Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Sa-18-2016.pdf
PDF · 134.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sa/18/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci žalobcu L. H., bytom X. XX, J. W., zastúpeného Mgr. Pavlom Antošom, advokátom, so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, Košice, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 12.08.2015 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 15.08.2016 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému v lehote jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia konať a vydať rozhodnutie podľa ustanovení § 80 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z. a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že správou o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania KRPZ-KE-VO2-199-009/2015-PS zo dňa 03.02.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že mu nevzniká nárok na dávky úrazového zabezpečenia za úraz, ktorý utrpel dňa 05.02.2015 a ktorý bol kvalifikovaný ako mimo služobný a služobný úrad za neho nenesie zodpovednosť. Dňa 26.02.2016 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti postupu žalovaného sťažnosť, ktorou žiadal, aby žalovaný ako príslušný orgán postupoval v zmysle právnych noriem, dostatočne zistil skutkový stav a vydal odôvodnené rozhodnutie vo veci. Napriek sťažnosti žalobcu žalovaný orgán verejnej správy ako príslušný orgán rozhodnutie vo veci nevydal.
3. Žalobca v podanej žalobe citoval § 81 ods. 1 písm. a/, § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov, § 32 ods. 1, 2, § 33, § 46, § 47 ods. 1, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a uviedol, že dňa 21.01.2016 bola prerokovaná v škodovej komisii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. k. KRPZ-KE-VO2-199-009/2015-PS správa o poškodení zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania poškodeného L.. L. H.. V predmetnej správe bolo škodovou komisiou konštatované, že nie je dôvod určovať rozsah zodpovednosti služobného úradu podľa § 175 zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov policajného zboru. Nakoľko sa jedná o mimo služobný úraz a poškodenému nevzniká nárok na dávky úrazového zabezpečenia. Súhlas so závermi a návrhom komisie svojim podpisom dňa 03.02.2016 potvrdil riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach.
4. Žalobca namietal, že správa škodovej komisie neobsahuje náležitosti rozhodnutia tak, ako to vyplýva z § 47 Správneho poriadku a nie je v dostatočnom a v zrozumiteľnom rozsahu odôvodnené. Skutkový stav, na základe ktorého mal orgán verejnej správy dospieť k záverom uvedeným v správe je nepreukázaný, nesprávne zistený, nakoľko sa jedná o jednostranné a subjektívne tvrdenie kontrolného orgánu.
5. Žalobca konštatoval, že z príslušného správneho spisu vyplýva, že prvým procesným úkonom orgánu verejnej správy voči žalobcovi bolo až oboznámenie žalobcu so správou o prerokovaní poškodenia zdravia. Takýto procesný postup je v rozpore so základnými zásadami akéhokoľvek správneho konania, osobitne však s ustanoveniami právnych predpisov uvedených vyššie. Z vyššie uvedeného postupu žalovaného vôbec nie je jasný výsledok konania orgánu verejnej správy, a to či má ísť o konečné rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu škody a dávok úrazového zabezpečenia. Žalobca zotrval na svojom stanovisku uvedenom v úradnom zázname zaevidovanom dňa 13.02.2015 pod číslom KRPZ- KE-OPP2-98-001/2015.
6. K námietke žalovaného, že žalobca si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť uviedol, že to, že v ľavom uchu pociťoval tlak, pískanie a šumenie silnej intenzity, oznámil osobne veliteľovi PPÚ L.. T.. T. a následne veliteľovi JZČ PPÚ Košice T.. N.. S., ktorý túto skutočnosť potvrdil aj v úradnom zázname, teda si poškodený svoju oznamovaciu povinnosť splnil. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, i keď tomu tak v jeho prípade nebolo, že samotné oneskorenie ohlásenia pracovného úrazu automaticky v sebe nenesie potvrdenie o tom, že sa tento úraz nestal.
7. K námietke žalovaného o nevykonaní dychovej skúšky na alkohol žalobca uviedol, že táto skutočnosť samo o sebe nepreukazuje, že k úrazu nedošlo tak, ako je uvedené v úradnom zázname. Navyše je nepochybné, že v prípade, ak by mali nadriadení žalobcu T.. N.. S. a veliteľ PPÚ L.. T.. T., akékoľvek pochybnosti o požití alkoholu zo strany poškodeného, nenariadil by žalobcovi, aby doplnil zásahový tím pri vyjednávaní s podozrivou osobou.
8. K námietke žalovaného, že žalobca nepoužil osobné ochranné prostriedky na ochranu sluchu, žalobca uviedol, že vzhľadom na charakter uvedenej policajnej akcie, ktorej predmetom bolo vyjednávanie s podozrivou osobou, ktorá sa zabarikádovala v dome, použitie ochranných slúchadiel nebolo možné. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že z uvedeného dôvodu žiadni zo zasahujúcich policajtov pri tejto policajnej akcii nepoužil ochranné prostriedky na ochranu sluchu.
9. Žalobca v podanej žalobe ďalej citoval § 174 ods. 1, § 176 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. a uviedol, že služobnému úradu sa nepodarilo preukázať, že by k úrazu poškodeného došlo mimo služobného zákroku, a preto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za jeho služobný úraz. Žalobca taktiež namietal dĺžku lehoty na rozhodnutie žalovaného, nakoľko k služobnému úrazu došlo 05.02.2015 a prerokovaný škodovou komisiou bol až dňa 21.01.2016, pričom stále nebolo vydané rozhodnutie vo veci.
