Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/76/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci manžela: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XXX, zastúpený advokátom : JUDr. Albína Vágóová, Ružová č. 265, Dunajská Streda, proti manželke: S. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. N. X. X/a, XXXX D., zastúpená advokátom: JUDr. Sylvia Barciová, Komenského 6331/1F, Dunajská Streda, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Z. U. L., nar. XX.XX.XXXX a B. U. L., nar. XX.XX.XXXX,obe bytom: J. XX, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k -489 zo dňa 20.08.2019 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., V. a VI. r u š í a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

„I. Súd manželstvo účastníkov konania F. L., nar. X.X.lXXX a S. F. X., rod. X., nar. XX.XX.lXXX, uzavreté dňa 16.09.2006 na Matričnom úrade Dunajská Streda , zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 24, ročník 2006 na strane 196 pod por. č. 85 r o z v á d z a . II. Súd maloleté deti L. : Z. U., nar. XX.XX.XXXX a B. U., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že deti budú každý párny týždeň u otca od piatku od 18,00 hod. do piatka nepárneho týždňa 18,00 hod. a u matky od piatku nepárneho týždňa od 18,00 hod. do párneho týždňa v piatku 18,00 hod. s tým, že deti prevezme otec pred bytom matky a matka pred bytom otca, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať deti v bežných veciach a spravovať majetok maloletého.

III. Obaja rodičia sú povinní pripraviť deti na styk v čase určenom a prevziať deti v čase určenom. IV. Súd výživné na maloleté deti n e u r č u j e . V. Maloleté deti budú mať trvalé bydlisko J. č. XXX. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. §, 19 ods.1, , a , , a , a Zákona o rodine, a vecne tým, že manžel sa návrhom podaným dňa 22.11.2016 domáhal rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom pre čas po rozvode s odôvodnením, že manželstvo uzavreli dňa 16.9.2006, z ktorého manželstva pochádzajú dve maloleté deti Z. U. nar. XX.XX.XXXX a B. U. XX.XX.XXXX, keď ich manželstvo bolo dobré kým nebol vyslaný na výkon práce do materskej firmy zamestnávateľa v Nemecku. Možnosť scelenia rodiny na dobu výkonu práce nevyužili, po vzájomnej dohode s manželkou, ktorá už v tom čase pracovala v D., u tej istej spoločnosti, čo by značne znížilo príjem. Stretávali sa každý druhý týždeň počas víkendov. Po skončení a trvalom návrate začal mať pochybnosti o vernosti manželky, čo viedlo

k postupnému odcudzeniu a obaja dospeli k záveru, že ich manželstvo je vážne narušené a po dohode sa rozhodli podať návrh o rozvod, s tým ešte výchovu maloletých detí mali v budúcnosti zabezpečiť spoločne formou striedavej starostlivosti. Deti v rozhodnom čase navštevovali základnú školu obci J.. Obaja rodičia vykonávali prácu v D., keď menšie dieťa kým nenastúpili na základnú školu, nosili do škôlky do D.. Výživné nežiadal určiť vzhľadom na rovnaké majetkové pomery oboch manželov a striedavú starostlivosť v rovnakom rozsahu pri tých istých nákladoch. Manželka žiadala návrhu o rozvod manželstva vyhovieť, keď rovnako dospela k záveru, že posledných 4 až 5 rokov trvania manželstva došlo k zhoršeniu ich vzťahu práve v dôsledku rozhodnutia navrhovateľa, ktorý študoval a vykonával prácu v zahraničí a tým postupne strácal záujem o rodinu a aj ona podozrievala navrhovateľa z nevery, keď prestal o ňu javiť záujem ako predtým mal. Ešte pred podaním návrhu o rozvod manželstva sa pokúsili o obnovenie spolužitia, keď strávili spoločnú dovolenku v neprítomnosti detí. K zblíženiu nedošlo. Jej nedôvera k navrhovateľovi sa prehĺbila skutočnosťou, o ktorej sa v rodine nerozprávalo, keď až v priebehu trvania manželstva sa dozvedela o právoplatnom odsúdení staršieho brata navrhovateľa pre trestný čin pohlavného zneužívania maloletých detí, majúc obavu z návratu tohto brata do rodiny. V tomto smere zvažovali vysťahovať sa do Maďarska. V prípade rozvodu manželstva nesúhlasila so striedavou výchovou maloletých detí, keď na ceste do školy musí stráviť s deťmi 45 minút a takisto musí skôr odísť zo zamestnania, aby stihla prísť pre deti do školy. Potvrdila, že staršie dieťa je rozhodnuté odsťahovať sa s ňou, keď menšie dieťa lipne na mieste trvalého bydliska.

3. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva navrhoval maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke a určiť výživné podľa možnosti a schopnosti otca a odôvodených potrieb maloletých detí a v širokom rozsahu upraviť styk otca.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, zadovážením sobášneho listu účastníkov, rodných listov maloletých detí, potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku, Vyjadrenia úradu práce sociálnych vecí a rodiny, Dunajská Streda odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 29.05.2017, znaleckého posudku PhDr. Lindy Katona PhD. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých zo dňa 14.11.2017, výsluchom znalkyne, vypočutím maloletých detí mimo pojednávania dňa 23. 04. 2018, správy zo šetrenia z výchovného prostredia maloletých detí u navrhovateľa, u matky, oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu v Pezinku a Krajského súdu v Bratislave , zápisnice z vyšetrenia polície v Györi zo dňa 23.7.2018 , úradného záznamu z pohovoru s maloletými deťmi dňa 19.07.2019, potvrdenie o príjme oboch rodičov, fotodokumentácie rukou písaných textov maloletými deťmi na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 16.09.2006 na Mestskom úrade, matrika Dunajská Streda. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Obaja sú národnosti maďarskej, navrhovateľ štátnej príslušnosti slovenskej, manželka štátnej príslušnosti maďarskej. Posledné spoločné bydlisko mali manželia v obci J., kde aj toho času býva navrhovateľ. Tým bola daná príslušnosť prvostupňového súdu v zmysle . Z manželstva pochádzajú malol. deti B. U. L., nar. XX.XX.XXXX a Z. U. L., nar. XX.XX.XXXX.Manžel trval na návrhu na rozvod manželstva, odvolávajúc sa na zhoršenie vzájomných vzťahov, keď za posledné 4 roky on pokračoval v štúdiu a poldruha roka vykonával prácu v zahraničí, pričom doma trávil len každý druhý víkend, ťarcha starostlivosti o deti pripadla manželke za pomoci jeho rodičov. Potvrdil, že po dohode s manželkou rodina nevycestovala s ním, keď usúdili, že by to finančne nebolo prospešné rodine, keď manželka by nemohla pracovať a deti by si museli zvykať na zmenu prostredia. Pre správanie sa manželky ju podozrieval z nevery. V priebehu konania navrhovateľ rovnako potvrdil, že má známosť, ktorá pretrváva. Čo do úpravy práv a povinností k maloletým deťom trval naďalej na striedavej starostlivosti, ktorý spôsob úpravy styku funguje, keď deti naďalej navštevujú školu v mieste trvalého bydliska, na ktoré prostredie sú vzniknuté. Časovo zvláda odvoz detí do školy, pričom domov často chodia školským autobusom. Zamestnávateľ mu umožňuje upraviť pracovný čas v závislosti na jeho potrebe zabezpečiť deti. V čase jeho neprítomnosti mu vypomáhajú rodičia. Jeho matka je na dôchodku, zamestnaním bola učiteľka v materskej škole. S maloletými deťmi býva v rodinnom dome, ktorý nadobudli spoločne s matkou detí. Mesačné výdavky na deti predstavovali náklady na stravovanie, ošatenie, jedno rázové náklady na učebné pomôcky, náklady na autobusovú dopravu, mladšie dieťa navštevuje školský klub. Svoj vzťah s maloletými deťmi podložil aj osobnými prejavmi maloletých detí adresované jemu, kde mu vyznávajú lásku. V priebehu konania žiadal aj o zverenie maloletých detí do jeho výlučnej starostlivosti, ktorý názor následne zmenil a zotrval na

pôvodnom návrhu. Nesúhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matke, ktorá býva v D., čo by si vyžadovalo nielen zmenu výchovného prostredia, ale aj zmenu školy pre deti, o čom nebol presvedčený, že by tak veľká zmena bola v ich záujme, poukazujúc na stanovisko mladšieho dieťaťa. Manželka navrhovateľa potvrdila rovnako zhoršenie vzájomných vzťahov posledné štyri roky, keď v dôsledku štúdia navrhovateľa na vysokej škole a výkonu práce v zahraničí ostalo málo času pre rodinu a tým väčšia časť starostlivosti o deti pripadla jej. Tento stav negatívne vplýval na ich vzťah. Navrhovateľ nejavil dostatočný záujem o nich, pocítila to v čase ich hospitalizácie s dieťaťom, keď im neposkytol pomoc. Rovnako podozrievala navrhovateľa z nevery, čo sa jej aj potvrdilo, keď už v rokoch 2014, pozorujúc, že vyložené fotografie u navrhovateľa zobrazovali len deti a nie celú ich rodinu. Pokúsili sa o urovnanie vzťahov, keď boli na spoločnej dovolenke bez maloletých detí, k náprave však nedošlo. Navrhovateľ riešenie videl v rozvode. Žiadala maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti. Deťom z jej pohľadu striedavá starostlivosť nevyhovuje. Školu, bývanie zabezpečila, pričom s deťmi konzultovala a tvrdila, že staršie dieťa sa vyjadrilo pozitívne, pričom menšie dieťa je viac citovo viazané na výchovné prostredie v mieste trvalého bydliska. Bývanie aj škola by boli v D., kde žije s druhom, ktorý je tiež rozvedený a má dve deti, ktoré ho navštevujú len každý druhý týždeň. Pracuje u tej istej spoločnosti ako navrhovateľ s rovnakým príjmom. Jej mesačné náklady predstavujú služby spojené s užívaním bytu 35.000,-Ft, nájomné 85.000,-Ft, poistku 8000,-Ft. S druhom sa rozhodli postaviť spoločne rodinný dom. Ona vlastní motorové vozidlo.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo rozvrátené, keď od roku 2014 pretrvávali nedorozumenia medzi manželmi, vzájomná nedôvera, nepochopenie, ovplyvnené výkonom práce navrhovateľa v zahraničí i jeho štúdia, ktoré oddelené žitie viedlo k postupnému citovému odcudzeniu. Hoci tu bola posledná možnosť dosiahnuť nápravu v ich vzťahu, spoločná dovolenka v roku 2016, nedošlo k náprave, naopak, navrhovateľ inicioval návrh o rozvod manželstva. Tento stav v podstate pretrváva doteraz, keď obaja manželia majú už mimomanželský vzťah, so svojimi partnermi zdieľajú spoločnú domácnosť. Keďže manželstvo neplní ani jednu z funkcií, ktoré má na mysli ust. § 19 Zákona o rodine, existencia v takomto formálnom vzťahu nie je ani v záujme maloletých detí, ktoré neboli svedkami výmeny názorov medzi rodičmi a hlavne pokiaľ ide o ich výchovu. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v postupnom citovom odcudzení manželov, po dlhšom odlúčení, ktorý stav ovplyvnil ich vzájomnú komunikáciu, dostatočné vnímanie potrieb jeden druhého, čoho dôsledkom bola nevera u oboch.

