Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/60/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu: Peter Anjel, nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, S. Y., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., za ktorú koná JUDr. Jozef Beňo, PhD., konateľ a advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia č. 93, Poprad, proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: KM-OLVS-265/2017/OPK zo dňa 08.22.2017, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra SR č.: KM-OLVS-265/2017/OPK-MVSR zo dňa 08.11.2017, ako aj rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č.: KRPZ-KE-VO2-199-030/2015- PS zo dňa 01.08.2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalované Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím č.: KM-OLVS-265/2017/OPK-MVSR zo dňa 08.11.2017 v zastúpení prezidenta Policajného zboru gen. PaedDr. U. K., ako príslušný orgán podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), oprávnený konať a rozhodnúť podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 23 ods. 1 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 39/2015 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR v znení neskorších predpisov posúdil odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č.: KRPZ-KE-VO2-199-030/2015-PS zo dňa 01.08.2017 (ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým bývalému policajtovi C. Z., nar. XX.XX.XXXX (t.j. žalobcovi v tomto preskúmavacom konaní), naposledy služobne zaradenému vo funkcii starší referent jednotky zvláštnych činností pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, podľa a , a , v súlade s a o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia“) a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o sociálnom poistení“) nebola priznaná náhrada za bolesť vo výške 858,00 Eur, zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že v jeho výrokovej časti text: „Podľa , , a §

23 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "“) v súlade s a o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/200č Z. z.“) a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).“ nahradil textom: „Podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v súlade s a o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).“ 2. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa žalobcovi nebola priznaná náhrada za bolesť vo výške 858,00 Eur za úraz, ku ktorému malo dôjsť dňa 05.02.2015 v čase okolo 21.35 hod. v obci Y. v rodinnom dome č. XXX pri služobnom zákroku proti osobe, ktorá s dvoma nožmi v rukách útočila na zasahujúcich policajtov, ktorí boli nútení použiť strelnú zbraň, v dôsledku čoho mal žalobca podľa lekárskeho posudku o bolestnom vypracovaného MUDr. G. Ď. utrpieť poškodenie sluchu - akutraumu s dočasnou neschopnosťou na výkon štátnej služby v čase od 06.02.2015 do 30.06.2015 vrátane. Nárok na predmetnú dávku úrazového zabezpečenia bol posúdený prvostupňovým orgánom podľa a to na základe žiadosti, ktorú žalobca doručil správnemu orgánu prvého stupňa dňa 11.07.2017. 3. Po doručení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu proti nemu podal včas odvolanie (žalovanému doručené dňa 24.08.2017), v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zisteným skutkovým stavom ako aj s príslušnými procesnými predpismi, pretože správny orgán prvého stupňa mu neumožnil sa vo veci pred vydaním rozhodnutia vyjadriť. Následne citoval , prvá veta a , , a správneho poriadku. Ďalej konštatoval, že skutkový stav, na základe ktorého mal prvostupňový orgán dospieť k záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, je nepreukázaný a nesprávne zistený, pretože ide o jednostranné a subjektívne tvrdenie správneho orgánu. Tvrdil, že prvostupňový orgán porušil právo účasti na procesných úkonoch tým, že ho o ich vykonaní zásadne neinformoval. Uvedené tvrdenie oprel o skutočnosť, že účasť na procesnom úkone, možnosť klásť svedkom otázky, konfrontovať sa s nimi pred konajúcim orgánom je neodňateľným právom každého účastníka konania. Ďalej uviedol, že trvá na svojom stanovisku vyplývajúcom z úradného záznamu z 13.02.2015 (č. KRPZ-KE-OPP2-98-001/2015) a v tej súvislosti nepripúšťa nesplnenie oznamovacej povinnosti, pretože pociťovanie tlaku v ľavom uchu, pískanie a šumenie silnej intenzity oznámil osobne veliteľovi PPÚ OPP KR PZ v Košiciach pplk. Mgr. F. I. (ďalej len „veliteľ PPÚ“) a následne zástupcovi veliteľa PPÚ OPP KR PZ v Košiciach mjr. Ing. C. X. (ďalej len „zástupca veliteľa PPÚ“), ktorý túto skutočnosť potvrdil aj vo svojom úradnom zázname. Napriek pociťovaniu bolesti, o vlastnom zranení pred odborným vyšetrením nevedel vzhľadom k tomu, že aj odborný lekár mohol zranenie diagnostikovať až na základe odborného vyšetrenia. Poukázal aj na skutočnosť, že samotné oneskorenie hlásenia úrazu nepotvrdzuje, že tento úraz sa nestal. Taktiež nevykonanie dychovej skúšky na zistenie alkoholu nevylučuje existenciu úrazu tak, ako je to uvedené v jeho úradnom zázname. Ďalej vysvetlil, že použitie chráničov sluchu by neumožňovalo potrebné vyjednávanie s páchateľom, ktorý sa zabarikádoval v dome. Okolnosti vzniku úrazu a ohlásenie úrazu opísal tak, že dňa 05.02.2015 približne o 21.30 hod. bol vykonaný služobný zákrok proti podozrivej osobe a v ten istý deň po zákroku, v čase o 23.15 hod. v zasadačke PPÚ OPP KR PZ v Košiciach oznámil priamo osobne veliteľovi PPÚ pískanie a šumenie v ľavom uchu a o niekoľko sekúnd na chodbe bola táto skutočnosť oznámená zástupcovi veliteľa PPÚ, pričom ho nikto nevyzval na vykonanie skúšky na zistenie alkoholu. Dňa 06.02.2015 v ranných hodinách navštívil všeobecného lekára MUDr. U., ktorý odporučil odborné vyšetrenie. Doplnil, že dňa 10.02.2015 absolvoval odborné vyšetrenie, kde bolo zistené poškodenie sluchu a dňa 11.02.2015 bol hospitalizovaný. Dňa 10.02.2015 telefonicky oznámil zástupcovi veliteľa PPÚ závery lekárskeho vyšetrenia a informoval ho aj o nutnosti hospitalizácie. V ďalšej časti odvolania citoval a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v

znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o štátnej službe policajtov“) a namietal, že služobnému úradu sa nepodarilo preukázať, že k úrazu došlo mimo služobného zákroku a z tohto dôvodu sa preto zodpovednosti za tento úraz nemôže zbaviť. Upozornil aj na dĺžku trvania konania o jeho nároku, pretože k úrazu došlo 05.02.2015 a k jeho prerokovaniu komisiou došlo až dňa 21.06.2016, pričom rozhodnutie vydané nebolo. Vo vzťahu k tejto skutočnosti citoval § 49 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku a namietal, že prvostupňový orgán nerozhodol o jeho nároku v primeranej lehote a bez toho, aby ho o nemožnosti rozhodnúť v zákonnej lehote upovedomil. V závere odvolania žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil. 4. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správny orgán prvého stupňa v rámci autoremedúry odvolaniu žalobcu nevyhovel, pretože pre takýto postup nezistil žiadne dôvody. Odvolanie spolu so svojím stanoviskom, napadnutým rozhodnutím a ďalším súvisiacim spisovým materiálom postúpil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu a o tejto skutočnosti upovedomil aj žalobcu. V rámci odvolacieho konania bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa posúdené v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bol preskúmavaný súvisiaci spisový materiál a po vyhodnotení dôkazov a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti žalovaný dospel k záveru, že žalobca dňa 05.02.2015 v čase od 07.00 hod. do 23.00 hod., v pôsobnosti JZČ PPÚ OPP KR PZ v Košiciach vykonával plánovanú službu, pri výkone ktorej v čase 21.35 hod. v obci Y. v rodinnom dome č. XXX pri služobnom zákroku proti osobe, ktorá s dvoma nožmi v rukách útočila na zasahujúcich policajtov (ktorí boli nútení použiť strelnú zbraň), mal podľa lekárskeho posudku o bolestnom vypracovaného MUDr. G. Ď. utrpieť poškodenie sluchu - akutraumu s dočasnou neschopnosťou na výkon štátnej služby v čase od 06.02.2015 do 30.06.2015. Žalobca sa k vzniku úrazu, jeho príčinám a okolnostiam, za ktorých k nemu došlo, ako aj k ďalším skutočnostiam písomne vyjadril v úradnom zázname z 12.02.2015, z ktorého vyplýva, že uvedeného dňa v čase o 07.30 hod. riadne nastúpil do plánovanej služby, v ktorej pokračoval plynule aj po 15.30 hod. a to účasťou v taktickom zásahovom tíme v obce Y. z dôvodu vykonania služobného zákroku. Počas zákroku zo strany zadržiavanej osoby došlo k útoku na policajtov PPÚ, ktorí proti nej následne použili služobné strelné zbrane, pričom v budove rodinného domu padlo celkovo 6 výstrelov. Žalobca sa v čase výstrelov nachádzal vo vzdialenosti približne do jedného metra od miesta streľby. Po ukončení služobného zákroku si uvedomil, že v ľavom uchu pociťuje tlak, pískanie a šumenie silnej intenzity, čo pred zákrokom nepociťoval. Tvrdil, že túto skutočnosť v čase asi o 23.15 hod. oznámil v zasadačke útvaru PPÚ priamo veliteľovi a tiež jeho zástupcovi. Nasledujúci pracovný deň vzhľadom na niekoľko dní pretrvávajúci syndróm ochorenia dýchacieho ústrojenstva navštívil MUDr. U., ktorý určil jeho práceneschopnosť. Doplnil, že súčasne tomuto lekárovi oznámil zdravotné ťažkosti vyplývajúce z predmetného služobného zákroku a požiadal ho o vystavenie výmenného lístka aj na odborné vyšetrenie. Vzhľadom k aktuálnemu zdravotnému stavu odborné vyšetrenie absolvoval až dňa 10.02.2015 v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku, kde špecializovaný lekár na základe vykonaných vyšetrení odporučil hospitalizáciu a začatie liečby pre poškodenie sluchu (akutrauma) z dôvodu pôsobenia nadmerného hluku počas služobného zákroku. U žalobcu tak bola začatá infúzna a lokálna kortikosteroidná liečba. V závere úradného záznamu žalobca uviedol, že tento bol spracovaný a zaslaný elektronicky a v spisovom materiáli sa nachádza žalobcom nepodpísaná kópia. K tomuto úradnému záznamu podal písomné vyjadrenie formou úradného záznamu z 13.02.2015 č. KPPZ-KE-OPP-98-003/2015 aj veliteľ jednotky policajných akcií kpt. Ing. Š. C., ako aj zástupca veliteľa PPÚ v úradnom zázname z 13.02.2015 č. KRPZ-KE-OPP2-98-002/2015. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu vychádzal aj z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti ( N 857725) vystaveného všeobecným lekárom pre dospelých MUDr. Š. U. a záverov škodovej komisie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, ktorá na podklade zistených skutočností deklarovaných v správe o poškodení zdravia (č. KRPZ-KE-VO2-199-009/2015-PS) dospela dňa 21.01.2016 k záveru, že služobný úrad za prešetrované poškodenie zdravia žalobcu nenesie zodpovednosť. Škodová komisia svoj úsudok oprela o skutočnosť, že žalobca neohlásil úraz, preto služobný úrad nemohol objektívne prešetriť príčinu a okolnosti jeho vzniku a následne kvalifikovať úraz, ako úraz pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním alebo úraz pre výkon služby, za ktorý by mal služobný úrad niesť zodpovednosť. Podľa posúdenia veci komisiou tak nebola splnená podmienka pre kvalifikovanie úrazu v zmysle § 174 zákona o štátnej službe policajtov a nie je preto ani dôvod určovať rozsah zodpovednosti služobného úradu. Podľa názoru škodovej komisie si žalobca riadne nesplnil povinnosť bezodkladne ohlásiť úraz, čím zmaril riadne a objektívne vyšetrenie škodovej udalosti a vzhľadom aj na ďalšie zistené skutočnosti bolo preukázané, že v čase služobného zákroku sa nenachádzal v prvej línii zasahujúcich policajtov a nepoužil osobné ochranné služobné prostriedky na ochranu sluchu. Z týchto dôvodov preto senát predmetnej komisie vyslovil záver, že služobný úrad nenesie zodpovednosť za poškodenie zdravia

žalobcu. Napriek výsledkom šetrenia úrazu žalobca písomnou žiadosťou, doručenou dňa 11.07.2017 na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, požiadal o priznanie dávky úrazového zabezpečenia

- náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a spolu s touto žiadosťou predložil aj fotokópiu lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného v zmysle príslušných ustanovení zákona o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia MUDr. G. Ď. (otorinolaryngológom Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok), ktorým lekár konštatoval podľa pol. 60 prílohy č. 1 označeného zákona diagnózu - otras labyrintu, bodovo ohodnotený na bolestnom vo výške 50 bodov. Podľa lekárskeho posudku liečenie u žalobcu trvalo od 06.02.2015 do 30.06.2015. Označený posudok bol preskúmaný posudkovou lekárkou odboru zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky MUDr. J. C., podľa ktorej lekársky posudok je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobcom uplatnená výška náhrady za bolesť bola stanovená sumou 858,00 Eur (pri hodnote jedného bodu 17,16 Eur v zmysle Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 102/2015). Následne o nároku žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa z 01.08.2017 tak, že dávka úrazového zabezpečenia žalobcovi v uvedenej výške v súvislosti so žalobcom tvrdeným služobným úrazom priznaná nebola. 5. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k uplatneným odvolacím námietkam uviedol, že súhlasí s tvrdením, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s procesnými predpismi, avšak iba v rozsahu, ktorý bol dôvodom zmeny výroku tohto rozhodnutia ( špecifikovanej v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku) a dôsledok tohto zjavného rozporu nevylučuje zákonnosť predmetného rozhodnutia a nie je ani dôvodom na jeho zrušenie. Žalovaný ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán v dostatočnom rozsahu uviedol, ktoré skutočností boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení jednotlivých dôkazov. Vo vzťahu k predmetu a rozsahu dokazovania žalovaný vyjadril názor, že prvostupňový správny orgán postupoval podľa zákona, ak svoje rozhodnutie oprel o vecne správne závery škodovej komisie. Zistený skutkový stav zodpovedá obstaraným podkladom a dôkazom a je nepochybne odvodený z tých úkonov, ktoré boli vykonané v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia. K tvrdeniu, že správny orgán prvého stupňa porušil právo žalobcu byť prítomný na procesných úkonoch, tým že ho o ich vykonaní neinformoval, žalovaný zaujal stanovisko, že správnemu orgánu zo správneho poriadku nevyplýva povinnosť upovedomiť dotknutého účastníka konania o konaní jednotlivých procesných úkonov a zabezpečiť tak jeho účasť. K poukázaniu na právo vyplývajúce z § 33 ods. 1 správneho poriadku uviedol, že predmetné ustanovenie umožňuje účastníkovi konania a zúčastnenej osobe klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podmienkou aplikácie tohto práva je jednak skutočnosť, že v konaní sa použije svedecká výpoveď alebo znalecké dokazovanie ako dôkazný prostriedok a kumulatívne sa v tomto konaní nariadi ústne pojednávanie podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku alebo sa vykoná miestna ohliadka (§ 38 ods. 3 správneho poriadku). V danej veci však prvostupňový správny orgán nevykonal miestnu ohliadku a ani nenariadil ústne pojednávanie, čím neboli vytvorené zákonné predpoklady pre aplikáciu namietaného práva. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou, že prvostupňový správny orgán žalobcovi neumožnil vyjadriť sa k veci, pretože z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca bol záznamom č. KRPZ-KE-VO2-199-010/2015-PS zo dňa 04.02.2016 oboznámený s výsledkami vyšetrenia úrazu a záverom riaditeľa KR PZ v Košiciach k návrhu škodovej komisie. Tento záznam spolu s prílohou žalobca prevzal dňa 15.02.2016 a mal možnosť sa oboznámiť so všetkými zistenými skutočnosťami vyplývajúcimi z vyjadrení svedkov, ktorých aj sám označil (veliteľ PPÚ, zástupca veliteľa PPÚ, veliteľ jednotky). Žalobca zaujal písomné stanovisko z 26.02.2016, doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 02.03.2016, v ktorom však neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti a ani nenavrhoval vykonať ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení. Neurobil tak ani v následnom vyjadrení doručenom správnemu orgánu prvého stupňa dňa 11.05.2016. K tvrdeniu žalobcu, že včas oznámil svoje poškodenie zdravia žalovaný opakovane uviedol, že skutočnosť, že žalobca dňa 05.02.2015 v čase približne o 23.15 hod. ohlásil poškodenie zdravia tým, že informoval zástupcu veliteľa PPÚ o tom, že po streľbe na policajnej akcii, na ktorej sa zúčastnil, mu hučí v uchu, nebola vo vzťahu k tomuto nadriadenému dostatočne presvedčivá, pretože ako uviedol v úradnom zázname, žalobca po vyslovení tejto informácie pokračoval bez zastavenia ďalej v chôdzi k služobnému vozidlu. Zo spisového materiálu ďalej vyplynulo, že žalobca odišiel domov bez toho, aby o priebehu škodovej udalosti spísal úradný záznam tak, aby mohol nadriadený škodovú udalosť nielen riadne zaevidovať, ale aj urobiť príslušné opatrenia a zabezpečiť náležité vyšetrenie tejto udalosti. Žalovaný konštatoval, že nedostatkom aktivity na strane žalobcu pri prvotnej informácii o poškodení zdravia bola vytvorená prekážka pre spoľahlivé zistenie, či poškodenie zdravia skutočne vzniklo pri plnení

služobných povinností a žalobcom tak bola zmarená aj možnosť v krátkom čase po úraze objektívne zistiť a vyšetriť všetky príčiny a okolnosti vzniku úrazu, napr. aj vo vzťahu k tomu, či žalobca nebol v čase úrazu pod vplyvom alkoholu. Žalovaný preto s takouto námietkou žalobcu nesúhlasil. K námietke žalobcu vzťahujúcej sa na neprípustnosť liberácie podľa § 176 písm. a) zákona o štátnej službe policajtov žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že nepriznanie náhrady za bolesť nie je v preskúmavanom rozhodnutí odôvodnené ustanovením § 175 ods. 1 označeného zákona a tvrdenie, že služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, pretože sa nepodarilo preukázať, že k úrazu došlo mimo služobného zákroku, nie je namieste. Po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalovaný konštatoval, že objektívna nemožnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi následkom (poškodením sluchu) a priebehom služobnej činnosti žalobcu dňa 05.02.2015 vylučuje naplnenie skutkovej podstaty služobného úrazu podľa § 174 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov. Časový odstup od tvrdeného vzniku poškodenia zdravia do času jeho riadneho a preukázateľného oznámenia nadriadenému tak vytvára preukážku pre spoľahlivé zistenie, či poškodenie zdravia žalobcu skutočne vzniklo pri plnení služobných povinností dňa 05.02.2015 a nie až počas nasledujúcich dní. Žalovaný sa tak stotožnil so záverom správneho orgánu prvého stupňa, že úraz, ktorý utrpel žalobca, nemožno kvalifikovať ako služobný úraz, pretože bolo zmarené objektívne prešetrenie okolnosti vzniku úrazu, a preto nemožno bez pochybnosti tvrdiť, že v danej veci ide o služobný úraz. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že správny orgán prvého stupňa nerozhodol o jeho nároku v primeranej lehote žalovaný zdôraznil, že podľa čl. 20 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 27/2008 o postupe nadriadených pri rozhodovaní a určovaní dávok úrazového zabezpečenia a náhrad pozostalých v súvislosti so služobným úrazom a chorobou z povolania v znení neskorších predpisov: „konanie o dávke úrazového zabezpečenia sa začína aj na základe písomnej žiadosti poškodeného policajta, ktorý si uplatňuje na dávku úrazového zabezpečenia a na jej výplatu, ktorú doručuje služobným postupom a ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 3 tohto nariadenia. V zmysle článku 20 ods. 2 predmetného nariadenia, za deň začatia konania o dávke úrazového zabezpečenia sa považuje deň, keď bola žiadosť s príslušnými dokladmi doručená nadriadenému oprávnenému rozhodovať o dávke úrazového zabezpečenia.“ Žalobca bol s týmto nariadením ministra vnútra preukázateľne oboznámený dňa 29.01.2014 (deklarované záznamom zo školenia pracovníkov o ochrane pred požiarmi a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci) napriek tomu písomnú žiadosť o dávku úrazového zabezpečenia na služobný úrad doručil až dňa 11.07.2017. Žalobca tak konal až po vydaní uznesenia Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn.: z 05.05.2017, ktorým súd zamietol žalobu proti žalovanému v konaní o nečinnosť orgánu verejnej správy vo veci poškodenia zdravia žalobcu. V odôvodnení tohto uznesenia súdu sa konštatuje: „že odvolateľ bol zo strany KR PZ v Košiciach trikrát poučený o postupe, podľa akých právnych predpisov a akým spôsobom má postupovať pri uplatnení nároku, pričom aj napriek týmto upozorneniam nedoručil písomnú žiadosť tak, ako bol v tomto smere poučený, preto za týchto okolností nemožno konštatovať že žalovaný (KR PZ v Košiciach) bol v konaní pasívny, a teda nečinný.“ K tejto námietke žalovaný ďalej konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané do 30 dní od začatia konania, a preto námietka žalobcu v tomto smere nie je dôvodná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tak žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že žalobcom uplatnené námietky v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj tvrdenia žalobcu sú nedôvodné a nič nemenia na závere, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v súlade s presne a úplne zisteným skutočným stavom veci na základe príslušných právnych predpisov a je teda vecne správne a zákonné. 6. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania nebolo zistené také porušenie právnych predpisov, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ani v odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako nedôvodné, preto žalovaný rozhodol prostredníctvom prezidenta policajného zboru tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia. 7. Žalobca včas podanou správnou žalobou z 12.01.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave elektronicky cez ústredný portál verejnej správy dňa 15.01.2018 žiadal zrušiť rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 01.08.2017 č.: KRPZ-KE-VO2-199-030/2015- PS v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 08.11.2017 č.: /OPK a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil nárok na plnú náhradu trov konania. Uznesením č. k. -12 z 22.02.2018 (právoplatné dňa 09.03.2018) Krajský súd v Bratislave vec postúpil miestne príslušnému Krajskému súdu v Košiciach. 8. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že služobnému úradu oznámil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o priznaní jednotlivých náhrad úrazového zabezpečenia podľa § 20 a nasl. zákona o

sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, doručil správnemu orgánu aj lekárske správy a požiadal, aby mu správny orgán oznámil, ak je potrebné ich doplnenie, prípadne predloženie iných dokladov. Správou o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania zo dňa 03.02.2016 č. KRPZ-KE-VO2-199-009/2015-PS mu služobný úrad oznámil, že mu nevzniká nárok na dávku úrazového zabezpečenia za úraz, ktorý utrpel dňa 05.02.2015, pretože bol kvalifikovaný ako mimo služobný a služobný úrad za neho nenesie zodpovednosť. Aj napriek tomu, že proti tomuto postupu služobného úradu podal sťažnosť, dňa 01.08.2017 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým mu nebola priznaná náhrada za bolesť, čo odôvodnil tým, že neoznámil úraz včas a predpísaným spôsobom; po úraze sa nepodrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu; a pri zásahu nepoužil prostriedky ochrany sluchu. Služobný úrad pred rozhodnutím nevypočul a rozhodnutie odôvodnil na základe zistení z úradných záznamov spísaných s Ing. C. X., Mgr. F. I. a Ing. Š. C. a to za situácie, že žalobca vo veci nebol ani vypočutý. Žalobca v žalobe svoje stanoviská zhrnul tak, že: a) úraz oznámil bezprostredne po zásahu ústne, čo bolo plne odôvodnené tým, že išlo o extrémne vypätú situáciu, pri ktorej bol smrteľne postrelený páchateľ a došlo aj k strelnému poraneniu policajta. Hučanie v uchu nepovažoval za trvalý následok a lekára navštívil hneď na druhý deň, od toho dňa až do mesiaca jún 2015 bol aj práceneschopný, čo vyplýva z evidencie dochádzky. Neobstojí teda tvrdenie služobného úradu, že sa mal o úraze dozvedieť až z e-mailu z 13.02.2017, b) ani v prípade, ak by sa za oznámenie úrazu považoval deň 13.02.2015, toto oznámenie nemožno považovať za oneskorené a to vzhľadom na to, že žalobca len tri dni pred tým absolvoval spánkové vyšetrenie sluchu a dozvedel sa o trvalom porušení zdravia. Žiadne ustanovenie zákona o sociálnom zabezpečení policajtov neustanovuje lehotu na oznámenie úrazu, ktorá by znamenala stratu nároku (s výnimkou premlčania nároku v trojročnej premlčacej dobe. Oznámenie čiastočnej straty sluchu v lehote troch dní po tom, čo je tento stav lekársky potvrdený, podľa žalobcu nie je v žiadnom prípade možné považovať za oneskorené oznámenie a stratu nároku, pretože v opačnom prípade ide o krajne šikanózny výkon úradnej moci, c) ochranné slúchadlá žalobca pri zásahu nepoužil preto, že to nebolo možné pre kombináciu prilby, vysielačky a plynovej masky. Ochranné slúchadlá sa používajú na strelnici, pri zásahu, kde ide o život, musí policajt predovšetkým počuť a vidieť. Nemôže si nasadiť slúchadlá, ktoré mu znížia možnosť počuť páchateľa, prípadne iné zvuky. Naviac ochranné slúchadlá nepoužil nikto z jednotky vykonávajúcej zásah, d) skúške na prítomnosť alkoholu sa nepodrobil preto, že ho na ňu nikto nevyzval. Podľa žalobcu je takýto argument ukážkou nedostatku úcty k policajtom nasadzujúcim život a zdravie pri extrémnych zásahoch. Požitie alkoholu pred policajným zásahom takéhoto druhu je vylúčené a vyslovil aj názor, že požitie alkoholu nemá so stratou sluchu absolútne žiadnu súvislosť. 9. Žalobca v správnej žalobe ďalej vytýkal žalovanému, že administratívne orgány sa nevysporiadali ani s jedným z vyššie uvedených tvrdení a neodstránili vzniknuté rozpory. Najmä sa však nevysporiadali s ustanovením § 176 zákona o štátnej službe policajtov, podľa ktorého služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak policajt utrpel služobný úraz pri služobnom zákroku, alebo pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal. V závere podanej žaloby žalobca administratívnym orgánom vytýkal, že vo veci bolo rozhodnuté iba o bolestnom, pričom o sťažení spoločenského uplatnenia sa rozhoduje v samostatnom konaní. Takýto postup však nemá žiaden procesný význam, pretože ak správny orgán mal za to, že nejde o služobný úraz, mal rozhodnúť o celej uplatnenej škode na zdraví jedným rozhodnutím. Povinnosťou správnych orgánov v danej veci bolo rozhodovať z úradnej moci, pretože pri takomto druhu konania má policajt povinnosť len byť súčinný, čo žalobca v celom rozsahu splnil. Žalobca naviac nemá povinnosť uplatňovať si jednotlivé úrazové nároky osobitne. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.05.2018 k správnej žalobe zopakoval, že v konaní pred administratívnymi orgánmi bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, tvrdenia žalobcu aj v správnej žalobe sú neopodstatnené, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení zopakoval tak skutkovú, ako aj právnu argumentáciu z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného a zdôraznil, že podstatou rozhodnutia o nepriznaní nároku za bolesť žalobcovi je to, že tento úraz bol kvalifikovaný ako mimo služobný, za ktorý služobný úrad nenesie zodpovednosť z dôvodu, že žalobca si riadne nesplnil ohlasovaciu povinnosť, čím zmaril riadne a objektívne vyšetrenie škodovej udalosti. Túto svoju povinnosť žalobca nesplnil tým, že úraz nikomu riadne neohlásil, nemal žiadnych svedkov úrazu, ktorí by potvrdili jeho tvrdenia a ani vlastným šetrením senátu škodovej komisie sa žalobcove tvrdenia o príčine a okolnostiach úrazu nepotvrdili. Za takéhoto stavu podľa administratívnych orgánov mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia žalobcu aj za iných okolností, v inom čase a na inom mieste. Žalovaný zároveň poprel tvrdenia žalobcu o porušení jeho

procesných práv pri šetrení uplatneného nároku, pretože vo veci postupoval striktne podľa príslušných ustanovení na danú vec sa vzťahujúcich zákonov. K jednotlivým žalobným dôvodom žalovaný uviedol, že informácia o hučaní v uchu nebola zo strany žalobcu vo vzťahu k jeho nadriadenému dostatočne presvedčivá, pretože žalobca sa pri nadriadenom ani nezastavil, ale pokračoval v chôdzi ďalej a odišiel domov bez toho, aby o priebehu škodovej udalosti spísal úradný záznam, tak aby nadriadený mohol škodovú udalosť riadne zaevidovať, urobiť príslušné opatrenia a zabezpečiť náležité vyšetrenie predmetnej udalosti. Následkom nedostatku aktivity zo strany žalobcu (pri prvotnej informácii) bola vytvorená prekážka pre spoľahlivé zistenie, či poškodenie zdravia skutočne vzniklo pri plnení služobných povinností dňa 05.02.2015. Žalobca svojim postupom zmaril možnosť v krátkom čase a objektívne zistiť a vyšetriť všetky príčiny a okolnosti vzniku úrazu. K ohláseniu zdravotných problémov zo strany žalobcu nedošlo ani na druhý deň po policajnom zásahu, a to ani pred návštevou ošetrujúceho lekára, a ani po tomto lekárskom vyšetrení. Z úradného záznamu nadriadeného žalobcu vyplýva, že dňa 06.02.2015 pred začiatkom jednotlivých zamestnaní mu žalobca oznámil, že musí navštíviť svojho ošetrujúceho lekára pre pretrvávajúce problémy s dýchacími cestami alebo hrdlom, ale vôbec sa nezmienil o pretrvávajúcom hučaní v uchu a neurobil tak ani po absolvovaní vyšetrenia u ošetrujúceho lekára, keď takéto problémy so sluchom nadriadenému neoznámil. V prípade, ak by žalobca tieto skutočnosti nadriadenému oznámil, bolo povinnosťou nadriadeného po prijatí oznámenia o vzniku úrazu a prijatí informácie o jeho okolnostiach povinný zabezpečiť zaevidovanie úrazu v knihe úrazov, ktorý sa vedie na každom útvare a to bez rozdielu na neschopnosť poškodeného policajta na výkon štátnej služby. Pri úraze, na ktorý sa vzťahu registračná povinnosť sa spisuje „záznam o registrovanom pracovnom úraze“ a ak následkom úrazu bola dočasná pracovná neschopnosť na výkon štátnej služby, spisuje sa „záznam o evidovanom služobnom úraze.