10. Žalobca s poukazom na § 49 ods. 1, 2 Správneho poriadku konštatoval, že riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach nerozhodol o nároku poškodeného v primeranej lehote, a to bez toho, aby žalobcu o nemožnosti rozhodnúť v zákonnej lehote a jej dôvodoch upovedomil. Žalobca uviedol, že nevydaním rozhodnutia vo veci, žalovaný odňal žalobcovi možnosť oboznámiť sa s argumentáciou žalovaného a využiť procesné prostriedky nápravy.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2016 k žalobe uviedol, že úraz, ktorý mal žalobca utrpieť dňa 05.02.2015 bol prešetrovaný ako škodová udalosť v škodovej komisii a postup žalovaného bol nasledovný.
12. Žalobca zaslal dňa 13.02.2015 mailovú správu na odbor poriadkovej polície KR PZ v Košiciach, kde bol v tom čase služobne zaradený, pričom túto správu označil ako „ohlásenie úrazu zo dňa 05.02.2015“. Na základe uvedenej mailovej správy boli na uvedenej organizačnej zložke žalovaného vykonané úkony spojené s ohláseným úrazom. Po zabezpečení relevantných listinných podkladov boli tieto zaslané dňa 12.08.2015 na vnútorný odbor Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „KR PZ v Košiciach“), a to spolu so žiadosťou o určenie senátu škodovej komisie riaditeľa KR PZ v Košiciach (ďalej len „senát škodovej komisie“) na prešetrenie predmetnej škodovej udalosti. Senát škodovej komisie určený dňa 18.08.2015 zabezpečil a doplnil ďalšie listinné podklady potrebné na riadne prešetrenie a zistenie všetkých príčin a okolností, za ktorých malo dôjsť k úrazu žalobcu. Lekársky posudok o hodnotení bolestného, ktorý predložil žalobca, mu bol vrátený späť na doplnenie a opravu, pretože vykazoval nedostatky, ktoré bránili ďalšiemu postupu.
13. Žalovaný uviedol, že dňa 19.11.2015 bol opravený a doplnený lekársky posudok spolu s lekárskymi správami a dokladmi o zakúpení liekov predložený posudkovému lekárovi na kontrolu a posúdenie. Predmetnú škodovú udalosť senát škodovej komisie následne prerokoval dňa 21.01.2016 a o výsledkoch prešetrenia škodovej udalosti spísal správu č. KRPZ-KE-VO2-199-009/2015. Predseda senátu škodovej komisie oboznámil žalobcu s výsledkami vyšetrenia škodovej udalosti, záverom nadriadeného k návrhu senátu škodovej komisie, ako aj s poučením o spôsobe uplatnenia nároku na dávky úrazového zabezpečenia v súvislosti s poškodením zdravia, a to písomne, zaslaním listu č. KRPZ- KE-VO2-199-009/2015-PS zo dňa 04.02.2016 spolu so správou o prerokovaní poškodenia zdravia č. KRPZ-KE-VO2-199-009/2015, ktorej prílohou boli úradné záznamy napísané k predmetnej škodovej udalosti T.. N.. L. S., zástupcom veliteľa PPÚ OPP KR PZ v Košiciach, L.. T.. Z. T., veliteľom PPÚ OPP KR PZ v Košiciach a N.. Š. L., veliteľom jednotky policajných akcií PPÚ OPP KR PZ v Košiciach. Žalobca bol v liste zároveň požiadaný, aby po oboznámení sa s výsledkami šetrenia podpísal formulár - oboznámenie s výsledkami vyšetrenia úrazu a záverom nadriadeného s pripojenými listinami po oboznámení sa, obratom vrátil späť za účelom ich založenia do škodového spisu. Doporučenú zásielku si žalobca prevzal dňa 15.02.2016, avšak požadované listiny po oboznámení sa s vecou nevrátil späť až následne, keď bol žalovaným na ich vrátenie opätovne vyzvaný.
14. Žalovaný v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca po prevzatí správy o prerokovaní škodovej udalosti a oboznámení sa s výsledkami šetrenia senátu škodovej komisie reagoval prostredníctvom Mgr. Pavla Antoša, advokáta, zaslaním listu: Vyjadrenie k správe o prerokovaní poškodenia zdravia č. KRPZ-KE-VO2-199-009/2015 zo dňa 04.02.2016. Predmetné vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.02.2016 bolo doručené žalovanému dňa 02.03.2016.
15. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vo vyjadrení uviedol, že správa o prerokovaní bola vydaná v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ako aj v rozpore s procesnými predpismi. Namietal tiež, že: „...správny orgán neumožnil obvinenému právo vyjadriť sa vo veci“. Žalobca okrem iného uviedol, že riaditeľ KR PZ v Košiciach nerozhodol o nároku poškodeného v primeranej lehote, a to bez toho, aby účastníka konania o nemožnosti rozhodnúť v zákonnej lehote a jej dôvodoch upovedomil. Žiadal, aby bolo vydané rozhodnutie a v prípade, ak vyššie uvedenú správu o prerokovaní poškodenia zdravia považuje správny orgán za konečné rozhodnutie o nároku poškodeného, žiada, aby predmetné rozhodnutie odvolací orgán zrušil.