7. Uznesením súdu zo dňa zo dňa 22. marca 2017, č.k. -29, takto - v spojitosti s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 02.10.2017, čk. -109 boli malol. deti L. zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, keď zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, majúc za to, že nebol v rozhodnom čase dôvod, aby na základe návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k zmene zaužívanej striedavej starostlivosti o deti, keď síce nepochybne takáto forma starostlivosti vyžaduje zvýšené úsilie najmä zo strany matky detí, uvedené je však vyvážené tým, že bolo na rozhodnutí matky detí, kde bude s deťmi po odchode zo spoločnej domácnosti bývať a bolo by v rozpore so záujmami maloletých detí, aby tieto boli vytrhnuté z prostredia, v ktorom sa nachádzajú od narodenia.

8. Z vyjadrenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny oddelenie, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 29.05.2017, keď bol vykonaný opakovane pohovor s maloletými deťmi, odstupom času dvoch mesiacov, dve stretnutia, kde skúmali názor a postoj maloletých k spôsobu usporiadania vzťahov. Keď v rozhodnom čase dospeli k záveru, že konflikt medzi rodičmi a jeho emocionálna nabitosť, boli v tom čase ešte prekážkou vecnej komunikácie a dohode rodičov. Prioritu riešenia úpravy práva k maloletým deťom jednoznačne považovali dohodu medzi rodičmi, čím by významne mohli pomôcť deťom, vyrovnať sa s daným stavom. Dôležité videli aj vo vytváraní pozitívneho obrazu o ex partnerovi, aby sa nenarušil vzťah dieťa - rodič. Len pri efektívnej komunikácii a nekonfliktnom vzťahu by sa mohli rodičia dohodnúť, pričom striedavú starostlivosť považoval úrad za fyzicky aj psychicky vyčerpávajúcu pre deti. Skôr uprednostnil výchovné prostredie u matky, zverením detí do jej výchovy a upraviť čo najširší styk otca s deťmi, čo by mohlo napomôcť k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi.

9. Zo záverov znaleckého posudku PhDr. Lindy Katona, PhD. znalkyne z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, vypracovaný dňa 14.11.2017 pod číslom 5/2017 vyplynulo, že na základe psychodiagnostického vyšetrenia oboch rodičov, ako aj maloletých, nepovažovala striedavú

starostlivosť za vhodné riešenie vzhľadom na zdravý fyzický, sociálnych a psychický vývoj maloletých detí, ktorá striedavá starostlivosť detí unavuje, frustruje, deti nemajú pocit istoty, stability a chýba im pevný bod - domov. U deti badať negatívne príznaky v zmysle zvýšenej obavy, úzkosti, porúch spánku, čo z dlhodobého hľadiska by mohlo viesť k rozvoju psychických porúch. Striedavú starostlivosť neodporúčala ani z hľadiska pretrvávajúcej konfliktnej komunikácie medzi rodičmi, ako aj medzi matkou a otcovými rodičmi. Navrhla maloleté deti z hľadiska ich veku zveriť do osobnej starostlivosti matky a zmeniť úpravu styku otca s deťmi tak, že by sa deti stretávali s otcom každý druhý víkend v mesiaci a jeden deň v týždni, čo by bolo 10 dní u matky a 4 dni u otca. Jednoznačne konštatovala, že maloletá Z. má bližší vzťah k matke, keď jej vyvíjajúca sa osobnosť je veľmi citlivá, zraniteľná a veľmi senzitívne reaguje aj na malé podnety a z toho dôvodu si vyžaduje väčšiu pozornosť, emocionálne prejavy, ktoré jej matka zabezpečuje v plnom rozsahu. Toto dieťa naopak u otca nenachádza túto potrebu v takej miere ako by to bolo žiaduce. Naopak maloletá B. má bližší vzťah k otcovi, čo je dané aj odlišnou povahou akú má staršia sestra. Toto dieťa je aj chlapčenskejšie, dobrodružnejšie, hravejšie, pričom nie je taká citlivá a lepšie sa prispôsobuje zmenám vo svojom okolí. Viac túži mať kontakt s domovom, v ktorom vyrastala a mať kontakt aj so starými rodičmi zo strany otca.

10. Navrhovateľ spochybnil správnosť záverov posudku, videl v ňom a protirečenie, ako aj neobjektívnosť, keď výsluch maloletých detí a rodičov sa nerealizoval v jeden deň. Svoj pozitívny vzťah k deťom dokladoval aj výsledkami v škole, keď deti sú u neho, ich študijné výsledky sú lepšie, naopak u matky príprava na vyučovanie nie je taká dôsledná. Vzdialenosť medzi školou, ktorú deti navštevujú v O. K. a miestom bydliska matky je len 20min.. Matka maloletých detí súhlasila so závermi znaleckého posudku. V záujme odstránenia rozporov vytknutých účastníkmi konania, bola vypočutá znalkyňa. Zotrvala na záveroch svojho posudku. Potvrdila, že hoci predvolala rodičov s deťmi, dostavil sa len otec maloletých detí, ktorého vypočula a následne požiadala otca, aby zabezpečil prítomnosť detí, keď nakoniec matka priniesla detí po dohode na termíne s ňou. Nepovažovala za nesprávny ňou zvolený postup, majúc za to, že každý zo znalcov pristupuje individuálne k vyšetreniu subjektov, hlavne v závislosti od toho, aké sú výpovede rodičov a detí. Pri zistení rozporov v ich výpovediach - v tomto prípade detí a otca, by bolo možné doplniť posudok v tomto smere. Konštatovala, že deti účastníkov konania nie sú také adaptabilné, preto striedavá starostlivosť pre ne robí problém. Prioritu kládla k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi, ako predpoklad fungovania striedavej starostlivosti.

11. Následne súd vypočul maloleté deti mimo pojednávania dňa 23.04.2018, kde maloletá Z. sa rovnako vyjadrila ako u znalkyne, že chce bývať s matkou a s otcom sa stretávať počas víkendov. Jej zmena školy nevadí, keď už aj tak bude chodiť na druhý stupeň a to bude iné zloženie triedy. S matkou sa vracajú zo školy okolo 16,30 hod. Príprava na vyučovanie viac menej prebiehala v škole. Matka ich len preskúša a jej priateľ z matematiky. S matkou a jej priateľom majú spoločné aktivity, idú na bicykel, chodia na zmrzlinu a niekedy trávia čas aj v spoločnosti detí priateľa matky. Matka s priateľom obýva dvojizbový byt, kde oni majú jednu izbu. Poprela, že by bola ovplyvnená vo svojom názore bývať s matkou. Mal. B. zhodne uviedla, že chce ostať s matkou a otca chodiť navštevovať. Keď sú u otca, ten ich odvezie do školy a školským autobusom sa vracajú domov k starým rodičom a otec prichádza domov neskôr. Obe deti sa vyjadrili, že majú radi oboch rodičov.

12. Súd zadovážil ešte jeden úradný záznam s výsluchom maloletých detí cestou procesného opatrovníka, vykonané dňa 23.7.2019 v rámci ktorého pohovoru staršie dieťa - dcéra Z. jednoznačne uviedla, že chce bývať s matkou, dôvodila to tým, že matka na nich menej kričí ako otec, alebo starý otec. Bez problémov by vedela zmeniť školu, ako aj prostredie. S otcom by sa chcela stretávať každý víkend a cez prázdniny. Striedavá starostlivosť je pre ňu vyčerpávajúca. Zhodne sa vyjadrila aj maloletá B. pokiaľ ide o zverenie a zmenu školy. V čase pobytu u matky vstávajú skoro, hoci už si na to zvykla. Bola vyrovnaná aj so zmenou školy, kde by mala mať viac priateľov.

13. V priebehu konania rodičia na dôkaz citového vzťahu k deťom predkladali rukou písané texty, koláže, ktorými preukazovali citový vzťah detí k nim.

14. Vzhľadom na vykonané dokazovanie v súvislosti s úpravou práv a povinností rodičov k maloletým deťom došlo k určitému posunu na strane maloletých detí. Staršie dieťa svoj postoj v priebehu konania nemenilo. Jednoznačne sa vyjadrilo, že chce byť s matkou, akceptuje zmenu školy, napriek tomu, že by išlo o väčšiu zmenou, zmena kolektívu, zmena prostredia, strata doterajších priateľov. Je zrejmé, ako konštatovala aj znalkyňa, rovnako aj procesný opatrovník, staršie dieťa si rozumie s matkou, je

citlivejšie, ťažšie znáša príkazy zo strany otca. Mladšie dieťa je živšie, ľahšie sa prispôsobuje, má bližšie k otcovi, k jeho prostrediu pri prvom vypočutí malo záujem ostať v prostredí kde vyrastala, ktoré je jej blízke, ktorých ľudí okolo seba má rado, to bolo cítiť aj pri vypočutí súdom, snažilo sa vychádzať v ústrety sestre, ale v žiadnom prípade neodmietalo matku. Maloletá B. je len vo veku 9 rokov, pričom tento stav vníma od svojich 6 rokov. Je ľahšie ovplyvniteľné okolím, v ktorom sa práve nachádza a aj názorom staršej sestry, ktorá je povahovo v tomto smere odlišná. Je zrejmé, že viac priľne k tomuto prostrediu, kde vyrastala, školu, ktorú navštevuje, avšak s prihliadnutím na vôľu svojej sestry snaží sa jej vyjsť v ústrety. Pri poslednom vypočutí maloletých detí sa javilo, že obe deti už zhodne uvádzajú vôľu žiť s matkou a otca navštevovať v dvojtýždňových intervaloch. Obe deti zhodne konštatovali, že pre nich striedavá starostlivosť je na ťarchu, keď naďalej navštevujú školu v mieste bydliska otca, čo si vyžaduje skoršie vstávanie, ak ich vezie matka. Matka jednoznačne bola ústretovejšia dosiahnuť lepšiu komunikáciu v záujme výchovy maloletých detí, ktoré zo strany navrhovateľa nie je možné jednoznačne konštatovať, keď odmietal poskytnutie konzultácie odborníkom a vyriešiť niektoré problémové body vo vzťahu k výchove detí. Na posledných pojednávaniach však rodičia konštatovali, že sa v podstatnej miere vedia dohodnúť na výchove maloletých detí, ak by navrhovateľ súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matke so širším rozsahom styku s maloletými deťmi.

15. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na súčasný stav, nie celkom jednotného stanoviska a presvedčivého stanoviska maloletých detí byť u matky, hoc stanovisko staršieho dieťaťa nie je spochybniteľné, vzhľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť, ju riadi pocit spolupatričnosť, byť viac s matkou, u mladšieho dieťaťa súd toto presvedčenie nemal. Dieťa síce opakuje to isté čo povedala staršia sestra, tu sa javí byť viac ovplyvniteľné tým, čo chce staršia sestra, ale nevylučuje to aj tú skutočnosť, že je ľahko ovplyvniteľné aj rodinou zo strany otca, hlavne starého otca. To bolo zjavné v postoji otca, pričom matka sa snažila dávať priestor deťom na rozhodnutie. Pre takéto rozhodovanie je zrelé zatiaľ len staršie dieťa a mladšie sa snaží tomu sa prispôsobovať. Deti majú stále rovnakú citovú väzbu na oboch rodičov, o čom svedčia aj ich texty s obrázkami adresované jednému, či druhému z nich. Do budúcna bude rozhodujúce ako budú rodičia zvládať komunikáciu ohľadom výchovy detí. Nie je vylúčené, že staršie dieťa, ktoré už môže jednoznačne vyjadriť vzhľadom na svoj vek svoje stanovisko, na ktoré súd musí brať ohľad a aj v danom prípade súd nemá pochybnosť, že by v jej prípade zverenie matke bolo vyhovujúcejšie po psychickej stránke, aby unikala výchovným požiadavkám otca. Mladšie dieťa v tomto smere problém nemá ani s jedným z rodičov, hoci pri poslednom vypočutí sa sťažovalo, že otec na nich kričí, niekedy aj dedko a ten ich aj nahráva, čo je jej nepríjemné a preto chce bývať u matky, bolo málo presvedčivé ako jednoznačný názor dieťaťa v tomto veku, ktoré ešte pred rokom inklinovalo k prostrediu, kde vyrastalo. Súd však nemal záujem rozdeliť maloleté deti dôrazom na pozitívny súrodenecký vzťah, ktorý bude potrebné do budúcna upevňovať, hlavne, keď ich povahové črty sú odlišné. Napriek tomu, keďže ani znalkyňa jednoznačne nevylúčila striedavú starostlivosť, keď navrhla deti zveriť matke, pričom rozšíriť primerane styk otca s deťmi aj cez týždeň, podľa dohody, keď deti by rovnako boli aspoň 4 dni u otca a ten by ich musel odviesť do školy v D. a ráno tým opäť skoro vstávať, čo by rovnako unavovalo deti a negatívne vplávalo na ich psychiku a pohodlie maloletých detí.

16. Aj procesný opatrovník bol názoru deti zveriť matke a určiť širší rozsah styku otcovi s prihliadnutím na názor maloletých detí, ktoré však okrem víkendu a prázdnin, neuvažovali o styku s otcom. Súd berúc do úvahy tieto stanoviská, s prihliadnutím na skutočnosť, že strany rešpektovali doterajšiu striedavú starostlivosť, ktorá v podstate funguje, rodičia komunikujú primerane a je záujem u oboch rodičov byť účastný na výchove maloletých detí práve pre odlišnosť prístupov k výchove, ktorá z matkinej strany je viac materinská, benevolentná a zo strany otca je viac dôsledná, podľa ktorej deti aj hodnotia výchovné prostredie a vyjadrujú sa k nemu. Obe tieto výchovné prostredia sú vyhovujúce po stránke zabezpečenia starostlivosti o ne, na strane otca aj stála prítomnosť starých rodičov. Tak ako bolo konštatované v jednotlivých správach, ako aj v znaleckom posudku, že len ústretová komunikácia medzi rodičmi môže vyriešiť všetky rozpory medzi nimi, teda rodičia budú musieť v každom jednom prípade realizácie styku odložiť osobné rozpory a vynímať len maloleté deti, ich potreby a im vytvárať pozitívne prostredie v každej jednej situácií, ktorú spoločne zažijú. Rodičia preukázali, že postupne sa ich vzájomná komunikácia zlepšuje. Maloleté deti majú vytvorené silné citové väzby na matku, ale aj na svojho otca, a keďže je prvoradý záujem detí, je dôvodné, aby sa obidvaja rodičia rovnakou mierou podieľali na ich výchove. Výchovné prostredie matky a otca je z materiálneho, sociálneho hľadiska porovnateľné. Na hlbšej úrovni obaja rodičia aj maloleté dieťa vnímajú rodinu v jej pôvodnom stave. Z toho možno usudzovať, že svoje rodičovské role prežívajú ako komplementárne a nezastupiteľné inými osobami v ich živote a v živote maloletého. Osobnostné charakteristiky rodičov a ich výchovné

prístupy sa vzájomne dopĺňajú, rodičia poskytujú maloletým dieťaťom lásku, ochranu, stabilitu a vývinové stimuly. Starí rodičia môžu vhodne dopĺňať rodičov tam, kde cítia ich slabé miesta alebo rezervy. Maloleté deti majú pozitívny vzťah nielen k obom svojim rodičom, ale aj k starým rodičom z obidvoch strán. Postupne však budú stále viac potrebovať materinský zdroj kvôli zdravej ženskej identite, ale nie je možné opomenúť ani zdravý vzťah k opačnému pohlaviu, ktorému striedavá starostlivosť dáva priestor prioritne pre otca detí. Súd nenadobudol jednoznačné presvedčenie, že je to ten správny čas, keď deti majú byť len u matky, vytrhnuté z obvyklého prostredia. Nové prostredie sa deťom javí rovnako blízke, ale ide o úplne iné prostredie, na ktoré boli zvyknuté, malá obec, menšia spoločnosť v škole. Samí známi na okolí. Nové prostredie. Veľké mesto. Nikoho nepoznajú. Jediný bezpečný bod v tomto prostredí je len matka. Určite dozreje čas, keď deti budú skutočne stotožnené prijať trvalú zmenu v ich živote, hlavne mladšie dieťa. Možno by to staršiemu dieťaťu pomohlo, ale v prípade mladšieho dieťaťa o tom súd nebol presvedčený. Obaja rodičia sú tu preto, aby v tomto čase boli svojim deťom rovnako nápomocní a rovnako účastní. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch. Ponechal trvalé bydlisko maloletých detí naďalej v obci J.. Súd neakceptoval dôkaz - zvukovú nahrávku z realizácie styku v mieste bydliska matky, nahraté bez súhlasu druhej strany. Takýto dôkaz by skôr priťažil danému stavu a mohol by vyvolať veľmi negatívnu reakciu u detí, ktoré už teraz zle znášajú nahrávky starého otca v čase preberania detí matkou pred domom otca. Toto si otec do budúcna musí uvedomiť, inak to môže byť na úkor dobrých vzťahov s deťmi v staršom veku.

17. Obaja rodičia sú zamestnaní u spoločnosti U. P. B.. so sídlom v D., ktorých príjem sa pohybuje od 1500,-Eur do 2000,- Eur. Deti navštevujú základnú školu v O. K.. Okrem bežných výdavkov na stravovanie a ošatenie, hygienu, majú zvýšené výdavky na cestovné na dieťa 5,50 Eur, družina 6,25 Eur, u mladšieho dieťaťa nepravidelné náklady na školské výlety. Otec naďalej býva v rodinnom dome, ktorý nadobudol s matkou detí. Matka zdieľa spoločnú domácnosť s druhom, kde platia náklady na nájomné 85.000,-Ft, služby spojené s užívaním bytu 35.000,-Ft, jej životná poistka 8000,-Ft. Používa firemné auto, kde dopláca na benzín 8000,-Ft.Vzhľadom na príjem oboch rodičov, ktorí vykonávajú prácu u toho istého zamestnávateľa, majú rovnaký príjem, obdobné majú výdavky, pričom v rovnakom pomere každý mesiace zabezpečujú starostlivosť o deti súd neurčil povinnosť platiť výživné na deti ani jednému z rodičov. Medzi rodičmi táto skutočnosť nebola sporná.

18. Podľa súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keďže náhradu trov konania nežiadali.

19. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie manželka prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to proti výrokom II., IV. a V. z dôvodu uvedeného v . Poukázala na to, že súd maloleté deti na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov týždenných intervaloch, pričom každý interval určil od piatku od 18.00 hod. do ďalšieho piatku do 18.00 hod. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že takáto forma starostlivosti je v záujme maloletých detí, na ktorých súd musí vždy prihliadať. Toto odôvodnenie súdu však nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, pretože súd v danej veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí z dôvodu, že pre svoje rozhodnutie potreboval posúdiť skutočnosti, na ktoré sa vyžadujú vedecké poznatky. Odborné závery PhDr. Lindy Katona PhD. v posudku č. 5/2017 zo dňa 14.11.2017 sú jednoznačné. Vzťah staršej Z. U. je k matke veľmi pozitívny, matka je pre ňu autoritou, vzorom a kamarátkou, v plnej miere jej dôveruje, zdieľa svoje strach a bolesti, je na matku naviazaná silným putom. Z. U. svojho otca vníma tiež pozitívne, avšak jej otec nenapĺňa jej emocionálne potreby, čo u nej vedie k frustrácii a k úzkostnému prežívaniu. Podľa znalkyne v živote mladšej dcéry B. U. tiež dominuje matka, ktorá jej poskytuje základné emocionálne potreby a istoty, avšak najradšej by bývala častejšie u otca, avšak po vyjadrení sa o preferencii bývania a trávenia času s rodičmi, maloletá uviedla, že by jej matka veľmi chýbala, ak by ju tak dlho nevidela. Znalkyňa konštatuje, že u maloletej absentuje stabilné zázemie, nevie povedať, kde je jej domov. Striedavá starostlivosť v zmysle týždenného bývania u matka a následne týždenného bývania u otca ju unavuje a predstavuje veľké fyzickú i psychickú záťaž. Znalkyňa potom nepovažovala striedavú starostlivosť za vhodné riešenie a prostredníctvom odborných metód z komplexu neopozorovaných faktorov dospela k záveru a napriek tomu súd prvej inštancie z týchto mnohopočetných faktorov na oporu svojho rozhodnutia vytrhol len jeden aspekt, že mladšia dcéra B. U. je chlapčenskejšia, má bližší vzťah k otcovi a závery samotného posudku absolútne odignorovala. Kolízny opatrovník sa počas konania vždy vyjadril tak, že navrhuje deti zveriť matke a upraviť styk s otcom. V ďalšom poukázala na dve vyjadrenia psychologičky z RPPS z Dunajskej Stredy,