“ Či už ide o registrovaný služobný úraz alebo evidovaný služobný úraz, nadriadený po riadnom ohlásení úrazu vždy zabezpečí jeho vyšetrenie. Žalovaný vyslovil názor, že nesplnením si ohlasovacej povinnosti na strane policajta dochádza k tomu, že policajt zmarí objektívne vyšetrenie príčiny a okolnosti vzniku úrazu zo strany služobného úradu, a to úmyselne (napr. aby sa vyhol zisťovaniu, či v čase úrazu nejavil známky požitia alkoholu, či neporušil predpisy upravujúce vykonávanú služobnú činnosť a pod.) alebo z ľahkomyseľnosti. V písomnom vyjadrení k správnej žalobe, k žalobnému dôvodu týkajúcemu sa nepoužitia ochranných slúchadiel žalovaný uviedol, že žalobca v čase služobného zákroku v obci Y. mal riadne pridelené ochranné pomôcky, chránič sluchu mu bol vydaný 03.05.2010. Vzhľadom na tvrdenie, že počas zákroku nemohol použiť ochranné prostriedky na ochranu sluchu bola vykonaná skúška použitia ochrannej prilby a slúchadiel, pri ktorej bolo zistené, že použitie prilby veľkosti M a slúchadiel súčasne, nevykazovalo žiadne závady. Slúchadlá riadne priliehali a prilba bola riadne upevnená pomocou pásov pod bradou. Oba ochranné prostriedky v plnej miere súčasne plnili svoju funkciu. Naviac pri podrobnejšom skúmaní priebehu policajného zásahu bolo zistené, že žalobca sa v čase bezprostredného zákroku nenachádzal v prvej línii zasahujúcich policajtov, preto vyslovil úsudok, že je veľmi málo pravdepodobné, že by žalobca mohol byť priamo ohrozený hluchom výstrelov. Pre porovnanie uviedol, že u policajtov, ktorí sa nachádzali v prvej línii služobného zákroku poškodenie sluchu zistené nebolo. K tvrdeniu žalobcu, že sa nemohol zúčastniť dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu, pretože ho na to nikto nevyzval, žalovaný uviedol, že ide o zákonnú povinnosť uloženú v ustanovení § 175 zákona o štátnej službe policajtov a to z dôvodu správneho určenia rozsahu zodpovednosti za služobný úraz. Je povinnosťou nadriadeného po ohlásení úrazu zabezpečiť riadne vyšetrenie škodovej udalosti tak, aby boli zistené všetky príčiny a okolnosti, za ktorých k úrazu (poškodeniu zdravia) malo dôjsť, vrátane zisťovania skutočnosti, ktoré by oprávňovali služobný úrad na celkové alebo čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za úraz. Žalovaný ďalej vo vyjadrení nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že administratívne orgány sa nevysporiadali s ustanovením § 176 zákona o štátnej službe policajtov, pretože rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žalobcovi nebola priznaná náhrada za bolesť sa neopiera o dôvody uvedené v § 175 označeného zákona (čiastočné alebo celkové zbavenie sa zodpovednosti), ale úraz, ktorý mal utrpieť žalobca dňa 05.02.2015 bol kvalifikovaný ako úraz mimo služobný, za ktorý služobný úrad nenesie zodpovednosť, pretože žalobca si riadne nesplnil ohlasovaciu povinnosť, čím vytvoril prekážku a zmaril tak riadne a objektívne vyšetrenie škodovej udalosti. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca doručil služobného úradu až dňa 11.07.2017 písomnú žiadosť a žiadal o priznanie dávok úrazového zabezpečenia - náhradu za bolesť vo výške 858,00 Eur a o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.290,00 euro. K žiadosti pripojil kópiu lekárskeho posudku o bolestnom, ako aj lekársky posudok o bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Keďže nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nebol do podania žiadosti predmetom škodového konania, táto časť žiadosti žalobcu bola odstúpená príslušnej škodovej komisii na došetrenie, v rámci ktorého mal byť lekársky posudok o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zaslaný na

kontrolu a posúdenie posudkovému lekárovi odboru zdravotníctva, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. O tomto postupe bol žalobca oboznámený listom zo dňa 19.07.2017. Následne bol škodovou komisiou žalobca listom z 08.08.2017 vyzvaný na doloženie lekárskych správ k predloženému lekárskemu posudku o bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobca na tento list nereagoval, preto bol opätovne požiadaný listom z 13.11.2017. Požadované listinné doklady boli škodovej komisii doručené dňa 14.12.2017. O náhradu nároku za bolesť, keďže už bol v škodovom konaní riadne prešetrený a zadokumentovaný a s výsledkami bol žalobca aj riadne oboznámený, preto správny orgán prvého stupňa rozhodol rozhodnutím z 01.08.2017. Žalovaný poukázal na to, že v konaní o nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vyžaduje nárok posúdiť a v písomnom rozhodnutí riadne odôvodniť, a to z hľadisko ako a v akej miere nastalo sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného v spoločnosti, v práci alebo rodine, a preto nebolo rozhodnuté o oboch uplatnených nárokoch žalobcu súčasne. 11. Žalobca v replike zo dňa 13.08.2018 trval na argumentácii zo správnej žaloby a nesúhlasil s názorom žalovaného, že neoznámil svoj úraz žalovanému včas a predpísaným spôsobom. Zdôraznil, že po zásahu nepovažoval ešte hučanie v uchu za trvalý stav a najmä vzhľadom na vypätú situáciu svoj úraz oznámil tak, ako je to uvedené v správnej žalobe. Za podstatné považoval aj to, že ani v prípade, ak by sa za oznámenie úrazu považoval deň 13.02.2015, toto oznámenie nemožno považovať za oneskorené, pretože žalobca len tri dni predtým absolvoval spánkové vyšetrenie sluchu a až z jeho výsledkov sa dozvedel o trvalom porušení zdravia. Žiadne ustanovenie zákona o sociálnom zabezpečení policajtov neustanovuje lehotu na oznámenie úrazu, ktorá by znamenala stratu nároku. Opakovane zdôraznil, že chránič sluchu nepoužil z toho dôvodu, že ochranné slúchadlá, prilbu, vysielačku a plynovú masku pri zásahu súčasne použiť nemožno a nikto z príslušníkov pri zásahu chránič sluchu nasadený nemal a to z logického dôvodu, že pri obdobných zásahoch policajt musí predovšetkým počuť a vidieť. Je nelogické, aby mal príslušník pri zásahu, pri ktorom sa členovia jednotky dorozumievajú aj vysielačkami nasadený chránič sluchu. Vo vzťahu k nepodrobeniu sa skúške na prítomnosť alkoholu, poukázal na to, že táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na nepriznanie náhrady za bolesť, pretože jednak je požitie alkoholu pred policajným zásahom vylúčené a jednak s poškodením sluchu nemôže mať žiaden súvis. Zotrval na stanovisku, že administratívne orgány žiadnym spôsobom nereagovali na ustanovenie § 176 zákona o štátnej službe policajtov, podľa ktorého služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak policajt utrpel služobný úraz pri služobnom zákroku alebo pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal. 12. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril napriek tomu, že túto spolu s výzvou súdu v zmysle prevzal dňa 05.03.2019. 