16. Žalovaný na uvedené vyjadrenie žalobcu odpovedal listom č. KRPZ-KE-VO2-199-012/2015 zo dňa 10.03.2016, v ktorom žalobcovi vysvetlil podľa akých právnych predpisov postupoval a zároveň opätovne poučil žalobcu (v správe o prerokovaní bolo prvé poučenie poškodeného), aký je postup pri šetrení škodových udalostí a postup poškodeného pri uplatňovaní nárokov s tým súvisiacich. Žalovaný upozornil žalobcu, že na žiadnom mieste správy nie je označený ako „obvinený“ a ani jeho postavenie pri vyšetrení škodovej udalosti nie je považované za postavenie „obvineného“!.
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že keďže žalobca v predmetnom vyjadrení nesprávne uviedol: „Podľa § 81 ods. 1 písm. a/ zákona č. 121/2015 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma policajtovi ... atď. ... Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 121/2015 Z. z. na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní...“, žalovaný v odpovedi na vyjadrenie poučil žalobcu, že sociálne zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda nie zákon č. 121/2015 Z. z..
18. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podrobnosti upravuje nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 27/2008 v znení neskorších predpisov o postupe nadriadených pri rozhodovaní a určovaní dávok úrazového zabezpečenia (ďalej len „nariadenie MV SR č. 27/2008“).
19. Žalovaný konštatoval, že tiež poučil žalobcu, že podľa čl. 20 nariadenia MV SR č. 27/2008 konanie o dávke úrazového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti poškodeného policajta, ktorý si uplatňuje nárok na dávku úrazového zabezpečenia a na jej výplatu, ktorú policajt doručuje služobným postupom, a ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 3 citovaného nariadenia, a to spolu s uvedením formálnych a obsahových náležitostí takejto žiadosti, ktoré je poškodený povinný uviesť. Podľa odseku 2 citovaného článku nariadenia, za deň začatia konania o dávke úrazového zabezpečenia sa považuje
deň, kedy bola žiadosť spolu s príslušnými dokladmi a úrazovým spisom doručená služobnému úradu, ktorého nadriadený je oprávnený rozhodovať o dávke úrazového zabezpečenia. Žalobca bol taktiež poučený, že podľa organizačného poriadku Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) riaditeľ krajského riaditeľstva zriaďuje poradné orgány riaditeľa krajského riaditeľstva. Jedným z poradných orgánov je aj škodová komisia riaditeľa krajského riaditeľstva (poradný orgán však nie je správnym orgánom v zmysle hore uvedených právnych predpisov). Škodová komisia riaditeľa krajského riaditeľstva je teda stálym poradným orgánom na posudzovanie a prerokovanie, okrem iných skutočností týkajúcich sa zistenia príčin a okolností, za ktorých malo k úrazu dôjsť, aj zistenie rozsahu zodpovednosti služobného úradu za poškodenie zdravia policajta a jeho nároku na dávky úrazového zabezpečenia. Pri svojej činnosti sa škodová komisia riadi schváleným štatútom a poškodenie zdravia poškodeného policajta prerokováva na základe výsledkov vyšetrenia škodovej udalosti. Obsahom prerokovania je najmä: zhodnotenie dôkazov, zhrnutie výsledkov vyšetrenia, záver o tom, či ide o služobný úraz alebo o úraz mimo služobný, rozsah zodpovednosti služobného úradu za poškodenie zdravia, dávky úrazového zabezpečenia a v akej výške poškodenému policajtovi patria, resp. nepatria, podmienky pre vymáhanie regresných náhrad, atď..
20. Žalovaný poukázal na to, že jeho odpoveď zo dňa 10.03.2016 prevzal žalobca dňa 29.03.2016 a právny zástupca žalobcu dňa 21.03.2016. Následne bol žalovanému dňa 11.05.2016 doručený list žalobcu, v ktorom uviedol, že v prílohe zasiela „podpísaný formulár“ s poukázaním na vyjadrenie svojho právneho zástupcu zo dňa 02.03.2016, trvá na tom, že išlo o služobný úraz, žiada vyplatenie všetkých súvisiacich nárokov a pokiaľ je potrebné doložiť ďalšie písomnosti, dodatočne tak urobí. V závere uvádza, že žiada o zaslanie „stanoviska“.
21. Žalovaný v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že žalobcovi odpovedal listom zo dňa 02.06.2016, kde uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uznanie jeho zranenia za služobný úraz, za ktorý by niesol zodpovednosť služobný úrad a na predtým uvádzané námietky právneho zástupcu žalobcu už odpovedal listom zo dňa 10.03.2016, zotrváva na svojom stanovisku tak, ako to uviedol v správe o prerokovaní poškodenia zdravia s prílohami, pričom opätovne poukázal na zákonné ustanovenia upravujúce danú problematiku.
