Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1To-40-2020.pdf
PDF · 65.37 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/40/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného J. T., trestne stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného podaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12.02.2020, sp. zn. 0T/126/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21. júla 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného J. T., narodeného XX.XX.XXXX, z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky bol obžalovaný J. T. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, na skutkovom základe v ňom uvedenom. Za tento prečin mu podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona pri zistenej poľahčujúcej okolnosti priznania a úprimného oľutovania podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 a 3 Trestného zákona, bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona, obžalovanému bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke na dobu jedného roka. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie do výroku o treste prostredníctvom svojho obhajcu a následne ho zdôvodnil tým, že ho mrzí spáchanie uvedeného skutku, sľúbil, že sa viac trestnej činnosti nedopustí. Chce sa venovať rodine a pomáhať jej aj finančne. Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného jednak z dôvodu, že už dňa 13.06.2020 bol upovedomený o konaní verejného zasadnutia na deň 30.06.2020 a v tomto termíne zároveň vzal na vedomie termín nového verejného zasadnutia určeného na deň 21.07.2020. No i preto, že jeho podanie doručené súdu 17.07.2020 týkajúce sa žiadosti o odročenie verejného zasadnutia, pretože sa tohto nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov neobsahovalo lekárske potvrdenie, ktoré by preukazovalo nemožnosť obžalovaného dostaviť sa na verejné zasadnutie bez ujmy na jeho živote alebo zdraví, ako to uvádza ustanovenie § 120 odsek 2 Trestného poriadku. Samotné potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti preukazuje nemožnosť obžalovaného zo zdravotných dôvodov dostaviť sa do práce. Obžalovaný však nie je a nebol zamestnancom súdu, ale je zamestnancom pneuservis Komárno, ako je to z daného potvrdenia zrejmé. Súd zároveň obžalovaného nepredvolával, ale iba upovedomoval o tomto termíne. Verejné zasadnutie sa uskutočnilo v prítomnosti jeho obhajcu. Obhajca na verejnom zasadnutí navrhoval uloženie alternatívneho, peňažného trestu v sume 3000 až 5000 eur. Za týmto cieľom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok o výroku o treste a uložiť obžalovanému peňažný trest spolu s trestom povinnej práce.
Prokurátorka krajskej prokuratúry opierajúc sa o záver, že napadnutý rozsudok je správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch a súd I. stupňa sa v rozsudku vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie. Zároveň preskúmaval vec i z pohľadu chýb, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie nebolo dôvodne podané. Stručne je možné konštatovať, že súd I. stupňa po prehlásení obžalovaného, že je vinným zo spáchaného skutku uvedeného v obžalobe a vníma trestnoprávnu zodpovednosť za tento skutok a vzal na vedomie poučenie o následkoch takéhoto vyhlásenia i po akceptácii vyhlásenia obžalovaného prokurátorom správne a zákonne prijal vyhlásenie obžalovaného o vine. Následne vykonával dokazovanie iba do výroku o treste. Takýto postup neobsahuje žiadne zistiteľné pochybenie. V dôvodoch napadnutého rozsudku konštatoval, že obžalovaný okrem odsúdení, ktoré sú uvádzané v samotnom výroku o vine, bol právoplatne odsúdený aj v roku 1997 a v roku 2000 (rešpektujúc, že na jedno z nich je nutné prihliadať, akoby nebol odsúdený), zároveň je evidované uňho aj odsudzujúce rozhodnutie Spolkovej republiky Nemecko. Teda v priebehu rokov 1997 až 2017 došiel obžalovaný do stretu s trestným zákonom v piatich prípadoch. V ostatných dvoch veciach opakovane pre nerešpektovanie uloženého zákazu riadiť motorové vozidlo. Je preto špeciálnym recidivistom, čo výrazným spôsobom zvyšuje intenzitu protiprávnosti jeho konania. Logicky preto súd I. stupňa vyvodil na pozadí zásad ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, že ak u obžalovaného nevedú k náprave ani podmienečný trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom 25.07.2017 Okresným súdom Nové Zámky, ktorý bol napokon premenený a obžalovanému bol nariadený výkon trestu, ani nepodmienečný trest odňatia slobody vymeraný vo výmere ôsmych mesiacov, uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky 24.10.2017, bude potrebné obžalovanému uložiť trest prísnejší v polovici zákonom stanovenej sadzby. Tento trest sa nejaví ani neprimeraný ani zjavne prísny z pohľadu jeho druhu i výmery. Napokon zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, je vzhľadom na vyššie konštatované naplnením znenia § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona. Naopak pri ukladaní trestu zákazu činnosti v zmysle § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona, mohol súd I. stupňa prihliadať nielen na dobu doposiaľ vymeraných a nariadených trestov zákazu činnosti 5 resp. 4 roky, ale z týchto trestov fakticky vykonaný trest zákazu činnosti a vychádzajúc z tohto poznatku mohol trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v cestnej premávke uložiť aj vyšší ako to učinil. Odvolaciemu súdu k takémuto postupu, ktorý by zodpovedal zákonu, bránilo ustanovenie § 322 odsek 3, veta druhá Trestného poriadku, t.j. zásada reformatio in peius. Na podklade týchto argumentov bolo odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuté.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.