13. Súd v konaní podľa a nasledujúcich o (ďalej len: „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba a žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného a na návrh žalobcu aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. v konaní podľa a nasledujúcich o správnom súdnom 14. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.02.2020 zástupca žalobcu trval na podanej správnej žalobe v celom rozsahu. Žalobca sa vo svojej účastníckej výpovedi pred správnym súdom odvolal na obsah úradného záznamu, ktorý doručil Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach dňa 13.02.2015, v ktorom uviedol, že ako jeden zo zasahujúcich policajtov bol prítomný pri streľbe, od miesta výstrelov bol vzdialený asi jeden meter, otočený k výstrelom ľavou stranou tela. Počas zásahu na ušiach nemal chrániče sluchu a tieto nepoužil ani žiaden zo zasahujúcich príslušníkov polície. Všetci zasahujúci mali nasadené plynové masky, a to pre prípad použitia slzotvorných granátov, ktoré však nevybuchli. K samotným výstrelom uviedol, že vtedy pocítil veľmi silný tlak v ľavom uchu a pískanie, následne spacifikoval páchateľa, ktorý bol postrelený a ktorý na neho padal. Po zákroku, na jeho hodnotení oznámil úraz, povedal to za prítomnosti veliteľa útvaru a to konkrétne, že mu píska a hučí v ľavom uchu. Stalo sa tak za prítomnosti aj ostatných zasahujúcich policajtov a následne túto skutočnosť oznámil aj priamemu nadriadenému Ing. X., ktorého oslovil po vyhodnotení a v prítomnosti aj iného policajta (Y.), a povedal mu: „po tom zákroku mi fajne píska v uchu.“ V tom okamihu to nepociťoval ako stratu sluchu, iba mu hučalo a pískalo v uchu. Bol traumatizovaný aj z toho, že pri zákroku bol postrelený jeho najlepší kamarát, ktorý použil zbraň. Následne odišiel k zverenému motorovému vozidlu, pretože potreboval vyložiť výzbroj a výstroj. Na druhý deň od svojho lekára žiadal aj výmenný lístok na vyšetrenie vzhľadom na akutraumu. Ďalej uviedol, že keď už bol hospitalizovaný, telefonoval svojmu nadriadenému, aby mu oznámil problémy so sluchom a čo sa stalo, tento odpovedal, že má smolu, pretože ihneď po zákroku sa nepodrobil dychovej skúške na alkohol. Až následne ho kontaktoval veliteľ útvaru, ktorý mu neskôr

oznámil, že si nepamätá, aby mu nahlásil úraz na vyhodnotení zásahu, a tiež, že ba sa mu dalo pomôcť, ak prepíše úradný záznam, ktorý v tom čase už bol spísaný, ale ak ho nechá v pôvodnej podobe, tak pomôcť mu nedokáže. Zástupca žalobcu v záverečnej reči považoval žalobu v celom rozsahu za dôvodnú a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní záverečnej reči uviedla, že názory žalobcu ako aj jeho právneho zástupcu považuje za subjektívne, pretože vo veci bolo rozhodnuté zákonným spôsobom a v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zaujali podrobné stanovisko ku všetkým námietkam žalobcu. Na tomto vyjadrení žalovaný trvá v celom rozsahu, preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 15. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia. 16. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 18. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 19. Podľa na o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa , sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, a) náhrada za stratu na služobnom plate, ak: - 1. bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený, preradený, preložený alebo ustanovený zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat, alebo - 2. jeho služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru, 3. bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru, b) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, c) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, d) jednorazové mimoriadne odškodnenie. 20. Podľa , na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že a) škoda bola spôsobená tým, že policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo b) škodu si spôsobil policajt požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a služobný úrad nemohol škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody. 22. Podľa zákona o štátnej službe policajtov, za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby. 23. Podľa zákona o štátnej službe policajtov, služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak policajt utrpel služobný úraz pri služobnom zákroku. 24. Podľa (Správny poriadok), správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný

zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 25. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 26. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 3 označeného ustanovenia zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 27. Správny súd k skutkovým okolnostiam preskúmavanej veci poukazuje z obsahu administratívneho spisu žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa najmä na Úradný záznam odoslaný z mobilného telefónu žalobcu dňa 12.02.2015 (spísaného žalobcom), v ktorom podrobne opísal okolnosti, za ktorých dňa 05.02.2015 pri služobnom zákroku utrpel služobný úraz. Uviedol, že vo večerných hodinách v rámci výkonu služby sa zúčastnil na pokyn veliteľa útvaru ako člen zásahovej jednotky služobného zákroku, ktorého cieľom bolo zadržanie osoby. Počas zákroku došlo k útoku na zasahujúcich policajtov a k následnému použitiu služobnej zbrane, pričom padlo celkovo šesť výstrelov vo vnútri rodinného domu. V tom čase sa nachádzal od miesta streľby cca jeden meter, otočený k výstrelom ľavou stranou tela. Pri zákroku došlo k strelným zraneniam podozrivého, ako aj zraneniu zasahujúceho policajta nstržm. H. a k bezprostrednému ohrozeniu života a zdravia npor. Z.I.. Po ukončení služobného zákroku si uvedomil, že v ľavom uchu pociťuje tlak, pískanie a šumenie silnej intenzity, čo pred zákrokom nepociťoval. Uvedenú skutočnosť približne o 23.15 hod. oznámil na útvare na vyhodnotení akcie v zasadačke útvaru a to osobne veliteľovi pplk. Mgr. I., a následne aj na chodbe v budove mužstva zástupcovi veliteľa Ing. X., čím si splnil svoju povinnosť. Nasledujúci pracovný deň (v piatok) v dopoludňajších hodinách vzhľadom ku niekoľko dní pretrvávajúcim symptómom ochorenia dýchacieho aparátu navštívil ambulanciu MUDr. U., ktorý rozhodol o jeho práceneschopnosti, ktorého zároveň pre pretrvávajúce obtiaže požiadal o vypísanie výmenného lístka za účelom odborného vyšetrenia sluchu. Vzhľadom na zdravotný stav odborné vyšetrenie absolvoval až v utorok 10.02.2015 v ORL ambulancii v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP D. M.O.. Službukonajúci špecializovaný lekár na základe podrobných vyšetrení odporučil hospitalizáciu a začatie liečby pre poškodenie sluchu (akutrauma) následkom pôsobenia nadmerného hluku spôsobeného počas služobného zákroku a u žalobcu bola začatá infúzna a lokálna kortikosteroidná liečba. Žalobca v tomto zázname zároveň uviedol, že ďalšie úkony spojené s administratívnym riešením pracovného úrazu bude schopný vykonať až po ukončení liečby a po skončení práceneschopnosti o dĺžke ktorej rozhodne lekár špecialista. V závere úradného záznamu žalobca uviedol, že úradný záznam bol spísaný a zaslaný vzhľadom na okolnosti v elektronickej podobe. 