22. V ďalšej časti písomného vyjadrenia žalovaný poukázal na zákonné ustanovenia týkajúce sa danej problematiky, ako aj zistenia, ktoré vykonal senát škodovej komisie pri prešetrovaní škodovej udalosti s poukazom na vyjadrenia v úradných záznamoch W.. N.. Š. L., L.. T.. Z. T., T.. N.. L. S.. Žalovaný uviedol, že z uvedených skutočností a popísaného postupu vyplýva, že poradný orgán - senát škodovej komisie, ktorý však nie je správnym orgánom, vykonal šetrenie škodovej udalosti, o čom spracoval správu o prerokovaní škodovej udalosti. V správe uviedol zistené skutočnosti, uviedol obsah úradných záznamov k škodovej udalosti, t.j. vyjadrenia poškodeného, ktoré zaslal elektronickou poštou, vyjadrenia svedkov a nadriadeného poškodeného policajta. Senát správu so záverom o zistených skutočnostiach predložil na zaujatie stanoviska nadriadenému oprávnenému o dávkach úrazového zabezpečenia rozhodnúť. Následne senát oboznámil žalobcu s výsledkami šetrenia a stanoviskom nadriadeného a napokon poučil poškodeného aj o spôsobe uplatnenia úrazových dávok.
23. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ak poškodený policajt podal podpísanú písomnú žiadosť o priznanie dávky úrazového zabezpečenia (s formálnymi a obsahovými náležitosťami, kde poškodený uvádza predpísané údaje, podrobne popíše priebeh úrazového deja a okolnosti, za ktorých došlo k úrazu, uvedie osobné údaje, uvedie na akú adresu alebo účet žiada dávku vyplatiť) pripojí listinné podklady preukazujúce jeho nárok, senát škodovej komisie po prerokovaní veci predkladá škodový spis a žiadosť poškodeného správnemu orgánu, ktorý je oprávnený o dávke rozhodnúť, a to spolu s návrhom na priznanie dávky úrazového zabezpečenia.
24. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že správny orgán po doručení takejto žiadosti a kompletného škodového spisu začne správne konanie a postupuje podľa § 81 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť do funkcie alebo vymenovať do funkcie, a ak ide o policajta zaradeného na krajskom riaditeľstve Policajného zboru alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom, riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru.
25. Žalovaný konštatoval, že v predmetnej veci žalobca nesplnil riadne svoju ohlasovaciu povinnosť, nepreukázal, že úraz utrpel pri výkone štátnej služby, ani nepodal žiadosť o úrazovú dávku tak, ako bolo popísané vyššie. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť bez náhrady trov konania.
26. V písomnom podaní zo dňa 15.03.2017 doručenom Krajskému súdu v Košiciach dňa 23.03.2017 žalobca spresnil petit žaloby tak, že žalovaný je povinný v lehote jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia konať a vydať rozhodnutie o žiadosti žalobcu doručenej žalovanému dňa 11.05.2016 o odškodnenie za poškodenie zdravia v súvislosti so služobným úrazom zo dňa 05.02.2015 podľa ustanovení § 80 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z. a nahradiť žalobcovi trovy konania.
27. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2017, ktorým doručoval súdu nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 27/2008 uviedol, že podľa čl. 20 nariadenia konanie o dávke úrazového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti poškodeného policajta, ktorý si uplatňuje nárok na dávku úrazového zabezpečenia a na jej výplatu, ktorú policajt doručuje služobným postupom a ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 3 citovaného nariadenia. Podľa odseku 2 citovaného článku za deň začatia konania o dávke úrazového zabezpečenia sa považuje deň, kedy bola žiadosť spolu s príslušnými dokladmi a úrazovým spisom doručená služobnému úradu, ktorého nadriadený je oprávnený rozhodovať o dávke úrazového zabezpečenia. Z nariadenia vyplýva, že žiadosť má mať nielen obsahové, ale aj formálne náležitosti, preto je vzor žiadosti ako príloha súčasťou nariadenia.
28. Žalovaný poukázal na to, že žiadna z písomností, ktorú zaslal žalobca žalovanému, nebola označená ako „Žiadosť o priznanie úrazovej dávky“. Žalovaný odmietal tvrdenie žalobcu, že postupoval šikanóznym spôsobom, pretože žalovaný trikrát poučil žalobcu o postupe a vyčerpávajúcim spôsobom informoval a oboznámil tak žalobcu, ako aj jeho právneho zástupcu, ktorý mu poskytuje odbornú právnu pomoc, podľa akých právnych predpisov a akým spôsobom má postupovať pri uplatnení nároku. Napriek uvedenému ani k dnešnému dňu nebola žalobcom takáto písomná žiadosť podaná.
29. Žalovaný poučoval žalobcu o tom, že nárok na dávku úrazového zabezpečenia sa uplatňuje písomnou žiadosťou, a to v týchto písomnostiach:
V „Správe o prerokovaní poškodenia zdravia v časti: oboznámenie poškodeného s výsledkami vyšetrenia úrazu a záverom nadriadeného: (e) dávky úrazového zabezpečenia sa priznávajú na základe žiadosti a predloženia príslušných dokladov, ktoré odôvodňujú jej priznanie, f) žiadosť sa predkladá služobným postupom, g) konanie o dávke sa začína dňom doručenia žiadosti na služobný úrad).
30. Žalovaný poukázal na to, že v liste zo dňa 10.03.2016, ktorým žalovaný reagoval na list žalobcom označený ako „Vyjadrenie k Správe o prerokovaní...“. Žalovaný v liste podrobne oboznámil žalobcu, ako aj jeho právneho zástupcu s postupom, ktorým sa má uplatniť nárok na dávku úrazového zabezpečenia a taktiež, ktoré právne predpisy upravujú tento postup.
31. Žalovaný uviedol, že opätovne poučil žalobcu a jeho právneho zástupcu o postupe pri uplatnení nároku listom zo dňa 02.06.2016, pretože žalobca a jeho právny zástupca namiesto podania riadnej žiadosti (podľa predchádzajúceho poučenia) žiadali o zaslanie „stanoviska“. Žalovaný konštatoval, že nebol oprávnený na základe „žiadosti o podanie stanoviska“ vydať rozhodnutie, preto sa odvolal na svoj list zo dňa 10.03.2016, v ktorom podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom už inštruoval žalobcu a jeho právneho zástupcu o postupe aj o príslušných právnych predpisoch. Uviedol, že tlačivo žiadosti je aj verejne prístupné na internete.
32. Správny súd v konaní podľa § 242 a nasl. Správneho súdneho poriadku po oboznámení sa so žalobou, vyjadrením žalovaného, ako aj s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
33. Na pojednávaní súdu dňa 17.02.2017, právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v podanej žalobe. Poukázal na to, že postup žalovaného voči žalobcovi je šikanózny, nakoľko nesporne bolo preukázané, že žalobca utrpel úraz pri zásahu policajnej jednotky, pričom úraz, ktorý utrpel bol oznámený priamo nadriadenému, a teda, že utrpel úraz, mal žalovaný vedomosť. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že si uplatnil voči žalovanému nárok z titulu úrazu, ktorý utrpel pri
plnení služobných úloh, a to písomnou žiadosťou, ktorá bola doručená žalovanému dňa 11.05.2016, v ktorej uvádza, že v prílohe zasiela podpísaný formulár s poukázaním na vyjadrenie jeho právneho zástupcu a trvá na tom, že išlo o služobný úraz, pričom žiadal vyplatenie všetkých peňažných nárokov súvisiacich s týmto úrazom. Ďalej uviedol, že v uvedenom písomnom podaní bolo uvedené, že pokiaľ je potrebné doložiť ďalšie písomnosti k uvedenej veci, dodatočne tak urobí. Bol toho názoru, že už následne bolo povinnosťou žalovaného postupovať tak, aby vo veci vydal rozhodnutie, a to v tom smere, či žalobca má nárok, resp. nárok nemá. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na to, že žalovaný v písomnom podaní zo dňa 02.06.2016 sa vôbec nevysporiadal s tým, že žalobca žiadal v podaní zo dňa 11.05.2016 vyplatenie peňažných nárokov súvisiacich s úrazom, pričom v tejto žiadosti aj uviedol, že okrem podpísaného formulára doloží aj ďalšie písomnosti, ktoré budú potrebné žalovanému doručiť. Právny zástupca žalobcu opätovne uviedol, že žiadosť žalobcu, ktorou si uplatnil nárok z titulu služobného úrazu bola uplatnená písomným podaním, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 11.05.2016, pričom predtým písomná žiadosť žalovanému nebola doručená, avšak mu boli doručené znalecké posudky, a to ohľadom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Právny zástupca žalobcu bol toho názoru, že postupom žalovaného pokiaľ nerozhodol v merite veci, upiera žalobcovi vo veci sa brániť, pretože nemá iným spôsobom ako možnosť v správnom konaní napadnúť rozhodnutie žalovaného.
34. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu dňa 17.02.2017 uviedla, že žalovaný v písomných podaniach upozorňoval, resp. usmerňoval právneho zástupcu žalobcu, že preto, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie je potrebná žiadosť, pričom v týchto písomných podaniach žalovaný aj poukázal na nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 27/2008 Z. z., a to konkrétne články 19, 20, pričom samotná skutočnosť, čo má žiadosť obsahovať vyplýva aj priamo zo zákona č. 328/2002 Z. z., a to konkrétne z ustanovenia § 83. Zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že aj napriek poučeniu, žiadosť žalobca žalovanému v súlade s uvedenými citovanými ustanoveniami nedoručil, a preto žalovaný vo veci nemohol vydať rozhodnutie.
35. Na pojednávaní súdu dňa 21.04.2017, právny zástupca žalobcu uviedol, že v písomnom podaní, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 11.05.2016, bola žalovanému doručovaná jedine správa o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania, pričom iné doklady, resp. iné listiny, neboli žalovanému doručované. Ďalej poukázal na vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.03.2016, v ktorom sa uvádza, že o prerokovaní poškodenia zdravia poškodeného policajta a vzniknutej škode škodová komisia spisuje správu o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že v tomto podaní žalovaný vôbec neuvádza, aké náležitosti, resp. čo má žiadosť konkrétne obsahovať, pričom podľa jeho názoru vzor je správa o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania, ktorá bola vypracovaná žalovaným. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na písomné podanie žalovaného zo dňa 04.02.2016, v ktorom sa uvádza, že k žiadosti žalobcu zaujal aj stanovisko senát škodovej komisie žalovaného a taktiež sú tam aj úradné záznamy o výsluchu svedkov, o ktorých však žalobca nebol nikdy upovedomený. Ďalej uviedol, že správa o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania bola prerokovaná žalovaným dňa 03.02.2016, čo vyplýva aj z tejto správy. Ďalej poukázal na to, že v bode 8 tejto správy je jednoznačné uvedené, že so závermi a návrhom komisie riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach súhlasí a úraz poškodeného policajta neuznáva za služobný úraz.
36. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu ďalej uviedol, že ani v písomnom podaní žalovaného zo dňa 02.06.2016 sa vôbec neuvádza, čo má obsahovať kvalifikovaná žiadosť, aby bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu, pokiaľ si uplatňoval odškodnenie z titulu úrazu. Uviedol, že ani z jedného podania žalovaného, a to zo dňa 02.06.2016, ako aj 10.03.2016 nevyplýva, že by nedostatok formalizovanej žiadosti bolo dôvodom na nevydanie rozhodnutia v merite veci. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že zo správy o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania v časti 2 bod 1 je presne uvedené, kedy malo dôjsť k úrazu, ako aj dátum ohlásenia úrazu a komu bol úraz ohlásený, čiže z týchto skutočností mohol žalovaný vychádzať, pokiaľ by mal úmysel vydať vo veci rozhodnutie. Ďalej konštatoval, že na základe týchto údajov uvedených v článku 2 bod 1 správy o prerokovaní poškodenia zdravia žalovaný aj konal, nakoľko uvedené poškodenia zdravia žalobcu aj prerokoval, čo je aj výsledkom tejto správy. Poukázal ďalej na to, že žalovaný nevydal rozhodnutie z dôvodu, že už zo správy o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania vyplýva, že žalovaný neuznáva úraz žalobcu za služobný úraz, avšak nie z tohto dôvodu, aby nebola žalobcom predložená kvalifikovaná žiadosť ale z iných dôvodov.
37. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla, že žalobca si v danom prípade nesplnil svoju ohlasovaciu povinnosť pri vzniku úrazu včas ale až neskôr, pričom jeho nadriadený po získaní tejto informácie urobil príslušné úkony, získal všetky informácie, pozbieral si potrebné podklady a zaslal senátu škodovej komisie poradného orgánu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, aby uvedenú vec prešetril. Senát škodovej komisie po získaní potrebných informácií spísal správu o prerokovaní poškodenia zdravia, pričom v tejto správe je uvedený, aj prijatý záver škodovej komisie a následne túto správu o prerokovaní poškodenia zdravia zaslal riaditeľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a následne za účelom oboznámenia sa, túto správu zaslal aj príslušnému policajtovi, teda v danom prípade žalobcovi. Uvedená správa bola žalobcovi doručená za účelom oboznámenia sa s výsledkami šetrenia škodovej komisie a následne bol aj žalobca poučený o tom, že je v danom prípade potrebné doručiť žiadosť služobným postupom. Zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že takáto žiadosť sa podáva aj v prípade, že záver škodovej komisie je kladný.
38. Zástupkyňa žalovaného ďalej poukázala na konkrétne poučenie v správe o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania, a to konkrétne na písmeno e, f a g, z ktorých vyplýva, že dávky úrazového zabezpečenia sa priznávajú na základe žiadosti a predloženia príslušných dokladov, ktoré odôvodňujú priznanie dávky úrazového zabezpečenia, ďalej, že žiadosť o dávku úrazového zabezpečenia sa predkladá služobným postupom a konanie o dávke sa začína dňom doručenia žiadosti na služobný úrad, ktorého nadriadený je oprávnený o dávke úrazového zabezpečenia rozhodnúť. Poukázala na to, že až po kvalifikovanej doručenej žiadosti môže žalovaný rozhodnúť o nároku uplatnenom poškodeným, a to už či tento nárok uznáva, alebo neuznáva, teda až po doručení takejto žiadosti začína správne konanie. Zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že už vo vyjadrení žalovaného zo dňa 10.03.2016 žalovaný uviedol, že žalobca bol oboznámený tiež s tým, že dávky úrazového zabezpečenia sa priznávajú na základe žiadosti a predloženia príslušných dokladov, ktoré odôvodňujú priznanie dávky úrazového zabezpečenia. Zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že na strane 2 písomného vyjadrenia zo dňa 10.03.2016 v prvom odseku je uvedené, že podľa článku 20 citovaného nariadenia konanie o dávke úrazového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti poškodeného policajta, ktorý si uplatňuje nárok na dávku úrazového zabezpečenia a na jej výplatu, ktorú doručuje služobným postupom, a ktorý vzor je uvedený v prílohe 3 citovaného nariadenia. Zástupkyňa žalovaného konštatovala, že pokiaľ by bol žalobca doručil žiadosť žalobcovi tak, ako bol usmernený v písomnom podaní žalovaného zo dňa 10.03.2016, v takomto prípade by žalovaný vydal vo veci rozhodnutie. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o správu o prerokovaní poškodenia zdravia, v ktorej sa uvádza, že riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach neuznáva úraz žalobcu za služobný úraz, že ide len o vyjadrenie riaditeľa k záverom škodovej komisie, avšak nie je to rozhodnutie, ale predbežné stanovisko riaditeľa.
39. Právny zástupca žalobcu na otázku súdu uviedol, že je pravdou, že v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 10.03.2016 je na strane 2 v odseku 1 uvedené, že podľa článku 20 citovaného nariadenia konanie o dávke úrazového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na dávku úrazového zabezpečenia a na jej výplatu, ktorú doručuje služobným postupom, a ktorý vzor je uvedený v prílohe č. 3 citovaného nariadenia. Poukázal však na to, že náležitosti, ktoré boli uvedené v podaní žalobcu, a ktoré bolo doručené žalovanému dňa 11.05.2016, spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uvedené, resp. upravené v článku 20 nariadenia MV č. 27/2008, pričom žalovaný mal k dispozícii na základe komplexných podaní žalobcu požadované údaje, ktoré by zodpovedali aj článku 20 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 27/2008.
