Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-1124-2019.pdf
PDF · 92.92 KB
Case nature
Subarea
64Ek/1124/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: PNEU DT s.r.o., IČO: 43 774 610, Stožok 342, 962 12 Stožok, právne zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, IČO: 42 197 821, Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti povinnému: P. C., H.: XX.X.XXXX, P.: XX XXX XXX, XXX XX Q., o vymoženie 3.898,80 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Stanislav Laifer, IČO: 31 782 868, so sídlom exekútorského úradu Prievozská 14/A, 82109 Bratislava, pod sp. zn. 278EX 27/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.07.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 3.898,80 EUR s prísl. na základe vykonateľného exekučného titulu
- platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 19Up/920/2018 zo dňa 02.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 19Up/920/2018 zo dňa 22.05.2019 a vykonateľnosť dňa 13.06.2019.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 13.11.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Stanislav Laifer, IČO: 31 782 868, so sídlom exekútorského úradu Prievozská 14/A, 82109 Bratislava, ktorý vedie exekúciu pod sp.zn. 278EX 27/19. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22.11.2019, ktoré bolo doručené do Ústavu na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Chorvátska 5, 812 29 Bratislava, nakoľko je povinný v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. Na doručenke je pečiatka Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s uvedeným dátumom prevzatia 04.12.2019.
3. Písomné podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ datované dňom 22.12.2019 bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 02.01.2020. Na obálke písomného podania povinného je na pečiatke pošty uvedený dátum podania na poštovú prepravu deň 27.12.2019. Na zadnej strane obálky je na pečiatke Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody uvedený dátum 23.12.2019. V predmetnom písomnom podaní povinný uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 8OdK/205/2018 zo dňa 05.06.2018 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 121/2018. Z uvedeného dôvodu sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a žiada exekúciu zastaviť.
4. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
5. Súdny exekútor sa vo veci návrhu na zastavenie exekúcie povinným vyjadril tak, že navrhuje návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. Podľa § 166 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
14. Podľa § 166c ods. 1 ZoKR oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: o pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, o pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, o zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, o pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, o pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, o pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, o peňažný trest podľa Trestného zákona, o nepeňažná pohľadávka.
15. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
16. Podľa § 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
17. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
18. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
19. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
20. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.
21. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
22. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohol povinný bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok
23. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje, že povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 04.12.2019, lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom uplynula dňom 19.12.2019. Povinný návrh na zastavenie exekúcie podal prostredníctvom elektronickej pošty dňa 27.12.2019, teda podal návrh na zastavenie exekúcie po zákonom stanovenej lehote.
24. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre
ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
25. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
26. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať alebo rušiť.
27. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018)
28. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. 5Er/111/2016)
29. „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016, sp. zn. II. ÚS 663/2016)
30. Podkladom na vykonanie exekúcie bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 19Up/920/2018 zo dňa 02.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 19Up/920/2018 zo dňa 22.05.2019 a vykonateľnosť dňa 13.06.2019. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutočnosť, že že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 8OdK/205/2018 zo dňa 05.06.2018 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 121/2018. Z uvedeného dôvodu sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a žiada exekúciu zastaviť.
31. Preskúmaním súdneho spisu a predložených písomných podaní povinného a súdneho exekútora súd zistil, že vydaniu exekučného titulu predchádzalo konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 19Up/920/2018. Predmetný exekučný titul zaviazal povinného na úhradu istiny vo výške 3.898,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne od 18.07.2018 do zapl. Konkurz
vyhlásený na majetok povinného bol zverejnený v Obchodnom vestníku č.121/2018 dňa 25.06.2018, účinky konkurzu teda nastali dňom nasledujúcim po dni zverejnenia, t.j. dňa 26.06.2018. Z uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu vznikla po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz z čoho vyplýva, že konkurz vyhlásený na majetok žalovaného sa netýka v základnom konaní uplatnenej pohľadávky na podklade faktúry č. VT1182454 splatnej 17.7.2018 vo výške 3 898,80 Eur, ktorou bolo žalovanému fakturované dodanie tovaru, zo dňa 3.7.2018, t.j. po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, nakoľko za deň vzniku pohľadávky veriteľa sa považuje deň dodania tovaru - 3.7.2018, t.j. deň poskytnutia plnenia, nakoľko nárok na poskytnutie protiplnenia vzniká prijatím plnenia.
32. Na základe uvedeného má súd za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného zastúpeného právnym zástupcom podaný dňa 03.07.2019 dôvodne, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a povinný neuviedol okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k Exekučného poriadku vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.
33. Nakoľko povinný v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepreukázal ďalšie skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
34. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
35. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“
36. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“
37. Podľa ust. § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku: „ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.“
38. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s ich zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Z obsahu súdneho spisu je preukázané, že oprávnený je právne zastúpený, nakoľko sa oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadri, nevznikli mu žiadne trovy, súd o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.