28. V administratívnom spise sa nachádza aj Úradný záznam z 13.02.2015 č. : KRPZ- KE- OPP2-98/2015 spísaný pplk. Mgr. F. I., veliteľom útvaru , ktorý uviedol, že dňa 10.02.2015 mu oznámil kpt. Ing. Š. C., že žalobca si chce uplatniť nárok v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý údajne utrpel pri akcii dňa 05.02.2015. Dozvedel sa aj to, že žalobca vraj telefonicky kontaktoval kolegov, ktorý sa zúčastnili na zásahu v obci Y. a údajne ich žiadal, aby mu dosvedčili, že v zasadačke útvaru pri vyhodnotení priebehu akcie nadriadeným riadne oznámil, že v súvislosti so streľbou má zdravotné problémy so suchom. Ďalej uviedol, že osobne sa zúčastnil na vyhodnotení priebehu akcie a žiadne takéto informácie od žalobcu nezaregistroval. Na vyhodnotení sa zúčastnil aj kpt. C., ako veliteľ zásahu, ktorý tak isto nezaznamenal od žalobcu žiadne relevantné informácie v súvislosti s takýmto úrazom. Ďalej v úradnom zázname opísal skutočnosti týkajúce sa uplatnenia nároku zo strany žalobcu, ako aj to, že žalobca bol riadne poučený o zásadách bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v čase úrazu mal riadne pridelené ochranné pomôcky - chrániče sluchu. V závere uviedol, že z počutia mu je známe, že u žalobcu už v minulosti pretrvávali ORL zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými bol častejšie práceneschopný. Kpt. Ing. Š. C., veliteľ JPA, v úradnom zázname z 13.02.2015 č. KRPZ-KE- OPP2-98-003/2015 uviedol, že žalobca mu dňa 10.02.2015 telefonicky oznámil, že pri policajnej akcii v obci Y., pri streľbe zo služobnej zbrane utrpel poškodenie sluchu. Táto udalosť ho prekvapila, pretože nevedel nič o tom, že došlo aj k poškodeniu zdravia žalobcu, pretože v opačnom prípade by úraz oznámil nadriadeným a vykonal aj všetky potrebné úkony vrátanie zaevidovania úrazu. Z Úradného záznamu spísaného dňa 13.02.2015 mjr. Ing. C. X., zástupcom veliteľa útvaru, č. : KRPZ-KE-OPP2-98-002/2015 vyplýva, že dňa 13.02.2015 bol vyzvaný, aby sa písomne vyjadril ku skutočnostiam týkajúcim sa úrazu žalobcu, a uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by mu žalobca uvedený úraz: „ktorý

údajne utrpel pri policajnej akcii oznámil osobne, priamo, vecne alebo iným vhodným spôsobom ako to uvádza vo svojom úradnom zázname ako to vyžaduje metodické usmernenie pri jednotnom postupe pri spôsobení služobného úrazu a choroby z povolania. Ak by k takémuto hlásenie úrazu zo strany por. C. Z. došlo predpísaným spôsobom bezodkladne by som vykonal všetky potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia a okamžite by zabezpečil jeho náležité vyšetrenie.“ Ďalej poukázal na spôsob, akým mu vznik úrazu dal žalobca na vedomie, keď po skončení vyhodnotenia zásahu (v čase cca 23.15 hod) stál pri vstupných dverách do budovy mužstva, keď popri ňom prechádzal žalobca (ani sa nepristavil) a v pohybe utrúsil, že po streľbe na policajnej akcii, na ktorej sa zúčastnil mu hučí v uchu, na čo pokračoval ďalej v chôdzi k zaparkovanému služobnému vozidlu, ktoré stálo pred budovou mužstva. Takáto informácia zo strany žalobcu bola pre neho nepriama, neosobná a neoficiálna a to aj vzhľadom k tomu, že žalobca bol viackrát preškolený ohľadom ustanovení právnych predpisov a interných aktov riadenia, ako má postupovať pri ohlásení úrazu a čo je nutné z jeho strany bezodkladne vykonať (okrem iného podrobiť sa dychovej skúške, okamžite sa odobrať na náležité vyšetrenie, úraz zaevidovať do knihy evidencie úrazov alebo knihy mimoriadnych udalostí, spísať úradný záznam a uviesť svedkov). Vzhľadom na metodické usmernenie bolo povinnosťou aj policajta, ktorý bol svedkom takúto skutočnosť ohlásiť, žiaden svedok však vznik úrazu u žalobcu neohlásil. V závere úradného záznamu uviedol, že v pracovnom týždni od 03.02.2015 žalobca nastúpil do zamestnania po práceneschopnosti zavinenej bolesťami v krížovej oblasti a pri nástupe do zamestnania ho ako priameho nadriadeného požiadal o uvoľnenie z výcviku v exteriéri, pretože mal pretrvávajúce zdravotné dýchacie problémy, a dňa 06.02.2015 pred začiatkom jednotlivých zamestnaním oznámil, že musí z tohto dôvodu navštíviť svojho ošetrujúceho lekára, avšak o nejakom pretrvávajúcom hučaní v uchu sa vôbec nadriadenému nezmienil. 29. Správny súd z obsahu rozhodnutí žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa konštatuje, že administratívny orgán uzavrel, že úraz, ktorý mal žalobca utrpieť dňa 05.02.2015 a to poškodenie sluchu hlukom - akutrauma a následnou poruchou sluchu vľavo - tinitus (v súlade s tým, ako tento úraz bol hodnotený v lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia predloženého KR PZ v Košiciach dňa 19.11.2015) nebol uznaný za služobný úraz, teda bol kvalifikovaný ako úraz mimo služobný, za ktorý služobný úrad nenesie zodpovednosť (§ 176 písm. a) zákona o štátnej službe policajtov), čo bolo odôvodnené tým, že žalobca si riadne a včas nesplnil ohlasovaciu povinnosť, čím vytvoril prekážku a zmaril tak riadne a objektívne vyšetrenie škodovej udalosti. Objektívna nemožnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi následkom (poškodením sluchu) a priebehom služobnej činnosti žalobcu dňa 05.02.2015 podľa záveru žalovaného vylučuje naplnenie skutkovej podstaty služobného úrazu podľa § 174 ods. 1 zákona o služobnom pomere policajtov. Časový odstup od tvrdeného vzniku poškodenia zdravia do času jeho riadneho preukázateľného oznámenia nadriadenému tak vytvára prekážku pre spoľahlivé zistenie, či poškodenie zdravia žalobcu skutočne vzniklo pri plnení služobných povinností dňa 05.02.2015 a nie počas nasledujúcich dní. Podľa záveru žalovaného tak nemožno bez pochybností tvrdiť, že v danej veci ide o služobný úraz. 30. Žalobca s takýmto záverom žalovaného nesúhlasil, čo prejavil tak v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj správnej žalobe. Predovšetkým tvrdil, že vznik úrazu oznámil ihneď po ukončení zásahu na vyhodnotení akcie veliteľovi útvaru a následne aj priamemu nadriadenému. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že títo žalobcom tvrdenú skutočnosť o nahlásení úrazu nepotvrdili, a preto administratívne orgány uzavreli, že žalobca neoznámil vznik úrazu včas, ale až neskôr. Z obsahu úradného záznamu mjr. Ing. C. X., zástupcu veliteľa útvaru však vyplýva, že po vyhodnotení zásahu mu žalobca oznámil svoje zdravotné problémy so sluchom, aj keď neformálne. Aj konanie žalobcu v nasledujúcich dňoch (napr. požiadanie o výmenný lístok od ošetrujúceho lekára) svedčí tomu, že žalobca pri zásahu mal poškodený sluchový aparát, a preto v konečnom dôsledku sa podrobil liečbe počas jeho hospitalizácie na špeciálnom pracovisku Ústrednej vojenskej nemocnice D. M.. Uvedené nahlásenie vzniku úrazu podľa názoru správneho súdu zostalo sporným a administratívne orgány tento rozpor neodstránili a ani vykonali potrebné dokazovanie pre prijatie záveru, či žalobca tento úraz oznámil zákonom a metodikou žalovaného predpísaným spôsobom. V prípade vzniku pochybnosti o čase nahlásenia úrazu bolo podľa názoru správneho súdu povinnosťou správnych orgánov vo veci nariadiť ústne pojednávanie podľa § 21 Správneho poriadku a na tomto pojednávaní vzniknuté pochybnosti a rozpory odstrániť. Správny súd zdôrazňuje, že minimálne v prípade oznámenia úrazu veliteľovi útvaru na vyhodnotení zásahu v obci Y. sa tak podľa žalobcu stalo v prítomnosti viacerých osôb, ktoré však k týmto skutočnostiam v rámci správneho konania neboli vypočuté, pričom aj tieto osoby by mohli prispieť k ozrejmeniu, či si žalobca vo vzťahu k tvrdenému úrazu splnil svoju ohlasovaciu povinnosť.

31. V priebehu správneho konania na uvedené skutočnosti nebol vypočutý ani samotný žalobca a jeho prípadná výpoveď nebola konfrontovaná s tvrdeniami jeho nadriadených najmä s tvrdením Ing. X. v úradnom zázname z 13.02.2015, ktorý uviedol, že žalobca, keď ho míňal, mu bez toho, aby sa pristavil utrúsil: „že po streľbe na policajnej akcii, na ktorej sa zúčastnil mu hučí v uchu“. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva ani to, ako sa priamy nadriadený žalobcu s touto informáciou vysporiadal a prečo nevyhotovil zápis o registrovanom pracovnom úraze, ktorý bol vyhotovený až následne dňa 13.02.2015 (t. j. po doručení úradného záznamu spísaného žalobcom dňa 12.02.2015). Ak žalovaný tvrdí, že podanie informácie zo strany žalobcu takýmto spôsobom nebolo dostatočne presvedčivé, tak bolo potrebné, aby vzniknuté pochybnosti boli odstránené a to práve vykonaním dokazovania na preukázanie toho, či tento úraz žalobca oznámil aj na vyhodnotení akcie veliteľovi útvaru a akým spôsobom. 32. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že tak ako to bolo skonštatované aj rozhodnutí žalovaného, v konaní o nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje náhradu škody v súvislosti so služobným úrazom je potrebné procesne postupovať v právnom režime správneho poriadku. V zmysle tohto procesného predpisu upravujúceho správne konanie je na úvahe správneho orgánu, či za účelom zistenia skutkového stavu veci nariadi pojednávanie, na ktorom by sa prípadne doplnil dokazovanie ohľadom skutkového stavu, ktorý má tvoriť podklad pre jeho rozhodnutie. Podľa názoru správneho súdu však v tomto prípade skutkový stav, z ktorého vychádzal administratívny orgán pri rozhodovaní z vyššie uvedených dôvodov nebol zistený dostatočne, preto bolo potrebné v rámci ústneho pojednávania odstraňovať zásadné rozpory v tvrdeniach, či žalobca si splnil svoju ohlasovaciu povinnosť a včas oznámil vznik služobného úrazu, teda či postupoval podľa platnej metodiky, ktorá je premietnutá v nariadení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 27/2008. Z uvedenej metodiky pritom vyplýva povinnosť policajta, ktorý utrpel úraz pri výkone štátnej služby v prípade, ak je to schopný, túto skutočnosť ohlásiť svojmu priamemu nadriadenému a to osobne, telefonicky alebo iným vhodným spôsobom. Práve na túto skutočnosť preto bolo potrebné sústrediť odstránenie rozporov v tvrdenie zúčastnených osôb a to aj s prihliadnutím na ostatné okolnosti po skončení akcie, napr. že pri akcii bol veľmi vážne zranený páchateľ, došlo aj zraneniu policajtov, teda možno predpokladať, že išlo o emocionálne veľmi vypätú situáciu, v ktorej zúčastnené osoby mohli postupovať aj neštandardne bez toho, aby dôsledne splnili všetky zákonom a metodikou uložené povinnosti vo vzťahu k ohlasovacej povinnosti. 33. Zároveň správny súd poukazuje aj na ustanovenie § 176 písm. a/ zákona o štátnej službe policajtov, podľa ktorého služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak policajt utrpel služobný úraz pri služobnom zákroku. Nemôže obstáť ani odvolávanie sa žalovaného na to, že žalobca nesplnil interný metodický pokyn, ktorý stanovuje lehotu a prípadne aj formu, ako má byť vzniknutý pracovný úraz nahlásený služobnému úradu policajta, pretože podľa názoru správneho súdu vykonávací predpis nižšej právnej sily podstatu tohto zákonného ustanovenia nemôže zmeniť. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca porušil svoje povinnosti, ak sa bezprostredne po úraze nepodrobil skúške na požitie alkoholu, ako aj to, že v čase zásahu nepoužil ochranné prostriedky môže byť podľa názoru súdu podstatným iba pre prípadnú výšku žalobcovi priznávanej náhrady za vzniknutú škodu, nemôže však mať za následok záver o tom, že žalovaný za vznik škody nezodpovedá. Takouto okolnosťou pre zníženie náhrady môžu byť aj prípadné predchádzajúce ťažkosti žalobcu so sluchovým aparátom, na ktoré sa odvolal veliteľ útvaru vo svojom úradnom zázname. Okolnosti týkajúceho sa predchádzajúceho zdravotného stavu však musia byť súčasťou zdravotnej dokumentácie žalobcu, kde by sa mala nachádzať informácia aj o tom, ako žalobca opísal svoje ťažkosti bezprostredne po tvrdenom služobnom úraze, preto správny súd nevylučuje, že v prípade ďalšieho dokazovania bude namieste potreba nariadiť znalecké dokazovanie, ktorým by sa mohlo zistiť, či poškodenie sluchu nastalo následkom opísaného úrazového deja, prípadne, či následkom streľby v uzavretej miestnosti nedošlo k zhoršeniu prípadného predchádzajúceho poškodenia sluchu. 34. Správny súd preto uzavrel, že závery žalovaného o tom, že v danej veci vzhľadom na nesplnenie oznamovacej povinnosti ihneď po úraze vznikla objektívna nemožnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi následkom, ktorým je poškodenie sluchu a priebehom služobnej činnosti žalobcu, čo zakladá liberačné dôvody a teda úraz, o ktorom žalobca tvrdí, že sa stal 05.02.2015 nie je služobný úraz, za ktorý služobný úrad nenesie zodpovednosť, bol prijatý predčasne, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň aj v procese dokazovania došlo zásadným pochybenia v procesnom postupe žalovaného, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia správneho orgánu, teda boli naplnené zrušovacie dôvody podľa a . 35. Správny súd z týchto podstatných dôvodov rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné odstrániť vytýkané pochybenia v procesnom postupe ako aj pri zisťovaní skutkového stavu tvoriaceho základ rozhodnutia

administratívneho orgánu a vo veci o nároku žalobcu opätovne rozhodnúť. Právny názor, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je pre orgán verejnej správy záväzný ( ). 36. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia a súd úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník procesným postupom podľa . 37. Senát Krajského súdu v Košiciach rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.