžníka je ten najrelevantnejší dôkazný prostriedok z hľadiska splnenia podmienok na odporovanie právneho úkonu a tento vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil mnohé skutočnosti svedčiace v neprospech konania žalovaného. Navyše poukázal na to, že žalovaný nemal plný záujem sa brániť aj na ústnych pojednávaniach a uviesť všetky skutočnosti autenticky tak, ako ich osobne vnímal a zažil vo vzťahu k predmetu tohto súdneho konania a pojednávaní sa zúčastňoval iba jeho právny zástupca. Z dokazovania je zrejmé, že žalovaný bol priamo spriaznený s realitnou kanceláriou TUreality, ktorá zastupovala dlžníka a celý účelový proces prevodu nehnuteľností vymyslela a uskutočnila. Žalovaný zo skutočností preukázaných v konaní musel mať bez ďalšieho zrejmú vedomosť o tom, že dlžník je abnormálne zadĺžený a môže mať aj viacerých veriteľov. Vychádzať iba zo zápisov, ktoré sú uvedené na príslušnom liste vlastníctva a nebrať vôbec do úvahy aj ďalšie okolnosti, je nesplnením si ani tej minimálnej miery náležitej starostlivosti. Avšak konanie a evidentné prepojenie medzi dlžníkom a žalovaným preukazuje, že celá transakcia bola účelová. Navrhuje odvolanie žalovaného zamietnuť, rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

5. Žalovaný v replike, pokiaľ žalobca vo vyjadrení sa snažil preniesť dôkazné bremeno na preukázanie existencie/neexistencie majetku dlžníka na žalovaného má za to, že uvedený názor je nepochybne v rozpore s , pričom dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní preukázaná. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Žalobca na preukázanie nemajetnosti dlžníka v konaní absolútne nepredložil žiaden dôkaz a jeho nemajetnosť odvodzuje výlučne z výpovede dlžníka ako svedka. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. ten, kto odporuje právnemu úkonu, musí tvrdiť a dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Žalobca do dnešného dňa nepreukázal, že by sa na základe exekučného titulu domáhal zaplatenia svojej pohľadávky priamo voči dlžníkovi v exekučnom konaní. Východisko tzv. negatívnej dôkaznej teórie, z ktorej vychádza žalobca, je nepochybne možné prelomiť zistením majetkového stavu dlžníka v rámci exekučného konania, prípadne konkurzného konania voči dlžníkovi. Pre posúdenie nároku nie je rozhodujúce, či dlžník mal záujem žalobcu ako svojho veriteľa uzatvorením kúpnej zmluvy ukrátiť, ale či žalovaný o tomto úmysle dlžníka vedel, alebo mohol vedieť. Dlžník žalovaného neinformoval o svojich iných záväzkoch, čo uviedol aj na pojednávaní. Rovnako nebolo preukázané, že žalovaný o nepriamom úmysle dlžníka vedel, alebo mohol vedieť. Namietal tvrdenie žalobcu v rámci uvedeného bodu odvolania, že dlžník reálne inzeroval, teda nehnuteľnosti ponúkal na predaj v rámci štandardného procesu trhového predaja. Ako dôkaz predložil zmluvu o sprostredkovaní uzatvorenom medzi dlžníkom a sprostredkovateľom TUreality1, s.r.o., predložil potvrdenie z webovej stránky sprostredkovateľa o zverejnení ponuky na predaj, ako i zmluvu o rezervovaní uzatvorenú so záujemcom Róbertom Paškom, ktorý však od uvedenej zmluvy následne odstúpil. Nepopieral, že je osobou spolupracujúcou na základe obchodnej zmluvy so spoločnosťou TUreality, s.r.o., avšak rozhodne popiera tvrdenia žalobcu, že jeho konanie a konanie dlžníka bolo v úplnej zhode. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