ktoré znalkyňa cituje a na začiatku svojho posudku, pretože práve oni boli tie, na ktoré sa matka obrátila na začiatku v roku 2019, kedy sa u detí objavili prvé problémy súvisiace s ich rozchodom. Jedná sa o vyjadrenie Mgr. M., ktorá vo svojej správe zo dňa 17.02.2017 uvádza: že striedavá starostlivosť by bola fyzicky a psychicky vyčerpávajúca pre maloleté deti a môže narušiť ich vývin (psychický i fyzický), čo by v budúcnosti viedlo k negatívnym dôsledkom. Ďalšia psychologička Mgr. R. vo vyjadrení zo dňa 29.05.2017 považuje striedavú osobnú starostlivosť v dlhodobejšom meradle za problematickú. Z vyjadrenia maloletých dcér pred sudkyňou dňa 23.04.2018 a zo záznamu z ÚPSVaR ako kolízneho opatrovníka zo dňa 27.04.2018 a zo dňa 22.01.2018 vyplýva, že deti si neželajú striedavú starostlivosť. Konajúci súd je toho názoru, že stanovisko staršej dcéry je jednoznačné a nespochybniteľné, pričom jej stanoviskom je ovplyvnená aj mladšia dcéra, ktorú riadi pocit spolupatričnosti. Takáto dedukcia konajúceho súdu nevyplýva ani z jedného vykonaného dôkazu, najmä zo zistených charakteristických znakov osobnosti maloletých uvedených v posudku PhDr. Katona, PhD. Súd nadobudol presvedčenie, že vzájomná komunikácia medzi rodičmi sa postupne zlepšuje. Skutočnosť je taká, že konfliktná komunikácia pretrváva a je len jednosmerná, pretože len vtedy sa dokážu rodičia dohodnúť na niektorých veciach týkajúcich sa dcér, ak matka pristúpi k návrhu otca. Z jej ústnych vyjadrení počas pojednávaní vyplýva, že mnohokrát sa snažila presvedčiť navrhovateľa, aby sa obrátili na odborníka - psychológa, ale bez úspechu. Takáto forma komunikácie neumožňuje realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Podľa odbornej verejnosti, striedavá osobná starostlivosť má opodstatnenie v tých prípadoch, keď komunikácia medzi rodičmi je výborná, funkčná a efektívna, čo v ich prípade vôbec nemožno tvrdiť. Zverením detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti by neboli vytrhnuté z ich obvyklého prostredia. Od decembra roku 2016 deti už bývajú týždeň u ich otca a týždeň u nej v D.. Každodenné cestovanie do školy z D. do O. K. a späť (40 km tam a späť) je pre deti vyčerpávajúce. Ich profesijný život ako rodičov sa koncentruje v meste D.. Aj otec sa celodenne zdržiava v tomto meste, dokonca B. U. sem chodila aj do jaslí. Deti sú adaptabilné, (aj konajúci súd vyzdvihol, že mladšia dcéra sa ľahšie prispôsobuje), nemajú jazykové problémy, ani kultúrne, etnické bariéry, celá rodina po matkinej strane žije na území Maďarska. Súd vo svojom odôvodnení tiež uviedol, že prihliadol na skutočnosť, že strany rešpektovali doterajšiu striedavú starostlivosť, ktorá v podstate funguje. Striedavá osobná starostlivosť od počiatku nefungovala a doposiaľ vyhovovala iba navrhovateľovi, čo ona musela rešpektovať v podobe právoplatného rozhodnutia súdu formou neodkladného opatrenia, ktorým bolo toto všetko nariadené. Nemala inú možnosť než podať odvolanie proti neodkladnému opatreniu a po jeho neúspechu ešte dva krát navrhla zrušenie neodkladného opatrenia. Tiež uvádza, že z rešpektovania niečoho, ešte nevyplýva i jeho funkčnosť, veď napríklad rešpektovanie ich osobného stavu ešte nevyplývala funkčnosť ich manželstva. Vzhľadom na tieto skutočnosti je názoru, že v prvoinštančnom rozsudku uvedená forma osobnej starostlivo o ich maloleté deti nie je v ich záujme, veď aj podľa konajúceho súdu proti záujmom dieťaťa je každý úkon opatrenia alebo rozhodnutia, ktoré dieťa stresuje a vyvoláva nepohodu. Navrhuje preto, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku II., IV. a V. zmenil tak, že maloletú Z. U. L., nar. XX.XX.XXXX a maloletú B. U. L., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zverí do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň tak, že otec si vyzdvihne deti vo štvrtok večer o 17.00 hod. pred bytom matky s tým, že otec je povinný deti odovzdať matke v nedeľu večer o 18.00 hod. pred bytom matky. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Z. U. L. sumu 215,-- Eur mesačne a výživu maloletej B. U. sumu 215,-- Eur mesačne a to vždy do 10. dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu. Súd udeľuje za otca súhlas matke, aby maloleté deti prihlásila na trvalý pobyt na území Maďarska a zapísala ich tam do matriky, do knihy narodení.

20. Otec a kolízny opatrovník odvolanie nepodali a k doručenému odvolaniu matky sa nevyjadrili.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - manželkou ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( Civilného

sporového poriadku a contrario a ) a dospel k záveru, že odvolanie manželky je dôvodné.

22. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej Z. U. a maloletej B. U. na čas po rozvode manželstva rodičov. V časti rozvodu manželstva ( výrok I.) nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Predmetom prieskumu odvolacím súdom sú výroky týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej Z. U. a mal. B. U. pochádzajúcim z manželstva rodičov.

23. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v miere potrebnej pre jeho rozhodnutie, vykonal dokazovanie a rozhodol napadnutými výrokmi v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania.

24. Z obsahu spisu nesporne vyplýva , že obaja manželia - rodičia žiadali obe maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Aktuálne na základe rozhodnutia súdu neodkladným opatrením t. j, Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -29 zo dňa zo dňa 22. marca 2017, v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava čk. -109 zo dňa 02.10.2017, maloletá Z. U. a maloletá B. U. boli zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch. Osobitosťou daného prípadu je to, že matka detí je občiankou Maďarskej republiky a býva v Maďarsku, otec detí je občan Slovenskej republiky, býva na Slovensku, pričom ich bydliská ( D. - J.) nie súd od seba veľmi vzdialené. Deti navštevujú školu na Slovensku v O. K.. Obe maloleté deti sa pri ich výsluchu vyjadrili, že chcú byť zverené matke, pričom obe prezentujú blízky a veľmi dobrý vzťah k otcovi, určité výhrady majú iba k starému otcovi zo strany otca, keď sa zdržiavajú u starých rodičov, v čase keď majú stanovené byť v starostlivosti otca.

25. Kolízny opatrovník uprednostnil zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, aj keď v starostlivosti zo strany otca nevytkol žiadne závady, ale striedavú starostlivosť hodnotil podľa výsledku opakovaných pohovorov s maloletými ako zaťažujúcu a preto nevhodnú.

26. Podľa záverov znaleckého posudku PhDr. Lindy Katona PhD. v spojení s výsluchom znalkyne, znalkyňa fungovanie striedavej starostlivosti podmienila zlepšením komunikácie medzi rodičmi a zotrvala na závere, že na základe psychodiagnostického vyšetrenia oboch rodičov, ako aj maloletých, nepovažuje striedavú starostlivosť za vhodné riešenie vzhľadom na zdravý fyzický, sociálny a psychický vývoj maloletých detí. Striedavá starostlivosť detí unavuje, frustruje, deti nemajú pocit istoty, stability a chýba im pevný bod - domov. U deti badať negatívne príznaky v zmysle zvýšenej obavy, úzkosti, porúch spánku, čo z dlhodobého hľadiska by mohlo viesť k rozvoju psychických porúch. Striedavú starostlivosť neodporúčala ani z hľadiska pretrvávajúcej konfliktnej komunikácie medzi rodičmi, ako aj medzi matkou a otcovými rodičmi. Navrhla maloleté deti z hľadiska ich veku zveriť do osobnej starostlivosti matky a zmeniť úpravu styku otca s deťmi tak, že by sa deti stretávali s otcom každý druhý víkend v mesiaci a jeden deň v týždni, čo by bolo desať dní u matky a štyri dni u otca. Okrem toho v konaní aj ďalšie dve psychologičky Mgr. M. a Mgr. R. vyjadrili zhodný názor a po pohovore s maloletými, doporučili ich zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky.

27. Z uvedeného je zrejmé, že ani deti, ani rodičia, ani kolízny opatrovník, ani psychologičky, ani znalkyňa striedavú starostlivosť nepovažovali za takú, ktorá by bola predovšetkým v záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie aj napriek tomu, maloletú Z. U. a maloletú B. U. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to aj bez dostatočného odôvodnenia takéhoto rozhodnutia. Argument, že súd nebol presvedčený, že nastal ten pravý čas, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky je nepostačujúci a nie je v súlade s obsahom spisu ani konštatovanie, že rodičia preukázali, že ich vzájomná komunikácia sa zlepšuje. Súd nemá rozhodovať podľa toho o čom nie je presvedčený, ale rozhodnutie má vyplynúť z toho, čo bolo výsledkami dokazovania preukázané.

28. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

29. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné

udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

30. V zmysle starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

31. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí...

32. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine (obdobne čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa) maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

33. V súčasnosti v zmysle , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

34. Rovnako platí i , podľa ktorého ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

35. V súvislosti s vykonaným dokazovaním odvolací súd upriamuje pozornosť na , v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ods. 2).

36. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

37. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť nesplnil dostatočne, výsledky vykonaného dokazovania riadne nevyhodnotil, iba popísal jednotlivé dôkazy, vrátane výsluchu maloletých detí, rozhodnutie neodôvodnil vychádzajúc z výsledkov dokazovania. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení . Okrem už vyššie uvedeného, súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis, ale svoje rozhodnutie presvedčivo neodôvodnil. Okolnosti namietané manželkou ( matkou detí ) v odvolaní a tiež vyplývajúce zo spisu evokujú úvahu odvolacieho súdu, ktorá nie je zhodná s prezentovanou úvahou v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie, bez jej dostatočného priblíženia a vysvetlenia.

38. V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné vo vzťahu k výsledkom dokazovania.

39. Odvolacie námietky manželky odvolací súd považoval za opodstatnené, čo viedlo odvolací súd k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, keď súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s výsledkami doteraz vykonaného dokazovania, ako aj k zrušeniu závislého výroku o náhrade trov konania.

40. Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, výsledky vykonaného dokazovania bude potrebné vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania, vrátane odvolacej argumentácie manželky a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením odôvodniť. Záverom odvolací súd len dopĺňa, že v odôvodnení nezodpovedá vážnosti a úrovni rozhodnutia, maloleté deti v ňom označovať ako staršie a mladšie dieťa, bez uvedenia ich mien.

41. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť ( až v spojení s ).

42. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).