40. Podľa § 242 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
41. Podľa § 243 SSP, účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
42. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
43. Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.
44. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
45. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.
46. Podľa § 174 ods. 2 citovaného zákona, ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon štátnej služby.
47. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma
a) policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť do funkcie alebo vymenovať do funkcie, a ak ide o policajta zaradeného na krajskom riaditeľstve Policajného zboru alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom, riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru.
48. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína na základe žaloby, ktorej obligatórnou náležitosťou je tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným osobitným právnym predpisom. Za nečinnosť orgánu verejnej správy v zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 282/08, I. ÚS 225/08), treba v podstate považovať jeho pasivitu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe. V poslednom prípade musí byť obsahom žaloby tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky na úkony správneho orgánu, napriek tomu správny orgán nekoná, pričom toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym právnym predpisom, ktorý obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať.
49. Správny súd na základe žaloby, ktorým sa žalobca domáha preskúmania nečinnosti orgánu verejnej správy, preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t.j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi a predpismi, je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi a predpismi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať.
50. V predmetnej preskúmavanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému v lehote jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia konať a vydať rozhodnutie o žiadosti žalobcu doručenej žalovanému dňa 11.05.2016 o odškodnenie za poškodenie zdravia v súvislosti so služobným úrazom zo dňa 05.02.2015 podľa ustanovení § 80 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z..
51. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správa o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania bola žalovaným žalobcovi doručená dňa 15.02.2016. Z citovanej správy, a to konkrétne z bodu 9 písm. e/, f/ a g/, vyplýva, že dávky úrazového zabezpečenia sa priznávajú na základe žiadosti a predloženia príslušných dokladov, ktoré odôvodňujú priznanie dávky úrazového zabezpečenia, ďalej, že žiadosť o dávku úrazového zabezpečenia sa predkladá služobným postupom a konanie o dávke sa začína dňom doručenia žiadosti na služobný úrad, ktorého nadriadený je oprávnený o dávke úrazového zabezpečenia rozhodnúť.
52. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ďalej vyplýva, že predtým, ako doručil žalobca žalovanému dňa 11.05.2016 žiadosť o odškodnenie za poškodenie zdravia v súvislosti so služobným úrazom zo dňa 05.02.2015, žalovaný v písomnom podaní zo dňa 10.03.2016 žalobcovi oznámil, že
podľa čl. 19 nariadenia MV SR č. 27.2008 na konanie o dávkach úrazového zabezpečenia a náhradách pozostalých sa vzťahuje všeobecný osobitný predpis, ak ďalej nie je uvedené inak. Zároveň žalovaný poukázal na to, že podľa čl. 20 citovaného nariadenia konanie o dávke úrazového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti poškodeného policajta, ktorý si uplatňuje nárok na dávku úrazového zabezpečenia a na jej výplatu, ktorú policajt doručuje služobným postupom, a ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 3 citovaného nariadenia (s uvedením formálnych a obsahových náležitostí). Podľa odseku 2 citovaného článku, za deň začatia konania o dávke úrazového zabezpečenia sa považuje deň, kedy bola žiadosť spolu s príslušnými dokladmi a úrazovým spisom doručená služobnému úradu, ktorého nadriadený je oprávnený rozhodovať o dávke úrazového zabezpečenia.
53. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predtým ako žalobca doručil žalovanému dňa 11.05.2016 žiadosť o odškodnenie za poškodenie zdravia v súvislosti so služobným úrazom zo dňa 05.02.2015, bol žalobca usmernený ako postupovať pri uplatnení podania žiadosti o odškodnenie za poškodenie zdravia v súvislosti so služobným úrazom, a to v správe o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania, a to konkrétne v bode 9 písm. e/, f/, g/ tejto správy a taktiež aj v písomnom podaní žalovaného zo dňa 10.03.2016.
54. Z písomného podania žalobcu, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 11.05.2016, a ktoré považuje žalobca za žiadosť o odškodnenie za poškodenie zdravia v súvislosti so služobným úrazom zo dňa 05.02.2015 vyplýva, že žalobca v prílohe tohto listu zasiela žalovanému podpísaný formulár s poukázaním na vyjadrenie jeho právneho zástupcu Mgr. Pavla Antoša zo dňa 02.03.2016. Trvá na tom, že išlo o služobný úraz a žiada vyplatenie všetkých peňažných nárokov súvisiacich s týmto úrazom. Ďalej uvádza, že pokiaľ je potrebné doložiť ďalšie písomnosti v uvedenej veci, dodatočne tak urobí. Zároveň žiada žalobcu o zaslanie jeho stanoviska v lehote 30 dní na adresu jeho trvalého bydliska a zároveň aj právnemu zástupcovi žalobcu na adresu: Mgr. Pavol Antoš, advokát, Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad.
55. Na základe uvedenej žiadosti žalobcu žalovaný opätovne písomným podaním zo dňa 02.06.2016 upovedomil žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, že zotrváva na svojom predchádzajúcom stanovisku zo dňa 10.03.2016, ako aj správe o prerokovaní poškodenia zdravia zo dňa 04.02.2016, s ktorou bol žalobca riadne oboznámený.
56. Z čl. 19 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 27/2008 o postupe nadriadených pri rozhodovaní a určovaní dávok úrazového zabezpečenia a náhrad pozostalých v súvislosti so služobným úrazom a chorobou z povolania vyplýva, že na konanie o dávkach úrazového zabezpečenia a náhradách pozostalých sa vzťahuje osobitný predpis26), ak ďalej nie je ustanovené inak. K poznámke 26) je uvedený zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov).
57. Z čl. 20 ods. 1 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 27/2008 vyplýva, že konanie o dávke úrazového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti poškodeného policajta, ktorý si uplatňuje nárok na dávku úrazového zabezpečenia a na jej výplatu (ďalej len „žiadosť“), ktorú doručuje služobným postupom útvaru ministerstva alebo útvaru zboru, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 3 tohto nariadenia. Útvar ministerstva alebo útvar zboru, ktorý nie je oprávnený o žiadosti rozhodnúť bezodkladne, po vykonaní potrebných úkonov, najmä odstránením nedostatkov a vád v žiadosti, postúpi žiadosť spolu s príslušnými dokladmi a úrazovým spisom služobnému úradu, ktorého nadriadený je oprávnený rozhodnúť o dávke úrazového zabezpečenia.
58. Z čl. 20 ods. 2 citovaného nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky ďalej vyplýva, za deň začatia konania o dávke úrazového zabezpečenia (ďalej len „začatie konania“) sa považuje deň, keď bola žiadosť spolu s príslušnými dokladmi a úrazovým spisom doručená služobnému úradu, ktorého nadriadený je oprávnený rozhodovať o dávke úrazového zabezpečenia. Každá žiadosť musí byť pri prijatí opatrená prezentačnou pečiatkou s dátumom prijatia.
59. Prílohou č. 3 k nariadeniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 27/2008 je žiadosť o dávku úrazového zabezpečenia za služobný úraz - chorobu z povolania* podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedenej žiadosti vyplýva, že poškodený je povinný podrobne popísať okolnosti vzniku služobného úrazu, v akej výške si uplatňuje žiadosť o priznanie a výplaty dávky úrazového
zabezpečenia, ako aj pripojenie dokladov preukazujúcich výšku požadovanej náhrady za poškodenie zdravia.
60. Z písomného podania žalobcu doručeného žalovanému dňa 11.05.2016, ktoré žalobca považoval za žiadosť o odškodnenie za poškodenie zdravia v súvislosti so služobným úrazom zo dňa 05.02.2015 nevyplýva, v akej výške si žalobca uplatňuje priznanie a výplatu požadovanej dávky úrazového zabezpečenia. Z uvedeného dôvodu sa správny súd nestotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobcu, že jeho podanie, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 11.05.2016 spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v čl. 20 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 27/2008, pretože ako už bolo uvedené, z podania žalobcu nevyplýva v akej výške si žalobca uplatňuje nárok na dávku úrazového zabezpečenia, pričom aj sám právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 21.04.2017 uviedol, že s podaním žalobcu doručeným žalovanému dňa 11.05.2016 bola doručovaná žalovanému jedine správa o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo s chorobou z povolania, pričom iné doklady žalovanému neboli doručované. Pokiaľ žalobca pred doručením podania žalovanému dňa 11.05.2016 doručil žalovanému lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia so stanovením počtu bodov, takýto lekársky posudok nemožno považovať za preukázanie uplatnenej výšky dávky úrazového zabezpečenia, nakoľko z uvedeného lekárskeho posudku nevyplýva výška náhrady za bodové hodnotenie. Z uvedeného dôvodu sa správny súd nestotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobcu, že žalovaný mal k dispozícii na základe komplexných podaní žalobcu požadované údaje, ktoré by zodpovedali aj čl. 20 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 27/2008.
61. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ právny zástupca žalobcu namietal, že ani z jedného podania žalovaného, a to zo dňa 10.03.2016 a 02.06.2016 nevyplýva, čo má obsahovať kvalifikovaná žiadosť žalobcu, pokiaľ si uplatňoval odškodnenie z titulu služobného úrazu, na pojednávaní súdu dňa 21.04.2017 však uznal, že v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 10.03.2016 je na strane 2 v odseku 1 uvedené, že podľa článku 20 citovaného nariadenia konanie o dávke úrazového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na dávku úrazového zabezpečenia a na jej výplatu, ktorú doručuje služobným postupom, a ktorý vzor je uvedený v prílohe 3 citovaného nariadenia.
62. Vzhľadom na tú skutočnosť, že z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný trikrát poučil žalobcu a jeho právneho zástupcu o postupe, podľa akých právnych predpisov a akým spôsobom má žalobca postupovať pri uplatnení nároku, pričom žalobca aj napriek týmto upozorneniam nedoručil písomnú žiadosť žalovanému tak, ako bol v tomto smere usmernený, preto za týchto okolností nemožno konštatovať, že žalovaný bol v konaní pasívny, a teda nečinný.
63. Pretože správny súd po preskúmaní nezistil nečinnosť žalovaného, žalobu podľa § 249 Správneho súdneho poriadku zamietol.
64. Zároveň správny súd uvádza, že žalobcovi nič nebráni doručiť žalovanému žiadosť o dávku úrazového zabezpečenia za služobný úraz s náležitosťami uvedenými v prílohe č. 3 k nariadeniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 27/2008, na základe ktorej bude povinný žalovaný vydať rozhodnutie.
65. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možno od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.