6. Žalobca v duplike, pokiaľ žalovaný v replike poukazoval na uviedol, že opomenul ďalší základný princíp rovnosti sporových strán zakotvených v v spojení s (kontradiktórnosť), z čoho vychádza celá argumentácia a úvaha žalobcu. Podstatou negatívnej dôkaznej teórie je, že je absolútne nemožné, aby niekto dokazoval niečo, čo neexistuje. Žalovaný absolútne opomína v rozpore s a 9 , že v prípade, ak žalovaná strana uvádza protichodné tvrdenia, tak aj stranu žalovaných zaťažuje bremeno dôkazu, pretože je nemysliteľné, aby v rámci rovnosti zbraní a kontradiktórnosti jedna zo strán sporu nemusela svoje tvrdenia podložiť relevantným dôkazným prostriedkom. V tom čase nemal žiadnu možnosť dokázať nemajetnosť dlžníka, pretože nebolo možné dokázať ani majetnosť dlžníka. Sám dlžník vo svojej výpovedi uviedol, že nedisponuje peňažnými prostriedkami a navyše, do dátumu tejto dupliky dlžník neuspokojil pohľadávku. Žalobca nemal žiadnu možnosť v tom čase relevantne preukázať niečo, čo neexistuje. Navyše, žalovaný spomenul potrebu preukazovania majetnosti až vo svojej záverečnej reči, čo je potrebné považovať za absolútne oneskorenú procesnú obranu žalovaného v rovine ustanovenia a prakticky je potrebné ju odmietnuť ako neúčinnú. Až následne v odvolacom konaní rozvádza svoju argumentáciu, čo by v rovine malo byť odmietnuté. V odvolaní poukázal na rozhodnutie NS SR , pričom zo skutkového hľadiska je absolútne neaplikovateľné, pretože v uvedenom prípade tohto osobitného konania v rámci dokazovania na súde vyplynulo, že príslušnému dlžníkovi bola uhradená zostávajúca kúpna cena 500.000,- Sk, pričom pohľadávka žalobcu, pre ktorú bol úkon odporovaný, bola vo výške iba 150.000,- Sk. Žaloba v tomto konaní však bola zamietnutá hlavne z iných právnych dôvodov. Pokiaľ ide o úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, poukazuje na svoju argumentáciu vo vyjadrení k odvolaniu a trvá na nej. Je nepredstaviteľné, aby žalobca musel preukazovať vnútorný stav dlžníka alebo žalovaného, a preto judikatúra súdov požaduje, aby zo samotných okolností spojených s odporovaným právnym úkonom bolo preukázateľné, že takýto úmysel mal byť žalovanému zrejmý. V súdnom spise sa nenachádza jasný dôkaz, že inzerát sa na web stránke TUreality skutočne nachádzal. Navyše, zavesenie jediného inzerátu na web stránke jednej realitnej kancelárie je v rozpore s každodennou praxou realitných kancelárií, pretože tieto na zvýšenie úspešnosti predaja a počtu záujemcov vždy inzerujú reality na tých najväčších realitných web portáloch, čo sa však neuskutočnilo. Rovnako aj finálne oficiálne uhradenie kúpnej ceny preukazuje, že uhradená časť kúpnej ceny absolútne nezodpovedá trhovej a ani znaleckej hodnote. Navrhuje rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie

v intenciách ustanovenia a a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

8. Žalovaný v odvolaní namietal, že nebolo preukázané ukrátenie veriteľa, nebol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a nebola preukázaná ani vedomosť žalovaného o úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov (ukrátenie veriteľa náležite odôvodnil v bodoch 52., 54. a 55, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v bode 56. a vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa v bodoch 57. a 58.), v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti ( ).

9. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, tak odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že veriteľ uplatňujúci odporovateľnosť je povinný tvrdiť a preukázať, že dlžníkov odporovaný právny úkon objektívne skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a že v dôsledku tohto úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, čo má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť odporovaného úkonu by sa z tohto majetku uspokojil. Na preukázanie uvedeného žalobca označil jednak kúpnu zmluvu, ktorá je predmetom konania a v nej dohodnutá nevýhodná kúpna cena, výsluch svedka - dlžníka O. X., ktorý potvrdil svoju nemajetnosť a preukazovali to i dlhodobo vedené exekúcie proti dlžníkovi. Žalobca nemohol predložiť nejaký iný dôkaz o neexistujúcom majetku dlžníka. Žalovaný však na preukázanie opaku skutočností vyplývajúcich z uvedených dôkazov nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy, súdu žiadne dôkazy nepredložil a ani netvrdil nejaký konkrétny majetok, ktorý by mal dlžník vlastniť.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v bode 57. odôvodnenia, že nemal preukázanú proporcionalitu medzi hodnotou prevádzanej nehnuteľnosti a kúpnou cenou. Súd prvej inštancie nevyslovil nesprávnosť znaleckého posudku č. 146/2016 znalkyňou Ing. Zuzanou Ponechalovou, ale iba konštatoval, že všeobecná hodnota nehnuteľností nebola stanovená porovnávacou metódou, a preto nemusela byť zohľadnená reálna trhová hodnota porovnateľných nehnuteľností. Teda znaleckým posudkom nebola stanovená trhová hodnota nehnuteľností. Právve naopak predloženými ponukami iných realitných kancelárii bola preukázaná trhová hodnota podobných nehnuteľností v danej lokalite a v danom čase omnoho vyššia ako bola stanovená všeobecná hodnota znaleckým posudkom.

11. Pokiaľ ide o úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, z dokazovania je možné prijať záver, že dlžník konal minimálne formou nepriameho úmyslu a bol uzrozumený, že tak dohodnutou kúpnou cenou môže spôsobiť, že pohľadávka žalobcu nebude uspokojená. Dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosti pokrývala predovšetkým dlhy dlžníka, ktoré boli zapísané ako ťarchy na liste vlastníctva. Z výsluchu svedka - dlžníka, ako aj celého postupu pri realizácii predaja nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie je evidentné, že kúpna cena bola dohodnutá predovšetkým, aby boli uspokojené pohľadávky veriteľov, ktorým svedčil zápis na liste vlastníctva v časti tiarch. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa je daný aj tým, že tento vedel o svojom dlhu voči žalobcovi, sám potvrdil, že s ním rokoval o možnosti úhrady tohto dlhu, napriek tomu previedol nehnuteľnosti na tretiu osobu za neadekvátnu cenu.

12. Vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa je psychickým stavom (podobne ako napr. dobrá viera). To znamená, že sama o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť. Žalovaný bol personálne prepojený s realitnou kanceláriou, ktorá zabezpečovala predaj nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka, dlžník ako svedok potvrdil, že daný postup bol navrhovaný realitnou kanceláriou, aby došlo k „očisteniu" nehnuteľností a takto sa tieto mohli ďalej predávať. Svedok taktiež potvrdil, že k predaju nehnuteľností pristúpil z dôvodu zaplatenia svojich dlhov, čo bolo tiež realitnej kancelárii známe a keďže žalovaný bol s touto realitnou kanceláriou personálne prepojený, bola známa skutočnosť, že predajca má dlhy a nehnuteľnosti sa

prevádzajú na jeho osobu za účelom odstránenia tiarch evidovaných na liste vlastníctva, aby sa mohli nehnuteľnosti ďalej ponúkať na predaj. Svedčí tomu aj skutočnosť, že nebolo preukázané, že realitná kancelária riadnym spôsobom inzerovala predaj nehnuteľností na internete.

13. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane závislého výroku o trovách konania, pri ktorom správne aplikoval zásadu úspechu v konaní podľa potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa aplikujúc ustanovenie , keď v odvolacom konaní mal plný úspech žalobca. Z týchto dôvodov priznal žalobcovi proti žalovanému

- odvolateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )