Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0T-126-2019.pdf
PDF · 82.41 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/126/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného J. T., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/486/19/4404 z 20.11.2019 na hlavnom pojednávaní, konanom v Nových Zámkoch dňa 12.02.2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný J. T., F.. XX.XX.XXXX R. R. A., Q. T. Š., J. K.. Č.. XXXX/XX,
je v i n n ý , ž e
dňa 18.11.2019, v čase o 15.39 h, v Šuranoch, na Nitrianskej ulici, jazdil na osobnom motorovom vozidle značky Audi A4, evidenčného čísla: A.-XXXDD, následne bol kontrolovaný službukonajúcou hliadkou Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch, Okresného dopravného inšpektorátu Nové Zámky, pričom bolo zistené, že obžalovanému bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky, pod spisovou značkou 0T/80/2017 zo dňa 25.07.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.07.2017, uložený podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 (päť) rokov, ďalej bolo zistené, že obžalovanému bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky, pod spisovou značkou 0T/109/2017 zo dňa 24.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.10.2017, uložený podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 (štyri) roky,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), na trest odňatia slobody 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke na dobu 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 20.11.2019 postupom podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku a § 204 odsek 1 Trestného poriadku pod sp. zn. 1Pv/486/19/4404 obžalobu na obvineného J. T. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, uvedeného v obžalobe. Súd preto obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol toto prijať, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania, súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne ( §15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na riadnom výkone právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov a iných orgánov verejnej moci tak, že maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky žalovaného prečinu naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej, keďže závažnosť jeho činu rozhodne nie je nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a jeho následkom vo sfére zákonom chráneného záujmu, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia obžalovaného a jeho pohnútkou.
S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste, a to prečítaním správ a charakteristík k osobe obžalovaného, odpisu z registra trestov a súdnych spisov, vzťahujúcich sa na jeho predchádzajúce odsúdenia.
Obžalovaný bol do 15.01.2020 nezamestnaný, až dňa 14.01.2020 uzatvoril pracovnú zmluvu so súčasným zamestnávateľom. V evidencii priestupkov má obžalovaný okrem mnohopočetných priestupkov na úseku cestnej dopravy evidovaný aj záznam pre spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Z karty obžalovaného ako vodiča vyplýva, že tento bol v období rokov 2007 až 2017 postihnutý za spáchanie priestupkov na úseku cestnej dopravy uložením blokovej pokuty celkom 22-krát a opakovane mu bol ukladaný v priestupkovom konaní aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dopustil rôznorodej trestnej činnosti. V trestnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/42/1997 a Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/68/2000 sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V odpise z registra trestov sú u obžalovaného ďalej uvádzané odsúdenia pre prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktoré sú súčasťou popisu skutku, uvedeného v obžalobe. Tresty odňatia slobody vo veciach Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/80/2017 a 0T/109/2017 vykonával od 22.10.2017 do 22.06.2018 a od 22.06.2018 do 22.06.2019. Posledný nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovaný vykonal dňa 22.06.2019, t.j. iba 5 mesiacov pred spáchaním žalovaného skutku v prejednávanej veci. V odpise z registra trestov je u obžalovaného evidované aj odsudzujúce rozhodnutie súdu Spolkovej republiky Nemecko z roku 2013, avšak pri tomto zázname nie sú uvedené bližšie špecifikácie trestného skutku, dokonca ani jeho pomenovanie s tým, že
ukladaná bola peňažná sankcia. Súdu sa nepodarilo cestou Generálnej prokuratúry SR postupom podľa § 488a odsek 2 Trestného poriadku zadovážiť predmetné právoplatné rozhodnutie iného členského štátu Európskej únie za účelom jeho zohľadnenia podľa § 7b Trestného zákona, súd tak nemal informácie o trestnosti predmetného skutku aj podľa právneho poriadku SR a súčasne nedisponoval ani informáciou, či uvedené odsúdenie je vzhľadom na ukladanú peňažnú sankciu u obžalovaného zahladené alebo nie. Z týchto dôvodov súd na uvedené odsúdenie obžalovaného v trestnom konaní neprihliadal.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval), priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona u obžalovaného nezistil žiadnu (a to ani podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, a to jednak preto, že obe dosiaľ nezahladené odsúdenia obžalovaného súdmi SR sú súčasťou popisu skutku obžaloby a jednak pre absenciu údajov potrebných podľa § 7b odsek 2 Trestného zákona pre zohľadnenie odsúdenia súdom iného členského štátu Európskej únie tak, ako je vyššie uvedené). Súd obžalovanému ukladal trest podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 0 až 2 roky, podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej poľahčujúcej okolnosti a pri absencii priťažujúcej okolnosti znížil hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona a postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona o jednu tretinu, t.j. na 16 mesiacov a následne uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, a to ako trest odňatia slobody nepodmienečný.
Súd považoval za potrebné na obžalovaného pôsobiť represívne trestom uvedenej výmery, pretože je názoru, že len takýmto trestom je možné dosiahnuť jeho účel nielen z hľadiska spôsobilosti dosiahnuť nápravu obžalovaného a zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale súčasne, a to predovšetkým, dosiahnuť aj ochranu spoločnosti a i iných odradiť od jej páchania. Súd osobitne prihliadol na fakt, že obžalovaný je špeciálnym recidivistom, ktorý sa opakovane dopúšťa takejto trestnej činnosti, keď ignoruje už aj súdne rozhodnutia o zákaze činnosti viesť motorové vozidlá, pričom naposledy za taký prečin uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal dňa 22.06.2019 a už dňa 18.11.2019 sa dopustil skutku v prejednávanej veci. Naviac, obžalovaný dlhodobo ignoruje zákonom stanovené pravidlá cestnej premávky, či už ako vodič motorového vozidla alebo iný účastník cestnej premávky a dopúšťa sa priestupkov, čo iba svedčí o jeho postoji k právnym poriadkom stanoveným normám správania sa. Za uvedeného stavu mal súd za vylúčené obžalovanému ukladať alternatívny trest, nespojený bezprostredne s odňatím jeho osobnej slobody, keďže je zrejmé, že na obžalovaného dosiaľ nemali žiadny vplyv nielen ukladané peňažné sankcie za ním spáchané priestupky na úseku cestnej dopravy a tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ale následne ani hrozba odňatia jeho osobnej slobody a v končenom dôsledku ani priamy výkon trestov odňatia slobody a nezabránili mu v spáchaní prečinu v prejednávanej veci. Na tento záver súdu a vyhodnotenie postoja obžalovaného k dodržiavaniu právneho poriadku nemohla mať žiadny vplyv skutočnosť, že tento sa dňa 15.01.2020 zamestnal v pracovnom pomere. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že snaha obžalovaného vlastným pracovným pričinením si v jeho veku zadovažovať prostriedky na jeho obživu a obživu jeho rodiny (hoc až tesne pred konaním hlavného pojednávania v predmetnej trestnej veci) je síce chvályhodná, avšak nie je spôsobilá znegovať vyššie uvedený záver súdu o vyhodnotení doterajšieho postoja obžalovaného k rešpektovaniu právneho poriadku a rozhodnutí štátnych orgánov. Podľa názoru súdu táto, zatiaľ krátka a časom preto neoverená, zmena v živote obžalovaného nemôže byť aj vzhľadom na charakter žalovanej trestnej činnosti osobitne významná, pretože snaha pracovať a legálnym spôsobom zadovažovať finančné prostriedky by mala byť u každého jednotlivca v produktívnom veku (u ktorého neexistujú žiadne zdravotné prekážky) prirodzená a samozrejmá a nie zakladajúca bez ďalšieho závery o garancii vedenia riadneho života obžalovaným v budúcnosti.
Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prečinu v prejednávanej veci vo výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s tuto činnosťou. Pri výmere tohto trestu bol súd výrazne limitovaný
najvyššou výmerou dovolenou Trestným zákonom pre tento druh trestu, t.j. 10 rokmi, keďže obžalovaný dosiaľ nevykonal ani predchádzajúce mu uložené tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v celkovej výmere 9 rokov aj s poukazom na skutočnosť, že do doby výkonu tohto druhu trestu sa nezapočítava doba výkonu trestu odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu s poukazom na ust. § 43 Trestného zákona súd obžalovanému tento trest uložil vo výmere 1 rok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).